Uznesenie – Vlastnícke právo k hnuteľným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622204574
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7622204574.6

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., právne
zastúpeného Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves
proti žalovanej A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou A. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. H., A. XXXX/X, v konaní o ochrane vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Sporové strany n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať
sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcu, a to najmä vypúšťať odpady v blízkosti nehnuteľnosti
žalobcu.

2. Rozsudkom č.k. 14C/51/2022-97 zo dňa 9.10.2023 tunajší súd konanie v časti bodu 2/ žaloby, t.j. vo
výroku o povinnosti žalovanej zdržať sa užívania existujúceho komína na LV č. XXX pre obec E. a k.ú.
H. E., a to najmä na dome súp. č. XXX zastavil (I. výrok), žalobu zamietol (II. výrok) a žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
5Co/30/2024-125 zo dňa 12.11.2024 rozsudok okrem výroku o zastavení konania zrušil a v zrušenom
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.1.2025 žalobca, cestou svojho právneho
zástupcu, vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava

v Zariadení opatrovateľskej služby v I., v žalovanej nehnuteľnosti sa nenachádza a vzhľadom na jej vek
a zdravotný stav je možné predpokladať, že k jej návratu nedôjde. Preto konštatoval, že žalovaná splnila
povinnosť zdržiavať sa vypúšťania odpadov a teda splnila požadované body žaloby. Navrhol konanie
zastaviť a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania.

5.Žalovanásanapriekvýzvesúdukdoručenémuspäťvzatiužalobydorozhodnutiapísomnenevyjadrila.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu
vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,
že nemá námietky.

11. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu došlo v priebehu konania k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu
a žalovaná do rozhodnutia nevyjadrila so späťvzatím žaloby nesúhlas, súd konanie v zmysle vyššie
uvedených ustanovení CSP zastavil.

12. Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry súdov, nesmie sa opomenúť, že aj v tých prípadoch, kde
je adekvátne rozhodovanie o náhrade trov, súd môže výnimočne náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi celkom alebo sčasti nepriznať.

13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnej strane náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne

zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) je aj to, že strana sporu, ktorá bola v konaní úspešná, má
zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením
tohto základného práva. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 31/04 zdôraznil,

že je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov
konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, zaručeného v čl. 20
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Ak sa súd chce odchýliť od základného pravidla
plnej náhrady trov konania, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť (výnimky sa

musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a to reštriktívne, pričom
medzi takéto výnimky patrí aj nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP).

19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov

konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovykonania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov

konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery

toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod. (porovnaj R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z
21.2.2017),vopačnomprípadebytýmdošlokzávažnémuzásahudozákladnýchpravidielrozhodovania

o náhrade trov konania, kedy platí zásada úspechu v konaní.

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnej strane sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu. Môže tak urobiť podľa

§ 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej strane sporu nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej
strane sporu. Výnimočnosť prípadu a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musia vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu.

21. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho,

kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj dopad takého rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného
účastníka.

22. O trovách konania rozhodol súd aplikujúc § 257 CSP – dôvody hodné osobitného zreteľa a žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania aj napriek tomu, že konanie bolo zastavené z dôvodu

späťvzatia žaloby v priebehu konania z dôvodu zmeny správania sa žalovanej, ktorá svojim správaním
ustúpila od zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a splnila tak žalobcom požadovaný stav. Žalobca
by preto mal nárok na náhradu trov konania, avšak v danom prípade má súd za to, že sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktoré vidí v jej majetkových pomeroch. Lustráciou
v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaná je dôchodkyňa a jej mesačný príjem tvorí starobný a vdovský

dôchodok vo výške 723,- €. Z obsahu spisu už od podania žaloby má súd preukázané, že žalovaná žila
vdome,ktorýpozostávalzjednejizby,kuchyne,chodbyakomory,pričomv domenemalaWC.Žalovaná
má zdravotné problémy, nepočuje a má aj psychické problémy. Súdu predložila Potvrdenie o pobyte zo
dňa 9.12.2024, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola umiestnená v zariadení PRO VITAE n.o., Zariadenie
opatrovateľskej služby, I., v ktorom sa jej poskytuje celoročná pobytová sociálna služba od 9.12.2024 na

dobu určitú. Pri rozhodovaní súd teda zohľadnil majetkové pomery tak na strane žalobcu (jeho príjmom
je dávka pomoci v hmotnej núdzi) ako aj porovnaním príjmu žalovanej (starobný a vdovský dôchodok
vo výške 723,- €) vo vzájomnej súvislosti a dospel k názoru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, a to v takom rozsahu, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, čo
považoval súd za primerané a spravodlivé s ohľadom na výšku príjmov sporových strán a možný zásah

do majetkových sfér tak jednej, ako aj druhej sporovej strany. Súd preto o trovách konania rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.