Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202895
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1317202895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : J. J., nar. X.
X. XXXX, bytom H. XX, T., zastúpená : advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10,
Bratislava, proti žalovanému : SoftwareONE Slovakia s.r.o., Dunajská 7114/15, Bratislava, IČO : 46
457 763, zastúpený : JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Miletičova 23, Bratislava, o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 21. 4. 2022 č.k. 45Cpr/6/2017 - 578, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zák. práce zo dňa 31.10.2016, ďalej určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného založený

pracovnou zmluvou zo dňa 25.11.2014 naďalej trvá a tiež náhrady mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru.

2/ Vykonaným dokazovaním z výsluchu žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom vykonávala pracovnú pozíciu lokálny vedúci zamestnanec
- Sales Director, v skutočnosti vykonávala prácu spojenú s vyhľadávaním klientov ohľadne predaja

softwaru, komunikovala s výrobcami softwaru, vyhľadávala príležitosti v rámci verejných obstarávaní, na
týždennej báze konateľovi spoločnosti podávala správy o vývoji v obchode. V roku 2016 bol zamestnaný
u žalovaného E. P., pracoval na pracovnej pozícii Business Development Manager, žalobkyňa bola
jeho nadriadeným zamestnancom, bez možnosti riešiť s ním výkony, pán P.Á. nemal taký výkon aký
sa očakávalo od obchodníka, na túto skutočnosť upozornila konateľa spoločnosti pána S.Ů.Q., ktorý
jej povedal, že je to jeho problém. Žalobkyňa navrhla skončiť pracovný pomerom s E. P., nakoľko bola
zodpovedná za obchodné výsledky spoločnosti podľa plánu stanoveného zamestnávateľom. V roku

2016 bola zamestnaná u žalovaného C. S., ktorá vykonávala podpornú činnosť pre obchodný tím, prácu
so systémom, vytváranie nových objednávok, fakturáciu, administratívnu činnosť, E. J. a ekonómka.
Priamym nadriadeným žalobkyne bol konateľ spoločnosti pán S.Ů.Q.. Žalobkyňa bola nadriadeným
zamestnancom E. P.S., C. S., E. J. ako technik, bol priamo riadený z Prahy alebo zo Švajčiarska.
Po skončení pracovného pomeru E. P. nebol iný zamestnanec prijatý na jeho pracovnú pozíciu. Vo
výpovedi ďalej uviedla, že vytvorenie alebo zánik pracovnej pozície podliehal schváleniu zo strany

materskej spoločnosti vo Švajčiarsku a až po vytvorení pracovného miesta v rámci systémov bolo
možné prijať zamestnanca, materská spoločnosť zverejnila organizačnú štruktúru na intranete, ktorá sa
viedla elektronicky. Dňa 06.10.2016 konateľ spoločnosti pán S.Ů.Q. zaslal žalobkyni mail, v ktorom judodatočne požiadal o podpísanie obchodného plánu pre rok 2016, v ktorom boli uvedené plány pre I.
a II. Q, dokument so spätnou platnosťou žalobkyňa nepodpísala. Asi o týždeň pán S.Ů.Q. pri návšteve
v Bratislave oznámil žalobkyni, že si neplní pracovné úlohy a dňa 17.10.2016 jej zamestnávateľ dal

písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Žalobkyňa v liste zo dňa 25.10.2016
sa vyjadrila na uvedené upozornenie, ktoré konateľ spoločnosti odmietol prevziať, následne vyjadrenie
zaslala žalovanému mailom dňa 30.10.2016. Konateľ spoločnosti pán S.Ů.Q. dňa 31.10.2016 nariadil
žalobkyni, aby prišla do Prahy i napriek tomu, že mala vopred naplánovanú dovolenku, ktorú jej zrušil a v
uvedený deň sa uskutočnilo stretnutie medzi žalobkyňou, S.Ů.Q. a P., kedy konateľ spoločnosti odovzdal

žalobkyni dva dokumenty, rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície žalobkyne, výpoveď z pracovného
pomeru. Následne po podpísaní a prevzatí týchto dokumentov žalobkyňa odišla, pracovný pomer sa
skončil dňa 31.12.2016. Zamestnávateľ vyplatil žalobkyni peňažnú náhradu v sume 50 % priemerného
mesačného zárobku ako konkurenčnú doložku za šesť mesiacov, podľa článku 13.4, 13.5 pracovnej
zmluvy a odstupné za jeden mesiac. V období od 01.01.2017 do 30.09.2017 bola žalobkyňa vedená
na Úrade práce v Bratislave o sprostredkovanie zamestnania, následne uzatvorila pracovný pomer so

zamestnávateľom KIOS a.s. Piešťany, kde vykonáva pracovnú pozíciu ako výkonná riaditeľka, poberá
mesačnú mzdu vo výške 6.000 € brutto.

3/ Z výsluchu svedka Ľ. S.Ů.Q. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa bola obchodnou riaditeľkou
pobočky v Bratislave, zodpovedala za obchodnú činnosť. Pobočka v Bratislave nedosahovala

hospodárske výsledky v období rokov 2015 - 2016 vykazovala stratu v hospodárení, preto materská
spoločnosť vo Švajčiarsku vyzvala konateľa na prijatie opatrení ohľadne finančných nákladov
spoločnosti, s ohľadom na pozíciu obchodnej riaditeľky. Ako konateľ spoločnosti osobne rozhodol o
organizačnej zmene a pracovnú pozíciu žalobkyne zrušil, obchodná riaditeľka predstavovala významnú
čiastku finančných nákladov spoločnosti. V roku 2016 zostali pracovať u žalovaného zamestnanci J., S.

a konateľ spoločnosti. Zamestnávateľ v čase dania výpovede nemal pre žalobkyňu vhodnú pracovnú
pozíciu, preto jej neponúkol inú prácu. Svedok ďalej uviedol, že rozhodoval o organizačných zmenách v
spoločnosti, ako aj na odporučenie materskej spoločnosti o čom bolo vyhotovené písomné rozhodnutie
zamestnávateľa. Organizačná štruktúra spoločnosti bola evidovaná vo forme organizačnej schémy,
založená v štatutárnych dokumentov spoločnosti. Na intranete spoločnosti bola uvedená organizačná

štruktúra materskej spoločnosti vo Švajčiarsku, slúžila na orientáciu pracovných pozícií zamestnancov.
V prípade žalobkyne mal svedok na pokyn materskej spoločnosti optimalizovať nákladovú stránku
pobočky,vrátanezefektívneniaobchodnéhoúseku,nákladypobočkyvBratislavepozostávaliznákladov
troch zamestnancov, nájomného za kanceláriu, mzda obchodnej riaditeľky bola najvyšším nákladom,
preto rozhodol o zrušení pracovnej pozície žalobkyne. Zamestnávateľ skončil pracovný pomer s E. P.,

lebo nebol úspešný v obchodnej činnosti, nesplnil obchodný plán. Ako konateľ spoločnosti podpísal
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene dňa 14.10.2016, podľa ktorej bola zrušená pracovná
pozícia E. P.. Spoločnosť v roku 2017 riadil konateľ, zamestnávateľ mal dvoch zamestnancov E. J. a C.
S. a vypomáhal im aj obchodný tím z Prahy. Žalovaný dňa 10.01.2017 zverejnil na intranete dopyt
na pracovnú pozíciu Business Development Manager. Rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bola

vytvorená nová pracovná pozícia bolo prijaté dňa 23.03.2017, na novú pracovnú pozíciu bola prijatá F.
H., pracovná náplň žalobkyne a F. H. nebola totožná, v prípade obchodnej riaditeľky išlo o zodpovednosť
za celý pracovný tím a výsledky pobočky po obchodnej stránke, F. H. bola prijatá ako obchodník bez
manažérskej zodpovednosti.

4/ Z výsluchu svedkyne F. H. súd prvej inštancie zistil, že v roku 2017 bola zamestnaná u žalovaného,
vykonávala pracovnú pozíciu Business Development Manager. Vyhľadávala nové obchodné príležitosti,
starala sa o existujúcich klientov, udržiavala vzťahy s partnermi. Vyhľadávanie nových obchodných
príležitostí spočívalo v tom, že na základe osobných kontaktov a skúseností hľadala nových klientov
z dôvodu uzatvorenia obchodných dohôd, predaj softwarových a hardvérových riešení. Prevzala

starostlivosť o existujúcich klientov s cieľom rozšíriť predaj. Udržiavala obchodné vzťahy s partnermi
spoločnosti žalovaného. Keď dohodla obchod, zmluvu dala na pripomienkovanie klientovi, následnú
agendu po podpísaní zmluvy prebrala kolegyňa C. S., ktorá zabezpečovala dodanie predmetu zmluvy.
Svedkyňa sa zúčastňovala konferencii, vzdelávala sa, na stretnutia obchodného charakteru chodila s C.
S.. Žalovaná mala mesačný zárobok u žalovaného 3.800 € brutto. O voľnej pracovnej pozícii Business

Development Manager, sa svedkyňa dozvedela asi v januári 2017 na portáli linkedin, nevedela kto túto
stránku spravoval či žalovaný alebo materská spoločnosť, na intranete sa dali vyhľadať informácie o
zamestnancoch v iných krajinách ako v SR. Pred prijatím do pracovného pomeru sa zúčastnila troch
pohovorov u žalovaného v mesiaci januári, februári 2017. V pracovnej náplni mala za úlohu dosiahnuťštvrťročné a ročné predajné ciele a kvóty. Kvótu dostala pridelenú, objem obchodu bol uvedený v
eurách, definovaný hrubou maržou na kalendárny rok, za obdobie od 01.04.2017 do 31.12.2017.
Cieľom nemusela byť len kvóta ale aj získanie nových partnerov, dostať sa k novým zákazníkom, zvýšiť

vedomosti o produktoch. Pracovné kvóty boli stanovené mailom, ktorý jej zaslal konateľ spoločnosti
S.Ů.Q.. Svedkyni neboli poskytnuté informácie akú mala pracovnú naplň žalobkyňa, od kolegov v práci
C. S. a E. J. sa dozvedela, že osobné spory boli medzi žalobkyňou, S.Ů.Q. a H., išlo však len o
kancelárske reči. U žalovaného boli traja zamestnanci, konateľ bol v Prahe a prichádzal pravidelne do
Bratislavy asi raz za mesiac, kedy sa konali pracovné porady, jej priamym nadriadeným bol pán S.Ů.Q..

Po tom ako nastúpila svedkyňa do práce sa pán Ruta rozhodol, že odíde zo spoločnosti, spolu so svojím
obchodným riaditeľom D. H.. Po odchode pána S. bol jej priamym nadriadeným pán P.. Svedkyňa v roku
2018 skončila pracovný pomer so žalovaným výpoveďou danou zamestnancom.

5/ Zo súkromného znaleckého posudku č.33/2020 zo dňa 26.11.2020 vypracovaného
PhDr. Paedr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo,

predloženého žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že podpisy pána S. na dokumente zo dňa
14.10.2016, nazvanom ako „Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene“, ktorým bola zrušená
pracovná pozícia „Business Development Manager“, na dokumente zo dňa 23.03.2017, nazvanom
ako „Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície“ a na dokumente nazvanom,
ako „Organizační struktura spoločnosti SoftwareONE Slovakia s.r.o. k 31.10.2016“, vyššou mierou

pravdepodobnosti neboli vyhotovené v dátumoch, ktoré sú na nich uvedené, ale boli vyhotovené
v neskoršom termíne, ktorý nie je možné objektivizovať z dôvodu chýbajúcej porovnávacej vzorky
s primeranou časovou väzbou. Nedá sa vylúčiť, že podpisy pána S. na dokumente zo dňa
14.10.2016, nazvanom ako „Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene“, ktorým bola zrušená
pracovná pozícia „Business Development Manager“, na dokumente zo dňa 23.03.2017, nazvanom

ako „Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície“ a na dokumente nazvanom,
ako „Organizační struktura společnosti SoftwareONE Slovakia s.r.o. k 31.10.2016“, boli vyhotovené v
jeden deň resp. so zhodnou časovou väzbou. K dispozícii na komparáciu so spornými podpismi mala
znalkyňa preložených 70 porovnávacích podpisov pisateľa, uvedená vzorka bola z pohľadu kvantity
postačujúca, avšak z pohľadu časovej väzby bola obmedzená, nakoľko neboli k dispozícii podpisy

pisateľa z rokov 2019, 2020. Vzhľadom na absenciu porovnávacích podpisov bola výrazne obmedzená
možnosť jednoznačného záveru znaleckého skúmania. Súkromný znalecký posudok č. 33/2020 zo
dňa 26.11.2020 vypracovaný PhDr. Paedr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo,
odvetvieručnépísmo,obsahovaldoložkuotom,žeznalecsijevedomýnásledkovvedomenepravdivého
znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP.

6/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku č.33/2020 uviedol, že zo záveru znaleckého
posudku nemožno jednoznačne vyvodiť, kedy boli skúmané dokumenty presne podpísané, resp.
že by skúmané dokumenty neboli podpísané v deň, ktorý je na nich uvedený a to vtedajším
konateľom žalovaného. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že pán A. S. uvedené dokumenty

vlastnoručne podpísal, pričom pokiaľ ide o čas ich podpisu, tento nie je možné so zreteľom na
závery znaleckého posudku objektivizovať. Žalobkyňa spochybňovala skutočnosť, že A.K. S.Ů.Q.,
bývalý konateľ žalovaného rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 14.10.2016, zo dňa 23.03.2017
a organizačnú štruktúru žalovaného k 28.02.2017 a k 31.10.2016 podpísal v uvedených dátumoch.
Zároveň ale nespochybnila podpisy A. S.Ů.Q., ale dátum kedy boli podpísané, nakoľko výpoveď tohto

svedka nepovažovala za objektívnu. Svedok A. S.Ů.Q. vo výpovedi potvrdil, že uvedené dokumenty
(ktoré boli predmetom znaleckého skúmania) vlastnoručne podpísal a tieto dokumenty podpísal v
deň, ktorý bol na predmetných dokumentoch uvedený. Výsledok znaleckého dokazovania nepotvrdil
tvrdenie žalobkyne, že predmetné dokumenty boli vyhotovené v neskorších dátumoch, napr. v roku
2019, resp., že by dokumenty neboli vyhotovené v dátumoch, ktoré sú v nich uvedené. Znalecký

posudok len potvrdil, že predmetné dokumenty boli podpísané vtedajším konateľom žalovaného, ktorý
na pojednávaní túto skutočnosť potvrdil. Výsledky znaleckého dokazovania vo vzťahu k dátumu ich
podpisu, ktorý spochybňovala žalobkyňa a ktorý bol aj dôvodom na znalecké skúmanie nepreukázali, že
by dokumenty boli podpísané v iných dátumoch, ako v tých, ktoré sú na nich uvedené a preto tvrdenia
žalobkyne neboli preukázané relevantným spôsobom.

7/ Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že nesporuje podpisy na daných
dokumentoch, že sú podpismi pána S.. Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že podpisy na
dokumentoch neboli vyhotovené v dátumoch na nich uvedených, ale neskôr a je zrejmé, že ak malibyť dokumenty vyhotovené v jeden deň, tak tomu mohlo byť až v roku 2017, nakoľko rozhodnutie
zamestnávateľa o vytvorenej novej pracovnej pozície Busines Development Manager je datované k
23.03.2017. Z uvedeného vyplýva, že pracovné miesto pána P. - Busines Development Manager, nebolo

v čase uvedenom na dokumente - Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene datované dňa
14.10.2016, ktoré bolo predmetom znaleckého dokazovania zrušené a žalovaný mal pred doručením
výpovede žalobkyni ponúknuť žalobkyni pracovnú pozíciu pána P.. Samotná účelovosť rozhodnutia o
organizačnej zmene datovaného dňa 28.10.2016, ktorým bola zrušená pracovná pozícia žalobkyne, aj
nesplnenie ponukovej povinnosti má za následok neplatnosť výpovede.

8/ Z výsluchu svedkyne H.. H.. L. J. súd prvej inštancie zistil, že na žiadosť žalobkyne vypracovala
súkromný znalecký posudok č. 33/2020 dňa 26.11.2020. Predmetom znaleckého skúmania bolo
posúdenie skutočnosti či dokumenty a to, Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo
dňa 14.10.2016, ktorým bola zrušená pracovná pozícia Business Development Manager (E. P.),
Rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 23.3.2017 o vytvorení novej pracovnej pozície (F. H.), Organizačná

štruktúra spoločnosti SoftwareONE Slovakia s.r.o. k 31.10.2016 boli vyhotovené v roku 2016 a 2017
alebo v neskorších dátumoch napr. v roku 2019. Predmetom znaleckého skúmania nebola pravosť
podpisu Ľ. S.. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z predložených originálov dokumentov,
ktoré porovnávala s porovnávacím materiálom podpismi pána S., išlo o 70 porovnávacích dokladov,
ktoré boli z rokov 2012 - 2017. Všetky porovnávacie podpisy z porovnávacej vzorky Ľ. S.Ů.Q.

boli autentickým pisárskym prejavom, preto lebo boli získané z objektívneho zdroja. Problematická
bola neexistencia porovnávacej vzorky Ľ. S.Ů.Q. z roku 2019, pretože pokiaľ podpisy mohli byť
vyhotovené v roku 2019 vzniká potreba porovnať tieto podpisy s podpisovou vzorkou predpokladaného
pisateľa z porovnateľného časového obdobia. Preto kontaktovala právnu zástupkyňu žalobkyne
JUDr. Bílú a žiadala takéto rukopisné vzorky z roku 2019 zabezpečiť, takéto vzorky však neboli

zabezpečené, lebo Ľ. S.Ů.Q. už nebol zamestnancom u žalovaného, a z tohto dôvodu nebolo možné ani
prostredníctvom žalovaného zabezpečiť vzorky z roku 2019. Od začiatku signalizovala, že s vysokou
mierou pravdepodobnosti neexistencia vzorky z roku 2019 môže ovplyvniť mieru jednoznačnosti
znaleckého skúmania, bola požiadaná i napriek tomu, aby znalecký posudok vypracovala. Metóda
formy práce pri posúdení časovej väzby toho, ako sa dá posúdiť kedy nejaký podpis, či bol alebo

nebol vyhotovený vysvetlila v znaleckom posudku. Predovšetkým sa držala teórie o krátkodobej a
dlhodobej variabilite rukopisných znakov, kde vlastne táto teória tvrdí a v praxi je overené, že rukopisy
aj podpisy každého človeka sa menia časom a v prípade, že je k dispozícii širšia porovnávacia vzorka,
tieto zmeny je možné preukázať aj keď často krát pre necvičeného pozorovateľa, ide o veľmi jemné
detaily v písme alebo pomerové charakteristiky alebo zmeny napr. týkajúce sa charakteru väzby, ako

kde sa otáča písací pohyb. Pokiaľ skúmala podpisy pána S.Q., od roku 2012 do roku 2017 dali sa
jednoznačne preukázať znaky, ktoré napr. súviseli s postupným obrusovaním alebo zjednodušovaním
tvarov najmä v časti krstného mena Ľ., takéto veci sú jednoducho vysvetliteľné pokiaľ sa človek častejšie
podpisuje tak aj v podvedomí hľadá systém ako rýchlejšie urobiť podpis, čo ide na úkor tvarového
zjednodušovania. V posudku poukázala na stredné časti podpisov v krstných menách Ľ., ktoré sa

obrusovali a skracovali, podpisy pisateľa sa časom menili, čo je dokázateľné na základe znakov ktoré sú
uvedené v znaleckom posudku. Takéto skúmanie neumožňuje úplne jednoznačne stanoviť čas vzniku
podpisunadokumentoch,alepriobjektívnomporovnanívšetkýchrukopisnýchznakovjemožnépovedať
alebo zaradiť podpis napr. do nejakého roku. Na objektívne overenie, či vznikli v roku 2018 a 2019 nebola
žiadna porovnávacia vzorka, čo je nedostatkom tohto znaleckého posudku. Pre určenie absolútnej

objektívnej metódy na určenie veku, z časového hľadiska, kedy bol dokument podpísaný sa používa
chemická analýza k čomu sa znalkyňa nevedela vyjadriť.

9/ Po právnej stránke podradil súd prvej inštancie predmetnú právnu vec pod ust. § 61 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, § 63 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 77 Zák. práce. Uviedol, že naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ako procesný predpoklad určovacej žaloby
vyplýva z ust. § 77 Zák. práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou
môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť, preto žalobkyňa nebola povinná preukazovať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení neplatnosti namietaného právneho úkonu podľa § 137 písm. c) CSP.

Súd posudzoval formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a dospel k záveru, že
tieto boli splnené. Výpoveď ako jednostranný právny úkon bol písomný, podpísaný osobou oprávnenou
konať za žalovaného, skutkovo bol riadne vymedzený, doručený žalobkyni do vlastných rúk, ktoré
skutočnosti neboli sporné.10/Žalovanývýpoveďzpracovnéhopomerudanú žalobkynipodľa§63ods.1písm.b)Zák.prácezodňa
31.10.2016 doručil žalobkyni dňa 31.10.2016. Výpovedná doba bola dvojmesačná, ktorá začala plynúť

prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím
výpovednejdoby dňa31.12.2016.Dvojmesačnálehotanauplatnenieneplatnostiskončeniapracovného
pomeru je hmotnoprávna a prekluzívna lehota, čo má za následok, že žalobkyňa musí podať žalobu
na súde najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou bola doručená súdu dňa 24.02.2017, teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa

mal pracovný pomer skončiť podľa § 77 Zák. práce. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 15.02.2017
oznámila zamestnávateľovi, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvala na ďalšom
zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy.

11/ Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že žalobkyňa uzatvorila
pracovný pomer so zamestnávateľom dňa 25.11.2014 na dobu neurčitú. Žalobkyňa nastúpila do

práce dňa 01.03.2015, vykonávala pracovnú pozíciu, lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director,
ktorej pracovnou náplňou bolo zabezpečovanie a zodpovednosť za obchodné výsledky spoločnosti
podľa plánu stanoveného zamestnávateľom, riadenie tímu obchodníkov, komunikácia s existujúcimi
klientmi a partnermi a akvizícia nových klientov pre zamestnávateľa, podpora manažmentu a konateľov
pri naplňovaní finančných a hospodárskych cieľov, zabezpečenie riadnej vnútornej podnikateľskej

komunikácie, ostatné súvisiace činnosti v závislosti od potrieb zamestnávateľa, včítanie cestovania,
odborné zaškoľovanie zamestnancov. Miestom výkonu práce bola Bratislava. Výpoveď z pracovného
pomeru zamestnávateľa daná žalobkyni podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.10.2016
bola skutkovo vymedzená rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 28.10.2016, s
cieľom znížiť náklady a zvýšiť efektívnosť práce zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti Software ONE

Slovakia s.r.o. Rozhodnutím o organizačnej zmene bola zrušená pracovná pozícia žalobkyne, ktorá sa
stala pre zamestnávateľa nadbytočným zamestnancom. Zamestnávateľ uviedol vo výpovedi, že nemal
pre zamestnankyňu inú vhodnú prácu a nemal tak možnosť ju naďalej zamestnávať.

12/ Pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu

uvedeného v ustanovení 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce je nevyhnutné splnenie nasledovných
kumulatívnych podmienok. Písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce,
alebo o iných organizačných zmenách. Nadbytočnosť zamestnanca, o nadbytočnosť ide vtedy ak
zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať prácami dojednanými v pracovnej

zmluve, dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce
vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Zásadne musí pri tomto
výpovednom dôvode ísť o organizačné zmeny vo vnútri zamestnávateľa, ktorých existenciu v čase
dania výpovede musí zamestnávateľ v spore o neplatnosť výpovede preukázať ako aj príčinnú
súvislosť (kauzálny nexus) medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Pokiaľ

ide o organizačné zmeny, musí ísť o také zmeny vo vnútri zamestnávateľa o ktorých v čase
výpovede bolo už stanoveným spôsobom rozhodnuté tak, aby bolo zrejmé, že v primeranom čase
sa zamestnanec v dôsledku ich realizácie stane nadbytočným. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou
platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu je splnenie ponukovej povinnosti
vyplývajúcej pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. práce. Súd pri skúmaní danosti

výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce posudzuje splnenie vyššie
uvedených zákonných podmienok, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje zamestnávateľa.

13/ Na základe písomného pokynu na prijatie opatrení na zabezpečenie centralizácie činností
realizovaných na obchodnom úseku spoločnosti materskej spoločnosti Software ONE AG, so sídlom

Riedenmatt 4, Stans 6371 zo dňa 28.08.2016, vzhľadom na nepriaznivé výsledky podnikateľskej
činnosti spoločnosti, mal zamestnávateľ prehodnotiť efektívnosť zabezpečovaných činností s cieľom
ušetriť režijné náklady spoločnosti, žalovaný v zastúpení konateľom spoločnosti Ľ. S. prijal písomné
Rozhodnutie o organizačnej zmene dňa 28.10.2016, v zmysle ktorej bola zrušená pracovná pozícia
lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director, z dôvodu zníženia nákladov a zefektívnenia práce

zamestnávateľa so zamestnancom Silviou Schwarzovou, ktorej sa uvedená organizačná zmena týkala.
Súd prvej inštancie skúmal, či rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté zamestnávateľom, výber
nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, súd nepreskúmava výber nadbytočného
zamestnanca. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je právnym titulom oprávňujúcimzamestnávateľovi uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti, ak sleduje zmenu úloh
organizácie, zmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny.

14/ Svedeckou výpoveďou A. S.Ů.Q. mal súd preukázané, že pobočka v Bratislave v období rokov
2015 - 2016 vykazovala stratu v hospodárení, ako konateľ spoločnosti v tomto období rozhodol o
organizačnej zmene dňa 28.10.2016 a na pokyn materskej spoločnosti mal optimalizovať nákladovú
stránku pobočky, vrátane zefektívnenia obchodného úseku. Náklady pobočky v Bratislave pozostávali
zo mzdových nákladov troch zamestnancov, nájomného za kanceláriu, pričom mzda obchodnej

riaditeľky (žalobkyne asi 7.500 €) bola najvyšším nákladom spoločnosti, preto rozhodol o zrušení
pracovnej pozície žalobkyne a v roku 2016 zostali pracovať u žalovaného zamestnanci E. J. a C. S..
Pokiaľ ide o nepriaznivé výsledky podnikateľskej činnosti spoločnosti, z výpovede žalobkyne mal súd
preukázané, že v roku 2016 bol zamestnaný u žalovaného E. P., pracoval na pracovnej pozícii Business
Development Manager, žalobkyňa bola jeho nadriadeným zamestnancom a E. P. nemal taký výkon aký
sa očakávalo od obchodníka a sama žalobkyňa navrhla skončiť pracovný pomerom s E. P.Á..

15/ Žalobkyňa v konaní namietala skutočnosť, že rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 28.10.2016 došlo
len k formálnemu zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne, lebo zamestnávateľ už v mesiaci januári
2017 na sociálnej sieti linkedin hľadal nového zamestnanca, zverejnil dopyt na obsadenie pracovného
miesta Business Development Manager, na plný pracovný úväzok. V konaní mal súd preukázané,

že zamestnávateľ rozhodnutím o organizačnej zmene dňa 23.03.2017 vytvoril novú pracovnú pozíciu
Business Development Manager s účinnosťou od 01.04.2017 a uzatvoril pracovnú zmluvu s F. H., ktorá
dňa 01.04.2017 nastúpila do práce, vykonávala pracovnú pozíciu Business Development Manager.
Zamestnávateľ teda počas dvoch mesiacov znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto žalobkyne a
neprijal po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou na toto pracovné miesto iného zamestnanca

v zmysle § 61 ods. 3 Zák. práce.

16/ Pokiaľ ide o pracovnú náplň F. H., na pracovnej pozícii Business Development Manager, táto nie
je totožná so zrušenou pracovnou pozíciou žalobkyne, jedná sa o dve rozdielne pracovné náplne,
nakoľkožalobkyňaakolokálnyvedúcizamestnanec-SalesDirector,zodpovedalazaobchodnévýsledky

spoločnosti podľa plánu stanoveného zamestnávateľom, riadila tím obchodníkov, bola obchodnou
riaditeľkou pobočky v Bratislave, čo absentuje v pracovnej náplni F. H.. Podľa pracovnej zmluvy
mala žalobkyňa za vykonanú prácu mesačnú mzdu asi vo výške 7.500 € brutto a z výsluchu svedkyne
F. H. mal súd preukázané, že za vykonanú prácu mala mesačnú mzdu vo výške 3.800 € brutto.
Napokon z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a zamestnancom E. P. zo dňa 28.05.2015,

ktorý vykonával pracovnú pozíciu Business Development Manager a z pracovnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným a zamestnancom F. H. zo dňa 23.03.2017, ktorá vykonávala pracovnú pozíciu
Business Development Manager mal súd preukázané, že obsah pracovnej náplne pracovných pozícii
Business Development Manager bol totožný (jednalo sa o prácu obchodníka), ktorý mal dosiahnuť
štvrťročné a ročné predajné ciele a kvóty, rozvíjať odborné vedomosti v oblasti priemyselného vývoja,

vytvoriť predajné aktivity s klientami a partnermi, vytvárať a udržiavať existujúce vzťahy s klientami
a partnermi. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú aj svedeckou výpoveďou Ľ. S., bývalého
konateľa spoločnosti, ktorý uviedol, že žalobkyňa ako obchodná riaditeľka zodpovedala za celý pracovný
tím a výsledky pobočky po obchodnej stránke, F.A. H. bola prijatá ako obchodník bez manažérskej
zodpovednosti. Po zrušení pracovnej pozície žalobkyne vykonávanie podnikateľskej činnosti prešlo

do pôsobnosti konateľa spoločnosti. Napokon z výsluchu svedkyne F.I. H. mal súd preukázané, že
nevykonávala riadiacu funkciu v spoločnosti ako žalobkyňa lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director
a nemala podriadených zamestnancov.

17/ Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom

prípade ide o zmenu úloh organizácie, prijatá organizačná zmena zamestnávateľom zo dňa 28.10.2016
bola prijatá za účelom zrušenia pracovnej pozície žalobkyne a organizačná zmena nebola účelová.

18/ Súd prvej inštancie ďalej posudzoval splnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede zamestnávateľa
spočívajúcej v ponuke inej vhodnej práce, ktorá sa vzťahuje zo zákona na organizačné dôvody podľa §

63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné
miesto, ktoré je dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve,
prípadne jeho kvalifikácii. Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ. Jej zmysel
spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednanýchpracovných podmienok. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej
práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec
doteraz pracoval na ustanovený týždenný pracovný čas, v mieste doterajšieho výkonu práce to môže

byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ide o nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať. Zákonník práce neustanovuje pre ponuku vhodného zamestnania
písomnú formu.

19/ Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zamestnávateľ v čase skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 31.10.2016 nemal možnosť ďalej žalobkyňu zamestnávať, nakoľko
nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede Ľ. S.Ů.Q.,
nakoľko v roku 2016 zostali pracovať v Bratislave dvaja zamestnanci E. J. a C. S., a preto zamestnávateľ
ani nemohol ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu. Obranu žalobkyne, že zamestnávateľ mal voľnú
pracovnú pozíciu po E. P. s ktorým skončil pracovný pomer dohodou dňa 14.10.2016, a preto

voľnú pracovnú pozíciu po E. P. mal ponúknuť žalobkyni, súd nepovažoval za dôvodnú. Zo svedeckej
výpovede Ľ.K. S. vtedajšieho konateľa spoločnosti, bolo nesporne preukázané, že prijal rozhodnutie o
organizačnej zmene zo dňa 14.10.2016, ktoré vlastnoručne podpísal a v dôsledku prijatej organizačnej
zmeny zamestnávateľom bola zrušená pracovná pozícia Business Development Manager ku dňu
15.10.2016, ktorú vykonával E. P.. Žalovaný v konaní preukázal, že zamestnávateľ skončil pracovný

pomer so zamestnancom E. P. dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 14.10.2016
uzatvorenou podľa § 60 Zák. práce.

20/ Námietky žalobkyne, že písomné Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 14.10.2016, písomné
Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície zo dňa 23.03.2017 a Organizačná

štruktúra spoločnosti Software ONE Slovakia s.r.o. k 31.10.2016 neboli vyhotovené v dátumoch, ktoré
sú uvedené na dokumentoch, ale v neskorších dátumoch napr. v roku 2019, resp. boli vyhotovené
v jeden deň, súd nepovažoval za dôvodné. Zo znaleckého posudku č.33/2020 zo dňa 26.11.2020
vypracovaného PhDr. Paedr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo, ktorý obsahoval znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, súd pri vykonávaní tohto

dôkazu postupoval ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, nebola jednoznačne
preukázaná uvedená skutočnosť, z dôvodu chýbajúcej porovnávacej vzorky s primeranou časovou
väzbou. K dispozícii na komparáciu so sporovými podpismi bolo predložených 70 porovnávacích
podpisov pisateľa za obdobie rokov 2012 až 2017, uvedená vzorka z pohľadu kvantity bola postačujúca
avšak z pohľadu časovej väzby bola obmedzená, nakoľko neboli k dispozícii podpisy pisateľa z rokov

2019, 2020 (porovnávací materiál z roku 2019 nebolo možné požadovať od žalovaného, nakoľko
Ľ. S.Ů.Q. už nebol konateľom spoločnosti) a vzhľadom na úplnú absenciu porovnávacích podpisov
z roku 2019 bola výrazne obmedzená možnosť jednoznačného záveru znaleckého skúmania. Zo
znaleckého posudku nebolo jednoznačne preukázané tvrdenie žalobkyne, že uvedené dokumenty boli
vyhotovené neskôr v roku 2019, resp. boli vyhotovené v jeden deň resp. so zhodnou časovou väzbou.

Z výsluchu svedkyne H.. H.. L. J. mal súd preukázané, že predmetom znaleckého skúmania nebola
pravosť podpisu Ľ. S.. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala iba z predložených originálov
dokumentov, ktoré porovnávala s porovnávacím materiálom podpismi pána S., Problematická bola
neexistencia porovnávacej vzorky Ľ. S. z roku 2019, pretože pokiaľ podpisy mohli byť vyhotovené v
roku 2019 vzniká potreba porovnať tieto podpisy s podpisovou vzorkou predpokladaného pisateľa z

porovnateľného časového obdobia. Takéto vzorky však neboli zabezpečené. Na objektívne overenie
nebola predložená žiadna porovnávacia vzorka, čo bolo nedostatkom znaleckého posudku. Pre určenie
absolútnej objektívnej metódy na určenie veku, z časového hľadiska, kedy bol dokument podpísaný sa
používa chemická analýza k čomu sa znalkyňa nevedela vyjadriť.

21/ V zmysle judikatúry súdov rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá povahu
právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že zamestnanec pracovného
pomeru sa nemôže domáhať na súde vyslovenia neplatnosti takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa.
Zákonník práce vyžaduje písomnú formu rozhodnutia o organizačnej zmene, avšak jej nedodržanie
nepostihuje neplatnosťou podľa § 17 ods. 2 Zák. práce. Ak vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ

rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne
prijaté a či ho prijal ten, kto je na to oprávnený. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané,
že zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 14.10.2016, v zmysle ktorého bola
s účinnosťou ku dňu 15.10.2016 zrušená pracovná pozícia „Busines Development Manager“, nazáklade ktorého zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom E. P. dohodou o skončení
pracovného pomeru ku dňu 14.10.2016. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť voľné
pracovné miesto, ktoré má dispozícii v čase výpovede. Žalovaný nemal možnosť žalobkyňu ďalej

zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce, vtedy ponukovú povinnosť splniť nemusí. Podľa ustálenej judikatúry ponuka vhodnej práce
ako hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa je splnená aj v prípade,
ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu preňho
nemá, v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3

Cdo/261/2007). Súd dospel k záveru, že zamestnávateľ si splnil svoju ponukovú povinnosť podľa § 63
ods. 2 písm. a) Zák. práce.

22/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.10.2016 nebola podaná dôvodne, ktorú
spolu s nárokom na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 175.733,31

€ s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.

23/ Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný

mal vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalobkyni nárok náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, a to z dôvodov,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
d/, písm. f/ a písm. h/ CSP).
25/ Žalobkyňa trvala na tom, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 28. 10.

2016, na základe ktorej bola zrušená pracovná pozícia „lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director“
a žalobkyňa sa tak stala údajne nadbytočnou, bolo účelové, keď jeho jediným cieľom bolo skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou. Rovnako trvala na tom, že výpoveď je neplatná z dôvodu neurčitosti
vymedzenia dátumu zrušenia pracovného miesta „lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director“ v
Rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016. Neplatnosť výpovede naďalej

vyvodzovala aj z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zák. práce, nakoľko
žalovaný mal v čase doručenia výpovede žalobkyni voľnú pracovnú pozíciu Business Development
Manager po zamestnancovi E. P. a neponúkol ju žalobkyni. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal len namietanou účelovosťou prijatia Rozhodnutia o
organizačnej zmene.

26/ Žalobkyňa v konaní výslovne uvádzala a napádala skutočnosť, že vymedzenie dátumu zrušenia jej
pracovného miesta v Rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 je neurčité. Nie je totiž z
nehozrejmýpresnýdátumzrušeniapracovnéhomiestažalobkyne,čobezprostrednesúvisísposúdením
nadbytočnosti žalobkyne a následne aj platnosti výpovede. V Rozhodnutí o organizačnej zmene zo
dňa 28. 10. 2016 sa len uvádza, že účinnosť daného rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného

pomeru so žalobkyňou, a to dohodou alebo výpoveďou. Takéto vyjadrenie je však nejasné, pojednáva
len o momente nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorý však nemusí byť
identický s dátumom zrušenia pracovného miesta a toto rozhodnutie prakticky pripúšťa viaceré momenty
zrušenia pracovného miesta žalobkyne, čo je neakceptovateľné. Podľa judikatúry sa výslovne vyžaduje,
aby moment zrušenia pracovného miesta bol dostatočne určite v rozhodnutí o organizačnej zmene

vyjadrený, aby bol v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou zamestnanca a so skončením pracovného
pomeru z dôvodu nadbytočnosti. V prípade nesplnenia týchto požiadaviek to má za následok absenciu
príčinnej súvislosti medzi zrušením pracovného miesta a nadbytočnosťou, a teda neplatnosť výpovede
danej na základe takéhoto rozhodnutia o organizačnej zmene. Súd prvej inštancie z hľadiska právneho
nesprávne posúdil (resp. vôbec neposúdil) určitosť vymedzenia momentu zrušenia pracovného miesta v

Rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016, príčinnú súvislosť s nadbytočnosťou žalobkyne
akozamestnankyneasúvisiacuplatnosťvýpovede,apretojenutnékonštatovať,žeRozsudokvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. A keďže určenia neplatnosti výpovede z dôvodu neurčitosti
dátumu zrušenia pracovného miesta sa domáhala aj žalobkyňa v rámci konania a súd sa s touto jejnámietkou vôbec nezaoberal, potom súd prvej inštancie tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.
27/ Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním účelovosti

Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 a vykonanej organizačnej zmene dospel
k záveru, že Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 a organizačná zmena neboli
účelové, keď tejto otázke sa venuje v bodoch 36 až 39 svojho rozsudku. Súd prvej inštancie
však na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo aj k
nesprávnemu právnemu záveru. Súd totiž vôbec nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré predchádzali

prijatiu Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016, ako aj ktoré nasledovali po jeho prijatí,
v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil výpoveď p. Ľ. S.Ů.Q., rovnako tak aj výpoveď p. F. H.,
vykonané znalecké dokazovanie a taktiež celkový zistený skutkový stav.
28/ Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v porovnaní s tvrdeniami žalobkyne priznal svedeckej výpovedi
H.. S. väčšiu relevanciu a v konečnom dôsledku rozhodujúcu dôkaznú silu, pričom vôbec nezohľadnil,
že práve samotný p. S.Ů.Q. stál a bol iniciátorom výpovede a dôvodom skončenia pracovného pomeru

žalovaného so žalobkyňou boli práve jeho osobné nezhody s ňou. Bol a je teda zainteresovaný na
výsledku tohto konania, nakoľko v prípade neúspechu môže byť braný na zodpovednosť. Jeho výsluch
ako taký teda bol účelový, nemal byť braný do úvahy a v porovnaní s tvrdeniami žalobkyne je to ľudovo
povedané „slovo proti slovu“; súd však na tieto skutočnosti vôbec nebral ohľad.
29/ Podľa názoru žalobkyne tiež súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním dospel k

nesprávnymskutkovýmzisteniamaknesprávnemuprávnemuzáveruavôbecnevzaldoúvahyskutkové
zistenia, ktoré boli preukázané, a síce, že v období rokov 2015 - 2016 žalovaný vykazoval stratu,
avšak z účtovných uzávierok žalovaného, ktoré boli založené do spisu, vyplynulo, že žalovaný bol v
strate neustále, a to aj v čase pred nástupom žalobkyne do práce k žalovanému, rovnako tak počas
jej pôsobenia u žalovaného, ako aj po skončení pracovného pomeru s ňou. Z účtovných závierok

žalovaného tiež vyplynulo, že žalobkyňa zazmluvnila viac ako 90 % zákazníkov spoločnosti žalovaného
v porovnaní so stavom, keď nastúpila do práce k žalovanému. Rozhodnutie o organizačnej zmene
zo dňa 28. 10. 2016 nebolo prijaté v nadväznosti na prijatie a podpísanie dokumentu Instruction to
adopt measures (Pokyn na prijatie opatrení) zo dňa 28. 8. 2016. Z tohto samotného dokumentu
totiž vôbec nevyplýva, že by materská spoločnosť žalovaného požadovala zrušenie pracovného miesta

žalobkyne a skončenie pracovného pomeru s ňou. Práve naopak pri hodnotení zamestnancov bola
žalobkyňa ohodnotená materskou spoločnosťou žalovaného číslom 4 zo stupnice 1 - 5, pričom 1
znamená nevýkonný a 5 super výkonný zamestnanec.
30/ Podľa Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 bolo dôvodom jeho prijatia údajne
zníženie nákladov a zefektívnenie práce, avšak toto sa ukázalo v rozpore s vykonaným dokazovaním; k

žiadnemu podstatnému zníženiu nákladov totiž nedošlo. Žalovaný zamestnal p. H. za 3.800 € v hrubom
mesačne. Rovnako tak nedošlo k zefektívneniu práce - žalovaný totiž po odchode p. P. a žalobkyne
nezamestnával reálne žiadneho zamestnanca - obchodníka, ktorý by sa čo i len staral o zákazníkov
a hneď 10. 1. 2017 zverejnil inzerát, ktorého podstatou bolo vykonávanie práce totožnej s prácou
žalobkyne. Pán E. J. bol technický pracovník a p. C. S. vykonávala podpornú činnosť pre obchodný tím,

vytvárala objednávky, riešila fakturáciu.
31/ Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie,
keď konštatoval, že rozhodnutím o organizačnej zmene dňa 23. 3. 2017 žalovaný vytvoril novú pracovnú
pozíciu Business Development Manager s účinnosťou od 1. 4. 2017 a že počas dvoch mesiacov
znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto žalobkyne a neprijal po skončení pracovného pomeru so

žalobkyňou na toto pracovné miesto iného zamestnanca v zmysle § 61 ods. 3 Zák. práce. Uvedený
záver je v rozpore so znaleckým dokazovaním a výsluchom znalkyne, ktoré boli vo veci vykonané. Na
základe výsledkov znaleckého dokazovania a výsluchu znalkyne bolo totiž preukázané, že Rozhodnutie
zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície zo dňa 23. 3. 2017, v zmysle ktorého žalovaný
údajne s účinnosťou k 1. 4. 2017 vytvoril novú pracovnú pozíciu Business Development Manager,

na ktorú nastúpila p. H., nebolo podľa názoru znalkyne podpísané v r. 2017, ale neskôr s najväčšou
pravdepodobnosťou v jeden deň spolu i) s Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa
14. 10. 2016, v zmysle ktorého žalovaný s účinnosťou k 15. 10. 2016 údajne zrušil pracovnú pozíciu,
na ktorej predtým vykonával prácu p. E. P. a spolu ii) s dokumentom „Organizační struktura společnosti
SoftwareONE Slovakia, s.r.o. k 31. 10. 2016“. Uvedené potvrdzuje v konečnom dôsledku aj fakt, že na

Rozhodnutízamestnávateľaovytvorenínovejpracovnejpozíciezodňa23.3.2017akoajnaRozhodnutí
zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016 je uvedená adresa Prievozská 4D, 821 09
Bratislava, ktorá však v prípade rozhodnutia zo dňa 23. 3. 2017 nebola aktuálna (žalovaný medzičasom
totiž zmenil sídlo).32/ Súd tiež nevzal do úvahy, že samotný p. S. v rámci svojho výsluchu uviedol, že pracovné miesto,
ktoré bolo nakoniec obsadené p. H., bolo vytvorené po novom roku, teda nie až 1. 4. 2017. Na základe
uvedeného je teda zrejmé, že pracovné miesto, na ktoré nastúpila p. H., ktorá následne vykonávala

prácu svojou podstatou identickú ako žalobkyňa, bolo vytvorené bezprostredne po skončení pracovného
pomeru so žalobkyňou a že potreba vykonávať prácu žalobkyne stále jestvovala a nikdy nezanikla. Súd
tiež nezohľadnil, že pracovná náplň uvedená v pracovnej zmluve žalobkyne bola vyslovene formálna.
Uvedené vyplynulo jednak z tvrdenia žalobkyne a jednak uvedené potvrdila p. H. pri svojom výsluchu,
ktorá tiež vo vzťahu k jej pracovným činnostiam uvedeným v jej Pracovnej zmluve nevedela definovať,

čo niektoré činnosti, ktoré mala vykonávať, znamenali. Súd nezohľadnil podstatu práce žalobkyne a
p. H. a to, že obe zabezpečovali obchodný styk s klientmi/zákazníkmi žalovaného - predaj softvéru,
získavanienovýchzákazníkov,starostlivosťozákazníkovažemalizodpovednosťzaobchodnévýsledky
spoločnosti žalovaného. Samotná p. H. pri svojom výsluchu uviedla, že žalobkyňa mala rovnakú
pracovnú náplň ako ona a rozdiel spočíval len v tom, že žalobkyňa bola aj prokuristka. Skutočnosť,
že pracovná pozícia žalobkyne a p. H. boli identické, bola preukázaná aj stupňom náročnosti práce.

Žalobkyňa reálne neriadila žiadnych podriadených zamestnancov, rovnako ako p. H., nakoľko vo vzťahu
k p. E. P. mala obmedzené konanie. Dňa 23. 3. 2017 bola medzi p. H. ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom uzavretá pracovná zmluva, v ktorej bolo dohodnuté, že p. H. bude u žalovaného
ako zamestnávateľa zamestnaná ako Business Development Manager; žalovaný a p. H. sa dohodli, že
bude vykonávať práce, ktoré boli podstatou identické s prácou žalobkyne; stupeň náročnosti práce p.

H. bol stanovený 4. Súd tiež nevzal do úvahy výpoveď p. S. o tom, že okrem prepustenia žalobkyne
žiadne iné opatrenia neprijal, pritom žalovaný pôvodne tvrdil, že prepustenie žalobkyne bolo len jedným
z opatrení, ktoré prijal, čo však vo svojej výpovedi rozporoval sám p. S.. Práca, ktorú vykonávala
žalobkyňa nemohla byť po jej prepustení reálne vykonávaná konateľom, nakoľko tento pôsobil v Prahe
a do Bratislavy chodil sporadicky; žalovaný v tejto súvislosti neustále menil svoju argumentáciu o tom,

kto po odchode žalobkyne vykonával jej prácu. V kontexte všetkých skutkových zistení je vykonaným
dokazovaním preukázané, že konateľ žalovaného - v tom čase p. Ľ. S.Ů.Q. - sa prvotne snažil skončiť
pracovný pomer so žalobkyňou cestou údajného neuspokojivého plnenia pracovných úloh a keď zistil,
že jej uvedené nemôže vytýkať, prijal Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016. Dôvody,
prektorébolototoRozhodnutieoorganizačnejzmeneprijaté,bolilenpredstieranéajedinýmjehocieľom

bolo skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou.
33/ Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný si túto
povinnosť splnil v zmysle § 62 ods. 3 Zák. práce.; tento záver je však v rozpore so skutkovými zisteniami,
ktoré vyplynuli z dokazovania. Súd prvej inštancie sa pri tomto závere opieral predovšetkým o svedeckú
výpoveď p. S., pritom to bol práve on, kto mal záujem skončiť pracovný pomer so žalobkyňou a stálo

za výpoveďou. Dôveryhodnosť jeho výpovede spochybňuje samotný fakt, že je osobou bezprostredne
zainteresovanou na veci a mohol by byť aj finančne postihnuteľný v prípade, ak by bolo určené, že
výpoveď je neplatná. Naopak znaleckému posudku č. 33/2020 zo dňa 26. 11. 2020, vypracovanému
PhDr. Paedr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, a jej
výsluchu ako znalkyne a nezainteresovanej osoby, súd žiadnu váhu a relevanciu nepriznal, resp. dospel

k nesprávnym záverom.
34/ Záver súdu, že námietky žalobkyne, že písomné Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 14. 10.
2016, písomné Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície zo dňa 23. 3. 2017
a Organizačná štruktúra spoločnosti Software ONE Slovakia, s.r.o. k 31. 10. 2017 neboli vyhotovené
v dátumoch, ktoré sú uvedené na dokumentoch, ale v neskorších dátumoch, napr. v r. 2019, resp. boli

vyhotovené v jeden deň, nepovažoval za dôvodné a že zo znaleckého posudku nebola jednoznačne
preukázaná uvedená skutočnosť, z dôvodu chýbajúcej porovnávacej vzorky s primeranou časovou
väzbou, je nesprávny a vychádza z nesprávnej interpretácie záverov dokazovania.
35/ Chýbajúca porovnávacia vzorka mala totiž relevanciu akurát vo vzťahu k zisteniu či podpisy boli
vyhotovené presne v r. 2019; nemalo to však vplyv na skutočnosť, ktorú konštatovala znalkyňa pri

svojom výsluchu, a to že podľa jej názoru uvedené dokumenty neboli vyhotovené v dátumoch na nich
uvedených, t.j. v r. 2016, resp. 2017. V kontexte toho, čo bolo sporné, bola porovnávacia vzorka
dostatočná a nebolo potrebné zisťovať, kedy boli presne skúmané dokumenty podpísané. Podstatné
je zistenie, ktoré vyplynulo z výsluchu znalkyne, a to, že Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene zo dňa 14. 10. 2016, v zmysle ktorého žalovaný s účinnosťou od 15. 10. 2016 údajne zrušil

pracovnú pozíciu Business Development Manager, na ktorej predtým vykonával prácu p. E. P., nebolo
vyhotovené v r. 2016, ale neskôr, čo znamená, že v čase doručovania výpovede žalobkyne pracovná
pozícia p. E. P. jestvovala.36/ Taktiež záver súdu, že vzhľadom na úplnú absenciu porovnávacích podpisov z r. 2019 bola výrazne
obmedzená možnosť jednoznačného záveru znaleckého skúmania, je nesprávny. Ako vyplynulo z
výsluchu znalkyne absencia porovnávacích podpisov z r. 2019 mala akurát za následok, že nebolo

možné presne určiť moment ich podpísania, avšak bola dostačujúca na to, aby viedla k záveru znalkyne,
že skúmané dokumenty, vrátane Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 14. 10.
2016, v zmysle ktorého žalovaný s účinnosťou k 15. 10. 2016 údajne zrušil pracovnú pozíciu Business
Development Manager, na ktorej predtým vykonával prácu p. E. P., neboli podľa jej názoru podpísané
v r. 2016/2017, ale neskôr.

37/ Nesprávny je tiež záver súdu, podľa ktorého zo znaleckého posudku nebolo jednoznačne
preukázané tvrdenie žalobkyne, že uvedené dokumenty boli vyhotovené neskôr ako v r. 2016, 2017,
čo aj znalkyňa uviedla pri svojom výsluchu. Súd nielenže dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
na základe vykonaného znaleckého dokazovania, ale nesprávne zhodnotil aj výsluch svedkyne PhDr.
Paedr. Eriky Strakovej; podľa súdu z jej výsluchu vyplynulo, že problematická bola neexistencia
porovnávacej vzorky Ľ. S. nz r. 2019, pretože pokiaľ podpisy mohli byť vyhotovené v r. 2019, vzniká

potreba porovnať tieto podpisy s podpisovou vzorkou predpokladaného pisateľa z porovnateľného
časového obdobia a že na objektívne overenie nebola predložená žiadna porovnávacia vzorka, čo bolo
nedostatkom znaleckého posudku. Uvedeným však znalkyňa mienila nedostatok znaleckého posudku
v tom zmysle, že nemohla určiť presný dátum podpisu uvedených skúmaných dokumentov, čo však
ani nebolo potrebné. Podstatný bol záver znalkyne, že skúmané dokumenty, vrátane Rozhodnutia

zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016, v zmysle ktorého žalovaný s účinnosťou
k 15. 10. 2016 údajne zrušil pracovnú pozíciu Business Development Manager, na ktorej predtým
vykonával prácu p. E. P., neboli podľa jej názoru podpísané v r. 2016/2017, ale neskôr. Súd z kontextu
výsluchu znalkyne vyňal tú časť, ktorá sa týkala určenia či podpisy boli uskutočnené v r. 2019, čo však
nebolo podstatné a vôbec nespomenul vyjadrenie znalkyne, že podpisy na skúmaných dokumentoch

boli uskutočnené podľa jej názoru neskôr ako v r. 2016 resp. 2017. Znalkyňa pritom pri svojom výsluchu
uviedla, že podpisy, ktoré sú datované na sporných dokladoch v r. 2016 a 2017 podľa jej názoru
nevznikli v týchto rokoch ale neskôr a že na objektívne overenie, či vznikli v r. 2018 a 2019 nebola
žiadna porovnávacia vzorka, čo je nedostatkom tohto znaleckého posudku; podpisy na dokladoch, ktoré
sú označené, že boli vyhotovené v r. 2016 boli vyhotovené neskôr ako v r. 2016. Súd tak dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a teda aj k nesprávnemu právnemu záveru. Pracovné miesto p. P. -
Business Development Manager nebolo v čase doručovania výpovede žalobkyni zrušené a žalovaný
tak mal pred doručením výpovede žalobkyni ponúknuť pracovnú pozíciu p. P..
38/ Podľa žalobkyne súd prvej inštancie tiež porušil zásadu rovnosti strán sporu, čo spôsobilo, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať (mala) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd celé

dokazovanie opísal a dôkazy zhodnotil výlučne jednostranne v prospech žalovaného a vzal do úvahy
len dôkazy svedčiace v prospech žalovaného, pričom ostatné skutkové závery svedčiace v prospech
žalobkyne, ktoré vyplynuli z dokazovania v rozsudku ani len nespomenul; týka sa to osobitne výpovede
p. H., znaleckého posudku, výsluchu znalkyne, účtovných závierok a pod. Závery uvedené v rozsudku
sú skreslené a rozsudok nemožno považovať za vyhotovený v súlade so zákonom. Porušenie zásady

rovnosti strán sporu spočíva aj v tom, že súd oprel svoje rozhodnutie najmä o svedeckú výpoveď p.
S.Ů.Q. a pritom práve on mal záujem skončiť so žalobkyňou pracovný pomer a stál za výpoveďou.
Dôveryhodnosť jeho svedeckej výpovede spochybňuje aj ten fakt, že je osobou zainteresovanou
na veci a mohol by byť aj finančne postihnuteľný v prípade určenia, že výpoveď je neplatná. Jeho
svedeckej výpovedi priznal súd dokonca väčšiu váhu, než znaleckému posudku a výsluchu znalkyne.

Súd nezohľadnil skutočnosť, že svedok p. S.Ů.Q. odpovedal na otázky v neurčitej forme „nemyslím si“,
„asi áno“ a paradoxne sa nevedel vyjadriť k hodnoteniu žalobkyne materskou spoločnosťou, ktoré bolo
„4“. Napokon súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že viaceré dokumenty (Instruction to adopt
measures zo dňa 28. 8. 2016, Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016,
Organizačná štruktúra spoločnosti SoftwareONE Slovakia s.r.o. k 31. 10. 2016, Organizačná štruktúra

spoločnosti SoftwareONE Slovakia, s.r.o. k 28. 2. 2017, Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej
pracovnej pozície zo dňa 23. 3. 2017) založil žalovaný do spisu až po dvoch rokoch, po opakovaných
výzvach súdu, čo len potvrdzuje, že dané dokumenty neboli vyhotovené v dátumoch na nich uvedených,
inak by ich žalovaný logicky predložil ihneď. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že jej žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná jej aj plnú náhradu trov konania.

39/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K
námietke žalobkyne v jej odvolaní, že sa súd nezaoberal dôvodom údajnej neplatnosti výpovede
spočívajúcom v údajnej neurčitosti vymedzenia dátumu zrušenia pracovného miesta „lokálny vedúcizamestnanec - Sales Director“ v Rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 28.
10. 2016, žalovaný uviedol, že v zmysle § 63 ods. 1°písm. b/ Zák. práce prijal žalovaný ako
zamestnávateľ dňa 28. 10. 2016 písomné Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, z

ktorého vyplýva zrušenie pracovnej pozície „lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director“ z dôvodu
zníženia nákladov a zefektívnenia práce zamestnávateľa, pričom účinnosť uvedeného rozhodnutia sa
viaže ku skončeniu pracovného pomeru zamestnancom - žalobkyňou, ktorej sa uvedená organizačná
zmena týka. V nadväznosti na toto rozhodnutie zamestnávateľa žalovaný skončil pracovný pomer so
žalobkyňou výpoveďou zo dňa 31. 10. 2016 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Vo výpovedi

sa okrem iného uvádza aj to, že pracovná pozícia „lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director“
sa ruší ku dňu uplynutia výpovednej doby žalobkyne, pričom vo výpovedi je konkrétne uvedený aj
dátum uplynutia výpovednej lehoty dňa 31. 12. 2016. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 21Cdo 1105/2001, podľa ktorého rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
alebo o iných organizačných zmenách nie je právnym úkonom, pretože nejde o taký prejav vôle, s

ktorým by právne predpisy spájali zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu. Ide len o skutočnosť / tzv. faktický úkon), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právne
úkony tam, kde to právne predpisy stanovujú, a ktorá nie je sama osebe spôsobilá privodiť následky
v právnych vzťahoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu....pretože nejde o právny úkon, nemožno
rozhodnutie zamestnávateľa samo osebe preskúmavať z hľadiska platnosti; ak vznikne pochybnosť, či

zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie
bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ - fyzická osoba, príslušný orgán zamestnávateľa -
právnickej osoby alebo ten, kto je na to oprávnený.
40/ V predmetnom prípade bolo v konaní preukázané, že žalovaný v zastúpení konateľom prijal
dňa 28. 10. 2016 písomné Rozhodnutie o organizačnej zmene, v zmysle ktorej bola zrušená

pracovná pozícia „lokálny vedúci zamestnanec - Sales Director“. Súd prvej inštancie sa uvedeným
zaoberá v bode 35 odôvodnenia svojho rozsudku, keď v súlade s ustálenou judikatúrou skúmal, či
rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný ako zamestnávateľ prijal. Pokiaľ ide o jeho obsah, Zákonník
práce neurčuje jeho obligatórne náležitosti. Zamestnávateľ dokonca ani nie je povinný rozhodnutie
o organizačnej zmene doručiť zamestnancovi, stačí, keď je oznámené vo výpovedi z pracovného

pomeru. Nič to ale nemení na to, že z predmetného rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva,
že pracovná pozícia sa zrušuje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, ktorého sa
organizačná zmena týka, čo potvrdzuje aj samotná výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola žalobkyni
predložená na základe predmetného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, v ktorej sa
vyslovene uvádza, že pracovné miesto sa ruší ku dňu uplynutia výpovednej doby. Žalovaný považuje

argumentáciu žalobkyne ohľadom údajného neurčitého vymedzenia momentu zrušenia pracovného
miesta v rozhodnutí za účelovú. Žalobkyňa údajnú neurčitosť vyjadrenia momentu zrušenia jej pracovnej
pozície v rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene ako dôvod neplatnosti výpovede doposiaľ
v konaní nenamietala a moment zrušenia pracovného miesta žalobkyne doposiaľ nebol sporný. Podľa
žalobkyne sa súd prvej inštancie údajnou „neurčitosťou“ vymedzenia momentu zrušenia pracovného

miesta mal zaoberať, a to aj bez ohľadu na to, či to žalobkyňa namietala alebo nie. V tejto súvislosti
žalovanému nie je zrejmé, v čom spočíva odvolací dôvod uvedený žalobkyňou v bode 3, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie, v rámci ktorého sa oboznámil aj s predmetným rozhodnutím zamestnávateľa
(bod 15 rozsudku). Z hľadiska právnej povahy je rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene

skutočnosťou (tzv. faktickým úkonom), ktorá nie je sama osebe spôsobilá privodiť následky v právnych
vzťahoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a nemôže byť predmetom preskúmavania z hľadiska
jeho platnosti. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný prijal dňa 28. 10. 2016
písomné Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a zrušení pracovnej pozície „lokálny
vedúci zamestnanec- Sales Director“ ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, pričom prijatie

rozhodnutia o organizačnej zmene a zrušení pracovnej pozície žalobkyne aj potvrdil v rámci výsluchu
svedka p. Ruta. Podľa žalovaného je tak nepochybné, že námietka žalobkyne ohľadom údajnej
neurčitosti vymedzenia momentu zrušenia jej pracovnej pozície je nedôvodná, súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene a zrušení pracovnej pozície žalobkyne, rozsudok vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci.
41/ K námietke žalobkyne o účelovosti prijatia Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28. 10.
2016 a vykonanej organizačnej zmene, žalovaný poukázal na to, že predmetné písomné rozhodnutie
o organizačnej zmene, ktoré žalovaný doručil žalobkyni, bolo prijaté na základe písomného pokynumaterskej spoločnosti Software ONE AG, so sídlom Riedenmatt 4, Stans 6371, zo dňa 28. 8. 2016,
konateľovi žalovaného „k prijatiu opatrení na zabezpečenie centralizácie činností realizovaných na
obchodnom úseku Spoločnosti a v tomto smere zároveň prehodnotiť efektívnosť zabezpečovaných

činností na danom úseku s cieľom ušetriť režijné náklady Spoločnosti. Vzhľadom na nepriaznivé
výsledky podnikateľskej činnosti Spoločnosti je nevyhnutné dosiahnuť optimálnejšie usporiadanie
pracovného procesu, ako aj náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou Spoločnosti na úseku
jej obchodného vedenia.“ S uvedeným pokynom materskej spoločnosti sa súd oboznámil v rámci
vykonaného dokazovania. Žalovaný je preto názoru, že je zavádzajúce, keď žalobkyňa v odvolaní

poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý sa týka konania so zásadne odlišným
skutkovým stavom ako v prejednávanej právnej veci.
42/ Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 36 - 39 jednoznačne plynie, že súd
prvej inštancie podrobne skúmal, či rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté účelovo.
Žalobkyňa pritom opomenula vo svojom odvolaní na bod 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom súd prvej inštancie poukazuje na písomný pokyn na prijatie opatrení na zabezpečenie

centralizácie činností realizovaných na obchodnom úseku materskej spoločnosti; predmetný pokyn
zásadne spochybňuje resp. protirečí tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
právnemu záveru ohľadom účelovosti prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene. Práve na základe
písomného pokynu materskej spoločnosti zo dňa 28. 8. 2016 totiž žalovaný prijal rozhodnutie o
organizačnej zmene. Pokynom materská spoločnosť nariadila žalovanému, aby prijal opatrenia na

zabezpečenie centralizácie činností na obchodnom úseku spoločnosti (žalovaného) a prehodnotila
efektívnosť zabezpečovaných činností s cieľom ušetriť režijné náklady žalovaného a to vzhľadom na
nepriaznivé výsledky podnikateľskej činnosti spoločnosti. V konaní bolo preukázané (bod 36 rozsudku),
že náklady žalovaného (pobočky v Bratislave) pozostávali zo mzdových nákladov troch zamestnancov,
nájomného za kanceláriu, pričom mzda obchodnej riaditeľky (žalobkyne) asi 7.500 € mesačne bola

najvyšším nákladom, preto zamestnávateľ v zastúpení konateľom rozhodol o zrušení pracovnej pozície
žalobkyne.Súdprvejinštancievykonalvkonanírozsiahleapodrobnédokazovanievýsluchmiúčastníkov
konania, svedkov, listinnými dôkazmi, súkromným posudkom požadovaným žalobkyňou a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec správne
právne posúdil.

43/ Za nedôvodnú označil žalovaný námietku žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu právnemu záveru ohľadom údajnej účelovosti prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene.
Súd sa podrobne zaoberal otázkou, či nie je rozhodnutie o organizačnej zmene účelové. Na základe
v konaní zistených skutočností a vykonaných dôkazov, uvádzaných v bodoch 35 - 38 rozsudku, súd
podrobne opisuje a hodnotí okolnosti a skutočnosti, ktoré predchádzali ale aj nasledovali po prijatí

rozhodnutia o organizačnej zmene, pričom dospel k záveru, že organizačná zmena účelová nebola.
44/ Tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie priznal svedeckej výpovedi p. S. rozhodujúcu dôkaznú
silu, je ničím nepodloženým a nepreukázaným konštatovaním žalobkyne. Je pravdou, že rozhodnutie
o organizačnej zmene prijal žalovaný v zastúpení konateľom p. S., avšak iniciátorom tohto rozhodnutia
nebolp.S.. Žalovanýakozamestnávateľvzastúpeníkonateľomp.S.rozhodnutieoorganizačnejzmene

prijal ako opatrenie na základe a v zmysle pokynu materskej spoločnosti, ktorý žalovanému udelila
materská spoločnosť. V postupe súdu nie je prítomná žiadna okolnosť, ani len náznak toho, že by
súd prvej inštancie priznal rozhodujúcu dôkaznú silu práve výpovedi p. S.. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v
porovnaní s tvrdeniami žalobkyne je výsluch p. S. slovo proti slovu, potom v podstate žalobkyňa popiera
výsluch (či už svedka alebo strany) ako dôkazný prostriedok v civilnom sporovom konaní ako taký. V

intenciách takejto argumentácie žalobkyne teda súd zrejme nemal brať do úvahy ani výsluch žalobkyne.
45/ Žalobkyňa tiež súdu vytýka, že nevzal do úvahy skutkové zistenia, ktoré boli podľa žalobkyne
preukázané účtovnými závierkami žalovaného. Účtovné závierky žalovaného, na ktoré žalobkyňa
poukazuje, neboli žalobkyňou v konaní predložené ako dôkaz, netvoria obsah spisu, čo aj právny
zástupca žalovaného namietol na pojednávaní dňa 4. 6. 2019. K tvrdeniu žalobkyne, že v r. 2014 bol

obrat žalovaného 156.708 €, v r. 2015 vo výške 772.424 € a za r. 2016 vo výške 1.726.412 €, žalovaný
uviedol, že pre hospodárenie spoločnosti je dôležitý hospodársky výsledok a nie obrat; v rokoch 2015 -
2016 bola výsledkom hospodárenia žalovaného strata, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná.
46/ Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 nebolo prijaté
v nadväznosti na pokyn materskej spoločnosti zo dňa 28. 8. 2016, pretože z pokynu podľa jej

názoru vôbec neplynie, že materská spoločnosť požadovala zrušenie pracovnej pozície žalobkyne. K
uvedenému tvrdeniu žalobkyne žalovaný uviedol, že mu materská spoločnosť udelila písomný Pokyn
na prijatie opatrení zo dňa 28. 8. 2016 „k prijatiu opatrení na zabezpečenie centralizácie činností
realizovaných na obchodnom úseku Spoločnosti a v tomto smere zároveň prehodnotiť efektívnosťzabezpečovaných činností na danom úseku s cieľom ušetriť režijné náklady Spoločnosti. Vzhľadom
na nepriaznivé výsledky podnikateľskej činnosti Spoločnosti je nevyhnutné dosiahnuť optimálnejšie
usporiadanie pracovného procesu, ako aj náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou Spoločnosti na

úseku jej obchodného vedenia. Zároveň si Vás týmto dovoľujeme požiadať, aby ste nás informovali o
prijatých opatreniach.“ Aj keď v pokyne materská spoločnosť neuviedla konkrétne kroky a opatrenia, z
pokynu jednoznačne vyplýva, že žalovanému bola uvedeným pokynom uložená povinnosť prijať také
opatrenia, ktorými mali byť dosiahnuté ciele stanovené v pokyne - zabezpečenie centralizácie činností
realizovaných na obchodnom úseku žalovaného, úspora režijných nákladov ako aj nákladov súvisiacich

s podnikateľskou činnosťou žalovaného na úseku jeho obchodného vedenia, optimálnejšie usporiadanie
pracovného procesu. Vzhľadom na výšku príjmu žalobkyne (7.500 €/mesiac), ktorý tvoril najvyšší
náklad, bolo rozhodnuté o zrušení pracovnej pozície žalobkyne. Rozhodnutie o organizačnej zmene
tak bolo prijaté na základe a v súlade s pokynom materskej spoločnosti, ktorým boli dosiahnuté ciele,
určené v pokyne materskej spoločnosti.
47/ Žalobkyňa tiež v odvolaní namietala, že k žiadnemu podstatnému zníženiu nákladov nedošlo,

pretože žalovaný zamestnal p. H. za 3.800 € brutto mesačne; k tomu žalovaný uviedol, že k
podstatnej úspore nákladov došlo, keď rozdiel medzi mzdou žalobkyne a mzdou p. H. je 3.700 €/
mesiac, čo znamená zníženie nákladov na mzdu takmer o 50 % mesačne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí,
že podľa jej názoru nedošlo k zefektívneniu práce, pretože po odchode p. P. a žalobkyne žalovaný
nezamestnával reálne žiadneho zamestnanca, tak žalovaný uviedol, že dokazovanie preukázalo, že

agendu zabezpečovania obchodných stykov s klientmi a ďalšie činnosti prevzal p. S., ktorý aj riadil dvoch
zamestnancov - p. J. a p. S.; uvedená námietka žalobkyne je tak nedôvodná.
48/ Žalobkyňa rovnako tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že rozhodnutím o
organizačnej zmene dňa 23. 3. 2017 žalovaný vytvoril novú pracovnú pozíciu Business Development
Manager s účinnosťou od 1. 4. 2017 a že počas dvoch mesiacov znovu nevytvoril zrušené pracovné

miesto žalobkyne a že neprijal po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou na toto pracovné miesto
iného zamestnanca. Podľa názoru žalobkyne je tento záver súdu v rozpore so znaleckým dokazovaním
a výsluchom znalkyne. Žalovaný poukazoval na to, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva,
že : a) podpisy p. A. S.Ů.Q. na predmetných dokumentoch iba vyššou mierou pravdepodobnosti neboli
vyhotovené v dátumoch, ktoré sú na nich uvedené, ale boli vyhotovené v neskorších termínoch, ktoré

nie je možné objektivizovať; b) sa nedá vylúčiť, že podpisy A. S. na predmetných dokumentoch boli
vyhotovené v jeden deň, resp. so zhodnou časovou väzbou. Predmetom znaleckého dokazovania boli
dokumenty : Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016, Rozhodnutie
zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície zo dňa 23. 3. 2017 a Organizační struktura
společnosti SofrwareONE Slovakia s.r.o.). Žalovaný zdôraznil, že ani z jedného z uvedených záverov

znaleckého dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť, že by skúmané dokumenty neboli podpísané
v deň, ktorý je na nich uvedený.
49/ Súd prvej inštancie vykonal aj výsluch znalkyne na pojednávaní dňa 15. 3. 2022, v rámci ktorého
znalkyňauviedla :„prikročilasomkvypracovaniuznaleckéhoposudkudotakejmiery,akomitoumožnila
porovnávacia vzorka, avšak od začiatku som signalizovala, že vysokou mierou pravdepodobnosti

neexistencia vzorky z r. 2019 môže ovplyvniť mieru jednoznačnosti znaleckého skúmania .... Podpisy,
ktoré sú datované na sporných dokladoch na roky 2016 a 2017 podľa môjho názoru nevznikli v týchto
rokoch ale vznikli neskôr. Na objektívne overenie, či vznikli v r. 2018 a 2019 nebola žiadna porovnávacia
vzorka, čo je nedostatkom tohto znaleckého posudku.“ V rámci výsluchu tiež znalkyňa ďalej uviedla,
že podpis sa môže meniť rádovo v mesiacoch, že podpis sa mení stále a že posledný porovnávací

dokument, ktorý mala znalkyňa k dispozícii bol zo septembra 2017. Znalkyňa počas výsluchu uviedla,
že jednoznačne sa nemôže vyjadriť k tomu, ako vyzerajú podpisy p. S. v r. 2018 a 2019. Na otázku
žalovaného, či existuje absolútna objektívna metóda na určenie veku, časového hľadiska, kedy bol
dokument podpísaný, uviedla, že je to chemická analýza, k čomu však tiež znalkyňa dodala, že to nie
je jej znalecký odbor a nie že sa nevie k tomu odborne vyjadriť.

50/ Znaleckým dokazovaním tak nebolo v konaní preukázané, že by Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016 a Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej
pozície zo dňa 23. 3. 2017 a Organizační struktura k 31. 10. 2016 neboli podpísané v dňoch, uvedených
na týchto dokumentoch. Jediné, čo bolo znaleckým posudkom jednoznačne preukázané, že predmetné
dokumenty podpísal p. S., čo aj on sám potvrdil v rámci svojej svedeckej výpovede. Žalovaný považuje

za dôležité, že svedok p. S. potvrdil, že prijal rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície p. P. a teda
teoreticky, keby nebola dodržaná písomná forma rozhodnutia, nemalo by to za následok neplatnosť
takéhoto rozhodnutia. Ani skutočnosť, že na Rozhodnutí zamestnávateľa o vytvorení novej pozície
zo dňa 23. 3. 2017 nebolo uvedené aktuálne sídlo žalovaného, čo namietla žalobkyňa vo svojomodvolaní, nepotvrdzuje, že dokument nebol skutočne podpísaný v deň uvedený na dokumente; uvedenie
neaktuálneho sídla spoločnosti na dokumente je chybou v písaní, ktorá však nedokazuje, že dokument
nebol podpísaný v deň, ktorým je datovaný.

51/ Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že p. S. vo svojom výsluchu sám uviedol, že pracovné miesto, ktoré
obsadila p. H., bolo vytvorené po novom roku. Ako plynie zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4. 6.
2019, svedok p. S. na otázku, kedy bolo vytvorené pracovné miesto Business Development Manager,
odpovedal : „nespomínam si presne, asi po novom roku.“ Vzhľadom na vyjadrenie p. S. je potom
zavádzajúce tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že p. S. uviedol, že pracovné miesto, ktoré bolo obsadené

p. H., bolo vytvorené po novom roku; okrem toho vyjadrenie „po novom roku“ neznamená z časového
hľadiska konkrétny deň či mesiac v roku, preto ani neznamená, že pracovné miesto nebolo vytvorené
1. 4. 2017. K utvoreniu pracovného miesta a prijatiu zamestnanca - p. H. - došlo 1. 4. 2017, takže
uvažujúc čisto teoreticky - keby aj žalovaný prijal p. H. na zrušené pracovné miesto žalobkyne (čo
žalovanýodmieta,nakoľkoišloodverozdielnepozície,čoodzrkadľujúrôznekompetencieaajpodstatne
rozdielne mzdové ohodnotenie), tak by nebol daný dôvod neplatnosti výpovede, pretože k vytvoreniu

pracovného miesta a prijatiu zamestnanca naň došlo až 1. 4. 2017, pričom žalovaný dal žalobkyni
výpoveď 31. 10. 2016.
52/ Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že pracovnú náplň p. H. a pracovnú náplň žalobkyne
posudzoval formálne. Z výsluchu p. H. vyplynulo, že novovytvorené pracovné miesto, ktoré obsadila
sa zásadným spôsobom odlišovalo od pracovnej pozície žalobkyne - absentovala u p. H. manažérska

zodpovednosť,riadiaceúlohy,nemalasplnomocnenienazákladektoréhobybolaoprávnenázastupovať
žalovaného v pracovnoprávnych alebo obchodných vzťahoch, nebola prokuristom žalovaného. Taktiež
mzda p. H. bola podstatne nižšia (3.800 €/ mesačne brutto) v porovnaní so mzdou žalobkyne (7.500 €/
mesačne brutto), čo taktiež odzrkadľuje, že sa nejednalo o totožné pracovné pozície. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že žalobkyňa ako lokálny vedúci zamestnanec - Sales

Director - zodpovedala za obchodné výsledky spoločnosti, riadila tím obchodníkov, bola obchodnou
riaditeľkou pobočky, čo absentuje v pracovnej náplni žalobkyne. Porovnaním pracovnej zmluvy, ktorú
uzavrel žalovaný dňa 28. 5. 2015 s p. P. a pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a p. H. dňa
23. 3. 2017, súd prvej inštancie zistil, že u oboch pracovných pozícií Business Development Manager
bola pracovná náplň totožná (jednalo sa o prácu obchodníka). Aj svedok p. S. vo svojom výsluchu

potvrdil, že žalobkyňa ako obchodná riaditeľka zodpovedala za celý pracovný tím a za výsledky pobočky
v Bratislave, kým p. H. bola prijatá ako obchodník bez manažérskej zodpovednosti. Námietka žalobkyne,
že súd posudzoval pracovné náplne p. H. a žalobkyne len formálne je preto nedôvodná. Súd prvej
inštancie skúmal pracovnú náplň ako žalobkyne, tak aj p. H. a aj p. P., porovnával ich z hľadiska obsahu
a podstaty ich práce a kompetencií a dospel k správnemu záveru, že pracovná náplň p. H. na pracovnej

pozícii Business Development Manager nie je totožná s pracovnou pozíciou žalobkyne, jedná sa o dve
rozdielne pracovné náplne. Pracovná náplň pozície Business Development Manager p. H. a p. P.S. boli
totožné; p. P. bol podriadeným zamestnancom žalobkyne. Pracovná pozícia p. H. teda nebola totožná
s pracovnou pozíciou žalobkyne a tvrdenie žalobkyne, že sa jednalo o rovnaké pozície čo do podstaty
práce je účelové a odporuje výsledkom vykonaného dokazovania.

53/ Žalobkyňa tiež neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré je názoru, že súd prvej inštancie sled udalostí ,
ktoré predchádzali a tiež nasledovali po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016
a výpovedi, pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Tiež neuviedla, vo vzťahu k čomu a v akom smere mal
byť sled udalostí zohľadnený (keď tvrdí, že zohľadnený nebol).
54/ Žalovaná tvrdila, že z výsluchu p. S. vyplynulo, že zrušenie jej pracovného miesta bolo jediným

opatrením žalovaného, ktoré bolo vykonané na základe pokynu materskej spoločnosti. Svedok p.
S. logicky vo svojej výpovedi uvedené opatrenie zdôvodnil tak, že mal zoptimalizovať nákladovú
stránku pobočky v Bratislave, ktorej náklady pozostávali zo mzdy troch zamestnancov a nájomného za
kanceláriu.Mzdaobchodnejriaditeľkybolanajvyššoupoložkou,pretožežalovanývzastúpeníkonateľom
rozhodol o zrušení pracovnej pozície. Podnetom na zrušenie pracovného miesta žalobkyne bol pokyn

materskej spoločnosti, pričom nie je relevantné, či žalovaný vykonal jedno opatrenie alebo niekoľko
opatrení. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že činnosť, ktorú vykonávala ona, nemohol vykonávať
konateľ, nakoľko pôsobil v Prahe a do Bratislavy chodil sporadicky. V tejto súvislosti žalovaný upozornil
na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 11. 10. 2018, na ktorom uviedla, že
„...podstatou pracovnej náplne žalobkyne bolo získavanie klientov ohľadne predaja softwarových licencií

a starostlivosť o týchto klientov. Podľa môjho názoru konateľ na vykonávanie tejto práce potreboval
zamestnanca, pracovná náplň bola len formálna ohľadne plnenia pracovných povinností.“ Žalobkyňa si
tak bola vedomá skutočnosti, že žalovaný ju nepotreboval na zabezpečenie prevažnej väčšiny činností,
ktoré predstavovali jej pracovnú náplň, a teda, že sa stala pre žalovaného nadbytočnou. Podnikateľskúčinnosť žalovaného v takom rozsahu, ako to bolo potrebné, po skončení pracovného pomeru žalobkyne
zabezpečoval p. S., t.j. komunikáciu s klientami, predaj softwaru, ako aj ďalšie činnosti, ktoré boli
potrebné. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne je rozporuplné, keď na jednej strane uvádza, že

prevažnú časť činností, ktoré tvorili pracovnú náplň žalobkyne, nebolo potrebné vykonávať a na druhej
strane v odvolaní tvrdí, že konateľ nemohol vykonávať svoje činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa,
pretože pôsobil v Prahe a do Bratislavy chodil len sporadicky.
55/ Žalovaná v odvolaní poukazuje aj na výpoveď p. H., podľa názoru ktorej dôvodom skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou boli podľa jej vedomostí osobné spory s konateľom žalovaného.

Žalovaný v tejto súvislosti dôrazne popiera, že by údajné osobné spory s konateľom mali byť dôvodom
skončenia pracovného pomeru žalobkyne, toto tvrdenie označil žalovaný za nepravdivé. Vyjadrenie p.
H. považuje za irelevantné a právne bez významu, nakoľko v čase pôsobenia žalobkyne u žalovaného
p. H. u žalovaného nepracovala a ako sama počas svojho výsluchu uviedla, „počula som od kolegov,
nebola som svedkom. Neboli mi poskytnuté oficiálne informácie. C. S. a E. J. uviedli osobné spory
medzi žalobkyňou, S., H., išlo o kancelárske reči.“ H.. H. počas svojho výsluchu uviedla, že nebola

svedkom žiadneho sporu, že informácie od kolegov o údajných osobných sporoch sú len kancelárske
reči; potom uvedené vyjadrenia p. H. nemôže súd brať do úvahy a už vôbec nie ako dôkaz. V konaní
bolo preukázané, že rozhodnutiu o organizačnej zmene predchádzal pokyn materskej spoločnosti na
prijatie opatrení; v konaní nebolo preukázané, ako tvrdila žalobkyňa, že žalovaný pristúpil k zrušeniu
jej pracovného miesta, keď pôvodne chcel ukončiť pracovný pomer s ňou výpoveďou pre neuspokojivé

plnenie pracovných úloh, ale po zistení, že jej toto nemôže vytýkať, prijal rozhodnutie o organizačnej
zmene.
56/ Podľa názoru žalobkyne v odvolaní, všetky závery súdu ohľadom splnenia ponukovej povinnosti sú
v príkrom rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania. Žalobkyňa však neuviedla,
v čom konkrétne by údajný príkry rozpor skutkových zistení a záverov súdu mal spočívať a ktorých

záverov súdu by sa mal údajný rozpor týkať. Táto argumentácia žalobkyne je účelová a súvisí s
tým, že v konaní nepreukázala svoje tvrdenia a námietky, a tiež to, že znaleckým posudkom nebolo
preukázané jej tvrdenie, že skúmané dokumenty boli vyhotovené neskôr ako v dňoch uvedených na
dokumentoch. Žalobkyňa sa v odvolaní zameriava na výsluch znalkyne, z toho podľa žalovaného
plynie, že si uvedomuje, že znalecký posudok nepreukázal tvrdenie žalobkyne, že skúmané (sporné)

dokumenty boli podpísané iného dňa ako je uvedený na dokumentoch. Vyjadrenie znalkyne počas
výsluchu, že podľa jej názoru boli dokumenty podpísané neskôr, nemá oporu v záveroch znaleckého
posudku, z ktorých vyplýva, že : a) podpisy p. A. S.Ů.Q. na predmetných dokumentoch iba s vyššou
mierou pravdepodobnosti neboli vyhotovené v dátumoch, ktoré sú na nich uvedené, ale boli vyhotovené
v neskorších termínoch, ktoré nie je možné objektivizovať; b) sa nedá vylúčiť, že podpisy A. S.Ů.Q. na

predmetných dokumentoch boli vyhotovené v jeden deň, resp. so zhodnou časovou väzbou. Samotná
znalkyňa potvrdila, že neexistencia porovnávacej vzorky bola zásadným nedostatkom vo vzťahu k
úlohe znalkyne v znaleckom posudku č. 33/2020. Tiež uviedla, že metóda chemická analýza, ktorá by
určila vek, časové hľadisko, kedy bol dokument podpísaný, nie je jej znalecký odbor a že sa nevie k
tomu odborne vyjadriť. Žalobkyňa predkladá svoju účelovú interpretáciu vyjadrenia znalkyne ohľadom

nedostatku znaleckého posudku, ako jej to vyhovuje, pretože si je vedomá, že znalkyňa sama počas
svojho výsluchu spochybnila váhu znaleckého posudku, keď uviedla : „prikročila som k vypracovaniu
znaleckého posudku do takej miery, ako mi to umožnila porovnávacia vzorka, avšak od začiatku som
signalizovala, že vysokou mierou pravdepodobnosti neexistencia vzorky z r. 2019 môže ovplyvniť mieru
jednoznačnosti znaleckého skúmania.“ Znaleckým dokazovaním nebolo v konaní preukázané, že by

sporné dokumenty neboli podpísané v tie dni, ktoré sú uvedené na daných dokumentoch; žalobkyňa v
konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že uvedené dokumenty boli podpísané v iný deň, ako je uvedený
na dokumentoch. Preto tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu, nie je správne.
Posudkom a ani výsluchom znalkyne nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že rozhodnutie

zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016 a Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení
novej pracovnej pozície zo dňa 23. 3. 2017 a Organizačná štruktúra spoločnosti k 31. 10. 2016 boli
podpísané v iné dni, ako sú dátumy uvedené na dokumentoch. Súd prvej inštancie ohľadom znaleckého
dokazovania nemohol dospieť k iným záverom ako sú tie, ktoré uviedol v rozsudku.
57/ Napokon neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti

strán, čo má podľa nej za následok, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie. Uvedené tvrdenie žalobkyne je účelové, súvisí s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení v konaní. Žalobkyňa sa preto snaží spochybniť skutkové zistenia
a výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, poukazuje na údajné porušenie zásadyrovnosti strán, ktoré však opera len o svoje nepodložené a všeobecné tvrdenie, že súd prvej inštancie
údajne celé dokazovanie a dôkazy zhodnotil výlučne jednostranne v prospech žalovaného. Žalovaný
žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
58/ Na vyjadrenie žalovaného podala odvolaciu repliku žalobkyňa (str. 632 až 640 spisu), v ktorom sa
žalobkyňa v plnom rozsahu pridržiavala svojej dovtedy prezentovanej argumentácie, keď zotrvala na
tvrdení, že vymedzenie momentu zrušenia pracovného miesta v Rozhodnutí o organizačnej zmene zo
dňa 28. 10. 2016 za neurčité a v tejto súvislosti aj zopakovala svoje dôvody tohto jej tvrdenia. Zdôraznila,

že nie je pravdou, ako tvrdí žalovaný, že neurčitosť vyjadrenia momentu zrušenia jej pracovného
miesta v Rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 nenamietala už skôr, pretože tak
urobila minimálne vo svojej záverečnej reči zo dňa 11. 4. 2022, a preto táto námietka nemôže byť
považovaná za nový dôvod. Keďže moment zrušenia pracovného miesta nebol dostatočne určite
v Rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 vymedzený, nebol preukázaný príčinný
súvislosť s nadbytočnosťou žalobkyne a so skončením pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, je

výpoveďprijatánazákladepredmetnéhorozhodnutianeplatná. Rovnakotakzopakovalasvojunámietku
ohľadom neexistencie príčinnej súvislosti medzi Rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 28. 10.
2016 a Pokynom materskej spoločnosti zo dňa 28. 8. 2016. Nesúhlasila naďalej so záverom súdu o
tom, že Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 nie je účelové a zopakovala dôvody,
o ktoré opiera tento svoj nesúhlas, ktoré už opakovane označila v odvolaní. Súd prvej inštancie sa

vôbec nezaoberal spornosťou Pokynu materskej spoločnosti, a síce, že Pokyn materskej spoločnosti
bol prijatý a spísaný v nedeľu, čo vzhľadom na svoje vedomosti o fungovaní spoločnosti SofrwareONE
AG považuje žalobkyňa za pochybné a rovnako tak, že podpis p. H. V. na ňom sa nezhoduje s jeho
predchádzajúcimi podpismi. Žalobkyňa založila do spisu listinný dôkaz, na ktorom sú komparované
podpisyp.H.V.zostatnýchdvochdokumentovajehopodpisnaPokynematerskejspoločnosti;spornosť

Pokynu zvyšuje aj fakt, že žalovaný otáľal s jeho predložením a predložil ho súdu až na jeho výzvu.
Z Pokynu materskej spoločnosti vôbec nevyplýva, že by materská spoločnosť žalovaného požadovala
zrušenie pracovného miesta žalobkyne a skončenie pracovného pomeru s ňou. Z účtovných závierok
žalovaného vyplýva, že záväzky žalovaného k 31. 12. 2016 predstavovali sumu vo výške 1.062.405 € a k
31.12.2017sumuvovýške 1.563.073€,atedažalovanýmalviaczáväzkov,resp.nákladovakouvádzal

p. S. a tieto po odchode žalobkyne dokonca vzrástli. Mzda žalobkyne tak nebola najvyšším nákladom.
59/ Žalobkyňa dodala, že keď namietala, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy všetky
okolnosti, predchádzajúce a tiež nasledujúce, tak mala konkrétne na mysli, že súd nevzal do úvahy
ostatné vyjadrenia žalobkyne uvedené v konaní, opis skutkového stavu a správania p. S., ktoré
predchádzali doručeniu výpovede, obsah výpovede žalobkyne a ostatné vykonané dôkazy. Žalobkyňa

nerozporuje tvrdenie žalovaného o vykonaní rozsiahleho dokazovania, avšak súd na jeho základe
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil výpoveď p. S., rovnako tak
výpoveď p. H., tiež vykonané znalecké dokazovanie, výsluch znalkyne a celkový zistený skutkový stav.
Celérozhodnutiezaložillennavýpovedip.S.. Žalobkyňazopakovala,žesúdpriznalsvedeckejvýpovedi
p. S. väčšiu relevanciu a v konečnom dôsledku rozhodujúcu dôkaznú silu. Nezohľadnil pritom, že práve

p. S. bol iniciátorom výpovede a dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou boli práve jeho
osobné nezhody s ňou. Bol teda zainteresovaný na výsledku konania, keď v prípade neúspechu môže
byť braný na zodpovednosť. Skutočnosť, že súd favorizoval význam svedeckej výpovede p. S. vyplýva z
toho, že súd nevzal do úvahy, že zefektívneniu práce nedošlo, rovnako tak nedošlo k zníženiu nákladov,
ani účtovné závierky žalovaného čo do nákladov žalovaného ani čo do dosahovaných strát žalovaného,

či záväzkov žalovaného; z účtovných závierok vyplynulo, že žalovaný bol v strate neustále, ako počas
pôsobenia žalobkyne u žalovaného tak aj po jej odchode. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že
účtovné závierky, na ktoré žalobkyňa poukazuje, neboli v konaní predložené ako dôkaz, netvoria obsah
spisu; k uvedenému žalobkyňa dodala, že účtovné závierky sú verejne dostupným dokumentom, ku
ktorému má prístup ako súd tak aj žalovaný, preto tento argument žalovaného považuje za účelový;

dokumenty žalobkyňa pripojila k svojmu vyjadreniu. Súd nevzal do úvahy, že pri nákladoch, záväzkoch
a výsledku hospodárenia skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou nepredstavovalo žiadnu úsporu
nákladov a že tento dôvod bol prezentovaný len účelovo.
60/ Žalobkyňa opätovne zdôraznila vyjadrenie znalkyne, podľa ktorej neboli sporné dokumenty
vyhotovené v dátumoch, ktoré sú na nich uvedené, ale v neskorších. Žalovaný účelovo prijal rozhodnutie

o organizačnej zmene, aby sa žalobkyne zbavil, skončením pracovného pomeru s ňou nedošlo ani k
úspore nákladov ani k zefektívneniu práce, bezprostredne po skončení pracovného pomeru s ňou začal
zháňať novú osobu na jej pracovnú pozíciu, pani H. vykonávala prácu svojou podstatou identickú ako
žalobkyňa a potreba vykonávať prácu žalobkyne stále jestvovala a nikdy nezanikla. Je potrebné vnímaťcelý kontext udalostí a skutkových zistení, a to z hľadiska ich reálneho obsahu. Rovnako tak zotrvala
žalobkyňa na svojich námietkach týkajúcich sa obsahu pracovnej náplne jej vlastnej a pracovnej náplne
p. H.. Žalobkyňa naďalej namietala okolnosť, že si žalovaný voči nej nesplnil ponukovú povinnosť, keď

naďalej spochybňovala Rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016 o zrušení
pracovnej pozície, ktorú zastával E. P., k 15. 10. 2016. Zotrvala aj na svojich tvrdeniach týkajúcich sa
výsledkov znaleckého dokazovania. Žalobkyňa navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že odvolací súd jej žalobe vyhovie a prizná jej aj plný nárok na náhradu trov konania.
61/ Na odvolaciu repliku žalobkyne podal žalovaný odvolaciu dupliku (č.l. 680 až 683 spisu), v ktorej

sa pridržiaval svojich skorších vyjadrení a argumentácie. Poukázal na to, že žalobkyňa opakovane vo
svojom odvolaní a následne aj vyjadrení uvádza, že argumenty žalovaného, v ktorých sa žalovaný
odvoláva na rozsudok, nemožno brať na zreteľ, pretože rozsudok žalobkyňa napadla odvolaním.
Uvedené konštatovanie žalobkyne žalovaný považuje za mylné a nesprávne; v praxi je bežné, že
napr. ak sa odvolací súd stotožní so závermi súdu prvej inštancie, tak na ne poukáže; obdobný
postup je bežný aj v podaniach sporových strán, ktoré sa stotožňujú so závermi súdu. Žalovaný

považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto naň poukazuje vo svojej argumentácii. To,
že žalobkyňa rozsudok napadla odvolaním, neznamená, že rozsudok nie je správny (nebol zrušený/
zmenený odvolacím súdom), preto žalovaný nevidí žiadne dôvod, prečo by na rozsudok nemohol
poukazovať; uvedená námietka žalobkyne, že na argumenty žalovaného poukazujúce na rozsudok, je
preto bezpredmetná.

62/ Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa odvolacie dôvody špecifikovala odvolacie dôvody len
vágne, a tieto špecifikovala až na základe vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne, t.j. po uplynutí
odvolacej lehoty. V konaní o odvolaní pritom možno predkladať nové prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany podľa § 366 CSP, inak na ne súd neprihliadne. Na doplnenia žalobkyne po uplynutí
odvolacej lehoty nemožno brať zreteľ.

63/ Žalobkyňa k odvolacej replike pripojila účtovné závierky žalovaného za roky 2014, 2016, 2017, 2018.
Keďže tieto boli predložené súdu až s uvedeným vyjadrením žalobkyne, podľa názoru žalovaného na
ne nemožno prihliadať. Vo vzťahu k predmetu konania sú tvrdenia žalobkyne ohľadom informácií z
účtovných závierok irelevantné. Náklady, záväzky, hospodársky výsledok sú ekonomickými kategóriami,
do ktorých vstupujú aj iné činitele ako sú režijné náklady - mzdy zamestnancov a nájomné za kanceláriu.

A pokiaľ sa p. S. vyjadril, že najvyšší náklad bola mzda žalobkyne, mal tým na mysli režijné náklady
(mzdy a nájomné za kanceláriu), nie náklady spoločnosti ako takej. K argumentácii žalobkyne, že
mzda žalobkyne je zanedbateľná položka, žalovaný uvádza, že s týmto tvrdením nesúhlasí. Pri mzde
žalobkyne 7.500 € mesačne brutto, bola jej ročná mzda cca 90.000 € ročne brutto, ku ktorej však ešte
treba pripočítať odvody zamestnávateľa na sociálne a zdravotné poistenie, a až súčet uvedených súm

potompredstavujecelkovúcenupráce(tzv.superhrubúmzdu)-celkovúvýškunákladovzamestnávateľa
na mzdu zamestnanca (žalobkyne), ktorá v prípade žalobkyne presiahla sumu 100.000 € ročne, čo
zanedbateľná suma nie je. Žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že k úspore nákladov nedošlo, opiera o to,
že mzda p. H. bola 3.800 € mesačne. Z porovnania mzdy žalobkyne a p. H. žalovanému vychádza, že
rozdiel uvedených miezd je podstatný (cca 50 %).

64/ Žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2204/2003, v zmysle ktorého je irelevantné,
či organizačnou zmenou zamýšľaný výsledok bol dosiahnutý alebo nie, t.j. či bola organizačná zmena
účinná alebo nie. Žalovaný netvrdí, že organizačná zmena účinná nebola, chcel len poukázaním na
spomenutý rozsudok poukázať na to, že argumentácia žalobkyne o tom, že aj po odchode žalobkyne
zo spoločnosti žalovaného sa záväzky žalovaného zvýšili (a teda že skončenie pracovného pomeru

žalobkyne podľa nej pozitívny efekt nemalo), je právne bezvýznamné. Zároveň bolo nepochybné, že
nákladynamzdyzamestnancovsapoukončenípracovnéhopomerusožalobkyňouznížili(zamestnanec
s takým vysokým príjmom už u žalovaného následne nebol a nie je zamestnaný).
65/Vovzťahukvýpovednémudôvodupodľa§63ods.1písm.b/Zák.prácejeirelevantnéako„známkou“
bola hodnotená žalobkyňa počas pôsobenia u žalovaného vo vzťahu. Žalobkyni bola daná výpoveď

pre nadbytočnosť, nie z dôvodu neplnenia pracovných úloh. Pri organizačnej zmene nie je podstatné,
aké pracovné výkony dosahoval zamestnanec, ktorému je na základe rozhodnutia o organizačnej
zmene daná výpoveď z pracovného pomeru. Zákonník práce ani iný právny predpis neobsahuje právnu
úpravu v tom smere, že zamestnávateľ by nemohol na základe organizačnej zmeny dať výpoveď
zamestnancovi, ktorý bol hodnotený ako výkonný. O výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje

zamestnávateľ a súd nemôže v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmať. Zamestnávateľ
teda môže dať výpoveď aj takému zamestnancovi, ktorý dosahuje lepšie pracovné výsledky, než tí,
ktorí by organizačnou zmenou dotknutí neboli. Tvrdenia žalobkyne o hodnotení jej pracovných výkonov
známkou „4“ sú vo vzťahu k prejednávanej veci bezpredmetné a nepodstatné.66/ Pokiaľ ide o pokyn materskej spoločnosti žalovaný zdôraznil, že bolo vecou žalovaného, aké
opatrenia prijme na základe uvedeného pokynu na dosiahnutie cieľov, stanovených pokynom materskej
spoločnosti Žalovaný je zároveň názoru, že súd nemôže preskúmavať pokyn materskej spoločnosti (ani

z hľadiska jeho obsahu), ani príčinnú súvislosť medzi pokynom materskej spoločnosti a rozhodnutím
žalovaného o organizačnej zmene (či bola daná), ani hodnotiť, aké opatrenia prijal žalovaný na základe
pokynu materskej spoločnosti, nakoľko vo vzťahu k tomu Zákonník práce ani iné právne predpisy
neobsahujú právnu úpravu. Žalovaný tiež uviedol, že je samostatným právnym subjektom (spoločnosťou
s ručením obmedzeným so sídlom v SR), preto by rozhodnutie o organizačnej zmene mohol prijať aj

bez pokynu materskej spoločnosti. Je preto bez významu námietka žalobkyne, že v pokyne materskej
spoločnosti nebola zmienka o tom, že žalovaný mal skončiť pracovný pomer so žalobkyňou.
67/ Samotné rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, nepodlieha teda
prieskumu súdu z hľadiska jeho platnosti; súd sa môže zaoberať len otázkou, či také rozhodnutie bolo
prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. V konaní nie je sporné, že predmetné rozhodnutie o organizačnej
zmene bolo prijaté a tiež, že ho prijal žalovaný ako zamestnávateľ. Žalovaný zopakoval, že úvahy

žalobkyne o účinnosti prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene považuje za účelové. Rozhodnutie
o organizačnej zmene bolo prijaté skôr, ako bola žalobkyni daná výpoveď a účinnosť rozhodnutia
je vymedzená jasne, ku dňu skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Podľa judikatúry môže
zamestnávateľ určiť účinnosť takéhoto rozhodnutia aj tak, že sa bude zhodovať s predpokladaným dňom
uplynutia výpovednej doby.

68/ Žalovaný tiež zopakoval svoju argumentáciu ohľadom splnenia svojej ponukovej povinnosti, s
ohľadom na skončenie pracovného pomeru s p. P. dohodou ku dňu 15. 10. 2016, ku ktorému dňu bola
zároveň zrušená jeho pracovná pozícia (rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016), ako
aj vzhľadom na výsluch p. S., nebolo ku dňu 31. 10. 2016 žalobkyni čo ponúknuť. Navyše žalobkyňa
ako vedúci zamestnanec vedela o skončení pracovného pomeru s p. P., čo aj potvrdila. Súdu boli tiež

predložené listinné dôkazy - dohoda o skončení pracovného pomeru s p. P., zo dňa 15. 10. 2016 ako aj
rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016. Uvedenú argumentáciu žalovaný považuje za
účelovú aj z dôvodu, že pokiaľ by pracovná pozícia p. P. naozaj ku dňu 31. 10. 2016 jestvovala, o čom
by žalobkyňa ako vedúci zamestnanec mala vedomosť, tak neexistuje žiadne logické vysvetlenie, prečo
by sa o toto voľné miesto neuchádzala. Žalobkyňa však vedela, že táto pozícia už ku dňu 31. 10. 2016

neexistovala, preto sa o toto pracovné miesto ani neuchádzala. Tiež p. S. potvrdil prijatie rozhodnutia o
organizačnej zmene - zrušení pracovného miesta p. P.; a aj keby teoreticky nebola dodržaná písomná
forma rozhodnutia o organizačnej zmene - čo ale žalovaný zásadne popiera - tak Zákonník práce jej
nedodržanie nepostihuje neplatnosťou, a preto by sa žalobkyňa nemohla na tomto základe domáhať
neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

69/ Naostatok žalovaný zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa výsledkov znaleckého dokazovania,
ako aj obsahu pracovnej náplne žalobkyne a p. H.. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhoval
potvrdiť ako vecne správny a priznať mu plnú náhradu trov konania.
70/ Následne žalobkyňa ako aj žalovaný zotrvali na svojej argumentácii aj v písomných vyjadreniach na
č.l. 694 až 697 spisu (vyjadrenie žalobkyne) a na č.l. 705 až 707 spisu (vyjadrenie žalovaného).

71/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu), v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
72/ Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.
73/ Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
74/ Podľa § 63 ods. 3 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b/, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
75/ Žalobkyňa namietala, že Rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté žalovaným dňa 28. 10. 2016,

bolo účelovým rozhodnutím, s cieľom zbaviť sa žalobkyne; skončenie pracovného pomeru s ňou
neviedlo k úspore nákladov a ani k zefektívneniu práce, čo mali byť práve tie dôvody, pre ktoré sa
pre žalovaného mala stať nadbytočnou. Tiež poukazovala na to, že podľa jej názoru chýba príčinná
súvislosť medzi Pokynom materskej spoločnosti na prijatie opatrení zo dňa 28. 8. 2016 („Instruction toadopt measures“ na č.l. 150 spisu, preklad do slov. jaz. na č.l. 152 spisu), a Rozhodnutím žalovaného
o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016.
76/ V konaní nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť žalovaného v rokoch 2015, 2016 vykazovala

stratu, a rovnako tak bola v strate aj v rokoch 2017, 2018, t.j. aj v období po odchode žalobkyne
od žalovaného ako zamestnávateľa. Odvolací súd považuje za logické vysvetlenie žalovaného, že
vzhľadomnanegatívnehospodárskevýsledkyspoločnostižalovaného(dosahovanústratu) samaterská
spoločnosť rozhodla uvedenú situáciu riešiť, a to tak, že dňa 28. 8. 2016 prijala Pokyn na prijatie
opatrení, ktorým konateľovi žalovaného (ako dcérskej spoločnosti) udelila pokyn na prijatie takých

opatrení, ktoré v spoločnosti žalovaného centralizujú činnosti na obchodnom úseku žalovaného,
v rámci čoho malo dôjsť k prehodnoteniu efektívnosti zabezpečovaných činností, s cieľom ušetriť
režijné náklady spoločnosti. Ako sa uvádza v predmetnom Pokyne, práve vzhľadom na nepriaznivé
výsledkyhospodárskejčinnostispoločnostisastalonevyhnutnýmdosiahnuť„optimálnejšieusporiadanie
pracovného procesu so zámerom zvýšiť produktivitu a efektivitu práce, ako aj náklady súvisiace s
podnikateľskou činnosťou na úseku obchodného riadenia spoločnosti“. S odstupom dvoch mesiacov

potom rozhodol konateľ žalovaného, p. A. S.Ů.Q., o prijatí Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa
28. 10. 2016, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení pracovnej pozície žalobkyne, v dôsledku čoho sa táto
stala nadbytočnou. Žalobkyňa zdôrazňovala, že zo samotného Pokynu materskej spoločnosti na prijatie
opatrení vôbec nevyplýva, že by materská spoločnosť požadovala zrušenie práve jej pracovnej pozície a
skončenie pracovného pomeru konkrétne s ňou, poukazujúc na to, že ako zamestnanec bola hodnotená

stupňom 4 na stupnici 1 až 5 (keď stupeň 1 označoval nevýkonného zamestnanca a stupeň 5 super
výkonného zamestnanca); t.j. bola hodnotená ako kvalitný, výkonný zamestnanec.
77/ Z časového hľadiska nadväzovalo Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016
žalovaného na vyššie spomínaný Pokyn materskej spoločnosti na prijatie opatrení zo dňa 28. 8. 2016,
t.j. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté s primeraným časovým odstupom (2 mesiacov) od

Pokynu materskej spoločnosti, t.j. aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne v súvislosti s daným Pokynom
a v nadväznosti naň, tak, aby mohol štatutárny zástupca žalovanej dcérskej spoločnosti vyhodnotiť
a posúdiť vhodnosť možných, do úvahy pripadajúcich opatrení. Zo skutočnosti, že Pokyn materskej
spoločnosti neurčuje, aké konkrétne opatrenia má dcérska spoločnosť (žalovaný) prijať za účelom
zníženia režijných nákladov a zvýšenia produktivity a efektivity práce na obchodnom úseku žalovaného,

nemožno vyvodiť záver, že medzi Pokynom materskej spoločnosti zo dňa 28. 8. 2016 a Rozhodnutím
dcérskej spoločnosti (žalovaného) o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 chýba príčinná súvislosť,
t.j., že Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 nebolo prijaté na základe a za účelom
realizácie Pokynu materskej spoločnosti. Žalovaný ako dcérska spoločnosť je samostatným subjektom,
s kompetenciou konateľa žalovaného rozhodnúť o. i. aj o prípadnej organizačnej zmene, keď žalovaný

(dcérska spoločnosť na Slovensku) bol zjavne vo väčšej miere schopný posúdiť a vyhodnotiť vhodnosť
možných opatrení vzhľadom na lepšiu znalosť miestnych pomerov ako materská spoločnosť (so sídlom
vo Švajčiarsku). Materská spoločnosť teda v danom prípade dospela k záveru o potrebe prijať opatrenia
na zlepšenie ekonomickej činnosti dcérskej spoločnosti na Slovensku, pričom prijatie konkrétnych
vhodných opatrení bolo v kompetencii konateľa dcérskej spoločnosti. Z obsahu už spomínaného Pokynu

materskej spoločnosti vyplýva, že tieto opatrenia mali byť zacielené aj na ušetrenie režijných nákladov,
t.j. nákladov spojených s chodom spoločnosti žalovaného, (teda napr. výdavkov na chod kancelárskych
priestorov, aj mzdových nákladov). Preto pokiaľ svedok A. S.Ů.Q. odôvodňoval svoje rozhodnutie o
organizačnej zmene, ktoré spočívalo v zrušení pracovného miesta žalobkyne, ušetrením mzdových
nákladov, nemožno ho označiť za nelogické, nakoľko práve mzda žalobkyne ako obchodnej riaditeľky

predstavovala najvyšší finančný náklad žalovaného.
78/ Žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o žalobe žalobkyne
priznal hodnoteniu svedeckej výpovede A. S.Ů.Q. väčšiu váhu, resp. väčšiu dôkaznú silu, ako iným
vykonaným dôkazom, osobitne znaleckému posudku. Žalobkyňa v odvolaní ako aj svojich vyjadreniach
opakovane poukazovala na podľa nej zaujatosť tohto svedka, nakoľko on bol iniciátorom výpovede,

danej žalobkyni, mali spolu osobné nezhody a na výsledku tohto pracovného sporu je zainteresovaný,
nakoľko by mohol byť braný na zodpovednosť v prípade neúspechu. Jeho svedeckú výpoveď označila
za účelovú.
79/ Odvolací súd z obsahu spisového materiálu nezistil, že by zo strany súdu prvej inštancie v
rámci vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania, a teda aj svedeckej výpovede A. S.Ů.Q.,

došlo k nadhodnoteniu významu tohto dôkazu; súd prvej inštancie svedeckú výpoveď svedka S.
vyhodnotil jednak jednotlivo a tiež v vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (osobitne
predloženými listinnými dôkazmi, ako aj znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne). Predovšetkým
obsah svedeckej výpovede svedka Rutu nie je v rozpore s ostatnými dôkazmi, vykonaným v konaní.Svedok potvrdil, že podpisy na listinných dôkazoch, ktoré boli predložené súdu v rámci dokazovania, sú
jeho a potvrdil, že tieto listiny opatril svojim podpisom v tých dňoch, ktoré sú na daných listinách uvedené,
resp. povedané inak, že tieto neboli antedatované. Jeho svedeckú výpoveď ohľadom dátumov, kedy boli

listiny podpísané, nevyvrátili ale ani zásadne nespochybnili ani závery znaleckého dokazovania, či ústna
výpoveď znalkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie (k výsledkom znaleckého dokazovania
sa odvolací súd vyjadrí ešte osobitne v texte nižšie). Rozhodnutie svedka A. S.Ů.Q. v pozícii konateľa
žalovaného časovo a aj logicky nadväzovalo na pokyn materskej spoločnosti, ktorá sa vzhľadom na
nepriaznivé ekonomické výsledky obchodnej činnosti žalovaného, rozhodla tieto riešiť, a to aj znížením

režijných nákladov a zvýšením efektivity práce spoločnosti. Žalobkyňou tvrdené osobné spory medzi
ňou a svedkom S. v konaní jednoznačne preukázané neboli; svedkyňa H. nebola ich svedkom (v
spoločnostižalovanéhonepracovalavobdobí,kedyvnejpôsobilaajžalobkyňa)apočulaonichlenakoo
„kancelárskychrečiach“.Vtomtosmeretakvykonanédokazovanienedávažiadnypodkladnaposúdenie
ani povahy a ani intenzity žalobkyňou tvrdených osobných sporov, a teda ani dôvod na vyhodnotenie
svedeckej výpovede A. S.Ů.Q. ako nevierohodnej a zaujatej. Odvolací súd navyše poznamenáva, že

svedok S.Ů.Q. bol vypočutý v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 4. 6. 2019
(č.l. 291 a nasl. spisu), t.j. v čase, kedy už dlhšiu dobu pre žalovaného nepracoval, nakoľko, ako
vyplynulo zo svedeckej výpovede F. H., svedok S. zo spoločnosti odišiel nedlho po jej nástupe do
zamestnania u žalovaného. Svedecká výpoveď svedka S. teda nemala dôvod byť ovplyvnená ani
pracovným pôsobením pre žalovaného (príp. snahou byť lojálny k svojmu zamestnávateľovi).

80/ Žalobkyňa namietala v odvolaní neurčitosť vymedzenia dátumu zrušenia jej pracovnej pozície v
Rozhodnutí o organizačnej zmene prijatej žalovaným dňa 28. 10. 2016 (č.l. 24 spisu), keď poukazovala
na to, že formulácia v predmetnom Rozhodnutí „...účinnosť tohto rozhodnutia sa viaže ku skončeniu
pracovnéhopomerusozamestnancom,p.J.J.,ktorejsauvedenáorganizačnázmenatýka,atodohodou
alebo výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v platnom znení“ je nejasná, pretože z nej nie

je zrejmý presný dátum zrušenia pracovného miesta žalobkyne, čo súvisí s posúdením nadbytočnosti
žalobkyne a tým aj s posúdením platnosti výpovede.
81/ Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28. 10. 2016 uvedeným
nedostatkom - nejasným určením dátumu jeho účinnosti - netrpí, a teda nemá ani dosah na platnosť
výpovede danej žalobkyni. Dátum účinnosti daného rozhodnutia žalovaný nestanovil konkrétnym

dňom, keď namiesto určenia presného dátumu v ňom odkázal na dátum skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou, či už dohodou alebo výpoveďou. Žalovaným zvolený spôsob určenia dátumu
účinnosti daného rozhodnutia o organizačnej zmene podľa názoru odvolacieho súdu nevedie k žiadnym
pochybnostiam o tom, kedy sa toto rozhodnutie malo stať účinným. Je viazané na ten konkrétny spôsob
skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorý nastane v závislosti od toho, aký spôsob skončenia

pracovného pomeru strany pracovnoprávneho vzťahu zvolia. V prípade skončenia pracovného pomeru
dohodou by týmto dátumom bol deň, ku ktorému by došlo ku skončeniu pracovného pomeru so
žalobkyňou dohodou, a v prípade, ak by pracovný pomer so žalobkyňou skončil výpoveďou (podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce), by týmto dňom bol dátum skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
výpoveďou, ktorá možnosť napokon aj nastala. Pracovný pomer so žalobkyňou bol skončený výpoveďou

v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, ku konkrétnemu dňu, a to 31. 12. 2016 (uplynutím
dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňom 1. 11. 2016, keďže výpoveď bola žalobkyni
doručená dňa 31. 10. 2016, č.l. 25 spisu). Okolnosť, že Rozhodnutie o organizačnej zmene účinnosť
tohto rozhodnutia robilo závislou od zvoleného spôsobu skončenia pracovného pomeru nespôsobuje
žiadne zásadné pochybnosti o tom, kedy táto účinnosť nastane, nakoľko tento dátum je jednoznačne

určiteľný. K uvedenému dátumu sa potom žalobkyňa stala pre žalovaného ako zamestnávateľa
nadbytočnou, v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že
žalobkyňa tento dôvod neplatnosti výpovede namietla ešte v rámci konania pred súdom prvej inštancie
(napr. písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 11. 4. 2022), nie až v rámci svojho odvolania, ako tvrdil
žalovaný.

82/ Žalobkyňa tiež v konaní tvrdila, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že si žalovaný nesplnil
ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zák. práce, a síce, neponúkol jej voľné pracovné miesto po
predchádzajúcom zamestnancovi E. P.. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný v konaní preukázal, že nedisponoval v čase výpovede danej žalobkyni voľným pracovným
miestom, a teda ponukovú povinnosť, plynúcu mu z ust. § 63 ods. 2 Zák. práce neporušil. Žalovaný sa v

tejto súvislosti v konaní bránil tvrdením, že pracovné miesto E. P., ktorého pracovný pomer u žalovaného
skončil dohodou ku dňu 14. 10. 2016, nemohol žalobkyni ponúknuť, nakoľko prijatím Rozhodnutia o
organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016 bolo toto pracovné miesto ku dňu 15. 10. 2016 zrušené.
Žalobkyňa spochybňovala prijatie Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 14. 10. 2016,o zrušenípracovného miesta ku dňu 15. 10. 2016 (ktoré pracovné miesto do 14. 10. 2016 zastával E. P.).
Žalobkyňa namietala, že predmetné Rozhodnutie, ktoré prijal vtedajší konateľ žalovaného, A. S., nebolo
vyhotovené dňa 14. 10. 2016 (t.j. v deň, ktorý je na Rozhodnutí uvedený), ale neskôr, napr. v r. 2019.

Rovnakú námietku uplatňovala žalobkyňa aj vo vzťahu k ďalším listinným dokumentom : Rozhodnutie
zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície zo dňa 23. 3. 2017 a Organizačná štruktúra
spoločnosti Software ONE Slovakia, s.r.o. k 31. 10. 2017, u ktorých rovnako spochybňovala, že neboli
vyhotovené v dátumoch, na nich uvedených, ale neskôr, napr. v r. 2019, resp. že všetky tieto tri listiny boli
vyhotovené v jeden deň. Tieto svoje námietky opierala o výsledky znaleckého dokazovania - znalecký

posudok č. 33/2020 znalkyne PhDr. Paedr. Eriky Strakovej, ako aj výpoveď znalkyne na
pojednávaní dňa 15. 3. 2022. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný ako súkromný, na žiadosť
žalobkyne, obsahujúci doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP.
83/ Znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Paedr Erikou Strakovou, znalkyňou z odboru z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, malo dať odpoveď na dve otázky : a) či podpisy A. S. na
dokumente zo dňa 14. 10. 2016 „Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene“, ktorým bola

zrušená pracovná pozícia „Business Development Manager“, na dokumente zo dňa 23. 3. 2017
nazvanom ako „Rozhodnutie zamestnávateľa o vytvorení novej pracovnej pozície“ a na dokumente
nazvanom ako „Organizační struktura společnosti SoftwareONE Slovakia s.r.o. k 31. 10. 2016“ boli
vyhotovené v dátumoch, ktoré sú na nich uvedené, alebo v neskorších dátumoch, napr. v r. 2019; a
ďalej b) či podpisy p. A. S. na vyššie označených troch listinách boli vyhotovené v jeden deň resp. so

zhodnou časovou väzbou. Znalkyňa v znaleckom posudku pod č. 33/2020 dospela k záveru, že a) :
podpisy p. S. na označených (skúmaných) listinných dokumentoch vyššou mierou pravdepodobnosti
nebolivyhotovenévdátumoch,ktorésúnanichuvedené,alebolivyhotovenévneskoršomtermíne,ktorý
nie je možné objektivizovať z dôvodu chýbajúcej porovnávacej vzorky s primeranou časovou väzbou. V
prípade druhej otázky pod b) dospela znalkyňa k záveru, že sa nedá vylúčiť, že podpisy pána S.Ů.Q. na

označených (skúmaných) listinách boli vyhotovené v jeden deň resp. so zhodnou časovou väzbou.
84/ Súd prvej inštancie doplnil znalecké dokazovanie tiež výsluchom znalkyne H.. H.. L. J. na
pojednávaní dňa 15. 3. 2022; z výsluchu znalkyne vyplynulo, že mala k dispozícii 70 podpisov A.
S. ako porovnávaciu vzorku, t.j. dostatočný počet, pričom išlo o podklady z rokov 2012 - 2017. Išlo
o autentický pisársky prejav p. A. S., keďže porovnávacia vzorka bola získaná z objektívneho zdroja.

Problémom bola chýbajúca porovnávacia vzorka podpisov A. S. z r. 2019, pretože, pokiaľ predmetom
zisťovania znalkyne malo byť tiež, či skúmané podpisy neboli vyhotovené v r. 2019, je nutné vykonať
porovnanie so vzorkami aj z obdobia r. 2019, ktoré sa však zabezpečiť nepodarilo. Znalkyňa uviedla, že
vypracovala znalecký posudok do takej miery, do akej jej to dovoľovala porovnávacia vzorka, ktorú mala
k dispozícii, s tým, že chýbajúca vzorka z r. 2019 s vysokou mierou pravdepodobnosti môže ovplyvniť

mieru jednoznačnosti znaleckého skúmania. Pri znaleckom skúmaní vychádzala z teórie o krátkodobej
a dlhodobej variabilite rukopisných znakov, t.j. že rukopisy aj podpisy každého človeka sa časom menia
a v prípade, že je k dispozícii širšia porovnávacia vzorka, je možné tieto zmeny preukázať. Znalkyňa
v ústnej výpovedi uviedla, že vzhľadom na to, že sa podpisy pisateľa časom menili, ako podrobnejšie
popísala v znaleckom posudku, dopracovala sa k záveru, že si nemyslí, že podpisy na troch skúmaných

dokumentoch boli vyhotovené v tom čase, ako je uvedené na týchto dokumentoch; domnieva sa, že
podpisy datované v rokoch 2016, 2017 nevznikli v týchto rokoch, ale neskôr. Na objektívne overenie, či
vznikli v r. 2018 a 2019 však nemala žiadnu porovnávaciu vzorku, čo je nedostatkom daného znaleckého
posudku. Ďalej uviedla, že sporné podpisy p. S. porovnávala s podpisovými radmi, t.j. s takými podpismi,
ktoré vznikli v identický deň (tzv. podpisový rad). Dopracovala sa k tomu, že minimálne podpisy na str. 24

znaleckého posudku z r. 2017 sa na seba veľmi podobajú, rovnako tak aj podpisy na str. 24 znaleckého
posudku označené ako SM1, SM2, SM3. Z uvedeného dôvodu sa nedá vylúčiť, že podpisy p. S. na
sporných dokumentoch boli vyhotovené ako podpisový rad v identický deň. Znalkyňa tiež uviedla, že
vzhľadom na chýbajúce vzorky podpisov z r. 2018, 2019 sa nemôže vyjadriť, ako vyzerajú podpisy p. A.
S.Ů.Q. v roku 2018, 2019, môže však predpokladať, akým smerom sa vyvíjali jeho ďalšie zjednodušenia

podpisov podľa toho, ako porovnávala jeho podpisy z r. 2012 - 2017, t.j. asi akým spôsobom sa jeho
rukopisné znaky obrusovali. Chýbajúca porovnávacia vzorka podpisov z r. 2018, 2019 však obmedzuje
nález znaleckého dokazovania. Dodala, že existuje chemická analýza písacej stopy atramentu, čo
zanechá písmo na papieri, to však nie je jej znalecký odbor, ona nevie, či sa na Slovensku takáto analýza
vykonáva a odborne sa k tomu vyjadriť nevedela. To, že skúmané dokumenty naozaj podpísal p. A. S.,

sporné nebolo.
85/ Súd prvej inštancie vyhodnotením predloženého znaleckého posudku ako aj výpovede znalkyne J.
dospel k záveru, že námietky žalobkyne, že sporné dokumenty boli podpísané nie v dátumoch, na nich
uvedených, ale neskôr, napr. v r. 2019, resp. že boli vyhotovené v jeden deň, sú nedôvodné. Skutočnostitvrdené žalobkyňou ohľadom podpísania skúmaných dokumentov, vykonané znalecké dokazovanie
jednoznačne nepreukázalo, keď chýbali porovnávacie vzorky z r. 2018, 2019, čo výrazne obmedzilo
možnosť jednoznačného záveru znaleckého skúmania.

86/ S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil; znalecké dokazovanie neviedlo k
jednoznačnému záveru o tom, že a) podpisy A. S. na dokumente zo dňa 14. 10. 2016 „Rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene“, ktorým bola zrušená pracovná pozícia „Business Development
Manager“, na dokumente zo dňa 23. 3. 2017 nazvanom ako „Rozhodnutie zamestnávateľa o
vytvorení novej pracovnej pozície“ a na dokumente nazvanom ako „Organizační struktura společnosti

SoftwareONE Slovakia s.r.o. k 31. 10. 2016“ neboli vyhotovené v dátumoch, ktoré sú na nich
uvedené, alebo že boli vyhotovené v neskorších dátumoch, napr. v r. 2019. V písomnom znaleckom
posudku č. 33/2020 znalkyňa ohľadom tejto prvej otázky dospela k záveru, že podpisy p. S. na
skúmaných dokumentoch neboli vyhotovené v na nich uvedených dátumoch, ale boli vyhotovené v
neskoršom termíne (ktorý nebolo možné objektivizovať pre chýbajúce porovnávacie vzorky) s „vyššou
mierou pravdepodobnosti“. K tomuto záveru nutno doplniť, že znalkyňa ňou uvádzanú „vyššiu mieru

pravdepodobnosti“ bližšie nekonkretizovala (napr. menej ako 50- tnú % miera pravdepodobnosti, alebo
viac ako 50- tnú % miera pravdepodobnosti, prípadne ešte vyššia či nižšia ?). V každom prípade podľa
názoru odvolacieho súdu termín „vyššia miera pravdepodobnosti“ je údaj nedostatočný na vyvodenie
jednoznačného záveru, že A. S. skúmané tri dokumenty nepodpísal v dňoch (dátumoch), ktoré sú na
nich uvedené.

87/ Je pravdou, že znalkyňa sa v rámci svojej ústnej výpovede vyjadrila tak, že podpisy na sporných
dokladoch podľa jej názoru nevznikli v rokoch 2016 a 2017 (t.j. nehovorila o „vyššej pravdepodobnosti“),
ale neskôr, a teda sa jej ústna výpoveď do istej miery líši od záveru v písomnom znaleckom posudku v
prípade otázky a). Tento rozdiel medzi záverom v písomnom znaleckom posudku a ústnou výpoveďou
nevysvetlila; aj pri svojej ústnej výpovedi pritom odkazovala na tie podklady, ktoré obsahoval písomný

znalecký posudok, avšak v prípade písomného znaleckého posudku z podkladov, ktoré mala k dispozícii
dospela k záveru o „vyššej miere pravdepodobnosti“. Súčasne zopakovala, že nemala k dispozícii
porovnávaciu vzorku podpisov z rokov 2018 a 2019, čo sama označila za nedostatok jej znaleckého
posudku. V prípade prvej otázky tak znalecké dokazovanie nevyústilo do jednoznačného záveru o tom,
žep.A.S.Ů.Q.spornéskúmanédokumentynepodpísalvtýchdňoch,ktorésúnadokumentochuvedené.

88/ V prípade druhej otázky - b) či podpisy p. A. S.Ů.Q. na vyššie označených troch listinných
dokumentoch boli vyhotovené v jeden deň resp. so zhodnou časovou väzbou, sú závery znaleckého
dokazovania opäť nie dostatočne jednoznačné. Znalkyňa v písomnom posudku a taktiež v rámci ústnej
výpovede uviedla, že „sa nedá vylúčiť, že podpisy p. S. na sporných dokumentoch boli vyhotovené
v identický deň.“ Takto formulovaný záver však rovnako dovoľuje vyvodiť aj opačný záver, t.j., že sa

nedá vylúčiť, že podpisy na sporných dokumentoch neboli vyhotovené v identický deň, teda, že boli
vyhotovené v dňoch, na dokumentoch uvedených. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že A.
S.Ů.Q., vypočutý v konaní ako svedok, jednoznačne potvrdil, že podpisy na sporných dokladoch sú
jeho a že ich podpísal v dňoch, na nich uvedených. Výsledky znaleckého dokazovania, doplneného
výpoveďou znalkyne, tak nepotvrdili argumentáciu žalobkyne o tom, že skúmané listinné dokumenty boli

vyhotovené neskôr a nie v dátumoch na nich uvedených.
89/ To následne znamená, že v konaní nebolo preukázané, že by prijatím Rozhodnutia o organizačnej
zmene zo dňa 14. 10. 2016 nedošlo k zrušeniu pracovnej pozície zamestnanca E. P. ku dňu 15. 10.
2016, ako tvrdila žalobkyňa. Potom žalovanému nevznikla ponuková povinnosť voči žalobkyni, nakoľko
žalovaný nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by bol povinný žalobkyni ponúknuť

v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce.
90/ Žalovaný tiež neporušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 3 Zák. práce, t.j. po skončení
pracovného pomeru so žalobkyňou (k 31. 12. 2016) v lehote dvoch mesiacov zrušené miesto žalobkyne
znovu nevytvoril a na takéto pracovné miesto neprijal iného zamestnanca. Je pravdou, že žalovaný
dňa 23. 3. 2017 uzatvoril pracovnú zmluvu s F.Á. H. na novú pracovnú pozíciu Business Development

Manager (s dňom nástupu od 1. 4. 2017), pracovná náplň zamestnankyne F. H. sa však nezhodovala s
pracovnou náplňou žalobkyne; F.Á. H. vykonávala prácu obchodníka - jej úlohou bolo vytvárať predajné
aktivity s novými klientami a partnermi, udržiavať už existujúce vzťahy s klientami a partnermi, pričom
na rozdiel od žalobkyne neriadila žiadny tím, t.j. nevykonávala riadiacu funkciu v spoločnosti, nemala
žiadnych podriadených zamestnancov. Napokon rozdiel v pracovnej náplni F. H. a žalobkyne odrážalo aj

ich finančné ohodnotenie - v prípade žalobkyne 7.500 € mesačne brutto, v prípade F. H. 3.800
€ mesačne brutto. Námietky žalobkyne, že jej pracovná náplň a pracovná náplň F.I. H. boli prakticky
zhodné, tak neobstoja, čo tiež podporilo záver súdu prvej inštancie o tom, že organizačná zmena prijatá
žalovaným dňa 28. 10. 2016 (spočívajúca v zrušení pracovného miesta žalobkyne), nebola účelová.91/ Vo všeobecnej rovine platí, že účelom ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je umožniť
zamestnávateľovi regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby to
vyhovovalo jeho potrebám. Zároveň toto ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi zvýšiť efektívnosť

práce aj znížením počtu zamestnancov, teda napr. nielen produkovať viac s rovnakými nákladmi, ale aj
produkovať rovnako s nižšími nákladmi, čo je základnou hybnou silou trhovej ekonomiky. Rozhodnutie
žalovaného sledovalo legitímny cieľ usporiť režijné náklady žalovaného a zvýšiť efektívnosť práce,
z čoho možno vyvodiť, že žalovaný rozhodnutím o organizačnej zmene sledoval ekonomické ciele
a nie iné záujmy. Žiaden zákon ani judikatúra neukladá zamestnávateľovi povinnosť vo výpovedi

zdôvodňovať, prečo sa stalo určité pracovné miesto nepotrebné; zamestnávateľ je vo výpovedi len
povinný uviesť dôvod, pre ktorý končí so zamestnancom pracovný pomer, čo žalovaný aj splnil.
Zamestnanec ale ani súd nemajú právo rozhodovať o tom, ako má zamestnávateľ vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť, kde a akým spôsobom má v rámci svojho podnikania hľadať úspory. Toto
rozhodnutie je výlučne v kompetencii žalovaného zamestnávateľa, resp. jeho štatutárov a na ich
zodpovednosti. Z objektívneho hľadiska tak aj v prípade žalovaného išlo o racionálnu a legitímnu snahu

znížiť svoje náklady a zachovať tak efektívnosť práce. Zároveň platí, že rozhodnutie o organizačnej
zmene nemá povahu právneho úkonu, súd teda nemôže rozhodnúť o jeho platnosti či neplatnosti (§ 34
Obč. zák.). Rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté dňa 28. 10. 2016 (č.l. 24 spisu) obsahuje dôvod,
pre ktorý sa zamestnávateľ žalobkyne rozhodol zrušiť jej pracovné miesto, a síce zníženie nákladov a
zefektívnenia práce zamestnávateľa, obchodnej spoločnosti SofrwareONE Slovakia s.r.o., so sídlom

Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO : 46 457 763.
92/ Skutočnosť, že žalovaný v rámci organizačnej zmeny prijatej dňa 28. 10. 2016 zrušil pracovné
miesto práve žalobkyne, neodporuje ustálenej súdnej praxi ani právnej teórii, podľa ktorých o výbere
zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám; výber konkrétneho zamestnanca,
ktorého pracovné miesto bolo zrušené organizačnou zmenou, nepodlieha súdnemu prieskumu; z tohto

pohľadu tak nie je významné, že v prípade žalobkyne sa jednalo o zamestnanca s hodnotením 4 (t.j.
kvalitného zamestnanca). Bolo už uvedené, že zamestnávateľ reguluje počet svojich zamestnancov, tiež
ich kvalifikačné zloženie, a to tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a s takým kvalifikačným
zložením, ktoré bude zodpovedať jeho potrebám a ktoré bude z hľadiska jeho nákladov na prevádzku
tiež optimálne. Len žalovaný (jeho štatutárny orgán) zodpovedá za fungovanie obchodnej spoločnosti,

musí mať preto k dispozícii nástroje, ktoré mu umožnia riadiť spoločnosť efektívne. Napokon, výpoveď
daná zamestnávateľom takému zamestnancovi, ktorý sa stal nadbytočným na základe rozhodnutia o
organizačnej zmene, by bola platná aj v prípade, ak by sa neskôr ukázalo, že prijatá organizačná zmena
neviedla k zvýšeniu efektívnosti práce či očakávanej úspore, t.j. aj keby sa organizačná zmena s
odstupom času neprejavila ako dostatočne účinná (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2204/2003).

93/ V zmysle § 220 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu uviesť v rozsudku, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Zo
skutkového stavu tak, ako bol ustálený v odôvodnení rozsudku, možno vyvodiť, z ktorých dôkazov súd
prvej inštancie vychádzal, aj ako ich vyhodnotil. S týmito skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa
stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných

podmienok platnej výpovede, ktorú dal žalobkyni v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, t.j. pre
nadbytočnosť v dôsledku prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene.
94/ Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaný splnil všetky zákonom vyžadované predpoklady
pre danie platnej výpovede v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Z uvedeného dôvodu
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2

CSP), keď odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. V
podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
95/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

96/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).