Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100718
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXC.D.XXX,protižalovanému:GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovne,
so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 20.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodnutiežalovanéhoGenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovneč.XXXXXXXXXXXzo
dňa 20.09.2024 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX
XXXX X zo dňa 01.08.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, žiadosťou, doručenou Sociálnej
poisťovni, ústredie dňa 19. júna 2024, žalobca požiadal o vykonanie prepočtu starobného dôchodku,
ktorú odôvodnil tým, že pri priznaní starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej
doby dôchodkového poistenia a nebola mu započítaná doba služby v Policajnom zbore v trvaní 18 rokov

a 4 mesiace. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 7. októbra 2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov od 4. marca 2021 v sume 295,40 Eur mesačne.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím zo dňa
01.08.2024(ďalejlen„rozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa)podľa§60ods.2,§65a§255ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon

č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobcu o prepočet starobného dôchodku a započítanie služby od
01.10.1978 do 30.06.1997.

3. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenie § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, 2 a
§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že dôchodkový vek dovŕšil žalobca dňa 4. marca
2021. K tomuto dňu získal 9 250 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 25 rokov a 125 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca splnil podmienku potrebného počtu rokov

obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPC-31.961/6-97 zo dňa 26. augusta 1997 bol žalobcovipriznaný príspevok za službu od 1. júla 1997 podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. O
služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších prepisov v súčinnosti s § 84
a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým, sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona SNR č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a doplnení.

5. Konštatoval, že na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba základnej vojenskej
služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v
policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988 v I. pracovnej kategórii, od 1. októbra 1988

do 30. septembra 1992 v II. pracovnej kategórii a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 v I. pracovnej
kategórii.

6. Nakoľko bol žalobca dňom 30. júna 1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru SR a nevykonával dobu služby do 31. decembra 1999, pričom doba základnej vojenskej služby od
1. októbra 1978 do 28. februára 1979, doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979

do 30. septembra 1988 , od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 a od 1. októbra 1992 do 30. júna
1997 mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, podľa právneho názoru správneho orgánu
prvého stupňa nebolo možné hodnotiť toto obdobie na dôchodkové účely podľa zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení.

7. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa
14.08.2024, nakoľko bol toho názoru, že rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a ustálenou judikatúrou
súdov SR, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, Dohovorom o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. a v rozpore s usmernením vypracovaným samotnou Sociálnou poisťovňou, ústredím, sekciou

dôchodkového poistenia.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 20.09.2024 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

9. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne
ustanovenie § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 5 konštatoval, že ak poistenec získa dobu služby
v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako

obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

10. Poukázal na tú skutočnosť, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.:
SPC-31.961/6-97 zo dňa 26. augusta 1997 vyplýva, že mu bol priznaný príspevok za službu od 1. júla
1997 podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného

zboru SR v znení neskorších prepisov v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86
zo dňa 16 decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 410/1991 Zb. v
znení ďalších zmien a doplnení. Od 1. júla 2002 sa príspevok za službu podľa § 124 ods. 3 zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na príspevok za službu, ktorý

sa považuje za výsluhový dôchodok žalobcovi bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 1.
októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v policajnom zbore od
1. marca 1979 do 30. septembra 1988 v I. kategórii funkcií, od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 v
II. kategórii funkcii a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 v I. kategórii funkcií. Nakoľko bol žalobca dňom
30. júna 1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a nevykonával dobu

služby do 31. decembra 1999 a doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára
1979, doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988, od 1.
októbra 1988 do 30. septembra 1992 a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 mu bola zhodnotená pre
nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, žalovaný bol toho právneho
názoru, že žalobcovi nie je možné hodnotiť namietané obdobie na dôchodkové účely podľa § 60 ods.

2a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.

11. Mal za to, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov
vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli

zohľadnené.

12. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek,
nie je možné dobu služby v súlade s uvedeným hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok a do úvahy
neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Mal za to, že vychádzajúc z právnej úpravy

a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za súčasného právneho stavu, na nárok
na starobný dôchodok a určenie jeho sumy sa prihliada na získanú dobu služby, ktorá bola zhodnotená
na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak bola získaná v
požadovanom rozsahu v I. a II. kategórii funkcií, t. j. najmenej v rozsahu 20 rokov, resp. 15 rokov, ak
doba služby takto zaradená trvala do 31. decembra 1999.

13. Nakoľko žalobca nesplnil podmienku získania doby služby zaradenú do I. alebo II. kategórii funkcií
v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je podľa žalovaného možné na
účely posúdenia nároku na starobný dôchodok hodnotiť obdobie výkonu základnej vojenskej služby a
služobného pomeru.

14. Uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj
dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu
dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V predmetnej veci podľa žalovaného takýto
postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobca nezískal dobu služby vo zvýhodnenej kategórii

funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné postupovať
podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nie je možné aplikovať
ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a ani čl. 33 ods. 2
Dohovoru. Záverom žalovaný uviedol, že iným spôsobom bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch
poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola

Sociálna poisťovňa v súlade s § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zaviazaná
rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

II.

Správna žaloba

15. Správnou žalobou zo dňa 09.10.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 11.10.2024 sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.09.2024. Žalobca žiadal, aby správny
súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s Ústavou SR a ustálenou judikatúrou
súdov SR, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, Dohovorom o invalidných,

starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. a v rozpore s usmernením vypracovaným samotnou Sociálnou poisťovňou, ústredím, sekciou
dôchodkového poistenia.

17. Pokiaľ ide o rozpor s Ústavou SR, v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, ako aj rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. R55/2011, v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie vzniku nároku poistenca na dôchodkovú dávku a určenie jej výšky.

18. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. októbra 2021 priznaný
starobný dôchodok od 4. marca 2021 v sume 295,40 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa - ústredie však
pri výpočte sumy tohto dôchodku nezapočítala dobu služby, a teda ani hrubé zárobky dosiahnuté v nej.Tento postup odôvodňuje tým, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na
výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pritom v samotnom rozhodnutí o zamietnutí

odvolania uvádza, že „žalobcovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-31.961/6-97 zo dňa
28. augusta 1997 priznaný príspevok za službu od 1. júla 1997, ktorý sa až od 1. júla 2002 považuje
za výsluhový dôchodok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/159/2011 zo dňa 31.10.2012, ako aj rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. R110/2011.

19. Konštatoval, že podľa platnej zákonnej úpravy je zrejmé, že obdobím dôchodkového poistenia
žalobcu je pre účely určenia dôchodkového obdobia celé obdobie dôchodkového poistenia, teda
poistenie získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, aj poistenie získané vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia. Z osobného listu dôchodkového poistenia je podľa neho zrejmé, že
žalobca odvody na dôchodkové poistenie má zaplatené v celom rozsahu.

20. Mal za to, že výkladom ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v
skutkovo a právne rovnakých, či porovnateľných veciach Najvyšší súd SR opakovane dospel k záveru
(zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný
dôchodok a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie nároku žalobcu na starobný
dôchodok a určenie jeho sumy podľa ustanovenia § 65 a § 66 zákona o sociálnom poistení, je Sociálna
poisťovňa povinná žiadateľovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t. j. obdobie dôchodkového

poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového
poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú má následne krátiť postupom podľa čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Tento právny záver je podľa žalobcu zakotvený vo všetkých rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR, kedy rozhodoval o skutkovo a právne rovnakých či porovnateľných veciach (napr.
9So/214/2008, 7So/2011, 9So/151/2016, 9So/15/2016, 9So/176/2015, 9So/56/2017 a ďalšie).

21. Uviedol, že aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku
na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov
o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. a/alebo II. kategórie funkcií v súlade s
ustanovením § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu SR

vyjadreným napríklad v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22 . augusta 2012.

22. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na
vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych
predpisov o sociálnom poistení je podľa právneho názoru žalobcu potrebné dôchodkovú dávku určiť v

súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128)
uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“).

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych
dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia.

24. Zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca
získal dobu služby v rozsahu, ktorý mu zakladal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa
osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení, nebolo žalobcovi k nároku na starobný dôchodok zhodnotené obdobie základnej vojenskej
služby a doby služby v predmetnom rozsahu.

25. Uviedol, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu, ktorý
by mu zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nebolo preto možné aplikovať ustanovenia §
274 zákona o sociálnom poistení, ani článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných apozostalostných dávkach. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody považoval správnu žalobu
žalobcu za nedôvodnú a žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobcu

26. Žalobca zotrval na svojom tvrdení o tom, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú nezákonné, a preto žiadal tieto zrušiť a vrátiť vec
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

27. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.
Relevantná právna úprava

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

32. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

34. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

35. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný

dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového
zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

38. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento
zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

41. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

43. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

VI.
Konanie pred správnym súdom

44.SprávnysúdvKošiciachakosúdsprávnykonajúcpodľaSSPvkonaníosprávnejžalobevsociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňavprávnychmedziachsprávnejžalobyvsociálnychveciach
(§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k

záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm.
a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191
ods. 4 SSP.

45. Predseda senátu v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak,
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.

V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

46. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením

47. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), nakoľko
v predmetnej veci ako žalobca, tak aj žalovaný uviedli, že nežiadajú nariadenie pojednávania a neboli tu
ani iné dôvody v zmysle § 107 ods. 1 SSP pre obligatórne nariadenie pojednávania správnym súdom.
Rozsudok správny súd vyhlásil dňa 16. decembra 2025.

48. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 8. decembra 2025.

VII.
Právny názor správneho súdu

49. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa
20.09.2024, ktorým zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

50. Prvostupňový správny orgán potvrdeným rozhodnutím podľa § 60 ods. 2, § 65 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o prepočet starobného dôchodku z dôvodu, že namietaná
doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v policajnom zbore, mu bola zhodnotená
na nárok na výsluhový dôchodok, a preto mu nebolo toto obdobie hodnotené aj na účely starobného

dôchodku.

51. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X - I. zo dňa 7. októbra 2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov od 4. marca 2021 v sume 295,40 Eur mesačne.

52. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca správnou žalobou namieta, že zistenia žalovaného
uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1
písm. c) SSP).

53. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu jeho žiadosti o prepočet
výšky priznaného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že žalovaný, ako
aj správny orgán prvého stupňa do rozhodnej doby dôchodkového poistenia, nesprávne nezohľadnili
žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru policajta a dobu základnej vojenskej služby. Podľa

žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere policajta a základná vojenská
služba mu už boli započítané na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a §
60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného
pomeru policajta aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku.

54. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa
sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný
systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu

ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).55. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby
v Policajnom zbore zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku,

čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPC-31.961/6-97 zo dňa 26.
augusta 1997, ktorým bol žalobcovi priznaný príspevok za službu od 1. júla 1997 podľa § 119 a §
120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení
neskorších prepisov v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. decembra
1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č.410/1991 Zb. v znení ďalších zmien

a doplnení, a ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi
započítaná doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. pracovnej
kategórii a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988 v I.
pracovnej kategórii, od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 v II. pracovnej kategórii a od 1. októbra
1992 do 30. júna 1997 v I. pracovnej kategórii.

56. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012
(R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o
sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255
zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia

dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie
však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia
zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by
vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len
vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v

znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol
dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú
z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený

výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta
a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne

invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto
dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

57. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre

posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení,
mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto
zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po
zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme a to bez ohľadu

na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok
žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely

priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani
Sociálnu poisťovňu.

58. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi vznikol podľa § 30 zákona č. 328/2002
Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená s

prihliadnutímlennadobujehoslužbyakopolicajta(§39zákonač.328/2002Z.z.),bezzohľadneniadoby
civilnéhozamestnania,takžeprevýškudôchodkuzosobitnéhosystémudôchodkovéhopoistenianebolo
žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu
bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnompoistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., plnil funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už
samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového

veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovenia § 60 ods. 2
v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával
profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť, avšak
podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania

profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové
doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade
treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo
zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

59. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017;
sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci
rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o
sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme

sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho
ústavnéprávonaprimeranéhmotnézabezpečenievstarobe,ktorýmmôžebyťlentaké,ktorézohľadňuje
celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je
tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia
získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

60. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych
predpisov, z ktorého by vyplynul záver, že ak žalobca nesplnil podmienku získania doby služby zaradenú
do I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je
možné na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok hodnotiť obdobie výkonu základnej vojenskej

služby a služobného pomeru.

61. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie
dôchodkového veku zo započítateľných období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá
v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu.

Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového
veku (I. a II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.
Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný
dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy
dosiahnuté počas doby výkonu služby nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na

nesprávnom právnom posúdení veci.

62. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 66
zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu
dôchodkového poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom

systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného
dôchodku.

63. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa)

nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I.
kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu
služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú
dobunavrhovateľzískalvI.aleboII.pracovnejkategórii(kategóriifunkcií).“...„DanájudikatúraNSSRnie
je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v

rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1
zák. č. 461/2003 Z. z.. (...)64. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu

služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona
o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

65. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom

poistení žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa dochádza k zhoršovaniu dôchodkového
postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna
úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich
služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.

v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

66. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu (na základe jeho

žiadosti o prepočet starobného dôchodku) vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré
nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v dôsledku čoho priznal
žalobcovi nesprávnu výšku starobného dôchodku, toto jeho rozhodnutie (o zamietnutí žiadosti žalobcu
o prepočet starobného dôchodku) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

67. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci
VandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedenýchpodsp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná

odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

68. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd
podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom

nato,žerovnakýmiprávnyminedostatkamitrpíajrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,správny
súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom
na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu
orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.

69. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu o vykonanie
prepočtustarobnéhodôchodku,pričomzohľadníceléobdobiejehodôchodkovéhopoistenia,ktorézískal
do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení
nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

70. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú

náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,
c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za

neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).