Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208064
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124208064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa (osoba
oprávnená na výživné, plnoletý syn): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom mesto C., t.č. bytom
XXX XX D. X, zastúpeného splnomocneným zástupcom: PARABOLA, občianske združenie, so sídlom
Horný val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 37 981 366, proti osobe povinnej na výživné (matka): E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom mesto C., t.č. bytom G. XX, XXX XX C., o určenie výživného, o odvolaní
osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 54Pc/38/2024-286 zo dňa 14.
mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so
závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom uložil povinnosť matke prispievať
na výživu navrhovateľa mesačne sumou 170 Eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 01.09.2024. Podľa v poradí druhého výroku zameškané
výživné za obdobie od 1.9.2024 do 31.5.2025 vo výške 1.530 Eur je matka povinná zaplatiť

navrhovateľovivmesačnýchsplátkachpo40Eurspolusbežnýmvýživnýmpodnásledkomstratyvýhody
splátok. V poradí tretím výrokom vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania rozhodol v poradí štvrtým výrokom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 16.07.2024 doručený návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal uloženia povinnosti matke platiť mu výživné v sume 250,- Eur mesačne s účinnosťou od
25.07.2024 a jeho odôvodnenie, na obsah vyjadrenia matky (povinnej na výživné), ktorá požadovanú

výšku výživného považovala za neadekvátnu jej príjmu a životnej úrovni a namietala určenie výživného
v rozpore s dobrými mravmi, na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných
dôkazov a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Okresný súd konštatoval, že z oznámenia o narodení navrhovateľa vyplýva, že otec nie je uvedený,
ako matka je zapísaná E. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX.
4. Mal za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 2Pc/11/2020-53 zo dňa 13.01.2022 bola

určená vyživovacia povinnosť matky na v tom čase už plnoletého syna 150,- Eur mesačne s účinnosťou
od 25.11.2020 a povinnosť splatiť nedoplatok na výživnom. O odvolaní matky proti uvedenému rozsudku
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 6CoP/7/2023-92 zo dňa 28.02.2023 odvolanie
matky odmietol.5. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 41Pc/8/2022-171 zo dňa 28.10.2024 bola
znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľky (v tom konaní matky, pozn. krajského súdu) na sumu
100,- Eur mesačne s účinnosťou od 03.01.2023, pričom o podanom odvolaní osoby oprávnenej na

výživné nebolo ešte právoplatne rozhodnuté.
6. Okresný súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým nie sú
schopné samé sa živiť.
7. V prejednávanej veci mal preukázané, že vyživovacia povinnosť matky bola zrušená k 31.12.2023
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9Pc/34/2023-66 zo dňa 18.12.2023, a to z dôvodu, že ukončil

štúdium na strednej škole, v ďalšom štúdiu v tom čase nepokračoval, teda nadobudol schopnosť
samostatne sa živiť.
8. Z Rozhodnutia o prijatí na štúdium I. E. G. B. G. G., J. K. B., L. M. N., zo dňa 09.07.2024, mal
okresný súd preukázané, že navrhovateľ bol prijatý od akademického roku 2024/2025 na dennú formu
bakalárskeho štúdia a podľa potvrdenia o štúdiu uvedenej školy je študentom od 06.09.2024, forma
štúdia denná.

9. Okresný súd konštatoval, že došlo k tzv. obnoveniu vyživovacej povinnosti (elasticite), teda po tom,
čo navrhovateľ nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, v dôsledku prijatia na dennú formu štúdia
na vysokej škole, túto schopnosť opätovne stratil. Obnovenie vyživovacej povinnosti sa týkalo v danom
prípade len matky navrhovateľa, nakoľko otec v rodnom liste nie je uvedený.
10. Pokiaľ matka určenie vyživovacej povinnosti namietala z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, tak

okresný súd skúmal existenciu tohto rozporu, nakoľko v prípade jeho existencie nie je možné výživné
priznať (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Z písomných podaní tak navrhovateľa, ako aj matky, rovnako z
ich vyjadrení na pojednávaní vyplývalo, že vzťahy medzi nimi, ako aj ostatnými príbuznými, sú dlhodobo
narušené. Navrhovateľ udával nezáujem matky o jeho osobu, neprispievanie na jeho výživu od roku
2016, matka uvádzala, že ju syn zapiera, falošne vypovedá, klame, a to na popud G. (brat matky).

Okresný súd zo strany oprávneného na výživné nezistil hrubé neslušné správanie voči matke, resp. iné
konanie,ktorébybolomožnékvalifikovaťakokonanievrozporesdobrýmimravmi.Nemožnosťaplikácie
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine podľa okresného súdu vyplývala aj zo skutočnosti, že samotná matka
navrhla vyživovaciu povinnosť určiť, avšak v inej výške ako navrhovateľ. Zároveň aj v predchádzajúcich
konaniach bolo priznané výživné, pričom konflikty medzi účastníkmi pretrvávajú od roku 2016.

11. Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti matky na plnoletého syna okresný súd vychádzal
z výdavkov navrhovateľa od jeho nástupu na vysokoškolské štúdium, t.j. od 01.09.2024, ktoré tvoria
internát 78 Eur mesačne, od 2/2025 vo výške 70 Eur mesačne, obedy v priemere 40 Eur mesačne,
cestovné D. - C. a C. - D. 8 x 0,70 Eur, t.j. 5,60 Eur mesačne. V súvislosti so zameraním vysokoškolského
štúdia má výdavky na školské pomôcky a potreby, ktoré preukazoval dokladmi o zakupovaní výdavkov

ako ,,záľuby a šport“ + UMB tričko, čo je za obdobie 9 - 12/2024 v priemere 41 Eur mesačne. Má
bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, strihanie 11 Eur mesačne, mobilný telefón 23 Eur mesačne,
poistenie 5 Eur mesačne. Príjmy navrhovateľa sú tvorené prídavkom na dieťa 60 Eur mesačne a
náhradným výživným 150 Eur mesačne. Býva u starej matky, ktorá mu hradí rozdiel vo výdavkoch a
príjmoch. Matka výdavky navrhovateľa nerozporovala.

12. Matka je zamestnaná, príjem zo zamestnania v období, kedy nebola práceneschopná, mala cca 560
Eurmesačne.Ječiastočneinvalidná,poklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťmáurčenývmiere
55 %, poberá invalidný dôchodok - v roku 2024 vo výške 184,10 Eur + mesačný podiel z 13. dôchodku
25 Eur (300 : 12), v roku 2025 vo výške 188 Eur. Od 16.12.2024 je práceneschopná, nemocenské
dávky, ktoré poberá, sú znižované v dôsledku exekučných zrážok. Matka potvrdila, že v prípade, ak

by exekúciu nemala, nemocenská dávka by bola vo výške 422 Eur. Býva s manželom v prenajatom
byte, kde výdavky na bývanie podľa jej vyjadrenia platí manžel. Podieľa sa na splácaní troch úverov -
splátka141,60Eur,prispievasumou100Eur,úverpoužitýmanželom,matkanevedelauviesťnačo.Ďalej
spláca mesačne 45 Eur na úver použitý na zakúpenie mobilného telefónu a práčky, ďalší úver v splátke
65 Eur mesačne platí jej manžel, niečo ona prispieva, použitý manželom pre syna. Matka má bežné

výdavky na stravu, ošatenie, hygienu. Výdavky na lieky uvádzala mesačne 40 Eur, ktoré preukazovala
pokladničnými dokladmi. Z lekárskej správy E. D. N., všeobecného lekára matky, vyplývali lieky, ktoré
matka aktuálne užíva pravidelne, cenu ktorých mal okresný súd preukázanú z pokladničných dokladov
predložených matkou, resp. z portálu M.. a užíva doplnok na odporúčanie lekára, preto výdavky na lieky
predstavujú sumu cca 27 Eur mesačne. Nevlastní nehnuteľností ani veci väčšej hodnoty. Inú vyživovaciu

povinnosť nemá.
13. Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti matky na plnoletého syna okresný súd vychádzal z
ustálených odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako i schopností, možností a majetkových pomerov
matky,jejvýdavkov.Po01.09.2024príjemmatkyvčase,keďnebolapráceneschopná,spolusinvalidnýmdôchodkom bol vo výške 744 Eur, odkedy je práceneschopná, jej príjem, nemocenské bez započítania
zrážok na exekúcie vo výške 422 Eur, spolu s invalidným dôchodkom 188 Eur predstavuje sumu 610 Eur.
Okresný súd nezohľadnil zrážky na exekúcie, nakoľko riadne neplnenie vyživovacej povinnosti nie je

možné zohľadniť v prospech matky. Rovnako tvrdenia matky o tom, že pokútnym spôsobom bolo určené
výživné, nebolo možné okresným súdom preskúmať v tomto konaní, nakoľko rozhodnutie o určení výšky
vyživovacej povinnosti 150 Eur je právoplatne skončené. Okresný súd nezohľadnil splácanie úverov
tak, ako uvádzala matka, nakoľko tieto neboli použité na veci potrebné pre uspokojovanie základných
potrieb matky (napríklad bytových), prípadne na výkon povolania. Zdôraznil, že matka umelo predlžovala

svoju práceneschopnosť, pričom jej tvrdenia o plánovanom operačnom zákroku na ortopédii neboli
preukázané, hospitalizáciu na neurologickom oddelení sama svojím rozhodnutím oddialila. V najbližšom
období nemá plánovanú ani hospitalizáciu, ani iný zdravotný úkon, najbližší plánovaný úkon má až
v decembri 2025. Matkine tvrdenia o tom, že nastupuje na dôchodok, v čase rozhodovania okresného
súdu, neboli relevantné, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.
1 CSP).

14. Okresný súd preto určil vyživovaciu povinnosť matky na plnoletého syna vo výške 170 Eur, ktorá
suma zodpovedá aj metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkovému výživnému,
ktorá má však len odporúčací charakter. V prejednávanej veci nezistil špecifiká, ktoré by odôvodňovali
iné určenie výšky vyživovacej povinnosti.
15. Vyživovaciu povinnosť matky určil okresný súd od 01.09.2024 z dôvodu, že navrhovateľ začal

štúdium na vysokej škole od septembra 2024. Ak navrhovateľ potreboval čas na prípravu na školský
rok, mohol tak konať popri práci, ktorú v tom čase mal. Pred uvedeným dátumom navrhovateľovi nič
nebránilo mať príjem zo zárobkovej činnosti.
16. Vo zvyšku okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.
17. Zameškané výživné okresný súd určil za obdobie od 01.09.2024 do 31.05.2025 ako výživné za

9 mesiacov po 170 Eur, čo predstavuje sumu 1.530 Eur. Matka v konaní predkladala pokladničné
poukazy o úhrade určitých súm výživného, ktoré však boli posielané nie na adresu, na ktorej sa toho
času navrhovateľ zdržiaval, a teda jej boli vrátené, čo sama potvrdila, preto zaviazal matku zaplatiť
zameškané výživné v celej výške a povolil jej toto splácať v mesačných splátkach po 40 Eur spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Skonštatoval, že výška splátky pri riadnom

splácaní umožní použitie zameškaného výživného na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľa ešte
v čase, keď bude študovať. Zameškané výživné, rovnako ako bežné výživné, je predbežne vykonateľné.
To znamená, že matka je povinná začať splácať dlh na zameškanom výživnom pri prvom bežnom
výživnom nasledujúcom po doručení rozsudku. Ak sa dostane do omeškania so zaplatením prvej splátky
zameškaného výživného, prípadne akejkoľvek ďalšej splátky, stáva sa celý dlh splatným naraz.

18. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko nezistil
dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP.
19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie osoba povinná na výživné (č.l. 300
- 306 spisu) ( ďalej aj ,,matka“). Rozporovala, že by sa v roku 2016 nestarala o syna, v tom čase

mal 14 rokov, bol školopovinný. Svoje rodičovské povinnosti si plnila a sprevádzala syna vo všetkých
veciach, ktoré vyžadovali jej prítomnosť. Mala za to, že prijatie syna na vysokú školu mu nebráni, aby
pracoval, a tým si zlepšil finančné záležitosti. Namietala nesprávnosť rozsudku okresného súdu č. k.
2Pc/11/2020-53 zo dňa 13.01.2022, ktorým jej bola určená výška výživného 150 Eur od 25.11.2020,
ktorý sa v časti, že nevytvorila pre syna možnosť spoločného bývania a nestarala sa o syna, nezakladá

na pravde. Rozporovala i tvrdenia starej matky, že chcela syna umiestniť do ústavnej starostlivosti. Syn
sa k starej matke odsťahoval až v roku 2018 - 2019, keď mal 17 rokov. Veci, ktoré potreboval na bežný
život, mu matka previezla autom. Poukázala na rozsudky okresného súdu sp. zn. 41Pc/8/2022-171
zo dňa 28.10.2024 a č. k. 9Pc/34/2023-66 zo dňa 18.12.2023. To, že sa stal navrhovateľ študentom
vysokej školy, dennej formy štúdia, nepovažovala za dôvod, aby súd určil výšku výživného doslova

likvidačnú pre matku. Od 19.07.2024 bol navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o prácu, ktorú
odmietal z účelových dôvodov. Poberá 150 Eur + 60 Eur ako náhradné výživné a rodinné prídavky.
Ukončoval pracovný pomer sám v skúšobnej dobe, v snahe si uľahčiť príjem v podobe výživného. Od
25.07.2024 žiada výživné vo výške 250 Eur, čo je v jej finančnej situácii nemožné a i terajšie výživné
je likvidačné. Rozporovala vyjadrenie navrhovateľa, že býva na internáte od 02.03.2024, keďže výpis je

dňa 05.08.2024. Namietala, že okresný súd nezobral do úvahy ňou predložené doklady, a to, že nebola
pred okresným súdom potrestaná krivá výpoveď starej matky. Mieru invalidity má 55 %, jej zdravotný
stav sa zhoršuje a okresný súd nerešpektoval vyjadrenie lekára. Podľa odvolateľky by vyživovacia
povinnosťnadospelédieťamalabyťbranácitlivo,nielikvidačne,pretožeajzákonmámyslieťnaochranurodičov, pretože rodič nemá byť potrestaný výživným na dospelé deti, ktoré sú nevďačné, kedy syn
účelovo klamstvami získa peniaze od rodiča, ktorého zadĺži do smrti. Nemá na tak vysoké výživné,
z PN-ky jej strhávajú peniaze. Počas roka 2024 absolvovala dve operácie. V 12/2024 si naštiepila

ľavé zápästie a PN trvá, nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršoval. Rozporovala tvrdenia splnomocnenca
- G., že sa sama poškodzuje. Rozpor s dobrými mravmi považovala zo strany okresného súdu ako
nepochopený, keď si dieťa nárokuje na niečo, na čo síce má podľa zákona nárok, ale musí to byť forma
obojstranná, tolerujúca všetky atribúty spoločenského alebo rodinného života, čo syn hrubo porušil,
a to vlastným účelovým konaním, hlavne krivými výpoveďami priviedol svojej mame nezmyselné právne

starosti, pritom stačilo, aby s ňou komunikoval. Navrhovateľ udáva nezáujem matky o neho, čo sa
nezakladá na pravde. O syna sa vždy starala, no aj zo strany syna musí byť záujem o svoju mamu, čo
on evidentne nemá. V predchádzajúcich konaniach jej bolo určené výživné vo výške 150 Eur bez jej
prítomnosti, bez možnosti sa obhájiť. Konanie o znížení výživného na 100 Eur bolo úspešné, no dodnes
konanienebolourčenékrajskýmsúdom.Výdavkynavrhovateľanerozporovalazdôvodu,žeichnevidela.
Zároveň nebolo doložené, aké rozdiely hradí stará matka svojmu vnukovi. Poukázala na invalidný príjem

vo výške 188,60 Eur, nemocenskú dávku vo výške cca 422 Eur, z ktorej sa jej realizujú zrážky. Čisté
peniaze na život jej ostanú vo výške 476 Eur a z toho má hradiť synovi 210 Eur. Okresný súd nebral do
úvahy výdavky matky ako lieky aj voľnopredajné, ktoré jej určujú lekári. Nemá hnuteľný ani nehnuteľný
majetok. To, že okresný súd nezohľadnil zrážky na exekúciu na výživnom, považovala za nesprávne,
keďže jej ostane na ponižujúce prežitie. Výživné posiela vo výške 35 Eur, pretože čaká na nástup do

výkonutrestuzavýživné.Stavvýživnéhojejspôsobilsúdprvéhostupňasvojímpasívnymaprotiprávnym
konaním, ktorým odvolateľke spôsobil škodu veľkého rozsahu. So závermi okresného súdu, že umelo
predlžuje PN došlo k porušeniu jej ľudských práv, nesúhlasila. Operácie boli vykonané a hospitalizácia
prerušenázdôvoduchorobymanžela,oktoréhosanemalktopostarať.Vliečbeodvolateľkapokračovala
ambulantne.Podľamatkymetodikavýpočtuvýživnéhobysamalariadiťreálnymičistýmipríjmamirodiča.

Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie, alternatívne určiť výživné na dospelého
syna vo výške 80 Eur od 01.09.2024.
20. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, ktorý uviedol, že matka vnútorne necíti svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, tohto
slovne a písomne napáda, že je nevďačný syn, keď od nej, ako svojej matky, žiada platiť výživné.

SústavnenapádarozsudokOkresnéhosúduŽilinazodňa13.01.2022,sp.zn.2Pc/11/2020hlavnevtom,
že bol vydaný nezákonným spôsobom, a že mu predchádzal rad pokútnych postupov zo strany súdu a
navrhovateľa. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka nereagovala na žiadnu súdnu zásielku, že súd využil
náhradné doručovanie, ako pokusy o doručenie listín matke a nakoniec musel písomnosti vyvesiť na
vývesnú tabuľu súdu. Odvolateľka sústavne účelovo klame. Odvoláva sa na to, že v predchádzajúcom

období zasielala navrhovateľovi výživné cez šeky, a že si takto plnila svoju vyživovaciu povinnosť. V
skutočnosti vedome zasielala výživné na adresu, o ktorej vedela, že si tam navrhovateľ poštu nepreberá,
ataksajejpeniazevracalispäť.Matkapáchalaanaďalejpáchaekonomickútrestnúčinnosť,jenekritická
sama k sebe a bez akéhokoľvek náznaku funkčnosti svedomia hrubo uráža svoju matku a celú svoju
rodinu. V úverovom registri, ako aj v iných registroch je na čiernej listine, ako trvalý neplatič svojich

záväzkov.Staviasaúčelovodopozícieobete.Matkasinikdydlhodobonevedelaudržaťzamestnaniepre
požívanie alkoholu na pracovisku, pre zlú pracovnú morálku a pre spôsobované manká. Prvostupňový
súd vykonal riadne dokazovanie, v rámci ktorého zistil, že matka v snahe znížiť navrhované výživné
vykazovala neidentifikované účtenky k jej osobe, umelo si predlžovala práceneschopnosť s tvrdením
ďalších operačných zákrokov, ktoré neboli potvrdené. Dokonca sa mal operačný zákrok vykonať na

termín pojednávania súdu, a preto ho nepodstúpila. To, že matka spláca pôžičky, ktoré využila na
svoje osobné účely, nemôže ponižovať jej určenú vyživovaciu povinnosť. Svoju finančnú zaťaženosť si
spôsobila sama svojou slabou finančnou gramotnosťou a neharmonickým spôsobom života. Nevedela
si udržať zamestnanie, a potom následne tvrdí, že nie je schopná platiť výživné v adekvátnej výške.
Navrhol odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

21. K doručenému vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka, ktorá sa s ním v plnom rozsahu
nestotožnila. Podľa matky, syn mal v prvom rade prísť za ňou a opýtať sa, či môže, a koľko by si
mohla dovoliť prispievať na jeho potreby. So synom nie je v kontakte ani v telefonickom, pretože
to sám tak chce. Opätovne poukázala, že konanie a rozsudok sp. zn. 2Pc/11/2020 je založené na
klamstvách a vyfabulovaných veciach splnomocnencom G. a vo veci jej neboli doručované zásielky.

Súd v jej prípade nekonal, neskúmal finančnú situáciu, ale okamžite prisúdil 150 Eur výživné, a to
dokonca od roku 2016, kedy bol v tom čase syn školopovinný, a kedy hradila všetky jeho potreby v rámci
finančných možností. O konaní nemala ani tušenie. Ak by jej prišla zásielka, tak by reagovala. Nikdy sa
nezatajovala, neskrývala pred veriteľmi, orgánmi SR, nikdy jej od polície neprišlo zadržanie vodičskéhopreukazu. Nie je pravda, že by výživné posielala na iné adresy. Doplnila, že je v osobnom bankrote,
žije riadnym spôsobom života. Uviedla, že stará mama používala vnukove peniaze aj na svoje účely
a nič z nich neušetrila. Rozporovala tvrdenie, že si umelo predlžuje maródku, ako i to, že by v práci

požívala alkoholické nápoje. Ďalšiu operáciu má plánovanú dňa 17.12.2025. Požiadala o psychologickú
pomoc pre situáciu s rodinou. To, že jej bolo opäť vyrubené také vysoké výživné a súd nebral ohľad na jej
finančnú situáciu, považovala za likvidačné. Ak sa syn nechce prispôsobiť životnej úrovni rodiča, mal by
sa sám zapojiť do pracovnej činnosti. Zotrvala na podanom odvolaní a žiadala vyjadrenie navrhovateľa
k podanému odvolaniu ako nedôvodné zamietnuť.

22. K doručenému vyjadreniu odvolateľky sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktorý žiadal odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť v celom rozsahu. Uviedol, že povinná z výživného je patologická klamárka a manipulantka,
nevedela navrhovateľovi vytvoriť harmonické prostredie na bývanie. Obťažuje celú rodinu svojimi
vulgarizmami, a preto na podnet celej rodiny bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Okresný súd Žilina vydal neodkladné opatrenie, ktorým jej zakázal kontaktovať rodinných príslušníkov

a nepribližovať sa k nim. Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2Pc/11/2020 bol vydaný v súlade so
zákonom a riadne vykonaným procesom.
23. K vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odvolateľka, ktorá zotrvala na všetkých svojich
vyjadreniach a dôkazoch. Uviedla, že vyjadrenia a návrh nie sú myšlienky jej syna, ale vyjadreniami
splnomocnenca G..

24. K vyjadreniu odvolateľky podal navrhovateľ samostatné prehlásenie, v ktorom uviedol, že jeho matka
podvádzala rôznych občanov o peniaze a on musel znášať stresové situácie rozhnevaných veriteľov na
adresách,kdebývali.Celýživothomanipulovalavovšetkom.Sústavneklame,zavádzaavymýšľaverzie
udalostí tak, aby vyzerala v tom lepšom svetle. Vždy mu pomáhala jeho babka, aby mohol študovať
a vyštudovať. Požiadal strýka, aby mu pomohol získať výživné od matky, pretože nechce babku, ktorá

sa o neho od roku 2016 príkladne stará a vytvára mu podmienky na žitie, finančne zaťažovať. Záverom
žiadal výživné zasielať na účet do O. O., IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
25.Kpodanémuvyjadreniunavrhovateľasavyjadrilaodvolateľka.Prehlásenienavrhovateľapovažovala
za účelové klamstvo, ktoré v plnom rozsahu odmietla.
26. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (podľa ust. § 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), prejednal
vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to osobou
povinnou na výživné, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario,
keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný
záujem,zaaplikácieust.§65,§66CMPacontrariovspojenísust.§155CMProzsudokokresnéhosúdu

v napadnutých výrokoch o výživnom, zameškanom výživnom v spojení so závislým výrokom o trovách
prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
28. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie matky bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/87/2025-411 zo dňa

21.11.2025., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.
29. Predmetom odvolacieho konania, po posúdení obsahu matkou podaného odvolania postupom podľa
§ 124 ods. 1 CSP, je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v poradí

prvým a druhým výrokom o výživnom a zameškanom výživnom. V poradí tretí výrok, nebol odvolaním
napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
30. Podstatou odvolania matky bola námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie, pretože nesprávne ustálil jej reálny príjem, a tým nesprávne zistil a vyhodnotil možnosti,
schopnosti povinnej platiť určené výživné s ohľadom na jej vlastné potreby.

31. K dôvodom odvolania podanému matkou krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že konanie
o návrhu navrhovateľa, ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa, bolo konaním, ktoré sa začína len na
návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania matky navrhovateľa.
V podanom odvolaní matka neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366

CSP. Ak aj matka (mimo iného) v odvolaní poukazovala na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd, ale konštatuje,
že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté účastníkmi, tieto dôkazy vyhodnotila z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, z ktorého skutkového stavu
zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd.
32. V posudzovanej veci prvoinštančný súd zistil riadne skutočný stav veci, vo veci vykonal potrebné

dokazovanie a s dôkazmi, ktoré posúdil jednotlivo a tiež vo vzájomnej súvislosti, sa dostatočne
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom dal odpoveď na všetky zásadné právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Skutočnosť,
že sa odvolateľka s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru
o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

33. Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie a len k niektorým odvolacím
dôvodom matky za rešpektovania § 387 ods. 3 CSP krajský súd uvádza nasledovné.
34. Predovšetkým vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd uvádza, že prakticky celá
ich ťažisková časť bola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočným
spôsobom vysporiadal.
35. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky, odvolací súd vo

všeobecnosti poukazuje na to, že podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba potom rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
nie je limitované dosiahnutím ich plnoletosti, pričom ako okolnosť odôvodňujúca jej trvanie, sa tradične

akceptuje štúdium, vedúce k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu.
36. V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľ bol prijatý v akademickom roku 2024/2025 na
dennú formu bakalárskeho štúdia (Rozhodnutie o prijatí na štúdium zo dňa 09.07.2024, č.l. 20 spisu)
a od septembra 2024 je študentom I. E. G. B. G. G., J. K. B., L. M. N. (Potvrdenie o štúdiu zo dňa
06.09.2024, č.l. 89 spisu). Navrhovateľ ako študent vysokej školy sa pripravuje na budúce povolanie

dennou formou štúdia od 1.9.2024, čím došlo k tzv. obnoveniu vyživovacej povinnosti (elasticite) tak,
ako správne konštatoval okresný súd v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Denné štúdium
navrhovateľa prezumuje jeho závislosť od výživy rodiča, v danom prípade od výživy matky (povinnej
na výživné), keďže otec navrhovateľa nie je v rodnom liste uvedený. Inak povedané, navrhovateľ ako
študent vysokej školy od 1.9.2024, napriek svojej plnoletosti je stále v prevažnej miere odkázaný na

výživu zo strany povinnej matky, ktorá je jediným známym rodičom navrhovateľa, teda má právo na
poskytovanievýživnéhozostranypovinnej.Jehovýškasapotomodvíjaodzákonnýchkritériípreurčenie
výživného, vyplývajúcich z ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine.
37.Vzmyslesúdomprvejinštancieaplikovanéhoustanovenia§75Zákonaorodine,priurčenívýživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnakoprihliadneajnaneprimeranémajetkovériziká,ktorépovinnýnasebaberie.Vprípadeplnoletých
osôb výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
38. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného, v tomto prípade
matky. Na strane oprávneného dieťaťa odôvodnené výdavky nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby,
za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne,
súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, trávenie voľného času, pričom tieto
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o

seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby zároveň nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale
aj náhodné nepravidelné výdavky. Na strane povinného rodiča sa potom skúmajú jeho schopnosti,
možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.
39. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne,
zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie odôvodnených potrieb navrhovateľa i zárobkových

schopností a možností povinného rodiča (matky).
40. V danom prípade plnoletý navrhovateľ, nežijúci v spoločnej domácnosti s matkou, preukazoval svoje
výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom, ktoré súd prvej inštancie posúdil, v špecifikácii uviedol
v odseku 30. odôvodnenia rozsudku s ustálením výšky cca 203 Eur, za vzatia do úvahy i výdavkov
na základné životné potreby, ako sú ošatenie a obuv, hygiena, zdravotná starostlivosť (bývanie v čase

mimo internátu) a zároveň ustálil z dôkazov vyplývajúci príjem navrhovateľa tvorený prídavkom na
dieťa a náhradným výživným, s ktorými závermi nemal odvolací súd žiadny dôvod nesúhlasiť. Výdavky
navrhovateľa matka v konaní pred súdom prvej inštancie relevantne nespochybnila a v odvolaní ich
výšku osobitne nenamietala. Odvolací súd výdavky navrhovateľa, považoval za adekvátne vzhľadomna vek navrhovateľa. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že navrhovateľ, hoci je už plnoletý,
nie je z objektívnych dôvodov od 1.9.2024, a to z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie
formou denného štúdia na vysokej škole, schopný sám sa živiť, takže v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia je jeho živiteľkou matka.
Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na to, že mal navrhovateľ zarobiť na vysokú školu, že mal a má
čas si zlepšovať svoju životnú úroveň brigádne, tak odvolací súd uvádza, že základnou povinnosťou
navrhovateľa je predovšetkým plniť si všetky povinnosti študenta, riadne absolvovať štúdium ako
prípravu na svoje budúce povolanie a ani nie je namieste od neho spravodlivo žiadať, aby popri štúdiu

vo voľnom čase ešte dosahoval pravidelné príjmy.
41.Súdprvejinštanciezároveňdostatočnepreskúmalireálnemožnosti,schopnostiamajetkovépomery
povinnej matky, zaoberajúc sa v potrebnom rozsahu nielen príjmami povinnej, ale aj jej výdavkami, ktoré
popísal v odseku 31. odôvodnenia rozsudku. Zistenia, ku ktorým dospel, ohľadom možností, schopností
matky postačujú na prijatie záveru o výške primeraného výživného pre navrhovateľa v sume 170 Eur
mesačne. Súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky relevantné skutočnosti, majúce vplyv

na výšku výživného, pričom postupoval v súlade so zákonnými kritériami pre jeho určenie (§ 62, § 75
Zákona o rodine), keď správne vychádzal z ustáleného príjmu 744 Eur, za posúdenia predlžovania
práceneschopnosti matky, ak tvrdenia o plánovaných hospitalizáciách a operačných zákrokoch neboli
relevantne preukázané, ktorý záver ani v odvolaní nevyvrátila. Ak matka okresným súdom ustálený
príjem vodvolanínerozporovala,avšaknesúhlasilasnezohľadnenímvykonávanýchexekučnýchzrážok

z nemocenských dávok, tak okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal aj predmetnou námietkou
matky navrhovateľa a túto správne vyhodnotil v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku so
záverom, že riadne neplnenie vyživovacej povinnosti nie je možné zohľadniť v prospech povinnej.
Rovnako správne postupoval, ak nezohľadnil ani jej podiel na splácaní úverov, ak tieto neboli použité,
ako uvádzala matka, pre uspokojenie jej základných potrieb. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje

na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a zvýrazňuje, že vo všeobecnosti platí, že dlhy (exekúcie) výživou povinnej osoby (v prejednávanom
prípade matky) nemajú bez ďalšieho zasahovať do rozsahu jej schopností a možností plniť vyživovaciu
povinnosť. Osobitne uvedené platí, pokiaľ predmetné dlhy sú dôsledkom nezodpovedného prístupu
v minulosti k plneniu si jednotlivých zákonných povinností; ako aj iných dlhov, ktorých dôvodom vzniku

bola nedôslednosť v plnení si bežných povinností dotknutého subjektu, čo neskôr vedie k nútenému
vymáhaniu/exekúcii predmetných záväzkov, ktorá okolnosť (často až niekoľkonásobne) zväčšuje rozsah
takýchto dlhov.
42. Na zdôraznenie správnosti určenej výšky výživného sa žiada v zhode s okresným súdom
poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je

v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd
dáva do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá
je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a
rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende, a z tejto vyplýva, že v prípade existencie jednej
vyživovacej povinnosti k študentovi vysokej školy, predstavuje primerané výživné na jedno dieťa podiel

z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 26 %, čo pri čistom (potenciálnom)
príjme povinnej 744 Eur je 193 Eur na dieťa ( ak bol vzatý do úvahy aj príjem počas práceneschopnosti
610 Eur, primerané výživné predstavuje cca 160 Eur). Z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ súd berie
do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať súdom určené výživné na
navrhovateľa vo výške 170 Eur za primerané a zohľadňujúce zároveň aj osobitosti konkrétneho prípadu.

43. Pokiaľ išlo o určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd konštatuje, že okresný
súd pri rozhodovaní postupoval správne, ak vyživovaciu povinnosť určil od dňa 1.9.2024, kedy
navrhovateľ začal štúdium na vysokej škole. Zameškané výživné ustálil za správne obdobie a v správnej
výške, a odvolací súd nemá námietky ani voči určeniu odlišnej paričnej lehoty na plnenie nedoplatku na
výživnom (§ 232 ods. 3 CSP) a umožneniu výživou povinnej zaplatiť nedoplatok na výživnom v určených

splátkach.
44. Námietku odvolateľky, že priznanie výživného na navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
vyhodnotil odvolací súd tiež ako nedôvodnú, keď neboli zistené dôvody pre takýto postup. Vychádzajúc
zo znenia ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, v prípade výživného na plnoleté dieťa bez ohľadu
na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v

prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná
prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného
práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantnýchdôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania
dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
45. Vzhľadom na charakter ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré patrí k právnym normám

s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom
na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v
iných veciach. Každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad

46. V súvislosti s argumentom odvolateľky o nedôvodnosti priznania výživného pre rozpor s dobrými
mravmi, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatuje, že názor odvolateľky v
tejto otázke nezdieľa. Matka rozpor s dobrými mravmi videla jednak v tom, že si navrhovateľ nárokuje
niečo, na čo síce má podľa zákona nárok, avšak musí to byť forma obojstranná. Porušenia sa dopúšťa
účelovými krivými výpoveďami, privodil jej právne starosti, klamlivo sa vyjadruje, čo malo za následok jej
trestnéstíhanieaobviňujejuzvymyslenýchvecí,žesaonehonezaujíma,žesanestaralaažehochcela

umiestniť do ústavu, v dôsledku čoho sa odsťahoval, pričom poukázala na to, že sa o navrhovateľa
starala, zabezpečovala jeho vývoj a prosperitu. Odvolací súd však nemal preukázané, že by správanie
navrhovateľa naplnilo atribúty konania dieťaťa v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu spisu je zrejmé,
že matka už dlhšiu dobu má so synom narušený vzťah, o čom svedčí aj obsah pripojeného spisového
materiálu, konkrétne už konanie vedené pod sp. zn. 2Pc/11/2020 o návrhu navrhovateľa na určenie

výživného povinnej (matke), už v ktorom navrhovateľ tvrdil, že od roku 2016 sa matka o neho nestará,
hmotne ho nezabezpečuje, o jeho osobu sa nezaujíma, čo matka popierala, pričom zmenu správania sa
navrhovateľa k nej pripisovala vplyvu starej matky navrhovateľa a p. G.. Matka však žiadnym spôsobom
nevyvrátila to, že navrhovateľ s ňou nežije v jednej domácnosti od roku 2016, v ktorom čase bol ešte
navrhovateľ maloletý a matka dospelý rodič so zákonnými povinnosťami. Za rozpor s dobrými mravmi

predsa ani nie je možné považovať to, ak si dieťa voči povinnému rodičovi uplatňuje zákonný nárok
na výživné, pokiaľ si ju povinný rodič neplní (aj v rámci vykonávacieho konania). Nebolo možné, ani
v odvolacom konaní jednoznačne ustáliť, že by negatívny postoj navrhovateľa k matke nebol výsledkom
práve jej konania, správania k navrhovateľovi, následkom čoho bol vznik na jeho strane negatívneho
postoja k matke, čo sa odzrkadlilo práve vo vzájomnom dlhodobo narušenom vzťahu medzi matkou

a synom. Odvolací súd zdôrazňuje, že za správanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať
obyčajný nezáujem dieťaťa o rodiča, uplatnenie si zákonných nárokov, ale len také negatívne správanie,
ktoré svojou intenzitou a následkami hrubo prekračuje úroveň správania, ktoré sa od dieťaťa vo vzťahu
k rodičovi štandardne očakáva a takéto konanie navrhovateľa voči matke preukázané nebolo.
47. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sa plne stotožňuje aj so záverom okresného súdu, podľa

ktorého v prípade rozporu s dobrými mravmi možno výživné plnoletému dieťaťu odmietnuť len ako
celok, prípadne vyživovaciu povinnosť nepriznať. Nemožno však z tohto dôvodu nepriznať výživné iba
čiastočne, čo by zodpovedalo návrhu matky na jeho priznanie v nižšej sume (porovnaj R 64/2023).
48. V zhode s okresným súdom aj odvolací súd k námietkam matky týkajúcim sa konania pod sp. zn.
2Pc/11/2020 uvádza, že nemá zákonom dané oprávnenie preskúmavať správnosť procesného postupu,

vedenia konania pod sp. zn. 2Pc/11/2020 a rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2Pc/11/2020-53 zo
dňa 13.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.03.2022.
49. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil a odvolací

súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľka v podanom
odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu, resp. k zmene
rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch o výživnom, zameškanom výživnom a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neboli zistené
dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.