Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5422200838.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., v konaní zastúpený Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, v konaní zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Palárikova 15, 811
04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 11.690,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Námestovo DK-7Cb/7/2022-308 zo dňa 10. decembra

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Námestovo DK-7Cb/7/2022-308 zo dňa 10. decembra 2024
v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 9.160,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy

9.160,85 Eur od 12.07.2022 do 31.12.2022, s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy
9.160,85 Eur od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12,00 % ročne zo sumy
9.160,85 Eur od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy
9.160,85 Eur od 01.01.2024 do 30.06.2024, s úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy
9.160,85 Eur od 01.07.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 567,02
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III.
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 56 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2022
sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.690,70 Eur s príslušenstvom. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie
v priebehu konania na návrh žalobcu uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18. 04. 2023 pripustil
zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť
žalobcovi istinu 11.690,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 11.690,70 Eur od

12.07.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 567,02 Eur. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní súd prvej inštancie dňa 10.12.2024 pripustil zmenu žaloby v znení, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.690,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,00 % ročne zo sumy 11.690,70 Eur od 12.07.2022 do 31.12.2022, s úrokom z omeškania vovýške 10,50 % ročne zo sumy 11.690,70 Eur od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom z omeškania vo
výške 12,00 % ročne zo sumy 11.690,70 Eur od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo
výške 12,50 % ročne zo sumy 11.690,70 Eur od 01.01.2024 do 30.06.2024, s úrokom z omeškania

vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.690,70 Eur od 01.07.2024 do zaplatenia a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v sume 567,02 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že dňa 04.09.2013 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu
č. 551 5025692, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel. V rámci

súboru poistených motorových vozidiel bolo poistené aj osobné motorové vozidlo továrenskej značky
BMW, obchodný názov 740d xDrive, kategória M1, VIN: C. (ďalej len „vozidlo“). Výška poistného bola
dojednaná na sumu 4.109,46 Eur ročne. Poistná suma za motorové vozidlo s nadštandardnou výbavou
bola dojednaná na sumu 124.529,- Eur. Poistná zmluva odkazovala na Všeobecné poistné podmienky
č. 900, Zmluvné dojednania č. 901 a Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie č. 802. Dňa
23.07.2021 v čase približne o 22.00 hod. viedol žalobca vozidlo po štátnej ceste II. triedy 583, v úseku

medzi obcami Párnica a Zázrivá v okrese Dolný Kubín, pričom asi 1-2 km pred Lyžiarskym strediskom
Malá Lučivná v smere z Dolného Kubína do Zázrivej v poslednej chvíli zbadal na ceste spadnutý kameň,
ktorý si predtým nevšimol a prešiel po ňom, čím poškodil spodnú časť vozidla, následkom čoho vytiekol
motorový olej, čím došlo k vzniku škodovej udalosti. Bezprostredne po vzniku škodovej udalosti privolal
na miesto samé aj hliadku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, okresného

dopravného inšpektorátu, ktorá miesto škodovej udalosti zadokumentovala a informoval žalovaného,
ktorý zabezpečil odtiahnutie vozidla z miesta škodovej udalosti do najbližšieho autorizovaného servisu.
V dôsledku poškodenia spodnej časti vozidla a následného vytečenia motorového oleja, teda v priamej
príčinnej súvislosti s touto udalosťou, došlo súčasne aj k trvalému poškodeniu motora, ktorý už nebolo
možné opraviť a musel byť vymenený. Autorizovaný servis BMW BAVARIA Žilina túto opravu vyčíslil

sumou 28.161,49 Eur. Dňa 26.07.2021 zaslal žalovanému protokol o uplatnení škody, v ktorom popísal
priebeh a spôsob vzniku škodovej udalosti. Na to žalovaný reagoval listom zo dňa 25.10.2021, v ktorom
mu oznámil, že túto škodovú udalosť odložil bez finančného vyrovnania ako bezpredmetnú. Na list
žalovaného zo dňa 25.10.2021 reagoval listom zo dňa 30.11.2021, v ktorom uviedol, že s týmto záverom,
ako aj so spôsobom vybavenia škodovej udalosti, v celom rozsahu nesúhlasí. Znalecký posudok,

na ktorý sa žalovaný odvolával vo svojom liste zo dňa 25.10.2021, mu žalovaný odmietol poslať k
nahliadnutiu, resp. mu poslal iba záver toho znaleckého posudku. Za účelom posúdenia technickej
prijateľnosti poškodenia predmetného vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 23.07.2021 si
nechal vypracovať vlastný znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvie technický stav
cestnýchvozidiel,nehodyvcestnejdoprave,odhadhodnotycestnýchvozidiel,Ing.MiroslavomBenkom.

Žalobou uplatnený nárok pozostáva z ním účelne vynaložených nákladov v sume 11.690,70 Eur, ktoré
musel vynaložiť na navrátenie predmetného vozidla do pôvodného stavu, ktorú tvorí súčet kúpnej ceny
nového (resp. zánovného) motora v sume 6.180,- Eur a ceny práce spočívajúcej vo výmene pôvodného
motoru za nový (resp. zánovný) v sume 5.510,70 Eur, úrokov z omeškania podľa § 369 Obchodného
zákonníka, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa

§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a iných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
457,52 Eur podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že na posúdenie základných predpokladov
nároku na poistné plnenie, a to škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a popisom udalostí, si nechal

vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracovala znalecká organizácia Automotive Solution4u s.r.o. pod.
č. 90/2021. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok č. 1/2022, ktorý bol vypracovaný bez fyzickej
obhliadky miesta nehody a rovnako bez fyzickej obhliadky vozidla. V konaní existujú dva odborné závery,
kedy jeden bol vykonaný aj fyzickou obhliadkou vozidla. S poukazom na uvedené a v kontexte posudku
žalovaného nie je možné považovať nárok za riadne preukázaný. V zmysle Zmluvných dojednaní pre

havarijné poistenie eurokasko - súbor č. 901 čl. V, bod f/ sa poistenie nevzťahuje na škody, ktoré vznikli
následkom nesprávnej obsluhy s nadmerným funkčným namáhaním - prevádzka motora po vytečení
motorového oleja, čo malo za následok trvalé poškodenie motora. Odťah z miesta nehody je preukázaný
iba čestným vyhlásením, kedy je štandardné, že fotodokumentácia vozidla sa robí aj pri náklade tak, aby
bolo zrejmé, či nedošlo k jeho poškodeniu (škrabance a pod.) samotnou nakládkou. V tomto prípade

fotodokumentácia chýba, čo vyvoláva ďalšie otázky, ako bolo vozidlo odtiahnuté, resp. z akého miesta.
Keďže došlo k trvalému poškodeniu motora, možno predpokladať, že vozidlo bolo v prevádzke aj po
poškodení. Z predložených dôkazných prostriedkov je preukázané, že žalobca porušil predpisy o cestnej
premávke, za čo mu bola uložená pokuta, čím minimálne prispel k vzniku škodovej udalosti.5. Žalobca v ďalšom priebehu konania poukázal na to, že objednávka na vypracovanie znaleckého
posudku bola realizovaná prostredníctvom právneho zástupcu, odmena za jeho vypracovanie bola

fakturovaná právnemu zástupcovi a keďže v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady spojené s
uplatnením pohľadávky žalobcu, bolo potrebné mu ich prefakturovať. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného,
že znalec Ing. Miroslav Benko vyhotovil znalecký posudok iba na základe fotodokumentácie a zápisu
z obhliadky vozidla uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé. Ako vyplýva zo znaleckého posudku
predloženého žalovaným, ani ním poverená znalecká organizácia nebola osobne prehliadnuť vozidlo.

Popreltvrdeniežalovaného,žemalprevádzkovaťvozidloďalejpoškodovejudalosti,nakoľkozpriloženej
fotodokumentácie považuje za nesporné, že toto by objektívne nebolo možné. Vo svojej výpovedi presne
opísal priebeh škodovej udalosti, uviedol, že vozidlo kupoval ako nové v roku 2014. Potvrdil, že tam boli
nejaké drobné poistné udalosti, napr. do neho v Mikuláši na parkovisku nacúvala jedna žena a rozbila
zadné svetlo, prípadne mohli byť iné drobné udalosti, ale žiadne také, ktoré by mohli byť v súvise s
olejovou vaňou. Tá bola poškodená pri tej udalosti so skalou.

6. Žalovaný v ďalšom priebehu konania poukázal na záver znaleckého posudku č. 90/2021, podľa
ktorého hlásenie Check Control potvrdzuje, že bolo po škodovej udalosti s motorovým vozidlom
žalobcu najazdených ďalších 48 kilometrov. Ďalším záverom jeho znaleckého posudku je, že drecie
a deformačné poškodenia plechového krytu olejovej vane motora vykazujú rôzne dĺžky a smery ich

vzniku, preto je z technického hľadiska možné vylúčiť, aby vznikli v jednom časovom okamihu. Tento
záver je v rozpore so záverom obsiahnutým v znaleckom posudku č. 1/2022. Poškodenia motorového
vozidla nekorešpondujú s popisom priebehu nehodového deja tak, ako ich uviedol žalobca a v tomto
prípade absentuje existencia príčinnej súvislosti. Pre spravodlivé rozhodnutie je potrebné vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Neuznal nárok na

úhradu nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Tvrdená refakturácia nákladov na vypracovanie
znaleckého posudku neznie na žalobcu ako stranu konania, ale na spoločnosť Drevostavby s.r.o.,
IČO: 36 440 175, a tak uvedená faktúra nemôže byť vyhodnotená ako náklady žalobcu spojené s
uplatnenímpráva.DokoncaobasubjektyuvedenénafaktúresúplatcamiDPH,čoznamená,ževprípade
spoločnosti Drevostavby s.r.o., IČO: 36 440 175, nejde vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty o skutočný

náklad, keďže sumu vo výške 94,50 Eur predstavujúcu daň z pridanej hodnoty nemožno považovať za
úbytok na majetku, resp. náklad spojený s uplatnením pohľadávky, pokiaľ dôjde k uplatneniu daňového
nákladu. Poukázaná suma uvedená na výpise a uhradená z účtu žalobcu nepreukazuje, že žalobca
skutočne uhrádzal predmetnú faktúru, a tak neexistuje žiadna spojitosť medzi náhradou za vypracovaný
znalecký posudok a úbytkom na majetku žalobcu.

7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Cb/7/2022-202 zo dňa 12.06.2023 nariadil znalecké dokazovanie
a ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, aby vypracoval znalecký posudok.
Znalecký posudok č. 124/2024 zo dňa 21.08.2024 vypracovaný znaleckým ústavom bol súdu prvej
inštancie doručený dňa 28.08.2024.

8. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že znalecký posudok ústavu sa zakladá na
podrobnej analýze technických aspektov poškodenia vozidla, vrátane preukázateľného poškodenia
olejovej vane a následného zadretia motora v dôsledku úniku oleja. Posudok ústavu korešponduje s
tvrdeniami žalobcu, že poškodenie vozidla bolo spôsobené prechodom cez kameň, ktorý sa nachádzal

na vozovke, a že poškodenie olejovej vane bolo natoľko vážne, že k zadretiu motora došlo v krátkom
čase. Ústav tiež podrobne zhodnotil oba súkromné znalecké posudky, pričom pokázal na to, že posudok
predložený žalovanou poisťovňou nie je dostatočne odborný a neobsahuje technicky podložené dôkazy,
ktoré by mohli vyvrátiť tvrdenia žalobcu. Posudok predložený žalobcom je z hľadiska metodológie a
technického spracovania oveľa presvedčivejší a podložený odbornými postupmi. Nerozporoval závery

ústavu v otázke rozsahu vzniknutej škody vo všeobecnej hodnote 9.643,- Eur, ale zdôraznil, že hoci sa
nejedná o zásadný rozdiel, táto suma bola určená na základe všeobecnej hodnoty vozidla na základe
ponúk porovnateľných vozidiel, čo ale nesúhlasí s výškou nákladov, ktoré žalobca reálne vynaložil na
opravu svojho vozidla. Celková kalkulácia na opravu v autorizovanom servise tvoriaca prílohu žaloby
pritom bola vyčíslená na sumu 28.161,49 Eur. Nie je teda možné vychádzať len z trhovej hodnoty

porovnateľných vozidiel, pretože poistné plnenie by malo kryť skutočne vynaložené náklady na opravu
vozidla, a nie iba jeho teoretickú trhovú hodnotu. Ďalej uviedol, že je potrebné vziať do úvahy, že
žalobca vozidlo potreboval na výkon svojej podnikateľskej činnosti a vzhľadom na odmietnutie poistného
plnenia bol nútený opraviť si vozidlo na vlastné náklady. V tomto procese konal ako starostlivý hospodár.Namiesto opravy v autorizovanom servise, ktorá by stála viac ako 28.000,- Eur, si zabezpečil opravu
výhodnejším spôsobom. Zaobstaral používaný motor a jeho výmenu vykonal prostredníctvom známych,
čím minimalizoval celkové náklady. Hoci je žalovaná suma vyššia, ako všeobecná výška škody určená

ústavom, predstavuje výlučne náklady, ktoré žalobca účelne vynaložil na opravu vozidla. Ak by žalovaná
poisťovňa plnila svoju zmluvnú povinnosť a žalobca by si nechal vozidlo opraviť v niektorom z jej
partnerských servisov, viedlo by to k oveľa vyšším nákladom.

9. Žalovaný sa v ďalšom priebehu konania pridržiaval znaleckého posudku č. 90/2021 vypracovaného

znaleckou organizáciou Automotiv solution 4U s.r.o.. Kontrolný znalecký posudok určil výšku škody na
vozidle v rozsahu 9.643 Eur s DPH, čo predstavuje 8.035 Eur bez DPH. Žalobca sa však domáha sumy
vo výške 11.690,70 Eur, pričom sa táto suma skladá z kúpy nového motora a servisných prác, k čomu
žalobca uplatňuje aj nárok vo výške s DPH za vykonané servisné práce, s čím žalovaný nesúhlasí,
nakoľko v danom čase bol žalobca platcom DPH. V prípade priznania DPH by teda išlo o bezdôvodné
obohatenie na strane žalobcu. Ak by konajúci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, je potrebné

prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca bol platcom DPH v čase vzniku škody, ako aj na spoluúčasť vo
výške 5 % dohodnutú v poistnej zmluve v čl. 8 ods. 2.

10. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami nebolo v konaní sporné, že medzi žalobcom a žalovaným
bola dňa 04.09.2013 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo aj havarijné poistenie motorového

vozidla žalobcu. Dňa 23.07.2021 (čo vyplýva o.i. zo znaleckého posudku, správy OR HaZZ, záznamu
polície o preverení škodovej udalosti), došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorového
vozidlo žalobcu. Žalobca si následne náhradu škody uplatnil u žalovaného. Žalovaný túto škodovú
udalosť odložil bez finančného vyrovnania ako bezpredmetnú. Medzi stranami vznikol spor o tom, ako
malo dôjsť ku škodovej udalosti. Keďže nie je úlohou súdu prvej inštancie vyhodnocovať odborné

otázky ohľadom posúdenia technickej prijateľnosti vzniku poškodenia motorového vozidla žalobcu,
za smerodajný súd prvej inštancie považoval znalecký posudok č. 124/2024 zo dňa 21.08.2024
vypracovaný znaleckým ústavom.

11. Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu súd prvej inštancie zistil, že z technického hľadiska je

prijateľné, že k poškodeniu motora vozidla BMW došlo bezprostredne po nehode takým spôsobom, ako
ho popisuje žalobca, a že sa jednalo o totálne zničenie vozidla. Čas potrebný na vytečenie oleja sa podľa
jeho záverov ráta v sekundách a vzhľadom na opotrebenie vozidla mohol aj relatívne krátky čas chodu
motora bez oleja spôsobiť jeho zadretie. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ motorový olej po poškodení
mohol vytiecť v sekundách, resp. desiatkach sekúnd, resp. motor bez oleja sa mohol zadrieť za relatívne

krátky čas, nemožno pri opisovanom nehodovom deji rozumne žiadať od žalobcu, aby okamžite vedel, o
aké poškodenie ide a že je potrebné okamžite vypnúť motor. Súd prvej inštancie tiež doplnil, že neuniklo
jeho pozornosti, že zápis o poškodení motorového vozidla vypracovaného technikom SLOVEXPERTY,
že podľa hlásenia Check Control mal žalobca s vozidlom po poškodení prejsť ešte 48 km, bol absolútne
nesprávny a vzťahoval sa k nájazdu vozidla pri kilometrových vzťahoch 16.144 km a 16.192 km, pričom

v čase škodovej udalosti malo vozidlo najazdených 343.882 km. Podľa súdu prvej inštancie znalecký
posudok posúva do roviny špekulácií tvrdenie žalovanej strany o škode následkom nesprávnej obsluhy,
k čomu neprodukovala žalovaná strana jediný dôkaz. Súd prvej inštancie nevidel rozumný dôvod na
pochybnosti o tvrdeniach žalobcu aj vzhľadom na správy a prítomnosť polície a hasičov na mieste
poškodenia vozidla.

12. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 124/2024 vypracovaného znaleckým ústavom dňa
21.08.2024 ďalej zistil, že znalecký ústav určil výšku škody na vozidle s DPH ku dňu 23.07.2021 na sumu
9.643,- Eur. Súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku
vypracovaného znaleckým ústavom, keď považoval na jeho podklade za jednoznačne preukázané, že

sa jednalo o totálne zničenie vozidla a zároveň v ňom tiež bol uvedený aj spôsob výpočtu výšky škody
na vozidle. S poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom súd prvej
inštancie už ďalej nepovažoval v danej veci za potrebné vykonať ďalšie dôkazy a neprihliadol ani na
faktúrypredloženézostranyžalobcudokonania.Zároveňžalovanástrananepredložiladôkazy,prektoré
by sa súd mal odkloniť od sumy uvedenej v znaleckom posudku, hoci tak mala možnosť urobiť v procese

dokazovania, resp. vyhotovovania znaleckého posudku. V zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy však súd
prvej inštancie prihliadol na spoluúčasť žalobcu, ktorá bola dojednaná v poistnej zmluve vo výške 5
% a túto odpočítal od celkovej výšky škody na vozidle s DPH uvedenej v znaleckom posudku ústavu.
Súd prvej inštancie preto v napadnutom rozhodnutí priznal žalobcovi sumu, ktorá predstavuje výškuškody na vozidle určenú znaleckým posudkom (9.643,- Eur), kde znalec bral do úvahy rozdiel medzi
obstarávacou hodnotou vozidla pred poškodením a od tejto sa odpočítala hodnota predajných zvyškov
(všetko s DPH). Zároveň však súd musel ponížiť túto sumu o sumu spoluúčasti žalobcu. Lustráciou v

živnostenskomregistrimalsúdprvejinštanciezapreukázané,žemomentálnežalobcaniejeplatcaDPH.
Pretože žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania svojho nároku, súd prvej inštancie žalobcovi
pohľadávku priznal v celosti v sume 9.160,85,- Eur s tým, že je už na žalobcovi, akým spôsobom sa
ohľadom DPH vysporiada voči štátu.

13. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k úhrade uplatnenej pohľadávky včas, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcovi v zmysle § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods.
1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. vznikol zákonný nárok požadovať popri istine aj úroky z omeškania.

14. Súd prvej inštancie priznal podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcovi aj uplatnený nárok
vo výške 567,02 Eur, ktorý predstavuje vynaložené náklady na obstaranie znaleckého posudku znalca

Ing. Miroslava Benka č. 1/2022, ktorý je prílohou žaloby, nakoľko ich súd prvej inštancie považoval za
účelne vynaložené.

15. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

16. Súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu podľa jeho úspechu v konaní. Vzhľadom na výšku pôvodného nároku 11.690,70 Eur a
skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok vo výške 9.160,85 Eur, súd prvej inštancie
konštatoval úspech žalobcu vo výške 78 %, úspech žalovaného vo výške 22 %, a preto čistý úspech
žalobcu predstavuje 56 %.

17. Žalovaný podal voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku I. a výroku III. z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. z Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého rozsudku nevedel logickým
spôsobom vysvetliť, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi sumu vo výške 9.160,85
Eur,vrámciktorejjezahrnutáajDPH.Súdprvejinštancievrámcirozhodovaniavychádzalzoznaleckého
posudkuč.124/2024zodňa21.08.2024,ktorýnažiadosťsúduvypracovalznaleckýústav,vktoromtento
určilhodnotuškodyvovýške9.643,-Eur,odktorejvšakbolopotrebnéodpočítať5%spoluúčasťžalobcu.

Konajúci súd priznal žalobcovi sumu po odpočítaní spoluúčasti vo výške 9.160,85 Eur spolu s DPH.
S daným rozhodnutím konajúceho súdu priznať žalobcovi sumu vrátane hodnoty DPH sa žalovaný
nestotožnil a nestotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 39, v ktorom súd prvej
inštancie uviedol, že mal za preukázané, že momentálne žalobca nie je platcom DPH, preto pohľadávku
priznal v celosti. Odvolateľ uviedol, že mu nie je známe, na základe akých dôkazov súd konštatoval svoj

záver, nakoľko z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom vyplýva, že či už v čase škodovej
udalosti, alebo po nej, bol žalobca platcom DPH. Žalobca v predložených listinných dôkazoch uvádzal vo
faktúrach pri identifikácii kupujúceho aj IČ DPH D. XXXXXXXXXX. Žalovaný poukázal na verejný portál,
v ktorom je žalobca vedený, pričom je v rámci identifikácie subjektu uvedené aj IČ DPH, čo dokazuje,
že žalobca bol platcom DPH najneskôr do 01.11.2023, kedy ukončil živnostenské podnikanie. Žalobca

teda pri nákupe náhradných dielov na opravu motorového vozidla nakupoval tieto diely ako podnikateľ
a zároveň platca DPH, čo znamená, že pri kúpe týchto dielov vznikol žalobcovi nárok na odpočet DPH.
Vo vzťahu k DPH nejde o skutočný náklad, nakoľko suma 1.832,17 Eur predstavuje daň z pridanej
hodnoty, pričom túto časť nemožno považovať za úbytok na majetku, resp. náklad, ktorý by bol spojený
s opravou poškodeného motorového vozidla. V rámci úhrady DPH nedochádza k reálnemu úbytku na

majetku žalobcu ako platiteľa DPH, ktorý má možnosť uplatniť si „vratku“ DPH. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 231/2017, ktorý konštatoval, že skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá
musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Súd
prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, nakoľko pokiaľ by bola žalobcovi konajúcim súdompriznaná suma vo výške s DPH, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu v časti sumy
1.832,17 Eur.

19. Podanie odvolania žalovaný odôvodnil tiež tým, že konajúci súd prvej inštancie nedokázal
presvedčivým spôsobom vysvetliť použitú úvahu, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa právnej
úpravy Obchodného zákonníka, resp. nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka. Na úrok z omeškania sa však v danej veci mala správne aplikovať
úprava Občianskeho zákonníka, a preto za správnu výšku úroku z omeškania žalovaný v zmysle

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 považoval výšku úroku z
omeškania 5 % ročne zo sumy 9.160,85 Eur od 12.07.2022 do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť,
že o obchodnoprávny záväzkový vzťah by v danom prípade išlo jedine v prípade, že by žalobca
používal poistené vozidlo v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť však nevyplýva
z predložených dôkazov a tak dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie automaticky založil pôsobnosť
Obchodného zákonníka v danej veci, zostáva nejasný. S prihliadnutím na predmet podnikania žalobcu

dohľadateľný vo verejnom registri nie je možné spojiť jeho podnikateľskú činnosť s potrebou využívania
poisteného motorového vozidla BMW 740d xDrive.

20. Podľa žalovaného konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie

rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s
argumentáciou žalovaného, neuviedol prečo má žalovaný v rámci náhrady škody poskytnúť žalobcovi aj
hodnotu DPH a neprezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozhodujúce skutočnosti, ktoré
viedli súd prvej inštancie k priznaniu úroku z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Prvostupňový súd tak v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré

za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto nepreskúmateľné.

21. Odvolanie žalovaného bolo zástupcovi žalobcu dňa 04.02.2025 doručené do jeho elektronickej
schránky (§ 92 ods. 1, § 106 ods. 1, § 109 ods. 1 CSP) spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote

10 dní od jeho doručenia. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v určenej lehote a ani následne písomne
nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 43 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) a skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok

verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP)
a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

23. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, vo svojom rozhodnutí dal
zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky významné pre rozhodnutie sporu tak, ako ho strany sporu v
priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí
aj primeraným spôsobom vysporiadal, keď z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobe žalobcu v časti 9.160,85 Eur vyhovel, založil na tom, že
na základe Znaleckého posudku č. 124/2024 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline zo dňa 21.08.2024 ustálil, že priebeh škodového deja sa mohol stať tak, ako to opísal
žalobca v podanej žalobe a na podklade tohto znaleckého posudku tiež ustálil výšku škody na vozidle vo
výške 9.643,- Eur s DPH, keď od tejto sumy odrátal sumu 5 % predstavujúcu spoluúčasť žalobcu a preto

uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9.160,- Eur. Súd prvej inštancie vysvetlil, že výšku škody
bolo potrebné priznať žalobcovi v celosti, pretože podľa údajov živnostenského registra žalobca už nie
je platcom DPH. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania
s plnením peňažnej povinnosti, dospel k záveru, že žalobcovi popri uplatnenej istine vznikol nárok i nazákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods.
1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v žalobcom uplatnenej výške.

24. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nie je známe, na základe akých dôkazov konštatoval
svoj záver, že žalobca nie je platca DPH, a preto je potrebné pohľadávku priznať v celosti (s DPH).
Poukázal na skutočnosť, že žalobca v predložených listinných dôkazoch uvádzal vo fakturácii IČ DPH,
keď z verejného portálu vyplýva, že žalobca bol platcom DPH, či už v čase škodovej udalosti alebo po
nej, najneskôr do 01.11.2023, kedy ukončil živnostenské podnikanie. Žalobca pri nákupe náhradných

dielov na opravu motorového vozidla nakupoval tieto diely ako podnikateľ a zároveň platca DPH, čo
znamená, že pri kúpe týchto dielov vznikol žalobcovi nárok na odpočet DPH, keď v rámci úhrady DPH
nedochádza k reálnemu úbytku na majetku žalobcu ako platiteľa DPH, ktorý má možnosť uplatniť si
„vratku“ DPH. Vo vzťahu k DPH nejde o skutočný náklad, nakoľko suma 1.832,17 Eur predstavuje daň
z pridanej hodnoty, pričom túto časť nemožno považovať za úbytok na majetku, resp. náklad, ktorý by
bol spojený s opravou poškodeného motorového vozidla.

25. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri stanovení výšky škody
na poškodenom motorovom vozidle žalobcu vychádzal zo Znaleckého posudku č. 124/2024. V posudku
sa na str. č. 36 uvádza, že výška škody na vozidle v sume 9.643,- Eur s DPH bola znaleckým
ústavom určená ako rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred

poškodením a hodnoty predajných zvyškov s DPH, keď reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla
bezprostredne pred poškodením bola stanovená na sumu 14.874,- Eur a hodnota predajných zvyškov
s DPH bola stanovená v hodnote 5.231,- Eur. Lustráciou v živnostenskom registri mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobca ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebol platcom DPH.
Odvolacia argumentácia žalovaného, podľa ktorej mu nebolo známe, na základe akých dôkazov súd

prvej inštancie konštatoval svoj záver o potrebe priznať pohľadávku žalobcu z titulu škody na vozidle
s DPH, preto nemôže obstáť. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia totiž jednoznačne vyplýva, že
podkladom pre priznanie nároku žalobcovi „v celosti“ bol znalecký posudok ústavu č. 124/2024, a údaje
zo živnostenského registra, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, keď od škody určenej znaleckým
ústavom súd prvej inštancie odpočítal 5% spoluúčasť žalobcu a vysvetlil, že nakoľko žalobca už

nebol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platcom DPH, nárok žalobcovi priznal „v celosti“. I
žalovaný pri tom v podanom odvolaní potvrdil, že z verejných portálov vyplýva, že žalobca bol platcom
DPH (najneskôr) do 01.11.2023, pričom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo prijaté dňa
10.12.2024.

26. Pokiaľ žalobca argumentoval proti priznaniu škody vo výške s DPH tým, že žalobca pri nákupe
náhradných dielov na opravu motorového vozidla nakupoval tieto diely ako podnikateľ a platca DPH,
keď v rámci úhrady DPH nedochádza k reálnemu úbytku na majetku, a nejde ani o náklad, ktorý by
bol spojený s opravou vozidla, odvolací súd zdôrazňuje, že z preskúmavaného rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by súd prvej inštancie priznanú škodu definoval ako úbytok na majetku žalobcu

v dôsledku vynaloženia nákladov na kúpu náhradných dielov resp. opravy poisteného vozidla. Odvolacia
argumentácia žalovaného tak v tejto časti nedopadá na skutkové relácie súdenej veci. Vzhľadom
na metódu výpočtu škody zo strany znaleckého ústavu, ktorú prevzal i súd prvej inštancie a ktorá
vychádzala z reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla bezprostredne pred poškodením a z hodnoty
predajných zvyškov vozidla, potom odvolateľ nepredniesol takú adresnú odvolaciu argumentáciu, ktorá

by bola spôsobilá spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej súd prvej
inštancie žalovanému priznal žalovaný nárok vo výške s DPH. Odvolacia argumentácia žalovaného
totiž neobsahuje také konkrétne skutočnosti a argumenty, ktoré by odvolaciemu súdu umožnili v tejto
časti preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia najmä s poukazom na to, že pre uplatnenie
pravidiel DPH je nevyhnutné predovšetkým zohľadniť konkrétnu hospodársku realitu danej transakcie.

Preto len strohé tvrdenie žalovaného, že žalobcovi pri nákupe dielov vznikol nárok na odpočet DPH,
a nejde ani o náklad, ktorý by bol spojený s opravou vozidla, napadnuté rozhodnutie spochybniť
nemohlo, pretože súd prvej inštancie priznanú škodu ani nedefinoval ako úbytok na majetku v dôsledku
vynaloženia nákladov na kúpu náhradných dielov a opravy poisteného vozidla, ale prevzal metódu
výpočtu škody zvolenú znaleckým ústavom, ktorá vychádzala z reprodukčnej obstarávacej hodnoty

vozidla bezprostredne pred poškodením a z hodnoty predajných zvyškov vozidla. Žalovaný potom
nepredniesol také námietky, na základe ktorých by bolo možné vo väzbe na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k určeniu výšky škody vychádzal zo znaleckého
posudku, kde znalecký ústav uplatnil inú metódu určenia výšky škody, než žalobca, vykonať relevantnýodvolací prieskum správnosti jeho záverov prijatých podľa skutkového stavu v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie (t.j. že žalobca už nebol platcom DPH) s dopadom na podmienky zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to v kontexte konkrétnych skutkových

a časových okolností súdenej veci. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na to, že samotnú metódu
určenia škody prevzatú súdom prvej inštancie z posudku znaleckého ústavu žalovaný v podanom
odvolaní nespochybnil. Odvolateľ tým, že v podanom odvolaní nereflektoval na dôvody napadnutého
rozhodnutia, so zreteľom na komplikovanosť zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, tak
neumožnilodvolaciemusúdupreskúmaťsprávnosťzáverovsúduprvejinštancie,čižalobcovi(ne)vzniklo

v súvislosti s takto priznanou škodou tiež právo odpočítať daň, resp. či (ne)bolo potrebné stanoviť výšku
škody s DPH.

27. Pokiaľ v súvislosti so svojou argumentáciou žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 231/2017 zo dňa 04.04.2017, z jeho obsahu vyplýva, že nedotýkalo
otázky uplatnenia DPH, ktorú žalovaný vniesol do odvolacieho konania.

28. Žalovaný tiež nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok
z omeškania podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka, pričom podľa názoru žalovaného sa na úrok
z omeškania mala správne aplikovať úprava Občianskeho zákonníka, pretože z predložených dôkazov
nevyplynulo, že poistené vozidlo žalobca používal v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti, pričom

predmet podnikania žalobcu ani nebolo možné spojiť s potrebou využívania poisteného motorového
vozidla.

29. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalovaného poukazuje na skutočnosť, že
v konaní nebolo sporné, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poistiteľ uzatvorili dňa 04.09.2013

poistnú zmluvu č. 551 5025692, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu
podľa § 788 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca bol v tejto zmluve
označený obchodným menom, miestom podnikania a IČO-om, teda ako osoba podnikajúca na základe
živnostenského oprávnia [§ 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)], a žalovaný bol v čase uzatvorenia toho záväzku
obchodnou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri [§ 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka].
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že režimu Obchodného zákonníka sa podriaďujú
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v súdenej veci ako

poistený voči žalovanému ako poisťovni uplatňoval nároky na podklade poistnej zmluvy č. 5515025692,
teda nárok uplatnený žalobcom má pôvod v záväzkovom vzťahu strán sporu, ktoré boli v čase jeho
uzavretiapodnikateľmivzmysle§2ods.2Obchodnéhozákonníka,uzavretomvrámciichpodnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v priebehu konania uviedol, že
vozidlo potreboval na výkon podnikania, a preto si ho dal opraviť, pričom žalovaný v priebehu konania

osobitnou argumentáciou nespochybňoval, že posudzovaný záväzkový vzťah strán nebol zo strany
žalobcu uzavretý v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah strán, ktorý je potrebné
posudzovať podľa času jeho vzniku, má preto obchodnoprávny charakter, a i na úroky z omeškania je
potrebné potom použiť ustanovenia Obchodného zákonníka tak, ako k tomu správnej pristúpil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

30. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, podľa ktorej z predložených
dôkazov nevyplynulo, že poistené vozidlo žalobca používal v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti,
upriamuje pozornosť na slovné spojenie v ustanovení § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka „týkajúce
sa“, z ktorého vyplýva, že nejde len o záväzky, ktorými sa bezprostredne realizuje aj predmet podnikania

podnikateľov zapísaných v príslušnom registri, ale aj o záväzky, ktoré s podnikaním súvisia, teda
vznikajú vo väzbe na podnikanie podnikateľov. Tieto vzťahy je nutné považovať za obchodné, aj keď
konkrétna právna úprava, ktorá sa na ne vzťahuje, nie je upravená v Obchodnom zákonníku. Obchodné
záväzkové vzťahy totiž vznikajú nielen v rámci predmetu podnikania (činnosť základná), ale aj z činností
súvisiacich s predmetom podnikania (činnosť akcesorická). Vzhľadom na okolnosti posudzovaného

prípadu je preto aj odvolací súd toho názoru, že tento vzťah, ktorý bol predmetom posúdenia v tomto
súdnom konaní, sa v čase jeho vzniku týkal podnikateľskej činnosti strán (§ 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Strany medzi sebou uzavreli zmluvný záväzok ako podnikatelia, a teda správne dospel súd
prvej inštancie k záveru, že medzi nimi existuje priamy zmluvný vzťah, pričom požadované plnenie bolovyvodzované práve z havarijného zmluvného poistenia motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu ako
podnikateľského subjektu, ktorá zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi,
preto medzi žalobcom a žalovaným v tomto prípade ide o obchodný záväzkový vzťah s poukazom na §

261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá kogentná právna norma vyjadruje spôsob úpravy obchodných
záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava
Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave v Občianskom
zákonníku (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

31. Vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka založený na zásade subsidiarity, čo znamená, že Občiansky zákonník možno použiť len
vtedy, ak príslušná otázka nie je upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý je špeciálnym predpisom.
Právny vzťah, ktorý je svojou podstatou obchodnoprávny, si zachováva svoj obchodný charakter, z čoho
vyplýva nevyhnutnosť na posúdenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktorý v § 365 až § 369 komplexne upravuje následky spojené s omeškaním

dlžníka. Keďže Obchodný zákonník obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa omeškania dlžníka, nie
je možné vzhľadom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na omeškanie dlžníka aplikovať § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako to v podanom odvolaní presadzoval žalovaný. Právny záver
žalovaného, že sa mali riadiť akcesorické nároky žalobcu v podobe úroku z omeškania Občianskym
zákonníkom, konkrétne § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády

Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., tak nemá oporu v platnom práve.

32. Odvolací súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/49/2023
zo dňa 31.01.2024 v obdobnej právnej veci vyslovil, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného

záväzku vzniknutého z bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch, vzniká veriteľovi
právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Aj keď
v danom prípade bol predmetom posúdenia vzťah z bezdôvodného obohatenia, na ktorý sa vzťahuje
úprava Občianskeho zákonníka, nič to nemení na tom, že pokiaľ mal tento vzťah obchodnoprávny
charakter, bolo potrebné na úrok z omeškania použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka, a preto

súd závery tohto rozhodnutia najvyššieho súdu aplikovateľné aj na súdenú vec.

33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie aplikoval správne v súvislosti s
priznaním úrokov z omeškania ako príslušenstva žalovanej pohľadávky § 369 Obchodného zákonníka
v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka. Preto odvolanie odvolateľa aj v tejto časti odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné.

34. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že odvolateľ osobitne nenapadol správnosť určenia výšky
priznaného úroku z omeškania podľa Obchodného zákonníka zo strany súdu prvej inštancie a

nenamietal ani nesprávne určenie začiatku omeškania, a preto žiadny ďalší prieskum napadnutého
rozhodnutia v časti priznaného úroku z omeškania odvolaciemu súdu už neumožnil.

35. Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220
ods.2CSP,podľaktoréhovodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesnéhoútokupoužil,akosavovecivyjadrilžalovanýaaké

prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutiapostačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na
súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

36. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že najdôležitejšou časťou odôvodnenia
akéhokoľvek rozhodnutia je tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje
výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Za právne
odôvodnenie sporu nie je naopak možné považovať výpočet zákonných ustanovení. V posudzovanom
prípade si podľa odvolacieho súdu vzhľadom na predmet sporu súd prvej inštancie splnil svoju zákonnú

povinnosť dostatočným spôsobom ozrejmiť stranám dôvody prijatia svojho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie primerane oboznámil strany konania s tým, ako posúdil priebeh škodového deja, na základe
akých podkladov určil výšku škody (vrátanie priznania DPH), a tiež akými ustanoveniami zákona sa
spravoval pri priznaní žalovaného úroku z omeškania a príslušenstva pohľadávky v sume 567,02
Eur. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie v okolnostiach súdenej veci dostatočným spôsobom reagoval na argumentáciu

žalovaného a svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Napadnuté rozhodnutie
preto nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené, pretože umožnilo žalovanému proti nemu
vzniesť relevantnú odvolaciu argumentáciu. Skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu prvej
inštancie nestotožnil, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti preskúmavaného
rozhodnutia.IstabilnározhodovaciačinnosťÚstavnéhosúdu(II.ÚS3/1997,III.ÚS231/2017)rešpektuje

názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom
strany,zčohovyplýva,ževšeobecnýsúdnemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázorom
strán konania, vrátane ich dôvodov a námietok.

37. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu závislej III. výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak
žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie za nesprávne. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to však neznamená, že v
prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania by odvolací

súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, t.j. bez odvolacej argumentácie
odvolateľa.

38. Vedenými týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia argumentácia zvolená
žalovaným nemohla spochybniť závery prijaté súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď v

konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ex offo ani vady týkajúce sa procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 CSP).

39. Vzhľadom na konštatované skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov

konania, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods.
1 CSP, vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).