Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/187/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202850
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202850.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XX, E., zastúpená: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tolstého 20,

Žilina, IČO: 36 864 455, a otec – F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, E., zastúpený:
JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 6, Pezinok, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 73P/126/2025-16 zo dňa
16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1 a 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 331 ods. 1 z. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, § 28 ods. 2 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že matka sa
svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.09.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakáže styk otca s maloletým

A. a zároveň maloletého zverí do výlučnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie po oboznámení
sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane priložených listinných dôkazov
dospel k záveru o nedôvodnosti tohto návrhu majúc za to, že nebola osvedčená hrozba akejkoľvek
ujmy na strane maloletého. Vychádzajúc zo skutkových okolností podľa súdu prvej inštancie nemožno
prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému, ktorá má spočívať nielen
v zmene výkonu doterajšej starostlivosti rodičov o maloletého, ktorá sa realizuje od februára 2025

až doposiaľ, a to z (asymetrickej) striedavej osobnej starostlivosti (9 dní u matky a 5 dní u otca) do
výlučnej osobnej starostlivosti matky, ale aj v uložení zákazu styku otca s maloletým, ktorý je závažným
zásahom do rodičovských kompetencií, ako aj do práva maloletého dieťaťa na rovnocennú výchovu
a starostlivosť oboch rodičov (udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi). Súd prvej inštancie zdôraznil, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti a v rovnakej miere zodpovedajú za priaznivý všestranný vývoj maloletého dieťaťa

a že nemožno obmedziť niektorého z rodičov v jeho rodičovských právach bez toho, aby mal súd
spoľahlivo preukázaný skutočný stav veci, čo presahuje rámec konania o nariadenie neodkladnéhoopatrenia. Z obsahu návrhu vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečujú obaja rodičia na základe
právoplatného rozsudku č. k. 73P/124/2024-228 zo dňa 18.06.2025. Táto starostlivosť maloletému
vyhovuje, čo vyplýva aj z matkou predloženej správy materskej školy zo dňa 22.04.2025. Z obsahu

žiadneho matkou predloženého listinného dôkazu vrátane obrazovo-zvukových záznamov maloletého
nemal súd prvej inštancie za preukázané a ani za osvedčené tvrdenie matky, že aktuálne zhoršené
správanie/psychický stav maloletého má na svedomí práve jeho otec, štýl jeho výchovy, striedanie
domácností, odlúčenie od matky či dokonca sexuálne zneužívanie maloletého a podávanie omamných
látok maloletému. Tieto tvrdenia matky sa nachádzajú iba v rovine jej domnienok a doposiaľ neboli

preukázané relevantnými listinnými dôkazmi, preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno prijať
záver, že by v súčasnosti bol život, zdravie, výchova, výživa, resp. akýkoľvek iný záujem maloletého
bezprostredne ohrozený. Súd prvej inštancie v neposlednom rade odporučil rodičom maloletého zvážiť
psychologické poradenstvo v prípade, ak maloletý vykazuje zhoršené správanie a prežívanie.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného
sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Namietala, že súd prvej inštancie neposudzoval záujem maloletého v súlade s čl. 5 Zákona o rodine,
keď nezohľadnil bezpečie maloletého, ochranu jeho dôstojnosti a duševného, telesného a citového
vývinu, bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa zdržiava ako aj ohrozenie vývinu maloletého zásahmi
do jeho dôstojnosti. Mala za to, že v situácii, kedy maloletý „prosí“ o to, aby mohol zostať s matkou
a materská škola podáva podnet na sociálnu kuratelu pre zachovanie psychického i fyzického zdravia

maloletého, u ktorého neštandardné správanie (prejavy sexuálneho zneužívania dieťaťa vo veku piatich
rokov) považuje za potrebné prešetriť, je nevyhnutná neodkladná dočasná úprava výkonu rodičovských
práv a povinností. Z chronologického popisu udalostí a predložených dôkazov možno podľa matky
usudzovať, že maloletý počas starostlivosti otca bol svedkom alebo súčasťou správania dospelých
nevhodných jeho veku. Tieto pre maloletého traumatizujúce zážitky viedli k zhoršeniu jeho správania,

dokonca k sebapoškodzovaniu a prejavom, ktoré nie sú pre päťročné deti typické a nezodpovedajú
ich bežnému zdravému vývinu. Zaznamenané správanie maloletého zo strany učiteliek a riaditeľky
predškolského zariadenia zahŕňajúce jeho vyjadrenia k „masáži pipíka“, či o „tajomstvách“ s otcom, jeho
obavy z toho, čo má zjesť, či dožadovanie sa „veľkej pochvaly“ nasvedčujú tomu, že maloletý mohol
byť manipulovaný do nedobrovoľných aktivít počas starostlivosti otca. Obavy zo zjedenia „hríbikov“ v

spojení so zistením matky zo dňa 13.08.2025 z testu na drogy, o výsledku ktorého informovala i obvodnú
lekárku maloletého, vyvolávajú dôvodné podozrenia z podávania omamných a psychotropných látok
maloletému v čase, keď je s otcom. U maloletého sa dňa 13.08.2025 tiež prvýkrát prejavili podozrivé
obranné mechanizmy, kedy si rukami “skrýval” konečník. Manipulatívne správanie otca vo vzťahu k
maloletému je znateľné z nahrávania videa otcom pre matku ako dôkazu, že otec nemá s maloletým

žiadne „secret“. Matka ďalej uviedla, že u maloletého zaznamenala po návratoch zo starostlivosti od otca
časté nočné desy a nadmerné potenie, a to s podozrením, že ide o abstinenčné príznaky. Nespracované
traumatické zážitky má maloletý i z opakovaných výletov do zahraničia s otcom, ktoré otec podnikal bez
jejsúhlasu,pričommaloletýonichnechcesmatkouhovoriť.Určitéprejavy(škrípaniezubov)avyjadrenie
o „secret“ uvádzala i v konaní sp. zn. 73P/124/2025 o rozvod manželstva. Jej obavy však boli posúdené

ako zveličovanie. Opakovane sa obracala na rôznych poradcov, pre maloletého zháňala psychológov,
avšak bezúspešne. Matka doplnila, že koncom decembra roku 2024 ušla zo spoločnej domácnosti,
nakoľko ďalšie spolužitie s otcom sa pre ňu stalo psychicky neúnosným. Aj voči nej sa otec správal
manipulatívne, pričom sa často vo večerných hodinách zdržiaval mimo spoločnej domácnosti a vracal sa
až nadránom. V čase pred opustením spoločnej domácnosti otec o maloletého nejavil skutočný záujem,

starostlivosť o neho v podstate spočívala výhradne na nej. Matka v neposlednom rade poukázala na
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/178/2019-42 zo dňa 05.08.2019, v zmysle ktorého
súd musí vždy pristúpiť k zákazu styku maloletého dieťaťa s rodičom pre potreby ochrany dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu maloletého dieťaťa. Tento zásah do rodičovských práv
trvá až do času, kým súd nebude mať v konaní za preukázané, že styk maloletého s otcom nebude

pre maloletého spôsobovať ohrozenie jeho mravnosti, bezpečnosti, priaznivého psychického vývinu
a dôstojnosti.6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v rámci
podaného návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Uviedol, že dňa 12.09.2025,
kedy mal mať maloletého v starostlivosti, prišiel pre maloletého do materskej školy, kde mu bolo
oznámené, že maloletý tam celý deň nebol. Pokúsil sa preto telefonicky skontaktovať s matkou,
avšak neúspešne, nakoľko si ho zablokovala. Obratom telefonicky kontaktoval Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Bratislava, s ktorým sa mu však nepodarilo skontaktovať. Následne sa dostavil na
adresu bydliska matky, kde sa matka ani maloletý nenachádzali, preto privolal policajnú hliadku a išiel
podať trestné oznámenie. Polícia sa s matkou skontaktovala telefonicky, pričom matka uviedla, že
ona aj maloletý sú v poriadku, sú na Slovensku a žiadne ďalšie informácie nebude zdieľať. Dňa
17.09.2025 mu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava oznámili, že na jeho osobu evidujú
trestné oznámenie a musia čakať na prešetrenie políciou, preto mu odporučili, aby sa dočasne

nedomáhal odovzdávania maloletého do starostlivosti. Dňa 17.09.2025 opäť išiel vyzdvihnúť maloletého
do materskej školy, maloletý tam však nebol. Nenachádzal sa ani na adrese bydliska matky, preto
privolal policajnú hliadku. Dňa 18.09.2025 telefonicky kontaktoval materskú školu, ktorá mu oznámila,
že sa tam maloletý nenachádza. Dňa 23.09.2025 sa dostavil na policajné oddelenie na Mojmírovej
ulici v Bratislave za účelom podania vysvetlenia k matkou podanému trestnému oznámeniu. Ako

reakciu na krivé obvinenie zo strany matky podal dňa 29.09.2025 trestné oznámenie. Otec ďalej
uviedol, že aj dňa 26.09.2025 išiel do materskej školy vyzdvihnúť maloletého, ktorý sa však v škôlke
nenachádzal. Keďže sa maloletý nenachádzal ani na adrese bydliska matky opätovne bola privolaná
policajná hliadka. Dňa 26.09.2025 a 27.09.2025 požiadal políciu, aby vyslala hliadky na tri adresy
v Žilinskom kraji, na ktorých by sa mohla matka aj s maloletým nachádzať. Urobil tak v reakcii na

tvrdenia matky vyplývajúce z jej trestného oznámenia, ktoré v ňom vzbudili obavu o bezpečnosť
maloletého v starostlivosti matky. Na žiadnej z uvedených adries sa matka ani maloletý nenachádzali. Na
telefonický dopyt policajnej hliadky matka oznámila, že ona aj maloletý sú v poriadku, sú na Slovensku
a ďalšie informácie nebude zdieľať. Dňa 01.10.2025 opätovne išiel maloletého vyzdvihnúť z materskej
školy, pričom maloletého mu odmietli odovzdať a nebolo mu umožnené sa s ním ani stretnúť, a to aj

napriek predloženému právoplatnému a vykonateľnému rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností. Vzhľadom na uvedené preto privolal policajnú hliadku. Keďže riaditeľka materskej školy
maloletého naďalej odmietala vydať, uskutočnilo sa ešte v daný deň v materskej škole stretnutie za
účasti riaditeľky materskej školy, rodičov maloletého a zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Na uvedenom stretnutí sa dohodli, že maloletý bude vyšetrený klinickou psychologičkou, s ktorou

škôlka spolupracuje a do času, kým nebude známy výsledok tohto vyšetrenia, sa otec nebude pokúšať
osobne kontaktovať maloletého. V prípade, že maloletý prejaví záujem o kontakt s otcom, matka mu
umožní videohovor, príp. telefonát. Ak sa psychologickým vyšetrením maloletého nepreukážu žiadne
skutočnosti nasvedčujúce nevhodnému správaniu otca voči maloletému alebo ohrozenie maloletého
v jeho starostlivosti, pristúpi sa opätovne k realizácii rozsudku. Otec ďalej uviedol, že na záver stretnutia

mu bolo za prítomnosti všetkých zúčastnených umožnené krátke osobné stretnutie s maloletým. Podľa
otca majú tvrdenia matky nezrovnalosti. Matka sa snaží spochybniť bez akéhokoľvek relevantného
dôkazu jeho rodičovské kompetencie nepravdivými obvineniami a dosiahnuť tak zverenie maloletého do
svojej osobnej starostlivosti, aby sa mohla odsťahovať z E. do Žilinského kraja, v ktorom sa pravidelne
zdržiava. Otec vo vyjadrení odmietol tvrdenia matky, že by maloletého sexuálne zneužíval a dňa 11.08.

alebo 12.08.2025 zdrogoval. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 11.08.2025 matka odpadla vo svojej
domácnosti a požiadala ho, aby si prišiel maloletého vyzdvihnúť, pretože ide do nemocnice. V nemocnici
bola do 12.08.2025, pričom po prepustení z nemocnice jej maloletého odovzdal. Matka sa dlhú dobu
opakovane vyjadruje, že je unavená z toho, ako musí každého presviedčať o jeho nevhodnom vplyve
na maloletého. Takto sa vyjadrila aj na stretnutí v materskej škole dňa 01.10.2025. Z týchto jej vyjadrení

prichádza do úvahy aj možnosť, že matka má zdravotné problémy a na ich prekonanie užíva nejaké lieky,
ktoré môžu ovplyvňovať nielen jej úsudok a vnímanie, ale aj jej starostlivosť o maloletého. Nakoľko chce
uvedené skutočnosti tajiť, obvinila ho zo skutkov, v dôsledku čoho nemôže byť s maloletým v osobnom
kontakte, čo matke umožňuje ovplyvňovať maloletého. Tvrdenia matky ohľadom vykonania domáceho
testunapožitienávykovýchlátokzovzorkymočuanemožnostináslednéhotestovaniazostranypediatra

evokuje podľa otca podozrenie, že dôvodom hospitalizácie matky dňa 11.08.2025 boli následky požitia
drog matkou, aby mohla vykonať domáci test na drogy zo svojho moču s úmyslom vydávať ho za test
moču maloletého. Zdôraznil, že maloletý bol v jeho osobnej starostlivosti aj po 14.08.2025 (kedy ho
mal podľa tvrdenia matky zdrogovať). Podľa jeho vedomostí matka o pozitívnom teste na drogy Úradpráce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bezodkladne neinformovala a trestné oznámenie podala až
dňa 10.09.2025. Čo sa týka sexuálnych vyjadrení maloletého, tieto podrobne vysvetlil dňa 28.08.2005
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a dňa 23.09.2025 na výsluchu na polícii k trestnému

oznámeniu matky.

8. Otec vo vyjadrení zo dňa 07.11.2025 nesúhlasil s návrhom matky na nariadenie neodkladného
opatrenia a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznil, že voči maloletému sa
nikdy nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore so záujmami maloletého alebo by ohrozovalo

jeho bezpečnosť a zdravý psychický a fyzický vývin. Počas spolužitia s matkou sa o maloletého riadne
staral a s maloletým mali vybudovaný pevný vzťah, ktorý pretrvával až do matkou vynúteného prerušenia
jeho osobnej starostlivosti o maloletého po 08.09.2025. Podľa otca obavy matky ohľadom jeho osobnej
starostlivosti môžu súvisieť s matkou nespracovanou traumou z detstva, kedy vraj mala ako päť –
šesťročná stáť nahá pred cudzím mužom počas prechádzky s otcom matky, ktorý bol alkoholik. Podľa
otca zo žiadneho dôkazu predloženého matkou nie je rozpoznateľné a preukázané jej tvrdenie, že

maloletý má problém so sprchovaním majúci pôvod v nejakom sexuálnom zneužívaní. Naopak vyplýva
z nich to, že matka vyzýva maloletého na sprchovanie, keď pozerá TV alebo tablet s nejakou rozprávkou
a maloletý ju buď ignoruje alebo vyjednáva ďalší čas na pokračovanie v tejto činnosti. Vyjadrenia
maloletého, že urobí všetko, čo (matka) chce, lebo takú hru hrá aj s otcom, naznačujú iba to, že otec sa
maloletého snaží viesť k dodržiavaniu pravidiel, ktoré mu riadne komunikuje výlučne v súvislosti s jeho

výchovou. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že maloletý volá matku, aby sa nahí sprchovali. Maloletého
nikdy nemanipuloval ohľadom nejakého ich tajomstva. Naopak vedomý si je toho, že matka stále zisťuje,
čo s maloletým robili, ho učil nemať pred matkou žiadne tajomstvá ohľadom spoločne stráveného času.
Podľa otca by si mala matka uvedomiť, že mnohé ňou opisované prejavy správania maloletého môžu
mať pôvod v tom, že sa rozišli, že sa maloletý vyvíja a spoznáva sa alebo v tom, že v škôlke potrebuje na

seba upútať. Maloletému je nutné vždy dopredu presne povedať, čo všetko musí urobiť. Preto v kúpeľni
protestuje, ak ho matka vyzýva na umytie partií tela, ktoré mu vopred neoznámila a pod. Maloletý ho
častokrát prosil, aby mohol ešte u neho ostať a možno práve toto bol dôvod, pre ktorý maloletý večer
08.09.2025 (nie 07.09.2025 ako uvádza matka) pred spaním povedal, že chce zomrieť (žiadny dôkaz
však takéto vyjadrenie maloletého nepreukazuje). Otec sa opätovne ohradil aj voči tvrdeniu matky, že

by mal maloletému podávať drogy či halucinogénne huby. Maloletý mal jedlo, v ktorom boli grilované
hríby a iná grilovaná zelenina. Najprv ich maloletý odmietal, avšak nakoniec ho presvedčil, aby ich
zjedol, keďže sú zdravé. Maloletý nikdy nešiel počas jeho starostlivosti spať hladný. Maloletý nikdy nebol
sám ani s niekým cudzím bez jeho prítomnosti. Nikdy ho nikto sexuálne neobťažoval. K vyjadreniam
maloletého na zázname „I.“ a z neho vyplývajúcich záverov matky o sexuálnom zneužívaní maloletého

otec uviedol, že žiadne takéto neprípustné konanie z jeho strany ani zo strany tretích osôb v čase
realizácie starostlivosti o maloletého neexistuje a zásadne ho popiera ako krivé obvinenie. Netuší, kto je
I., avšak z obsahu vyjadrení maloletého je zjavné, že fantazíruje, keďže uvádza, že „potom tatino zomrel“
alebo „potom si pripol (niečo) lepidlom“. Názov I. mohol v pamäti maloletého ostať z dôvodu, že sa spolu
učilivlajkyštátov.Vsúvislostisvytrhnutímzubovmaloletýmuviedol,žeideobežnúčinnosť,kedysidieťa

vykýva mliečny zub, ktorý bol zospodu vytlačený trvalým zubom. Rovnako trhanie kože okolo nechtov je
v danom veku maloletého bežné. Škrípanie zubov možno maloletý zdedil po ňom. Z nahrávky z kúpeľne
zo dňa 08.08.2025 vyplýva, že maloletý má vyštípaný zadok a možno si zadok rozťahoval preto, že zistil,
že vtedy bolesť ustúpi a neskôr toto začal opakovať aj bezdôvodne. Otec v tejto súvislosti podotkol,
že išlo o zvukový záznam vykonaný v období, kedy bol maloletý dve týždne len v starostlivosti matky.

Z nahrávky z kúpeľne dňa 12.08.2025 vôbec nevyplývajú akékoľvek príznaky o stave maloletého pod
vplyvom drog. Sú to síce zvláštne zvuky, ale aj takto sa maloletý zvykne u neho hrať. Z nahrávky počuť
cvakanie kliešťov na nechty, čo je nevhodný spôsob strihania nechtov u dieťaťa, a preto sa nemožno
čudovať reakciám maloletého. V nahrávke z kúpeľne zo dňa 13.08.2025 je cítiť napätie, stres a úzkosť z
matkinho hlasu a jej neschopnosť s maloletým efektívne komunikovať. Otec označil za veľmi nevhodné,

že matka motivuje maloletého, aby si vybil hnev údermi do boxovacieho vreca. Otázku maloletého „Do
you want to see my banana“ má maloletý z detských filmov (Ja, zloduch alebo Mimoni). Poučený
nesprávnym prístupom po výlete s maloletým v Grécku, matke výlety oznamoval. V súvislosti s tvrdením
matky o spotení maloletého v noci dňa 12.08.2025, pretože bol pod vplyvom drog, otec poukázal na to,
že v tento deň nočná teplota bola 17 až 19 stupňov Celzia a maloletý bol zakrytý hrubým paplónom.

Otec mal za to, že ohľadom sexuálnych prejavov maloletého by sa matka mala poradiť s odborníkmi
alebo si prečítať odborné články. Podľa vyjadrenia detskej psychologičky je genitálna sebastimulácia
u detí medzi tretím a šiestym rokom života súčasťou zdravého psychosexuálneho vývoja. Otec taktieždodal, že matka založila svoj návrh iba na domnienkach, pričom nijako nepreukázala jeho zásahy do
dôstojnosti maloletého.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že na základe správy z materskej školy
maloletého ohľadom jeho správania, vrátane neprimeraných sexuálnych prejavov maloletého, si dňa
28.08.2025 predvolal oboch rodičov. S každým z rodičov, ako aj s maloletým uskutočnil individuálny
pohovor. Počas rozhovoru bol maloletý spočiatku hanblivý a rezervovaný, avšak postupne sa osmelil
a na otázky odpovedal spontánne a s úsmevom. V rámci individuálnych pohovorov s rodičmi boli

komunikované všetky zásadné body uvedené v správe materskej školy. Rodičom bolo vysvetlené,
že maloletý sa nachádza vo vývinovom období, v ktorom je sebapoznávanie prirodzenou súčasťou
psychického vývoja. Zároveň bolo poukázané na to, že v poslednom období prežíval náročné obdobie
rodinného odlúčenia a preto je potrebné, aby mal primeraný čas na adaptáciu na nové podmienky.
Obom rodičom bolo odporučené vyhľadať odbornú psychologickú pomoc pre maloletého s cieľom
odborne zhodnotiť jeho aktuálne prežívanie a identifikovať možné príčiny jeho správania. Matka

maloletého neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podozreniu zo sexuálneho zneužívania
maloletého, či podozreniu o podávaní omamných alebo psychotropných látok maloletému dieťaťu.
Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že dňa 10.09.2025 sa matka dostavila na úrad, kde predložila fotografiu
pozitívnych testov na omamné látky zo dňa 14.08.2025 a zápisnicu o podanom trestnom oznámení.
Následne dňa 17.09.2025 sa telefonicky skontaktovali s matkou za účelom zistenia aktuálneho stavu

a overenia informácií, pričom matka uviedla, že maloletý v súvislosti s uvádzanými zdravotnými
ťažkosťami nebol vyšetrený pediatričkou. Zároveň informovala, že laboratórne testy na prítomnosť
omamných látok v moči neboli vykonané, nakoľko vzorka moču maloletého bola počas cesty k lekárke
omylom vyliata. Matka bola požiadaná, aby s maloletým podstúpila vyšetrenie u obvodnej lekárky.
V ten istý deň sa skontaktovali aj s otcom a požiadali ho o primerané zdržanie sa kontaktu s

maloletým do času, kým nebude vec riadne prešetrená príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.
Dňa 01.10.2025 bol v rámci výkonu pohotovosti vykonaný pohotovostný výjazd do materskej školy
maloletého na základe žiadosti policajnej hliadky a rodičov. Po príchode bolo zistené, že policajná
hliadka bola na miesto privolaná na podnet otca, ktorý sa chcel po troch týždňoch osobne stretnúť so
synom. Materská škola odmietla maloletého odovzdať otcovi, pričom dôvodom bolo nesúhlas matky,

aby maloletý s otcom odišiel. Matka poukázala na relevantné lekárske správy zo dňa 24.09.2025, z
ktorých vyplýva, že u maloletého bolo zaznamenaná neštandardné správanie, ktoré si vyžaduje ďalšiu
psychologickú intervenciu s cieľom prešetrenia a vylúčenia možných rizikových faktorov v správaní
dieťaťa. Rodičia boli upozornení, že psychologické vyšetrenie maloletého im bolo odporučené už
koncom augusta 2025 počas osobného stretnutia na úrade. Napriek tomu do 01.10.2025 nezabezpečili

vykonanie odporúčaného špecializované psychologického vyšetrenia, a to napriek skutočnosti, že
problematické prejavy v správaní maloletého sa vyskytujú dlhodobo a pretrvávajú. Materská škola
prejavila iniciatívu a ponúkla možnosť zabezpečiť psychologické vyšetrenie maloletého prostredníctvom
klinického psychológa v spolupráci s Centrom poradenstva a prevencie, s ktorým materská škola
spolupracuje. S touto iniciatívou vyjadrili súhlas obaja rodičia, ktorí zároveň súhlasili, aby orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol vstúpiť do kontaktu s príslušným klinickým
psychológom a byť informovaný o výsledkoch vyšetrení. Na záver stretnutia sa rodičia dohodli, že otec
sa dočasne vzdá osobných stretnutí a priameho kontaktu s maloletým v prospech čo najrýchlejšieho
objasnenia vzniknutej situácie, pričom matka otcovi umožní telefonické spojenie so synom. Túto dohodu
matka neskôr poprela a vyjadrila sa, že bola pod tlakom. Otec sa v daný deň s maloletým stretol za

prítomnosti matky, pani riaditeľky materskej školy a pracovníčky sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, pričom maloletý sa s otcom objal, smial a bez akýchkoľvek problémov alebo alarmujúcich
prejavov komunikoval. Dňa 14.10.2025 prijali lekársku správu od obvodnej lekárky maloletého, v ktorej
bolo potvrdené pozorovanie neprimeraného správania maloletého. Na základe uvedeného bol maloletý
odoslaný na psychologické vyšetrenie. Obvodná lekárka ďalej v správe uviedla, že v auguste 2025

sa matka dostavila s podozrením na podanie neznámej látky maloletému, avšak laboratórne testy
na prítomnosť týchto látok v moči nepotvrdili ich výskyt, napriek predchádzajúcemu tvrdeniu matky,
že laboratórne vyšetrenie nebolo vykonané. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že maloletý dňa
06.11.2025 absolvoval klinicko-psychologické vyšetrenie realizované Centrom poradenstva a prevencie,
pričom ďalší termín vyšetrenia je stanovený na 28.11.2025. Nakoľko v súčasnosti nedisponuje odbornou

správou, ktorá by jednoznačne potvrdzovala tvrdenia matky o zodpovednosti otca za neprimerané
prejavy maloletého, nemôže v tejto fáze konania formulovať ucelený a jednoznačný záver.10. Matka v reakcii na podania otca uviedla, že ňou iniciované konanie nesúvisí so žiadnou prípravou na
odsťahovanie sa s maloletým mimo E. či na znemožnenie výkonu rodičovských práv otcom. Jej jediným
cieľom je ochrana maloletého, ktorého správanie nezodpovedá jeho veku. U maloletého pozorovala a

zažila prejavy, ktoré u nej vzbudili pochybnosti ohľadom zážitkov, ktoré maloletý prežil v čase, kedy
s ňou nebol. Vzhľadom na zhoršenie správania a neobvyklé prejavy maloletého komunikované zo strany
predškolského zariadenia sa preto obrátila na príslušné orgány. Poprela tvrdenie otca, že by konala pod
vplyvom traumy a mala za to, že nie je dôvodné venovať pozornosť otcovým fabuláciám (napr. užitie
drog matkou, aby mala k dispozícii pozitívny test na drogy na neskoršie použitie v neprospech otca,

či teplé počasie, v dôsledku ktorého sa maloletý spotil), ani posudzovaniu jej prístupu k maloletému
a spôsobu jej výchovy zo strany jej otca. Zdôraznila, že relevantným dôkazom o kvalite vzťahu otca
k maloletému či jeho rodičovských schopnostiach, nemôže byť žiadne z ním predložených čestných
prehlásení. Uvedené je možné vyhodnotiť len na základe odborného posúdenia správania a prežívania
maloletého. Záverom podotkla, že pri rozhodovaní o jej návrhu je nutné vziať zreteľ aj na skutočnosť,
že otec bol predčasne oboznámený so všetkými skutočnosťami z konania o nariadenie neodkladného

opatrenia i z trestného konania.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), doplnením dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné.

12. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 73P/126/2025 je návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakáže

styk otca s maloletým a maloletého zverí do jej výlučnej osobnej starostlivosti.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa čl. 41 ods. 6 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo

na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní

nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,

že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

23. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie práve na záujem dieťaťa,
ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré
by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu
a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 Civilného mimosporového
poriadku) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o

nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v
prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto
spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú
ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by

mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého
dieťaťa.

24. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery.

25. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelomneodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

26. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k.
73P/124/2024-228 zo dňa 18.06.2025, právoplatným dňa 23.06.2025, bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý na čas po
rozvode manželstva rodičov zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od pondelka párneho kalendárneho týždňa

od 12.00 hod. do stredy do 12.00 hod., otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
od stredy párneho kalendárneho týždňa od 12.00 hod. do piatku do 12.00 hod., matka od piatku
párneho kalendárneho týždňa od 12.00 hod. do nasledujúceho piatku nepárneho kalendárneho týždňa
do 12.00 hod. a otec od piatku nepárneho kalendárneho týždňa od 12.00 hod. do pondelka párneho
kalendárneho týždňa do 12.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je
predškolské, resp. školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje a v prípade jeho neprítomnosti v

predškolskom, resp. školskom zariadení a počas sviatkov a prázdnin je miestom prevzatia a odovzdania
maloletého dieťaťa bydlisko rodiča, ktorého starostlivosť končí. Počas jarných školských prázdnin v
každom nepárnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
od soboty predchádzajúcej začiatku prázdnin od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele pred začiatkom
školského vyučovania do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať

osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od soboty predchádzajúcej začiatku prázdnin od 09.00 hod. do
nasledujúcej nedele pred začiatkom školského vyučovania do 18.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov
a prázdnin v každom párnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku
do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloleté dieťa od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku
do 18.00 hod. Počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od 30.06. od 18.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., otec od 15.07.
od 18.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod., matka od 01.08. od 18.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a otec od
15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Počas vianočných sviatkov a prázdnin v každom nepárnom

kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa dňa 24.12. od 08.00
hod. do 17.30 hod. a matka v každom párnom kalendárnom roku dňa 24.12. od 08.00 hod. do 17.30
hod., otec v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 17.30 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a matka
v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 17.30 hod. do 26.12. do 18.00 hod., otec v každom
nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod. a matka v každom párnom

kalendárnom roku od 26.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod., otec v každom párnom kalendárnom
roku od 30.12. od 15.00 hod. do 07.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 18.00 hod.
a matka v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 15.00 hod. do 07.01. nasledujúceho
párneho kalendárneho roka do 18.00 hod. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú
obaja rodičia. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné neurčil. Dňa 10.09.2025 podala

matka na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu
styku otca s maloletým a zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Poukazuje na to, že
počas starostlivosti otca dochádza k sexuálnemu zneužívaniu maloletého a podávaniu omamných
látok, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho psychický stav. Maloletý otca opakovane odmieta. Podľa matky
otec maloletého dlhodobo vystavuje psychickému nátlaku, manipuluje ním a spôsobuje mu psychickú

ujmu. Na otca podala aj trestné oznámenie. Otec s návrhom matky nesúhlasí a poukazuje na jej
zámer spochybniť jeho rodičovské kompetencie a dosiahnuť tak zverenie maloletého do svojej osobnej
starostlivosti za účelom odsťahovania sa z E.. Odmieta jej tvrdenia o sexuálnom zneužívaní maloletého
a podávaní omamných látok. Podľa otca matkou opisované prejavy správania sa maloletého môžu mať
pôvod v rozchode rodičov alebo v tom, že sa maloletý vyvíja a spoznáva. Má za to, že matka svoj návrh

založila iba na domnienkach, pričom nijako nepreukázala jeho zásahy do dôstojnosti maloletého.

27. Odvolací súd dopytom na Obvodné oddelenie Policajného zboru Staré Mesto –východ zistil, že
trestné konanie vedené na základe trestného oznámenia matky pod ČVS: ORP-1382/RZ-B2-2025 nie
je skončené a prebiehajú vyšetrovacie úkony.

28. V priebehu odvolacieho konania (v dňoch 06.11.2025 a 28.11.2025) sa uskutočnilo klinické
psychodiagnostické vyšetrenie maloletého, ktoré realizovala klinická psychologička F. B. J., ktorá
na žiadosť odvolacieho súdu zaslala záverečnú správu zo dňa 03.12.2025 z vyšetrenia maloletého.V závere správy z klinického psychodiagnostického vyšetrenia maloletého F. J. uviedla, že berúc
do úvahy zhodnotenie fungovania maloletého v prostredí materskej školy a anamnestické údaje od
matky možno usudzovať, že približne v prvej polovici roka 2025 vykazoval maloletý symptomatiku

typickú pre sexuálne zneužívané dieťa. Konkrétne išlo o: bolesti brucha, nechutenstvo, nadmernú
únavu, enurézu, nočné desy, dlhotrvajúce napätie a stres, náhle a nevysvetliteľné zmeny v správaní,
výkyvy nálad, prejavy správania s vyzývavým až sexualizovaným podtónom neprimeraným veku, čo
sa v odbornej literatúre považuje za varovné indikátory možného sexuálneho zneužívania. Takéto
symptómy sú charakteristické pre deti , ktoré prežili alebo vystavené potenciálne traumatizujúcej

skúsenosti spadajúcej do kategórie sexuálneho zneužívania. U detí v predškolskom veku je pritom
častým následkom vytesnenie alebo popretie traumatickej udalosti, najmä ak ju dieťa nedokáže
emočne ani kognitívne spracovať. Na základe aktuálneho psychodiagnostického vyšetrenia, kde sa
manifestovala: výrazná emočná dysregulácia a nezrelosť, sebadeštruktívne prejavy v hre, tendencia
k potláčaniu a popretiu negatívnych emócií, rozpor medzi verbálnymi výrokmi a emočno-behaviorálnymi
prejavmi, chaotická a fragmentovaná hra bez príbehu, výrazný vnútorný konflikt voči osobe otca,

možno konštatovať, že sa jedná o klinický obraz dieťaťa, ktoré je zaťažené prežitkom, ktorý presahuje
jeho vývinovú kapacitu na spracovanie. Je možné predpokladať, že ak by bol maloletý vyšetrený
v akútnej fáze prejavov, t. j. v období, keď sa uvedené symptómy manifestovali najvýraznejšie, bolo by
pravdepodobné zachytiť jasnejší obraz traumatickej udalosti, vrátane prípadných sexuálnych tém v hre
či spontánnych verbálnych výpovedí. S odstupom času však podľa dostupných údajov pravdepodobne

došlo k rozvinutiu obranných mechanizmov (najmä popretie, vytesnenie, emočné otupenie), ktoré
sú pre deti v tomto veku pri záťažovej udalosti prirodzené. F. J. vo svojej správe odporučila, aby
v záujme zmiernenia negatívnych dopadov na psychický vývin maloletého, maloletý bezodkladne
začal navštevovať pravidelné intenzívne psychoterapeutické sedenia. Vzhľadom na vek maloletého
je najvhodnejšou formou terapia hrou vedená skúseným klinickým psychológom, ktorá umožňuje

bezpečnéspracovávanieprežívania,podporuemočnejregulácieastabilizáciuvnútornéhosvetadieťaťa.

29. Dňa 04.12.2025 doručil kolízny opatrovník odvolaciemu súdu úradný záznam, z ktorého vyplýva,
že dňa 04.12.2025 sa kolízny opatrovník telefonicky skontaktoval s psychologičkou F. J. za účelom
prekonzultovania správy z klinického psychodiagnostického vyšetrenia ohľadom maloletého. F. J.

podrobne opísala výsledky vyšetrenia maloletého nasledovne: pri projektívnom teste CATO sa maloletý
javil ako emočne oploštený. Maloletý má výrazný vnútorný problém, ktorý je ťažko prístupný, keďže
vyšetrenie prebehlo veľmi neskoro. Tento čas považuje F. J. za neskorý na vykonanie vyšetrenia,
pretože maloletý mal byť vyšetrený už v období, keď sa problémy prejavovali najintentívnejšie, čo matka
zanedbala. Aktuálne neexistujú žiadne konkrétne príznaky sexuálneho zneužívania, avšak je prítomná

symptomatika, ktorá naznačuje, že maloletý v minulosti zažil niečo vážne, čo nie je schopný spracovať
a potláča to v sebe. Je jasné, že v živote dieťaťa došlo k niečomu vážnemu, a preto je nevyhnutné
zabezpečiť maloletému dlhodobé psychoterapeutické sedenia. Pri vyšetrení sa objavili pri zmienke otca
negatívnejšieprejavymaloletého,čoalemôženaznačovaťnapríkladajrodičovskýkonfliktmedzimatkou
a otcom a že matka vykazuje známky nervozity. V každom prípade však nebolo potvrdené, že by otec

maloletého sexuálne zneužíval.

30. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím, ako aj s argumentáciou súdu
prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s dôvodmi, pre ktoré bolo podľa
prvoinštančného súdu potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Ani

s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

31. Právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom vyplýva z čl. 41 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde čl. 7 je upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov

a právo na ich starostlivosť, v čl. 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného
charakteru,ktorévýraznezasahujenielendorodičovskýchpráv,aleajprávdieťaťanapravidelnýkontakt

s rodičom. Aj Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu styku. Zákaz
styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah do práv a
právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto
náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väziebmedzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom
odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ
to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže,

musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa.
Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom,
že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom,

najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by malo byť podľa názoru ústavného súdu
krajným opatrením (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 665/2014 z 25.11.2014).

33. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je
predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol návrh na súd podaný. Je
nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa. Pri

rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nevyhnutné posúdiť,
či osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov (dočasné uloženie zákazu styku otca s maloletým
a zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti) sú práva účastníkov konania (v tomto prípade
najmä maloletého Lea) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po oboznámení
sa s obsahom spisu (vrátane všetkých matkou predložených dôkazov v listinnej podobe aj na USB
nosiči) k záveru, že nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nariadením
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože matkou uvádzané dôvody nepredstavovali

také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého nevyhnutný zásah
súdu formou neodkladného opatrenia. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a narušené, no
pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, ani odvolací súd
nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výchova či iný dôležitý záujem. V konaní
nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by sa otec k maloletému správal akýmkoľvek nevhodným

spôsobom, ktorým by ohrozoval jeho psychický a fyzický vývoj. Ani podanie trestného oznámenia
matkou automaticky neznamená osvedčenie takého konania otca, ktoré by ohrozilo maloletého v jeho
starostlivosti, a odôvodňovalo tak zákaz styku maloletého s otcom, či zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matky.

35. Pokiaľ matka odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podozrením zo sexuálneho
zneužívania maloletého počas starostlivosti otca, uvedené v konaní osvedčené nebolo. V priebehu
odvolacieho konania bol maloletý vyšetrený klinickou psychologičkou F. B. J. za účelom posúdenia jeho
aktuálneho psychického stavu z dôvodu podozrenia na sexuálne zneužívanie. Z predloženej správy
z klinického psychodiagnostického vyšetrenia maloletého zo dňa 03.12.2025 nevyplýva, že by bol

maloletý zo strany otca sexuálne zneužívaný. F. J. v rámci telefonickej konzultácie vykonanej kolíznym
opatrovníkom dňa 04.12.2025 k záverom predloženej správy uviedla, že nebolo potvrdené, že by otec
maloletého sexuálne zneužíval. Hoci F. J. konštatovala, že pri vyšetrení sa objavili pri zmienke otca
negatívnejšie prejavy maloletého, zároveň doplnila, že uvedené môže naznačovať aj rodičovský konflikt
medzi matkou a otcom, či matkou vykazované známky nervozity. Vzhľadom na prítomnú symptomatiku

u maloletého, ktorá naznačuje, že v minulosti zažil niečo vážne, čo nevie spracovať, považovala za
nevyhnutné zabezpečiť maloletému dlhodobé psychoterapeutické sedenia.

36. Vzhľadom na závery klinickej psychologičky F. J. nemal odvolací súd osvedčenú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa otcovi

zakázal styk s maloletým a zároveň by sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti matky. Prejavy
správania maloletého, na ktoré matka poukazuje, môžu prameniť z konfliktu medzi rodičmi, či zo
samotného prežívania matky. Uvedené však nie je dôvodom na vyhovenie návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu by v danom prípade zákaz styku otca
s maloletým, či zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia, bez

riadne vykonaného dokazovania, znamenal neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských
práv otca, ale aj do objektívneho práva maloletého rozvíjať vzťah s otcom, ktorý je pre dieťaťa popri
matke ďalším identifikačným vzorom. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a
dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malovytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojim rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a
rozvíjaniu tohto vzťahu.

37. Matka v konaní nijako neosvedčila ani to, že by počas starostlivosti otca o maloletého dochádzalo
k sexuálnemu zneužívaniu maloletého inými osobami. Matkou predložené zvukové nahrávky, v ktorých
maloletý spomína akéhosi „I.“, danú skutočnosť neosvedčujú. Obsah vyjadrenia maloletého v zvukovej
nahrávke /„tato tam nebol, bol na výlete“, „aj ty si bol tiež na výlete“ (pravdepodobne má maloletý na
mysli matku – pozn. odvolacieho súdu), „ja som bol sám doma“, „mal pripojené s lepidlom“ (ruky – pozn.

odvolacieho súdu), „tatino zomrel“/ sa odvolaciemu súdu javí skôr ako fantázia maloletého.

38. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani podozrenie matky týkajúce sa podávania
omamných látok maloletému zo strany otca. Matka poukazovala na vyjadrenie maloletého, že u otca
jedol hríby. Otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu matky jasne uviedol, že maloletému podával jedlo
obsahujúce grilovanú zeleninu, ktorej súčasťou boli aj grilované hríby. Uvedené preukázal aj fotografiou

zachytávajúcou maloletého a obsah podávaného jedla. Pokiaľ matka poukazovala na ňou vykonaný
domáci test vzorky moču maloletého (dňa 13.08.2025 a 14.08.2025), ktorý mal byť pozitívny na
prítomnosť omamných látok, odvolací súd na uvedené neprihliadal, nakoľko matkou predložená
fotografia nijako nepreukazuje, že predmetom testovania bola vzorka moču maloletého. Tvrdenie matky
o prítomnosti omamných látok v moči maloletého vyvrátil kolízny opatrovník, ktorý poukázal na to, že

dňa 14.10.2025 prijal lekársku správu od obvodnej lekárky maloletého, ktorá uviedla, že v auguste
2025 sa dostavila matka s podozrením na podanie neznámej látky maloletému, avšak laboratórne testy
na prítomnosť týchto látok v moči nepotvrdili ich výskyt. Matkou predložená správa z neurologického
vyšetrenia maloletého F. K. L. zo dňa 23.09.2025 síce v závere obsahuje konštatáciu lekárky „omamné
látky v moči“, avšak odvolací súd žiadosťou na F. L. zistil, že sa jedná o anamnestické údaje od matky,

ktoré F. L. dala do záveru správy.

39. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 20 9/2004, II. ÚS 200/2009).

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného

mimosporovéhoporiadkuvspojenís§396ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,pretožeideokonanie,v
ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden
z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu
výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového
poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca

potreba spravodlivého usporiadania veci.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).