Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Cb/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124399880
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124399880.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX. XXXXXXX XX, XXX XX E. E., pr. zast.: INSOLITUS Legal, s. r.
o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 936 951 proti žalovanému: BC BB, s.r.o.,
so sídlom Rázusova 946/22, 977 01 Brezno, IČO: 47 607 467, pr. zast.: TAX LAW, s. r. o., Břeclavská
3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657 o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného BC BB, s.r.o., so sídlom Rázusova
946/22, 977 01 Brezno, IČO: 47 607 467.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2024 domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka
v obchodnej spoločnosti žalovaného.

2. Žalobca je spoločníkom žalovaného s obchodným podielom o veľkosti 50 % predstavujúci vklad do
jehozákladnéhoimaniavovýške2500Eur.DruhýmspoločníkomjeA.F.G.,ktorámárovnakoobchodný
podiel o veľkosti 50 % predstavujúci vklad do jeho základného imania vo výške 2 500 Eur a je zároveň

konateľkou žalovaného. Žalobca bol prokuristom žalovaného od 31.08.2021 do 10.07.2024. Dôvodom
podania žaloby je strata dôvery k A. F. G. a jej následná pasivita vo vzťahu k žalobcovi, po tom čo dňa
29.04.2024 bol z jej strany vykonaný prevod z účtu spoločnosti žalovaného vo výške 47 724 Eur na účet
obchodnej spoločnosti Zachráň včely s.r.o., IČO: 51 412 021 , ktorá je s A. F. G. personálne prepojená
a to v osobe jej manžela, A. H. G., ktorý bol v období 19.06.2014 do 08.06.2017 jediným spoločníkom
aj v spoločnosti žalovaného. Ani po opakovaných žiadostiach o objasnenie vyššie uvedeného prevodu
finančných prostriedkov neboli žalobcovi zo strany A. F. G. ako konateľky spoločnosti, doručené žiadne

relevantné informácie a ani doklady vysvetľujúce opodstatnenosť tohoto prevodu. Na osobnom stretnutí
konanom dňa 22.05.2024 žalobca, ako prokurista spravujúci účtovníctvo žalovaného, odovzdal všetky
účtovné odklady A. F. G., resp. jej splnomocnencovi, ktorým bol jej manžel p. G.. Na uvedenom stretnutí
bolo dohodnuté, že zo strany A. F. G. dôjde k zabezpečeniu prípravy podkladov na ukončenie pôsobenia
žalobcuvspoločnostižalovanéhospodmienkamivzájomnéhovysporiadania,čosavšakdodňapodania
žalobynestalo.Vzhľadomnauvedenéžalobcavýzvouzodňa08.07.2024ponúkolA.F.G.naodkúpenie
svoj obchodný podiel o veľkosti 50% za celkovú kúpnu cenu 11 867,50 Eur a súčasne listom v rovnaký

deňvypovedalprokúruvspoločnostižalovaného.Uvedenásumapredstavovalapolovicunerozdeleného
zisku spoločnosti žalovaného za účtovné obdobia od r. 2017 a splateného zapísaného vkladu žalobcu do
základného imania v spoločnosti žalovaného ako spoločníka. Aj napriek skutočnosti, že A. F. G. prevzala
písomnosti dňa 10.07.2024, ostala pasívna a nedošlo ani k výmazu žalobcu ako prokuristu žalovanéhoz Obchodného registra Slovenskej republiky. V závere žaloby žalobca skonštatoval, že v zmysle čl. 9
bod. 4 až 6 spoločenskej zmluvy žalovaného, nevie žalobca prijať akékoľvek rozhodnutie a súčasne
nemá v dôsledku dlhodobej pasivity A. F. G. ako konateľky k dispozícii žiadne informácie o spoločnosti

žalovaného.

3. Súd doručil žalobu s prílohami žalovanému na vyjadrenie dňa 05.11.2024 o čom svedčí aj
doručenka nachádzajúca sa v súdnom spise. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Pojednávanie konané
dňa 05.02.2025 bolo odročené bez otvorenia pojednávania na deň 05.03.2025 z dôvodu procesnej

istoty, nakoľko zo strany žalovaného, respektíve jeho právneho zástupcu bola predložená fotokópia
plnomocenstva a preto bol následne uznesením č. k. 65Cb/169/2024-46 zo dňa 05.02.2025 vyzvaný na
predloženie relevantnej formy plnomocenstva, ktoré do konania predložil dňa 11.02.2025.

4. Pojednávania konaného dňa 05.03.2025 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca
žalovaného. Po otvorení pojednávania právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na žalobe a nakoľko

žalovaný bol doteraz v konaní neaktívny, nemá sa k čomu inému ani vyjadrovať. Právny zástupca
žalovaného považuje žalobu za nedôvodnú, žalobca koná účelovo aby sa zbavil zodpovednosti. Za
účelom tohto tvrdenia súdu predložil zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 19.08.2024,
predmetom ktorého malo byť riešenie konania žalobcu, ktorý bez vedomia spoločnosti založil bankový
účet, na ktorý mali zmiznúť finančné prostriedky vo výške 100 000 Eur, čím spôsobil platobnú

neschopnosť spoločnosti. Z uvedeného dôvodu tak valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného
prijalo rozhodnutie o zrušení spoločnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes
žalovaného navrhol súdu aplikovať sudcovskú koncentráciu konania a na uvedené neprihliadať, a to aj s
poukazom na to, že momentálne sa nevie oboznámiť s priebehom spomínaného valného zhromaždenia,
a či vôbec bolo zvolané v súlade so spoločenskou zmluvou, resp. zákonom. V tejto súvislosti ešte

dodáva, že s poukazom na článok 9 bod 5 spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti žalovaného, je
valné zhromaždenie uznášaniaschopné, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých spoločníkov,
resp.hlasov.Právnyzástupcažalovanéhoďalejuviedol,žemimoriadnevalnézhromaždeniežalovaného
bolo zvolané na deň 19.08.2024 a žalobca, naň bol riadne pozvaný. O tom, že žalobca bol na konanie
mimoriadneho valného zhromaždenia zavolaný, svedčí aj oznámenie o neúčasti doručené spoločnosti

žalovaného dňa 19.08.2024, t. j. v deň konania mimoriadneho valného zhromaždenia. Ďalej upriamil
pozornosť aj na bod 10 samotnej žaloby, kde žalobca zrušenie účasti odôvodňuje tým, že má len 50 %
na základnom imaní spoločnosti a nevie tak ovplyvňovať smerovanie. Tento argument príde žalovanému
ako absurdný s ohľadom na to, že žalobca vstupoval do kapitálovej spoločnosti, kde od vstupu do
spoločnosti vedel, že bude mať 50 % podiel a preto je absurdné aby skutočnosť známa spoločníkovi

pri vstupe do spoločnosti, bol aj dôvodom na zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Právny zástupca
žalovaného počas pojednávania namietal nezákonný postupu sudcu.

5.Podľa§148ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejaj„ObZ“);spoločníknemôže
zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby

súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti
zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

6. Podľa § 122 ods. 2 ObZ; spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o
záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

7. Podľa § 135 ods. 1 ObZ; konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a
účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

8. Dôvody pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje ustanovenie

§ 148 Obchodného zákonníka, pričom jedným dôvodom, okrem spoločnosti s jediným spoločníkom,
je rozhodnutie súdu o zrušení účasti spoločníka, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby
v spoločnosti zotrval. Takáto situácia nastane v prípade ak spoločnosť, resp. ostatný spoločníci
podstatným spôsobom porušujú svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému účastníkovi.
Konanie o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti nie je typickým sporovým konaní, avšak na takéto

konania sa nevzťahuje ustanovenie § 304 a nasl. zákona č.161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku o konaní v niektorých veciach právnických osôb. Dôkazné bremeno na preukázanie, že účasť
žalobcu, ako spoločníka v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo požadovať spočíva na žalobcovi.
Existenciu dôvodov na zrušenie účasti spoločníka posudzuje súd s prihliadnutím na konkrétne okolnostiprípadu. V zásade pôjde o situácie porušovania zákonných alebo zmluvných povinnosti na strane
žalovanej spoločnosti, respektíve ostatných spoločníkov.

9. Súd v konaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, t. j. úplné
znenie spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalovaného zo dňa 13.12.2022, podanie žalobcu zo
dňa 08.07.2024 označené ako výpoveď prokúry spolu s potvrdením o odoslaní a doručení, uznesenie
okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Exre/114/2024 zo dňa 04.09.2024 a podanie zo dňa 08.07.2024
označené ako ponuka na odpredaj obchodného podielu v spoločnosti žalovaného spolu s potvrdením

o odoslaní a doručení.

10. Vo vzťahu k listinnému dôkazu predloženému právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní,
súd aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, o ktorej bol žalovaný poučený v uznesení
tunajšieho súdu zo dňa 04.11.2024 doručené žalovanému dňa 05.11.2024, ktorým bol vyzvaný na
vyjadrenie sa k podanej žalobe. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní neuviedol žiadne dôvody,

ktoré by odôvodňovali predloženie listinných dôkazov až na nariadenom termíne pojednávania, len
poukázal na to, že s prihliadnutím na to, že ide o listinu zakladajúcu sa do zbierky listín ide o verejnú
listinu, a preto by mala byť konajúcemu súdu známa. Súd po nazretí do zbierky listín žalovaného
evidovaných v Obchodnom registri Slovenskej republike zistil, že takáto listina nebola založená
v zbierke listín. Taktiež ani odôvodnenie, že zástupca žalovaného nebol zo strany súdu informovaný

o tom, či ho konajúci súd akceptoval ako právneho zástupcu žalovaného je nedôvodná vo vzťahu
k oneskorenému predkladaniu dôkazov. Žalovaný bol preukázateľne vyzvaný na predloženie relevantnej
formy plnomocenstva udeleného svojmu právnemu zástupcovi po tom, čo bol prvý termín pojednávania
odročený z tohto dôvodu a zároveň bol aj predvolaný na nový termín pojednávania. V reakcii na uvedené
bola zo strany zástupcu žalovaného súdu dňa 11.02.2025 doručená relevantná forma plnomocenstva.

Z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť súdu upovedomovať právnych
zástupcom strán sporu o tom, že po predložení relevantnej formy plnomocenstva súd ich akceptuje ako
právnych zástupcov. Zároveň súd konštatuje, že napriek tomu, že súd na prvom termíne pojednávania
neakceptoval predloženú formu plnomocenstva a pojednávanie odročil, na predmetnom pojednávaní
bol prítomný právny zástupca žalovaného, ktorý teda mal vedomosť aj o novom termíne pojednávania.

S prihliadnutím na uvedené súd nepovažoval predložené uznesenie valného zhromaždenia zo strany
žalovaného za včasné a preto vo vzťahu k uvedenému uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie
konania.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca spolu

s p. A. F. G. sú spoločníkmi v žalovanej obchodnej spoločnosti. Každý zo spoločníkov disponuje
obchodným podielom vo výške 50 %, čo zodpovedá ich vkladu do základného imania vo výške
2500,- eur. Konateľom žalovanej spoločnosti je p. A. F. G.. Žalobca bol v žalovanej spoločnosti
zapísaný ako prokurista od 31.08.2021 do 24.10.2024, pričom k výmazu došlo na základe konania
o zosúladenie právneho stavu zapísaného v obchodnom registri so skutočným stavom, ktoré bolo začaté

na základe podnetu žalobcu doručeného registrovému súdu dňa 13.08.2024. Žalobca podaním zo dňa
08.07.2024 doručeným žalovanému dňa 10.07.2024 vypovedal prokúru, ktorým zároveň poukázal na
to, že dňa 29.04.2024 malo byť z účtu žalovaného, resp. zo strany konateľky a druhej spoločníčky
žalovaného autorizovaný a vykonaný prevod finančných prostriedkov vo výške 47 724,- eur na účet
obchodnej spoločnosti Zachráň včely s.r.o., IČO: 51 412 021 so sídlom Hlavná 709/10H, Nová

Dedinka 900 29, ktorá je personálne prepojená s konateľkou a druhou spoločníčkou žalovaného
prostredníctvom osoby jej manžela. Žalobca sa opakovane žiadosťami zo dňa 30.04.2024 a 15.05.2024
domáhal vysvetlenia tejto transakcie no neboli mu poskytnuté žiadne relevantné informácie a doklady
vysvetľujúce opodstatnenosť tohto prevodu vo vzťahu k realizovaným, vzájomne odsúhlaseným
a žalobcovi neznámym podnikateľským aktivitám a činnostiam žalovaného. Podaním datovaným

rovnakým dátumom 08.07.2024 doručeným žalovanému dňa 10.07.2024 ponúkol druhej spoločníčke
žalovaného odpredaj obchodného podielu žalobcu. V predmetnom podaní okrem skutočností o stratení
dôvery žalobcu v voči konateľke a druhej spoločníčke žalovaného z dôvodu opísaného vo výpovedi
prokúry poukázal na to, že na osobnom stretnutí dňa 22.05.2024 bolo žalovanému odovzdané
účtovníctvo, ktoré žalobca spravoval a o ktorom pravidelne informoval druhú spoločníčku a konateľku,

pričom na predmetnom stretnutí bola konateľka žalovaného zastúpená jej manželom. Okrem uvedeného
na predmetnom stretnutí mala byť dohodnutá príprava podkladov na ukončenie pôsobenia žalobcu
v žalovanej spoločnosti s podmienkami vzájomného vysporiadania k čomu nedošlo. Keďže žalobca
nemal záujem ďalej zotrvať v spoločnosti, kde konateľka a druhá spoločníčka je dlhodobo pasívnaa nereaguje na akúkoľvek konštruktívnu komunikáciu a aj s prihliadnutím na nevysvetlenú transakciu
vykonanú v mene spoločnosti ponúkol svoj obchodný podiel na odkúpenie vo výške 11867,05 eur.

12. Súd po prednesoch právnych zástupcov sporových strán za nesporné považoval, že žalobca je
spoločníkom v spoločnosti žalovaného s obchodným podielom vo výške 50 %, ktorý predstavuje jeho
vklad do základného imania vo výške 2 500 Eur. Konateľom žalovanej spoločnosti je p. A. F. G., ktorá
je taktiež druhou spoločníčkou s rovnakým obchodným podielom. Nespornou je aj skutočnosť, že dňa
29.04.2024 bola z účtu spoločnosti žalovanej zo strany konateľky žalovaného uhradená suma vo výške

47 724 Eur na účet obchodnej spoločnosti, ktorá je personálne prepojená s konateľkou žalovaného, a
to cez osobu jej manžela p. A. H. G.. Nesporným je taktiež, že žalobca sa opakovanými žiadosťami
dotazoval na ozrejmenie tejto finančnej transakcie, avšak neboli mu poskytnuté žiadne informácie
v dôsledku čoho žalobca dňa 22.05.2024 na osobnom stretnutí odovzdal konateľke žalovaného
účtovníctvo žalovaného, ktoré žalobca spravoval ako prokurista.

13. Žalovaný bol v konaní pasívny a prostriedky procesnej obrany uplatnil až na nariadenom termíne
pojednávania, čo nemožno považovať za včasné. Okrem uvedeného prostriedky procesnej obrany boli
zamerané na skutočnosti vyplývajúce z predloženého listinného dôkazu, vo vzťahu ku ktorému súd
uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Okrem uvedeného právny zástupca žalovaného pri
svojom prednese neuviedol také skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnil procesnú obranu žalobcu,

výslovne nerozporoval namietané porušenia povinnosti zo strany žalovanej spoločnosti, respektíve jej
ostatných spoločníkov.

14. Po vykonaní dokazovania právny zástupca žalovaného po viacerých výzvach na dodržiavanie
poriadku v pojednávacej miestnosti a reakcii na ním nadiktované stanovisko do diktafónu opustil

pojednávaciu miestnosť, pričom z obsahu jeho vyjadrení súd vyhodnotil, že vzniesol námietku zaujatosti.
Z obsahu samotnej námietky súd vyhodnotil, že ňou právny zástupca namietal procesných postup
a rozhodovaciu činnosť súdu. V súvislosti s tým súd konštatuje, že podľa § 49 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu
a v jeho rozhodovacej činnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu. V nadväznosti na uvedené súd

zároveň poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Okrem
uvedeného zákonný sudca sa necítil byť zaujatý ani s prihliadnutím na neštandardný postoj právneho
zástupcu žalovaného vo vzťahu k procesnému postupu súdu a následnej námietky zaujatosti. Sudca

má pri výkone súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností, nesmie dopustiť, aby v ňom
niektorá zo skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom
na ktorý by vznikli pochybnosti o nezaujatosti sudcu. V prejednávanej veci nenastali také skutočnosti,
že by sa zákonný sudca cítil byť zaujatý k niektorej z procesných strán sporu, pričom samotnú námietku
vyhodnotil ako námietku týkajúcu sa procesného postupu súdu a preto na ňu neprihliadal a nepredkladal

ju ani nadriadenému súdu.

15. Žalobca je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, kde spolu s ďalším spoločníkom, zároveň
konateľom spoločnosti žalovaného, vykonával podnikateľskú činnosť. Počas výkonu podnikateľskej
činnosti sa vzťahy medzi spoločníkmi zhoršili, spoločníci prestali medzi sebou komunikovať a spoločne

vykonávať podnikateľskú činnosti v mene žalovaného. Na základe nesporných tvrdení má súd za
to, že medzi žalobcom a spoločnosťou žalovaného neexistuje komunikácia a kooperácia, ktorá by
preukazovala vzájomné sa podieľanie na chode spoločnosti. Nečinnosť žalovaného preukazuje aj
skutočnosť, že žalobca po tom čo vypovedal prokúru a predmetné podanie žalovanému doručil,
musel podať návrh na zosúladenie právneho stavu so skutočným stavom zapísaným v Obchodnom

registri Slovenskej republiky. Žalobca sa voči žalovanej spoločnosti domáhal zistenia informácii o jej
obchodnejčinnosti,pričomzostranykonateľaazároveňdruhejspoločníčkymuneboliposkytnutéžiadne
informácie, čo žalovaný počas konania nerozporoval. Žalobca stratil dôveru vo vzťahu ku konateľovi
a druhej spoločníčke z dôvodu, že bez akýchkoľvek informácií mali byť zo strany konateľky žalovaného
prevedené finančné prostriedky na bankový účet druhej obchodnej spoločnosti, ktorá je personálne

prepojená s osobou konateľa a zároveň druhej spoločníčky v osobe jej manžela. Žalobca zároveň
preukázal, že podaním zo dňa adresovaným a doručeným žalovanému ponúkol na predaj svoj obchodný
podiel, čo však zostalo bez reakcie.16. Z obsahu predloženého úplného znenia spoločenskej zmluvy nevyplýva, že by osobitne upravovala
právo na poskytovanie informácií spoločníkom, okrem povinnosti konateľa upravených v čl. 10, kde je
okrem iných uvedená aj povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. S prihliadnutím

na uvedené má súd za to, že v tomto prípade sa uplatní zákonná úprava obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku. Právo na kontrolu spoločnosti a jej činnosti sa realizujú primárne prostredníctvom práva
spoločníkov na informácie. Na rozdiel od práva na riadenie spoločnosti možno právo vykonávať
kontrolu realizovať aj mimo valného zhromaždenia. Riadne a včasné získanie informácií o záležitostiach
spoločnosti je predpokladom pre riadny výkon práva na riadenie spoločnosti, ako aj výkon procesných

oprávnení spoločníka. S týmto právom spoločníka súvisí aj tomu zodpovedajúca povinnosť konateľov
informovať spoločníka o záležitostiach spoločnosti. V rámci výkonu kontroly, ako informovaného
rozhodovania pri podieľaní sa na riadení spoločnosti je spoločník oprávnený od spoločnosti žiadať
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Limit práva na informácie
vyplýva zo skutočnosti, že informácie a doklady sa musia týkať záležitosti spoločnosti, na ktorej má
spoločník účasť. V tomto prípade sa žalobca domáhal informácií o prevode finančných prostriedkov

samotnejspoločnosti,tedainformáciesatýkalisamotnejspoločnostiavýkonujejpodnikateľskejčinnosti,
pričom informácií sa dožadoval opakovane a následne aj písomným podaním, avšak neúspešne.
V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 ObZ je konateľ povinný informovať
o záležitostiach spoločnosti a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ. Konatelia nemajú
pravidelnú oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k spoločníkom, avšak v prípade požiadania ktoréhokoľvek

spoločníka sú povinný informácie o spoločnosti kedykoľvek poskytnúť.

17. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca je vlastníkom obchodného podielu
v spoločnosti žalovaného. Pojmovým znakom podnikania je vykonávanie podnikateľskej činnosti
za účelom dosahovania zisku, čo je taktiež cieľom aj v prípade podnikania vo forme spoločnosti

s ručením obmedzeným. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným sa zúčastňuje na podnikaní
najmä majetkovou účasťou a konatelia spoločnosti zabezpečujú jej obchodné vedenie. Riadny
chod spoločnosti vedúci k naplneniu účelu jej založenia nie je možné dosiahnuť bez vzájomnej
dôvery, kooperácie medzi spoločníkmi ako aj bez poskytovania požadovaných informácií týkajúcich
sa obchodnej spoločnosti. V prípadoch keď jeden zo spoločníkov stratí dôveru vo svojich obchodných

partneroch, s ktorými sa majetkovo zúčastňuje na podnikaní a pokus o urovnanie narušených vzťahov
z jeho strany ostane bezvýsledný, ide o situáciu, v ktorej od neho nemožno ďalej spravodlivo požadovať,
aby v spoločnosti zotrval. Súd má za to, že od žalobcu nemožno ďalej spravodlivo požadovať, aby
v spoločnosti zotrval, a to s prihliadnutím na narušenie dôvery žalobcu vo vzťahu k druhému spoločníkovi
a zároveň konateľovi spoločnosti žalovaného a to z dôvodu jeho pasivity, neposkytovaniu požadovaných

informácií týkajúcich sa majetku samotnej spoločnosti, teda znemožneniu podieľať sa spoločne na
výkone podnikateľskej činnosti spoločnosti, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výtoku I. tohto
rozhodnutia.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom odseku výroku tohto rozhodnutia. Podľa

§ 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II.
tohto rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.