Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoR/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202341
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424202341.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne A. B., narodenej X.
XXXXXXXX XXXX, C. B., A. XXX/XX, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova
8, IČO: 35 697 270, zastúpenému advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava,
Tomášikova 28, IČO: 35 855 673, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 10. marca 2025 č.k. 30Cr/1/2024-110, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 10. marca 2025 č.k. 30Cr/1/2024-110 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 10. marca 2025 č. k. 30Cr/1/2024-110 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej

inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (II. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku údu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
zrušenia rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské
konanie (ďalej len ,,rozhodcovský súd“) z 19. apríla 2024 sp. zn. 17231/2024, ktorým žalobkyni bola
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 302,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %

ročneod9.marca2023dozaplateniaatrovykonaniavovýške109,21Eur,dotrochdníodprávoplatnosti
rozhodcovského rozsudku (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“) podľa § 45 ods. 1 písm. j), k) zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 335/2014 Z. z.“ alebo ,,ZSRK“).
1.1.1. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe výzvy žalovaného z 28. novembra 2023 zaplatila
žalovanému sumu 366,72 Eur (pozostávajúcu z istiny vo výške 302,30 Eur, z úroku z omeškania vo

výške 17,52 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 46,90 Eur) na bankový účet žalovaného dňa 1.
februára 2024, a teda v čase vydania rozhodcovského rozsudku (dňa 19. apríla 2024) bola celá žalovaná
suma už zaplatená, avšak napriek tomu žalobkyni bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť
zaplatiť už zaplatený dlh, nakoľko žalovaný neinformoval rozhodcovský súd, že odpadol predmet sporu
z dôvodu splatenia dlhu.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že medzi ním a žalobkyňou bola dňa 22. marca 2022

uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb č. D. (ďalej len ,,zmluva“ alebo ,,zmluva č. D.“),
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni telekomunikačné služby a žalobkyňa sa
zaviazala platiť za poskytované služby riadne a včas odplatu. Zároveň medzi stranami bol uzatvorený
dodatok k zmluve, na základe ktorej žalovaný predal žalobkyni mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu
cenu a pre prípad porušenia povinnosti bola medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta. Medzi stranami
bola uzavretá i dohoda o splátkach, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému

dohodnutú cenu predaného mobilného telefónu v pravidelných mesačných splátkach a spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva.1.2.1. Žalobkyňa neuhrádzala riadne a včas faktúry za poskytované elektronické komunikačné služby a
neuhrádzala ani dohodnuté splátky za mobilný telefón, preto mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Po
zaslaní pokusu o pokonávku na základe žiadosti žalobkyne žalovaný umožnil žalobkyni listom z 19. júla

2023 zaplatiť dlh v 8 mesačných splátkach. Žalobkyňa zaplatila žalovanému iba jednu mesačnú splátku
vo výške 50,- Eur v mesiaci august 2023. Žalovaný vyzval žalobkyňu listom z 28. novembra 2023 na
zaplatenie dlhu v lehote do 12. decembra 2023 s upozornením, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej
lehote neuhradí, žalovaný si bude uplatňovať svoje práva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, avšak bezvýsledne, preto v právnom postavení žalobcu podal na rozhodcovský súd proti

žalobkyni (v právnom postavení žalovanej) žalobu na zaplatenie sumy 302,30 Eur s príslušenstvom.
1.2.2. Žalovaný podotkol, že rozhodcovský súd výzvou, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 29. januára
2024, vyzval žalobkyňu na žalobnú odpoveď v lehote 30 dní od doručenia výzvy s možnosťou vyjadriť sa
k žalobe a zaslať rozhodcovskému súdu všetky dôkazy preukazujúce jej tvrdenia rovnako ako v civilnom
konaní. Žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní pasívna, preto rozhodcovský súd v zmysle § 34 ods. 6
ZSRKpokračovalvkonaníanazákladepredloženýchdôkazovžalobevyhovelvcelomrozsahu. Fyzickú

kontrolu stavu dlhu žalobkyne by žalovaný vykonal na žiadosť žalobkyne alebo súdu. Keďže žalobkyňa
zaplatila dňa 1. februára 2024 sumu vo výške 366,72 Eur, je zrejmé, že ju žalobkyňa považovala
za nespornú, čo vyplýva aj z toho, že žalobkyňa nežiada zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia, ale jeho zrušenia sa domáhala z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. j),
k) ZSRK. Žalovaný mal za to, že záväzok na peňažné plnenie ako všeobecný ekvivalent ekonomickej

výmeny nie je plnením svojou povahou objektívne nemožným, ani plnením právom nedovoleným ani
plnenímvrozporesdobrýmimravmi.Anivýkon rozhodcovskéhorozsudkubynebolvrozporesprávnym
poriadkom, pretože aj návrh na výkon rozhodnutia by musel obsahovať jeho vyjadrenie v postavení
oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená a ak povinnosť bola
splnená len čiastočne aj vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu splnená bola. Aj v prípade, ak

by mal rozhodcovský súd vedomosť ohľadom peňažného plnenia zo strany žalobkyne po podaní žaloby,
žiadnym spôsobom by to neovplyvnilo prípadný výrok týkajúci sa trov konania, nakoľko by k zastaveniu
konania došlo iba z dôvodov na strane žalobkyne. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 45 ods. 1, 3, § 46

ods. 1 ZSRK, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, § 491 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, 2, 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
84 ods. 1, 2, § 86 ods. 1 písm. a), b), § 86 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“).
1.4. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 16. júla 2024 a žaloba

o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súde prvej inštancie podaná dňa 5. augusta 2024, a teda
trojmesačná prekluzívna doba na podanie žaloby v zmysle § 46 ods. 1 ZSRK bola zachovaná.
1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že § 45 ods. 1 ZSRK stanovuje dôvody, pre ktoré je možné zrušiť
rozhodcovský rozsudok. Ten, kto sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom (v tomto
prípade žalobkyňa), je povinný uviesť, pre ktorý z uvedených dôvodov sa zrušenia rozhodcovského

rozsudku domáha. Okrem toho je s poukazom na § 45 ods. 3 ZSRK povinnosťou súdu vždy preskúmať,
či nie je naplnený aj dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. c), e), i), j), k), l) ZSRK.
1.6. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. j), k) ZSRK,
teda že ju rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a zároveň by výkon rozhodcovského rozsudku

bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že dňa 1. februára 2024, t. j.
po podaní žaloby na rozhodcovskom súde zaplatila žalovanému sumu 366,72 Eur, a teda jej dlh voči
žalovanému zanikol, o čom ale žalovaný neinformoval rozhodcovský súd.
1.7. Z rozhodcovského rozsudku z 19. apríla 2024 sp. zn. 17231/2024 vyplynulo, že žalobkyni
(v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovanej) bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v

rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) sumu 302,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
od 9. marca 2023 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 109,21 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.
1.7.1. Rozhodcovským rozsudkom teda bola žalobkyni uložená povinnosť - peňažné plnenie, ktoré je
objektívne možné, nejde o právo nedovolené a ani neodporuje dobrým mravom. Uloženie povinnosti

peňažného plnenia je štandardným nielen v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ale aj v civilnom
sporom konaní.
1.8. Súd prvej inštancie nezistil dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. k) ZSRK, pretože ani prípadný výkon
rozhodcovského rozsudku by nebol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. K výkonurozhodcovského rozsudku možno pristúpiť len v prípade, ak povinný z rozhodcovského rozsudku
dobrovoľne nesplní rozhodcovským rozsudkom uloženú povinnosť. Podľa § 48 ods. 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“ alebo ,,EP“) návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať
okrem iných vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne
splnená,pričomakpovinnosťnebolasplnenáčiastočne,musínávrhobsahovaťvyhlásenievakejčastiku
dňu podania návrhu povinnosť splnená nebola. V prípade, ak by takéto vyhlásenie nebolo obsiahnuté v
podanomnávrhunavykonanieexekúcie,hociideoobligatórnunáležitosťnávrhunavykonanieexekúcie,

exekučný súd by vyzval toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, na odstránenie vád podaného
návrhu pod hrozbou odmietnutia návrhu v prípade, ak vady odstránené nebudú.
1.9. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa nespochybňovala to, že žaloba na rozhodcovskom
súde bola podaná nedôvodne, ani žalovanú sumu. Žalobkyňa, hoci bola rozhodcovským súdom vyzvaná
na zaslanie žalobnej odpovede v lehote 30 dní, ktorá jej bola doručená dňa 29. januára 2024, na
výzvu rozhodcovského súdu nereagovala, v rámci rozhodcovského konania zostala nečinná. Žalobkyňa

neuviedla a ani netvrdila žiaden dôvod, ktorý jej bránil v tom, aby sa mohla v stanovenej lehote vyjadriť.
Žalobkyňa žalovanému neuhradila celú dlžnú sumu, ale iba jej časť vo výške 366,72 Eur.
1.9.1. Skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila pohľadávku vo výške 366,72 Eur dňa 1. februára 2024, t. j. po
podaní žaloby na rozhodcovskom súde, by mala aj v prípade, ak by došlo k zastaveniu rozhodcovského
konania pre späťvzatie žaloby, podstatný vplyv len na rozhodnutie o trovách rozhodcovského konania. Aj

v prípade späťvzatia žaloby na rozhodcovskom súde by rozhodcovský súd skúmal, čo viedlo žalovaného
(v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) k späťvzatiu žaloby (v tomto prípade bola úhrada dlžnej
sumy po podaní žaloby), čo by malo za následok vznik zavinenia žalobkyne (v rozhodcovskom konaní
v pozícii žalovanej) na zastavení rozhodcovského konania.
1.10. Súd prvej inštancie s poukazom na § 45 ods. 3 ZSRK z úradnej povinnosti preskúmal, či tu nie

je iný dôvod, pre ktorý by bolo možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, a to konkrétne dôvod podľa § 45
ods. 1 písm. c), e), i) a l) ZSRK.
1.11. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZSRK je to, že
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,
alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského

konania.
1.11.1. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva z 22. marca 2022 sa týkala riešenia sporov, ktoré vzniknú
zo zmluvy č. D. s dodatkom č. XXXXXXXX z 22. marca 2022, alebo budú s touto zmluvou, resp. jej
dodatkom súvisieť.
1.11.2. Predmetom rozhodcovského konania bolo nezaplatenie za poskytnuté služby zo strany

žalobkyne žalovanému, pričom služby boli žalobkyni poskytované na základe zmluvy č. D..
Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodlo o veci, ktorú spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
predpokladala, pričom rozhodcovským rozsudkom sa nerozhodlo o veci, ktorá by podľa ZSRK bola
vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ZSRK), keďže rozhodcovský súd
rozhodoval o žalobe na plnenie, tzn. že predmetom konania nebol žiadny spor, ktorý by bol vylúčený

spod pôsobnosti rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že dôvod
podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZSRK nebol pre zrušenie rozhodcovského rozsudku naplnený.
1.12. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK je, že
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

1.12.1. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola vyhotovená ako formulárová, avšak samostatne
(§ 3 ods. 2 ZSRK), t. j. nebola súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. D., ktorej
uzatvorenie nebolo podmienené uzatvorením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa mala
možnosť výberu, či spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzatvorí alebo nie, čo vyplýva priamo
z poučenia uvedeného v predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Žalobkyňa tak mala

možnosť slobodne sa rozhodnúť, či spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzatvorí a podrobí sa tak
rozhodcovskému konaniu, alebo nie. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňala všetky zákonom
predpísané požiadavky, tzn. že bola obsahovo aj formálne oddelená od zmluvy, ktorou žalobkyňa
vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným a zároveň obsahovala všetky náležitosti vyžadované v
§ 3 ods. 3 ZSRK a jej znenie, vrátane poučenia plne korešpondovalo so znením ZSRK, preto podľa

názoru súdu prvej inštancie spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je neplatná a nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobkyne.1.13. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK je to, že stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

1.13.1. Po preskúmaní predloženého rozhodcovského spisu sp. zn. 17231/2024 vrátane
rozhodcovského rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovský súd nerozhodoval
v rozpore so zákonnými ustanoveniami poskytujúcimi ochranu spotrebiteľom. 1.13.2. Rozhodcovský
súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil spotrebiteľský charakter sporu, žalobkyni (v rozhodcovskom konaní
vpozícii žalovanej)uložilpovinnosťzaplatiťlencenuposkytnutýchslužieb,zmluvnúpokutuanesplatenú

cenu mobilného zariadenia.
1.13.3. Žalobkyňa sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalovaným po dobu 24 mesiacov,
ktorá začala plynúť odo dňa uzavretia dodatku k zmluve, pričom počas tejto doby bolo povinnosťou
žalovanejriadneavčasplatiťcenuzaposkytovanételekomunikačnéslužby.Žalovanýposkytolžalobkyni
dohodnuté benefity za zvýhodnenú cenu s tým, že žalobkyňa si počas celej doby viazanosti bude riadne
plniť svoje povinnosti. Žalovaný tak bol v legitímnom očakávaní, že sa mu zľava poskytnutá žalobkyni do

istej mieri vráti, a to v rámci platieb za služby poskytnuté žalobkyni. V dôsledku nedodržania povinností
žalobkyňou došlo zo strany žalovaného k ukončeniu poskytovania služieb, a teda je zrejmé, že sa mu
poskytnutá zľava nevrátila, pričom pri riadnom plnení povinnosti žalobkyňou by tomu tak nebolo.
1.13.4. Súd prvej inštancie zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty nevyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá na princípe postupne sa znižujúcej zmluvnej

pokuty v závislosti od toho, v ktorom období viazanosti účastník poruší svoje povinnosti. Zmluvná pokuta
bola dohodnutá písomne v zmysle § 544 ods. 1, 2 OZ, pričom porušenie zmluvnej povinnosti bolo v
rozhodcovskom konaní preukázané. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyni (v rozhodcovskom
konaní v pozícii žalovanej) rozhodcovský súd neuložil povinnosť zaplatiť žiadne poplatky či iné sankcie,
ktoré by mohli mať charakter neprijateľných zmluvných plnení, preto dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. i)

ZSRK v posudzovanej veci nebol pre zrušenie rozhodcovského rozsudku naplnený.
1.14. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK je to, že
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
1.14.1. Súd prvej inštancie nezistil žiadne pochybenia zo strany rozhodcovského súdu, rozhodcovský
súd pri svojom rozhodovaní použil správne právne predpisy, ktoré boli rozhodcovským súdom správne

vyložené a aj aplikované, preto nebol daný podľa § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK.
1.15. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú, keďže nezistil žiadne dôvody pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku.
1.16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“)

v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
1.16.1. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu vznikol žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa podala včas odvolanie.
2.1. Podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2.2.Poukázalanato,žepodľasúduprvejinštanciejesprávne,akbybolaakožalovanávrozhodcovskom

konaní zaviazaná na plnenie, ktoré bolo pred vydaním rozhodcovského rozsudku už uskutočnené. S
týmto záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť.
2.3. Zdôraznila, že v čase vydania rozhodnutia rozhodcovským súdom dlh musí existovať, čo v jej
prípade nie je splnené, pretože dlh bol zaplatený ešte pred vydaním rozhodnutia rozhodcovského súdu.
Rozhodnutím rozhodcovského súdu tak bola zaviazaná na plnenie už splneného, ktoré bolo poukázané

na účet žalovaného, čo potvrdil vo svojom vyjadrení žalovaný, keď uviedol, že v auguste 2023 zaplatila
sumu 50,- Eur a taktiež zaplatila sumu 366,72 Eur.
2.4. Pokiaľ ju rozhodcovský súd dňa 29. januára 2024 vyzval na vyjadrenie k podanej žalobe, jej
odpoveďou bolo zaplatenie dlžnej sumy dňa 1. februára 2024 pred vydaním rozhodcovského rozsudku,
ktorým bola zaviazaná k opätovnému plneniu dlhu, ktorý v čase vydania rozhodnutia neexistoval.

Splnenie dlhu mal oznámiť rozhodcovskému súdu žalobca v rozhodcovskom konaní ako disponent
s podanou žalobou.
2.4.1. Argumentácia žalovaného o množstve platieb a ich nemožnosti ich kontroly nemôže byť
pripisovaná na jej ťarchu v tomto konaní a v pozícii žalovanej ako spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní.2.5. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) zrušil rozsudok prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
rozhodnutie vo veci vrátane trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z odvolania nie je zrejmé, ako mal súd prvej
inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovom zisteniam, pretože tvrdenie
žalobkyne, že dňa 29. januára 2024, t. j. po podaní žaloby na rozhodcovské konanie, bola mu zaplatená
suma 366,72 Eur, čo nebolo medzi sporovými stranami sporné.

3.1. Súd prvej inštancie z toho vyvodil, že dlžná suma bola zaplatená žalobkyňou až po začatí
rozhodcovského konania, avšak žalobkyňa aj napriek výzve rozhodcovského súdu, aby sa k žalobe
vyjadrila, ostala v konaní pasívna a nevyvinula žiadnu aktivitu na to, aby rozhodcovskému súdu
oznámila,žedlžnúsumuuhradila.Vlehote30dnímohlapožiadaťoprávnupomoczdruženienaochranu
spotrebiteľa, ak si nebola istá, ako má postupovať, mohla s rozhodcovským súdom komunikovať nielen
písomnealeajelektronicky,napriekviacerýmmožnostiamarozsiahlemupoučeniu,vktorombolopresne

vysvetlené, čo je potrebné urobiť, žalobkyňa neurobila nič.
3.2. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej
miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú.
3.2.1. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania
(nekonania), a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak žalobkyni bola doručená výzva na vyjadrenie sa

k žalobe, mala sa k nej vyjadriť a predložiť k svojmu vyjadreniu dôkazy. Ochrana spotrebiteľa nemôže
byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa.
3.3. Ďalej uviedol, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.
3.4. Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok ju zaviazal na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené,
resp. že odporuje dobrým mravom a že výkon rozhodcovského rozsudku by bolo rozpore s verejným
poriadkom Slovenskej republiky.

3.5. Výhrada verejného poriadku je inštitútom známym najmä z medzinárodného práva súkromného
a jeho úlohou je zabezpečiť, aby účinky cudzieho práva nerozvrátili ,,základné kamene“ spoločensko-
právneho poriadku štátu (tzv. verejný poriadok - ordre public). Účelom
tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku je anulovať vo verejnom záujme rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa prieči základným zásadám slovenského práva.

3.5.1. Objektom ochrany v rámci prieskumu z hľadiska verejného poriadku nie je právne
postavenieneúspešnéhoúčastníkarozhodcovskéhokonania,aleverejnýporiadokSlovenskejrepubliky.
Rešpektovanie slobodne dojednaných zmlúv vrátane rozhodcovských zmlúv (zásada pacta sunt
servanda), ako aj finalita rozhodcovských rozsudkov sú súčasťou verejného poriadku. Prelomenie týchto
zásad na základe iných noriem verejného poriadku si tak musí vyžadovať o to silnejšie dôvody.

3.5.2. Zužujúci výklad vyplýva aj z vôle zákonodarcu, ktorý v dôvodovej správe výslovne uviedol, že
pojem verejný poriadok by sa mal v súlade s medzinárodnou praxou vykladať reštriktívne a s ohľadom
na záujem podporovať rozhodcovské konanie.
3.5.3. Pod pojem verejný poriadok v žiadnom prípade nemožno subsumovať všetky kogentné normy
slovenského právneho poriadku. Nie každý rozpor s kogentnou normou je zároveň rozporom s verejným

poriadkom. Ide len o normy obsahujúce základne spoločensko-právne princípy, platné v Slovenskej
republike. Tento výklad by mal byť taký, aby zabezpečil ochranu základných ľudských práv a slobôd.
3.5.4. Súdna kontrola súladu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nemá zakladať
meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súdy v zásade nemajú právomoc preskúmavať, či
rozhodcovský súd správne aplikoval právo (vrátane kogentných noriem), ale len to, či prípadná

nesprávnosť je v rozpore s normami verejného poriadku. V rozpore s verejným poriadkom sú, napr.
rozhodcovské rozsudky, ktorých plnenie by zakladalo trestný čin. V rozpore s verejným poriadkom je
aj rozsudok, ktorého plnenie je nezmyselné alebo objektívne nemožné. Pod verejný poriadok možno
ďalej subsumovať aj niektoré základné normy týkajúce sa slobody jednotlivca. Za normy verejného
práva možno považovať aj elementárne požiadavky spravodlivého konania. Rozhodcovské konanie

však musí zodpovedať základným požiadavkám na spravodlivé konanie a práva účastníkov byť v
konaní vypočutí. Musí ísť o mieru zásahu, ktorá je nezlučiteľná so zásadami spoločenského a štátneho
zariadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.3.5.5. Z dôvodovej správy k novele zákona č. 336/2014 Z. z. vyplýva, že zrušenie pre rozpor s
verejným poriadkom je adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď bol rozhodcovský rozsudok
ovplyvnený trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka. Rozpor s verejným poriadkom možno ďalej

predpokladať v prípade rozhodovania zjavne zaujatým rozhodcom. Pod rozpor s verejným poriadkom
je možné ďalej subsumovať kolíziu s prekážkou rozhodnutej veci.
3.5.6. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že prípadný výkon rozhodcovského rozsudku by nebol v rozpore
s verejným poriadkom Slovenskej republiky, pretože jeho výkonom by nebol porušený verejný poriadok
a žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne také skutkové tvrdenia, ktorými by odôvodnila žalobu v tejto časti.

3.6. Povinnosť na peňažné plnenie ako všeobecný ekvivalent ekonomickej výmeny, nie je ani
plnením svojou povahou objektívne nemožným, ani plnením právom nedovoleným a ani plnením v
rozpore s dobrými mravmi. Je to štandardná a najčastejšia forma plnenia nielen v rozhodcovskom,
ale aj v civilnom sporovom konaní. Žalovaná suma a jej príslušenstvo nie je založená na neprijateľnej
zmluvnej podmienke, neboli porušené zákonné ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľom, ako
ani ďalšie predpisy vzťahujúce sa na prejednávanú

vec. Tieto skutočnosti nenamietala ani žalobkyňa.
3.7. Po citácii § 38 ods. 1, § 71 ods. 1 ZoSRK, § 215 ods. 1 CSP uviedol, že aj keď podľa ustanovenia
§ 296 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, vykonávanie dôkazov aj bez
návrhov by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy
alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený

nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
spotrebiteľská zmluva závisí. Súd teda ex offo preskúmava iba spotrebiteľskú zmluvu, resp. podmienky
v nej dohodnuté (viď Komentár k Civilnému sporovému konaniu vydavateľstva C.H.Beck z roku 2016
autorov Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová J., Tomačovič M. a kol.).

3.7.1. Rozhodca z dôvodu pasivity žalobkyne rozhodol na základe takého rozsahu skutkového stavu,
aký bol v rozhodcovskom konaní zistený v čase, keď o veci rozhodoval.
3.8. Po citácii § 48 ods. 2, § 48 ods. 3 písm. k) EP podotkol, že návrh na vykonanie exekúcie je možné
podať iba v prípade, ak by povinný dobrovoľne nesplnil to, na čo bol podľa exekučného titulu povinný.
3.9. Vzhľadom na uvedené (stotožňujúc sa s rozsudkom súdu prvej inštancie) navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť
nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných§379a380CSP, beznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1,2CSP acontrarioarozsudok

súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Odvolací súd konštatuje, že prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak
aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k

hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní
odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

6. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne, ktorá v odvolaní namietala nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením veci je činnosť
súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k
záveru o existencii, resp. neexistencii subjektívnych práv a povinností subjektov konkrétneho právneho
vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa

súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový
stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym,
či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej
normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový

stav.

7. Podľa § 45 ods. 1 ZSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, aka) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7.1. Podľa § 45 ods. 3 ZSRK súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)

až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

8. Žalobkyňa sa žalobou (doručenou súdu prvej inštancie v lehote podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014

Z. z.) domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. j) zákona
č. 335/2014 Z. z., t. j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrýmmravom.Zároveňžalobkyňa uplatniladôvodpodľa§45ods.1písm.k)zákonač.335/2014Z.z.,
t. j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

9. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala z dôvodu,
že rozhodcovským rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 302,30 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 9. marca 2023 do zaplatenia a trovy konania vo

výške 109,21 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, avšak v čase vydania
rozhodcovského rozsudku nemala žiaden dlh voči žalovanému z dôvodu, že sumu vo výške 366,72 Eur
zaplatila na účet žalovaného dňa 1. februára 2024, teda pred vydaním rozhodcovského rozsudku.

10. Odvolací súd konštatuje, že povinnosťou súdu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku v zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. je vždy skúmať, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), e), i) až l) zákona č. 335/2014 Z. z., a to bez
ohľadu na to, či si žalobca takýto dôvod v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnil.

11. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nezistil žiadne

pochybenia zo strany rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní použil správne
právne predpisy, ktoré boli rozhodcovským súdom správne vyložené a aj aplikované, preto nebol daný
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK.12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na podstatný
argument žalobkyne, t. j. pred vydaním rozhodcovského rozsudku (dňa 1. februára 2024) žalobkyňa
zaplatila žalovanému žalovanú istinu 302,30 Eur vrátane príslušenstva, a teda v čase vydania

rozhodcovského rozsudku už neexistoval dlh žalobkyne s odkazom na zmluvu č. D.. I napriek tejto
skutočnosti žalovaný nevzal žalobu na vydanie rozhodcovského rozsudku späť, a tak rozhodcovský súd
uložil žalobkyni povinnosť, na ktorú žalovaný nemal právny titul.

13. Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.

13.1. Splnenie (solúcia) je právny úkon, ktorým dlžník, prípadne iná oprávnená osoba s úmyslom plniť
dlh poskytuje veriteľovi to, čo je predmetom záväzku, a veriteľ toto plnenie prijíma

14. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní) na základe
výzvy rozhodcovského súdu nedoručila žalobnú odpoveď, majúc za to, že na základe splnenia dlhu
žalovaný disponujúc s návrhom na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (žaloby) vezme

žalobuspäť,nemávplyvnazánikzáväzkovo-právnehovzťahumedzižalobkyňouažalovanýmvrozsahu
splnenia dlhu.

15. Odvolací súd konštatuje, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom, pričom žalobkyňa v pozícii povinnej by už v exekučnom konaní sa nemohla domáhať zastavenia

exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku pred vydaním exekučného titulu, keďže podľa § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
15.1. Naopak, žalovaný v pozícii oprávneného by sa mohol v exekučnom konaní domáhať vymoženia
nároku na podklade exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), keďže podľa 48 ods. 2 Exekučného

poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. I v zmysle §
48 ods. 3 písm. k) EP návrh na vykonanie exekúcie musí vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa
exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v
akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,

15.2. Keďže rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
302,30 Eur s príslušenstvom, žalovaný (v pozícii oprávneného) by sa v exekučnom konaní mohol
domáhať vymoženia sumy 302,30 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnom konaní by nebolo možné
prihliadnuť na zaplatenie sumy 302,30 Eur s príslušenstvom žalobkyňou pred vydaním rozhodcovského
rozsudku (exekučného titulu).

15.3. ,,Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje
o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takého
nároku preto nemožno uplatniť ani ako námietky a ani návrhom, aby exekúcia bola vykonaná voči inej
osobe, než tej, ktorá je ako povinná označená v exekučnom titule.“ (R 55/1961).

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP), keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP)
ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť, či sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 45 ods. 1 ZSRK v spojení s § 45 ods. 3 ZSRK vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že
došlo pred vydaním rozhodcovského rozsudku k splneniu dlhu vzniknutého na základe zmluvy D. s tým,
že svoje rozhodnutie odôvodní súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom svoju pozornosť
zameria na presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu vysporiada i so

všetkými právne relevantnými námietkami strán sporu.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

19.Vnovomrozhodnutírozhodnesúd prvejinštancieionáhradetrovcelého,tedaiodvolaciehokonania
(§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.