Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/204/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201412
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201412.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky: D. E. C.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., v konaní zastúpená: H. I. J., trvale bytom K. XX,

L. - G., a otca: B. D. A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, L. - D., v konaní zastúpený
spoločnosťou: KASANOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 37P/62/2025-16 zo dňa 27.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Bratislava II č. k. 37P/62/2025-65 zo dňa 05.09.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 27.05.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.09.2025 súd
prvej inštancie návrh matky zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024 - 129 a nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd naradil styk maloletého s otcom po dobu 3-5 mesiacov len počas párneho kalendárneho
týždňa, v dňoch sobota a nedeľa, s tým, že počas tejto doby nebude maloletý v byte sestry otca
prespávať, ale vždy o 19:00 hod. otec maloletého odovzdá v mieste jej bydliska.

3.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilaplikáciouustanovení§2ods.1,§360zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovení § 28 ods. 2, § 35 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu k maloletému dieťaťu prebieha
konanie o výkon rozhodnutia vedené pod sp. zn. 37Em/4/2024, konanie o zvýšenie výživného na
maloleté dieťa vedené pod sp. zn. 37P/188/2024 a konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu vedené pod sp. zn. B3-37P/267/2019.5. Konštatoval, že maloletý pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí manželstvo neuzavreli. Vzťahy medzi
rodičmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, čo má negatívny vplyv aj na samotné realizovanie styku otca s
maloletým A.. Maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky na základe rozhodnutia Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. 38P/185/2018 zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 20.02.2019, ktorým
však styk otca s maloletým zostal neupravený. Na základe uvedeného sa otec návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 09.10.2024 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť
styk s maloletým na čas do skončenia konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava II pod
sp. zn. B3-37P/267/2019, nakoľko toto konanie trvá od roku 2019 a v čase podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia otec nemal s maloletým upravený žiaden styk. Návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol uznesením č. k. 37P/154/2024 - 54
zo dňa 05.11.2024, proti ktorému podal otec maloletého odvolanie a následne Krajský súd v Trnave
uznesením č. k. 12CoP/163/2024 - 129 zo dňa 21.1.2025 zmenil odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým na
čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.

B3-37P/267/2019 tak, že má právo sa s ním stretávať každý nepárny týždeň od piatka od 12:00 hod.
do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. s tým, že otec si maloletého
prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po skončení styku ho odovzdá do
školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. V prípade neprítomnosti maloletého v škole, bude
miestom prevzatia a odovzdania miesto bydliska matky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

10.02.2025 a vykonateľnosť dňa 31.01.2025. Matka vo svojom návrhu uvádza, že otec sa nevie o
maloletého postarať, nakoľko maloletého prevezme a odvezie ho do bytu svojej sestry, na ktorej
ponechá celú starostlivosť o maloletého. Styk maloletého s otcom, tak ako bol stanovený uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025, je natoľko rozsiahly, že maloletý
odmieta tráviť styk v mieste bydliska sestry otca. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia matky v

uvedenom prípade sú ničím nepodložené, opätovne prejavujúce bránenie v styku maloletého s otcom
(napr. ponechať maloletého s otcom osamote aj s prespatím), nerešpektovanie role otca v živote
maloletého, zneužívanie roly preferenčného rodiča. Dodal, že v preskúmavanej veci je zrejmé, že
rodičia sa nevedia ohľadom styku s maloletým dohodnúť, o čom svedčí aj samotná skutočnosť, že
matka doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia upravujúci styk otca s maloletým len

necelé štyri mesiace potom, čo nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenie Krajského súdu v
Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025, teda rozhodnutie, ktorým súd upravil styk otca
s maloletým A.. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia prihliadol súd
prvej inštancie na to, či si jeho zrušenie vyžaduje bezodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov
konania, avšak nevzhliadol žiadnu bezprostredne hroziacu ujmu, ktorej by mal byť maloletý vystavený

v prípade realizovania uznesenia Krajského súdu v Trnave. Súd prvej inštancie návrh matky preskúmal
a posúdil ako návrh na zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku zmenu neodkladného opatrenia nedefinujú. Po preštudovaní spisového
materiálu dospel súd k záveru, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025 nie je dôvodný, a preto ho

zamietol.

6. Vecne súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým matka
nijakým spôsobom neosvedčila, že je v záujme maloletého upraviť jeho styk s otcom spôsobom ňou
navrhnutým, resp. že záujem maloletého vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov v tomto smere. Matka

v návrhu uvádzala, že posledný styk v dôsledku ochorenia maloletého bol realizovaný v náhradnom
termíne, kedy si otec maloletého prevzal v sobotu ráno v jej bydlisku a odovzdal jej ho v sobotu večer,
s čím bol podľa jej slov spokojný aj maloletý. Súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné upraviť styk
maloletého s otcom na základe jednej pozitívnej skúsenosti v rámci realizácie styku otca a maloletého,
obzvlášť vzhľadom na skutočnosť, že styk otca s maloletým má jediný právny základ v uznesení

Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025, čo je iba dočasná úprava styku
maloletého s otcom, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z obsahu spisu je
zrejmé, že styk otca s maloletým v minulosti častokrát prebiehal nepravidelne. V záujme zdravého vývinu
maloletéhojenevyhnutnézachovaťvzťahkotcovi,akokjednejznajbližšíchosôb(spolusmatkou)vjeho
živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletým v pravidelnom

kontakte.Ktvrdeniammatky,žemaloletýodmietatráviťčassotcom,súduviedol,žepoposlednejúprave
styku otca s maloletým nie je vhodné hneď rezignovať, prípadne opätovne meniť túto úpravu, ktorá
má základ v uznesení Krajského súdu v Trnave, nakoľko to nie je spôsob ako vzťahy medzi otcom a
maloletým rozvíjať a prehlbovať. Novú úpravu styku nariadením neodkladného opatrenia len necelé štyrimesiace po poslednej úprave styku otca s maloletým, súd považoval za predčasnú, vzhľadom na to, že
dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať
jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Pre napäté vzťahy rodičov maloletého sa rovnako javilo ako

najvhodnejšie, aby miesto vyzdvihnutia a odovzdania maloletého bolo zachované primárne v školskom
zariadení. Súd nevzhliadol neodkladnosť, pre ktorú by mal nariadiť neodkladné opatrenie v matkou
navrhovanom znení. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a uviedol, že o zmene styku otca s maloletým bude rozhodovať po vykonaní riadneho
dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. B3-37P/267/2019.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka. Zastávala názor,
že súd prvej inštancie pri určení návrhu na neodkladné opatrenie a nariadenie predbežného opatrenia

nezisťoval určité vážne skutočnosti natoľko, aby objektívne zaujal stanovisko v prospech maloletého.
Uviedla, že počas styku maloletého s otcom, jej maloletý tvrdí, že keď ho otec v piatok zoberie zo
školy a je fakticky s otcom do pondelka rána, tak má otec prázdnu chladničku, stravujú sa vonku alebo
u otcovej sestry a v pondelok ráno odchádza do školy bez raňajok alebo zje iba keksík a bez desiaty ho
privedie na vyučovanie do školy. Tvrdila, že otec maloletého na vyučovanie riadne nepripraví a počas

pobytu maloletého u otca sa otcova priateľka s nevlastnou sestrou maloletého (ktorá bola maloletému
ukázaná iba raz) v byte otca nezdržiavajú, hoci je otcova priateľka na materskej dovolenke a mala
by sa tam zdržiavať. Ďalej tvrdila, že maloletý so svojím otcom nie je, lebo otec ho dá svojej sestre,
u ktorej aj prespáva a ak aj maloletý je v byte otca, tak tam v tom čase nemá svoju sestru ani svoju
postieľku. Dodala, že otec síce maloletému počas dňa urobí program, ktorý je častokrát v rozpore so

zdravým rozumom, ako príklad uviedla, že počas Veľkej noci nútil otec maloletého v tričku a krátkych
nohaviciach skákať na trampolíne, hoci vonku bola zima, čo malo za následok ochorenie maloletého
s nutnosťou brať antibiotiká a nemožnosťou po dobu dvoch týždňov navštevovať školu. Uviedla, že
otec sa ku nej momentálne pred maloletým i v písomnej komunikácii správa slušne (aby mohol na
súde uvádzať, ako slušne komunikuje), ale pri osobných stretnutiach, kde sú osamote, sa voči nej

správa vulgárne, agresívne, uráža ju a ponižuje a pred maloletým napadol jeho starého otca alebo sa
vyhrážal jej manželovi. Zastávala názor, že doposiaľ boli zohľadňované záujmy otca a nie maloletého.
Poukázala na to, že v minulosti vzal otec maloletého do Košíc bez toho, aby jej to oznámil a v Košiciach
sa počas pracovného stretnutia otca o maloletého starali cudzí ľudia. Vždy riadne maloletého v piatok
vychystá v stanovený čas určený pre styk otca s maloletým, avšak maloletému spôsobuje stres to,

že otec pre neho chodí do školy a spôsobuje mu to aj bolesti brucha. Navyše sa to odohráva pred
učiteľkou a spolužiakmi. Za vhodnejšie považovala to, aby si otec bral maloletého spred jej domu.
Tvrdila, že maloletý sa bráni ísť k otcovi. Poukázala na piatok 20.06.2025, kedy mal maloletý od
rána psychosomatické problémy, tak ho nechala doma, čo otcovi oznámila a požiadala ho, aby si po
maloletého prišiel, ale maloletý s ním odmietol odísť, čo zdôvodňoval tým, že tam večer vždy plače

a keď je s otcom, je tam večne hladný. Otec odišiel. Maloletý s otcom odmietol odísť aj v nasledujúci
deň. Tvrdila, že otec pre maloletého neposkytuje také podmienky na pobyt s ním, aby k nemu dieťa
chodilo rado. Otec údajne žije so svojou priateľkou a ich maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti,
avšak v domácnosti otca nie sú žiadne stopy toho, že by tam okrem otca žil ešte niekto iný. Okrem toho
maloletý nespáva u otca, ale u jeho sestry, u ktorej ale otec neprespáva a maloletého necháva na noc

samého. Dodala, že styk otca s maloletým prebieha v zmysle súdnych rozhodnutí.
Navrhla, aby stretnutia maloletého s otcom prebiehali každú nepárnu sobotu a nedeľu s tým, že na noc
privedie otec maloletého k nej do 19:00 hod. na prespatie vzhľadom k tomu, že maloletý neprespáva
u otca, ale u jeho sestry. Ona by maloletého otcovi odovzdala v sobotu o 9:00 hod. a otec by ho priviezol
k jej domu o 19:00 hod. a v nedeľu taktiež od 9:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že prevzatie by prebehlo

pred jej domom. Každý nepárny rok by maloletý strávil Veľkú noc s otcom v čase od 9:00 hod. do 19:00
hod., čas vianočný by to bolo každý nepárny rok vždy od 25.12. do 26.12. od 9:00 hod. do 19:00 hod.
s tým, že otec by maloletého prevzal pred jej domom, kde by ho v stanovený čas vrátil.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky odmietol alebo

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keďže zabezpečenie jeho stretávania
sa s maloletým je v najlepšom záujme maloletého, ktorému matka odopiera jeho základné právo na
starostlivosť otca z ňou vyfabulovaných, nepravdivých a ničím nepodložených dôvodov. Uviedol, že
matka svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia odôvodňuje výlučne svojimi osobnými názormia nie dôkazmi. Poukázal na to, že prostredníctvom listinných dôkazov predkladaných so súdneho spisu
sp. zn. 37Em/4/2025 (v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia) ako aj do súdneho spisu sp. zn.
B3-37P/267/2019 (v konaní o zmenu úpravy styku) matkine tvrdenia postupne vyvracal. To, že sa na

neho maloletý teší a zo školy s ním odchádza spokojný, potvrdzuje aj škola v správe zo dňa 25.06.2025,
ktorú pripojil. Tvrdil, že matka dlhodobo obmedzuje jeho kontakt s maloletým, maloletého voči nemu
negatívne manipuluje, odmieta s ním komunikovať a podrobiť sa na dobrovoľnej báze odbornému
poradenstvu, správa sa voči nemu povýšenecky, arogantne, výsmešne a popiera dôležitosť jeho roly
v živote maloletého. Poukázal na ustanovenia § 334 CSP, § 357 CSP a rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/37/2021 z 28.07.2002, z ktorého vyplýva, že podľa ustanovenia §
357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd zrušil
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie podľa ustanovenia § 334 a § 335 ods. 1 CSP.
Zastával názor, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zrušenie
neodkladného opatrenia nie je odvolanie prípustné.
Zo správy Základnej školy, N. XXX, G. zo dňa 25.06.2025 vyplýva, že maloletý navštevuje 1. ročník,

plní si všetky povinnosti, v triede spolupracuje, poctivo sa pripravuje na vyučovanie na ďalší deň, do
školy chodí pravidelne, nemá žiadne neospravedlnené hodiny, k vyučujúcim sa správa s rešpektom, so
spolužiakmi má menšie nezhody, ale vždy si ich okamžite vyriešia primeranou komunikáciou. Občas
na hodinách vyrušuje a niekedy sa vyjadruje nevhodne. Do školy a zo školy berie dieťa domov matka
alebo starý otec zo strany matky. Každý druhý piatok berie dieťa k sebe domov otec, maloletý s ním

odchádza spokojný a na otca sa teší. Maloletý chodí slušne oblečený, nosí z domu zdravú desiatu
v primeranom množstve. Na maloletou škola nebadá žiadne známky fyzického ani psychického násilia.
Rodičia sa o maloletého zaujímajú, ak sa vyskytne nejaký problém v správaní, aktívne spolupracujú
na jeho vyriešení. Na triedne aktívy chodí najmä matka, otec sa o prospechu a správaní maloletého
pravidelne informuje.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že na ostatnom pojednávaní konanom vo
veci vedenej pod sp. zn. 37P/267/2019 bolo rodičom odporučené podrobiť sa odbornému poradenstvu.
Bol zabezpečený akreditovaný subjekt CDR SLVS. Otec sa sedení zúčastnil, avšak matka na výzvy
psychologičky nereagovala a neskôr sa mala vyjadriť tak, že nevidí dôvod sa podrobovať poradenstvu,

nakoľko styk otca s maloletým prebieha, rovnako ako komunikácia s otcom. Dňa 16.09.2025 bol
s maloletým v školskom zariadení vykonaný pohovor, ktorý maloletý nežiadal utajiť. Maloletý bol
o dôvode vykonania pohovoru, o funkcii kolízneho opatrovníka a o možnosti utajenia pohovoru poučený
adekvátne veku a vývinu. Pri pohovore s maloletým bola prítomná triedna učiteľka maloletého J. H.
L. a školská psychologička J. O. L.. Maloletý uviedol, že uplynulý víkend bol s otcom, následne bol

s matkou, sestrou a so starými rodičmi. Stretávanie s matkou a otcom mu vyhovuje. S otcom chce tráviť
čas aktívne, očakáva vytvorenie programu, ideálne aj s bratrancom. S matkou trávi čas aj doma. Kolízny
opatrovník uviedol, že je v záujme maloletého sa s otcom stýkať a vytvárať si vzťahovú väzbu. Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025 tak, aby sa styk otca s maloletým počas určitej

doby (3-5 mesiacov) realizoval len v párnych dňoch sobota až nedeľa, pričom počas tejto doby nebude
maloletý v byte sestry otca prespávať, ale vždy o 19:00 hod. ho otec prinesie späť matke.
Súd prvej inštancie tento návrh matky posúdil nielen ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ale aj ako návrh na zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia, s čím sa odvolací súdnestotožňuje, pretože z obsahu návrhu matky vyplýva, že sa domáha nariadenia nového neodkladného
opatrenia, ktorým by súčasne došlo k zmene už nariadeného neodkladného opatrenia uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrh matky zamietol.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže

súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie

a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením

neodkladného opatrenia.

22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmänaliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

23. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda

nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do

doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

24. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

25. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny

kalendárny týždeň od piatka od 12:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa
do 8:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po
skončení styku ho odovzdá do školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. V prípade neprítomnosti
maloletého v školskom zariadení bude miestom prevzatia a odovzdania maloletého miesto bydliska
matky. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom

súde Bratislava II pod sp. zn. B3-37P/267/2019.
Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že vzťahy medzi rodičmi sú
napäté, pokiaľ ide o realizovanie styku otca s maloletým a keďže neexistovalo žiadne rozhodnutie
o úprave tohto styku, otec sa musel styku s maloletým u matky domáhať. Styk otca s maloletým sa
uskutočňoval nepravidelne, pričom matka určovala otcovi termíny, kedy bude jeho styk s maloletým

prebiehať a v akom rozsahu. Vzhľadom na to dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov konania v tomto smere, pretože v záujme zdravého vývinu maloletého je nevyhnutné
zachovať si vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou) najbližšej osobe v jeho živote a tento vzťah rozvíjať,
čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletým v pravidelnom kontakte.Z uznesenia Krajského súdu v Trnave vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k.
38P/185/2015-65 zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 20.02.2019, bol maloletý zverený do osobnej
starostlivostimatky,pričomstykotcasmaloletýmnebolurčený.NaMestskomsúdeBratislavaIIprebieha

v súčasnosti konanie sp. zn. B3-37P/267/2019 o zmenu úpravy styku otca s maloletým. Rozsudkom č.
k. 37P/267/2019-340 zo dňa 17.02.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 37P/267/2019-340 zo
dňa 24.11.2022 Okresný súd Bratislava III výrokom I. upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo
sa stretávať s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od nedele od 15:00 hod. do nasledujúceho
utorka do 8:00 hod. s výnimkou prázdnin a sviatkov s tým, že miestom prevzatia maloletého bude

bydlisko matky a miestom odovzdania maloletého predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje.
Výrokom II. upravil styk otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov nasledovne: každý kalendárny rok
v čase letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 07.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do
07.08. do 19:00 hod., počas zimných školských prázdnin a sviatkov každý nepárny kalendárny rok od
22.12. od 18:00 hod. do 24.12. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 18:00 hod.
do 26.12. do 18:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 10:00 hod. do nasledujúceho

02.01. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 02.01. od 10:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod.,
počas veľkonočných sviatkov a prázdnin každý párny kalendárny rok od veľkonočného štvrtka od 10:00
hod. do veľkonočného utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 19:00 hod., počas jarných
školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od pondelka predchádzajúceho začiatku jarných
školských prázdnin od 9:00 hod. do piatka nasledujúceho po skončení prázdnin do 19:00 hod. s tým,

že otec si maloletého vždy vyzdvihne v stanovenom čase a vráti späť matke v stanovenom čase v
mieste jej bydliska. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/185/2018-65
zo dňa 15.01.2019 v časti o úprave styku otca s maloletým. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal nárok na náhradu trov konania a výrokom V. vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/267/2019-255 zo dňa 17.02.2022. Na základe matkou podaného

odvolania Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 12CoP/88/2023-538, 12CoP/91/2023
zo dňa 26.07.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie majúc za to, že súd prvej inštancie nevykonal
vo veci dostatočné dokazovanie a jeho záver, že úprava styku otca s maloletým v danom rozsahu
je v záujme maloletého, je predčasný. Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom uznesení uložil

Mestskému súdu Bratislava II povinnosť vec znova prejednať, zistiť aktuálny denný režim maloletého
vzhľadom na jeho školské a mimoškolské aktivity, rozvrh pracovného času matky aj otca v pracovnom
týždni a počas víkendov a školských prázdnin, ale aj ako konkrétne si aktuálne matka a otec predstavujú
úpravu styku s maloletým. Doplniť dokazovanie výsluchom rodičov a ak je maloletý schopný vzhľadom
na svoj vek vyjadriť samostatne svoj názor, zistiť jeho názor. V prípade zistenia, že maloletý styk s otcom

odmieta, ustáliť príčiny tohto odmietania (vrátane skúmania, či maloletý nie je negatívne ovplyvňovaný
matkou) a riadne ich vyhodnotiť. Povinnosťou Mestského súdu Bratislava II pri rozhodovaní malo byť
taktiežzohľadnenietoho,abysamaloletýpočasvianočnýchaveľkonočnýchsviatkovprestriedaluoboch
rodičov.

26. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Aj keď súd prvej inštancie návrh matky posúdil nielen ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale aj ako návrh na zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia (uznesenia Krajského

súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025), táto nepresnosť nič nemení na vecnej
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím námietkam matky sa žiadať doplniť
nasledovné:

27. Pokiaľ matka argumentuje tým, že súd prvej inštancie nezisťoval vážne skutočnosti na objektívne
zaujatie stanoviska v prospech maloletého odvolací súd uvádza, že zákon nepredpokladá, že by súd pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať dokazovanie tak, ako je ho nutné vykonať v konaní
vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje len podľa návrhu a v ňom navrhovateľkou tvrdených skutočností a na ich podporu k návrhu
pripojených listín, prípadne dodatočne do konania počas jeho priebehu predložených listín, pričomdôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľke daného neodkladného opatrenia. Takýto postup
súdu predpokladá platná právna úprava (§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie

situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Ak navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčí
skutočnosti dostatočne odôvodňujúce záver o nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, nemožno
tento nedostatok klásť na ťarchu súdu a jeho následného rozhodnutia o zamietnutí návrhu.

28. K tvrdeniam matky, že otec počas styku dieťa nepripraví na vyučovanie a dieťa do školy pošle

bez desiaty odvolací súd poukazuje na správu zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, z ktorej
je zrejmé, že maloletý si plní všetky povinnosti, poctivo sa pripravuje na vyučovanie na ďalší deň, do
školy chodí pravidelne, nemá žiadne neospravedlnené hodiny a nosí si zdravú desiatu v primeranom
množstve.

29. Správa zo základnej školy zároveň nepreukazuje dôvodnosť tvrdenia matky, že maloletému

spôsobuje stres, keď otec po neho chodí do školy, keďže z jej obsahu vyplýva, že každý druhý piatok
berie dieťa k sebe domov otec, maloletý s ním odchádza spokojný a na otca sa teší.

30. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;

považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods.

1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3
podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho
jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to
bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby

udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs.
Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

31. Odvolací súd poukazuje na to, že rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, musí mať na zreteli to,
že styk dieťaťa s druhým rodičom je v prospech dieťaťa, jeho priaznivého psychického vývoja a za tým
účelom by mal vytvárať vhodné podmienky pre styk dieťaťa s druhým rodičom a súčasne napomáhať
dieťaťu pri budovaní a najmä zachovaní jeho vzťahu aj k druhému rodičovi. Dôležitosť úlohy otca v živote
maloletého je nepopierateľná, preto je úlohou matky na maloletého vhodne pôsobiť a zdôrazňovať

dôležitosť stretávania sa s otcom. Obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu zostávajú naďalej rodičmi
spoločného dieťaťa, tieto rodičovské vzťahy je potrebné zachovať.

32.Inštitútomneodkladnéhoopatreniavoveciachstarostlivostisúduomaloletýchsapritommázamedziť
vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde

požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo
bymalimaťnazretelipredovšetkýmrodičiamaloletéhodieťaťa.Záujemmaloletéhodieťaťa,ktorýbymali
obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc
si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek
súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie

súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj
zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Obaja rodičia by si mali
tiež uvedomiť, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na zhojenie partnerských, resp. akýchkoľvek
rodičovských nezhôd.

33. Dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu
medzi jeho rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho
intrapsychické prežívanie. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,
stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jehoosobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

34. Odvolací súd poukazuje aj na obsah pohovoru realizovaného s maloletým, z ktorého nevyplynuli
žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obmedziť kontakt otca s maloletým dieťaťom v zmysle
požiadavky matky obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre dieťa je dôležité,
aby mohlo rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k svojmu otcovi, ktorý je pre dieťa – chlapca dôležitým

identifikačným vzorom.

35. Vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov a tvrdení matky dospel odvolací súd k záveru,
že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, neboli
splnené podmienky pre nariadenie (nového) neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia nebola splnená základná podmienka v § 325 ods. 1 CSP, a to podmienka naliehavosti. V tomto

smere odvolací súd dodáva, že matkina argumentácia v prospech nariadenia neodkladného opatrenia
nepreukazuje, že by maloletému dieťaťu hrozila ujma na jeho právach, ktorá by odôvodňovala novým
neodkladným opatrením zasiahnuť do úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nariadenej uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/163/2024-129 zo dňa 21.01.2025.

36. Vzhľadom na uvedené, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti,
na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

37. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

38. Žiada sa dodať, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. B3-37P/267/2019 na

pojednávaní dňa 02.12.2025 vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým vo výroku I. upravil styk otca
s maloletým nasledovne: počas bežného školského týždňa v každom nepárnom kalendárnom týždni
od piatku od 12:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. s tým,
že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje
a v prípade jeho neprítomnosti v škole miesto bydliska matky; počas letných prázdnin v každom

kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku letných školských
prázdninod9:00hod.do15.07.do9:00hod.avčaseod01.08.od9:00hod.do15.08.do9:00hod.stým,
že miestom prevzatia aj odovzdania bude miesto bydliska matky; počas jarných školských prázdnin v
nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku jarných
školských prázdnin od 12:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania nasledujúceho po skončení

jarných školských prázdnin do 8:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania bude školské
zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v prípade, že sa nebude nachádzať v školskom zariadení, bude
miestom prevzatia a odovzdania miesto bydliska matky; počas veľkonočných školských prázdnin v
párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku školských
prázdnin od 12:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania nasledujúceho po skončení školských

prázdnin do 8:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania bude školské zariadenie, ktoré maloletý
navštevuje a v prípade, že sa nebude nachádzať v školskom zariadení, bude miestom prevzatia a
odovzdania miesto bydliska matky; počas jesenných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku
v čase od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku školských prázdnin od 12:00 hod.
do prvého dňa školského vyučovania nasledujúceho po skončení školských prázdnin do 8:00 hod.

s tým, že miestom prevzatia a odovzdania bude školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v
prípade, že sa nebude nachádzať v školskom zariadení, bude miestom prevzatia a odovzdania miesto
bydliska matky; počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa
vyučovania predchádzajúceho začiatku školských prázdnin od 12:00 hod. do 25.12. do 11:00 hod., včase od 28.12. od 11:00 hod. v párnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 11:00 hod. do 06.01.
do 11:00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku s tým, že miestom prevzatia a odovzdania
bude miesto bydliska matky s výnimkou styku v nepárnom kalendárnom roku, kedy si otec maloletého

prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v prípade, že sa nebude nachádzať v
školskom zariadení, bude miestom prevzatia a odovzdania miesto bydliska matky. Výrokom II. súd
vyslovil predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení
rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/185/2018 – 65 zo dňa 15.01.2019 v časti o úprave
styku otca s maloletým. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu v predmetnej veci o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nebol rozsudok súdu prvej inštancie doručovaný účastníkom konania.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).