Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124216951
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124216951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky W. J., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomU.XXX,XXXXXU.,právnezastúpenejJUDr.ZuzanouChomovouadvokátkou
so sídlom Nižné Kapustníky 1830/2, 040 01 Košice a manžela E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
U. XXX, XXX XX U., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému
dieťaťu Q. J., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny P., na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
12P/131/2024 - 117 zo dňa 13.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka podala 5.9.2024 návrh prostredníctvom právnej zástupkyne na rozvod manželstva, pričom
žiadala, aby súd na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň, aby súd neurčil vyživovaciu

povinnosť a aby prídavky na maloletého a daňový bonus poberala matka s tým, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
Otec sa k návrhu nevyjadril.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. vyplýva, že s návrhom na rozvod kolízny opatrovník
súhlasí, pričom navrhuje zveriť maloleté dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k. 12P/131/2024 - 117 dňa
13.03.2025 tak, že:
I. Manželstvo účastníkov E. J., nar. XX.XX.XXXX a W. J. rod. R., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.X.XXXX za písané v knihe manželstiev matričného úradu U. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX,
poradové číslo X rozvádza.

II. Na čas po rozvode schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Maloletý Q. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov.Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Výživné sa počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov neurčuje.

Rodinné prídavky bude poberať matka, daňový bonus si bude uplatňovať matka.

Trvalé bydlisko maloletého dieťaťa bude U. XXX.

III. Zamieta návrh na prerušenie konania.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že manželstvo účastníkov

rozviedol a vo výroku II. schválil dohodu po rozvode manželstva, ktorou upravil vzťah rodičov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Výrokom III. rozsudku zamietol návrh na prerušenie
konania a zároveň IV. rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP o nároku na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 13.3.2025, kedy vypočul

účastníkov konania, ako i právnych zástupcov a zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a
po oboznámení sa s celým spisovým materiálom a vykonaným dokazovaním mal za preukázanú
existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahu medzi manželmi, ktorý je takej intenzity, že
ich manželstvo neplní teraz ani do budúcna plniť nemôže svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho
základných funkcií, a to biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci a hospodárskej. S poukazom na

príslušné ustanovenia zákona o rodine, konkrétne § 24 ods. 1 a 5, ako aj § 27 ods. 1, aj napriek
skutočnosti, že odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, manželstvo oboch účastníkov rozviedol,
pričom upravil výkon rodičovských práv a povinností dohodou rodičov vo výroku II., ako už súd poukázal
vyššie.

III. Odvolanie otca a vyjadrenie účastníkov konania

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal čo do výrokov I. a III. rozsudku odvolanie odporca, ktorý
argumentoval tým, že nebol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva. Obidvaja manželia aj v

súčasnej dobe bývajú spolu a spolu aj hospodária. Argumentoval ďalej tým, že súd prvej inštancie
rozhodol o rozvode predčasne, bez podrobného dokazovania, pričom návrhy manžela z 13.3.2025
vôbec súd prvej inštancie neakceptoval. Nerozhodol správne o prerušení konania, aby mohli cez Referát
psychologicko-poradenských služieb Košice absolvovať možnú obnovu manželstva. Ďalej odvolateľ
dôvodil tým, že náležite nebol zistený skutkový stav, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré navrhol

odporca, ako aj to, že konanie má vadu, ktorá spôsobila nesprávnosť rozhodnutia. Poukázal na dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Navrhol zrušiť napadnuté výroky
a vrátiť vec na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.

6. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu a argumentovala tým, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie, na základe ktorého správne rozhodol. Navrhla rozsudok s poukazom na dokazovanie,
ktoré bolo súdom prvej inštancie vykonané správne, potvrdiť a odvolanie manžela zamietnuť.
Kolízny opatrovník k odvolaniu uviedol, že nemá voči rozsudku súdu žiadne námietky a navrhol ho
potvrdiť v plnom rozsahu.
Kolízny opatrovník, ako aj matka sa na pojednávaní 13.3.2025 vzdali práva podať odvolanie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §

362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolaciedôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §
65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť

dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods.
1 CMP.

8. Odvolací súd ohľadom výrokov I. a III. sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože jeho argumentácia v napadnutých častiach rozsudku bola vecne správna, objektívna a
presvedčivá. Má za to, že dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní ohľadom zrušenia samotného
rozsudku vo výrokoch I. a vo výroku III. nemali opodstatnenie v dôvodoch odvolania, nakoľko sa týmito
dôvodmi zaoberal už súd prvej inštancie v konaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, preto potvrdil celý rozsudok vrátane dohody
rodičov, ktorá nebola odvolaním napadnutá.
Čo sa týka samotného výroku o rozvode manželstva ako konštatoval súd prvej inštancie nemožno
manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod nútiť, aby v manželstve s druhým manželom zostal, nakoľko

nevidí on sám dôvody, ktoré uvádzala konkrétne manželka v tomto danom prípade ako dôvody na
rozvod manželstva. Argumentoval tým, že vykonaným zisťovaním rodinných, bytových, sociálnych
pomerov dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody na to, aby obidvaja rodičia v budúcnosti nemohli
vychovávať maloletého spoločne tak, ako to bolo klasifikované v dohode o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode, ako to uviedli aj obidvaja rodičia na samotnom pojednávaní. Uvedené

skutočnosti neboli predmetom samotného ani odvolania a neboli ani medzi účastníkmi konania, t.j.
manželmi sporné. Spornou ostala otázka samotného rozvodu manželstva, ako aj návrhu na prerušenie
konania, ktorý podal odporca na pojednávaní 13.03.2025.
Odvolací súd dôvodil poukazom na vyššie tvrdenie odvolacieho súdu, že nikoho nemožno nútiť, aby
zostal v manželstve, a preto je toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil

výrok I., ktorým manželstvo účastníkov rozviedol.

10. Súd prvej inštancie po oboznámení so spisovým materiálom, ako aj vykonaným dokazovaním, v
ktorom jednoznačne vypočul obidvoch účastníkov konania mal za preukázané, že existuje objektívny a
kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo v súčasnej dobe

a ani do budúcna nie je predpoklad, že by plnilo svoj spoločenský účel a to základné funkcie, ktorých
obsah je uvedený Zákone o rodine, teda funkciu biologickú, výchovnú, vzájomnej pomoci, ako aj funkciu
hospodársku. Manželka v návrhu na rozvod kvalifikovala dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby podala návrh
na rozvod. Bola to hlavne tá skutočnosť, že manžel dlhodobo berie na seba formu úverov a tieto potom
musia splácať obidvaja manželia spoločne. Vyvracia to tú skutočnosť, ktorú uvádza odvolateľ v odvolaní,

teda, že si požičal iba úver, ktorý pred pätnástimi rokmi tento splatil, pričom manželka neuvádza, akou
formou platili samotný úver a neuvádza ani to, že ona sama bola súčasťou toho, ako si zobrali spotrebný
úver a vyplatili predchádzajúci úver. Argumentov aj tým, že nebol v samotnom konaní preukázaný
kvalifikovaný rozvrat manželstva, pričom bývajú aj naďalej manželia spolu a spolu aj vychovávajú syna.
Podľa odvolacieho súdu uvedená skutočnosť nebráni tomu, aby bolo manželstvo rozvedené, nakoľko

sama navrhovateľka dôvodila aj návrhu aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, že nemieni v
súčasnej dobe riešiť otázku bývania, nakoľko sa spoločne s odporcom starajú o maloletého Q., ktorý
v súčasnej dobe je vo veku šestnásť rokov a situáciu v rodine chápe. Sám maloletý sa vyjadril, že má
veľmi dobrý vzťah s obidvoma rodičmi, keď má nejaké problémy, tak sa obráti či už na jedného alebo
na druhého, nemá vôbec problém s komunikáciou s obidvoma rodičmi. Nechcel, aby sa rozviedli, avšak

chápe prečo matka podala návrh na rozvod, je to z dôvodu, že otec si berie na seba úvery, ktoré potom
je problém splácať.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na dlhodobé problémy s poberaním úveru zo strany manžela
a následne dochádza k nesplácaniu, resp. k splácaniu týchto súm obidvoma manželmi. Manželstvo

účastníkov sa podľa súdu prvej inštancie stalo formálnym zväzkom a za daného stavu, keď obidvaja
manželia dlhodobo nekomunikujú vzájomne spolu, nevedú spolu ani intímny život, maximálne vedú
hospodárenie, ako aj výchovu a výživu maloletého Q.. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané,
že sú splnené podmienky v ustanovení § 23 Zákona o rodine a manželstvo účastníkov konania nazáklade vykonaného dokazovania rozviedol. Súd prvej inštancie správne argumentuje tým, že manžel
aj napriek tomu, že uviedol, že má záujem o obnovenie manželského spolužitia, nepodnikol však počas
celého konania žiadne kroky, ktorými by svoj postoj vyjadril, a tak ako uviedol, že sa snaží o záchranu

manželstva, nepodnikol k obnove manželstva žiadne kroky. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že
manželstvo je dobrovoľným zväzkom dvoch ľudí, pričom nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve,
pokiaľ sám nechce. Tak tomu bolo na základe prejaveného názoru manželky, ktorá podáva z dôvodov,
ktoré uviedla vo svojom návrhu návrh na rozvod.

12. Čo sa týka samotného prerušenia konania na základe návrhu odporcu, ktorý podal 13.03.2025
na pojednávaní, aj odvolací súd je toho názoru, že uvedené prerušenie konania by nemalo žiadny
význam, nakoľko ani samotná poradensko-psychologická intervencia súdu prvej inštancie počas
konania nepriniesla žiadnu odozvu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka
z 23.10.2024, ktorý takisto potvrdil, že manželom, hoci bola v záujme obnovy manželského spolužitia
navrhovaná psychologická pomoc Referátu poradensko-psychologických služieb, o túto obidvaja

manželia neprejavili záujem. Úrad zároveň informoval rodičov, že maloleté deti majú právo sa vyjadriť
samostatne a slobodne vyjadriť aj svoj názor ku skutočnostiam, ku ktorému vyjadreniu maloletého v
priestoroch úradu aj dňa 10.10.2024 došlo. Obidvaja rodičia sú podľa kolízneho opatrovníka schopní
starať sa o maloletého, tohto vychovávať. Maloletý bol v čase vypočutia žiakom deviateho ročníka
základnej školy v U.. Podľa vyjadrenia rodičov je zdravý, je primerane veku oboznámený s predmetom

konania a výkonom funkcie kolízneho opatrovníka a zároveň vyjadril, že nesúhlasí s tým, aby sa
rodičia rozviedli, ale má ku obidvom rodičom rovnaký vzťah a má ich rovnako rád. V budúcnosti chce
navštevovať J. Z. v P. - R. s perspektívou zamestnania v spoločnosti R. R..

13. Odvolací súd v celom rozsahu potvrdil uvedené výroky súdu prvej inštancie, pretože dôvody, ktoré

uviedol odvolateľ už vyriešil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, v ktorom presne poukázal na
dôvody samotného rozvodu manželstva obidvoch účastníkov výrokom I., ako aj dôvodom na zamietnutie
návrhu na prerušenie konania, ktorý takisto v svojom rozhodnutí náležite súd prvej inštancie zdôvodnil.
Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal ustanovením § 23 Zákona o rodine, ako aj príslušnými
ustanoveniami § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a následne aj správne rozhodol o trovách konania v

zmysle ustanovenia § 52 CMP.

14.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci,ktorýpovažujezadostatočne
a úplne zistený, z čoho vyvodil súd prvej inštancie aj správny právny záver. Čo sa týka samotného
konania pred súdom prvej inštancie a jeho napadnutých výrokov I. a III. rozsudku, odvolací súd nenašiel

dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej inštancie, a preto rozsudok ako celok považuje za
vecne správny a zákonný, na základe čoho ho potvrdil a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia pridáva
uvedené argumenty.

15. Potom ako preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu

s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľom v
odvolacom konaní, bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu predovšetkým posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadnú zmenu, resp. na zrušenie vydaného
rozhodnutia.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli zisťované a popísané na základe jednak vyjadrení obidvoch účastníkov, ako aj písomných
dôkazov, vzal v úvahu a na základe týchto dňa 13.03.2025 rozhodol. Na pojednávaní boli prítomní
obidvaja účastníci, ako aj kolízny opatrovník, ktorý zastupoval práva maloletého Q., ktorý pochádza z
manželstva obidvoch manželov. Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že tak otec, ako aj matka pracujú v W.

spoločnosti B. J., kde dosahujú príjem z pracovnej činnosti matka 1 000 eur a otec vo výške 820 eur.
Uvedené skutočnosti nenamietal ani jeden z účastníkov konania, pričom ako už odvolací súd uviedol,
súdom prvej inštancie bola schválená dohoda o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode,
ktorou maloletý Q. bol zverený do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení
zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné počas osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nebol

určený, pričom rodinné prídavky poberať bude do budúcna matka, daňový bonus si bude uplatňovať
matka. Trvalé bydlisko maloletého je U. XXX, tam kde je trvalé bydlisko obidvoch rodičov.17. V súlade s vyhodnotením uvedených tvrdení tak matky, ako aj otca na pojednávaní súd prvej
inštancie posúdil hlavne dôvody, ktoré uviedla matka v návrhu na rozvod manželstva, pričom z
vykonaného dokazovania, ako aj z vyjadrení oboch manželov vyplývajú skutočnosti, ktoré sú uvedené

v odôvodnení rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 CSP.

18. Ohľadom argumentácie v časti rozvodu a dôvodov rozvodu sa odvolací súd už vyjadril vyššie a s
dôrazom na ustanovenie § 23 Zákona o rodine a rovnako ako uviedol súd prvej inštancie, aj odvolací
súd sa priklonil k tomuto názoru, že nikoho z manželov nemožno nútiť, aby v manželstve zotrval, pokiaľ

sám nechce.

19. Rovnako sa stotožnil aj so záverom a rozhodnutím o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
vzhľadomnanegatívneneakceptovanienávrhukolíznehoopatrovníkanaporadenstvo-psychologických
službu, ktorú avizoval kolízny opatrovník ešte pred samotným pojednávaním vo veci samej. Vzhľadom
na uvedené je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie o samotnom rozvode, v ktorom súd prvej

inštancie presne uviedol dôvody, na základe ktorých rozhodol, ako aj o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania, kedy takisto uviedol súd prvej inštancie dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu podaného návrhu
právne závery súdu sú správne a uvedený postup súdu prvej inštancie bol v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj Civilného mimosporového poriadku. V konaní súdu prvej
inštancie neboli porušené žiadne z práv účastníkov konania a súd rozhodol na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil správny právny záver.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na obsah článku 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,

súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. S poukazom na článok 5 Zákona o rodine aj odvolací súd rovnako ako v predmetnom rozhodnutí
dôvodil súd prvej inštancie predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého Q..

22. Odvolací súd s poukazom na tieto skutočnosti, ktoré zdôraznil, nevzal odvolacie dôvody odporcu ako
také, ktoré by spôsobili zmenu, resp. zrušenie samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj odvolací
súd je toho názoru, že odporca ako manžel si bol vedomý toho, že pokiaľ z jeho strany nedôjde k
zmene správania sa, čo sa týka rozporu hospodárenia s finančnými prostriedkami, pre ktorý manželka -

navrhovateľkanávrhnarozvodpodalamanželkananávrhuzotrvá.Užpočaskonania, akoajvčasepred
týmto konaním manželka uvedený dôvod na rozpad manželstva niekoľkokrát s manželom preberala, čo
napokon vyústilo k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Samotné správanie sa manžela nepreukázalo
také okolnosti, ktoré by svedčili tomu, že má záujem o obnovu manželstva a o zmenu práve v tejto oblasti
hospodárenia a ťarchy úverov, ktoré mu manželka počas manželstva často vytýkala.

23. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, s týmito závermi sa ohľadom napadnutých
výrokov I. a III. stotožnil aj odvolací súd ohľadom samotného dôvodu rozpadu manželstva, ako aj
rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie veľmi dôsledne

sa zaoberal dôvodmi, na základe, ktorých rozhodol.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky odporcu - manžela, ktorý návrh na rozvod
nepodal, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by
v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie odvolací súd zruší. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré
uviedol odvolateľ v odvolaní a tieto sú obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie, preto sa nebude k
ním odvolací súd opätovne vracať a tieto opakovať, nakoľko konanie súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu tvorí jednoliate konanie, ktoré je na seba naväzujúce.

25. Za daného stavu odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný
potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).