Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252871
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6120252871.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej
a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 4366/26A, Banská Bystrica, IČO: 44 088
833, správca konkurznej podstaty úpadcu AB stav, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 21,
Banská Bystrica, IČO: 36 003 760, zast. Advokátska kancelária Michal Polák- advocati s.r.o., so sídlom

Budyšínska 3A, Bratislava, IČO: 36 860 751, proti žalovanému DOMAZ, spol. s r.o., so sídlom Pri
Suchom mlyne 3, Bratislava, IČO: 31 331 670, zast. JUDr. Radka Paulínyová, advokátka, so sídlom
Štefanovičova 12, Bratislava, o zaplatenie sumy 162.911,41 eura s príslušenstvom, vedenom Mestským
súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-25Cb/4/2020 a o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 2Cob/28/2025-429 zo dňa 25.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. 2Cob/28/2025-429 zo dňa 25.4.2025 a uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. k.
B1-25Cb/4/2020-396 zo dňa 3.2.2025 a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením č. k.
B1-25Cb/4/2020-396 zo dňa 3.2.2025 návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn.
B1-25Cb/4/2020 zo dňa 6.11.2024 zamietol. O nároku na náhradu trov konania nerozhodol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol dňa 6.11.2024 rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného, ktorý bol žalovanému doručený dňa 19.11.2024. Podaním doručeným Mestskému súdu
Bratislava III dňa 3.12.2024 sa žalovaný domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie. Návrh odôvodnil
tým, že sa dňa 25.11.2024 dozvedel o vydaní rozsudku pre zmeškanie od jeho bývalého právneho
zástupcu. Bol zároveň informovaný, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný z dôvodu, že právny

zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, pričom žalovanému mal uviesť, že má zdravotné
problémy, o čom mu predložil lekárske vyjadrenie. Pre zdravotnú indispozíciu právny zástupca
žalovaného nebol schopný dostaviť sa na pojednávanie konané dňa 6.11.2024 a ani svoju neúčasť
na pojednávaní vopred súdu oznámiť a ospravedlniť sa, prípadne zabezpečiť iného advokáta na
substitučné zastupovanie. Z dôvodu zdravotnej indispozície právneho zástupcu žalovaného nebol o
pojednávaní informovaný ani samotný žalovaný.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 2 CSP sú
len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na
pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie
možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod ale podľa
názoru prvoinštančného súdu nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho

právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť
na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasťna pojednávaní včas ospravedlnil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dôležitosť ospravedlniteľného
dôvodu, pre ktorý žalovaný žiadal zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno posudzovať bez
prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď sporová strana

uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je súd vždy
povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo vzájomných
súvislostiach. Napokon prvoinštančný súd zdôraznil, že účelom rozhodnutia podľa § 277 CSP nie je
preskúmavanie, či boli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
ale len preukázanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci. Príčina zmeškania

pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo
z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obdo/26/2019 z 29.01.2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 369/2018 z
13.12.2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/34/2020 z 31.08.2020).

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z priloženej lekárskej správy vyplýva, že v prípade právneho

zástupcu žalovaného nešlo o žiadny akútny a ani o život ohrozujúci stav. Právnemu zástupcovi
žalovaného nebola nariadená žiadna medikamentózna liečba, nebola mu odporúčaná ani hospitalizácia,
ale len domáce liečenie s dostatkom pohybu. Ďalej uviedol, že zdravotný problém právneho zástupcu
žalovaného mu bol známy minimálne od 25.10.2024 (podľa lekárskej správy viac ako dva týždne pred
8.11.2024), pričom pojednávanie bolo nariadené na 6.11.2024. Od 25.10.2024 do 6.11.2024 právny

zástupca žalovaného neurobil voči súdu žiadny úkon a neurobil ho ani po vyhlásení rozsudku pre
zmeškanie a ani po jeho doručení. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovanej
doručené ešte 3.10.2024, a preto mal právny zástupca žalovaného dostatok času žiadať o odročenie
pojednávania, ak pociťoval zdravotné ťažkosti. Bolo vecou právneho zástupcu žalovaného, akým
spôsobom pristúpi k riešeniu svojho zdravotného stavu a zdravotnej indispozície. Zdravotný stav

právneho zástupcu žalovaného preto súd prvej inštancie nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod,
pretože daná skutočnosť mu bola vopred známa (minimálne už od 25.10.2024) a právny zástupca
žalovanéhonevyužilmožnosťinformovaťsúdprvejinštancieouvedenejskutočnostianiprostredníctvom
e-mailovej komunikácie, ani telefonicky, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako pasivitu na jeho strane,
keďže zdravotné problémy nevyžadovali hospitalizáciu v nemocnici, ani okamžité lekárske ošetrenie.

Sám právny zástupca žalovaného podstúpil vyšetrenie až 8.11.2024, kedy už minimálne dva týždne
pociťoval zdravotné ťažkosti. Uvedené samo o sebe svedčí o tom, že ani sám právny zástupca
žalovaného nepovažoval svoj zdravotný stav za taký, ktorý treba hneď, urgentne riešiť. Konajúci
súd doplnil, že za ospravedlniteľný dôvod zmeškania súdneho pojednávania nie je možné považovať
okolnosť, ktorú si spôsobila samotná strana súdneho konania prostredníctvom svojho právneho

zástupcu (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/94/2018 z 12.10.2018).

5. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že skutočnosť týkajúca sa doterajšej aktivity strany sporu v konaní
nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu strany sporu na dodržiavanie zásad elementárnej
obozretnosti v súvislosti s riadne doručeným predvolaním na pojednávanie. Žalovaný v návrhu na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť
ako dôvody spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci. Celkový postup
právneho zástupcu žalovaného (žalovaného po pojednávaní, na ktorom sa žalovaný, resp. jeho právny
zástupca nezúčastnil bez ospravedlnenia a aj jeho konanie po doručení rozsudku pre zmeškanie,
považoval súd prvej inštancie za účelový. V prvom rade právny zástupca žalovaného a aj samotný

žalovaný porušil svoje povinnosti (ospravedlniť svoju neúčasť a požiadať o odročenie pojednávania),
resp. nič mu nebránilo doručiť súdu neskôr v deň pojednávania alebo v nasledujúcich dňoch po ňom
ospravedlnenie. Napriek uvedenému nebolo súdu v daný deň a ani v nasledujúcich dňoch doručené
ospravedlnenie s uvedenými dôvodmi, ktoré zmeškanie súdneho pojednávania zapríčinili a ktoré by
ho ospravedlňovali. Žalovaný tak urobil až po doručení predmetného rozsudku pre zmeškanie (takmer

mesiac po nariadenom pojednávaní), kde zároveň s návrhom na jeho zrušenie uviedol ako dôvody
zmeškania pojednávania zdravotný stav jeho právneho zástupcu.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutým uznesením č. k. 2Cob/28/2025-429 zo dňa
25.4.2025 uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. B1-25Cb/4/2020 zo dňa 3.2.2025 potvrdil. Súčasne

priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď dospel k
záveru, že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého by bolo možné rozsudokprezmeškaniezrušiť.Odvolacísúdzdôraznil,že„ospravedlniteľnýdôvod“vzmysle§277ods.2CSPnie
je právnou normou definovaný a je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu
posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Zo súdnej praxe možno dovodiť,

že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré nastali na strane žalovaného neočakávane
a ktoré mu bránili sa zúčastniť pojednávania, resp. svoju neúčasť ospravedlniť. Odvolací súd zhodne s
názorom súdu prvej inštancie uviedol, že za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať skutočnosť,
že žalovaný sa o termíne pojednávania nedozvedel, keďže jeho právny zástupca nebol schopný pre
zdravotnú indispozíciu oznámiť mu termín pojednávania, ani sa dostaviť na pojednávanie a ani vopred

ospravedlniť svoju neúčasť. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného riadne doručené do
elektronickej schránky dňa 3.10.2024, t. j. v predstihu viac ako 1 mesiac pred nariadeným pojednávaním,
pričom informácia o zdravotnej indispozícii právneho zástupcu bola súdu doručená až 3.12.2024.
Z obsahu lekárskej správy nevyplýva, že zdravotný stav právneho zástupcu bol natoľko vážny, že
by nevedel rozpoznať dôsledky svojho (ne)konania, že nebol schopný v dostatočnom predstihu sa
ospravedlniť, resp. oboznámiť o svojom zdravotnom stave žalovaného. Skutočnosť, že právny zástupca

žalovaného navštívil lekára 2 dni po pojednávaní a ten konštatoval nepriaznivý zdravotný stav viac ako 2
týždne, nie je možné považovať v kontexte na tento časový úsek za ospravedlniteľný dôvod. Z lekárskej
správy vyplýva, že právny zástupca vedel o svojom zhoršenom stave, pričom sa vopred neospravedlnil.
Z lekárskej správy nemožno mať za preukázané, že by išlo o náhle zhoršenie zdravotného stavu, ktoré
nedovoľovalo sa pojednávania zúčastniť, ani svoju neúčasť ospravedlniť. Právny zástupca žalovaného

mal dostatok času svoju neúčasť vopred ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania. Keďže
žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu svojej neúčasti
na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 6.11.2024, na ktorom došlo k vyhláseniu
kontumačného rozsudku, odvolací súd postupujúc v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, ako vecne

správne potvrdil.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodňoval § 420 písm. f) CSP.

9. V dovolaní vyjadril nesúhlas so strohým konštatovaním odvolacieho súdu, že: „za ospravedlniteľný
dôvod nie je možné považovať skutočnosť, že žalovaný sa o termíne pojednávania nedozvedel, keďže
jeho právny zástupca nebol schopný pre zdravotnú indispozíciu oznámiť mu termín pojednávania, ani
sa dostaviť na pojednávanie a ani vopred ospravedlniť svoju neúčasť. Predvolanie bolo právnemu
zástupcovi žalovaného riadne doručené do elektronickej schránky dňa 3.10.2024, t. j. v predstihu viac

ako 1 mesiac pred nariadeným pojednávaním, pričom informácia o zdravotnej indispozícii právneho
zástupcu bola súdu doručená až 3.12.2024. Z obsahu lekárskej správy nevyplýva, že zdravotný stav
právneho zástupcu bol natoľko vážny, že by nevedel rozpoznať dôsledky svojho (ne) konania, že
nebol schopný v dostatočnom predstihu sa ospravedlniť, resp. oboznámiť o svojom zdravotnom stave
žalovaného. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného navštívil lekára 2 dni po pojednávaní a ten

konštatoval nepriaznivý zdravotný stav viac ako 2 týždne, nie je možné považovať v kontexte na tento
časový úsek za ospravedlniteľný dôvod. Z lekárskej správy vyplýva, že právny zástupca vedel o svojom
zhoršenom stave, pričom sa vopred neospravedlnil. Z lekárskej správy nemožno mať za preukázané,
že by išlo o náhle zhoršenie zdravotného stavu, ktoré nedovoľovalo sa pojednávania zúčastniť, ani
svoju neúčasť ospravedlniť. Právny zástupca žalovaného mal dostatok času svoju neúčasť vopred

ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania“.

10. Podľa žalovaného nemôže byť sporné, že za ospravedlniteľný dôvod je v praxi všeobecne
považovaná aj zdravotná indispozícia, a preto je podľa žalovaného kľúčovou otázkou pre posúdenie, či
v danom čase existovali ospravedlniteľné dôvody neúčasti na pojednávaní dňa 6.11.2024, posúdenie

zdravotného stavu bývalého právneho zástupcu v tom čase. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie
Lekárske vyjadrenie od MUDr. H. F. zo dňa 8.11.2024 a odvolaciemu súdu Lekárske potvrdenie MUDr.
H. F. zo dňa 17.2.2025 a súčasne uviedol, že v prípade pochybností je jeho bývalý právny zástupca
ochotný podrobiť sa znaleckému preskúmaniu jeho zdravotného stavu. Podľa názoru žalovaného ide
o odbornú otázku, ktorú súd sám nemôže náležite (odborne-medicínsky) posúdiť. Lekárske vyjadrenie

MUDr. H. F. zo dňa 8.11.2024 výslovne uvádza, že u bývalého právneho zástupcu žalovaného bol dňa
8.11.2024 diagnostikovaná depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa (F 33.1) podľa diagnostických
kritérií MKCH-10 v trvaní viac ako dva týždne. Uvedené potvrdenie zároveň výslovne uvádza, že stav
pacienta v tomto období neumožňoval a neumožňuje vykonávanie aktívnej praxe s ohľadom na patickúdepresívnu náladu s prímesou masívnych úzkosti, kognitívne deficity v zmysle poruchy prežívanej v
zmysle poruchy pozornosti prežívanej ako poruchy novopamäti. Napriek uvedenému odvolací súd došiel
k záveru (rovnako ako súd prvej inštancie), že tento dôvod nie je možné považovať za ospravedlniteľný

dôvod, keďže podľa neho:
- lekárska správa neuvádza, že by zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného bol natoľko vážny,
že by nevedel rozpoznať dôsledky svojho (ne) konania, že nebol schopný v dostatočnom predstihu sa
ospravedlniť, resp. oboznámiť o svojom zdravotnom stave žalovaného;
- právny zástupca žalovaného navštívil lekára až dva dni po konaní pojednávania;

- z lekárskej správy vyplýva, že právny zástupca vedel o svojom zhoršenom stave, pričom sa vopred
neospravedlnil.
S týmito závermi odvolacieho súdu nemožno súhlasiť, pričom tieto závery podľa názoru žalovaného
vyplývajú z nedostačenej odbornej znalosti súdu o závažnosti vyššie uvedenej diagnózy a sú aj v
priamom rozpore s lekárskym vyjadrením zo dňa 8.11.2024. Lekárske vyjadrenie MUDr. H. F. zo
dňa 8.11.2024 totiž výslovne uvádza, že stav pacienta v tomto období neumožňoval a neumožňuje

vykonávanie aktívnej praxe, z čoho jasne vyplýva, že tento nebol schopný nielenže aktívne sa zúčastniť
pojednávania, ale ani sa riadne ospravedlniť alebo podniknúť iné kroky bez ohľadu na tom, či o svojom
stave vedel. Okrem toho, depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa sama osobe znamená stav, pri
ktorom pacient v tom čase nevie aktívne fungovať a vykonávať nielen pracovné, ale ani iné nepracovné
úkony všedného života, vrátane návštevy lekára. Odvolací súd však toto zjavne závažné ochorenie

nepríslušne a bez odborne relevantných podkladov zľahčoval. Žalovaný súčasne k dovolaniu priložil
aj lekárske potvrdenie MUDr. H. F. zo dňa 30.6.2025, z ktorého vyplýva neschopnosť pacienta počas
trvania depresívnej epizódy stredne ťažkého stupňa vykonať, čo i len jednoduché činnosti.

11. Dovolateľ ďalej uviedol, že na vyššie uvedených tvrdeniach nič nemení ani skutočnosť, že

uvedený zdravotný stav bývalého právneho zástupcu trval podľa odvolacieho súdu dva týždne pred
pojednávaním, keďže v lekárskom vyjadrení z 8.11.2024 je dvojtýždňová lehota trvania stavu pacienta
určená ako minimálna a keďže vznik svojej zdravotnej indispozície nemohol bývalý právny zástupca
žalovaného predpokladať. Preto, aj keby jeho uvedený zdravotný stav trval naozaj iba uvedené dva
týždne, je to postačujúci čas na prípravu na pojednávanie (podľa § 178 ods. 2 CSP je lehota na

prípravu na pojednávanie spravidla 5 dní), a preto mu nemožno pripisovať na ťarchu, že pred jej vznikom
nepodnikol smerom k súdu žiadne kroky.

12. Pokiaľ ide o údajnú účelovosť konania žalovaného a jeho bývalého právneho zástupcu a údajnej
nedôveryhodnosti dôvodu zmeškania pojednávania, žalovaný poukázal na skutočnosť, že k svojmu

odvolaniu voči uzneseniu súdu prvej inštancie predložil potvrdenie lekára MUDr. H. F. zo dňa 17.2.2025,
že zdravotné problémy jej bývalého právneho zástupcu stále pretrvávajú a zároveň oznámil súdu, že
jeho bývalý právny zástupca je ochotný podrobiť sa znaleckému preskúmaniu jeho zdravotného stavu.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd však tieto argumenty a dôkazy pri svojom rozhodovaní
zjavne nevzal do úvahy a ani sa s nimi nijako nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia

napadnutého týmto dovolaním, čím podľa názoru žalovaného procesne pochybil. Žalovaný má za
to, že ak prvoinštančný súd považoval jeho konanie za účelové a nedôveryhodné, odvolací súd
mal nariadiť navrhované znalecké preskúmanie zdravotného stavu bývalého právneho zástupcu
žalovaného, prípadne si minimálne vyžiadať údaje z jeho zdravotnej dokumentácie podľa § 24 ods.
4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti.

13. Žalovaný má tiež za to, že odvolací súd postupoval arbitrárne pri posúdení lekárskeho vyjadrenia
MUDr. H. F. zo dňa 8.11.2024 a výslovne procesne pochybil, keď sa nijako nevysporiadal s Lekárskym
potvrdením MUDr. H. F. zo dňa 17.2.2025 a rozhodol bez vykonania znaleckého dokazovania

navrhnutého žalovaným, resp. bez toho, aby uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a nariadil vykonať
toto dokazovanie súdu prvej inštancie.

14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie je mimoriadne závažným a negatívnym
(aj keď zákonom predvídaným) zásahom do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na

spravodlivý proces. Preto pri pochybnostiach o existencii ospravedlniteľného dôvodu zakladajúceho
dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, by sa odvolací súd mal podľa názoru dovolateľa prikloniť
k záveru, ktorý zachová žalovanej Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na spravodlivý
proces.15. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 5.9.2025 uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí
s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v dovolaní žalovaného, najmä s tvrdeniami žalovaného o tom,

že súd údajne nad rámec svojich oprávnení a arbitrárne považoval predložené lekárske potvrdenie
za účelové, že zdravotné problémy sú všeobecne akceptovateľným dôvodom nedostavenia sa na
pojednávanie bez ospravedlnenia a že súd údajne rozhodol arbitrárne, svojvoľne, protizákonne a v
rozpore s právom na spravodlivý proces. Na úvod vyjadrenia uviedol, že v danej veci boli splnené

16. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu
zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel
k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

17. Dovolací súd bez priamej relevancie k napadnutému rozhodnutiu považuje za potrebné poukázať
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 zo dňa 4. februára 2021, v ktorom ústavný súd

uviedol: „rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu, či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z
procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter,
keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto
skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu
uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu

procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto
inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť
nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho
vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal
súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o

vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na
predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch,
keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní
aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana
zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v situácii, ak sa

procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi
dôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo“ (obdobne nález Ústavného súdu SR zo dňa
29. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 373/2020).

18. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa 4.

júna 2019 vyslovil názor, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných
podmienok nie je žiaduce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch
strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa

okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo
odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.

19. K samotným dovolacím dôvodom dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, rovnako aj odvolací
súd preskúmavali ospravedlniteľný dôvod uvádzaný žalovaným a dospeli k záveru, že v danom
prípade sa nejedná o ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 CSP. Mali za to, že zdravotný stav
právneho zástupcu žalovaného mu nebránil, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
Súd prvej inštancie z lekárskej správy zo dňa 8.11.2024, v ktorej bolo uvedené, že: „...mu bola

diagnostikovaná depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa v trvaní viac ako dva týždne, stav pacienta
mu neumožňoval a neumožňuje vykonávanie aktívnej prace s ohľadom na patickú depresívnu náladu
s prímesou masívnych úzkostí, kognitívne deficity v zmysle poruchy pozornosti prežívanej ako poruchy
novopamäti..“, dedukoval, že nešlo o žiadny akútny a život ohrozujúci stav a keďže predvolanie
na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi doručené už 3.10.2024, mal podľa súdu prvej inštancie

dostatok času žiadať o odročenie pojednávania. Súčasne uviedol, že právnemu zástupcovi bol jeho
zdravotný stav známy minimálne od 25.10.2024 a bolo jeho vecou, akým spôsobom pristúpi k riešeniu
svojho zdravotného stavu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nejde o ospravedlniteľný dôvod, keď
týmto dôvodom má byť zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného, ktorý mu bol vopred známy ažiadne okolnosti mu nebránili, aby svoju neúčasť ospravedlnil. Odvolací súd mal, na základe predloženej
lekárskej správy za to, že „zdravotný stav právneho zástupcu nebol natoľko vážny, že by nevedel
rozpoznať dôsledky svojho konania a že bol schopný v dostatočnom predstihu sa ospravedlniť“.

20. K dovolateľom namietanej vade zmätočnosti dovolací súd uvádza, že súdy prvej a druhej inštancie
nedostatočne odôvodnili svoj záver, podľa ktorého zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného nebol
natoľko vážny, že by mu bránil včas ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Súd
prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s posúdením vykonaným MUDr. F. z psychiatrickej

ambulancie, ktorý uviedol, že stav pacienta mu neumožňoval a neumožňuje vykonávanie aktívnej
praxe. Naproti tomu prvoinštančný súd konštatuje, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného
nebol natoľko vážny, aby mu neumožňoval v dostatočnom čase pred pojednávaním ospravedlniť svoju
neúčasť. Uvedené konštatovanie tak koliduje s lekárskou správou MUDr. F. zo dňa 8.11.2024. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zdravotný stav právneho
zástupcu nebol natoľko vážny, že by nevedel rozpoznať dôsledky svojho konania a že bol schopný

v dostatočnom predstihu sa ospravedlniť, pričom takisto nereflektoval na predloženú lekársku správu.
Odvolací súd sa nezaoberal ani oznámením žalovaného, že ich bývalý právny zástupca je ochotný
podrobiť sa znaleckému preskúmaniu jeho zdravotného stavu.

21. Na záver dovolací súd poznamenáva, že právo na prístup k súdu nemá absolútnu povahu a môže

podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, avšak tieto nesmú obmedzovať prístup
k súdu takým spôsobom, či do takej miery, že by bol narušený jeho účel (rozhodnutie ESĽP vo veci
Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu z 28. mája 1985, č. 8225/78).

22. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd

svojím procesným postupom znemožnili žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za danej situácie sa javilo vhodnejšie uprednostniť
konanie v neprítomnosti žalovaného pred vydaním kontumačného rozsudku, keďže súd môže konať a
meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany, a to v súlade s § 180 CSP, čím dosiahne rovnaký cieľ
(zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku

vydania kontumačného rozsudku.

23. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ
dôvodne namietal nesprávny procesný postup konajúcich súdov, z ktorého dôvodu najvyšší súd
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené

uznesenie odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na uznesenie súdu prvej inštancie a nápravu nemožno
dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, najvyšší súd zrušil aj uznesenie súdu prvej
inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a o trovách

dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

25. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie právnym názorom dovolacieho súdu viazané (§ 455 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393

ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.