Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 7, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010222
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2316010222.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Simony Štanglovičovej

a prísediacich sudcov A. B. a C. B. D. E., F., v trestnej veci obžalovanej G. E., stíhaná pre prečin podvodu
podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 07. februára
2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: G. E., narodená XX.XX.XXXX v H. D., trvale bytom I. J. XXXXX/XX K., K. – L., adresa na
doručovanie písomností: M. XXX, K.

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :

dňa 14.04.2014 telefonicky požiadala poškodenú A. J. o poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 1.400,-
Eur za účelom vyplatenia odvodov do Sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov, ktoré finančné
prostriedky poškodená dňa 15.04.2014 v čase o 11.06 hod. vybrala zo svojho bežného účtu číslo D.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v pobočke VÚB, a.s. v Seredi na ulici Cukrovarskej a následne ich
v čase okolo 11.10 hod. dňa 15.04.2014 v Seredi na ulici Cukrovarskej odovzdala obžalovanej, pričom
ale obžalovaná už pri získaní tejto finančnej hotovosti od poškodenej nemala v úmysle jej tieto finančné

prostriedky vrátiť a sumu vo výške 1.400,- Eur ani doposiaľ nevrátila, čím poškodenej A. J. spôsobila
škodu vo výške 1.400,- Eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a :

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný
zákon).

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I. zo dňa 08.09.2016 sp. zn. 2Tk/3/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 3To/5/2017, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej za
dostatočný.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej A. J., narodenej XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., N. XX/XX škodu vo výške 1.400 €. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3 Pv 196/15/2202 zo dňa
23.03.2016, podanej na tunajší súd dňa 31.03.2016, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú

vec obžalovanej G. E. (predtým J.), nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte len „obžalovaná“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2017 vyhlásila, že je nevinná. Po zmene
zloženia senátu obžalovaná uviedla, že s uvedenou zmenou nesúhlasí a žiada, aby sa hlavné
pojednávanie vykonalo znova.

Súd po zmene zloženia senátu na hlavnom pojednávaní vykonal potrebné dokazovanie a to prečítaním
výpovede obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedkyne poškodenej A. J., výsluchom
svedkyne B. D. (teraz Ťarcha) a prečítaním listinných dôkazov.

Hlavné pojednávanie bolo dňa 03.04.2024 vykonané v neprítomnosti obžalovanej. Obžalovaná sa na
hlavné pojednávanie nedostavila, hoci o jeho termíne preukázateľne vedela, nakoľko dňa 15.03.2024
jej bolo riadne a včas doručené predvolanie naň. Obžalovaná bola v tomto predvolaní riadne poučená
a rovnako tak upozornená na následky nedostavenia sa na súd bez dostatočného ospravedlnenia
a zároveň bola obžalovaná informovaná o tom, akým spôsobom je potrebné súdu preukázať existenciu

prekážky brániacej jej zúčastniť sa konania pred súdom, ak táto spočíva v zdravotných dôvodoch.
Nakoľko obžalovaná dňa 03.04.2024 doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na termíne hlavného
pojednávania nariadenom na 03.04.2024 zo zdravotných dôvodov a k tomuto ospravedlneniu nepriložila
vyjadrenie ošetrujúceho lekára so stanoviskom, že účasť na súdnom konaní by mohla ohroziť jej život
alebo závažne zhoršiť jej zdravotný stav, prípadne že by takou účasťou mohla rozšíriť nebezpečnú

nákazlivú ľudskú chorobu, nepovažoval súd toto ospravedlnenie za dostatočné a neúčasť obžalovanej
preto neospravedlnil.

Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku súd
vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, vychádzajúc zo skutočností, že obžaloba jej

bola riadne a včas doručená, obžalovaná mala vedomosť o termíne konania hlavného pojednávania,
mala možnosť vyjadriť sa ku žalovanému skutku v prípravnom konaní a vec bolo možné spoľahlivo
objasniť aj v jej neprítomnosti a tak postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej
výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaná pred vyšetrovateľom v prípravnom
konaní dňa 05.02.2016 vypovedala, že nie je pravda, čo sa jej kladie za vinu, je to vymyslené zo strany

jej manžela B. J., ktorý už nežije, v čase, keď spolu žili, tak s manželom mali spoločnosť KLIMBO s.r.o.,
ktorá sa zaoberala elektroinštaláciami, sídlila v Bratislave, B. J. bol konateľ a ona jediný spoločník,
ona robila nechtový dizajn a o spoločnosť sa nezaujímala, riadil ju B.. Už od roku 2012 sa vyskytovali
rôzne udalosti, ktoré jej naznačovali, že jej manžel B. je dlžný rôznym ľuďom peniaze, vtedy tomu
neprikladala veľký význam, pretože ju presviedčal, že sú to výmysly, niektoré veci boli riešené na polícii,

neskôr sa dozvedela, že B. pil a hrával automaty a bral si na tento účel aj firemné peniaze a aj si
požičiaval po vlastnej rodine. V roku 2014 niekedy v lete dostala list od Sociálnej poisťovne – pobočka
Bratislava, že bude v ich firme vykonaná kontrola z dôvodu neposielania výkazov na sociálne poistenie
za zamestnancov aj za zamestnávateľa. Následne zistila, že neboli posielané ani výkazy a ani žiadne
odvody do Sociálnej poisťovne a že firma má dlhy nielen voči Sociálnej poisťovni, ale aj voči zdravotným

poisťovniam a taktiež neboli vyplácaní riadne ani spolupracovníci, ktorí vypomáhali. Z tohto dôvodu
niekedy v mesiaci október 2014 keď jej manžel odišiel do práce, zbalila všetky veci a odišla od neho
z jej vlastného bytu. Po tomto jej odchode sa jej manžel vyhrážal, že si ju nájde a niečo jej urobí. K tomu
dokladá aj výpisy z SMS komunikácie z tohto obdobia. Potom na neho podávala trestné oznámenie
a požiadala súd o vydanie predbežného opatrenia na zákaz približovania sa k nej z jeho strany. Manžel

bol riešený v tom období aj políciou, kedy zistili, že má falošné doklady, na ktoré si vyberal rôzne pôžičky
a aj nejaký televízor, bol potom 4 dni v cele policajného zaistenia a keď odtiaľ vyšiel, tak sa začala
voči nej celá táto mašinéria. Zostal dlžný aj advokátovi, hneď ako bol na slobode, tak zhodne podali
žiadosťorozvod,dňa03.12.2014začalMartinrozpredávaťcelýichmajetokapretomudňom04.12.2014
zrušila konateľstvo vo firme. Hneď potom jej prišli e-maily od zamestnancov, že manžel aj účtovníčka ich

ignorujú a neuzavreli im zrušenie pracovného pomeru, o ktoré ich žiadali, následne na polícii v Dúbravkezistila, že okrem toho ešte nemajú vyplatené výplaty za 3 mesiace, toto všetko dávala do poriadku ona
osobne a to z jej našetrených osobných finančných prostriedkov, ktoré si zobrala z domu. Potom išla do
banky kde zistila, že firemný účet je prázdny a to napriek tomu, že v predchádzajúcom mesiaci bol príjem

vo výške cca 31.000,- eur. Nevie, kde a ako použil tieto prostriedky jej manžel ale ľudí a dodávateľov
nevyplatil. Po tomto zistení predala cez právničku obchodné podiely v tejto firme a zbavila sa všetkých
problémov, ktoré s tým boli spojené. Ona po celý čas pracovala samostatne ako nechtová dizajnérka,
bola finančne samostatné a nepotrebovala si od nikoho požičiavať nejaké peniaze. Kladie sa jej za vinu,
že dňa 14.04.2014 si mala od A. J. požiadať o poskytnutie hotovosti vo výške 1.400,- eur, ktoré mala

údajne dňa 15.04.2014 aj fyzicky prevziať, pričom dňa 27.03.2014 si zrušila svoju poistku v spoločnosti
Kooperativa a.s., kde jej do 3 dní mala byť vyplatená suma 2.468,- eur. Tieto peniaze šetrila pre svojho
syna a v tom čase dovŕšil 18 rokov, tak ukončila poistenie. Nebola vo finančnej tiesni a mala k dispozícii
aj tieto peniaze, nevidí dôvod, prečo by si mala požičiavať od A. J. 1.400,- eur, ktoré nepotrebovala.
K tomuto dokladá potvrdenie zo spoločnosti Kooperativa a.s., ďalej uviedla, že dňa 15.04.2014 ani
nemohla byť v čase okolo 11:10 hod. v Seredi, kde mala tieto peniaze prevziať, pretože bola v Bratislave

v práci, kde v čase o 12:00 hod. mala zákazníčku. Reálne by to ani nevedela časovo stihnúť a byť
v Seredi o 11:10 hod. aby o 12:00 hod. sa dostavila do salónu v Bratislave – Petržalke. K tomu predložila
svoj pracovný diár. K výpovedi svedkyne B. D. ktorá uviedla, že dňa 12.11.2013 jej do baru v hoteli
Holiday v Bratislave priniesla sumu 1.000,- eur obžalovaná vypovedala, že svedkyňa zjavne nevie,
čo hovorí, resp. klame, pretože uvádza, že jej požičala sumu 1:000,- eur, ktorú jej mala splácať vždy

k 12-temu v príslušnom mesiaci v splátke po 200,- eur, čím jej splatila do mesiaca apríl 2014 sumu
540,- eur a zostala jej dlžná 460,- eur, a od mája 2014, kedy jej údajne z vypožičanej sumy 1:400,-
eur nič nevrátila a od toho času s ňou prestala komunikovať. Avšak svedkyňa B. D. bola vypočutá ako
oznamovateľka vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť voči
nej ako aj voči jej manželovi. Tu však vypovedala odlišne, kde tvrdila, že jej požičiavala v hoteli O. P.

v Bratislave peniaze a to 12.01.2014 vo výške 60,- eur, 12.02.2014 sumu 200,- eur a dňa 12.03.2014
sumu 200,- eur, ktoré jej nevrátila a mala jej spôsobiť tým škodu vo výške 460,- eur. K tomu predložila
uznesenie povereného príslušníka Policajného zboru zo dňa 10.07.2015 ČVS:ORP751/RV-B2/2015.
Zároveň predložila aj výpisy z SMS správ, kde je zrejmé, že s ňou svedkyňa D. aj naďalej udržiavala
veľmi priateľský vzťah, komunikovala s ňou aj po jej údajnom termíne v máji 2014 až do októbra 2014,

kedy odišla od manžela.A6 od tohto času sa ich komunikácia obmedzila. V čase 15.04.2014, kedy mala
od A. J. údajne žiadať o pôžičku 1.400,- eur na zaplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne, ešte nemala
ani vedomosť o tom, že ich firma KLIMBO s.r.o. má nejaké dlhy voči Sociálnej poisťovni. Túto skutočnosť
sa dozvedela až v lete 2014. Celé to je výmysel jej manžela, ktorý mal dlhy na rôzne strany a aj týmto
spôsobom sa jej chcel pomstiť.

Ďalej bola postupom podľa § 277a odsek 3 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice
o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní týkajúca sa výsluchu obžalovanej zo dňa 10.10.0217, kedy
obžalovaná vypovedala, že si od pani J. žiadne peniaze nepožičala, nebola na to odkázaná, bola s ňou
v normálnom kontakte a keď napríklad syn mal narodeniny, tak ju aj telefonicky kontaktovala a poprosila,

či by nemohla pre vnuka upiecť tortu. Nemala dôvod v kritickom čase od nikoho si požičiavať peniaze
a nebola v Seredi dňa 14. ani 15. apríla 2014, ale bola v práci. Voči Sociálnej poisťovni nemala žiadne
dlhy, je to celé výmysel B. J., ktorý to urobil, teda podal trestné oznámenie z pomsty, lebo od neho ušla.
Tri trestné oznámenia podal do Bratislavy, kde boli veci zastavené, lebo sa zistilo, že klamal a toto je
jeho štvrté trestné oznámenie. Skutku sa nedopustila. Od B. D. si peniaze nikdy nepožičala. Svedkyňa

D. to uvádza z dôvodu, že v trestnom oznámení B. J., ktoré bolo podané v Bratislave si mala požičať
od Sabinovej 1.000,- eur, avšak to bolo zastavené a potom začala v tejto trestnej veci vypovedať ako
svedok. Svedkyni D. ona nepovedala, že si požičala od J., D. a J. sa v tom čase ešte ani nepoznali.

K prečítaným výpovediam sa vyjadrila obhajkyňa, ktorá uviedla, že obžalovaná bola rozrušená a preto

mohla vypovedať rozdielne, avšak potvrdila, že podnikala a ak jej aj poškodená peniaze požičala, bolo
to dobrovoľne a s vedomím, že budú použité na podnikateľské účely.

Poškodená A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške
1.400,- eur.

Poškodená A. J. na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2024 vypovedala, že nevedela, že obžalovaná
podniká, povedala jej, že má nejaký salón ale ona tam nebola, keď ju aj pozvala a prišla do Bratislavy,
tak k stretnutiu neprišlo, pretože musela niekam odísť. Nemala pocit, že jej obžalovaná hovorí nepravdu.Obžalovaná jej deň predtým zavolala, či jej môže požičať peniaze. Jej končil termínovaný vklad a preto
peniaze mala. Chcela jej pomôcť, dohodli sa, že keď bude mať peniaze, že jej to vráti. Nebol dohodnutý
dátum vrátenia, obžalovanej verila, pretože bola manželkou jej synovca. To, že nebol dohodnutý čas

vrátenia, neznamenalo, že jej peniaze vrátiť nemá, obžalovaná jej povedala, že keď bude mať peniaze,
tak jej to vráti. Obžalovanej požičala 1.400 Eur, obžalovaná jej povedala, aby jej dala, koľko môže.
Peniaze mala z VÚB banky v Seredi. Obžalovaná prišla do Serede autom, prišla ku nej do bytu, išli spolu
do banky, ale ona v banke nebola, tam bola sama. Peniaze jej potom odovzdala v aute a obžalovaná
následne odišla. Nebol pri odovzdaní prítomný žiaden svedok a ani nepodpísali žiadnu zmluvu. Nevie,

prečo si chcela požičať, povedala, že potrebuje niečo zaplatiť do Sociálnej poisťovne zamestnancom, už
si to presne nepamätá. Nevie, koľko malo byť zamestnancov, ale mali to byť zamestnanci obžalovanej,
vraj mala salón kde robila nechty. Ona obžalovanej potom, čo jej peniaze požičala, niekoľkokrát volala,
aby jej peniaze vrátila, ale obžalovanej sa nedovolala. Obžalovaná ju za účelom vrátenia peňazí
nekontaktovala, dodnes jej nevrátila nič, ani sa jej neohlásila. Nie sú v kontakte, odkedy bol jej synovec,
teda manžel obžalovanej zavraždený amantom obžalovanej. Nemala vedomosť v tom čase, že mala

dlhy, toto jej povedal neskôr synovec, že má požičané peniaze od známych, ale meno uviesť nevie.
Nestretla sa so žiadnym zamestnancom obžalovanej. Vedela, že robí nechty, pretože k nej chodievala
aj s manželom a vtedy to spomenula. Po pôžičke sa už nestretli, iba na polícii, keď vypovedala, bola
vykonaná konfrontácia, kde obžalovaná tvrdila, že jej nič nepožičala. Obžalovaná prišla pre ňu, keď išli
do banky na osobnom motorovom vozidle Lupo tmavomodrej až čiernej farby, toto nevie uviesť presne,

bolo špinavé.
Svedkyňa B. Q. (predtým D.) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.04.2024 vypovedala, že
obžalovanúpoznácezjejmanžela,trávilispoluveľačasu,vedela,žepodniká,malakozmetickýsalón,už
sinespomína,čivedela,žemaladlhy,alevzhľadomktomu,žednesmádlhykaždý,takasimala.Nemyslí
si, že obžalovaná bola vždy úprimná, ale ona to v tom čase neriešila. Čo sa týka peňazí, klamala aj o nej

svojmu manželovi, vyhovárala sa na ňu, že jej nejaké peniaze minula, pričom ona obžalovanej peniaze
právenaopak,dávala.Nevie,čiprebehlonejakérokovaniepredchádzajúcepôžičke,aničiboldohodnutý
čas vrátenia a to vzhľadom na odstup času, je to už 10 rokov. Ona obžalovanej v minulosti požičala
peniaze, avšak vzhľadom na odstup času už nevie koľko, ani nevie, či jej to vrátila, ale myslí si, že áno.
Keď si požičala, bolo to buď na salón alebo potrebovala peniaze domov, pretože nevedela hospodáriť,

kvôli čomu mali s manželom doma problémy, dá sa povedať, že takýmto spôsobom plátala diery. A. J. je
krstná mama bývalého manžela obžalovanej, osobne ju nepoznala, spoznala ju až na súde. Vzhľadom
na odstup času sa už nevie vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Obžalovanú pozná osobne,
stretávali sa, bývali oproti sebe. S obžalovanou nie je v kontakte a to asi od obdobia, kedy prebiehalo
konanie vo veci vraždy jej manžela, predtým sa rozchádzali a schádzali, mali problémy a v tom čase sa

s nimi prestali stýkať. Vypovedala v roku 2014 a vtedy si to pamätala aktuálne, teraz si už presne na veci
nespomína. Na návrh prokurátora bola za účelom odstraňovania rozporov prečítaná zápisnica o skoršej
výpovedi svedkyne z prípravného konania. V prípravnom konaní svedkyňa okrem iného vypovedala, že
obžalovanej na základe jej požiadavky dňa 12.11.2013 požičala sumu 1.000,- eur, z ktorej jej obžalovaná
vrátila 540,- eur v splátkach v sume 200,- eur v decembri 2013, v januári 2014 sumu 140,- eur a potom

niekedy v mesiaci apríl 2014 jej zaplatila ďalších 200,- eur. Keď obžalovanú o mesiac neskôr požiadala,
aby jej doplatila zvyšných 460,- eur, obžalovaná jej vtedy povedala, že jej tie peniaze vráti, lebo si
požičia od krstnej mamy svojho manžela sumu 1.400,- eur. V mesiaci apríl 2014 sa stretla s obžalovanou
u nej doma v mieste jej bydliska na ulici Schneidra Trnavského 18, kde jej dohovárala a žiadala ju,
aby jej vrátila zvyšných 460,- eur, keďže podľa pôvodnej dohody už mala byť v apríli 2014 táto pôžička

splatená. Obžalovaná jej doslovne povedala „ja ti zoženiem tie skurvené peniaze“, a že už teraz má
dostať peniaze od B. krstnej mamy pani J., že pôjde za ňou do Serede, že táto pani nemá peniaze
pri sebe a že sú dohodnuté, že s ňou pôjde do banky, kde si pôjde vybrať 1.400,- eur v hotovosti,
ktoré jej požičia, že viac jej už dať nemôže a túto sumu si pamätá preto, lebo vie, že obžalovanej ešte
povedala, že to jej nezostane ani tisícka, keď jej vráti jej peniaze. Keď jej obžalovaná uviedla, že si

tieto peniaze ide od nej požičať, predpokladala, že obžalovaná tieto peniaze vráti, nepovedala a ani
nenaznačila, že by ich nemala v úmysle vrátiť, či ich nakoniec vrátila, uviesť nevie. Potom niekedy
v máji 2014 obžalovanej telefonovala, asi v druhej polovici mája, či už má tie peniaze, na čo obžalovaná
povedala, že jej ich pani J. dala, ale že ich potrebovala a minula na niečo iné, na čo nešpecifikovala,
potom s ňou obžalovaná prestala komunikovať, peniaze jej doteraz nevrátila. Svedkyňa uviedla, že je

pravda, čo vypovedala v prípravnom konaní aj to, že podávala trestné oznámenie, na tejto výpovedi,
ktorá bola prečítaná, nechce nič zmeniť, je to jej výpoveď, takto vypovedala v prípravnom konaní a to je
pravda. To, že na hlavnom pojednávaní vypovedala odlišne, resp. si už na veci nespomínala odôvodnila
plynutím času, t.j. odstupom 10 rokov. Následne si spomenula aj na to, že obžalovaná jej ostala dlžná460,- eur. V rámci odstraňovania rozporov bola prečítaná aj výpoveď svedkyne B. D. z prípravného
konania zo dňa 23.09.2015, t.j. spred vznesenia obvinenia. Pokiaľ ide o prečítanú výpoveď svedkyne
zo dňa 23.09.2015 je potrebné uviesť, že po tom, čo bola svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypočutá,

pričom vypovedala ohľadom niektorých skutočností odlišne, resp. si na ne už vzhľadom na odstup času
nespomínala, mohla byť postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku jej výpoveď učinená aj
spred vznesenia obvinenia prečítaná, o to viac, keď v danej veci nešlo o dôkaz kľúčového charakteru pre
posúdenie viny obžalovanej, keďže týmito dôkazmi sú bezpochyby výpoveď poškodenej A. J. a listinný
dôkaz – potvrdenie o výbere v hotovosti zo dňa 15.04.2014.

Uznesením povereného príslušníka Policajného zboru zo dňa 10.07.2015, ČVS: ORP-751/RV-B2/2015
č.l. 43 bola vec podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť obžalovaná voči B. J. B. D. odmietnuté.
Z potvrdenia výberu v hotovosti z účtu č.l. 42 vyplynulo, že dňa 15.04.2014 v čase o 11:06:16 hod.
poškodená z účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonanala výber v hotovosti vo výške 1.400,- eur.

Zfotokópiestranystolovéhokalendáravyplýva,žedňa15.04.o12:00jepoznačenápoznámkaKahajová
BIO.

Z výpisov SMS správ Telekom SK z č.l. 47-48 vyplýva komunikácia s osobou označenou ako MARTIN
KALINAY, v ktorej komunikujúca osoba uvádza, že podá info do TN kde býva, je jedno, čo ho to bude

stáť, aj basa, ďalej volá osobu, s ktorou komunikuje, aby k nemu prišla, uvádza, že ju našiel aj v Karlovke
ako aj to, že potrebuje ten papier a 15.04. čaká do 08:00 na KIU a 1400,- eur.

Z potvrdenia o zrušení poistenia s výplatou odbavného Kooperativa VIENNA INSURANCE GROUP zo
dňa 06.05.2014, že obžalovanej bolo oznámené, že na základe jej listu zo dňa 27.03.2014 bolo poistenie

zpoistnejzmluvyčísloXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXXzrušenésvýplatouodbavnéhokudňu28.03.2014
vo výške 2.389,36 eur a prideleným podielom na zisku z poistenia vo výške 79,56 eur, pričom suma
2.468,92 eur bude poukázaná na účet obžalovanej.

Zo žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy č.l. 50 vyplýva, že obžalovaná žiadosťou zo dňa 27.03.2014

žiadala o zrušenie poistnej zmluvy č. 40000299442.

Z výpisu SMS správ Telekom SK z č.l. 51 – 87 vyplýva komunikácia s osobou označenou ako D. B.
v období od 10.06.2014 do 15.10.2014. V rámci komunikácie komunikujúce osoby komunikujú ohľadom
riešenia problémov týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia, podania trestného oznámenia, pričom

komunikujúce osoby si navzájom poskytujú rôzne právne rady.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2015 č.l. 88 vyplýva, že Sociálnej poisťovni pobočka
Bratislava bola doručená žiadosť o poskytnutie súčinnosti ohľadom odvodov poistného obžalovanej,
obžalovaná bola prihlásená na dobrovoľnom nemocenskom poistení od 30.05.2006 do 31.01.2012 a na

dobrovoľnom dôchodkovom poistení od 04.09.2007 do 31.12.2013 ako dobrovoľne poistená osoba.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie obžalovanej zaniklo 31.12.2013 a z uvedeného dôvodu neevidujú
uobžalovanejpredpisypoistnéhosplatnévroku2014.Odvodypoistného,ktoréobžalovanáplatilavroku
2014 boli naúčtované podľa uvedeného špecifického symbolu na roky 2012 a 2011 v celkovej sume
134,48 eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.05.2015 č.l. 89 vyplýva, že obžalovaná G. J., IČO: 43149791
nie je evidovaná v registri zamestnávateľov.

Z daňového priznania č.l. 91-96 za rok 2014 obžalovanej ako daňovníka vyplýva hlavná prevádzková

činnosť nechtový dizajn, manikúra, preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie vo výške
1.601,- eur, preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie vo výške 676,20 eur, príjem spolu
vo výške 4.693,- eur a výdavky spolu vo výške 4.154,40 eur.

Z výpisu zo živnostenského registra č.l. 97 vyplýva, že obžalovaná podnikala v predmete nechtový

dizajn, manikúra, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), s dňom
vzniku živnostenského oprávnenia 12.05.2006, činnosť pozastavená dňa 01.01.2015 do 31.12.2017,
dátum výpisu 18.03.2015.Zo správy o povesti č.l. 98 súd zistil, že obžalovaná nebola v pôsobnosti mestskej časti Bratislava –
Dúbravka prejednávaná za žiadny priestupok, nie je vedená ako osoba oznamovaná za porušovanie
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 99 súd zistil,
že obžalovaná má evidované dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a proti
občianskemu spolunažívaniu zo dňa 22.01.2015 (prenasledovala svojho manžela).

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 2Tk/3/2016 súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 08.09.2016, sp. zn. 2Tk/3/2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2017, sp. zn. 3To/5/2017 bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu
nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere
22 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.07.2018, sp. zn. 5Tdo/37/2018 bolo

odmietnuté dovolanie obžalovanej. Skutok bol spáchaný dňa 16.11.2015.
Z aktuálneho odpisu Registra trestov vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ dvakrát súdne trestaná,
v prvom prípade sa na ňu hľadí, akoby odsúdená nebola. Naposledy bola odsúdená rozsudkom
Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 08.09.2016, sp. zn. 2Tk/3/2016, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2017, sp. zn. 3To/5/2017.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná
sa v minulosti dopustila 3 priestupkov na úseku cestnej premávky.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako
je uvedené v obžalobe a že vina obžalovanej bola jednoznačne preukázaná.

Súd vykonaným dokazovaním na základe zhodnej výpovede poškodenej A. J. a svedkyne B. D. mal za
preukázané, že obžalovaná požiadala poškodenú o poskytnutie finančnej hotovosti, pričom poškodená
jej nasledujúcu deň dňa 15.04.2014 finančné prostriedky vo výške 1.400,- eur, ktoré vybrala za týmto
účelom zo svojho účtu poskytla, pričom obžalovaná nemala v úmysle jej tieto finančné prostriedky vrátiť.

Z protiprávneho konania je obžalovaná usvedčovaná predovšetkým výpoveďou poškodenej A. J.,
výpoveďou svedkyne B. D., ale aj listinnými dôkazmi, najmä potvrdenie o výbere v hotovosti zo dňa
15.04.2014zúčtupoškodenej.Základnouvýpoveďou,ktoráusvedčujeobžalovanúzospáchaniaskutku,
teda ťažiskovým dôkazom je výpoveď poškodenej A. J., z ktorej bol zistený podrobný opis skutkového
deja zo dňa 15.04.2014. Poškodená v rámci svojho výsluchu potvrdila, že obžalovaná ju telefonicky

požiadala, aby jej poskytla finančné prostriedky a aby jej dala toľko, koľko môže, následne na druhý
deň pre ňu obžalovaná prišla do Serede na osobnom motorovom vozidle, išli spolu do banky, kde
poškodená vybrala zo svojho účtu finančné prostriedky vo výške 1.400,- eur a tieto následne odovzdala
v aute obžalovanej. Poškodená tiež potvrdila, že obžalovanú za účelom vrátenia finančných prostriedkov
opakovane telefonicky kontaktovala, avšak obžalovanej sa už nedovolala a rovnako tak ani obžalovaná

poškodenú za účelom vrátenia nikdy nekontaktovala, čo potvrdzuje skutočnosť, že obžalovaná nikdy
nemalavúmyslepoškodenejposkytnutéfinančnéprostriedkyvrátiť.Poškodenádetailneachronologicky
opísala skutok, pričom poškodená podrobne opísala aj to, čo skutku priamo predchádzalo, teda že ju
obžalovaná telefonicky kontaktovala deň vopred, žiadala od nej peniaze, ktoré jej poškodená následne
nasledujúci deň po tom, čo obžalovaná prišla za ňou do Serede, kde ju vyzdvihla na motorovom vozidle,

na ktorom ju odviezla do banky, vo vozidle odovzdala a to vo výške 1.400,- eur.
Výpoveď poškodenej sa v podstatných okolnostiach zhoduje s výpoveďou svedkyne B. D., ktorá napriek
tomu, že priamo pri skutku nebola potvrdila, že jej obžalovaná bola dlžná peniaze, ktoré od nej žiadala
vrátiť, pričom niekedy v mesiaci apríl roku 2014 jej obžalovaná uviedla, že má dostať peniaze od
poškodenej, ako aj to, že pôjde za poškodenou do Serede, pretože nemá peniaze pri sebe, že s ňou

pôjdedobanky,kdesipôjdevybrať1.400,-eurvhotovostiatiežajto,ževmájivroku2014jejobžalovaná
uviedla, že jej poškodená peniaze dala, a že ich obžalovaná už minula.
Výpovede poškodenej a svedkyne B. D. sa navzájom v podstatných okolnostiach zhodujú (najmä pokiaľ
ide o výšku poskytnutých finančných prostriedkov, ich výber poškodenou v banke v Seredi, skutočnosť,
že obžalovaná išla do Serede sama za poškodenou ako aj to, že s ňou išla do banky), vzájomne sa

dopĺňajú, respektíve sú doplnené aj listinnými dôkazmi – potvrdenie o výbere v hotovosti, a vytvárajú tak
ucelený obraz ohľadne priebehu skutku. Čo sa týka výpovedí poškodenej, táto vypovedala v priebehu
celého trestného konania, tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom konzistentne, podrobne,
výpovede nemenila a zotrvala na jednotlivých ňou uvádzaných skutočnostiach. Rovnako tak svedkyňaB. D. vypovedala v priebehu trestného konania zhodne, výpovede nemenila. Pokiaľ ide o vzniknuté
rozpory medzi jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďami z prípravného konania, resp.
skutočnosť, že si svedkyňa na niektoré veci na hlavnom pojednávaní nespomínala, tieto boli odstránené

prečítaním jej výpovedí z prípravného konania. Svedkyňa po prečítaní výpovedí z prípravného konania
potvrdila ich pravdivosť, rozpory odôvodnila plynutím času. Súd napokon nezistil žiaden motív, ktorý by
poškodenú či svedkyňu B. D. mohol viesť k tomu, aby obžalovanú krivo obvinili zo stíhanej trestnej
činnosti. Pokiaľ obžalovaná tvrdí, že motívom mala byť pomsta jej bývalého manžela je potrebné uviesť,
že bývalý manžel obžalovanej v predmetnom trestnom konaní nevystupoval ako poškodený, ale ani

v žiadnom inom procesnom postavení. Nie je preto súdu zrejmé, akým spôsobom by mohol bývalý
manželobžalovanejvdanomkonanísvojuúdajnúpomsturealizovať.Obranaobžalovanejvtomtosmere
bola pre súd nepresvedčivá, keďže ňou tvrdené skutočnosti neboli nijakým spôsobom preukázané.
Tvrdenie obžalovanej, že sa jej chcel manžel pomstiť je všeobecné vyjadrenie, nevzťahuje sa ku
konkrétnej veci ani konkrétnej osobe a samo o sebe neznamená, že sa obžalovanej niekto skutočne
chcel pomstiť a už vôbec nepreukazuje, že by to touto osobou mohla byť práve poškodená A. J.. Súd

teda v tejto súvislosti vylúčil možnosť, že by poškodená, prípadne svedkyňa B. D., mali osobný alebo
spoločný záujem na falošnom obvinení obžalovanej.
Výpoveď poškodenej a svedkyne B. D. navyše podporne dokresľujú tiež listinné dôkazy, najmä
potvrdenie o výbere v hotovosti, najmä pokiaľ ide o sumu, ktorú poškodená dňa 15.04.2014 zo svojho
účtu vybrala. Uvedená suma sa zhoduje so sumou, ktorú v rámci svojej výpovede uviedla poškodená,

ale rovnako tak aj so sumou, ktorú uvádzala vo svojej výpovedi svedkyňa B. D..
Následne sa súd pri hodnotení dôkazov starostlivo zaoberal aj obranou obžalovanej, pričom vychádzal
z toho, že táto uviedla, že je nevinná, žiadne peniaze si od poškodenej nepožičala, dňa 15.04.2014
ani nemohla byť v D., pretože o 12:00 mala zákazníčku v Bratislave vo svojom salóne, peniaze
nepotrebovala, dlhy nemala.

Výpoveď obžalovanej zdôrazňujúcu verziu plnenia pracovných povinností v Bratislave v čase spáchania
skutku vyhodnotil súd ako výpoveď účelovú, učinenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti
ako následku ňou spáchanej trestnej činnosti a spochybňovať zistené fakty. Obrana obžalovanej sa
nepreukázala, práve naopak bola nepochybne vyvrátená výpoveďou poškodenej a svedkyne B. D..
Ani listinný dôkaz – fotografia pracovného diára zo dňa 15.04.2014 nebol spôsobilý vzhľadom na

vyššie uvedené výpovede presvedčiť súd o opaku, teda o pravdivosti výpovede obžalovanej a o jej
nevine. Uvedené rovnako platí aj o obrane obžalovanej spočívajúcej v tom, bola finančne samostatná,
nemala dlhy a nepotrebovala si od nikoho požičiavať, keďže dňa 27.03.2014 si zrušila svoju poistku
v spoločnosti Kooperativa a.s., kde jej do 3 dní mala byť vyplatená suma 2.468,- eur. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z potvrdenia o zrušení poistenia s výplatou

odbavného Kooperativa VIENNA INSURANCE GROUP až zo dňa 06.05.2014 (teda mesiac nasledujúci
pospáchanískutku)boloobžalovanejoznámené,ženazákladejejlistuzodňa27.03.2014bolopoistenie
zpoistnejzmluvyčísloXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXXzrušenésvýplatouodbavnéhokudňu28.03.2014
vo výške 2.389,36 eur a prideleným podielom na zisku z poistenia vo výške 79,56 eur, pričom suma
2.468,92 eur bude poukázaná na účet obžalovanej. V čase spáchania skutku teda obžalovaná ešte

preukázateľne nemala vedomosť o tom, kedy a aká suma jej bude v dôsledku zrušenia poistenia
vyplatená. Rovnako tak bolo v konaní preukázané, že obžalovaná v čase spáchania skutku mala iné
dlhy, a to minimálne voči svedkyni B. D..

Takto zistený skutkový stav a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, ako i jeho

konkrétne spáchanie boli pred súdom jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe
vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa §
221 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností
preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného prečinu a že tento spáchala obžalovaná, ktorá
svojím konaním po stránke objektívnej aj subjektívnej naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

uvedenéhotrestnéhočinu.Protiprávnekonanieobžalovanejspočívalovtom,žesanaškodupoškodenej
obohatila tým, že poškodenú uviedla do omylu a spôsobila tak na jej majetku malú škodu vo výške
1.400,- eur.

Súdkonanieobžalovanejvyhodnotilzhľadiskaúmyslupodľa§15písm.a)Trestnéhozákonaakoúmysel

priamy, keď obžalovaná chcela svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom (jednota
vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaná skutok spáchala a tiež skutočnosť,
že neexistovali pochybnosti o zachovaní jej rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku.Jediným dôvodom, prečo obžalovaná od poškodenej peniaze žiadala bolo, aby sa obohatila, čo
potvrdzuje aj výpoveď svedkyne B. D. (Q.), pričom aj z následného správania obžalovanej je zrejmé,
že poskytnuté finančné prostriedky nikdy neplánovala poškodenej vrátiť, už len tým, že popiera, že

ich vôbec prijala. Vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázal podvodný úmysel obžalovanej
poškodenej finančné prostriedky nevrátiť, keď už v čase, keď o ich poskytnutie poškodenú žiadala, mala
iný dlh, ktorý chcela prostredníctvom týchto peňazí splatiť, poškodenej uviedla iný účel ich použitia a
vedome poškodenú uviedla do omylu a vylákala od nej peniaze predstierajúc, že jej tieto vráti, pričom
poškodenú za účelom ich vrátenia viac nekontaktovala a ani poškodenej sa nepodarilo s obžalovanou

viac skontaktovať. Uvedené potvrdila výpoveď poškodenej, ale aj svedkyne B. D.. Týmto predstieraním
úmyslu finančné prostriedky vrátiť ako aj účelu, na ktorý majú byť použité uviedla obžalovaná poškodenú
do omylu, čím sa obžalovaná obohatila o hodnotu 1.400,- eur, čo zároveň vylučuje obranu obžalovanej,
že by sa mohlo jednať o civilný inštitút zmluvy o pôžičke medzi obžalovanou a poškodenou.

Keďže poškodená finančné prostriedky odovzdala obžalovanej v hotovosti a v súkromí (v osobnom

motorovom vozidle, bez prítomnosti tretích osôb), vychádzal súd pri určení výšky škody z výpovede
poškodenej, svedkyne B. D., ktoré mal podporené aj preukázaným výberom v hotovosti v deň spáchania
skutku z účtu poškodenej. Poškodená uviedla, že obžalovanej odovzdala sumu 1.400,- eur, čo
zodpovedá aj skutočnostiam plynúcim z výpovede svedkyne B. D. ale aj predloženým listinám.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý
vyhodnotil ako priaznivejší pre obžalovanú (vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností,
kedy by podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom podľa novelizovaného Trestného zákona
takúto povinnosť už súd nemal).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ale aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. U obžalovanej súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona.Zvykonanéhodokazovaniavyvstalapotrebaukladaniasúhrnnéhotrestu,keďžesúdodsudzoval
obžalovanú za trestný čin, ktorý spáchala skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jej trestný čin (rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 08.09.2016, sp. zn.
2Tk/3/2016 právoplatný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2017, sp.

zn. 3To/5/2017). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné obžalovanej uložiť súhrnný trest, ktorý sa
ukladá podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu, v dôsledku čoho vzhliadol súd u obžalovanej jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchala viac trestných činov.
Obžalovanej bolo možné za spáchaný prečin podvodu uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Súd s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, na jej správanie
sa po spáchaní trestného činu ako aj na dobu, ktorá od spáchania trestných činov uplynula, berúc do
úvahy aj závažnosť jednotlivých trestných činov, za ktoré by súhrnný trest ukladal, upustil od uloženia
súhrnného trestu, pretože nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom (rozsudok

Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 08.09.2016, sp. zn. 2Tk/3/2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2017, sp. zn. 3To/5/2017) vo výmere 1 rok a 10 mesiacov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý bol neskôr premenený
na trest domáceho väzenia považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa – obžalovanej za
dostatočný. Súd v žiadnom prípade nemá v úmysle zľahčovať trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaná

dopustila v prejednávanej trestnej veci, avšak v porovnaní s trestným činom nadržovania podľa § 338
odsek 1 Trestného zákona považuje prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona za mierne
menej závažný, o čom v neposlednom rade svedčí aj výška trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy.
Základná trestná sadzba pri prečine podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona je ustanovená
až na dva roky, pričom pri prečine nadržovania podľa § 339 odsek 1 Trestného zákona je ustanovená

základná trestná sadzba až na 3 roky.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že upustil od uloženia súhrnného
trestu ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd mal za to, že boli splnené formálne podmienkyna jeho uloženie ustanovené v § 42 Trestného zákona a zároveň mal za to, že trest uložený skorším
rozsudkom je dostatočný, keďže takýto trest, pokiaľ ide o druh a výmeru, by bolo možné uložiť aj za
situácie,kedybysúdrozhodovalvspoločnomkonaníozbiehajúcichsatrestnýchčinoch.Vneposlednom

rade bolo pri ukladaní trestu potrebné zohľadniť aj dobu, ktorá od spáchania prečinu podvodu uplynula
(takmer 11 rokov) a tiež aj skutočnosť, že obžalovaná sa viac ďalšej trestnej činnosti nedopustila.

Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin

spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Čo sa týka náhrady škody, poškodená si v prípravnom konaní nárok na náhradu škody riadne a včas
uplatnila vo výške 1.400,- eur, ktorú mal súd zároveň za preukázanú aj vykonaným dokazovaním, a to
predovšetkým s poukazom na výsluch poškodenej A. J., B. D., ale aj s poukazom na listinné dôkazy,
najmäpotvrdenieovýberevhotovostizodňa15.04.2014.Vzhľadomnauvedenésúdvrámciadhézneho

konania obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 1.400 eur, teda vo výške,
ktorá je súčasťou popisu skutku a ktorá aj vyplýva z vykonaného dokazovania.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.