Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Cpr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125240587
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125240587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5 20Cpr/1/2025

OkresnýsúdBanskáBystricavkonanípredsudkyňouJUDr.LibušouZáthureckouvprávnejvecižalobcu
Polyplast výrobné družstvo Pliešovce, so sídlom Hviezdoslavova 6, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 608 981,
právne zastúpený Advokátska kancelária BUGRI s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14/23, 960 01 Zvolen,
IČO: 56 434 995 proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E.,
korešpondenčná adresa: F. G. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 2 448,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

5 20Cpr/1/2025

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 448,14 Eur v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanej vo výške 100 %, ktoré je žalovaná
povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

3 20Cpr/1/2025

1. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 448,17 Eur spolu s trovami
konania a z dôvodu, že žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, ktorý má
potom právo na peňažnú náhradu v zmysle dohody v pracovnej zmluve a dodatku k pracovnej zmluve.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie bol včas a riadne predvolaný. Pojednávania

sa nezúčastnil bez ospravedlnenia. Súd potom rozhodoval v neprítomnosti žalovaného a vychádzal
z predložených listinných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý uviedol žalobca. Žalovaný skutkové
tvrdenia žalobcu nepoprel.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnickou osobou a v období od 09. 01. 2017 do 31. 08. 2024
bol zamestnávateľom žalovaného, ktorého pracovný pomer skončil na základe výpovede žalovaného
podľa § 67 Zákonníka práce zo dňa 11. 06. 2024. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 14. 06. 2024

a pracovný pomer skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31. 08. 2024.

4. Žalobca uzatvoril so žalovanou Pracovnú zmluvu zo dňa 05. 01. 2017, v ktorej sa so žalovaným
dohodli, že bude vykonávať druh práce obsluha vstrekolisu v mieste výkonu práce G. X, XXX XX E.,deň nástupu do práce 09. 01. 2017. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a počas trvania
pracovného pomeru bolo uzatvorených viacero dodatkov k pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve
v znení Dodatku zo dňa 31. 12. 2022 bod 2.4 sa žalobca a žalovaný dohodli, že v prípade ak žalovaný

počas plynutia výpovednej doby nezotrvá v plnení pracovných úloh pre žalobcu majú voči žalovanému
ako zamestnancovi právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného
zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby. Ako dôkaz bola predložená pracovná zmluva a všetky
Dodatku k pracovnej zmluve spolu s Výpoveďou zo dňa 11. 06. 2024. Žalovaný dňa 14. 06. 2024 doručil
výpoveď datovanú dňa 11. 06. 2024, ktorou prejavil vôľu skončiť pracovný pomer podľa § 67 Zákonníka

práce a v texte výpovede bola uvedená výpovedná trojmesačná doba. Následne žalovaný dňa 25. 06.
2024 osobne v sídle žalobcu doručil písomnosť označenú ako výpoveď datovanú dňom 25. 06. 2024,
ktorou prejavil vôľu skončiť pracovný pomer podľa 67 Zákonníka práce s tým, že uviedol dvojmesačnú
výpovednú dobu. Prílohou bola Listina zo dňa 25. 06. 2024, v ktorej žalovaný uviedol, že sa pomýlil
a pracovný pomer sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Výpoveď žalobca akceptoval
ako zákonný spôsob skončenia pracovného pomeru s tým, že už výpoveď zo dňa 11. 06. 2024 bez

ohľadu na nesprávne uvedenú dĺžku výpovednej doby považovali za platnú. Výpovedná doba začala
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. 01. 07. 2024 a rovnako by začala
plynúť aj výpovedná doba v prípade Výpovede zo dňa 25. 06. 2024. Pracovný pomer skončil uplynutím
dvojmesačnej výpovednej doby podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce dňa 31. 08. 2024.

5. Žalovaný po doručení výpovede plnil svoje pracovné povinnosti do dňa 28. 06. 2024, v tento deň
prišiel naposledy do práce. Odo dňa 01. 07. 2024 kedy mal opätovne nastúpiť na výkon práce a ktorým
dňom začala plynúť výpovedná doba, do práce nenastúpil bez uvedenia dôvodu a neprítomnosť v práci
žiadnym spôsobom neospravedlnil, tak ako to vyplýva z evidencie dochádzky za rok 2024. Žalobca
žalovanejzaslalupozornenienaporušeniepracovnejdisciplínydňa19.08.2024(ďalejlenupozornenie).

V upozornení zdôraznili, že pracovný pomer trvá až do uplynutia výpovednej doby, počas ktorej si
zamestnanec musí plniť pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru a bol upozornený, že
v pracovnej zmluve v znení Dodatku zo dňa 31. 12. 2022 sa dohodli na peňažnej náhrade v prípade
nezotrvania v práci počas výpovednej doby a túto si budú voči nemu uplatňovať, napriek tomu žalovaný
do práce nenastúpil. Žalovaný objektívne vedel, že pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby

a má povinnosť riadne pokračovať v plnení svojich pracovných povinností až do skončenia pracovaného
pomeru, avšak počas celej doby plynutia výpovednej doby sa na pracovisko nedostavil a nevykonával
prácu podľa pracovnej zmluvy, čím porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z § 47 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Žalovaný nijakým spôsobom neinformoval žalobcu a ani nepreukázal, že by na jeho
strane vznikla prekážka v práci, pre ktorú by objektívne nemohol druh práce vykonávať. Nepožiadal

o čerpanie náhradného voľna a zamestnávateľ neurčil čerpanie dovolenky.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce
s poukazom na pracovnú zmluvu v znení jej Dodatku zo dňa 31. 12. 2022, ktorý bol účinný v čase
doručenia výpovede a plynutia výpovednej doby a žalobcovi vzniklo právo na peňažnú náhradu najviac

v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovanej a dĺžky výpovednej doby. Pri
priemernom mesačnom zárobku žalobca vychádzal z ustanovenia § 134 Zákonníka práce, pracovný
pomer žalovaného skončil dňa 31. 08. 2024, t. j. v treťom kalendárnom štvrťroku, rozhodujúcim obdobím
podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce je druhý kalendárny štvrťrok 2024, t. j. obdobie od 01. 04. 2024
do 30. 06. 2024. Zo mzdových listov žalovaného vyplýva, že v mesiaci apríl 2024 odpracoval 19 dní

(142,50 hodín), v mesiaci máj 2024 odpracoval 20 dní (150 hodín) a v mesiaci jún 2024 odpracoval
11 dní (82,50 hodín). V druhom kalendárnom štvrťroku 2024 odpracoval žalovaný celkovo 50 dní (375
hodín) preto sa v danom prípade aplikuje § 134 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 134
ods. 4 Zákonníka práce. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a pre účely §
68 ods. 2 Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, preto sa priemerný hodinový

zárobok vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2024 na jeden mesiac
podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný hodinový zárobok sa zisťuje ako pomer
hrubej mzdy zamestnanca a jeho odpracovaných hodín. Zo mzdových listov žalovaného vyplýva, že
vmesiaci04/2024bolažalovanémuvyplatenáhrubámzda1119,52Eurbruttoza142,50odpracovaných
hodín a v tomto mesiaci predstavuje priemerný hodinový zárobok sumu 7,8562 Eur (1 119,52 Eur :

142,50 = 7,8562 Eur/hod). V mesiaci 05/2024 bola žalovanému vyplatená hrubá mzda 1 177,35 Eur za
150odpracovanýchhodínapriemernýhodinovýzárobokje7,8490Eur(1177,35Eur:150=7,8490Eur).
V mesiaci 06/2024 bola hrubá mzda žalovaného 518,38 Eur za 82,50 odpracovaných hodín a priemerný
hodinový zárobok predstavuje 6,2834 Eur (518,35 Eur : 82,50 = 6,2834 Eur). V druhom kalendárnomštvrťroku 2024 žalovaný odpracoval spolu 375 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny
2 815,25 Eur a priemerný hodinový zárobok v rozhodujúcom období predstavuje 7,5073 Eur (2 815,25
Eur : 375 = 7,5073 Eur). K uvedenému žalobca predložil mzdové listy za obdobie január 2024 až jún

2024. Žalovaného týždenný pracovný čas v súlade s pracovnou zmluvou predstavoval 37,5 hodiny. Po
zistenípriemernéhopočtupracovnýchhodínpripadajúcichvroku2024vychádzalžalobcazpriemerného
počtu kalendárnych dní roku 2024, čo je 365,25 dní a v roku 2024 priemerný počet kalendárnych týždňov
52,18(365,25:7=52,179),priemernýpočetdnívkalendárnommesiaci30,4375(365,25:12=30,4375),
priemerný počet týždňov v mesiaci 4,348 (30,4375 : 7 = 4,348).

7. Priemerný počet týždňov v mesiaci pre rok 2024 predstavuje hodnotu 4,348 a pracovný čas bol
stanovený na 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v kalendárnom roku 2024
na jeden mesiac predstavuje 163,05 hodiny (347,5 x 4,348 = 163,05). Priemerný mesačný zárobok
žalovaného v druhom kalendárnom štvrťroku 2024 dosiahol 1 224,047 Eur (163,05 x 7,5073 = 1 224,07).
8. Žalobca si potom uplatnil peňažnú náhradu vo výške 2 448,14 Eur (1 224,07 x 2).

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21. 10. 2025 zotrval na žalobe a skutkových
skutočnostiach tam uvedených. Žaloba je dôvodná, keďže boli preukázané všetky tvrdené skutočnosti
s tým, že žalovaný v konaní zostal pasívny, neprodukoval žiadne dôkazy a s poukazom na § 151 ods. 1,
2 CSP neboli účinne popreté skutkové tvrdenia žalobcu a preto je potrebné považovať ich za nesporné.

Žalovaný porušoval svoje povinnosti pracovať riadne a včas za výpovednú dobu júl a august 2024
tým, že nenastúpil do zamestnania, nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu bez uvedenia akéhokoľvek
dôvodu a nereagoval na upozornenie, ktoré mu zamestnávateľ doručil. Žalobca sa domáha svojho
nároku s poukazom na pracovnú zmluvu a Dodatok k Pracovnej zmluve zo dňa 31. 12. 2022 podľa § 62
ods. 8 Zákonníka práce peňažnej náhrady, ktorá bola riadne písomne dohodnutá, nárok bol preukázaný,

nesporný a výpočet bol vykonaný v súlade s ustanovením § 134 Zákonníka práce, ktorý nebol zo strany
žalovaného spochybnený. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinnom

priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná inak je neplatná.

11. Peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce právne viaže
na dĺžku výpovednej doby zamestnanca, pretože sa vychádza zo zásady, že zamestnanec má v prípade

skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu. Na to, aby bol
naplnený účel tejto satisfakcie je potrebné, aby sa zamestnávateľa už pri uzatvorení pracovnej zmluvy,
resp. pri jej zmene so zamestnancom dohodol na tejto peňažnej náhrade za nedodržanie výpovednej
doby.

12.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprelasapovažuje
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Predmetom žaloby bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú náhradu za nezotrvania

zamestnanca v pracovnom pomere. V konaní mal súd za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré boli
podložené aj listinnými dôkazmi, keďže protistranou neboli popreté a žalovaný zostal v konaní pasívny,
k žalobe sa nevyjadril a neuviedol vlastné skutkové tvrdenia.

14. Žalobca a žalovaný uzatvorili pracovnú zmluvu, žalobca ako zamestnávateľ, žalovaný ako

zamestnanec s dňom nástupu do práce dňa 09. 01. 2017, výkon práce obsluha vstrekolisu, miesto
výkonu práce Pliešovce, pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace,
Pracovná zmluva bola uzavretá dňa 05. 01. 2017. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté, ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, má zamestnávateľ právo na peňažnú
náhradu v sume jeho priemerného zárobku za jeden mesiac. V zmysle Dodatku k Pracovnej zmluve zo

dňa 31. 12. 2022 bola dohodnutá zmena pracovnej zmluvy v bode 2 bod 2.4, kedy sa zamestnávateľ
a zamestnanec v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce výslovne dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá
počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu
v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.15. V konaní bolo nesporné, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil Výpoveďou zo dňa 11.
06. 2024, doručenou žalobcovi dňa 14. 06. 2024 a dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 01.

07. 2024 a uplynula dňa 31. 08. 2024.

16.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žežalovanýnapriekplynutiudvojmesačnejvýpovednej
doby u žalobcu od 01. 07. 2024 do 31. 08. 2024 nenastúpil do práce, nevykonával pre žalobcu žiadnu
prácu. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, nepreukázal, že by na jeho strane vznikla

prekážka v práci, pre ktorú by ju objektívne nemohol vykonávať. Nepožiadal o čerpanie náhradného
voľna a napriek upozorneniu zo strany zamestnávateľa zo dňa 19. 08. 2024, ktoré prevzal dňa 20. 08.
2024 do zamestnania nenastúpil.

17. Súd mal v konaní za nesporné, že žalovaný naplnil ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce
a nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, t. j. žalobcu a zamestnávateľ žalobca má

nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere, žalobca a žalovaný sa
už pri uzatvorení pracovnej zmluvy na tejto peňažnej náhrade za nedodržanie výpovednej doby dohodli
a v zmysle Dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa 31. 12. 2022 bod 2.4 dohodli, že peňažná náhrada patrí
za výpovednú dobu, t. j. v danom prípade za dobu dvoch mesiacov vo výške, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

18. Žalobca si uplatnil voči žalovanému sumu vo výške 2 448,17 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal
s poukazom na ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. Pracovný pomer žalovaného skončil
dňom 31. 08. 2024 v treťom kalendárnom štvrťroku a rozhodujúcim obdobím podľa § 134 ods. 2
Zákonníka práce je druhý kalendárny štvrťrok 2024, t. j. obdobie od 01. 04. 2024 do 30. 06. 2024.

Žalobca predložil do konania mzdové listy žalovaného za obdobie január až jún 2024 a súd vychádzal
z výpočtu zo strany žalobcu, na ktorý poukazuje, ktorý žalovaný nerozporoval a z ktorého vyplýva, že
žalovaný odpracoval v druhom kalendárnom štvrťroku 2024 spolu 375 hodín a dosiahol hrubý zárobok
za odpracované hodiny 2 815,25 Eur a preto jeho priemerný hodinový zárobok v rozhodnom období
je 7,5073 Eur. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v kalendárnom roku 2024 na jeden

mesiac je 163,05 hodiny (37,5 x 4,348) a priemerný mesačný zárobok žalovaného tak dosiahol 1 224,07
Eur (163,05 x 7,5073). Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a priznal nárok

na náhradu trov tohto konania žalobcovi vo výške 100 % ako úspešnej strane v spore voči žalovanej.
O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 20Cpr/1/2025

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.