Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200551
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200551.2

Uznesenie

SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:Súkromnástrednáodbornáškola,sosídlom29.augusta
2340/38A, Trebišov, IČO: 42 410 134, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Repkovou, so
sídlom Ružová 33, Košice, IČO: 31 309 861, proti žalovanému: Štátna školská inšpekcia, so sídlom
Staré grunty 52, Bratislava, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik, s. r. o.,
so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, IČO: 47 247 959, konajúcou prostredníctvom Mgr. Mareka

Benedika, advokáta a konateľa, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh iného zásahu orgánu verejnej správy (inšpekcie)

1. Poverení zamestnanci Štátnej školskej inšpekcie (ďalej len „žalovaný“) na základe poverenia č.
XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 26.11.2019 na vykonanie školskej tematickej inšpekcie (ďalej len ako
„Poverenie“), predmetom ktorej bola kontrola dodržiavania právnych predpisov v procese konania
a prestupu žiakov, vykonali v priestoroch žalobcu Súkromnej strednej odbornej škole, 29. augusta
2340/38 A, Trebišov (ďalej len „žalobca“) inšpekciu podľa § 12 a nasl. zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých v znení účinnom v rozhodnom

čase (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“).
2. Inšpekcia bola uskutočnená v období od 27.11.2019 do 31.03.2020. Dňa 20.02.2020 bol vydaný
Dodatok č. 1 k Povereniu, ktorým bol zmenený počet inšpektorov poverených na výkon tematickej
inšpekcie v kontrolovanom subjekte (ďalej len „Dodatok č. 1“). Výsledok štátnej školskej inšpekcie je
uvedený v Správe o výsledkoch školskej inšpekcie č. XXXXX/XXXX-XXXX (ďalej len „Správa“).
II. Správna žaloba

3. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.04.2020, sa žalobca domáhal,
aby súd zakázal žalovanému pokračovať vo výkone tematickej inšpekcie na základe Dodatku č. 1
k povereniu č. XXXXX/XXXX-XXXX vydanému dňa 26.11.2019 na výkon školskej inšpekcie zo dňa
20.02.2020 vydaného Štátnou školskou inšpekciou, Staré Grunty č. 52, 841 04 Bratislava. Žalobca
žiadal priznanie náhrady trov konania v plnej výške.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že je zriadený zriaďovateľom Biela voda, n. o., IČO: 42 092 167, so sídlom

Biela Voda 2, Kežmarok (ďalej len „zriaďovateľ“) na základe zriaďovacej listiny zo dňa 01.09.2015 a jej
dodatku zo dňa 30.08.2019. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcia
regionálneho školstva (ďalej len „ministerstvo“) na základe žiadosti zriaďovateľa zo dňa 18.06.2019
vydalo podľa § 14 ods. 6 písm. b), §15 ods. 4 a § 18 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodnutie č. XXXX/
XXXXX:X-XXXXX zo dňa 28.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2019 a ktorým zmenilo
sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky tak, že zmenilo adresu žalobcu zo Súkromnej

strednej odbornej školy, Malčice č. 347 na novú adresu Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta
2340/38A, Trebišov.5. Žalovaný vydal dňa 26.11.2019 Poverenie na výkon tematickej inšpekcie. Predmetom inšpekcie podľa
Poverenia bolo dodržiavanie právnych predpisov v procese prijímacieho konania a pri prestupe žiakov.
Podľa Poverenia sa inšpekcia mala uskutočniť od 27.11.2019 do 31.03.2020, pričom jej vykonaním

boli poverení šiesti školskí inšpektori uvedení v Poverení. Žalobca v žalobe uviedol, že povereným
inšpektorom poskytol v rámci inšpekcie súčinnosť tak, aby sa objasnil skutkový stav najmä ohľadom tzv.
duplicityžiakov.Vrámciinšpekcieboliinšpektormidňa27.11.2019odobratéosobnéspisyžiakov18tried
súvisiace s prijímacím konaním a prestupmi žiakov v celkovom počte 492, ktoré si inšpektori odniesli
do Školského inšpekčného centra Košice. Z mediálne dostupných informácií je žalobcovi známe, že

žalovaný vykonal v rovnakom termíne školskú inšpekciu zameranú na preverenie duplicity žiakov aj
v Cirkevnej strednej odbornej škole sv. Jozafáta v Trebišove, ktorá evidovala v systéme RIS (Rezortný
informačný systém) duplicitných žiakov. O výsledku tejto inšpekcie však žalobca nemá informácie.
6. Po približne troch mesiacoch od začatia inšpekcie sa začala na adresu žalobcu a procesu prijímania
žiakov na školu žalobcu mediálne vyjadrovať hlavná školská inšpektorka A. B. C., konkrétne pre televíziu
JOJ poskytla vyjadrenie dňa 19.02.2020. Dňa 20.02.2020 došlo k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu,

ktorým došlo k zmene počtu školských inšpektorov poverených výkonom tematickej inšpekcie. Namiesto
pôvodných šiestich inšpektorov ďalej vykonávalo inšpekciu jedenásť poverených inšpektorov. Žalobca
namietal, že žiaden právny predpis neoprávňuje hlavnú školskú inšpektorku ako riadiaci orgán Štátnej
školskej inšpekcie podávať osobné vyjadrenia alebo hodnotiť priebeh školskej inšpekcie, najmä ak
inšpekcia mala k dispozícii spisy žiakov obsahujúce celý prijímací proces žiakov. Hlavná školská

inšpektorka podávala zavádzajúce informácie a zároveň ich podávala v čase, keď školská inšpekcia
nebola ukončená. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je povinný dodržiavať základný princíp
materiálneho právneho štátu „čo nie je dovolené, je zakázané“, ako aj na to, že riadiaci orgán žalovaného
ako štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel
v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a je povinný sa zdržať konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru

v objektívnosť jeho konania.
7. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že nebol daný žiaden skutkový, logický alebo právny
dôvod, okrem dôvodu mediálne prezentovaného v médiách hlavnou školskou inšpektorkou, pre ktorý
mal byť prijatý Dodatok č. 1 k Povereniu, ktorým došlo k rozšíreniu počtu školských inšpektorov
vykonávajúcich inšpekciu. Dôkazom neodôvodnenosti vydania Dodatku č. 1 bol aj samotný priebeh

inšpekcie zo strany inšpektorov, ktorí sa dňa 20.02.2020 dostavili k žalobcovi a opätovne začali
vykonávať inšpekčnú činnosť, ktorá už dovtedy prebiehala tri mesiace. Nemali žiadne informácie
o priebehu odvtedy vykonanej inšpekcie a začali od žalobcu požadovať doklady nad rámec Poverenia.
Žalobca namietal uvedené konanie inšpektorov a predložil im písomný doklad, ktorý preukazoval, že
všetky písomné dokumenty týkajúce sa procesu prijímania a prestupu žiakov už boli v rámci inšpekcie

odobraté a nachádzajú sa v školskom inšpekčnom centre v Košiciach.
8. Podľa názoru žalobcu postupom žalovaného pri výkone školskej inšpekcie vydaním Dodatku č.
1 k Povereniu došlo k inému zásahu do práv žalobcu. Výsledkom inšpekcie je Správa, ktorá nemá
povahu rozhodnutia, ale je podkladom pre ďalšie správne konanie, pretože na túto Správu nadväzuje
rozhodovanie orgánu verejnej správy. Na základe Správy môže školská inšpekcia podľa závažnosti

zistených nedostatkov uplatňovať zákonné opatrenia. Iný zásah žalovaného a následná Správa
o vykonanej inšpekcii nemá povahu vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP a jeho
zákonnosť nemôže byť preskúmavaná v konaní o správnej žalobe. Hlavný školský inšpektor je však
oprávnený podať na základe správy z inšpekcie žiadosť o vyradenie školy zo siete. Rozhodnutie súdu
o žalobcom podanej žalobe je dôležité pre ochranu práv žalobcu, pretože postupom žalovaného pri

výkone inšpekcie dochádza k priamemu dotyku na právach a právom chránených záujmoch žalobcu.
III. Vyjadrenie žalovaného
9. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 09.07.2020 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako neprípustnú
odmietol alebo ako nedôvodnú zamietol.
10. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neoznačil žiadne jeho práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti, ktoré sú alebo môžu byť vedením školskej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 Poverenia
priamodotknuté.Tosvedčíotom,žežalobcomoznačenýinýzásahorgánuverejnejmociniejespôsobilý
priamo sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Poukázal na to, že
žalobca začatie a výkon školskej inšpekcie ako takej nespochybňuje. Dôsledkom Dodatku č. 1 bolo
len to, že došlo k rozšíreniu počtu školských inšpektorov z pôvodného počtu 6 na 11. Z povahy veci

vyplýva,žepráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinnostížalobcusanemôžedotknúťto,čiškolskú
inšpekciu vykonáva 6 školských inšpektorov alebo 11 školských inšpektorov. Dodatok č. 1 predstavuje
lenvnútornéorganizačnéopatrenieorgánuverejnejsprávy.Keďžežalobcanespochybnilzačatieavýkon
školskej inšpekcie, žalobný návrh sa javí ako nezmyselný a nevykonateľný. Nie je zrejmé, čo je obsahompovinnosti zdržať sa výkonu tematickej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 a čoho, akého faktického
postupu, sa teda žalovaný má konkrétne zdržať. Otázka je, ako možno rozlíšiť faktický postup pri výkone
školskej inšpekcie podľa Poverenia a podľa Dodatku č. 1 k Povereniu.

11. Žalovaný poukázal aj na zákonnú definíciu iného zásahu, ktorým nie je samotná kontrola alebo
inšpekcia,alekonkrétnefaktickéúkonykontrolnýchaleboinšpekčnýchorgánovvykonanéprotidotknutej
osobe. Žalovaný zdôraznil, že zásah, proti ktorému žalobca smeruje, v čase podania žaloby už
skončil. Školská inšpekcia bola skončená prerokovaním Správy o výsledkoch školskej inšpekcie č.
XXXXX/XXXX – XXXX dňa 26.03.2020. Žaloba bola podaná dňa 20.04.2020, teda v čase, kedy

už bola školská inšpekcia ukončená, a teda faktický zásah už bol ukončený. Žalovaný poukázal
na to, že školská inšpekcia bola u žalobcu vykonaná od 27.11.2019 do 28.11.2019, 09.12.2019,
11.12.2019, 13.12.2019, 15.01.2020, 23.01.2020, 30.01.2020, 07.02.2020, 21.02.2020 a 24.02.2020.
Ostatný faktický úkon inšpekcie bol voči žalovanému vykonaný dňa 24.02.2020. Potom nasledovali
už len formálne (procesné) úkony spojené s vypracovaním Správy. Formálne bola školská inšpekcia
ukončená 26.03.2020 prerokovaním Správy dňa 23.03.2020 v neprítomnosti žalobcu, keďže na uvedený

postup boli splnené zákonné podmienky. Z povahy veci vyplýva, že žalobe, ktorou sa žalobca domáha
zákazu pokračovať v zásahu, nemožno vyhovieť, keď zásah už v čase konania skončil. Výrok zakazujúci
pokračovať v skončenom zásahu už pre žalobcu nebude mať žiadny reálny význam, a preto na takej
žalobe niet právneho záujmu.
12. Žalovaný uviedol, že aj keby v danom prípade išlo o iný zásah orgánu verejnej moci, nejde o zásah

nezákonný. Vyjadrenia hlavnej školskej inšpektorky v relácii televízia JOJ dňa 19.02.2020 žiadnym
spôsobom nesúviseli s vydaním Dodatku č. 1, čo potvrdzuje aj obsah relácie. Neobstojí tvrdenie žalobcu,
že mediálne prezentovaným dôvodom vydania Dodatku č. 1 je nezákonné nevyradenie školy zo siete
škôl a školských zariadení, nezákonné prijímacie konanie a nezákonné prestupy žiakov. Hlavná školská
inšpektorka sa v relácii o Dodatku č. 1 k Povereniu na výkon školskej inšpekcie vôbec nezmieňovala a už

vôbec neuvádzala, že pristúpi k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu na výkon školskej inšpekcie. Žalovaný
považoval za nelogické, aby zo žalobcom tvrdených dôvodov pristúpila hlavná školská inšpektorka
k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu, keď rozhodnutie o nevyradení školy zo siete škôl a školských
zariadení bolo vydané dňa 03.06.2019 a okolnosti prijímacieho konania boli rovnako známe ešte pred
začatím školskej inšpekcie (rozhodnutie o zmene sídla bolo vydané dňa 28.08.2019 ). Žalovaný uviedol,

že neporušil § 9 ods. 5 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“).
13. Posúdenie, či nastali okolnosti, v dôsledku ktorých je potrebné zmeniť alebo doplniť písomné
poverenie na vykonanie kontroly, je vo výlučnej pôsobnosti kontrolného orgánu, v danom prípade
žalovaného. Je to vnútorné organizačné opatrenie kontrolného orgánu. Dôvodom zvýšenia počtu

inšpektorov bola predovšetkým rozsiahlosť inšpekcie. Bolo potrebné skontrolovať prítomnosť žiakov na
vyučovaní, došlo k zmenám v zoznamoch žiakov a pod. V súvislosti s výkonom školskej inšpekcie u
žalobcu bolo potrebné vykonať inšpekcie aj v ďalších subjektoch, zároveň kontaktovať ďalšie základné
školy, v ktorých sa vzdelávali žiaci prijatí do školy žalobcom. Ďalším, nemenej dôležitým dôvodom, bola
potreba zabezpečenia objektivity školskej inšpekcie. Žalobca sa v podstate podanou žalobou domáha

preskúmania Dodatku č. 1, hoci ide o akt procesnej a organizačnej povahy, ktorý nie je spôsobilý mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Je preto vylúčený z prieskumnej právomoci
správneho súdu. Aj z tohto dôvodu je žaloba neopodstatnená.
14. K ďalším námietkam žalobcu pre úplnosť uviedol, že hlavná školská inšpektorka neporušila
povinnosť mlčanlivosti, pretože v reportáži odvysielanej televíziu JOJ nebola oznámená žiadna

skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie hlavnej školskej
inšpektorky k rozhodnutiu ministerstva o nevyradení žalobcu zo siete škôl a školských zariadení,
hlavná školská inšpektorka má právo vyjadriť svoj názor na rozhodnutie ministerstva, aj s ohľadom
na skutočnosti súvisiace s týmto konaním (konanie o vyradenie začalo na návrh hlavnej školskej
inšpektorky,podaniunávrhupredchádzalakomplexnáinšpekcia,počasktorejsazistilivážnenedostatky,

zakladajúce dôvod na podanie návrhu na vyradenie školy zo siete). Za nepravdivé označil tvrdenie
žalobcu, že školskí inšpektori poverení na základe Dodatku č. 1 nemali žiadne informácie o priebehu
dovtedy vykonanej inšpekcie a požadovali doklady nad rámec Poverenia. Rovnako je nepravdivé
tvrdenie žalobcu, že inšpektori nevedeli, čo majú od žalobcu žiadať, a preto opustili priestory žalobcu.
15. Žalovaný sa domnieval, že zrejmým účelom podanej žaloby, vychádzajúc z bodu 19. žaloby, je

zabrániť hlavnému školskému inšpektorovi, aby podal návrh na vyradenie školy zo siete škôl a školských
zariadení. Žalobca sa teda prostredníctvom žaloby podľa názoru žalovaného v podstate domáha toho,
aby súd zabránil hlavnému školskému inšpektorovi podať návrh na vyradenie školy zo siete škôl aškolských zariadení. Ak by súd vydal rozhodnutie, ktorým by priamo alebo nepriamo bránil v podaní
návrhu na vyradenie zo siete škôl a školských zariadení, porušil by princíp deľby moci.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

IV.1 Replika
16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 12.05.2021 uviedol, že okrem
vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k žalobe dopĺňa podanú žalobu v súlade s § 254 SSP.
17. Žalobca uviedol, že za iný zásah považuje postup žalovaného pri výkone školskej inšpekcie v
dobe od 27.11.2019 na základe Poverenia v spojení s Dodatkom č.1 vykonaný u žalobcu v Súkromnej

strednej odbornej škole, ul. 29.augusta 2340/38A, Trebišov. Žalobca podanou žalobou napáda postup
žalovaného pri výkone inšpekcie s tým, že inšpekcia nebola vykonaná v súlade s právom (najmä
zákonom č. 596/2003 Z. z.), pretože pri jej výkone žalovaný prekročil zákonom jej zverené právomoci,
nesledoval legitímny cieľ a jej vykonanie v takom rozsahu a spôsobom ako sa uskutočnilo, nebolo
nevyhnutné.
18. Poukázal na to, že každá právnická osoba má, okrem iného, podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR zaručené

právo na súkromie, podľa čl. 36 ods. 1 Ústavy SR právo vlastniť majetok, čl. 22 ods. 1 Ústavy SR má
zaručené listové tajomstvo, ochranu osobných údajov, čl. 35 ods. 1 Ústavy SR právo slobodne podnikať
alebo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť t. j. aj právo na ochranu, ak sa štátne orgány správajú
neústavne pri právach, ktoré sú chránené. Žalobca uviedol, že ak zo strany štátnych orgánov dôjde
k zásahu do základných práv garantovaných ústavou, ako aj iných práv zaručených inými zákonmi,

je daná možnosť súdnej kontroly štátnej moci ako neoddeliteľného atribútu právneho demokratického
štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu
(článok 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Vo
vzťahu oprávnenosti zásahu do práv právnickej osoby žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (ESĽP) rozsudok Delta Pekárny a.s. proti Českej republike zo dňa 02.10.2014.

19. Žalovaný podľa názoru žalobcu školskú inšpekciu nevykonával v súlade so zákonom a v
nevyhnutnom rozsahu a inšpekcia nesledovala zákon a Poverením daný cieľ. Po medializovaní názorov
hlavnej školskej inšpektorky na adresu žalobcu v médiách dňa 19.02.2020 bol po takmer 3 mesiacoch
výkonu školskej inšpekcie zo strany hlavnej školskej inšpektorky vydaný Dodatok č. 1 k Povereniu, čím
došlo k rozšíreniu počtu školských inšpektorov, ktorí vykonávali školskú inšpekciu, pričom bežne školskú

inšpekciu vykonávajú 3-6 školskí inšpektori zo školského inšpekčného centra, ktoré je príslušné podľa
okresu, v ktorom sa kontrolovaná škola nachádza.
20. Za legitímny nepovažoval žalobca postup hlavnej školskej inšpektorky, ktorá bola prítomná v
Školskom inšpekčnom centre Košice a zisťovala priebeh školskej inšpekcie, hoci nebola osobou
oprávnenou na výkon inšpekcie. Jej prítomnosť považoval žalobca za osobný zásah do výkonu školskej

inšpekcie a tým aj do celého priebehu školskej inšpekcie. Namietal tiež, že vykonaná inšpekcia nebola
zaradená do Plánu inšpekčnej činnosti na školský rok 2019/2020, ktorý vopred na školský rok schvaľuje
hlavná školská inšpektorka.
21. Žalobca uviedol, že zo Správy o výsledku školskej inšpekcie vykonanej v dňoch od 27.11.2019 do
28.11.2019, 09.12.2019, 11.12.2019, 13.12.2019, 15.01.2020, 30.01.2020, 07.02.2020, 21.02.2020 a

24.02.2020 u žalobcu, doručenej žalobcovi dňa 30.04.2020, ktorá je výsledkom inšpekcie, vyplynulo,
že žalovaný vstupoval do priestorov žalobcu a získal informácie a písomné podklady v rozpore so
zákonom. Žalovaný pri inšpekcii posudzoval právnu opodstatnenosť dokumentov a tieto odoberal,
pričom kontrola týchto dokumentov, podľa zákona, nepatrí do jeho právomoci, ale je vyhradená iným
štátnym orgánom. Žalobca namietal, že školská inšpekcia nemá zo zákona oprávnenie vykonávať

kontrolu dodržiavania právnych prepisov. Kontrola dodržiavania právnych prepisov, a to aj v procese
prijímacieho konania a prestupe žiakov, je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. zverená
do právomoci ministerstva. Žalovaný nebol oprávnený odobrať a vyhotoviť kópie rozhodnutí riaditeľa
školy, tieto rozhodnutia hodnotiť a informovať o vlastných záveroch, týkajúcich sa týchto rozhodnutí,
ministerstvo. Žalovaný podľa názoru žalobcu nezákonne vykonal dozor nad dodržiavaním financovania

školy, neoprávnene zhromažďoval doklady žalobcu a následne ich posielal iným štátnym orgánom.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že inšpekcia sledovala iný cieľ, než bol uvedený v Poverení. Zámer
žalovaného bol vykonať inšpekciu tak, aby bolo možné v Správe uviesť dôvody vedúce k podaniu návrhu
na vyradenie školy zo siete, a to bez ohľadu na to, či tieto dôvody a „závažné porušenia“ sú zistené
zákonne alebo nezákonne. Dôkazom iného zásahu zo strany žalovaného pri postupe výkonu inšpekcie,

a tým jeho neprimeranosti, je nielen postup inšpekcie, ktorého výsledky sú uvedené v Správe, ale aj
zaslanie Upozornenia Štátnej školskej inšpekcie, Školské inšpekčné centrum Košice, číslo: C./XXXXX
zo dňa 15.04.2020 (ďalej len „Upozornenie“), ministerstvu. Následkom toho bol zriaďovateľovi školy,
atýmajžalobcovi,upravenýrozpočetaznížilosanormatívnefinancovanieažalobcovitakvzniklaškoda.22. Výkon inšpekcie nebol ukončený tak, ako uviedol žalovaný, pretože žalobca Správu z inšpekcie
prevzal dňa 30.04.2020 a v lehote do 10 pracovných dní mal právo zaslať písomné vyjadrenie k
obsahu správy. Toto svoje právo využil a zo strany žalovaného bol dňa 05.06.2020 vypracovaný

dodatok k Správe, ktorý bol najprv žalovanému zaslaný bez podpisov školských inšpektorov a na
základe podaných námietok zo strany žalobcu bol následne dodatok upravený a podpísaný školskými
inšpektormi a doručený žalobcovi až 22.07.2020.
23. Žalobca preto vyjadril presvedčenie, že je daný dôvod, aby chránil svoje práva určením, že výkon
školskej inšpekcie bol nezákonný, a tým aj určenia, že zistenia pochádzajúce z takejto inšpekcie sú

nezákonné a žiaden ďalší orgán nemôže na základe týchto zistení relevantne konať a používať doklady
získané z takto nezákonne vykonanej inšpekcie.
24. Žalobca uviedol, že po podaní žaloby bola školská inšpekcia na základe Poverenia a jeho Dodatku
č.1 zo strany žalovaného ukončená, a preto je daný dôvod na zmenu žalobného návrhu podľa § 252
ods. 2 SSP. Žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu tak, aby súd určil, že školská inšpekcia vykonaná
Štátnou školskou inšpekciou, Školské Inšpekčné centrum Košice, na základe Poverenia hlavnej školskej

inšpektorky č. XXXXX/XXXX-XXXX, zo dňa 26.11.2019 a Dodatku č.1 k Povereniu č. XXXXX/XXXX-
XXXX zo dňa 20.02.2020 v Súkromnej strednej odbornej škole, ul. 29.augusta 2340/38A, Trebišov, bola
vykonaná v rozpore s § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení zmien a doplnkov a § 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a školských
zariadení.

IV.2 Duplika
25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 28.07.2025 uviedol, že navrhuje, aby
súd žalobu (i) odmietol pre neprípustnosť, poťažmo (ii) zamietol ako nedôvodnú.
26. Obsah repliky považoval žalovaný za neopodstatnený. Ani v tomto podaní žalobca neoznačil
žiadne jeho konkrétne práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktoré sú alebo môžu byť ním

označeným zásahom dotknuté ani neuviedol, akým konkrétnym spôsobom bolo do nich zasiahnuté,
resp. akým konkrétnym spôsobom sú priamo dotknuté. Výkon inšpekcie vôbec nebol spôsobilý do
žalobcom všeobecne uvedených práv zasiahnuť. Rozsudok Delta pekárny, a.s. c/a ČESKÁ REPUBLIKA
z roku 2014 sa týkal výkonu prehliadky nebytových priestorov. Takýto zásah však zo strany žalovaného
v danom prípade realizovaný nebol.

27. Pokiaľ žalobca uviedol, že za iný zásah považuje postup žalovaného pri výkone školskej inšpekcie v
dobe od 27.11.2019 na základe Poverenia v spojení s Dodatkom č. 1 k Povereniu vykonaný u žalobcu,
toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s obsahom podanej žaloby, podľa ktorej za zásah explicitne označil
výkon tematickej inšpekcie na základe Dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2020 k Povereniu. Žalobca tak urobil
zámerne, pretože samotný výkon školskej inšpekcie z dôvodu zákonnej subjektívnej lehoty na podanie

žaloby podľa § 256 SSP už v čase podania žaloby napadnúť nemohol. Pokiaľ teraz za zásah napadnutý
žalobou označuje samotný výkon školskej inšpekcie, žalovaný namieta nedodržanie lehoty na podanie
žaloby podľa § 256 SSP.
28. Žalovaný namietal, že tvrdenie, že žalovaný pri výkone inšpekcie prekročil svoje právomoci a
nesledoval legitímny cieľ, žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Žalobca neuviedol

žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by to potvrdzovala. Ďalej namietal, že žalobca uvádza ďalšie (nové)
skutočnosti, ktoré neuviedol v lehote na podanie žaloby a ktoré sú preto neprípustné (§ 62 ods. 1 SSP).
Žalovanýpoukázalnajmänanepreukázanétvrdenieoúdajnejúčastibývalejhlavnejškolskejinšpektorky
na inšpekcii. Zákon neukladá žalovanému, aby inšpekciu vykonával s určitým konkrétnym počtom
inšpektorov. Je na jeho úvahe, aký počet inšpektorov považuje za potrebný. Žalovaný teda zvýšením

počtuinšpektorovnemôžeporušiťzákon.Zobsahupodaniažalobcuniejezrejmé,akosazvýšeniepočtu
inšpektorov mohlo priamo dotknúť jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Žalobca tiež
neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré mal žalovaný porušiť tým, že vykonal inšpekciu
nezaradenúdoplánuinšpekčnejčinnosti.Podľa§2ods.2vyhláškyMinisterstvaškolstvaSRč.137/2005
Z. z. o školskej inšpekcii (ďalej len „vyhláška č. 137/2005 Z. z.“) môže štátna školská inšpekcia vykonať

inšpekciu aj mimo plánu inšpekčnej činnosti.
29. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný posudzoval právnu opodstatnenosť dokumentov a tieto odoberal,
pričom kontrola nepatrí do jeho právomoci, žalovaný označil ako neprípustnú novotu (§ 62 ods. 1 SSP).
Ďalej uviedol, že táto námietka nesmeruje proti inému zásahu, teda výkonu inšpekcie, ale voči jej
výsledkom, ktoré sú obsahom Správy. Táto námietka je teda mimo predmetu konania.

30. K tvrdeniu žalobcu, že školská inšpekcia nemá zo zákona oprávnenie vykonávať kontrolu
dodržiavania právnych predpisov uviedol, že ide o neprípustnú novotu (§ 62 ods. 1 SSP), rovnako ako
ďalšie jeho tvrdenia v bode 11. repliky. Tvrdenia žalobcu sú navyše v priamom rozpore s § 3 písm.a) vyhlášky č. 137/2005 Z. z., podľa ktorého pri výkone školskej inšpekcie sa kontroluje dodržiavanie
všeobecne záväzných právnych a vnútorných predpisov.
31. Žalovaný nevyvodzoval zo svojich zistení v rámci inšpekcie žiadne závery alebo dôsledky voči

žalobcovi. Vzhľadom na to, čo žalovaný zistil, predložil podnet orgánu oprávnenému v tejto oblasti
rozhodovať. Žalovaný oznámil ministerstvu objektívne zistené skutočnosti, ktoré sú nepochybné, a to v
súlade s ústavnou zásadou spolupráce medzi štátnymi orgánmi.
32. Žalovaný spochybnil aj námietky žalobcu uvedené v bodoch 12. až 14. repliky, jednak z dôvodu,
že ide o neprípustné novoty a jednak preto, že námietky nesmerujú proti inému zásahu, teda proti

faktickému výkonu inšpekcie, ale voči jeho výsledkom, ktoré sú obsahom Správy. Tieto námietky sú teda
mimo predmetu konania. Namietal, že by cieľ inšpekcie bol iný, než aký bol uvedený v Poverení.
33. Pokiaľ žalobca poukazoval na upozornenie (podnet), ktorý žalovaný predložil ministerstvu, v tomto
prípade ide o samostatný akt žalovaného, ktorý nebol predmetom pôvodnej žaloby a ktorý nie je
súd oprávnený preskúmavať v tomto konaní. Uvedené sa týka aj následného postupu ministerstva a
Okresného úradu Prešov. Ak mal žalobca námietky proti ich aktom, má sa súdnej ochrany domáhať

žalobou voči týmto orgánom. Tvrdenie žalobcu pokladal za zmätočné a poukázal na to, že súd v tomto
konaní nie je oprávnený posudzovať relevantnosť zistení žalovaného v rámci školskej inšpekcie.
34. Žalovaný uviedol, že žaloba obsahovala nezmyselný a nevykonateľný žalobný návrh a túto vadu
nemôže žalobca odstrániť tým, že následne v replike pristúpi k podaniu návrhu na zmenu žaloby.
Namietal tiež nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby, a teda že zmena žaloby je zmenou

neprípustnou, ktorá je v rozpore s § 62 SSP. Pokiaľ chcel žalobca včas napadnúť výkon školskej
inšpekcie ako takej, tak o zásahu sa dozvedel ešte v roku 2019, kedy školská inšpekcia začala. Žalovaný
namietal aj nedodržanie podmienok § 252 ods. 2 SSP, pretože v konaní nie je splnená podmienka, že
počas trvania zásahu nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP a žalobca ani neodôvodnil
splnenie ďalších obligatórnych podmienok podľa § 252 ods. 2 SSP.

V. Konanie na správnom súde
35. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
36. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto zákona
sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti

verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone
kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
37. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú

v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“
38. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca môže meniť rozsah a
dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.“
39. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pre správny súd je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2

písm. d) až f) a i) až k).“
40. Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou
domáhaťochranypredinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,aktakýtozásahalebojehonásledkytrvajú
alebo ak hrozí jeho opakovanie.“
41. Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou

domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho
trvanianebolomožnépodaťžalobupodľaodseku1arozhodnutiesprávnehosúdujedôležiténanáhradu
škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“
42. Podľa ustanovenia § 254 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,
prípadne priamo dotknutá jeho následkami.“
43. Podľa ustanovenia § 261 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní zistí,
že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.“
44. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10,

§ 13 ods. 2 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného pri vykonaní inšpekcie
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 261 SSP zamietnuť. Správny
súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci beznariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a podľa názoru správneho
súdu nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.
VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

45. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. „Štátna školská inšpekcia je orgán štátnej
správy v školstve. Štátna školská inšpekcia je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave zapojená
finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva; jej organizačnými súčasťami sú školské inšpekčné centrá.
Štátna školská inšpekcia je vo svojej činnosti nezávislá, riadi sa zákonmi a inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi.“

46. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. „Štátna školská inšpekcia plní funkciu
kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-
technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na
pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a
školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (ďalej len "kontrolovaný subjekt"). V tejto
oblasti vybavuje sťažnosti a petície.“

47. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. „Školskú inšpekciu vykonáva Štátna
školskáinšpekcia(§12)prostredníctvomškolskýchinšpektorovpoverenýchnavýkonhlavnýmškolským
inšpektorom alebo riaditeľom školského inšpekčného centra. Školskú inšpekciu predmetov náboženstvo
a náboženská výchova vykonávajú školskí inšpektori na základe poverenia hlavného školského
inšpektora alebo riaditeľa školského inšpekčného centra a osoby na základe poverenia príslušnej

cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov. Školskú inšpekciu v špeciálnych
výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie vykonávajú
školskí inšpektori na základe poverenia hlavného školského inšpektora alebo riaditeľa inšpekčného
centra v súčinnosti s prizvaným odborníkom z praxe. Školskú inšpekciu na pracovisku praktického
vyučovania vykonávajú školskí inšpektori za účasti zástupcu príslušnej stavovskej organizácie alebo

príslušnej profesijnej organizácie.“
48. Podľa ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. „Poverenie na výkon školskej
inšpekcie obsahuje meno a priezvisko školského inšpektora, predmet školskej inšpekcie, označenie
kontrolovaného subjektu, čas trvania školskej inšpekcie, dátum vystavenia poverenia a podpis hlavného
školského inšpektora alebo riaditeľa školského inšpekčného centra.“

49. Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. „Školskí inšpektori sú pri výkone školskej
inšpekcie oprávnení najmä vstupovať do priestorov kontrolovaných subjektov, kontrolovať výchovno-
vzdelávaciu činnosť, nazerať do dokumentácie škôl a školských zariadení, vyžadovať od orgánov štátnej
správy v školstve [§ 2 ods. 1 písm. a) až d), f) a g)] informácie a písomné podklady potrebné na plnenie
svojich úloh. Na činnosť školských inšpektorov podľa tohto zákona a na ich oprávnenia a povinnosti pri

vykonávaní školskej inšpekcie sa primerane vzťahujú osobitné predpisy.“
50. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. „Výsledky zistení a hodnotení zo školskej
inšpekcie sa zaznamenávajú vo výstupných inšpekčných materiáloch formou správy o výsledkoch
školskej inšpekcie. Zistené poznatky a informácie sa súhrnne spracujú podľa potreby formou súhrnnej
správy na základe výsledkov z vykonaných inšpekcií. Súhrnná správa obsahuje predmet školskej

inšpekcie, všeobecné zistenia a ich hodnotenie s označením konkrétnych kontrolovaných subjektov, v
ktorých boli zaznamenané kladné alebo negatívne zistenia, oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania
pre riaditeľov kontrolovaných subjektov, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve. Súhrnná
správa sa zverejňuje na webovom sídle Štátnej školskej inšpekcie.“
51. Podľa ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. „Správa o výsledkoch školskej

inšpekcie obsahuje označenie inšpekčného orgánu, mená a priezviská školských inšpektorov, ktorí
inšpekciu vykonali, označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas školskej inšpekcie, predmet
školskej inšpekcie, zistenia a ich hodnotenie, označenie dokladov a ostatných materiálov, o ktoré
sa zistenia opierajú, a uplatnené opatrenia. Správu o výsledkoch školskej inšpekcie po prerokovaní
podpisujú školskí inšpektori, ktorí sa na inšpekcii zúčastnili, a riaditeľ kontrolovaného subjektu alebo

zamestnávateľ, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou. Ak správu
o výsledkoch školskej inšpekcie nemožno prerokovať, považuje sa za prerokovanú doručením
jedného vyhotovenia správy o výsledkoch školskej inšpekcie riaditeľovi kontrolovaného subjektu alebo
zamestnávateľovi, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou.“
52. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) „Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje
za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie
protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu.“
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom53. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny
súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť

01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom
do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom
pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.

54. Súd namietaný iný zásah orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobných bodov (§ 134 ods.
1 SSP), pričom vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods.
2 písm. a) SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal predovšetkým zo žalovaným
predloženého administratívneho spisu.
55. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania, najmä otázku včasnosti
podania žaloby a splnenia podmienok podľa § 252 SSP pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu

verejnej správy. V správnej žalobe žalobca namietal, že k zásahu do jeho subjektívnych práv došlo
postupomžalovaného,atovydanímDodatkuč.1kPovereniu,pričomtentozásahvčasepodaniažaloby
trval. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase podania správnej žaloby (20.04.2020) neboli
splnenépodmienkypodľaustanovenia§252ods.1SSP,pretožeinšpekciabolaukončenáprerokovaním
Správy dňa 26.03.2020. Žalobca následne v replike uviedol, že v čase podania žaloby školská inšpekcia

u žalobcu nebola ukončená, pretože Správa bola žalobcovi doručená dňa 30.04.2020 a v lehote 10
pracovných dní bol žalobca oprávnený zaslať k Správe písomné vyjadrenie, čo aj využil a následne bol
zo strany žalovaného dňa 05.06.2020 vypracovaný dodatok k Správe, ktorý bol žalobcovi doručený až
22.07.2020 (po námietkach žalobcu, že bol prvotne zaslaný bez podpisov školských inšpektorov).
56. Podľa § 13 ods. 6 druhá veta zákona č. 596/2003 Z. z. na činnosť školských inšpektorov

podľa tohto zákona a na ich oprávnenia a povinnosti pri vykonávaní školskej inšpekcie sa primerane
vzťahujú osobitné predpisy. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na osobitný zákon, ktorým je
zákon č. 10/1996 Z. z. Vo vzťahu ku skončeniu inšpekcie, keďže zákon č. 596/2003 Z. z. uvedené
osobitne neupravuje, je možné primerane použiť § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z., podľa ktorého
„Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak

sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne
podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu.“ Výsledky zistení a hodnotení zo školskej inšpekcie sa
zaznamenávajú vo výstupných inšpekčných materiáloch formou správy o výsledkoch školskej inšpekcie
(ktorú je možné považovať za obdobu protokolu o výsledkoch vykonanej kontroly). Okamih, kedy
je správa o výsledkoch školskej inšpekcie považovaná za prerokovanú, je však osobitne upravený

v zákone č. 596/2003 Z. z. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 9 tretia veta zákona č. 596/2003 Z. z.,
ak správu o výsledkoch školskej inšpekcie nemožno prerokovať, považuje sa za prerokovanú doručením
jedného vyhotovenia správy o výsledkoch školskej inšpekcie riaditeľovi kontrolovaného subjektu.
V Správe nachádzajúcej sa v administratívnom spise je v závere uvedená poznámka, že „vzhľadom na
to,ženebolomožnésprávuovýsledkochškolskejinšpekcieprerokovaťosobne,budejednovyhotovenie

správy v zmysle § 13 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. doručené riaditeľke kontrolovaného subjektu
poštou.“ V administratívnom spise sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie Správy žalobcovi
dňa 30.04.2020. Ak teda žalobca podal žalobu vo veci iného zásahu proti konaniu orgánu verejnej
správy dňa 20.04.2020, pričom iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone inšpekcie
podľa osobitného predpisu, žalobu je potrebné považovať za podanú počas trvania iného zásahu, keďže

inšpekcia v čase podania žaloby nebola skončená.
57. Žalobca tvrdil zásah do svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného, ktorý v správnej
žalobe vymedzil ako zásah spočívajúci vo vydaní Dodatku č. 1 k Povereniu, ktorým došlo k rozšíreniu
počtu inšpektorov vykonávajúcich inšpekciu. Iná zmena Poverenia týmto Dodatkom č. 1 nebola
vykonaná. V žalobe žalobca iné uplatňovanie inšpekčných oprávnení žalovaným nenamietal. Keďže

k vydaniu Dodatku č. 1 k Povereniu došlo dňa 20.02.2020 a zároveň sa školskí inšpektori dostavili
v tento deň na výkon inšpekcie k žalobcovi, žalobca sa o Dodatku č. 1 dozvedel 20.02.2020. Žalobu
podanú dňa 20.04.2020, vzhľadom na ustanovenia § 256 SSP je možné vo vzťahu k žalobcom v žalobe
vymedzenému inému zásahu považovať za podanú včas.
58. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Jedným zo základných
zákonných predpokladov pre dosiahnutie úspechu v správnom súdnom konaní je preukázanie, že (vtomtoprípade)inýmzásahomorgánuverejnejsprávydošlokporušeniuprávaaleboprávomchráneného
záujmu žalobcu alebo že bolo jeho právo alebo právom chránený záujem iným zásahom priamo
dotknuté. Zároveň tento zásah musí spĺňať aj zákonom stanovené artibúty iného zásahu, teda musí ísť

o faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Správny súd
sa preto ďalej zaoberal tým, či žalobcom tvrdený iný zásah – vydanie Dodatku č. 1 k Povereniu a výkon
inšpekcie na základe tohto Dodatku č. 1, možno považovať za iný zásah podľa Správneho súdneho
poriadku, či ide o zásah spôsobilý porušiť a/alebo mať priamy dotyk na subjektívnych právach a právom
chránených záujmoch žalobcu a či k takému to porušeniu práv a/alebo právom chránených záujmov

žalobcu došlo resp. či boli práva a/alebo právom chránené záujmy žalobcu takýmto spôsobom dotknuté.
59. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone inšpekcie podľa osobitného predpisu.
V konaní nevznikli pochybnosti, že žalovaný bol oprávnený vykonať u žalobcu školskú inšpekciu
podľa ustanovenia § 12 a nasl. zákona č. 596/2003 Z. z. Postupom pri výkone inšpekcie sa
rozumie uplatňovanie inšpekčných oprávnení orgánom verejnej správy, ktoré môžu mať rôzny dopad
na subjektívne práva osôb, voči ktorým inšpekcia smeruje. Ide spravidla o vykonávanie oprávnení

spojených s výkonom inšpekcie, napríklad o vstup do priestorov subjektu, u ktorého je inšpekcia
vykonávaná, nazeranie do dokumentácie, vyžadovanie informácií a písomných podkladov potrebných
na plnenie úloh orgánu verejnej správy pri výkone inšpekcie a pod. Žalobca v žalobe ako faktický úkon
zasahujúci do jeho práv uviedol vydanie Dodatku č. 1 k Povereniu a výkon inšpekcie na základe tohto
Dodatku č. 1 a namietal, že na vydanie Dodatku č. 1 nebol žiadny dôvod. Aj žalobný návrh v žalobe

žalobca formuloval tak, že žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať vo výkone inšpekcie na
základe Dodatku č. 1 k Povereniu.
60. Správny súd musí prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobca v žalobe neoznačil žiadne konkrétne
subjektívne práva žalobcu, ktoré mali byť uvedeným postupom žalovaného porušené alebo priamo
dotknuté. Žalobca len poukázal na to, že výsledkom inšpekcie je Správa, ktoré síce nemá povahu

rozhodnutia a nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, ale môže byť podkladom pre
ďalšie správne konanie, a to konanie o vyradenie školy zo siete. Správny súd uvádza, že len samotné
rozšírenie počtu inšpektorov vykonávajúcich inšpekciu a následný výkon inšpekcie prostredníctvom
vyššieho počtu inšpektorov nezmenilo právnu pozíciu žalobcu. Subjektívne oprávnenia a povinnosti
žalobcu ako školy, v ktorej bola inšpekcia vykonaná, zostali aj po rozšírení počtu inšpektorov identické

ako pred vydaním Dodatku č. 1. Pokiaľ žalobca uviedol, že inšpektori poverení výkonom inšpekcie
na základe Dodatku č. 1 k Povereniu nemali žiadne informácie o priebehu dovtedy vykonanej
inšpekcie a začali od žalobcu požadovať doklady nad rámec Poverenia, žalobca žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, o aké doklady išlo a v čom malo spočívať prekročenie Poverenia. Nakoniec žalobca ani
netvrdil, že by inšpektori poverení výkonom inšpekcie na základe Dodatku č. 1 k Povereniu vôbec odňali

žalobcovi nejaké podklady alebo nosiče, na ktorých boli zaznamenané informácie. Z administratívneho
spisu síce vyplýva, že dňa 21.02.2020 boli žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté doklady uvedené
v Potvrdení o odovzdaní a prevzatí dokladov, tento úkon však žalobca v žalobe nenamietal ako
zasahujúci do jeho práv alebo právom chránených záujmov. V konaní teda nebolo preukázané, že
žalobcom namietanými úkonmi vykonanými v rámci inšpekcie na základe Dodatku č. 1 došlo k porušeniu

jeho práv alebo právom chránených záujmov alebo že ním boli jeho práva a/alebo právom chránené
záujmy priamo dotknuté.
61. K ostatným námietkam žalobcu, uvedeným v žalobe, správny súd uvádza, že namietané mediálne
vystúpenie hlavnej školskej inšpektorky nie je úkonom v rámci výkonu inšpekcie. Pokiaľ žalobca
považoval výroky hlavnej štátnej inšpektorky, ktoré v reportáži zazneli, za zasahujúce do jeho práv alebo

pokiaľ podľa jeho názoru došlo zo strany hlavnej štátnej inšpektorky k porušeniu povinnosti mlčanlivosti,
mal k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany, ktoré mohol použiť.
62. Pokiaľ ide o námietku, že po vykonaní inšpekcie dôjde k vydaniu Správy a následne môže štátna
školská inšpekcia na základe skutočností zistených v priebehu inšpekcie napríklad podať návrh na
vyradenieškolyzosiete,uvedenéprekračujerámecprieskumnejčinnostisúduvtomtoosobitnomkonaní

proti inému zásahu orgánu verejnej správy, keďže jednak nejde o faktické úkony vykonané v rámci
inšpekcie a jednak v čase podania žaloby uvedené úkony žalovaného neboli (ešte) realizované.
63. Správny súd, vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.05.2021 (repliky), považuje za
potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti a právne závery. Žalobca v podaní zo dňa 12.05.2021 uviedol,
že za iný zásah považuje postup žalovaného pri výkone školskej inšpekcie v dobe od 27.11.2019 na

základe Poverenia v spojení s Dodatkom č.1 vykonaný u žalobcu. Tvrdil, že žalovaný školskú inšpekciu
nevykonával v súlade so zákonom a v nevyhnutnom rozsahu a inšpekcia nesledovala zákonom a
Poverením daný cieľ. Poukázal (i) na rozšírenie počtu inšpektorov Dodatkom č. 1, na ktorého vydanie
nebol dôvod, (ii) na návštevu hlavnej školskej inšpektorky v Školskom inšpekčnom centre v Košiciach,kde mala zisťovať priebeh inšpekcie u žalobcu, (iii) na skutočnosť, že inšpekcia u žalobcu nebola
uvedené v Pláne inšpekčnej činnosti na školský rok 2019/2020 a tvrdil, že (iv) zo Správy vyplynulo,
že žalovaný vstupoval do priestorov žalobcu a získal informácie a písomné podklady v rozpore so

zákonom. Ďalej namietal, že (v) žalovaný pri inšpekcii posudzoval právnu opodstatnenosť dokumentov
a tieto odoberal, pričom kontrola týchto dokumentov, podľa zákona, nepatrí do jeho právomoci a že (vi)
vykonával kontrolu dodržiavania právnych predpisov v procese prijímania a prestupu žiakov a dohľad
nad dodržiavaním financovania, na čo zo zákona nemá právomoc. Zároveň uvedeným podaním zmenil
žalobu, podľa jeho vyjadrenia v intenciách § 252 ods. 2 SSP a § 62 ods. 1 SSP, a žiadal, aby súd

určil, že školská inšpekcia vykonaná žalovaným na základe Poverenia a Dodatku č.1 bola vykonaná v
rozpore s § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a
školských zariadení. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.07.2025 namietal nedodržanie subjektívnej lehoty
na podanie žaloby, neprípustnosť zmeny žaloby podľa § 62 SSP a nedodržanie podmienok pre zmenu
žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP.
64. Správny súd poukazuje na to, že podľa aktuálneho znenia SSP žalobca môže podľa § 257 ods. 2

SSP zmeniť žalobu pôvodne podanú podľa § 252 ods. 1 SSP na žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, a to
v prípade, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP.
Správny súd však v tomto konaní, v súlade s § 493e SSP, postupuje podľa zákona v znení účinnom
do 30.06.2023. Je preto potrebné sa vysporiadať s otázkou, či za tohto právneho stavu žalobca mohol
zmeniť žalobu pôvodne podanú podľa § 252 ods. 1 SSP na žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, ak iný

zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP. Tu správny súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sfk/59/2023 zo dňa 20.12.2024,
v ktorom kasačný súd uvádza: „Správny súdny poriadok de lege lata v § 257 ods. 2 ustanovuje možnosť,
resp. právo žalobcu zmeniť negatórnu žalobu proti inému zásahu na žalobu určujúcu za podmienky, ak
iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní negatórnej žaloby. Hoci uvedené ustanovenie

zákona nadobudlo účinnosť až 1. júla 2023, teda po podaní žaloby v prejednávanej veci, nemala
uvedená novelizácia povahu „zmeny“ ale len „spresnenia“ právnej úpravy. Právo žalobcu na zmenu
žalobného návrhu pri žalobe proti inému zásahu totiž umožňovala aj pôvodne účinná právna úprava,
ktorá jednak v § 62 ods. 1 SSP zmenu žalobného návrhu a contrario nevylučovala ani po uplynutí
lehoty na podanie žaloby a súčasne takáto zmena bola vylúčená v zmysle § 183 SSP len v konaní

o správnej žalobe. Na to nakoniec reflektovala aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky. Možnosť v priebehu konania prekvalifikovať žalobu proti inému zásahu podanú ako negatórnu
nažalobuurčujúcuboladeklarovanánapr.vuzneseníNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 20. januára 2022, tiež v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021, pričom podporne možno poukázať aj na

rozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduČeskejrepubliky,atorozsudokč.k.1Aps3/2006-69zodňa17.
januára 2008 (publikovaný pod. č. 1590/2008 Sb. NSS). Základným účelom správneho súdneho konania
pretaveným do § 2 SSP ako aj do zásady upravenej v § 5 ods. 2 SSP je ochrana práv alebo právom
chránenýchzáujmovfyzickejaprávnickejosobyvoblastiverejnejspráv,t.j.vlastnýchsubjektívnychpráv
účastníka administratívnoprávnych vzťahov. Táto ochrana ale závisí od aktivity dotknutej osoby, ktorá

sa jej musí domáhať zákonom ustanoveným postupom. Súčasťou tohto postupu môže byť aj pôvodne
judikatúrou a následne zákonodarcom (od 1. júla 2023) upravená možnosť zmeny žalobného návrhu
v rámci konania proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo žaloby negatórnej na žalobu určujúcu
za podmienky zmeny skutkového stavu v priebehu súdneho konania po podaní negatórnej žaloby.
Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že ak žalobou napadnutý iný zásah skončil a táto skutočnosť bola

v správnom súdnom konaní nesporne preukázaná, nemôže byť negatórnej zásahovej žalobe (nikdy)
vyhovené (a to ani v prípade jej dôvodnosti), pretože logicky platí, že vo vzťahu ku skončenému inému
zásahu nemôže správny súd zakázať žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu tak, ako
to predpokladá znenie § 262 ods. 1 SSP upravujúce rozhodnutie o vyhovení negatórnej zásahovej
žalobe.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ po podaní žaloby došlo ku skončeniu žalobou napadnutého

iného zásahu, žalobca mohol zmeniť žalobný návrh v rámci konania proti inému zásahu orgánu verejnej
správy zo žaloby negatórnej na žalobu určujúcu. Keďže bolo preukázané, ako je podrobnejšie uvedené
v bodoch 55. a 56. odôvodnenia, že žalobcom namietaný iný zásah skončil po podaní žaloby, žalobca
mohol, aj pri procesnom postupe podľa právneho stavu účinného do 30.06.2023, zmeniť žalobný návrh
z negatórneho na určujúci.

65.Spornouotázkoubolaajskutočnosť,čižalobcamôžepouplynutílehotyurčenejzákonomnapodanie
žaloby na správny súd meniť rozsah a dôvody žaloby. Žalobca totiž podaním zo dňa 12.05.2021 rozšíril
rozsah aj dôvody pôvodne podanej žaloby. Rozšírením rozsahu sa rozumie aj rozšírenie dôvodov,
t. j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv.Vymedzením rozsahu a dôvodov žaloby je správny súd viazaný, pričom v konaní proti inému zásahu
orgánu verejnej správy sa neuplatňujú výnimky uvedené napríklad v § 134 ods. 2 SSP alebo § 195 SSP.
Činnosť správneho súdu je určená rámcom, ktorý žalobca vymedzuje v žalobe a správny súd môže

preskúmať len v zákonnej lehote uplatnený rozsah a dôvody, pre ktoré žalobca iný zásah orgánu verejnej
správy napáda. Na rozšírený rozsah a dôvody žaloby nad rámec žaloby zo dňa 16.04.2020, uplatnené
až vo vyjadrení žalobcu zo dňa 12.05.2021, preto správny súd neprihliadal, nakoľko boli uplatnené až
po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§ 62 ods. 1 SSP).
66. Pre úplnosť a vzhľadom na námietku žalovaného, týkajúcu sa oneskoreného podania žaloby,

správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal v podaní zo dňa 12.05.2021 aj postup žalovaného
pred vydaním Dodatku č. 1 a vykonávaním inšpekcie na jeho základe, ak by súd na toto rozšírenie
žaloby prihliadal, musel by ho posúdiť ako oneskorene podané. Žaloba proti inému zásahu orgánu
verejnej správy musí byť v zmysle ustanovenia § 256 SSP podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch
rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Zákonodarca tak v ustanovení § 256

SSP stanovuje dve procesné lehoty - dvojročnú objektívnu lehotu a dvojmesačnú subjektívnu lehotu.
Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.
Objektívna dvojročná lehota vzťahujúca sa k okamihu, kedy došlo k vykonaniu tvrdeného nezákonného
zásahu bude vždy počítaná od okamihu, kedy došlo k úkonu, ktorý je žalobcom označovaný za
nezákonný. Žalobca v žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy označil začiatok iného zásahu

žalovanej do práv žalobkyne dátumom vydania Dodatku č. 1 k Povereniu a výkonu inšpekcie na jeho
základe, t. j. 20.02.2020. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že výkon samotnej inšpekcie na
základe Poverenia začal dňa 27.11.2019 a pokračoval pred vydaním Dodatku č. 1 v dňoch 28.11.2019,
09.12.2019, 11.12.2019, 13.12.2019, 15.01.2020, 30.01.2020 a 07.02.2020. Je zjavné, že podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v rámci objektívnej dvojročnej lehoty bolo zachované

a v prejednávanej veci ani nie je sporné. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že hoci ustanovenie tzv.
objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) podľa SSP má len subsidiárny charakter
a predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
pre včasné podanie žaloby je nevyhnutné, aby bola zachovaná aj subjektívna lehota.
67. Subjektívna dvojmesačná lehota je vždy viazaná na vedomosť žalobcu o nezákonnom zásahu. Je

preto nevyhnutné zodpovedať otázku, ktoré okolnosti vzťahujúce sa určitému úkonu orgánu verejnej
správy musia byť žalobcovi známe, aby došlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty pre podanie žaloby
proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa názoru správneho súdu, ktorý zodpovedá judikatúre
Najvyššieho správneho súdu SR v tejto otázke, za začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné považovať okamih, kedy sa žalobca

dozvedel o skutočnostiach, v ktorých vidí faktický zásah orgánu verejnej správy do svojich práv.
Konkrétne sa jedná o okamih, kedy sa do sféry žalobcu dostanú také informácie, na ktorých základe je
schopný nadobudnúť vedomosť o tom, v čom konanie orgánu verejnej správy, ktoré má byť nezákonným
zásahom, spočíva a že je zamerané proti nemu. Subjektívna lehota pre podanie žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy začne preto plynúť odo dňa, kedy žalobca disponuje relevantnými

informáciami, ktoré mu umožňujú posúdiť, že ide o konanie verejnej správy, v čom toto konanie spočíva
a že je toto konanie zamerané proti nemu. Pre znalosť o tom, v čom konanie spočíva, je rozhodujúca
vždy znalosť žalobcu o skutkových okolnostiach, z ktorých vyplýva konanie či nekonanie orgánu verejnej
správy, v ktorom vidí žalobca nezákonný zásah (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.
zn. 4Svk/30/2023 zo dňa 29.11.2024).

68.SprávnysúdpoukazujeajnarozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduSR,sp.zn.10Sžk/23/2020zo
dňa 30.09.2021, ktoré bolo uverejnené pod č. 4/2022 ZNSS a v ktorom kasačný súd uvádza: „Kasačný
súd preto súhlasne s názorom krajského súdu konštatuje, že sa stotožňuje s jeho argumentáciou
uvedenou v bode 74 napadnutého uznesenia (a tu sčasti zopakovanou v bode 5 tohto rozhodnutia), kde
uvádza, že subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je naviazaná na prvú vedomosť

dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý
určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu
dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust.
§ 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak
zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre

začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Rovnako
kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po
tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno
celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný,resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje
právnu zásadu -„Vigilantibus iura scripta sunt“ zákony sú písané pre bdelých. Ak žalobkyňa túto zásadu
nerešpektovala a žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy nepodala v zákonom stanovenej

dvojmesačnej subjektívnej lehote (ustanovenia § 256 SSP), musí znášať nepriaznivé následky z
hľadiska obmedzenia prístupu k správnemu súdu.“
69. Ako uvádza Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 4Svk/30/2023 zo dňa 29.11.2024, z
výkladu ustanovenia § 256 SSP tiež nijako nemožno dospieť k záveru, že v prípade trvajúceho zásahu
(§ 252 ods. 1 SSP) by mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého trvania iného

zásahu. Takisto z uvedeného ustanovenia nijako nevyplýva, že by bolo možné na jednu (subjektívnu)
alebo druhú (objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola podaná počas
trvania zásahu, prípadne, že by lehota začala plynúť až momentom skončenia zásahu. Takýto výklad
by totiž ignoroval jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná lehota aplikuje na
každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela
(porovnaj uznesenie NSS SR, sp. zn. 7Svk/57/2022). V prejednávanej veci sa žalobca dozvedel o

konaní žalovaného, ktoré podľa neho, vychádzajúc z vyjadrenia zo dňa 12.05.2021, predstavuje iný
zásah, najneskôr v deň začatia výkonu inšpekcie dňa 27.11.2019. Z obsahu spisového materiálu je
zrejmé, že najneskôr dňom 27.11.2019 bol žalobca riadne informovaný o začatí výkonu inšpekcie zo
strany žalovaného a počnúc týmto dňom mal možnosť namietať neprimeranosť uvedeného zásahu
do jeho práv. Žalobcovi nič nebránilo tomu, aby včas a zákonným spôsobom uplatnil voči inému

zásahu žalovaného dostupné právne prostriedky a včas podal žalobu voči nezákonnému zásahu orgánu
verejnej správy aj vo vzťahu k postupu žalovaného vykonaného v čase pred vydaním Dodatku č. 1
k Povereniu. Pre dôsledné vyčerpanie argumentácie správny súd dodáva, že ak by aj pripustil úvahu o
posudzovaní subjektívnej lehoty pre včasné podanie žaloby (v rozsahu a z dôvodov uvedených v podaní
zo dňa 12.05.2021) proti inému zásahu žalovaného a túto posudzoval zvlášť vo vzťahu ku každému

jednotlivému úkonu žalovaného vykonanému pred vydaním Dodatku č. 1 k Povereniu, dospel by k
záveru, že pri počítaní plynutia dvojmesačnej lehoty od akéhokoľvek z úkonov – faktické začatie výkonu
inšpekcie dňa 27.11.2019, či čiastkových úkonov žalovanej, zachytené vo forme potvrdení o odovzdaní
a prevzatí dokladov zo dňa 27.11.2019 a 07.02.2020, bola by správna žaloba podaná po uplynutí
dvojmesačnej subjektívnej lehoty, a teda zjavne oneskorene. Ako však už bolo uvedené v bode 65.

odôvodnenia, na rozšírený rozsah a dôvody žaloby nad rámec žaloby zo dňa 16.04.2020, uplatnené až
vo vyjadrení žalobcu zo dňa 12.05.2021, správny súd neprihliadal, keďže boli uplatnené až po uplynutí
lehoty na podanie správnej žaloby, a preto nebolo potrebné osobitne rozhodovať o otázke včasnosti vo
vzťahu k tomuto podaniu.
VIII. Záver

70. Na základe záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci správny súd
konštatuje, že nebolo preukázané, že by v žalobe vymedzeným iným zásahom žalovaného došlo
k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.
71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 (a contrario) a §
168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym

súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil
osobitnédôvody,prektorébybolospravodlivépožadovaťodžalobcu,abynahradilžalovanémudôvodne
vynaložené trovy konania. Správny súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že je potrebné starostlivo zvažovať,
či je spravodlivé od žalobcu žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté orgánu verejnej správy tým, že si zvolil
na zastupovanie v konaní kvalifikovaného právneho zástupcu, keďže orgány verejnej správy by mali

byť dostatočne personálne a finančne zabezpečené, aby v súdnom konaní, v ktorom je predmetom
konania preskúmanie zákonnosti ich postupu v administratívnom konaní resp. pri výkone inšpekcie,
za správny orgán vystupovali predovšetkým ich kvalifikovaní zamestnanci. V predmetnej veci správny
súd neidentifikoval výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné od žalobcu požadovať, aby v danej
procesnej situácii nahradil žalovanému trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).