Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100781
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného AK Peter Čabák, s.r.o., so
sídlom Južná trieda 2/A, 040 01 Košice, IČO: 51 336 448, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodnutiežalovanéhoGenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovneč.XXXXXXXXXXXzo
dňa 23.09.2024 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX
XXXX X zo dňa 02.07.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím zo dňa
02.07.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 65 ods. 1, § 82 a § 293gb
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) žalobcovi

od 07.05.2024 priznala starobný dôchodok v sume 364,20 Eur mesačne.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa narodil v roku
1961, preto svoj dôchodkový vek podľa § 293fw a prílohy č. 3 a zákona o sociálnom poistení dosiahol
dovŕšením 63 rokov a dvoch kalendárnych mesiacov, a to 7. mája 2024. K 7. máju 2024 získal 5 650
dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Správny orgán prvého stupňa mal za to, že žalobca

získal 15 rokov a 175 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok 7. mája 2024.

3. Sumu starobného dôchodku určil podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod určil
ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a

obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.

4. Konštatoval, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2023 žalobca na zistenie
priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods.6 zákona o sociálnom poistení a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január
1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona vypočítaný z tohto
nižšieho počtu kalendárnych rokov.

5. Správny orgán prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí
ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku
1976 122 dní, v kalendárnom roku 1980 273 dní, v kalendárnom roku 1986 19 dní, v kalendárnom roku

1987 5 dní, v kalendárnom roku 1988 35 dní, v kalendárnom roku 1989 20 dní, v kalendárnom roku
1990 13 dní, v kalendárnom roku 1991 5 dní, v kalendárnom roku 1992 11 dní, patrí mu za tieto obdobia
pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia je 14,0347. V rozhodujúcom období získal úhrnom 4 431 dní dôchodkového
poistenia, to znamená 12,1398 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom

období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,1561. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že podľa § 63 ods. 3
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote
nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného
mzdového bodu 1,1561. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 7. máju 2024, tak žalobca
získal 5 650 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 15,4795

rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu
dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 7. máju 2024 je 17,7688 Eur.

6. Správny orgán prvého stupňa uzavrel, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie

dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 318,00 Eur mesačne. Je určená
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,1561 x 15,4795 rokov obdobia dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 17,7688 = 318,00 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku
bola žalobcovi podľa § 82 a§ 293gb ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 14,5 %, čo je o 46,20 Eur mesačne, na 364,20 Eur mesačne.

7. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa
14.08.2024, nakoľko nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím, považoval ho za vecne nesprávne
a nedostatočne odôvodnené. Namietal, že správny orgán prvého stupňa nezapočítal trvanie služobného

pomeru účastníka ako colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej
správe za obdobie od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní, pričom tieto údaje vyplývajú
z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16.07.2021. Konštatoval, že správny
orgán sa odklonil od existujúcej ustálenej súdnej praxe a rozhodol v rozpore s prezentovanými závermi
a je potrebné, aby správny orgán v rámci tohto konania započítal trvanie služobného pomeru účastníka

ako colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe za obdobie
od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 23.09.2024 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané

proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

9. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný zrekapituloval skutkový a právny stav tak, ako ho zistil
správnyorgánprvéhostupňa.Námietkužalobcutýkajúcasanehodnoteniadobyslužobnéhopomerupre

nárok na starobný dôchodok vyhodnotil ako nedôvodnú. Za nespornú skutočnosť považoval, že žalobca
získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom
služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 404039/2021-2 zo dňa 27. augusta 2021 bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok od 1. augusta 2021 podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, §143ac ods. 1 písm. a)

v spojení s § 58, § 60 ods. 2 a § 143 aj ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.328/2002Z.z.“)vznení
neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba
výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba služobnéhopomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1.
februára 1993 do 31. júla 2021, čo predstavuje 11 138 dní, t. j. 30 rokov a 188 dní.

10. Žalovaný mal za to, že keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29.
septembra 1982 a doba trvania služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy
v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 19913 do 31. júla 2021 nepovažuje za obdobie

dôchodkového poistenia, a preto mu nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy
zhodnotená.

11. Žalovaný konštatoval, že ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015
Z. z. má právny význam pre posúdenie, či žiadateľ nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Bol toho právneho názoru, že podľa ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do
I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona
č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

12. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne
určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod

č. 416/1991 Zb.

13. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú podľa názoru
žalovanéhosplnenépodmienkynazníženiedôchodkovéhoveku,apretoniejemožnéposudzovaťnárok
žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Vzhľadom na uvedené dobu výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do
29. septembra 1982 a dobu trvania služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej
správy v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 1993 do 31. júla 2021 pre nárok na starobný
dôchodok nehodnotil.

14. Postup správneho orgánu prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok
vyhodnotil ako správny a konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných
zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný
dôchodok.

II.
Správna žaloba

15. Správnou žalobou zo dňa 07.11.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého dňa sa

žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.09.2024. Žalobca žiadal, aby správny
súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady
trov konania voči žalovanému.

16. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami § 191
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „SSP“) podľa písm. c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa písm. d) je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, podľa písm. e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

17. Uviedol, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný postupovali pri rozhodovaní v rozpore
so zákonom, keďže nezohľadnili ustálenú rozhodovaciu súdnu prax. Poukázal na nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb.

18. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 7 So/138/2011, sp. zn.
9So/15/2016, sp. zn. 7So/16/2016, sp. zn. 7Sk/31/2018), ako aj na rozhodnutia správnych súdov
(rozsudok Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. 19Sas/9/2023, zo dňa 05.06.2024, Rozsudok Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 22Sa/13/2022, zo dňa 04.11.2022).

19. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný sa odklonili od existujúcej ustálenej
súdnej praxe a rozhodli v rozpore s prezentovanými závermi a v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z. z. a článku 33 Dohovoru č. 1287 a je potrebné, aby do výpočtu starobného
dôchodku žalobcu bolo započítané trvanie služobného pomeru žalobcu ako colníka a ozbrojeného
príslušníkafinančnejsprávyvcolnejspráveafinančnejsprávezaobdobieod01.02.1993do31.07.2021,
t. j. 28 rokov 188 dní.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe s námietkami žalobcu nesúhlasil, považoval ich za
nedôvodné. Konštatoval, že na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba
výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba služobného
pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1.
februára 1993 do 31. júla 2021. Na nárok a určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba

služby služobného pomeru v rozsahu 30 rokov a 188 dní.

21. Citoval ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že nakoľko
žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, na nárok na starobný
dôchodok dobu služby v rozsahu 30 rokov a 188 dní mu nebolo možné zhodnotiť podľa § 255 ods.

5 a podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. Konštatoval, že
zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií,
preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
sa zachovávajú.

22. Vzhľadom na uvedené, námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru
pre určenie sumy starobného dôchodku, nepovažoval za dôvodnú, nakoľko mu bol priznaný výsluhový
dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon jeho zamestnania nebol zaradený do
zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby podľa žalovaného nie je

možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté
počas doby služby nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Vo vzťahu k
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca v žalobe uvádza, že
judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, resp. v I. a II.

kategórii funkcií.

23. Žalovaný sa stotožnil s názorom, ktorý prijali už v rámci svojej rozhodovacej činností správne
súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach, ale zároveň uviedol, že
právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dosiaľ nebol

zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i
právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu
na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom
poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

24. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.IV.
Replika žalobcu

25. Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že žalovaný v rámci
svojich rozhodnutí, ktorých preskúmanie je predmetom tejto žaloby, sa nesprávne vysporiadal s článkom
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol
zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., v zmysle ktorého platí nasledovné: „Ak má alebo ak
by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú

dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu
sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za
podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“. Žalovaný pri
výpočte starobného dôchodku žalobcu nezapočítal trvanie služobného pomeru žalobcu ako colníka a
ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe za obdobie od 01.02.1993
do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní, čím sa správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný odklonili od

existujúcej ustálenej súdnej praxe a rozhodli tak v rozpore s prezentovanými závermi a v rozpore s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. a článku 33 Dohovoru č. 128.

26. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

32.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

33. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.34. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný
dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie

policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového
zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

37. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento

zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

40. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

42. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

VI.
Konanie pred správnym súdom

43.SprávnysúdvKošiciachakosúdsprávnykonajúcpodľaSSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňavprávnychmedziachsprávnejžalobyvsociálnychveciach
(§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k

záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm.
a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191
ods. 4 SSP.44. Správny súd vo veci vykonal dňa 16.12.2025 pojednávanie, ktorého sa osobne zúčastnil právny
zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Prítomný právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného

len poukázali na obsah písomných podaní, ktoré tvoria obsah súdneho spisu.

VII.
Právny názor správneho súdu

45. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.09.2024, ktorým
žalovaný zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán potvrdeným
rozhodnutím žalobcovi od 07.05.2024 priznal starobný dôchodok v sume 364,20 Eur mesačne.

46. Žalobca správnou žalobou namieta, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

47. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku a výšky priznaného starobného dôchodku podľa zákona
o sociálnom poistení. Podľa žalobcu, žalovaný do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne
nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej

správy v colnej správe a finančnej správe od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. v trvaní 28 rokov a 188
dní. Podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere mu už bola započítaná
na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru aj do
obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba

nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.

48. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa
sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný
systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení

dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu
ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí

dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).

49. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby
colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe zhodnotené iba v
osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z rozhodnutia Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. 404039/2021-2 zo dňa 27. augusta 2021, ktorým bol žalobcovi
priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 2021 podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac
ods. 1 písm. a) v spojení s § 58, § 60 ods. 2 a § 143 aj ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená aj doba

výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba služobného
pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1.
februára 1993 do 31. júla 2021.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012

(R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o
sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255
zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobiadôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie
však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia
zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by

vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len
vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol
dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú

z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený
výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta
a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje

len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto
dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

51. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre
posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení,
mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto
zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po

zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme a to bez ohľadu
na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok

žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely
priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani
Sociálnu poisťovňu.

52. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.08.2021 vznikol podľa § 30

zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého
výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta - ozbrojeného príslušníka
finančnej správy (§ 39 zákona č. 328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže
pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené
obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby

do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“
výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., plnil funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri
starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5

zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával profesionálnu službu v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona
č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej
služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ zákonom

č. 328/2002 Z. z. nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať
zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre
„výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.

53. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017;
sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci
rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona osociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme
sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho
ústavnéprávonaprimeranéhmotnézabezpečenievstarobe,ktorýmmôžebyťlentaké,ktorézohľadňuje

celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je
tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia
získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

54. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych

predpisov,ktorýzvolilžalovaný,zktoréhovyplynulzáver,žekeďžežalobcazískalobdobievýkonuslužby
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods.
2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba výkonu základnej vojenskej služby a doba trvania
služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej
správe nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobcovi nebola na nárok na starobný
dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.

55. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky
Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená
do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto
NajvyššísúdSRprioritnezdôraznil,ženárokypoistencovzozaradeniaslužbydozvýhodnenejpracovnej

kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje
záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená
do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti
na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Podľa názoru správneho súdu u všetkých
výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej

kategórie funkcií, dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na
dôchodkovom poistení.

56. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na
§ 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných

období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom
poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v
rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória) nemá žiadnu súvislosť
so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou
preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme

hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu
v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.

57. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 66
zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu

dôchodkového poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom
systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného
dôchodku.

58. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa)
nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I.
kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu
služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú
dobunavrhovateľzískalvI.aleboII.pracovnejkategórii(kategóriifunkcií).“...„DanájudikatúraNSSRnie

je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1
zák. č. 461/2003 Z. z.. (...)

59. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľnýmobdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona
o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

60. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení žalovaným (a správnym orgánom prvého stupňa) dochádza k zhoršovaniu dôchodkového
postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna
úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich
služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali

dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

61. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia
jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového
poistenia,ktoréžalobcazískalvosobitnomsystémesociálnehozabezpečeniapodľazákonač.328/2002
Z. z., toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

62. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci D. E. proti F., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk
proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS
209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia

na zásadnú a relevantnú námietku.

63. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd
podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom
nato,žerovnakýmiprávnyminedostatkamitrpíajrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,správny

súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom
na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu
orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.

64. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu

nároku (a správne určenú výšku) na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení,
pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný
dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa
poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“
na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

65. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú

náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,
c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za

neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).