Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208572
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: OZ VEĽKÝ ŠARIŠ,

so sídlom Bočná 2832/5, 082 21 Veľký Šariš-Kanaš, IČO: 42 344 786 právne zastúpený: JUDr. Ing.
Michal Juhás, advokát, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463 proti žalovanému 1.
Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba č. 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972, právne
zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 13,
080 01 Prešov, IČO: 36 492 086 proti žalovanému 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX
A. D. E. právne zastúpený: JUDr. Zuzana Fabianová, so sídlom Strojárenská 11C, 040 01 Košice, IČO:
53 560 671 o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1. a žalovanému 2. náhradu trov konania v rozsahu 100%
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 09.10.2024 sa žalobca domáhal nasledujúceho rozsudku:
I. Okresný súd Prešov určuje, že Kúpna zmluva č. 10087/2024 uzavretá dňa 3.9.2024 medzi Žalovaným
v I. rade ako kupujúcim a Žalovaným v II. rade ako predávajúcim je neplatná.
II. Okresný súd Prešov určuje, že Žalovaný v II. rade je výlučným vlastníkom pozemku (spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1/1 k celku): parcela KN-C č. XXXX, orná pôda o výmere 464 m2, nachádzajúcej sa
v okrese Prešov, obci A. F., k. ú. A. F., vedenej v tom čase Okresným úradom Prešov, katastrálnym
odborom, pre k. ú. A. F. na LV č. XXXX.
III. Okresný súd Prešov určuje, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností č. 1218/2024
uzavretá dňa 22.2.2024 medzi Žalovaným v I. rade ako budúcim kupujúcim a Žalovaným v II. rade ako
budúcim predávajúcim je neplatná.
IV. Žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť Žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca v žalobe uviedol:
„Žalovaný v I. rade je výlučným vlastníkom pozemkov: parcela KN-C č. XXXX, orná pôda o výmere 464
m2, nachádzajúcej sa v okrese Prešov, obci A. F., k. ú. A. F., vedenej v tom čase Okresným úradom
Prešov, katastrálnym odborom, pre k. ú. A. F. na LV č. XXXX.
MestoVeľkýŠariš(ŽalovanývI.rade)uzavrelodňa22.2.2024soŽalovanýmivII.radeZmluvuobudúcej
kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností č. 1218/2024, predmetom ktorej je dohoda na uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy, ktorou budúci predávajúci (Žalovaný v II. rade) prevedie na budúceho kupujúceho
(Žalovaný v I. rade) vlastnícke právo k predmetu budúcej kúpy a budúci kupujúci (Žalovaný v I. rade)
zaplatí za predmet budúcej kúpy dohodnutú kúpnu cenu. Predmetná zmluva nadobudla účinnosť dňa
27.2.2024.Dňa 20.2.2024 prijalo Mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši na X. zasadnutí uznesenie č. 4/2024-4/
X, ktorým uzatvorenie ZBKZ č. 1218/2024 schválilo. Predmetné uznesenie bolo po podanom proteste
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov doplnené uznesením č. 67/2024-1/XIV zasadnutia Mestského

zastupiteľstva vo A. F. zo dňa 23.7.2024.
Mesto Veľký Šariš (Žalovaný v I. rade) uzavrelo so Žalovaným v II. rade Kúpnu zmluvu č. 10087/2024,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy z predávajúceho (Žalovaný v II. rade)
na kupujúceho (Žalovaného v I. rade).
Dňa 26.4.2024 prijalo Mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši na XII. zasadnutí uznesenie č. 39/2024-2/

XII, ktorým uzavretie kúpnych zmlúv s inými predávajúcimi schválilo. Predmetné uznesenie bolo po
podanom proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov doplnené uznesením č. 76/2024-1/XV
zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo A. F. zo dňa 27.8.2024, ktorým Žalovaný v I. rade schválil
uzavretie Kúpnej zmluvy č. 10087/2024.
Dňa 26.4.2024 prijalo Mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši na XII. zasadnutí uznesenie č. 38/2024-1/
XII, ktorým schválilo prijatie dlhodobého splátkového úveru do rozpočtu Mesta Veľký Šariš od Slovenskej

sporiteľne, a.s. na financovanie úhrady kúpnych cien podľa schválených kúpnych zmlúv, a to vo výške
úverového rámca 2.000.000 eur. V zmysle tohto uznesenia má byť financovaná aj kúpna cena z Kúpnej
zmluvy č. 10087/2024 uzavretej medzi Žalovanými v I. a II. rade.
Dňa 26.4.2024 Mesto Veľký Šariš uzavrelo Zmluvu o úvere č. 266/CC/24 so spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. (ďalej ako „Zmluva o úvere“).

Žalobca je občianske združenie, ktoré svoje postavenie odvodzuje od právneho záujmu obyvateľov
mesta Veľký Šariš, ktorí sú jeho členmi.
V zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ust. § 9b: „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na

tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.“
V súlade s citovaným ustanovením ide v tomto prípade o prevod majetku obcou na tretiu osobu, pretože
obec-Mesto Veľký Šariš použilo na financovanie kúpnej ceny pre Žalovaného v II. rade práve majetok
obce, ktorým sú finančné prostriedky poskytnuté z úveru.
Majetkom obce sú teda aj finančné prostriedky, ktoré majú byť použité na úhradu kúpnej ceny.

V zmysle vyššie uvedeného sú naplnené podmienky pre podanie žaloby podľa ust. § 9b zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko ide o prevod majetku Mesta Veľký Šariš.
Žalobca ako občianske združenie zastupuje v tomto konaní aj obyvateľov Mesta Veľký Šariš, ktorí sú
jeho členmi a ktorí majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie špecifikovaných zmlúv, čo
odôvodňujú tým, že nemajú iný prostriedok na ochranu svojich práv a záujmov a ich postavenie je neisté.

Obyvatelia mesta Veľký Šariš ako členovia občianskeho združenia – Žalobcu majú naliehavý právny
záujem z dôvodu neistoty v oblasti hospodárenia s verejnými financiami.
Čo sa týka neistoty práva Žalobcu, resp. v ňom združených obyvateľov Mesta Veľký Šariš, Žalobca
poukazuje na to, že Mesto Veľký Šariš uzavrelo Kúpnu zmluvu č. 10087/2024 a ZBKZ č. 1218/2024,
prijalo niekoľko uznesení Mestského zastupiteľstva vo A. F., schválilo Zmluvu o úvere, no napriek tomu,

nie je obyvateľom Mesta Veľký Šariš zrejmý zámer nakladania s majetkom a dôvody kúpy predmetných
pozemkov. Mesto Veľký Šariš nakladá s majetkom (s finančnými prostriedkami z poskytnutého úveru)
v rozpore so zákonom. Neisté postavenie obyvatelia Mesta Veľký Šariš združení u Žalobcu pociťujú v
tom, že Mesto Veľký Šariš nenakladá so svojim s majetkom v súlade so zákonom, pričom ide o financie
obyvateľov Mesta Veľký Šariš, ktorí platia dane, poplatky a pod., čím sa podieľajú na spolufinancovaní

akejkoľvek činnosti mesta. V tomto prípade hrozí veľké riziko, že Žalovaný v I. rade svojím konaním
spôsobí zadlženosť mesta, čo bude mať negatívny dopad na jeho obyvateľov.
Podľa názoru Žalobcu ide v tomto prípade aj o netransparentné nakladanie s majetkom Mesta Veľký
Šariš, keď nebola kúpna cena žiadnym spôsobom objektivizovaná. Kúpna cena v Kúpnej zmluve
nebola stanovená na základe znaleckého posudku, nie je zrejmé ako bola stanovená. V danom prípade

celému procesu kúpy pozemkov chýba transparentnosť. Na financovanie kúpnej ceny Mesto Veľký
Šariš uzavrelo úverovú zmluvu so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na financovania kapitálových
výdavkov Mesta Veľký Šariš schválených mestským zastupiteľstvom Dlžníka v rokoch 2024-2025. Ide
o financovanie „projektu“, ktorý nie je v úverovej zmluve bližšie špecifikovaný.
Podľa ust. § 9a zákona č. 138/1990 Zb. o majetku obcí:

„(1)Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať
a)na základe obchodnej verejnej súťaže,
b)dobrovoľnou dražbou (ďalej len „dražba“) aleboc)priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa
osobitného predpisu.“
Ak je takto limitovaný postup pri prevode majetku obce, rovnako analogicky musia byť dodržané aspoň

základné princípy pri nadobúdaní majetku (nehnuteľnosti) od tretích osôb.
Obec nie je súkromný podnikateľský subjekt, ale je to subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami
a daňami od obyvateľov. Aj pri nadobúdaní majetku obce je preto potrebné, aby išlo o objektívne
zdôvodnenú výšku kúpnej ceny, definovanie lokality na výkup pozemkov, presné zadefinovanie zámeru
obce kúpy nehnuteľností, stanovenie účelu, ktorý sa má kúpou nehnuteľností dosiahnuť.

Žalobca ako občianske združenie je právnická osoba, ktorá má na veci právny záujem, pretože háji
verejný záujem obyvateľov mesta – svojich členov, podieľa sa na rôznych aktivitách v obci, kontrole
hospodárenia v obci a pod.
Žalobca má naliehavý právny záujem nielen odvodený od svojich členov, ale naliehavý právny záujem
žalobcu ako občianskeho združenia na určení neplatnosti uzavretých zmlúv vyplýva aj z jeho cieľov a
úloh.“

3. Žalovaný 1. sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
„V prvom rade súdu uvádzame, že žalobca súdu v žalobe úplne nesprávne interpretuje a „popisuje“
konanie samosprávy, či dôvody uzatvorenia kúpnej zmluvy i „proces uzatvárania kúpnej zmluvy“, o čom
nepochybne svedčia aj súvisiace informácie zverejnené pred podaním žaloby, či informácie aktuálne

vyplývajúce z webového sídla samosprávy, ktorými nepochybne disponuje i samotný žalobca.
Vo vzťahu k žalobe žalobcu a dôvodom v nej uvedených si dovolíme žalobcovi v záujme predísť
zbytočnému sporu uviesť, že súd nepochybne v súlade s hmotným právom a procesným kódexom bude
najskôr skúmať splnenie podmienok konania, vrátane vecnej aktívnej legitimácie žalujúceho subjektu a
zákonom danej možnosti uplatniť dané nároky práve takouto žalobou (prípustnosť žaloby).

Vecná legitimácie je podľa normotvorcu a súdnej aplikačnej rozhodovacej praxe stav vyplývajúci z
hmotného práva, z ktorého vyplýva, či práve žalujúca strana sporu je nositeľom tvrdeného subjektívneho
súkromného práva.
Žalobca v žalobe jednoznačne nepreukázal ani prípadnú danosť naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a ním v žalobe prezentovaný právny výklad nevychádza zo skutočného obsahu

právnej normy a je zjavne nesprávny.
Žalobou napadnutý záväzkovo právny vzťah je súkromnoprávnej povahy, ktorý bol zrealizovaný na
základe práva a plne v súlade so zákonom jednak úkonmi na strane kupujúceho a samozrejme i na
strane predávajúceho a paradoxne i podľa obsahu žaloby nie je daný zákonný dôvod na zásah do
stability v žalobe uvedeného právneho vzťahu žalovaných.“

4. Žalovaný 2. sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
„Žalovaný v 2. rade žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému v 2. rade právo na
náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Nárok uplatnený podanou žalobou žalovaný v 2. rade v plnom rozsahu popiera a neuznáva, nárok

žalobcu považuje za neopodstatnený a v celom rozsahu nedôvodný.
Žalovaný v 2. rade týmto namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a zároveň nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tieto okolnosti sú samé o sebe
dôvodom na zamietnutie podanej žaloby v celom rozsahu.
Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle 9b

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže ide o „občianske združenie, ktoré svoje postavenie
odvodzuje od právneho záujmu obyvateľov mesta Veľký Šariš, ktorí sú jeho členmi“. Zároveň tvrdí, že v
danom prípade uzavretej KZ a ZoBZ išlo o prevod majetku obcou na tretiu osobu, pretože obec - Mesto
Veľký Šariš použilo na financovanie kúpnej ceny pre žalovaného v 2. rade finančné prostriedky obce. S
uvedenou argumentáciou žalobcu sa nie je možné stotožniť.

Žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby ani naliehavý právny záujem podľa § 9b
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Citované ustanovenie § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vymedzuje okruh subjektov,
ktorésamôžuneplatnostidomáhaťatiežobsahprávnehoúkonu,ktorýmožnožaloboupodanounasúde
namietať. Na podanie žaloby toto zákonné ustanovenie zmocňuje fyzické osoby, ktoré majú v obci trvalý

pobyt alebo vlastnia v obci nehnuteľnosť alebo ktoré majú na veci právny záujem, pričom tieto osoby sa
môžu domáhať neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa iba prevodu majetku obce na tretiu osobu z
dôvodov v zákone bližšie konkretizovaných (porušenie § 9a alebo § 9ab zákona č. 138/1991 Zb.).Keďže sa v posudzovanom spore žalobca nedomáha určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa
prevodu majetku obce na tretiu osobu z dôvodov porušenia ustanovení §§ 9a a 9ab zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, nejedná sa zo strany žalobcu o žalobu podľa tohto ustanovenia zákona č. 138/1991

Zb. Na základe tohto zákonného ustanovenia preto žalobca ani nemôže odvodzovať svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore.
Okrem toho, žalobca nie je fyzickou osobou s trvalým pobytom ani vlastníctvom nehnuteľnosti na území
obce v zmysle § 9b zákona č. 138/1991 Zb. a ani inou osobou, ktorá by mala na veci právny záujem v
zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.

Žalobca nebol účastníkom namietaných právnych úkonov (KZ, ZoBZ) a nemá právny záujem na
požadovanom určení. Žalobca z tohto hmotnoprávneho vzťahu nemá žiadne práva ani povinnosti. U
žalobcu teda absentuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo akékoľvek právo
(nárok) zo zmluvného vzťahu založeného KZ a ZoBZ.
Právny vzťah medzi žalovanými založený na základe KZ a ZoBZ upravuje práva a povinnosti týchto
subjektovvsúvislostisprevodomnehnuteľnosti(pozemku),ktorýbolpôvodnevovlastníctvežalovaného

v 2. rade (fyzickej osoby), do vlastníctva žalovaného v 1. rade (Mesta Veľký Šariš) ako nadobúdateľa.
Predmetom uvedených zmlúv nebol prevod nehnuteľného majetku mesta na tretiu osobu, ale naopak,
prevod nehnuteľností patriacich žalovanému v 2. rade, do vlastníctva mesta. Na takéto prípady sa
ustanovenie § 9b a rovnako ani úprava v § 9a a 9ab zákona č. 138/1991 Zb. vôbec nevzťahuje.
Ustanovenie § 9b sa vzťahuje len na právny úkon prevodu majetku obce (hnuteľného alebo

nehnuteľného) na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej
súťaže, dražbou alebo priamym predajom v súlade s podmienkami stanovenými v § 9a a § 9ab zákona
s výnimkou prípadov, keď zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Ak bol prevod majetku obce vykonaný
iným spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti tohto prevodu v
zmysle uvedeného ustanovenia.

Uvedené ustanovenie § 9b zákona č. 138/1991 Zb. rovnako nemožno aplikovať extenzívne na všetky
prípady, pri ktorých de facto dochádza k nakladaniu s finančnými prostriedkami obce. Takýto výklad
nemá oporu v zákone. Naopak, zákon počíta iba s možnosťou napadnúť platnosť právneho úkonu
spočívajúceho v prevode vlastníctva majetku obce (napr. hnuteľného alebo nehnuteľného) na tretiu
osobu, alebo s možnosťou určenia vlastníctva obce k takémuto majetku (t. j. nie aj pokiaľ ide o finančné

prostriedky, za ktoré obec nadobudla vlastnícke právo k majetku od tretej osoby). Ustanovenie § 9b
zákona č. 138/1991 Zb. neumožňuje napadnúť akýkoľvek právny úkon, pri ktorom obec vynakladá svoje
finančnéprostriedky.Priakceptáciiuvedenéhovýkladubymoholbyťakýkoľvekchodobceparalyzovaný,
keďže by pripúšťal žalobou napadnúť akýkoľvek právny úkon, na základe ktorého obec vynakladá svoje
finančné prostriedky (napr. za nákup majetku, obstaranie služieb a pod.), čo zjavne nezodpovedá zmyslu

a účelu uvedeného zákonného ustanovenia ani úmyslom zákonodarcu.
Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Zmluvy, dohody a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť sú bezpochyby právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti
(napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd ma určiť aktuálny právny

stav. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva, je
preto potrebné považovať za vadný.
Ako bolo zdôvodnené vyššie v tomto vyjadrení, v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na
podaniežalobyvzmysle§9bzákonač.138/1991Zb.Možnosťpožadovaťvyslovenieurčenianeplatnosti
KZ a ZoBZ, ktoré boli uzavreté medzi žalovanými, z právneho predpisu nevyplýva. Preto je potrebné

dospieť k záveru, že žalobný návrh žalobcu je neprípustný a v rozpore s § 137 písm. d) CSP.“

5. Na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny
spis a zistil nasledujúce:
Z uznesení Mestského zastupiteľstva Veľký Šariš vyplynuli skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe

a to, že
- sa schvaľuje investičný zámer – Realizácia zóny občianskej vybavenosti v lokalite Peterica,
- sa schvaľuje uzatvorenie kúpnych zmlúv na nadobudnutie pozemkov ďalej špecifikovaných a schvaľuje
sa upresnenie tohto uznesenia na základe vyhovenia protestu prokurátora,
- sa schvaľuje prijatie úveru od SLSP, a.s. vo výške 2.000.000 €.

Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti č. 1218/2024 vyplývajú práva a povinnosti
budúceho predávajúceho – žalovanej 2. a budúceho kupujúceho – žalovaného 1.
Zo Zmluvy o úvere č. 266/CC/24 vyplýva poskytnutie úveru veriteľovi – SLSP, a.s. dlžníkovi –
žalovanému 1. vo výške 2.000.00 €.Z kúpnej zmluvy č. 10087/2024 vyplýva, že predávajúci – žalovaná 2. predáva a kupujúci – žalovaný 1.
kupuje parcelu č. G. XXXX, k.ú. A. F. za sumu 20.880 €.

6. Relevantné právne predpisy.
Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
§ 1 ods.2 - Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako
aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré
nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona

alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.
§ 1 ods.3 písm.b) – tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú
osobitné predpisy.
§ 9b ods.1 - Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba,
ktorámánaveciprávnyzáujem,samôžedomáhaťneplatnostiprávnehoúkonualebourčeniavlastníctva
obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný

v súlade s § 9a a 9ab.
Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (na ktorý odkazuje § 1 ods.3
písm.b) zákona č. 138/1991 Zb.)
§ 2 písm.a) – na účely tohto zákona sa rozumie návratnými zdrojmi financovania prostriedky rozpočtu
obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných

výpomocí, zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom; na
účely ustanovenia § 17 ods. 2 sa za návratné zdroje financovania považujú aj dodávateľské úvery prijaté
obcou alebo vyšším územným celkom.
§ 5 ods.2 písm.c) – obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj návratné zdroje financovania.
§ 17 ods.1 - Obec a vyšší územný celok sú povinní pri používaní návratných zdrojov financovania

dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 7.

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
§ 137 - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)

splnení povinnosti,
b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Relevantná judikatúra
Podľa R – 1/2023 - Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného
sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje
podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu.

Podľa NS ČR sp. zn. 28Cdo/4365/2009 - Žaloba podle § 80 písm. c) OSŘ o neplatnost kupní smlouvy
nemůže být prostředkem kontroly občanů hospodaření s obecním majetkem. Žalobce má naléhavý
právní zájem na určení neplatnosti soukromoprávního úkonu obce jen tehdy, jestliže tvrdí a prokazuje,
že tímto právním úkonem byl dotčen na svých subjektivních právech vyplývajících z práva soukromého.
V souzeném sporu je zřejmé, že žalobci neuplatňují (nebrání) prostřednictvím své žaloby na určení

neplatnosti právního úkonu svá subjektivní práva vyplývající z práva soukromého, nýbrž se touto
procesní cestou snaží dosáhnout nápravy jimi tvrzených nedostatků v postupu orgánů územně
samosprávného celku (starosty a zastupitelstva obce) při hospodaření s obecním majetkem, a suplovat
tak veřejnou kontrolu rozhodovací činnosti orgánů obce v její samostatné působnosti, činnosti, která
je projevem výkonu práva na samosprávu a která je regulována především předpisy práva veřejného.

Takovou kontrolu nelze z výše vyložených důvodů činit prostřednictvím soukromoprávních žalob v
civilním soudním řízení. Ke kontrole, kterou svými podněty mohou iniciovat obyvatelé obce, slouží jiné
právní nástroje (např. cestou zákona č, 106/1999 Sb. , o svobodném přístupu k informacím či v rámci
dozoru nad výkonem samostatné působnosti obce ve smyslu § 124 zákona č. 128/2000 Sb. ).Jinými slovy řečeno, žaloba podle § 80 písm. c) o. s. ř. - o neplatnost kupní smlouvy - nemůže být
prostředkem kontroly občanů hospodaření s obecním majetkem. Žalobce má naléhavý právní zájem na
určení neplatnosti soukromoprávního úkonu obce jen tehdy, jestliže tvrdí a prokazuje, že tímto právním

úkonem byl dotčen na svých subjektivních právech vyplývajících z práva soukromého.
Dovolací soud nadto zdůrazňuje, že faktor limitovanosti soudního (právního) přezkumu
soukromoprávních úkonů obce je posílen i tím, že soud může toliko posoudit soulad postupu obce
se zákonem, nemůže však dost dobře hodnotit (mimo zcela zřejmých nesouladů) takový postup z
hlediska účelnosti či hospodárnosti (§ 38 odst. 1 zákona č. 128/1991 Sb. ), neboť toto jsou kritéria

převážně politicko-ekonomického charakteru, jejichž vyhodnocení spadá do činnosti orgánů obce v
rámci samosprávné činnosti. Občan (obyvatel) obce disponuje prostředky politické kontroly hospodaření
s majetkem obce zaručenými příslušnými právními předpisy veřejného práva (od práva účastnit se
zasedání obecního zastupitelstva a vystupovat na něm až po právo volit a být volen v obecních volbách),
z povahy věci však nemůže politickou odpovědnost obecních orgánů vymáhat v soudním řízení.
Podľa ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3545/11 - Žaloba podle § 80 písm. c) OSŘ neslouží ke kontrole hospodaření

a nakládání s majetkem obce ze strany občanů.
V občanském soudním řízení může být majetkoprávní úkon obce přezkoumán z hlediska jeho
souladnosti s právními předpisy jen tehdy, prokáže-li žalobce, že tímto právním úkonem byl dotčen na
svých subjektivních právech vyplývajících z práva soukromého.
Co se týče stěžovatelkou zdůrazňované možnosti kontroly hospodaření a nakládání s majetkem obce

ze strany občanů, bylo již naznačeno, že žaloba podle § 80 písm. c) OSŘ k tomuto účelu neslouží.
Ke kontrole jsou naopak povolány v prvé řadě kontrolní orgány obce (rada obce, komise, finanční
výbor apod.) nebo se provádí v rámci dozoru nad samostatnou působností obce (§ 129 a násl. OZř)
a pominout nelze ani obecnou, především politickou kontrolu občany obce (od práva účastnit se
zasedání obecního zastupitelstva a vystupovat na něm až po právo volit a být volen v obecních volbách).

Soudní řízení může být zajisté též kontrolním nástrojem, avšak to zpravidla v rámci takových soudních
řízení, v nichž soudy projednávají a rozhodují případy práva veřejného (správního či trestního), neboť
se jedná o kontrolu činnosti veřejné moci. V civilním řízení soudním může být právní úkon obce, jímž
nakládá se svým majetkem, přezkoumán z hlediska jeho souladnosti s právními předpisy, avšak jen za
dodržení podmínky, že žalobce prokáže, že tímto právním úkonem byl dotčen na svých subjektivních

právech vyplývajících z práva soukromého, což se stěžovatelce v předmětné věci nezdařilo.

8. Právne posúdenie súdu.
V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti,
ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je

„podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia).
Oproti úprave podľa § 80 písm.c) O.s.p (návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) priniesla
úprava § 137 C.s.p. zmeny spočívajúce v tom, že došlo
I.kopusteniu(vrámciC.s.p.)výslovnejúpravyžalôbourčenieexistencieineexistencieprávnehovzťahu

(podľaskoršejúpravypodmienenýchexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení
a podľa novej pre ich nevčlenenie do § 137 písm. c/ zákona zjavne bez trvania na splnení takéhoto
predpokladu),
II. k obohateniu zákonného výpočtu možných žalôb o žaloby na určenie právnej skutočnosti, v tomto
prípade za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu (kam zjavne patria i skôr výslovne

neupravené žaloby o platnosť, či neplatnosť právnych úkonov, ktoré mimo akúkoľvek pochybnosť sú
jednými z právnych skutočností) a
III. k úprave u žalôb o určenie existencie, či neexistencie práva výnimky z pravidla preukazovania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (v tomto prípade tak, že preukazovanie nie je
potrebné, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu).

Prípustnými žalobami o určenie právnej skutočnosti sú napr.:
- žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP),
- žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ),
- žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným
(§ 131 OBZ), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (§ 183 OBZ) a uznesenia členskej

schôdze družstva (§ 242 a 260 OBZ),
- žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD),
- žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ).9. K veci samej.
Petit č. III. žaloby – žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je žalobou o neplatnosť
právnej skutočnosti a to žalobou neprípustnou, keďže jej prípustnosť nie je daná osobitným predpisom.

Uvedené bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby v tejto časti.
Petitč.Ižaloby- žalobaourčenieneplatnostikúpnejzmluvyježalobouoneplatnosťprávnejskutočnosti.
Táto je prípustná za podmienok uvedených v § 9b zákona č. 138/1991 Zb. a teda za splnenia podmienky
a) aktívne legitimovaného subjektu - fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci
nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, b) predmetu žaloby – určenie neplatnosti

prevodu majetku obce, ak prevod odporuje postupom podľa § 9a a § 9ab zákona č. 138/1991 Zb.
V prejednávanej veci bola žalobcom právnická osoba (zastrešená pojmom „osoba“), ktorá však právny
záujem na požadovanom určení nepreukázala (jej postavenie nebolo napadnutým úkonom nijak
dotknuté a ani vyhovenie žaloby by nemalo žiadny vplyv na jej postavenie). Predmet konanie nebol
prípustný, keďže sa netýkal prevodu majetku obce v zmysle § 9a a § 9ab zákona č. 138/1991 Zb. V tejto
časti tak išlo o neprípustnú žalobu o určenie právnej skutočnosti a neprípustnosť bola daná aj tým, že išlo

„iba“ o predbežnú otázku k petitu č. II. žaloby, teda k určeniu vlastníckeho práva. Uvedené bez ďalšieho
vedie k zamietnutiu žaloby v tejto časti.
Petit č. II. žaloby – išlo o určenie vlastníckeho práva, kde naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo
zákona č. 138/1991 Zb. za podmienok uvedených v § 9b zákona č. 138/1991 Zb. a teda za splnenia
podmienky a) aktívne legitimovaného subjektu - fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní

v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, b) predmetu žaloby – vlastníctva
obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný
v súlade s § 9a a 9ab.
V prejednávanej veci bola žalobcom právnická osoba (zastrešená pojmom „osoba“), ktorá však právny
záujem na požadovanom určení nepreukázala (jej postavenie nebolo napadnutým úkonom nijak

dotknuté a ani vyhovenie žaloby by nemalo žiadny vplyv na jej postavenie). Predmet konania nebol
prípustný, keďže sa netýkal prevodu majetku obce. V tejto časti tak nešlo o žalobu v zmysle § 9b ods.1
zákona č. 138/1991 Zb.
Aj pri posudzovaní žaloby ako všeobecnej určovacej žaloby podľa § 137 písm.c) C.s.p. na požadovanom
určení nie je daný naliehavý právny záujem z dôvod, pre ktoré nie je daný ani právny záujem. Uvedené

bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby v tejto časti.

10. K poukazu žalobcu na rozhodnutie III.ÚS/388/2018 (Zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu
spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie,
ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať

formalistickyazohľadniťibadoslovnézneniezákona,ktoréhoaplikáciamôžemaťprotiústavnédôsledky.
V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu
práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný.) a snahe presvedčiť súd
o analogickom posudzovaní prípustnosti žaloby podľa § 9b ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. aj na prípady
použitia finančných prostriedkov obce.

10.1. Dôvod pre analógiu podľa súdu daný nie je. Pokiaľ ide o otázku teleologického výkladu a jeho
možností, súd vychádza z rešpektovanej a hojne citovanej učebnice Metodológie nalézání práva
autora H. I. J.. I. J. uvádza (strana 79 a nasl.), že pri výklade právnych predpisov ide o riešenie
problémov, ktoré súvisia s nejasnosťou jazyka použitého zákonodarcom v právnom predpise. Jedna
sa o situácie, keď z jazykového hľadiska nie je jasné, aký je obsah a rozsah zákonodarcom použitého

pojmu. Ak sa používa pojem výklad, ide vždy o hľadanie niečoho jazykovo možného, hľadanie toho, čo
jazykové pravidla pripúšťajú. Z terminologického vymedzenia výkladu vyplýva, že jeho výsledok musí
byť zlučiteľný s jazykovým vyjadrením v právnom predpise. Existujú však aj metódy nachádzania práva,
ktoré dospievajú k výsledkom, ktorej nemajú oporu v explicitnom jazykovom vyjadrení zákonodarcu v
právnom predpise. Keďže takéto nachádzanie práva sa neopiera o výslovné vyjadrenie zákonodarcu,

možno iba ťažko hovoriť o riešení nejasnosti takéhoto vyjadrenia, preto tento spôsob nachádzania
práva sa terminologicky nazýva dotváraním práva. Je teda zrejmé, že obe kategórie tj. výklad právnych
predpisov a dotváranie práva sú zastrešené obecným pojmom, a to pojmom nachádzanie práva.
Pre jazykový výklad I. J. (číslo strany 96. a nasl.) používa model troch oblastí pojmu.
Troma oblasťami významu pojmu sú

a) jadro pojmu, ktoré zahrňuje javy a predmety, ktoré by prakticky každý príslušník príslušného
jazykového prostredia subsumoval pod daný pojem,
b) neurčitá časť pojmu, ktorá zahŕňa javy a predmety, ktoré by niektorý príslušník daného jazykového
prostredia podradil pod príslušný pojem iný však nie,c) oblasť mimo rozsahu pojmu, do ktorého patria javy a predmety, ktoré by prakticky žiadny príslušník
daného jazykového prostredia pod príslušný pojem z jazykového hľadiska nepodradil.
Hranica, ktorá oddeľuje oblasť mimo rozsah pojmu a neurčitú časť pojmu je teda vymedzená najširším

možným jazykovým významom interpretovaného predpisu.
Podľa názoru súdu pokiaľ ide o jazykový význam je zrejmé, že použitie finančných prostriedkov obce
a ich predaj na základe obchodnej verejne súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom (§
9a ods.1 zákona č. 138/1991 Zb.) do úvahy neprichádza. Napriek tomu, že jazykový výklad sa často
zatracuje, treba zdôrazniť, že jazykový výklad je prvým krokom pri interpretácii právneho predpisu.

Jeho význam spočíva v tom, že adresát právnej normy sa práve cez jej jazykové vyjadrenie v právnom
predpise s touto normou oboznamuje. Vychádzajúc z modelu troch oblastí významu pojmu, jazykový
výklad vymedzuje oblasť, v ktorej je možno použiť ďalších výkladových metód (neurčitá časť pojmov)
a oblasti, v ktorých je nutné skúmať podmienky pre dotvorenie práva pomocou analógie (oblasť mimo
rozsah pojmu) alebo teologickej redukcie (jadro pojmu). Jazykový výklad tak slúži k rozlíšeniu výkladu
a dotvárania práva.

Názor prezentovaný žalobcom je nepochybne už dotváraním práva formou analógie. Aby však okresný
súd mohol urobiť záver, že jazykový význam ustanovení vykladaného právneho predpisu je jasný
ajazykovývýkladjevovecivýkladompostačujúcim,musídospieťkzáveru,ženiesúsplnenépodmienky
pre dotváranie práva.
Analógia prichádza do úvahy v prípade, ak existuje tzv. medzera v zákone. Medzerou v zákone

rozumieme protiplánovú neúplnosť zákona, resp. zákonodarstva. Pre daný problém teda chýba z
jazykového hľadiska aplikovateľný predpis, ktorý by však musel existovať, keby bol zákonodarca
dôsledný vzhľadom k plánu zákonodarstva, vzhľadom k tomu, čo právny poriadok vo svojej celistvosti
vyžaduje. Za medzeru v zákone nemožno považovať tzv. medzeru intra legem, resp. intra verba legis.
Táto medzera je stotožňovaná s jazykovou nejasnosťou ustanovení právneho predpisu, tj. v podstate

s neurčitou časťou pojmu; takéto medzery predstavujú najmä neurčité právne pojmy, zvlášť generálne
klauzuly.
Pri hľadaní medzery v zákone teda porovnávame jazykový význam ustanovení právnych predpisov
s tým, aký by tento význam mal byť, ak by jednak boli rešpektované existujúce hodnotové rozhodnutia
v právnom poriadku a nedošlo tak hodnotovým rozporom a jednak, aby bola rešpektovaná hierarchická

výstavba právneho poriadku. Pokiaľ sme medzi týmito významami objavili, že žiadny z jazykovo
možných významov ustanovenia právneho predpisu nie je zlučiteľný s hodnotovým pozadím právneho
poriadku, tj. s existujúcimi hodnotovými rozhodnutiami, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, tak sme
súčasne objavili medzeru v zákone.
Pokiaľ ide o druhy medzier v zákone, rozoznávame medzery pravé a medzery nepravé (teleologické).

Najmenej sporná je tzv. pravá (logická, či technická) medzera v zákone. O nej hovoríme vtedy, pokiaľ
aplikácia jednej normy nutne predpokladá inú právnu normu, ktorá však chýba. V tomto prípade nie je
dané pozitívne ustanovenie bez doplnenia vôbec aplikovateľné. V prejednávanej veci o takúto právnu
medzeru v zákone nejde.
Čo sa týka teologickej (nepravej) medzery v zákone, tak medzera v zákone môže existovať i napriek

tomu, že nehrozí nebezpečenstvo technickej neaplikovateľnosti nejakého ustanovenia, a to v prípade,
že neexistuje nejaký právny predpis, ktorý by sa aplikoval na daný prípad. Kedy však takýto prípad
predstavuje medzeru v zákone, kedy je nutné hľadať odpoveď na relevantnú otázku preter verba legis ?
Je treba vychádzať z toho, že medzera v práve je protiplánová neúplnosť zákona. Záver o tom, že
určitá otázka nie je explicitne upravená, ešte nie je v žiadnom prípade dostatočný pre konečné zistenie

medzery v zákone. Je treba hľadať protiplánovosť tejto neúplnosti a práve podmienka protiplánovosti
je v zásade hlavným kritériom pre riešenie otázky, kedy použiť analógiu (argumentum per analagiam),
resp. teleologickú redukciu a kedy argumentum e contrario, resp. e silentio legis.
U tzv. teleologickej medzery v zákone už nejde o očividný rozpor s princípom účelnosti, ako je tomu
u tzv. pravých medzier. V tomto prípade má súd možnosť ako vec rozhodnúť bez toho, aby zostalo

určité ustanovenia z formálneho hľadiska neaplikovateľné. Súd sa môže rozhodnúť podľa doslovného
výkladu uvedeného ustanovenia, napr. za použitia argumentu a contrario. Ak však nenájdeme dôvod,
pre ktorý by porovnateľné situácie mali byť riešené odlišne, je takéto riešenie v rozpore s princípom
bezrozpornosti právneho poriadku.
Legitimačným dôvodom dotvárania práva v takomto prípade je primárne s princípom rovnosti súvisiaci

princíphodnotovejbezrozpornostiprávnehoporiadku.Doslovnývýkladjetakzobjektívneteleologického
hľadiska príliš úzky, prípadne naopak príliš široký.
Teleologická (nepravá medzera v zákone) môže mať formu otvorenej medzery v zákone alebo
zakrytej medzery v zákone. O otvorenej medzere v zákone hovoríme pokiaľ chýba určité pozitívnezákonné ustanovenie. Teleologická medzera v zákone má podobu otvorenej medzery pokiaľ argumenty
objektívne teleologického výkladu, ktoré sú relevantné pri interpretácii príslušného ustanovenia platia i
pre skutkové stavy, ktoré nemožno podradiť pod najširší jazykový význam tohto ustanovenia (sú v oblasti

mimo rozsah pojmu), čo vytvára protiplánovú neúplnosť zákona. Hodnotový rozpor tu teda vzniká tak, že
pre jeden prípad doslovného výkladu vyplýva určitý následok, pre iný prípad však nie, napriek tomu, že
teleológia tohto ustanovenia sa vzťahuje rovnako na oba prípady. Nástrojom uzatvorenia tejto otvorenej
medzery je analógia.
Zakrytá medzera v zákone sa rieši teleologickou redukciou, čo nie je prejednávaný prípad, preto sa jej

súd bližšie venovať nebude.
Ďalej treba rozlišovať medzi vedomými a nevedomými medzerami v zákone. Kritérium rozlíšenia na
medzery vedomé (zamýšľané) a nevedomé (nezamýšľané) je založené na tom, či zákonodarca o tejto
medzere pri tvorbe právneho predpisu vedel alebo nie. Hranica nachádzania práva býva označovaná
ako tzv. hranica lex lata. Správne riešenie v tomto prípade vyplýva z pomerovania dotknutých v kolízii
stojacich právnych predpisov. Preto je potrebné sa pýtať, kedy sa už sudca nemôže odvolať na teleológiu

zákona a judikovať praeter, či kontra verbal legis a kedy je už striktne viazaný doslovným výkladom
príslušného ustanovenia. Medze dotvárania práva sú potom dosiahnuté vtedy, ak prevažujú princípy,
ktoré v konkrétnom prípade vylučujú toto dotváranie. Potom je priestor pre doslovný výklad spojený s
argumentom a contrario a nie pre analógiu.
Podľa rešpektovaného rakúskeho právneho teoretika I. K. je hranica pre dotváranie práva jasný

text príslušného ustanovenia s jasne preukázateľným úmyslom historického zákonodarstva (vedomé
rozhodnutie zákonodarcu), pretože v tomto prípade sa nedá hovoriť o protiplánovosti. Sudca teda
nie je oprávnený rozhodovať proti jednoznačne prejavenej skutočnej vôli zákonodarcu a je povinný
rešpektovať demokratický princíp deľby moci.
10.1. Odpoveď na požiadavku žalobcu a nemožnosť jej vyhovenia (teda, že nejde o protiplánovú

medzeru zákona, ktorú je potrebné vyplniť analógiou) sa nachádza priamo v zákone č. 138/1991 Zb. a to
v jeho § 3 písm.b) - Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú
osobitné predpisy. Uvedené ustanovenie tak vylučuje použitie aj § 9b ods.1 vo vzťahu k finančným
prostriedkom obce získaných formou návratného zdroja financovania a teda zákon č. 138/1991 Zb. nie
je vôbec zákonom, o ktorý by sa žalobca mohol opierať. Uvedený záver vyplýva aj z odbornej spisby

a to publikácie „Nakladanie s majetkom obce“ od L. H. H. E., M., ktorý na str. 83 uvádza – na nakladanie
s finančnými prostriedkami obce sa neaplikujú spôsoby nakladania s majetkom obce obsiahnuté v § 9a.
10.2. Súd teda uzatvára v zhode s názormi NS ČR a ÚS ČR (z hľadiska komparistiky), že podaná
žaloba slúžiaca na kontrolu hospodárenia s majetkom obce bola podaná mimo zákonný rámec a preto
ju súd zamietol.

10.3. Užlennaokrajsúduvádza,žežalobca,ktorýsaprezentovalakozástupcaobyvateľovmestaVeľký
Šariš, ktorému záleží, aby sa mesto nezadlžovalo preukázal členstvo iba jedného obyvateľa mesta Veľký
Šariš (aj to inej miestnej časti) a aj v hypotetickom prípade by vyhovenie žaloby neviedlo k odstráneniu
namietaného zadlženia žalobcu 1. formou úveru, keďže úverová zmluva by ostala v platnosti a úver
by sa musel splácať (ak by sa použil na financovanie niečo iného, prijmúc výklad žalobcu, by toto

použitie mohlo byť napadnuté iným obyvateľom obce). Rovnako okrem svojho laického tvrdenia, žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal nevýhodnosť kúpnej ceny pre žalovaného 1.
10.4. Súd teda nad zákonný rámec nemá právomoc preskúmavať majetkové úkony obce a nemôže ich
hodnotiť z hľadiska ich hospodárnosti a účelnosti.

11. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11.1. Žalovaní v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania od neúspešného žalobcu
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.