Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B5-3T/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010270
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:0018010270.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovou a

prísediacich sudcov Ing. Zuzany Kokavcovej a Mgr. Ľuboša Kolera, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 13.októbra 2025 v Bratislave pomerom 3:0

r o z h o d o l :

obžalovaný W. H. Z. O. M. : nar. XX.XX.XXXX v H., trvalý pobyt Bratislava
F. č. XXXX/X

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 01.októbra 2016 v čase asi o 01:40 hod. V Bratislave počas cesty autobusom MHD linky č. 93 zo
zastávky „Hodžovo námestie“ na zastávku „Rusovská cesta“ vzal z predného ľavého vrecka krátkych
nohavíc, ktoré mal oblečené poškodený W. X. mobilný telefón značky Xiaomi Redmi Note 2,16 GB,
čiernej farby, zakúpený v júli 2016, IMEI: 867 515 025 177 949 za sumu 165,90 eur a po vystúpení
z autobusu na zastávke „Rusovská cesta“ odišiel aj s mobilným telefónom preč, čím poškodenému
Ladislavovi X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. O. č. X, Bratislava spôsobil škodu vo

výške 165,90 eur.

T e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024.

Podľa § 42, § 44 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 upúšťa od uloženia súhrnného trestu
u obžalovaného W. H., pretože pokladá tresty uložené

-2- B5-3T/31/2018

-rozsudku Okresného súdu Bratislava II, pod sp.zn. 4T/80/2017, zo dňa 14.septembra 2021, právoplatný
dňa 14.septembra 2021,
-trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 1T/133/2016, zo dňa 27.decembra 2016,
právoplatný dňa 31.januára 2017,
-trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 2T/32/2018, zo dňa 22.júna 2018, právoplatný
dňa 28.júla 2018,

-rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/43/2018, zo dňa 26.augusta 2020, právoplatný dňa
26.augusta 2020-trestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaV,sp.zn.0T/6/2017,zodňa11.januára2017,právoplatný
dňa 11.januára 2017

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za d o s t a t o č n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka a zároveň poškodeného a po
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový
stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Na nariadené hlavné pojednávanie na deň 13.október 2025 sa neustanovil obžalovaný.

Predvolanie na hlavné pojednávanie ako i s dokladom ospravedlnenie neúčasti obvineného zo
zdravotných problémov - vyjadrenie ošetrujúceho lekára v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 Trestného
poriadku (ďalej Tr.por.) obžalovaný prevzal dňa 11.augusta 2025.

Na predmetné nariadené hlavné pojednávanie i napriek tomu, že mu bolo doručené i ospravedlnenie
neúčasti zo zdravotných dôvodov v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 Tr.por. - dňa 13.októbra 2025 o
08:32 hod. z mailu od - lubica potacova bolo podané ospravedlnenie - citácia: chcel by som Vam oznamit
prostriednictvom emailu ze dnes 13.oktobra sa necitim dobre mam vysoke teploty a ine.mam podozrenie

na Covid 19 na kolko som bol navstivit sestru v nemocnici a aj navstevi su v nemocniciach obmedzene
koli Covidu 19 prosim ospravedlnte ma (W. H.) s dnesneho pojednvania spravim si testi ktore mi isli uz
kupit!. Za pochopenie dakujem. W. H. XX.X.XXXX. v H..

Súd vo veci podotýka, že hlavné pojednávanie bolo na čas 12.30 hod. (13.október 2025).

Podľa § 120 ods. 2 Tr.por. - v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone súdu zo
zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho
zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo
vážneho zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej ľudskej

choroby.

Predmetné vyjadrenie ošetrujúceho lekára zo strany obžalovaného predložené nebolo.

-3- B5-3T/31/2018

Pokiaľišloopredmetnémailovépodanie-naviactotoniejezárukoutoho,žeúdaje,ktorétubolinapísané
či sú i relevantné a teda pravdivé.
Len na okraj iný doklad - o zdravotnom stave obžalovaného predložený nebol - i napriek tomu, že v
maily bolo uvedené - že testy mu už išli kúpiť - nepripojil k mailu (resp. nedoručil druhý

mail) o pozitivite.

Súd predmetné neakceptoval a hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.

Súdvoveciprečítalvýpoveďobžalovanéhozprípravnéhokonania-kdetentovypovedal,ževpredmetný

večer išiel nočným autobusom z mesta do mestskej časti Petržalka, pretože v predmetnom období býval
na Námestí hraničiarov. Na zastávke zaregistroval opitého chlapca, ktorý tiež nastúpil do predmetného
nočného autobusu. Keď on vystupoval z autobusu všimol si medzi sedačkami mobilný telefón, ktorý
zobral a vystúpil z autobusu. I predmetný chlapec vystupoval z autobusu a tento sa ho spýtal, či mu
nezobral mobilný telefón. Obžalovaný mu odpovedal záporne, nechal sa i prehľadať. Mobilný telefón on

dal do igelitky, kde mal fľaše s alkoholom ako i nealkoholickými nápojmi - pričom poškodený (chlapec)
pozrel len do predmetnej tašky. Mobilný telefón tam poškodený nevidel. Obžalovaný predmetný mobilný
telefón predal osobe pod menom W. H. ešte v ten večer za 80 eur, pričom tomuto uviedol, že mobilný
telefónnašiel.Malzato,žeonmobilnýtelefónneodcudzil,ale,žehonašielmedzisedačkamivautobuse.
Nemal vedomosť, že by patril predmetnému chlapcovi. Škodu bol ochotný uhradiť. Chlapec od neho stál

na vzdialenosť asi meter.Rozdielne v predmetnej veci počas celého dokazovania vypovedal svedok a zároveň poškodený W.
X.. Tento potvrdil, že v predmetný večer išiel nočným autobusom MHD a číslom 93 do mestskej časti

Petržalka. Po nastúpení do autobusu išiel do zadnej časti autobuse, kde zostal stáť a držal sa tyče. Chcel
vystúpiť na zastávke Rusovská cesta - pričom pred vystúpením cítil, akoby mu niekto ťahal z ľavého
predného vrecka mobilný telefón, ktorý tam mal odložený. Mobilný telefón mu totiž z vrecka vytŕčal,
pretože bol dosť veľký. Potvrdil, že najbližšie pri ňom stál obžalovaný a preto sa jeho opýtal, či mu nevzal
mobilný telefón, čo tento poprel. Potvrdil tiež, že obžalovaný mal igelitku kde mal fľaše - pozrel sa do

predmetnej tašky, ktorú mu i sám obžalovaný ukázal. V predmetnej igelitke nevidel svoj mobilný telefón.
Následne v predmetnej veci oznámil udalosť polícii prostredníctvom okoloidúceho, ktorý mu požiadal
svoj vlastný mobilný telefón.

V podrobnostiach:
-poškodený dňa 02.októbra 2016 vypovedal - ako som si pozrel čas a mobilný telefón som vložil do

predného ľavého vrecka kraťasových nohavíc. Ako autobus prichádzal na zastávku Rusovská cesta
tak vtedy som ucítil ako keby mi niekto išiel vytiahnuť z vrecka nohavíc mobilný telefón (obžalovaného
opoznal v rámci rekognície dňa 26.septembra 2017)

-poškodený dňa 27.októbra 2016 vypovedal - keď autobus prichádzal na zastávku Rusovská cesta,

vtedy som ucítil ako keby mi niekto chcel vytiahnuť z vrecka mobil.

-poškodený dňa 13.februára 2018 vypovedal - pred vystúpením som cítil akoby mi niekto ťahal telefón
z predného ľavého vrecka, ktorý som tam mal odložený. Telefón mi kúsok

-4- B5-3T/31/2018

vytŕčal pretože bol dosť veľký, ale mal ho tam celý čas, naposledy som sa pozeral na telefón na zastávke
na Hodžovom kedy som si pozrel ako mi ide autobus.

-poškodenýnahlavnompojednávanídňa13.októbra2025vypovedal-akomibolmobilnýtelefónzobratý
tak som stál. Vypadnúť mi nemohol, ja som cítil ten tlak, hneď som si to kontroloval. Pri tom ako som
ucítil trenie vo vačku ako keď autobus zastavoval na zastávke Rusovská cesta , tak som si všimol, že
ho nemám vo vačku. Po tom, čo autobus zastavil som obzeral kolo seba, kto je okolo mňa najbližšie,
bol pri mne pán obžalovaný. Bol odo mňa vzdialený asi približne 20 cm, nik pri mne bližšie nebol.

Obžalovaný potvrdil, že predmetný mobilný telefón odcudzil - rozdielne vypovedal len spôsob jeho
odcudzenia (našiel ho medzi sedačkami v autobuse).

Z uvedeného zo strany poškodeného vyplýva, že predmetný mobilný telefón mu teda nemohol spadnúť

a nemohol byť medzi sedačkami, ako to vypovedal obžalovaný
- pretože v čase keď mu bol mobilný telefón odcudzený stál,
- bol na odchode z autobusu a pri ňom bol obžalovaný a vtedy ucítil, že mu niekto mobilný telefón vyberal
z vrecka.

Súd v predmetnej veci uveril výpovedi poškodeného - a to i z dôvodu, že tento pred spáchaním
predmetného skutku obžalovaného nepoznal. Nemal tak žiadny dôvod, aby uvádzal nepravdu o
predmetnej skutočnosti. Nevyplynulo tak z výpovede poškodeného, že by vo vzťahu k obžalovanému
mal napr. nepriateľský postoj.

Jeho výpoveď tak súd považoval za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú a teda
jej prisudzuje rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny obžalovaného a to i v spôsobe
spáchania skutku.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý

jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovedi svedka skúma súd, či je logická, či sa svedok
neodchyľuje od svojej prechádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim
vo výpovedi svedka dochádza.Toto vo výpovedi poškodeného nebolo zistené.

Poškodený v jednotlivých fázach trestného konania v podstatných bodoch zhodne popísal priebeh

incidentu a potvrdil skutočnosti, ktoré boli i podkladom i pre výrokovú časť rozsudku vo vzťahu k
protiprávnemu konaniu obžalovaného.

Poškodený bol v prípravnom konaní viackrát vypočutý - následne poškodený bol vypočutý i pred súdom
- vypovedal tak v trestnom konaní opakovane. Jeho výpovede boli identické v tých častiach, na základe

ktorých súd mohol konštatovať protiprávne konanie obžalovaného.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich
sa skutkového zistenia predmetného trestného činu

-5- B5-3T/31/2018

dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Právny stav veci

Súd mal za to, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. účinného od 06.augusta 2024 -
pretože si prisvojil cudziu vec - mobilný telefón, tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorý ju

mal iný pri sebe - poškodený.

Ako už súd vyššie podrobne rozviedol predmetný skutkový stav - pokiaľ išlo o predmetný mobilný telefón
poškodeného tento si prisvojil. Pre obžalovaného išlo tak o cudziu vec, ktorá mu nepatrila. Vlastníkom
predmetnej veci bol poškodený. Predmetnej veci sa obžalovaný zmocnil - t.j. išlo tak pre neho o cudziu

vec, ktorá mu nepatrila a túto si prisvojil (ustanovenie § 130 ods. 4 Tr.zák.) - t.j. odňal veci z dispozície
vlastníka, ktorý bol ňou oprávnený nakladať bez jeho súhlasu a s úmyslom s ňou nakladať ako s vecou
vlastnou.

Predmetnú vec mal poškodený pri sebe (opätovne súd v podrobnostiach poukazuje na skutkový stav

veci vyššie rozvedený) - t.j. vo vrecku nohavíc a odtiaľ predmetnú vec obžalovaný odcudzil.

Z hľadiska subjektívnej stránky zákon vyžaduje, aby všetky znaky objektívnej stránky uvedené vyššie
boli pokryté úmyslom páchateľa, pričom zákon rozlišuje priamy a nepriamy úmysel.

Konanie obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný konal ako
trestne zodpovedný subjekt. Obžalovaný vedel plne rozpoznať v čase spáchania skutku protiprávnosť
svojho konania a zároveň bol plne schopný chápať zmysel trestného konania.
Predmetný mobilný telefón bol z jeho strany odcudzený za účelom jeho odpredaja a získania finančných
prostriedkov - ktoré za jeho predaj získal. Sám obžalovaný vypovedal, že mobilný telefón predal za 80

eur inej osobe.

Podľa obžaloby, ktorá bola podaná prokurátorom dňa 03.mája 2018 - bolo v nej konštatované, že
obžalovaný svojím protiprávnym konaním naviac predmetný čin dokonal, že bol za obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. V tomto smere tak ako prokurátor modifikoval

obžalobu s prihliadnutím na novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2024 - tak i súd mal za to,
že predmetnú krádež podľa § 212 ods. 1 písm. f/ Tr.zák. vypustil.

K výroku o treste

V predmetnej veci s prihliadnutím na novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2024 (zákon č.
40/2024 Z.z.) súd využil ustanovenie § 2 ods. 2 Tr.por.Podľa § 2 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v
čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je pre páchateľa priaznivej-
-6- B5-3T/31/2018

šie.

Ustanovenie o časovej pôsobnosti upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov tak, že pri
posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre obžalovaného

priaznivejší. Súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní, ktorý zákon je pre obžalovanú priaznivejší je
nevyhnutné tieto porovnať a posúdiť ako celok. Je nevyhnutné vždy uvážiť, či použitie toho ktorého
zákona je pre obvineného priaznivejšie vcelku, t.j. tak z hľadiska ustanovení osobitnej časti, ako so
zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (bližšie viď R 19/1962). Je vylúčené
posudzovať trestnosť toho istého činu, podľa skoršieho Trestného zákona pri súčasnosti použití
niektorých ustanovení neskoršieho Trestného zákona (bližšie viď R 12/1993). Podstata je, že vždy (za

každýchokolností)jepotrebnépodľavyššieuvedenéhopoužiťtenktorýzákon,akocelok(nienaniektorú
časť skorší a inú časť neskorší Trestný zákon).

Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine - zločine je dva roky až osem rokov
(na rozdiel do novely Trestného zákona - do 06.augusta 2024 - tri roky až desať rokov).

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stano-
vením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom

zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s
odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu

podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné
vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najvyšším
princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

-7- B5-3T/31/2018

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodený, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmerysúd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy poškodených trestným činom ako aj
osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu testu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení - uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplývať.
Súdvovecisaoboznámilsodpisomregistratrestovanáväznenapredmetnýlistinnýdôkazsizabezpečil
jednotlivé spisy.

Teraz žalovaný skutok ako už bolo vyššie konštatované bol dokonaný dňa 01.októbra 2016.

Do úvahy tak prichádzalo ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 ods. 1
Tr.zák. podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa

zásad na uloženie úhrnného trestu.

Predmetné ukladanie súhrnného trestu prichádzalo do úvahy vo vzťahu:

-k rozsudku Okresného súdu Bratislava II, pod sp.zn. 4T/80/2017, zo dňa 14.septembra 2021,

právoplatný dňa 14.septembra 2021 - skutok bol dokonaný dňa 06.septembra 2016

-ktrestnémurozkazuOkresnéhosúduDunajskáStreda,sp.zn.1T/133/2016,zodňa27.decembra2016,
právoplatný dňa 31.januára 2017 - skutok bol dokonaný dňa 12.júla 2016 a trestný rozkaz bol doručený
dňa 20.januára 2017

-k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 2T/32/2018, zo dňa 22.júna 2018,
právoplatný dňa 28.júla 2018 - skutok bol dokonaný dňa 16.augusta 2016

-8- B5-3T/31/2018

-k rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/43/2018, zo dňa 26.augusta 2020, právoplatný dňa
26.augusta 2020 - skutok bol dokonaný dňa 27.novembra 2016

-k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/6/2017, zo dňa 11.januára 2017,
právoplatný dňa 11.januára 2017 - skutok bol dokonaný dňa 09.januára 2017, trestný rozkaz bol
doručený dňa 09.januára 2017.

1/ Potrebné vo veci je konštatovať, že skutok ako už bolo konštatované bol dokonaný dňa 01.októbra

2016, rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 13.októbra 2025 - t.j. temer po deviatich rokoch - kedy
prihliadol na judikatúru v súvislosti s dĺžkou konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - R 10/2011 - dĺžka konania, ktoré s
prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov

činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných
veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje
prípadné potrestanie páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen
právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov.Judikatúra súdu je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu
neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku
36 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovoru) za predpokladu, že

vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo o porušenie Dohovoru a
uskutočnia nápravu.

V tomto smere súd preto dospel k záveru, že s prihliadnutím i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
obdobných veciach (napr. sp.zn. 5 To/8/2011, sp.zn. 1 Tdo/1/2015) - ako i judikát NS SR - vyššie citovaný

(R10/2011)-aplikovalustanovenia§42,44Tr.zák. -tátookolnosťjepretomožnýmprostriedkom
nápravy a ide tak o využitie tohto ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby.

Vyššie predmetné použil tak primerane a to v tom smere - že neaplikoval mimoriadne zníženie trestu,
ale že v danom prípade - upustil od uloženia súhrnných trestov.

Súd - porušenie práva obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote kompenzoval preto
takýmto výrokom v súvislosti, že neuložil trest ako taký - ale, že súd upustil od uloženia súhrnných
trestov a za predmetný žalovaný skutok neukladal trest.

2/ Pokiaľ išlo o žalovaný skutok - naplnené boli zákonné znaky prečinu podľa § 212
ods. 1 písm. d/ Tr.zák. - kde je zákonná trestná sadzba až na dva roky.

3/ mobilný telefón bol vrátený v prípravnom konaní.

V danej predmetnej veci súd preto aplikoval ustanovenie § 42, 44 Tr.zák. - upustil od uloženého
súhrnného trestu vo vzťahu k obžalovanému.

-9- B5-3T/31/2018

Podľa § 44 Tr.zák. - súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od
uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.

Súd mal za to, že k náprave obžalovaného postačilo podľa názoru súdu, že sa viedlo voči nemu trestné
stíhanie, vec sa prejednala pred súdom a negatívne sa zhodnotilo jeho konanie. Nebolo nutné ukladanie
akéhokoľvek druhu trestu. Súd preto v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 44 Tr.zák.
a upustil od uloženia súhrnného trestu - vzhľadom vyššie uvedené rozhodnutia súdov.

Pri takejto úvahe súdu (i napriek tomu, že do úvahy prichádzalo ukladanie súhrnného trestu -- súd
vychádzal i z judikatúry Najvyššieho súdu - príkladmo:

-zmyslom ustanovenia § 44 Tr. zák. je zabrániť nadbytočne dlhému výkonu trestu odňatia slobody - ak
účelu trestu vzhľadom k osobe páchateľa možno dosiahnuť už výkon trestu odňatia slobody uloženého

predchádzajúcim rozsudkom ( primerane NS ČSSR - 4 Tz 14/1966),
-pri upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. platia všeobecné zásady pre výmeru
trestu. Najmä je nutné zhodnotiť stupeň spoločenskej nebezpečnosti prejednávanej i predchádzajúcu
trestnú činnosť, pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy, a to i so zreteľom k tomu, ako doterajší
výkon trestu uloženého skorším rozsudkom plní svoj účel (primerane NS ČSR - 6 Tz 35/1970).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.