Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/223/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625200044
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625200044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená:
JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti manželovi
navrhovateľky: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E. zastúpený: JUDr. PaedDr.
Róbert Monsberger Kozák, advokát, so sídlom B. XX, XXX XX G. C., v konaní o rozvod manželstva
a úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode: H. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/1/2025-160 zo dňa 23.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/1/2025-160 zo dňa 23.05.2025 v napadnutých
výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIp o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd
manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky uzavreté dňa XX. X. XXXX v E., zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu E., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX rozvádza.
II. Súd zveruje maloleté deti H. C., nar. XX. X. XXXX a I. C., nar. XX. X. XXXX na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky.

III. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti H. C., nar. XX. X. XXXX a I. C., nar. XX. X. XXXX
zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. C., nar. XX. X. XXXX výživným 200 EUR mesačne
a na výživu maloletej I. C., nar. XX. X. XXXX výživným vo výške 169 EUR mesačne, vždy do každého
15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.

V.Otecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletýmideťmivobdobíod1.9.do30.6.každéhokalendárnehoroka:

-s maloletým H. C., nar. XX. X. XXXX každú sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

-s maloletou I. C., nar. XX. X. XXXX každú sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod.VI. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v období letných školských prázdnin každú sobotu
párneho kalendárneho týždňa

-s maloletým H. C., nar. XX. X. XXXX od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

-s maloletou I. C., nar. XX. X. XXXX od 9.00 hod. do 13.00 hod.

VII. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť.

VIII. Otec deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti odovzdá v mieste
bydliska matky.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Okresný súd dňa 23.05.2025 zisťoval názory maloletých detí na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode. Obidve deti zhodne uviedli, že preferujú osobnú starostlivosť matky,
ktorej chcú byť zverené do starostlivosti. Deti žiadali, aby styk s otcom nebol upravený a bol ponechaný
na ich vôli. Maloletá I. k rozsahu styku s otcom uviedla, že sa s ním chce stretávať jedenkrát za týždeň
na 3 - 4 hodiny. Maloletý H. k rozsahu styku s otcom uviedol, že sa s ním chce stretávať jedenkrát za
týždeň s možným prenocovaním. Obe deti sa zhodne vyjadrili, že matka o otcovi pred nimi nehovorí,

ale otec o matke hovorí. Názor maloletých detí zisťoval aj kolízny opatrovník 03.03.2025. Obe deti
vyjadrili vôľu ostať po rozvode s matkou. Pred pojednávaním 16.05.2025 boli súdu doručené písomné
vyjadrenia maloletých detí, ktoré zhodne uviedli, že chcú byť starostlivosti matky. Styk s otcom nechcú
mať upravený. Maloletá I. vyslovila názor, že otec sa viac zaujíma o jej brata a pred rozvodom sa o ňu
začal prehnane zaujímať. Mama sa jej v detstve venovala viac ako otec, zaujímala sa o ňu, pomáhala

jej so školou. S mamou má lepší vzťah a môže sa s ňou rozprávať o všetkom. Otec sa skoro pobil s
bratom. Na druhý deň sa otec správal, akoby sa nič nestalo. Keď otcovi povedala svoj názor, chcel ju dať
do „diagnosťáku alebo na ňu volať policajtov. Maloletý H. napísal, že rodičia sa niekoľkokrát pobili. Aj
on sa do „trošku“ pobil s otcom. Rodičia sa hádali na dovolenke v Prahe. Otec bez dôkazov podozrieval
mamu, že ho podvádza. Na Vianoce a Silvestra boli u otcovej mamy, bez ich súhlasu.“

3. V odôvodní napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že rozhodol, že nevykoná dokazovanie
navrhnuté otcom „maloletých detí výsluchom svedkov (F. C., J. C., J. C. a F. C.) a znalecké dokazovanie
vyšetrením duševného stavu matky maloletých detí, na účely preukázania ovplyvňovania maloletých
detí niektorým z rodičov a ohrozenie maloletých detí niektorým z rodičov. Za dostatočný dôkaz na
preukázanie vzťahu maloletých detí k rodičom súd považuje vyjadrenie názoru maloletých detí, keďže

ani iné vykonané dôkazy nie sú v rozpore s takouto úvahou súdu (Čl. 10 CMP). Tvrdenia otca o
ovplyvňovaní detí matkou proti otcovi sú len v rovine všeobecného tvrdenia, bez uvedenia konkrétneho
spôsobu ovplyvňovania detí, ktorý sa má preukázať výsluchom navrhnutých svedkov. Výpoveďami
svedkov nie je možné nahrádzať tvrdenia účastníka konania. Maloleté deti H. a I. majú v čase zisťovania
ich názoru 15 a 14 rokov. Deti vo veku 14 a 15 rokov súd považuje za schopné vytvoriť a vyjadriť

svoj názor. Dovŕšením štrnásteho roku veku vzniká trestná zodpovednosť fyzických osôb (§ 22 ods.
1 Trestného zákona). Od štrnásteho roku veku sa u jedincov predpokladá schopnosť rozpoznávať
následky svojho správania a ovládať svoje konanie. Deti a rodičia mali do 24. 3. 2025 spoločné bydlisko,
preto mali obidvaja rodičia možnosť rovnakého výchovného vplyvu na obidve deti.“
4. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZR“ ), § 18 ZR, § 23 ZR, § 24 ZR, § 25 ods. 2
ZR, § 62 ZR, § 75 ZR, § 76 ZR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
5. Okresný súd hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
počas konania vyšlo najavo a zistil nasledovné: Účastníci uzavreli manželstvo dňa 20.09.2008. U
navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, manželia sú občania Slovenskej republiky a posledné spoločné

bydlisko mali v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Počas manželstva sa účastníkom narodili
syn H. XX.XX.XXXX K. J. I. XX.XX.XXXX. Manželia po 24.03.2025 nežijú v spoločnej domácnosti, z
ktorej sa manžel na požiadane navrhovateľky odsťahoval ku svojej matke. Maloleté deti žijú s matkou.
Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom. Manžel navrhovateľky podal v minulosti návrh na rozvod
21.10.2024 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktorý vzal späť a súd konanie zastavil uznesením

zo dňa 04.12.2024 sp. zn. 9P/129/2024, právoplatným 21.12.2024. Manželia neviedli spolu intímny a
citový život približne rok. Manželia nemajú vzájomný pozitívny emocionálny vzťah. Manželia spoločne
netrávili čas. Prestali chodiť na spoločné dovolenky. Z poslednej spoločnej rodinnej dovolenky v Prahe
manžel navrhovateľky pred jej ukončením sám odišiel. Navrhovateľke prekážalo, že manžel netrávilspoločný čas s rodinou, ale nepáčilo sa mu, že na výlety chodieva s deťmi navrhovateľka. Podľa
navrhovateľky manžel neprihliadal na názory jej a detí (napríklad o mieste dovolenky). Navrhovateľke
prekážalo správanie manžela voči nej, keď sa o nej vyjadroval, že má myslenie na úrovni štrnásťročnej.

Navrhovateľkeprekážalamierapožívaniapivamanželom.Tolerancianapožívaniealkoholujeukaždého
individuálna, pre súd je postačujúce, ak jeden z partnerov požíva alkohol a druhému partnerovi to
vadí. Manželovi vadilo na navrhovateľke, že neprihliada k jeho názorom, despoticky vychováva deti a
informovala deti o problémoch v manželstve. Je zjavné, že manželstvo účastníkov nie je harmonické.
Manželia už spolu nežijú, ani si nepomáhajú. Kvôli partnerským problémom, o ktorých manželia

nedokážu komunikovať sa z ich vzťahu vytratil vzájomný rešpekt. Takýto vzťah nevytvára zdravé
prostredie na riadnu výchovu detí, preto okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka navrhovala zveriť deti do jej
starostlivosti a otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, ktorú by realizoval v byte starej matky
detí (zo strany otca), v blízkosti približne 200 m od bytu matky, s ktorou aktuálne deti žijú. Súd sa pri
rozhodovaní riadi najlepším záujmom maloletých detí. Preto súd zisťoval názor maloletých detí, ktoré

sa opakovane vyjadrili (pri prešetrovaní pomerov kolíznym opatrovníkom, listom adresovaným súdu a
pred sudcom), že preferujú starostlivosť matky, pred starostlivosťou otca, či striedavou starostlivosťou.
Deťom prekážajú hádky rodičov prerastajúce do „bitky“ (vyjadrenie maloletej I. č.l. 140 spisu a vyjadrenie
maloletého H. č.l. 141 spisu). Okresný súd považoval za najvážnejší konflikt medzi otcom a synom,
ktorý vyústil do „bitky“. Z vyjadrení detí vyplýva, že majú k matke vytvorenú užšiu citovú väzbu, čo je

často dôsledkom intenzívnejšej starostlivosti zo strany preferovaného rodiča. Okresný súd prihliadol na
názor maloletých detí, primerane k ich vyspelosti, ktorá zodpovedá ich veku 14 a 15 rokov. Deti v tomto
veku sú schopné vytvárať a reprodukovať svoju vôľu (podrobnejšie v odseku 6. odôvodnenia rozsudku).
Preferencie a potreby detí sa obvykle v priebehu života menia. Pre okresný súd bol rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku. Na základe vyššie uvedeného súd maloleté deti zveril do osobnej

starostlivosti matky. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
7. Rodičia sa nedohodli o úprave styku otca s maloletými deťmi, preto rozhodoval autoritatívne súd.
Deti uprednostňovali, aby bol styk s otcom ponechaný na ich vôli. V súčasnosti nie sú vzťahy medzi
otcom a deťmi bezproblémové. Je zjavné, že deti majú s otcom komplikovanejší vzťah ako s matkou,
ale otca neodmietajú. Čo môže byť dôsledkom rolí rodičov v rodine pred jej rozkladom (napr. u matky

prirodzene prevažujúca osobná starostlivosť o deti od ich narodenia; preferovanie starostlivosti o deti
pred pracovnou kariérou, či finančných potrieb rodiny), či viac empatická povaha preferovaného rodiča.
Partnerský konflikt predstavuje emocionálnu záťaž, čo nepriaznivo vplýva na rodičovské schopnosti.
Dospievajúce deti javia často záujem o dôvody rozvodu rodičov, ale chýba im osobná skúsenosť s
vlastnými partnerskými vzťahmi. Preto nie je vhodné do hĺbky rozoberať s deťmi príčiny rozvodu. Deti

nemajú byť „rozhodcami“ v konflikte rodičov. Rodičia majú chrániť deti, nie naopak. Je na rodičoch, aby
pracovali na partnerskom vzťahu a transformovali ho na rodičovský. Pre deti je dôležité vedieť, či cítiť,
že rozvodom nestrácajú ani jedného z rodičov. Aby nedošlo k odcudzeniu detí s otcom, súd považuje za
potrebné upraviť styk otca s deťmi. Nie je možné spoliehať sa, že sa vzťahy budú budovať bez osobného
kontaktu ponechaného na náladu detí. Keďže deti aktuálne stoja pri matke, môže byť impulz ku kontaktu

s otcom mimo ich komfortnej zóny. Okresný súd upravil styk otca s deťmi v minimálnom rozsahu
akceptovateľnom deťmi (v súčasnej situácii), ktorý by mal dať základ do budúcnosti pre prehĺbenie
vzťahov a širší kontakt otca s deťmi. Styk počas letných prázdnin je upravený tak, aby deti mohli
absolvovať dovolenkový pobyt (12 - 13 dní) bez narušenia styku s otcom.
8. Rodičia majú k deťom vyživovaciu povinnosť, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd prihliada na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti. „Matka žije v byte s deťmi. Náklady na bývanie v byte sú 244 EUR (mesačný
predpis) a 65 EUR (elektrická energia) Otec sa presťahoval do domácnosti svojej matky, ktorej prispieva
nabývanie200EURmesačne.Obajarodičiamajúdvevyživovaciepovinnostikdeťomnarodenýmpočas
manželstva. Matka je zamestnancom obchodnej spoločnosti Finance House s.r.o. s čistým priemerným

mesačným príjmom 1.143,35 EUR a živnostníčka (za rok 2024 bol jej ročný hrubý príjem zo živnosti
1.960 EUR). Matka si nepatrne zvyšuje príjem na dohodu s Obchodnou spoločnosťou DARO HOLDING
s.r.o. v čistom priemerne mesačne o 144,46 EUR a so Stavebným bytovým družstvom Ružomberok
(200 EUR ročne). Otec detí je zamestnancom Oblastného riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky sčistým priemerným mesačným príjmom 1.550,12 EUR a bol živnostník do 31. 3. 2025 (za rok 2024 bol
jeho ročný hrubý príjem zo živnosti 210,53 EUR). Súd neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť, napríklad poistné, splátky úverov a pôžičiek, pred ktorými má výživné prednosť. Prostriedky

z úverov a pôžičiek boli v čase ich vyplatenia príjmom a splátkami sa vracajú zvýšené o dohodnuté
úroky. Maloletý H. má 15 rokov a študuje v prvom ročníku strednej školy. Maloletá I. má 14 rokov študuje
v 8. ročníku základnej školy. H. navštevuje šachový krúžok (12 Eur jednorazovo) a I. výtvarný krúžok
(10 EUR jednorazovo) a skautský krúžok (30 Eur jednorazovo). Deti nemajú žiadne zvláštne potreby
vyplývajúce zo zdravotného stavu, formy vzdelávania, či voľnočasových aktivít. Pri určovaní výživného

súd zohľadnil aj metodiku výpočtu výživného (tabuľkové výživné), ktorej úlohou je aj zjednocovať prax
súdov v rozhodovaní o výživnom rodičov ku deťom. Kritériami pre výpočet výživného sú 1. čistý príjem
povinného rodiča; 2. životná etapa dieťaťa; 3. počet vyživovacích povinností povinného rodiča a 4. miera
starostlivosti a styku povinného rodiča s dieťaťom. V čase rozhodovania súdu je miera starostlivosti
otca o deti nepatrná a styk upravený veľmi úzko (z dôvodov podrobnejšie upravených v odsekoch
16-17 odôvodnenia rozsudku). Preto 4. kritérium podstatne neovplyvnilo výšku výživného. Podľa počtu

vyživovacích povinností otca, veku detí a životnej etapy detí (maloletý H. - stredná škola, maloletá I.
- druhý stupeň základnej školy) by bolo výživné z čistého priemerného mesačného príjmu otca 1.550
EUR na maloletého H. 18 % (279 EUR) a maloletú I. 16 % (248 EUR). Výživné na obe deti by nemalo
presiahnuť 30 % z čistej mzdy otca (465 EUR). Súčet výživných určených percentuálnou sadzbou z
čistého príjmu otca na obe deti je 527 EUR (279 +248), teda prevyšuje 30 % z čistej mzdy otca o 62 EUR

(527 - 465). Súd určil výživné (IV.) na maloletého H. vo výške 200 EUR a maloletú I. vo výške 169 EUR
(spolu na obidve deti 369 EUR). Otcovi ostávajú možnosti (465 - 369 = 96 EUR), aby prispieval deťom
nad rámec súdom určeného výživného napr. darčekmi na sviatky, výlety v rámci úpravy styku, návštevy
stravovacích zariadení (cukrárne, kaviarne), športovanie (plaváreň).“ O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 52, § 57 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.
9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky („ďalej aj len „otec“) voči výrokom
II., III., IV., V., VI., VII., VIII. a IX.., ktorý namietal, že produkoval dostatočné dôkazy o tom, že
manželka negatívne ovplyvňuje ich spoločné maloleté deti a vytvára u nich negatívne emócie k
manželovi navrhovateľky, ako ich otcovi. Z tohto dôvodu navrhoval, aby okresný súd vykonal znalecké

dokazovanie, a to vyšetrením duševného stavu navrhovateľky, keďže manžel navrhovateľky bol (a stále
je) presvedčený, že spolužitie maloletých detí s navrhovateľkou, ako ich matkou, by malo negatívny
vplyv na ich priaznivý psychický vývin a rozvoj. Manžel navrhoval pribratie súdneho znalca do konania
v tom, že bude objektívne posúdené, či je niektoré z maloletých detí ovplyvňované niektorým z rodičov
vo vzťahu k druhému rodičovi, a ak áno, akým spôsobom a s akými dôsledkami na ich psychický vývin,

resp., či sa v osobnosti niektorého z manželov nachádza psychopatologický rys, ktorý by vylučoval,
prípadne v podstatnej miere ohrozil alebo mal negatívny vplyv na zdravý psychický vývin maloletých
detí a v prípade, že maloleté deti budú zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, aká
je najvhodnejšia forma styku s druhým rodičom a za akých podmienok. Manžel navrhovateľky zastáva
názor, že pribratie súdneho znalca malo vytvoriť základ pre objektívne rozhodnutie na stanovenie

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Hoci manžel navrhovateľky
navrhol takýto dôkaz vykonať, tak okresný súd tento dôkaz nevykonal. Ďalej manžel navrhovateľky
uvádza, že po vyhlásení rozsudku, ktoré týmto odvolaním manžel navrhovateľky napáda, sa ich maloletý
syn H. začal extrémne negatívne správať k manželovi navrhovateľky, pričom mu na osobnom stretnutí
vykričal, že tento má už evidované 2 priestupky a že sa s ním nemá o čom baviť. Manžel navrhovateľky

je presvedčený, že toto extrémne agresívne správanie maloletého H. je výsledkom negatívneho
pôsobenia navrhovateľky, keďže maloleté deti po vyhlásení rozsudku zostali s navrhovateľkou samé
a ich správanie sa zmenilo z neutrálneho správania na extrémne agresívne až hostilné správanie k
manželovi navrhovateľky, pričom maloletý syn H. je už tak ovplyvnený navrhovateľkou, že sa nevie v
prítomnosti manžela navrhovateľky ani kontrolovať. Teda potreba znaleckého dokazovania navrhovaná

manželom navrhovateľky sa ukázala ako opodstatnená. Manžel navrhovateľky vie, že navrhovateľka
ovplyvňuje správanie ich spoločných maloletých detí a vie to na tom základe, že maloletá dcéra I.
nie je síce taká negatívna voči nemu ako maloletý H., avšak používa voči manželovi navrhovateľky
rovnaké vyjadrenia a frázy, ako ich používala navrhovateľka, ktorá tieto frázy do mysle maloletých detí
vsugerovala. Manžel navrhovateľky je presvedčený, že návrh na vykonanie znaleckého dokazovania

za účelom vyšetrenia duševného stavu manželky je dôvodný aj preto, že navrhovateľka v prítomnosti
maloletých detí používa manipulatívne techniky, v ktorých manžela navrhovateľky vykresľuje ako
agresora, naschvál vyvoláva hádky v prítomnosti maloletých detí, čo zanecháva psychické následky
aj na zdraví manžela navrhovateľky, ktorému sa v dôsledku takéhoto manipulatívneho správaniazačali triasť ruky. Navrhovateľka nedodržiava žiadne termíny stretávania maloletých detí s manželom
navrhovateľky, ako ich otcom. Ďalej manžel navrhovateľky uvádza, že navrhovateľka počas celého
súdneho konania uvádzala nepravdivé veci, napr., že manžel navrhovateľky mal do 7 dní odovzdať

kľúče, čo vraj nesplnil a stále vstupoval do bytu navrhovateľky. Manžel navrhovateľky uvádza, že si
potreboval z bytu navrhovateľky zobrať svoje veci. Navrhovateľka zavádzala súd aj o ich spoločných
dovolenkách, ktoré v celom rozsahu hradil manžel navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka nemala
pravidelný príjem zo zamestnania, mala iba fiktívny príjem, kedy robila účtovníctvo a prihlásila sa sama
na sociálnej poisťovni. Reálny príjem navrhovateľka nedostávala. Manžel navrhovateľky musel pracovať

na ŽSR a aj ako živnostník, aby mohol uživiť rodinu. Navrhovateľka nepracovala od skončenia materskej
3/2014 do 3/2021, kedy až po urgencii manžela navrhovateľky, že sa to takto nedá ekonomicky utiahnuť,
si dala žiadosť na Slovenskú poštu v E..
10. V odvolaní odvolateľ uviedol, že navrhovateľka používala manipulatívne techniky voči ich spoločným
maloletým deťom (napr. pri provokáciách zo strany navrhovateľky chcel manžel navrhovateľky opustiť
byt, avšak navrhovateľka vždy privolala maloleté deti krikom, aby u nich vytvorila dojem bitky), navrhol

aj výsluch osôb, ktoré boli prítomné pri tomto manipulatívnom správaní navrhovateľky, a to konkrétne:
F. C., H. L. XXXX/X, XXX XX G. I.; J. C., E. XX/X, XXX XX E.; J. C., G. XXX/X, XXX XX G. C.; F. C.
G. XXX/X, XXX XX G. C.. Títo svedkovia takisto neboli vyslúchnutí. hoci mohli objasniť manipulatívne
správanie navrhovateľky k maloletým deťom. Zároveň manžel navrhovateľky k tomuto odvolaniu v
zmysle § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku pripája dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko vyšli najavo až po konaní pred súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie, podľa odvolateľa, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a teda neúplne zistil skutočný stav veci. Preto je tu odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku.
11. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá napadnutý rozsudok vo všetkých

jeho výrokoch považuje za vecne správny, je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového
stavu, je preskúmateľný, zrozumiteľný, má riadne, dostatočné a predovšetkým výstižné a presvedčivé
odôvodnenie. Nie je daný ani jeden z dôvodov odvolania, ktoré otec v odvolaní uvádza. Nesúhlasí ani
s jednou zo skutočností uvádzaných otcom v jej odvolaní. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
zverilobemaloletédetidojejosobnejstarostlivostinačasporozvodemanželstva,stým,žeobajarodičia

sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Rovnako súd správne rozhodol, že otec
je povinný prispievať na výživu maloletého H. výživným v sume 200 Eur mesačne a na výživu maloletej
I. výživným vo výške 169 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tiež
okresný súd správne rozhodol aj ohľadne styku otca s maloletými deťmi a s tým spojenými výrokmi a tiež,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otec v jeho odvolaní uvádzal, že predložil

súdu dostatočné dôkazy o tom, že má negatívne ovplyvňovať deti a vytvárať u nich negatívne emócie
k otcovi. Tieto tvrdenia otca v celom rozsahu popiera a uvádza, že nikdy maloleté deti neovplyvňovala
a ani nemanipulovala vo vzťahu k ich otcovi. Žiadne údajné ovplyvňovanie a manipulovanie maloletých
detí z jej strany nebolo v súdnom konaní preukázané. Otec navrhol, aby okresný súd vykonal znalecké
dokazovanie, a to vyšetrením jej duševného stavu, keďže bol (a stále je) presvedčený, že spolužitie

maloletých detí s ňou, ako ich matkou, by malo negatívny vplyv na ich priaznivý psychický vývin a rozvoj.
Popiera tvrdenia otca, že by spolužitie maloletých detí s ňou malo mať na ne negatívny vplyv, ako aj
dopad na priaznivý psychický vývin a rozvoj, opak je pravdou, že u nej majú maloleté deti vytvorené
priaznivé podmienky na ich celkový všestranný rozvoj, tiež majú vytvorené stabilné výchovné prostredie
a hlavne cítia lásku a porozumenie. Okresný súd správne rozhodol, že nevykoná otcom navrhnuté

znalecké dokazovanie, na jeho vykonanie nebol žiadny dôvod. Okresný súd nemal preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali akémukoľvek ovplyvňovaniu a manipulovaniu maloletých detí z mojej
strany, rovnako nemal preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal byť skúmaný jej duševný stav,
pričom v prípade duševného stavu a aj samotného návrhu otca na vyšetrenie jej duševného stavu ide
o závažný zásah do jej osobných, ako aj osobnostných a iných práv.

12. Vo svojom vyjadrení navrhovateľka uviedla, že okresný súd mal dostatočne preukázané z výsluchu
oboch maloletých detí ich vzťah k rodičom, pričom maloleté deti vyjadrili svoj názor tak pred kolíznym
opatrovníkom, ako aj pred okresným súdom a z ich vyjadrení okresný súd nemal žiadne pochybnosti,
ktoré by naznačovali akékoľvek ovplyvňovanie a manipulovanie. Maloleté deti v čase zisťovania ich
názoru mali 15 rokov a 14 rokov a sú dostatočne zrelé a vyspelé na to, aby vyjadrili svoj názor,

stanovisko, vôľu a prianie. Tvrdenia otca o údajnom ovplyvňovaní a manipulovaní detí proti nemu
boli a sú len v rovine všeobecných tvrdení otca, bez uvedenia konkrétneho spôsobu ovplyvňovania a
manipulovania detí, ktorý sa má dokonca preukázať výsluchom navrhnutých svedkov zo strany otca.
Správne súd poznamenal v napadnutom rozsudku, že výpoveďami svedkov nie je možné nahrádzaťtvrdenia účastníka konania. Prehliadnuť nemožno skutočnosť, že spolužitie jej a otca a maloletých
detí bolo tak neúnosné, že o tom niekoľkokrát informovala kolízneho opatrovníka a domáhala sa aj
čo najskoršieho ukončenia konania. Správaním a konaním otca od začiatku konania boli s maloletými

deťmi vystavovaní neustálemu tlaku zo strany otca, rôznym stresovým a záťažovým situáciám, otec
na zmiernenie situácie a jeho vyjadreniu na informatívnom stretnutí rodičov, že sa z bytu odsťahuje, z
bytu sa úplne neodsťahoval, aj keď v byte neprespával, do bytu chodil a neustále pokračoval vo svojom
nevhodnom správaní voči nej aj maloletým deťom. Celú situáciu v rodine vnímali najviac maloleté deti,
ktoré jasne a presvedčivo vyjadrili svoj názor, vôľu, ako aj prianie zostať v jej osobnej starostlivosti,

a o otcom navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť neprejavili záujem. Okrem uvedeného otcom
navrhované znalecké dokazovanie v predmetnej veci by spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž pre
maloleté deti, naťahovanie konania, pritom maloleté deti od konca roka 2024 sú vystavené neustálemu
tlaku zo strany otca, čomu nebolo inak ani v prípade, keď sa otec dozvedel o stanovisku deti, ktoré deti
označili ako dôverné, pričom otec vôbec nerešpektoval ich vôľu a prianie a z jeho strany boli následne
deti vystavené psychickému tlaku, výčitkám a podobne. Do súdneho spisu predložila množstvo správ

a komunikáciu medzi otcom a ňou a najmä maloletým H., z ktorej vyplýva, neustále dehonestovanie
jej osoby zo strany otca, výčitky, psychické nátlaky na deti a podobne. Spôsob komunikácie otca
s maloletými deťmi nie je primeraný ich veku a ich prežívaniu. V komunikácii otca na jej osobu sa
objavovalo množstvo ponižovania, urážania, dehonestácie a aj ona má právo na ochranu jej osobnosti,
cti a dôstojnosti, čo otec maloletých detí vo vzťahu k nej nerešpektoval a ani nerešpektuje, pritom ona

sa k jeho osobe takým spôsobom nikdy nevyjadrovala.
13. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k tvrdeniu otca, že sa mal maloletý syn H. začať voči nemu
extrémne negatívne správať uviedla, že otec maloletého H. často dostáva pod psychický tlak, častými
volaniami a SMS správami, v ktorých opakovane spomína rozvod a súvislosti s rozvodom - viď
predloženú komunikáciu otca s maloletým. Otec stále rieši rozvod a podobne, pričom tieto situácie, ktoré

sa detí vôbec netýkajú, dieťa zaťažujú a je evidentné, že tento tlak zo strany otca má dieťa problém
zvládnuť. Pokiaľ ide o komunikáciu otca s maloletým H., ktorá nesúvisí s rozvodom, matkou a podobne,
komunikácia dieťaťa je primeraná a slušná. Deti evidentne nemajú záujem byť vťahované do vzťahu
medzi rodičmi a svojim správaním to dávajú otcovi najavo. Uviedla, že napríklad syn H. aj mimo času
určenéhorozsudkomišielkstarejmatkezostranyotca,kdesaoteczdržiava.Otecjeabsolútnenekritický

k celej situácii, nie je schopný správne a adekvátne vnímať realitu, je presvedčený o svojej pravde,
ktorá vychádza z jeho nesprávneho presvedčenia, ktorému sám verí, nemá žiadnu kritickosť vo vzťahu
k svojej osobe, pričom nie je schopný správne a zdravo vnímať realitu, ako aj potreby, vôľu a priania
maloletých detí. Maloleté deti voči otcovi nikdy neovplyvňovala, aj po vyhlásení rozsudku deti podporila,
aby išli k otcovi, aj keď rozsudok nie je právoplatný, obe deti boli motivované a k otcovi išli, dokonca

syn H. ostal u otca sám, nakoľko otec doma nebol, následne ich otec zobral na spoločnú rodinnú akciu
s jeho rodinou, kde deti boli do večera a išla po ne o 23. hodine. Po vyhlásení rozsudku boli stretnutia
otca s maloletými deťmi nasledovné:
„- sobota 07.06.2025 otec nemohol byť s deťmi (mal iný program Juniáles v I.), náhradný čas bol
dohodnutý v nedeľu 08.06.2025; otec sa maloletým deťom v sobotu vôbec neozval, že nemôže v sobotu,

vraj ich mám ja pripraviť on do toho nebude zasahovať,
- v sobotu 14.06.2025 boli deti s otcom, avšak otec deti neodovzdal v dohodnutom čase a ani neviezol
deti z F., kde boli, po deti som prišla o 23-tej hodine autom, nakoľko nemohli ísť v neskorú hodinu vlakom
a o to žiadali,
- sobota 21.06.2025 maloletý H. prišiel k otcovi do bytu, ale on nebol doma iba jeho mama; celý deň

neprišiel, keď mu H. volal, otec mu povedal, že je preč, ale nepovedal kde,
- sobota 12.07.2025 otec chcel zobrať deti do Aquaparku v F., ale dcéra nemohla ísť do bazénov;
nezmenil program tak, aby mohla byť s otcom aj dcéra, išiel len s H., dcéra nakoniec zostala doma.
Uvádzam, že sám otec maloletým deťom napísal, že ak nechcú chodiť, nemusia. Neskôr sa ich pýtal,
či prídu. Tvrdenia otca, že nedodržiavam žiadne termíny stretávania maloletých detí s otcom úplne a v

celom rozsahu popieram. Odmietam tvrdenia otca ohľadne kľúčov, na informatívnom stretnutí rodičov
sme sa dohodli, že otec z bytu odíde a ja vymením zámky, už na druhý deň to neplatilo a neustále chodil
do bytu a vyvoláva! rôzne napäté a stresové situácie. Popieram tvrdenia otca, že by som zavádzala súd
aj o našich spoločných dovolenkách, ako aj to, že tieto mal v celom rozsahu hradiť otec. Popieram aj
tvrdenia otca v tom, že som mala iba fiktívny príjem. Nie je pravdou, že pracoval len otec detí, o rodinu

sme sa starali spoločne. Rovnako nie je pravda, že by ma otec detí urgoval, aby som si našla prácu,
tieto tvrdenia sú nepravdivé. Už počas rodičovskej dovolenky som spracovávala účtovníctvo firmám. Po
skončenírodičovskejdovolenkysombolazamestnanáujednejzfiriemnapolovičnýúväzok.Okremtoho
som spracovávala účtovníctvo zo živnosti aj otcovi maloletých detí.“ Akékoľvek manipulatívne technikyvoči spoločným maloletým deťom tvrdené otcom detí, tieto preukázané neboli. Pokiaľ išlo o navrhnutých
svedkov, tak títo s nimi nežili a ani nemajú možnosť akýmkoľvek spôsobom sa vyjadrovať k okolnostiam
týkajúcej sa ich veci, spolužitia a podobne, navyše v konaní ani sám otec netvrdil, čo a aké okolnosti by

sa výsluchmi týchto svedkov mali preukázať. Ak otec uvádza, že by mohli objasniť údajné manipulatívne
správanie k maloletým deťom, takéto skutočnosti nemajú ako preukázať, pretože nikdy k žiadnemu
manipulatívnemu správaniu z jej strany nedošlo a ani nedochádza. Manipulatívne správanie je tvrdené
lenzostranyotca,ktorýúdajnúmanipuláciuažchorobneprezentuje,vôbecsanepozeránasvojevlastné
správanie. V odvolaní sa uvádza, že otec pripája dôkazy, a to prepis komunikácie medzi ním a synom,

pričom žiadna komunikácia, z ktorej by bolo možné zistiť nejaké informácie do súdneho spisu doložená
nebola. Prílohy, ktoré boli s odvolaním doručené boli absolútne nečitateľné a tak nemá možnosť sa k nim
vyjadriť.Otecnapriektomu,ženapadolvýrokovýživnompremaloletédeti,výrokozastupovaníaspráve
majetku maloletých detí, výrok o trovách konania, neuviedol v čom rozhodnutie súdu vidí za nesprávne
a ani neuviedol žiadne podstatné skutočnosti a ďalšie dôvody. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
14. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu odvolateľa, ako i k vyjadreniu navrhovateľky

uviedol, že v rámci konania bolo uskutočnené rozsiahle dokazovanie, ako aj boli vypočuté obidve
maloleté deti, s čím sa vysporiadal aj okresný súd vo svojom rozhodnutí. Nakoľko sa počas celého
pojednávania rodičia nevedeli ohľadne predmetu konania dohodnúť, v uvedenom konaní autoritatívne
rozhodol súd. Kolízny opatrovník trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných v celom konaní a
stotožňuje sa s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9P/1/2025 zo dňa 23.05.2025.

Kolízny opatrovník nemá výhrady k vyjadreniu matky maloletých detí H. C. a I. C..
15. Odvolateľ sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky, ktorý uviedol, že vyjadrenie, ktoré navrhovateľka
poslala, je len ďalšou manipuláciou a obviňovaním manžela bez konkrétnych dôkazov, pričom
navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala manželovo negatívne správanie voči deťom. V roku
2024 musel manžel navrhovateľke nastaviť pevné hranice v správaní, keďže každý ich rozhovor skončil

krikomnavrhovateľky,ktorýboltakýintenzívny,žehopočulacelábytovka,avšakmanželjepresvedčený,
že táto intenzita kriku bola účelová, aby bol manžel vykreslený v negatívnom svetle, čomu nasvedčuje aj
tá skutočnosť, že navrhovateľka vždy pri jej kriku otvárala okná na byte, ako aj dvere na detskej izbe, aby
deti nadobudli pocit, že manžel ubližuje navrhovateľke. „Agresivita navrhovateľky došla až tak ďaleko, že
manžel pri jednej hádke držal kľučku na dverách a ona vo svojej nepríčetnej agresivite vytlačila dvere z

pántov. Keď chcel manžel túto skutočnosť zdokumentovať a nahrať na telefón, vytrhla mu navrhovateľka
telefón z ruky, ba jej teatrálne výstupy došli tak ďaleko, že začala volať na manžela policajné hliadky, pri
príchode ktorých hrala divadlo, že manžel ju chcel zbiť, pričom toto často deklarovala aj v prítomnosti
maloletých detí, avšak navrhovateľka bola opakovane upozornená príslušníkmi policajnej hliadky, že
nech do konfliktu s manželom deti nevťahuje. Navrhovateľka sa často vyjadrovala pred svojou rodinou

a známymi, že bráni deti pred správaním manžela, avšak manžel je tou osobou, ktorá sa vždy snažila
hocijaký konflikt riešiť pokojným spôsobom. Navrhovateľka nikdy nemala pozitívny vzťah k práci, často
sa pred manželom vyjadrovala, že pre ňu by bola najlepšia pracovná doba od 7. hodiny rannej do 12.
hodiny obednej, aby mohla prísť domov, keď prídu deti zo škôlky a školy, čomu sa čudovalo celé naše
okolie. Domácnosť navrhovateľky a manžela bola často zanedbaná, navrhovateľka málokedy niečo

navarila s poukazom na to, že ona pre dve osoby variť nebude, že nie je slúžka. Počas prázdnin chodila
takmer každý deň po rôznych výletoch aj so susedovými deťmi a keď mu manžel upozornil, že doma
treba porobiť nejaké domáce práce, odpovedala, že sa venuje deťom a že susedove deti sú ako jej
vlastná rodina.“ Manžel s úpravou styku s maloletými deťmi nesúhlasí, keďže zastáva názor, že od
narodenia tvoril spoločnú domácnosť s maloletými deťmi a teraz je od nich doslova odstrihnutý. Keď

niekedy požaduje stretnutie s deťmi, počuje od mnohých ľudí (susedov, známych), že deti idú za ním
len kvôli tomu, že im to prikazuje navrhovateľka, avšak nie kvôli udržaniu zdravého vzťahu maloletých
detí s manželom ako ich otcom, ale kvôli tomu, že navrhovateľka maloletým deťom tvrdí, že musia ísť
za otcom, lebo „budú problémy“. To, že úprava styku je čistým diktátom, vyplýva aj z toho, že maloletá
dcéra povedala manželovi ako jej otcovi, že pokiaľ nebude súhlasiť so stykom, tak nič z toho, čo bolo

dohodnuténasúde,neplatí.Keďsamanželpýtaldcéry,odkiaľmátakétovyjadrenia,tátomuodpovedala,
že od mamy. Navrhovateľka často maloletým deťom mení program, hoci manžel je s maloletými deťmi
dohodnutý, kedy ich príde vyzdvihnúť a aký budú mať program, no navrhovateľka to na poslednú chvíľu
mení a znemožňuje tak stretávanie manžela s jeho maloletými deťmi. Manžel opakovane zdôrazňuje,
že počas 17 rokov manželstva spozoroval u manželky určité nie normálne rysy správania, ktoré môžu

mať negatívny vplyv na výchovu a vývin maloletých detí a z tohto dôvodu manžel navrhoval, aby on aj
navrhovateľka boli podrobení znaleckému skúmaniu, ktoré je manžel ochotný absolvovať.
16. Vo svojom vyjadrení odvolateľ uviedol, že vzhľadom na blízku vzdialenosť nového pobytu manžela
(cca 300 m od bydliska maloletých detí) manžel stále trvá na striedavej starostlivosti, a to z dôvodu,že maloleté deti potrebujú oboch rodičov. Po skončení súdneho konania na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš, pracovisko Ružomberok, nebolo manželovi umožnené stretnutie s jeho maloletými deťmi, na
čo manžel upozornil aj sociálnu kuratelu, avšak dostal zarážajúcu odpoveď, aby na deti netlačil a aby

im dal ešte čas. Takisto je pre manžela zarážajúce, že sociálna kuratela sa vyjadrovala o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ako už o hotovej veci a v súčasnom bydlisku manžela
ani neboli preveriť bytové pomery, či sú vhodné na bývanie pre jeho deti. Manžel dáva do pozornosti, že
navrhovateľka si pred začatím súdneho konania kupovala deti rôznymi hračkami, napr. Lego, ktoré však
predtým vôbec maloleté deti od navrhovateľky nedostávali. Manžel uvádza, že ak sa aj s navrhovateľkou

dohodne na stretnutí so svojimi maloletými deťmi, tak termíny a podmienky stretnutia nikdy nie sú zo
strany navrhovateľky dodržané, a teda hoci manžel plánuje výlety a spoločné aktivity s maloletými deťmi,
nič z toho sa nerealizuje, čím je zásadne porušené právo manžela ako otca na stretávanie sa s jeho
deťmi, ale zároveň aj právo maloletých detí na stretávanie sa s ich otcom. Súčasná úprava styku otca s
maloletými deťmi má skôr formu trestania otca, ale v konečnom dôsledku na to doplácajú maloleté deti.
ManželdávadopozornostiuznesenieÚstavnéhosúduČeskejrepublikyzodňa21.06.2005,sp.zn.II.ÚS

251/05, z ktorého vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov a styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nemôžu byť riešené
takou formou, že takáto forma styku tohto druhého rodiča výrazne obmedzuje jeho styk s dieťaťom,
resp. ho zakazuje. Rovnako ani nepriateľské vzťahy medzi rodičmi samy osebe nie sú dôvodom pre
rozhodnutie na takúto formu styku. Manžel zastáva názor, že tak súd, ani kolízny opatrovník nedokážu

len na základe jedného či dvoch stretnutí s rodičmi určiť, vlastnosti ktorého rodiča sú predpokladom
pre lepšiu výchovu a vývin maloletého dieťaťa a je preto potrebné v tejto otázke nariadiť znalecké
dokazovanie. Manžel ďalej uvádza, že sa mu takisto zmenili zárobkové pomery a mesačný príjem, ktorý
mal v čase rozhodovania Okresného súdu Liptovský Mikuláš, je už neaktuálny, a preto navrhuje, aby
sa znovu rozhodovalo o výške výživného na obidve maloleté deti. Manžel trvá na tom, aby súd do

konania pribral znalca za účelom vyšetrenia duševného stavu manželky, keďže manžel je presvedčený,
že spolužitie maloletých detí s navrhovateľkou, ako ich matkou, má negatívny vplyv na ich priaznivý
psychický vývin a rozvoj. Manžel navrhovateľky vidí účel pribratia súdneho znalca do konania v tom, že
bude objektívne posúdené, či je niektoré z maloletých detí ovplyvňované niektorým z rodičov vo vzťahu
k druhému rodičovi, a ak áno, akým spôsobom a s akými dôsledkami na ich psychický vývin, resp., či

sa v osobnosti niektorého z manželov nachádza psychopatologický rys, ktorý by vylučoval, prípadne v
podstatnejmiereohrozilalebomalnegatívnyvplyvnazdravýpsychickývývinmaloletýchdetíavprípade,
že maloleté deti budú zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, aká je najvhodnejšia
forma styku s druhým rodičom a za akých podmienok.
17. Následne sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že žiadne zo skutočností tvrdených otcom

maloletých detí neboli v konaní preukázané. Ako uvádzala počas celého konania, odmieta akékoľvek
spochybňovanie jej osoby zo strany otca, tiež odmieta, že má negatívne vplývať na maloleté deti
a uvádza, že správanie detí k ich otcovi je len odrazom jeho vlastného negatívneho správania
k maloletým deťom, ako aj k nej, ako ich matke. Správne kolízny opatrovník poukázal na to, že v rámci
konania bolo uskutočnené rozsiahle dokazovanie a tiež boli vypočuté obidve maloleté deti, s čím sa

súd vyporiadal aj vo svojom rozhodnutí. Maloleté deti vyjadrili svoj názor, vôľu a prianie tak pred
kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom. Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania, ako aj
zistenia názoru, priania a vôle maloletých detí mal dôkladne preukázané, správne rozhodol Rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9P/1/2025 zo dňa 23.05.2025.
18. Navrhovateľka sa vyjadrila k vyjadreniu odvolateľa a uviedla, že v celom rozsahu trvá na všetkých

vyjadreniachaprednesoch,ktorévkonaníuviedla,rovnakotrváajnasvojichpísomnýchVyjadreniachzo
dňa 14.07.2025 a 18.08,2025, ktoré v rámci odvolacieho konania podala. Otec maloletých detí uvádza,
že jej musel v roku 2024 nastaviť pevné hranice v správaní. Už uvedené vyjadrenie otca signalizuje a
charakterizuje jeho osobnosť, ako aj jeho správanie k nej počas manželstva. Nie sú pravdivé tvrdenia
otca maloletých detí, že by každý rozhovor končil jej krikom a tento krik mal byť účelový. Pokiaľ medzi

nimi dochádzalo k slovným výmenám názorov, vždy sa snažila uchrániť maloleté deti, aby tieto toho
neboli svedkami. Otcom tvrdené otváranie okien a dverí a údajné účelové konanie v celom rozsahu
popiera. Má za to, že otec maloletých detí je až chorobne presvedčený o správnosti jeho správania
a konania, bez prijatia akejkoľvek sebakritiky vo vzťahu k svojej osobe. Nikdy otca maloletých detí
nevykresľovala v negatívnom svetle. Pokiaľ išlo o privolanie policajnej hliadky bolo to v prípade, keď

to okolnosti vyžadovali a situácia bola neúnosná a nie sú pravdivé tvrdenia otca o údajnom divadle z
jej strany a ani to, že jej osobu by príslušníci PZ upozorňovať na skutočnosti tvrdené otcom. Polícia
bola volaná, keď sa jej otec maloletých detí vyhrážal v reštaurácii, kde bolo množstvo ľudí, kde robila
účtovníctvo, pričom otec maloletých detí tam začal robiť cirkus, že jej zoberie notebook, toto všetkopred ľuďmi, že jej zničí disk, následne odišiel a ona šla domov, otec detí vtedy neprišiel domov, vrátil
sa domov až neskôr, následne začal opäť reči ohľadne notebooku, videl, že má notebook a chcel jej
ho zobrať, v dôsledku čoho zavolala políciu, pretože mala strach z neho a jeho konania, ktoré bolo čo

deň nevyspytateľnejšie a agresívnejšie. Hliadke polície uviedla pravdu, volala ju preto, že mala strach z
jeho reakcií, ako aj obavu o svoj život a zdravie, nakoľko už boli z jeho strany aj reči, že má počkať, že
zle dopadne a podobne, čo v nej vyvolávalo strach a obavy o život a zdravie. Žiadne divadlo nikdy pred
deťmi nehrala, práve sa snažila deti chrániť pred akýmkoľvek nevhodným správaním otca. Pokiaľ išlo
o otcom tvrdené divadlo, že hovorila, že ju chce zbiť, maloleté deti boli svedkami toho, ako otec na ňu

fyzicky zaútočil (dostala rukou údery po hlave v časti uší, v dôsledku čoho mala aj modriny na hlave v
mieste za ušami, rovnako ju zdrapil pred deťmi, mala z toho modriny v hornej časti ruky). Deti správanie
otca videli a aj veľmi vnímali, rovnako videli aj správanie voči nej, ako matke a tiež aj im samotným.
Otec maloletých detí nikdy akýkoľvek konflikt neriešil pokojným spôsobom, otec detí prišiel vyslovene
provokoval svojimi rečami, vyvolával obavy a neskutočné napätie v rodine. Stačí sa len oboznámiť
so správami, ktoré vypisoval otec maloletému H. a maloletej I. a odvolací súd si môže urobiť záver o

správaní a komunikácii otca aj vo vzťahu k maloletým deťom - uvedené správy predložila v konaní, z
dôvodu opatrnosti ešte predkladá a týmto navrhuje, aby sa s nimi odvolací súd oboznámil. Z týchto správ
vyplýva správanie otca k deťom, jeho komunikácia s deťmi, ako aj to, že v miestach je nevhodná až
nátlaková vo vzťahu k deťom. Popieram tvrdenia otca, že sa snažil konflikty riešiť pokojným spôsobom.
Ak otec uvádzal, že ich domácnosť bola často zanedbaná, že málokedy niečo navarila s poukazom na

to, že vraj pre dve osoby variť nebude, že nie je slúžka, tak toto sa absolútne nezakladá na pravde,
domácnosť bola vždy poriadená, na požadovanej úrovni, čo konštatoval aj kolízny opatrovník, ktorý
vykonal šetrenie v byte, pričom aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že domácnosť je udržiavaná
na požadovanej kultúrnej a hygienickej úrovni. Odvolateľ má rovnaké postavenie v rodine a ak „mal
pocit, že domácnosť je zanedbaná alebo nie je navarené, kľudne mohol s čímkoľvek pomôcť a nie

kritizovať a uvádzať nepravdu. Ak otec deti uvádza zanedbanie domácnosti, je na mieste poukázať len
na to, v akom stave nechával on domácnosť, keď si po sebe nevedel aj niekoľko dni upratať akékoľvek
veci.“ Vždy dávala prednosť ich maloletým deťom a ich aktivitám, záujmom a potrebám. Otec nemal
záujem o tieto aktivity, nemal záujem v tomto smere napĺňať a saturovať potreby maloletých detí, čo
veľmi vnímali aj deti (vid napríklad komunikáciu otca s maloletým H., kedy dieťa vytýkalo otcovi, že radšej

sedí pri počítači a sleduje videjká a je na FB a podobne). Odmieta tvrdenia otca, že je od maloletých
detí odstrihnutý. Uvedené tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde, deťom sám povedal, že ešte nie je o
všetkom rozhodnuté, že ak nechcú nemusia ísť. Naopak jej zas vypisuje, že deti nepripravuje na kontakt
a deťom píše úplne niečo iné. Jej vyjadrenia pred deťmi sú motivujúce a vždy im povie, aby k otcovi išli,
keď nechcú, povie im, že je to ich otec a určite by bolo dobré, keby s nim trávili čas. Dokonca otec sa

pred deťmi vyjadril, že ešte nie je nič rozhodnuté a potvrdené, a to čo bolo stanovené súdom ešte nie
je rozhodnuté, tak nemusia ísť. Maloleté deti, keď aj k otcovi prišli, zistili, že otec tam nie je alebo ho
tam našli s jeho novou známosťou, na čo otec maloleté deti vôbec nepripravil. O údajných vyjadreniach
maloletej, ktoré uvádza otec nemá žiadnu vedomosť. Z vyjadrenia otca vyplýva tvrdenie, že má často
maloletým deťom meniť program, hoci je s maloletými deťmi dohodnutý, kedy ich príde vyzdvihnúť a

aký budú mať program, no údajne to má na poslednú chvíľu zmeniť a znemožniť mu tak stretávanie
s maloletými deťmi, pričom tieto tvrdenia otca popiera, sú nepravdivé a vytrhnuté z kontextu, pretože
otec povedal deťom, že po ne príde v nedeľu s tým, že vzhľadom na toto vyjadrenie otca si deti urobili
program s ňou v sobotu, a následne to otec chcel zmeniť, na čo mu deti povedali, že už majú v sobotu iný
program a s ním sa dohodli na nedeľu. So striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti nesúhlasí

a rovnako s ňou nesúhlasia ani maloleté detí. Maloleté deti vyjadrili pred kolíznym opatrovníkom, ako
aj pred súdom svoj názor, postoj a prianie. Samotná blízka vzdialenosť nového pobytu otca maloletých
detí sama osebe nie je dôvodom na striedavú osobnú starostlivosť, na striedavú osobnú starostlivosť
nie sú splnené zákonné podmienky. Kontakt otca s maloletými deťmi je zabezpečený. Odmieta tvrdenia
otca, že po skončení súdneho konania mu nebolo umožnené stretnutie s jeho maloletými deťmi. Kolízny

opatrovník sa vyjadroval na základe zisťovania názoru maloletých detí a vykonaného dokazovania,
pričom rešpektoval najlepší záujem maloletých detí, ako aj ich názor, vôľu a prianie, ktoré pred ním
vyslovili, pričom ich vyjadrenia mali byť dôverné, čo však otec nerešpektoval, a ako sa o tomto dozvedel
z elektronického súdneho spisu maloleté deti necitlivo a nevhodne s ich vyjadreniami konfrontoval.
Pokiaľ ide o preverenie bytových pomerov otca, otec sa o svojich bytových pomeroch vyjadroval, tieto

neboli nikým namietané a ani samotný otec nenavrhol, aby súd takýto dôkaz vykonával. Sám otec
maloletým deťom hovorí, že ak nechcú nemusia k nemu ísť, že ešte nie je o všetkom rozhodnuté. O
novej známosti, ktorú otec má, deti vhodným spôsobom neupovedomil, nepripravil ich na túto novú
životnú situáciu, deti boli z uvedeného veľmi prekvapené, nevedeli, ako reagovať. Súčasná úpravastyku otca s maloletými deťmi korešponduje s najlepším záujmom maloletých detí, ich názorom, vôľou
a prianím, nie je žiadnou formu trestania otca. Poukaz otca maloletých detí na uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 21.06.2005, sp.zn. II ÚS 251/05 je vzhľadom na aktuálny skutkový stav

a vykonané dokazovanie nedôvodný. K návrhu otca, aby sa znovu rozhodovalo o výške výživného na
obidve maloleté deti, uvádzam, že k tomuto vyjadreniu otec neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a ani
nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia mali osvedčovať. Výrok súdu ohľadne
výživného na maloleté deti, ako aj ostatné výroky súdneho rozhodnutia sú vecne správne. Otec vedie s
maloletými deťmi komunikáciu aj v tom smere, že ak nemajú o neho záujem, on im nebude platiť výživné,

alebo len v minimálnej zákonnej výške – vid priložená komunikáciu medzí otcom a maloletým H..
19. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril odvolateľ, ktorý uviedol, že s dcérou I. jeho stretávanie
prebieha veľmi sporadicky, keďže dcéra mala vždy iný program. Viackrát sa však stalo, že manžel
nedostával od navrhovateľky žiadne informácie, či ho deti prídu navštíviť alebo nie, a nevedel si teda
pripraviť ani program. Navrhovateľka odmieta s manželom akúkoľvek komunikáciu týkajúcu sa ich
spoločných detí. Manžel má informácie od tretích osôb, že deti s ním problém nemajú a ku otcovi by

chodili aj dobrovoľne, no navrhovateľka vždy uvedie, že nech idú k manželovi, aby nebol problém.
Manžel má informácie, že navrhovateľka ohovára jeho osobu v prítomnosti detí, najmä v prítomnosti
dcéryI.,pričomuvádzatakézávažnéskutočnosti,akonapr.,žemanželchcezdetíspraviťbezdomovcov.
Takistomanželmáinformácie,žedetisúveľakráthladné,pričomtotobolopozorovanéajtretímiosobami.
Manžel je presvedčený, že súčasný styk s maloletými deťmi tak, ako bol stanovený Okresným súdom

Liptovský Mikuláš, nezohľadňuje práva každého rodiča na normálny rozsah dieťaťa. Pri úprave styku by
mala byť zachovaná jeho proporcionalita pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava
stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t.j.
1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem
dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Manžel je schopný sa o svoje deti riadne postarať po

celú dobu stretávania s nimi a má na to vytvorené všetky podmienky. Niet teda žiadneho zákonného
dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz
styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa
týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže

byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy,
ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie
dieťaťa. Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne
zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní
oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže

byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v
takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy
a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom
obnovil, resp. prehĺbil. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa manžel uvádza, že názory, ktoré deti
prezentovali, boli ovplyvnené ich matkou, a teda neboli ich vlastné; totiž, ak sa dieťa nachádza v osobnej

starostlivosti jedného z rodičov a druhý rodič navrhuje, hoci len dočasne, zmenu na osobnú, príp.
striedavú starostlivosť, je možné, že sa rodič, ktorý mal doteraz dieťa v osobnej starostlivosti, snažil
dieťaťom manipulovať, dieťa tým pádom nebude schopné popísať svoje vlastné pocity a názory, čím
bude podstatne sťažená až znemožnená realizácia jeho najlepšieho záujmu. Navrhovateľka maloleté
deti manipuluje proti manželovi a po začatí riešenia vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov začala negatívne ovplyvňovať postoj ich dcéry I.. U manžela sú splnené všetky podmienky na
osobnú starostlivosť o deti, a preto manžel navrhuje, aby obe maloleté deti boli zverené do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov sa bude
realizovať v týždennom intervale s tým, že od pondelka od 14:00 hod. párneho týždňa v roku do pondelka
14:00 hod. nepárneho týždňa v roku osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať manžel,

ako otec maloletých detí a od pondelka od 14:00 hod. nepárneho týždňa v roku do pondelka do 14:00
hod. párneho týždňa v roku osobnú starostlivosť o maloletých bude zabezpečovať navrhovateľka, ako
matka maloletých detí, pričom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné nebude
určené. „Zároveň manžel dáva do pozornosti, že v súčasnosti má iné zárobkové pomery, ako boli v
čase rozhodovania Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a preto týmto manžel navrhuje, aby súd znížil

mesačné výživné manžela na deti.“
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom -
účastníkom - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, protiktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
21. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd

konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
22. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

23. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
otca, v ostatnom opätovne poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387

ods. 2 CSP).
24. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
25. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo

(ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak (ods. 2).
26. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
27. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
28. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.29. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bol teda
prieskum postupu a rozhodnutia prvoinštančného súdu vo všetkých jeho výrokoch, okrem výroku I..
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel záveru, že rozsudok v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je správny,
súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti náležite,
logickyajdostatočnepresvedčivozdôvodnil.Odvolacísúdsapreto,pokiaľideonapadnutévýrokyII.,III.,
IV., V., VI., VII., VIII., IX v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu

prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP tak, ako uviedol už vyššie. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a
vzhľadom na odvolacie námietky otca maloletých detí sa žiada doplniť nasledovné:
30. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania mal zhodne so súdom prvej inštancie za
dostatočne preukázané, že v súčasnosti otcom navrhnutá striedavá osobná starostlivosť nie je v
najlepšom záujme maloletých detí, ale v ich najlepšom záujme je zverenie do osobnej starostlivosti

matky, preto považuje napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX za správne.
31. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti
strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so
zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany, ich práv a právom chránených záujmov v tom ktorom
konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho
súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). K takýmto vadám
konania napriek odvolacím námietkam otca podľa záverov odvolacieho súdu nedošlo.

32. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší
záujemdieťaťaodkazujeDohovoroprávachdieťaťaajvosvojomČl.18(rodičovskázodpovednosť).Ako
konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa

na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), obsah
komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší
záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie
dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa treba
pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší

záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení. Posúdenie
najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade
vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami ako
sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie,
sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s

rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu
dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť, zraniteľnosť dieťaťa
(zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť
násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.
33. V prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší

záujem dieťaťa (Čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný
život.Dieťaoddelenéodrodičamáprávonapravidelnéudržiavanieosobnýchvzťahovapriamychstykov
s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (Čl. 9 ods. 3).
34. Ustanovenie § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého
dieťaťa, v prejednávanej veci H. a I. a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich detí, ak o ňu

majú obidvaja záujem a ak je dieťaťom na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale
nemožno nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa nazachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
35. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na

udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať
styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri
ďalšom fyzickom i psychickom vývoji.
36. Pokiaľ otec argumentoval tým, že súd mal rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti, odvolací súd
nebol rovnakého názoru. Rodičovské práva majú v zmysle Zákona o rodine obaja rodičia v zásade v

rovnakom rozsahu, ich obsahom je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje
najmä formou osobnej starostlivosti. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti síce môže
toto právo realizovať čiastočne aj prostredníctvom napr. písomného, elektronického, či telefonického
styku, avšak predovšetkým osobný styk takéhoto rodiča s dieťaťom je nesmierne dôležitý a všeobecne
platí, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je práve, čo najširší styk s druhým rodičom. Keďže

v predmetnej veci výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že v najlepšom záujme maloletých
bude síce ich zverenie do starostlivosti matky, avšak obaja rodičia sú výchovne spôsobilí, potom za
uvedenej situácie súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ neponechal styk otca s maloletými neupravený,
napriek želaniu maloletých detí. Vymedzenie styku pevným rozsahom bolo v záujme maloletých, aj keď
nebolo preukázané, že matka by deťom v styku s otcom akokoľvek bránila, avšak z dôvodov uvádzaných

okresným súdom nebolo namieste uspokojiť sa s tým, že by si vedeli samé určiť dobu styku s otcom.
S poukazom na § 25 Zákona o rodine a zároveň na všeobecne platný princíp najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa, sa takýmto spôsobom bráni k odcudzeniu detí s otcom. Uvedené rozhodnutie
prihliada aj na vyslovený názor maloletých detí, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti matky, čo
však nemôže byť jediným rozhodujúcim faktorom pre prijatie rozhodnutia súdu v otázke úpravy styku

s odlúčeným rodičom.
37. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozhodol, že nevykoná dokazovanie navrhnuté
otcom maloletých detí výsluchom svedkov (F. C., J. C., J. C. a F. C.) a znalecké dokazovanie vyšetrením
duševného stavu matky maloletých detí, na účely preukázania ovplyvňovania maloletých detí niektorým
z rodičov a ohrozenie maloletých detí niektorým z rodičov. Ak okresný súd považoval za dostatočný

dôkaz na preukázanie vzťahu maloletých detí k rodičom ich vyjadrený názor, tak odvolací súd s takýmto
záverom okresného súdu súhlasí, keďže ani iné vykonané dôkazy nie sú v rozpore s takouto úvahou
súdu (Čl. 10 CMP). Tvrdenia otca o ovplyvňovaní detí matkou proti otcovi sú len v rovine všeobecného
tvrdenia, bez uvedenia konkrétneho spôsobu ovplyvňovania detí, ktorý sa má preukázať výsluchom
navrhnutých svedkov. Súhlasí odvolací súd s tým, že výpoveďami svedkov nie je možné nahrádzať

tvrdenia účastníka konania. Maloleté deti H. a I. mali v čase zisťovania ich názoru 15 a 14 rokov. Deti
vo veku 14 a 15 rokov okresný súd považoval za schopné vytvoriť a vyjadriť svoj názor a odvolací súd
ktomuuvádza,žemaloletísaksvojmustanoviskuopakovaneprihlásili.Dovŕšenímštrnástehorokuveku
vzniká trestná zodpovednosť fyzických osôb (§ 22 ods. 1 Trestného zákona). Od štrnásteho roku veku
sa u jedincov predpokladá schopnosť rozpoznávať následky svojho správania a ovládať svoje konanie.

Deti a rodičia mali do 24.03.2025 spoločné bydlisko, preto mali obidvaja rodičia možnosť rovnakého
výchovného vplyvu na obidve deti.
38.Odvolacísúdzarozhodujúceprestarostlivosťmatkyaprekážkuprestriedavústarostlivosťpovažoval
v zhode s okresným súdom prianie maloletých detí, ktoré boli opakovane vypočuté a vzhľadom na vek
maloletých konzistentnosť ich výpovedí je namieste ich názor rešpektovať navzdory záujmom otca na

nariadení striedavej starostlivosti. V posudzovanej veci tak prianie detí bolo považované za určujúce
kritérium pri posúdení ich najlepšieho záujmu, ktorý prevážil nad záujmom otca. Najlepší záujem dieťaťa
(14 a 15 rokov) nemožno určovať bez jeho zapojení do tohoto procesu, lebo by sa dieťa inak stávalo
objektom v moci dospelých, ktorý by sami určovali, čo je pre jeho blaho najlepšie. Takýto prístup
odporuje chápaniu participácie dieťaťa podľa Čl. 12 Dohody o právach dieťaťa. V súvislosti s tvrdeniami

otca o manipulatívnych spôsoboch matky odvolací súd uvádza, že otec ich síce tvrdil, ale neuviedol
žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu, a ktoré by
presvedčili odvolací súd o potrebe ním navrhnutého dokazovania v podobe znaleckého dokazovania,
resp. výsluchu ním navrhnutých svedkov. Ak z tohto dôvodu žiadal na duševný stav matky nariadiťznalecké dokazovanie, ktorému návrhu okresný súd nevyhovel, tak podľa odvolacieho súdu bol takýto
postup okresného súdu vecne správny, ako uviedol už i vyššie. Súhlasí odvolací súd s tým, že maloleté
deti 14 a 15 rokov sú dostatočne vyspelé na to, aby si utvorili vlastný názor na starostlivosť a styk

s otcom. Maloleté deti na svojich názoroch zotrvali, teda že odmietajú striedavú starostlivosť a zastávali
názor o neupravení styku. Vzhľadom na vyjadrené názory maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek,
listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, s dôrazom na textové správy, ktoré boli predložené otcom aj
matkou,týkajúcesavzájomnejkonverzáciemal.H.sotcom,odvolacísúdnezistilpochybenievzáveroch
okresnéhosúdu,žeotecnepreukázalkonkrétneskutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiťdôvodnosť

jeho tvrdení o manipulatívnom správaní matky. Vo vzťahu k vyspelosti maloletého H. v konečnom
dôsledkusvedčíikonverzáciaotcavpodobetextovýchspráv,keďmuuviedol,žehoberieakodospelého
(č.l. 142 rub spisu) a zároveň otec uvádzal v ďalšej správe syndróm zavrhnutého rodiča a uvádzal výšku
výživného 30% zo životného minima. Mal. H., okrem iného, sa v textových správach vyjadroval i vo
vzťahu k otcovmu alkoholu, spolu s uvedením „ A to co si mamke zlomil prst z agresie kvôli alkoholu“ (č.l.
143 spisu). Na č.l. 140 spisu sa maloletá I., okrem ústnych výpovedí, vyjadrila i písomne a odmietala

striedavú starostlivosť, pričom uviedla v tejto súvislosti i vyjadrenia otca ohľadom „diagnosťáku“. Z
obsahu spisu neplynie nič, čo by nasvedčovalo tomu, že stanoviská maloletých detí nie sú autentické
pri ich ústnych výpovediach pred súdom, kolíznym opatrovníkom, resp. tie, ktoré sú v listinnej podobe,
vyjadrenie vyplývajúce z textových správ predložených otcom, prípadne matkou, by neboli prejavom ich
vlastnej vôle. Otec v prvoinštančom konaní a ani v odvolaní neuviedol, čo konkrétne majú ním navrhnutí

svedkovia preukázať. Ak otec uvádzal, že maloletá I. používala výrazy matky, tak neuviedol konkrétne,
o ktoré výrazy išlo a prípadne, čo bolo na týchto výrazoch nepravdivé, manipulatívne, kde boli maloletou
použité, pri akých príležitostiach, situáciách, z akých skutočností vychádzal, keď konštatoval, že ich
používala zhodne aj matka. Odvolací súd si je vedomý, že snahou nariadenia striedavej starostlivosti
odvolateľ sleduje dosiahnutie, čo možno najvyrovnanejšej starostlivosti a najväčšej miery zapojenia do

ich každodenného života a prehlbovania vzťahu medzi nimi, ak však k dosiahnutiu tohto usporiadaním,
ktoré by bolo priamo proti vôli detí, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie otcových práv podľa Čl.
10ods.2aČl.32ods.4Listiny.Pretakýtozáverjerozhodujúce,žeobedetimožno(isprihliadnutímkich
veku) považovať za natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že sú schopné uvedomiť si dosah týchto
svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by postoje detí neboli

autentické alebo že by ich vôľa bola účelovo a systematicky formovaná zo strany tretej osoby. V rovine
svojich záverov, len primerane a podporne a z eurokonformného prístupu na dotvrdenie správnosti
svojich záverov, odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Českej
republiky sp.zn. III. US 1318/2022 zo dňa 12.06.2023.
39. Z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. US 1318/2022 z 12.06.2023 vyplýva,

že „ podle judikatury Evropského soudu pro lidská práva musí obecné soudy dávat odpovídající váhu
postojům a pocitům dětí vyspělých do té míry, že jsou schopny utvořit si vlastní názor na styk s rodiči;
musí taktéž respektovat právo dětí na soukromý život (viz rozsudek Evropského soudu pro lidská práva
ze dne 25. 1. 2011 ve věci Plaza proti Polsku, stížnost č. 18830/07, bod 71). Snaha o prosazení určitého
řešení proti vůli dítěte může být s jeho narůstajícím věkem kontraproduktivní a škodlivá; není však

možné postoj dítěte výlučně převzít, aniž by byly zohledněny všechny relevantní okolnosti (viz rozsudek
Evropského soudu pro lidská práva ze dne 9. 5. 2006 ve věci C. proti Finsku, stížnost č. 18249/02, body
57 až 59).“
40. V podanom odvolaní otec poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 251/05, z
ktorého vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z

rodičov a styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nemôžu byť riešené takou
formou, že takáto forma styku tohto druhého rodiča výrazne obmedzuje jeho styk s dieťaťom, resp.
ho zakazuje. Odvolací súd sa oboznámil s celým obsahom tohto rozhodnutia, na ktoré poukazoval
odvolateľ, avšak musí konštatovať rozdielnosť skutkovej situácie v rozhodnutí Ústavného súdu ČR
s prejednávanou vecou, ktorý nerozhodoval o striedavej starostlivosti, pričom v prejednávanej veci

odvolacím súdom sp.zn. 14CoP/223/2025 sa rozhodovalo o návrhu otca na striedavú starostlivosť
a nebolo preukázané, že matka bráni v styku otca s maloletými, že by sa maloletí odmietli s otcom
stretávať, aj by sa styk neuskutočňoval, že by sa matka domáhala zákazu stretávania otca s maloletými,
napriek tomu, maloleté deti odmietajú striedavú starostlivosť. Neuniklo však pozornosti odvolacieho
súdu, že z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 251/05, ktorého záverov sa otec dovoláva

vyplýva, že „Za dostatečné lze považovat i odůvodnění závěru krajského soudu ohledně nadbytečnosti
provedení důkazu znaleckým posudkem z oboru dětské psychologie. Opodstatněnost tohoto závěru je
zřejmá i z celého průběhu řízení a skutečností vyplývajících z dalších provedených důkazů, z nichž
jednoznačněvyplynulo,žejevzájmunezletiléhosynaudržovatarozvíjetcitovýkontaktsotcem,přičemžkonflikty mezi matkou a otcem a obava matky se setkání s otcem nemohou být řešeny formou zákazu
styku otce se synem.“
41. Pokiaľ otec v jednom zo svojich vyjadrení uvádzal, že v súčasnosti má iné zárobkové pomery, ako

boli v čase rozhodovania Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a preto navrhol, aby súd znížil mesačné
výživné na deti, tak odvolací súd uvádza, že okolnosti, na ktoré poukazoval otec maloletých detí a ktoré
nastali až po vyhlásení rozsudku okresného súdu, nemohli spätne meniť pohľad odvolacieho súdu na
správnosť napadnutého rozsudku v čase jeho vydania (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).
42. Ak okresný súd nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako požadoval otec maloletých detí, tak

tento postup okresného súdu bol v súlade s § 185 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, pretože v
konečnom dôsledku je to súd, ktorý rozhodne o tom, ktorý z dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Okresný
súd presvedčivým a dostatočným spôsobom zdôvodnil nevykonanie otcom maloletých detí navrhnutých
výsluchov svedkov a ani nenariadil otcom požadované znalecké dokazovanie, ak bol vykonaný súhrn
viacerých dôkazov, ktoré dávali základ pre rozhodnutie súdu a opakované vyjadrenia maloletých detí,
ktoré uvádzali, že žiadajú zotrvať v domácnosti matky a s otcom sa stýkať tak, že styk nebude upravený,

tak tento nimi vyjadrený názor bol uvádzaný počas celého konania okresného súdu.
43. Podľa krajského súdu, okresný súd veľmi dôsledne, citlivo pristúpil k hodnoteniu dôkazov a tieto
posúdil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a svoje úvahy, závery riadne zdôvodnil. Odvolanie
otca, podľa krajského súdu, nie je dôvodné a odvolací súd sa stotožňuje so všetkými skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v plnom rozsahu odkazuje.

44. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v
akceptovateľnom rozsahu, a preto z neho vychádzal aj odvolací súd. Neboli zistené dôvody pre
doplnenie dokazovania v zmysle návrhu otca maloletých detí na základe ním podaného odvolania. Hoci
v civilnom mimosporovom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa platí vyšetrovací princíp a
postup súdu, ktorý zisťuje skutočný stav veci (Čl. 6 CMP), vo výsledku konania je to súd, ktorý rozhodne,

ktorézdôkazovvykonáaktorénie,atoajzarešpektovaniaČl.12CMPohospodárnostikonania,abyvec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Aj za rešpektovania Čl. 12 CMP o hospodárnosti konania
okresný súd vecne správne zdôvodnil nevykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania
v zmysle návrhu otca maloletých detí.
45. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
v odvolacom konaní, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
46. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak

takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

48. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil
akovecnesprávnerozhodnutiecezúpravuv§387ods.1CSP,vpodrobnostiachodkazujenadostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
50. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani

nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
51. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.