Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010222
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2316010222.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Mgr.
Martina Floriša, PhD. a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 07.02.2025 č. k. 2T/57/2016-464, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.02.2025 č. k. 2T/57/2016-464 bola obžalovaná A.
B. uznaná za vinnú, že
dňa 14.04.2014 telefonicky požiadala poškodenú E. F. o poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 1.400,-
Eur za účelom vyplatenia odvodov do Sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov, ktoré finančné

prostriedky poškodená dňa 15.04.2014 v čase o 11.06 hod. vybrala zo svojho bežného účtu číslo D.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v pobočke G., H. v Seredi na ulici I. a následne ich v čase okolo 11.10
hod. dňa 15.04.2014 v Seredi na ulici I. odovzdala obžalovanej, pričom ale obžalovaná už pri získaní
tejto finančnej hotovosti od poškodenej nemala v úmysle jej tieto finančné prostriedky vrátiť a sumu vo
výške 1.400,- Eur ani doposiaľ nevrátila, čím poškodenej E. F. spôsobila škodu vo výške 1.400,- Eur,
teda: na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na

cudzom majetku malú škodu,
čím spáchala: prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej
len Trestný zákon).
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I. zo dňa 08.09.2016 sp. zn. 2Tk/3/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 3To/5/2017, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej za
dostatočný. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej E. F.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D., J. XX/XX škodu vo výške 1.400 €.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná a to iba proti výroku o náhrade škody. Podané
odvolanieobžalovanáodôvodnilapodanímjejobhajkynezodňa11.06.2025,vktoromuviedla(skrátene):

2.1. Zistený skutkový stav v prípade náhrady škody nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia
ohľadom údajného poskytnutia pôžičky sú nejasné a neúplné, súd sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Preto považujem výrok o náhrade škody za nezákonný a
napádam ho pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutému výroku Rozsudku predchádzali, najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, najmä pre nejasnosť
alebo neúplnosť jeho skutkových zistení ako aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, napadnutý výrok o náhrade škody predmetného Rozsudku vychádza
z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom sú tu pochybnosti o správnostiskutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať
ďalšie dôkazy.
2.2. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, považujem za sporné a nedostatočne odôvodnené, že súd priraďuje

rozhodujúcu dôkaznú hodnotu výpisu z bankového účtu poškodenej zo dňa 15.04.2014, z ktorého
vyplýva výber finančných prostriedkov vo výške 1.400,- EUR. Jediná svedecká výpoveď, ktorá môže
podporovať túto skutočnosť, je výpoveď svedkyne K. D. (ďalej len ,,svedkyňa“), ktorá odovzdávanie
peňazíosobnenevidela,alemátútoinformáciuibasprostredkovane.Ustálenájudikatúravtomtoprípade
tvrdí, že skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak

na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť
istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do
úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť). V tomto prípade však nestačí len konštatovať,
že svedkyňa uviedla rovnakú sumu, keďže, ako som už spomenula, bola voči mojej osobe predpojatá.
2.3. Zároveň poukazujem na nevyvážené hodnotenie dôkazov, ku ktorému súd pri odôvodňovaní svojho
rozhodnutia pristúpil. Kým výber hotovosti súd hodnotí ako dôkaz s plnou vierohodnosťou, kalendár,

ktorý som v konaní predložila ako dôkazný prostriedok, a v ktorom som mala na deň 15.04.2014
riadne zaznamenané pracovné povinnosti, vrátane stretnutí, ktoré som reálne absolvovala, súd bez
akéhokoľvek ďalšieho dokazovania alebo kritickej analýzy označuje za nedostatočný. Týmto spôsobom
došlo k porušeniu zásady hodnotenia dôkazov podľa vnútornej úvahy súdu na základe ich svedomitého,
nestranného a logického vyhodnotenia. Zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia je zároveň podmienená

tým, že súd dôkazy hodnotí v súvislostiach a komplexne, nie selektívne v neprospech mňa ako
obžalovanej, čo sa v tomto prípade podľa môjho názoru nestalo. Vzhľadom na uvedené mám za to,
že súd nepreukázal súvislosť medzi výberom finančných prostriedkov a údajným odovzdaním peňazí,
pričom takýto záver založil výlučne na výpovedi poškodenej a svedka, ktorá má subjektívny charakter a
nie je podporené žiadnym iným priamym objektívnym dôkazom, ktoré by potvrdzovali, že k odovzdaniu

fin. prostriedkov mojej osobe aj reálne došlo.
2.4. Súd pristúpil k odstráneniu nezrovnalostí vo výpovediach svedkyne čítaním jej výpovede z
prípravného konania, čím de facto eliminoval následky krížového výsluchu pred súdom. Súd však
týmto postupom fakticky obchádzal túto zásadu spravodlivého procesu, čím narušil moje právo ako
obžalovanej na riadny a spravodlivý proces, pretože v rámci konfrontácie so svedkyňou nebolo možné

overiť vernosť jej výpovede. Tento postup súdu vidím ako problematický aj z dôvodu, že použitie
výpovede svedkyne z prípravného konania bez riadneho krížového výsluchu pred súdom prvého stupňa
môže mať zásadný vplyv na posúdenie pravdivosti tvrdení svedkyne. Bez možnosti preskúmať a
spochybniť jej výpoveď v reálnom čase sa mne ako obžalovanej odňala právo na aktívnu obhajobu, čo
viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu v tomto prípade. Takýto prístup je v rozpore s právom na spravodlivý

proces, ktoré je garantované nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohodami, ako aj so zásadou
priamosti a ústnosti trestného konania a zároveň predstavuje porušenie zásady spravodlivého procesu
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2.5. Ak súd teda uznal výpoveď svedkyne, ktorá pri skutku nebola prítomná, za zhodnú s výpoveďou
poškodenej, ide o účelové prekvalifikovanie nepriamych tvrdení na priamy dôkaz, čo odporuje ustálenej

judikatúre.
2.6. Súd prvého stupňa uviedol, že medzi mnou a poškodenou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke.
V tejto súvislosti uvádzam, že v zmysle ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
platí, že zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt, čo znamená, že k vzniku tejto zmluvy nedochádza
len dohodou zmluvných strán, ale až okamihom reálneho odovzdania predmetu pôžičky, teda v tomto

prípade finančných prostriedkov. Bez fyzického (alebo inak objektívne preukázateľného) odovzdania
peňazí zo strany údajného veriteľa (poškodenej) na dlžníka (obžalovanú), zmluva o pôžičke právne
nevzniká, a teda nemôže byť právne relevantným základom na vznik záväzku. Samotné tvrdenie jednej
zo strán, že k pôžičke došlo, bez podloženia objektívnych dôkazov o reálnom plnení, nemôže byť
považované za dostatočné.

2.7. V danom prípade nie je výška škody ani samotná existencia záväzku spoľahlivo preukázaná tak,
aby mohol byť uplatnený v adhéznom výroku, nakoľko zásadne spochybňujem skutkový základ tvrdenej
pohľadávky.Súdmalpretoodkázaťpoškodenúsnárokomnanáhraduškodynacivilnékonanie,vktorom
by mohli byť náležitým spôsobom preskúmané všetky aspekty sporu (vrátane reálneho odovzdania,
platnosti zmluvy a dôkazov o vrátení/nevrátení, doby splatnosti a pod.).

2.8. Som presvedčená, že v priebehu celého trestného konania nebol predložený žiadny plnohodnotný
dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že som si od poškodenej požičala sumu vo výške 1.400
EUR, že mi bola táto suma aj reálne odovzdaná, ako to uviedol prvostupňový súd vo výroku o náhrade
škody. Ani jeden z nepriamych dôkazov nemôže s dostatočnou istotou preukázať, že došlo k uzavretiupôžičky s poškodenou a k odovzdaniu fin. prostriedkov, a preto sa tieto dôkazy nemôžu považovať
za relevantné pre určenie mojej zodpovednosti za náhradu škody, pretože žiadna nevznikla. Okrem
nepodložených nepriamych dôkazov, neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal

moju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Súd mal pritom vychádzať zo zásady in dubio pro reo, teda v
prípade pochybností mal rozhodnúť v môj prospech a neuznať náhradu škody, resp. odkázať poškodenú
na civilné konanie. Tento zásadný princíp bol v tomto prípade porušený, čím došlo k nesprávnemu
rozhodnutiu.
2.9. Na základe vyššie uvedených skutočností sa týmto odvolaním domáham, aby Krajský súd v Trnave

zrušil napadnutý výrok Rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a/ až f/ a podľa § 322 ods. 1 TP mu vrátil vec
na nové konanie alebo rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 TP a odkázal poškodenú s nárokom na náhradu
škody na civilné konanie.

3. Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o opravnom prostriedku žalovanej,
sa zúčastnili obhajkyňa obžalovanej, poškodená a prokuratúr. Obžalovaná sa verejného zasadnutia

nezúčastnila a súd vykonal verejné zasadnutie v jej neprítomnosti. Obhajkyňa obžalovanej sa pridŕžala
písomne podaného odvolania, žiadala zrušiť napadnutý výrok o náhrade škody a vec vrátiť súdu
prvého stupňa, respektíve poškodenú odkázať s nárokom na civilný proces. V prípade, ak by sa súd
stotožnil s napadnutým výrokom, navrhla, aby bolo umožnené obžalovanej splácať náhradu škody v
splátkach, keďže obžalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 261,70 eur mesačne.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, poškodená navrhla, aby súd uložil
obžalovanej zaplatiť jej škodu v celej výške. Obhajkyňa obžalovanej na otázku predsedu senátu uviedla,
že obžalovaná nezaplatila poškodenej náhradu škody vo výške 1400 eur, ani jej časť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z
dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Napadnutý výrok o náhrade škody je v celom rozsahu správny a zákonný. Výrok o vine obžalovanej,
ktorý je citovaný v bode 1. tohto uznesenia, nadobudol právoplatnosť, nakoľko proti nemu nepodala
odvolanie žiadna z oprávnených strán trestného konania.

7. Podľa § 287 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo, ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

8. Z ustanovenia Trestného poriadku, citovaného v predchádzajúcom bode tohto uznesenia,
jednoznačne vyplynula povinnosť prvostupňového súdu, uložiť obžalovanej povinnosť nahradiť
poškodenej E. F. škodu vo výške 1400 eur. Právoplatným výrokom o vine bolo ustálené, že obžalovaná
uvedenejpoškodenejspôsobilaspáchanímprečinupodvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonaškoduv tejto výške, pričom z tejto škody nebola uhradená ani časť. Citované ustanovenie Trestného poriadku
tak súdu, ktorý rozhodol o vine za spáchanie trestného činu, nedávalo možnosť zvážiť, či pri splnení
ostatných podmienok uloží obžalovanej povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, naopak ukladalo súdu

povinnosť urobiť takýto výrok o náhrade škody. Tak ako bolo zistené v odvolacom konaní, obžalovaná do
skončenia odvolacieho konania nezaplatila poškodenej ani časť zo škody, ktorú jej spôsobila spáchaním
trestného činu. Z tohto pohľadu je napadnutý výrok prvostupňového súdu v celom rozsahu správny
a zákonný.
9. Odvolacie námietky obžalovanej, ktoré sa týkajú napadnutého výroku o náhrade škody, podľa svojho

obsahu smerujú k rozhodnutiu o jej vine. Obžalovaná rozsiahlym spôsobom namieta, že prvostupňový
súd z vykonaných dôkazov ich neprávnym vyhodnotením vyvodil nesprávne skutkové zistenia ohľadne
toho, že sa dopustila konania, ktoré je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, vo výroku o
vine.
10. Všetky tieto odvolacie námietky obžalovanej sú však vo vzťahu k správnosti napadnutého výroku
o náhrade škody, irelevantné. Pokiaľ výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovanej nadobudol

právoplatnosť, je tento záväzný a zároveň je podkladom pre rozhodnutie o náhrade škody. Argumenty,
ktoré uviedla obžalovaná vo svojom odvolaní, mohla uplatňovať vo vzťahu k výroku o jej vine, čo však
neurobila, pretože proti tomuto výroku napadnutého rozsudku nepodala odvolanie.
11. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 8. tohto uznesenia, považuje odvolací súd napadnutý výrok,
ktorým prvostupňový súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 1400 eur,

za správny a zákonný a zároveň nezistil žiaden iný dôvod na zrušenie tohto výroku.
12. Podľa § 287 ods. 2, druhá veta Trestného poriadku, môže súd v odôvodnených prípadoch vysloviť,
že záväzok má byť splnený v splátkach a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ
aj vyjadrenie poškodeného.
13. Obžalovaná až v priebehu odvolacieho konania požiadala, aby jej súd umožnil splácať náhradu

škody v splátkach, čo odôvodnila tým, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 261,70 eur.
Zároveň odvolaciemu súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 10.06.2025 o priznaní invalidného dôchodku obžalovanej vo výške 261,70 eur mesačne.
Obžalovaná ani v priebehu prvostupňového konania, ani v priebehu odvolacieho konania nenavrhla
doplniť dokazovanie, ktoré by sa týkalo jej majetkových pomerov a ktoré by mohlo nájsť odzrkadlenie

v rozhodnutí o umožnení zaplatiť jej záväzok v splátkach. Predloženie rozhodnutia Sociálnej poisťovne
o priznaní invalidného dôchodku v odvolacom konaní samo o sebe neodôvodňuje rozhodnutie o
umožnenízaplatiťnáhraduškodyvsplátkach.Týmtorozhodnutímobhajkyňaobžalovanejnepreukázala,
že obžalovaná sa nachádza v takej finančnej situácii, ktorá jej neumožňuje zaplatiť náhradu škody
jednorazovo, v celej výške. Preto odvolací súd nemal za splnenú zákonnú podmienku, uvedenú v

ustanovení § 287 ods. 2, druhá veta Trestného poriadku, podľa ktorej by mohol rozhodnúť o splnení
záväzku v splátkach.
14. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým odvolanie
obžalovanej v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.