Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11Csp/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125324342
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:6125324342.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: 365.bank, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zast. Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 232
471, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXXX/X, XXX XX B. D. E., právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962
165, o zaplatenie 15.200,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie čiastočne čo do istiny 0,49 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.07.2025 postúpil Okresný súd Banská Bystrica tunajšiemu súdu žalobu o ktorej rozhodoval
v upomínacom konaní, pretože proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnej veci podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor a žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnom súde.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 15.200,42 Eur, úroku 2.234,27
Eur, úroku z omeškania 48,26 Eur, úroku z omeškania 2.422,58 Eur, úroku z omeškania 9,25 % ročne
zo sumy 15.173,69 Eur od 03.05.2025 do zaplateniaa náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.07.2021 uzatvoril v právnom postavení veriteľa so žalovaným
v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2144725833, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný svojím podpisom na zmluve
potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. S účinnosťou od 03.07.2021
došlo k zmene jeho obchodného mena z pôvodného "Poštová banka, a.s." na nové "365.bank, a. s."
Na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 17.000,- Eur, pričom žalovaný
sa zaviazal vrátiť mu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných
dokumentov Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku jeho omeškania s plnením úveru žalobca
v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko tento
na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 14.08.2023 úver za predčasne splatný. Jednotlivé splátky
žalovaného ako aj spôsob ich započítania do vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru sú uvedené v
"Aktuálnom stave úveru", vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedenýv súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 486/2001 Z.z. o bankách v platnom znení - a to
v časti "Zaplatené splátky". Aktuálny stav úveru je vyhotovený z BIS-u (bankový informačný systém),
ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť

a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal
úhrady, ktoré on započítal prednostne na istinu:
- dňa 02.05.2025 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 16.08.2023 sumu vo výške 0,09 Eur,
- dňa 14.09.2023 sumu vo výške 1,09 Eur,

- dňa 12.10.2023 sumu vo výške 200,00 Eur,
- dňa 20.10.2023 sumu vo výške 1,09 Eur,
- dňa 17.11.2023 sumu vo výške 1,08 Eur,
- dňa 11.12.2023 sumu vo výške 1,09 Eur,
- dňa 19.12.2023 sumu vo výške 239,16 Eur,
- dňa 08.01.2024 sumu vo výške 0,09 Eur,

- dňa 09.02.2024 sumu vo výške 0,09 Eur,
- dňa 11.03.2024 sumu vo výške 0,09 Eur,
- dňa 09.04.2024 sumu vo výške 1,09 Eur,
- dňa 10.05.2024 sumu vo výške 1,09 Eur,
- dňa 27.05.2024 sumu vo výške 6,00 Eur,

- dňa 11.06.2024 sumu vo výške 0,09 Eur,
- dňa 01.07.2024 sumu vo výške 0,09 Eur,
- dňa 01.08.2024 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 02.09.2024 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 04.10.2024 sumu vo výške 0,10 Eur,

- dňa 04.11.2024 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 03.12.2024 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 02.01.2025 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 03.02.2025 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 03.03.2025 sumu vo výške 0,10 Eur,

- dňa 03.04.2025 sumu vo výške 0,10 Eur,
- dňa 02.05.2025 sumu vo výške 0,10 Eur.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nesplatenú istinu úveru, ktorá predstavuje rozdiel
medziposkytnutouistinou17.000,-Euraúhradamižalovanéhozapočítanýminaistinu.Úhradyvykonané
žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru započítal v plnom rozsahu prednostne na istinu.

Okrem nesplatenej istiny si uplatňuje voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania, a to v súlade
s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška
úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatňuje
zákonné úroky z omeškania:

- od dátumu poskytnutia úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
-znesplatenejistinyoddňanasledujúcehopodátumevyhláseniapredčasnejsplatnostiúverudodátumu
poslednej úhrady žalovaného. Pre zjednodušenie žalobného návrhu uvedený úrok vyčíslil z nesplatenej
istiny od dňa nasledujúceho po dátume poslednej úhrady žalovaného do zaplatenia. V súlade so
Zmluvnými dokumentami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver aj zmluvné úroky.

V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 7 % ročne. V súlade s Obchodnými podmienkami je
žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru
úrokom dojednaným v zmluve. V súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020
zo dňa 16. júna 2020 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/125/2018 zo

dňa 18. júna 2020. Prostredníctvom amortizovaného výpisu obsiahnutého v zmluve preukazuje, že za
riadneho plnenia povinností by žalovaný zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 3.844.92 Eur. Prepisom
z listiny "Aktuálny stav úveru" preukazuje aj súhrnnú výšku platieb započítaných na úroky, t.j. 1.610,65
Eur. Platby vykonané žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa započítavajú prednostne
na istinu. Žalobcovi tak vzniká nárok na úroky z istiny vo výške 2.234,27 Eur ako rozdiel medzi súhrnnou

výškou úrokov, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi. Ďalej uplatňuje aj
nárok na zaplatenie bankových poplatkov vo výške spolu 26,73 Eur na ktoré mu vznikol nárok, pričom
tieto sú účtované v zmysle Zmluvy a Sadzobníka poplatkov. Pred podaním žaloby opätovne vyzvalžalovaného na úhradu dlžnej sumy. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný povinný
zaplatiť mu nasledovné dlžné sumy:
a) nesplatenú istinu vo výške 15.173,69 Eur,

b) vyčíslený zmluvný úrok z Istiny vo výške 2.234,27 Eur,
c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 48,26 Eur (ide o úrok z omeškania od dátumu
poskytnutia úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru),
d) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 2.422,58 Eur (ide o úrok z omeškania od dňa
nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dátumu poslednej úhrady žalovaného),

e)zákonnýúrokzomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy15.173,69Eurod03.05.2025dozaplatenia
(ide o úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po dátume poslednej úhrady žalovaného do zaplatenia),
f)poplatkyvovýške26,73Eur.Vzhľadomnaskutočnosť,žeformulárneobsahujesamostatnúpoložkuna
uvedeniesumyvyčíslenýchpoplatkov,položka"Istina"včastiD)"Uplatňovanýpeňažnýnárok"formulára
obsahuje súčet dlžnej nesplatenej istiny vo výške 15.173,69 Eur a poplatkov vo výške 26,73 Eur.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom
rozsahu. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta.
Citoval ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že
podľa jeho názoru je zmluva o úvere pre absenciu obligatórnych náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje
bezúročná a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2021 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorené od 16. mája 2021 do 15. augusta 2021 zverejnené na stránke ministerstva financií SR
uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou
od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,-
Eur vrátane bola priemerná RPMN vo výške 9,12 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o

priemernej RPMN vo výške 9,17 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o
priemernej RPMN. Podľa názoru žalovaného zmluva obsahuje aj neprávny údaj o odplate a RPMN,
nakoľko tieto údaje musia byť v rovnakej výške 7,30 % p.a.. Zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle §
9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: "všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov." Zo strany žalobcu neboli splnené podmienky

pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
z nasledovných dôvodov. Ku dňu vyhotovenia Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,
nebol v omeškaní so žiadnou splátkou. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou
v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak pre absenciu

obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia
listu zo dňa 17.07.2023 - Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru v omeškaní so žiadnou
mesačnou splátkou, nakoľko bol povinný uhrádzať len splátky istiny. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania
pre povinnosť splácať len splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp.

zn. 6CoCsp/25/2022. Z Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a rovnako ani z oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je preukázané pre omeškanie, s ktorou mesačnou splátkou
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a preto sú tieto úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre neurčitosť neplatné právne úkony. Žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v
zmysle § 565 druhá veta do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Keďže žalobca pri poskytnutí úveru

nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch teda neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je oprávnený v zmysle
§ 11 ods. 2 citovaného zákona požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto je
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca
nepreukázal doručenie listu zo dňa 17.07.2023 - Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru a

rovnako ani listu zo dňa 14.08.2023 - Výzva na úhradu dlžnej sumy, pretože poštový podací hárok bez
presnejidentifikáciezásielkynepreukazujeodoslanieanidoručenieuvedenýchlistínvzmysle§53ods.9
a§565Občianskehozákonníkavzťahujúcichsakvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru.Citovalzust.
§ 132 a § 216 ods. 1 CSP s tým, že s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je žaloba nedôvodná
v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale

keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom
rozsahu. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán
sporu. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôžebyť prenášaná na protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho
procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej
pravdy uplatňovanej v sporovom konaní. Poukázal na obsah uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna

2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej
zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia
a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S
poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je

možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom
na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako
zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných
splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je

žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Má za to, že jeho nárok je

odôvodnený a nestotožňuje sa s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v odpore. Tvrdenie žalovaného,
že žalobca nekonal s odbornou spôsobilosťou a nepreukázal spôsob, akým bola overená bonita klienta
je nepravdivé a neodráža skutkový stav veci, nakoľko súd výzvou zo dňa 16.06.2025 vyzval žalobcu,
aby sa vyjadril k spôsobu overovania bonity klienta, ako aj k určeniu splátky, pre ktorú bol úver
predčasne zosplatnený. Žalobca na túto výzvu riadne a včas reagoval dňa 20.06.2025, pričom poskytol

požadované informácie a súčinnosť v súlade s požiadavkami súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
si splnil svoju povinnosť súčinnosti voči súdu a poskytol vysvetlenie týkajúce sa odborného postupu
pri posudzovaní úverovej bonity klienta, čím vyvracia tvrdenie žalovaného o údajnej absencii odbornej
starostlivosti. Ďalej uviedol, že podľa zverejnených údajov Ministerstva financií SR za 1. štvrťrok 2021
bola priemerná ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) pre spotrebiteľské úvery v kategórii ostatné

spotrebiteľské úvery neuvedené v radoch 1 až 5 so zmluvnou platnosťou 5-10 rokov, v sume nad 6.500,-
Eur vrátane, vo výške 9,12 % p.a., pričom toto tvrdenie nie je pravdivé. Zo súhrnných informácií o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok
2021, zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií SR, vyplýva, že skutočná výška RPMN
pre danú kategóriu predstavovala 9,17 % p.a.. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca odpor

žalovaného za nepravdivý, neodôvodnený a účelový, pričom navrhuje, aby súd na tieto tvrdenia pri
rozhodovaní neprihliadal.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.08.2025 uviedol, že žalobca pri skúmaní schopnosti splácať
spotrebiteľský úver nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo

na živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma
ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Právny predchodca žalobcu od
žalovaného nezisťoval žiadne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, čo preukazuje,
že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a teda aj z uvedeného dôvodu nebol minimálne
oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Uvedené potvrdil Krajský súd

Košice v Uznesení zo dňa 26.05.2025 sp. zn. 8CoCsp/25/2024. Okrem prostriedkov procesnej obrany,
ktoré boli doteraz zo strany žalovaného produkované, v zmysle ktorých neboli splnené podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že výzva s upozornením na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (list zo dňa
17.07.2023 označený ako "Vec: Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru") neobsahuje

výslovne presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
a preto ide v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka pre neurčitosť o neplatný právny úkon a teda
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Vo výzve na úhradu pred
zosplatnením (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou
je dlžník v omeškaní. Keďže výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti)

je pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, neboli splnené
podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Uvedená sporná otázka bola vyriešená
kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktorý uverejnil v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2025 - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych judikát pod bodom 34, akoUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022. Žalobca
zároveň nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka druhá veta a teda aj z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky

pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej
veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať
dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné
tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to bolo
v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za

unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní. Poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019 i rozsudok Krajského súdu
Žilina zo dňa 31.07.2023 sp. zn. 10CoCsp/14/2023. Žiadal aby súd žalobu zamietol.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.09.2025 uviedol, že pred poskytnutím úveru skúmal platobnú
schopnosť žalovaného, a to najmä v kontexte s prihliadnutím na účel úveru, dobu trvania úveru,

pričom overoval existujúce záväzky žiadateľa a výšku príjmu žiadateľa. Žalobca predložil počas konania
Okresnému súdu Banská Bystrica k sp. zn. 28Up/192/2025 žiadosť o úver, report zo Sociálnej poisťovne
a výpis zo spoločného registra bankových informácií, ktoré preukazovali deklarovaný pracovný pomer a
príjem žalovaného zo zamestnania, príjem spočívajúci v invalidnom dôchodku a kompletné informácie
o úverových záväzkoch žalovaného zo spoločného úverového registra informácií. On vychádzal aj

z údajov uvedených v žiadosti o úver, pričom správnosť údajov v žiadosti potvrdil žalovaný svojim
podpisom. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol rodinný stav, druh bývania, dosiahnuté vzdelania, počet
vyživovaných detí, výšku mesačných splátok iných úverov a výšku nákladov spočívajúcich v zrážkach,
výživnom a iných výdavkoch. Žalovaný deklaroval výšku mesačných splátok iných úverov a náklady na
zrážky, alebo výživné alebo iné v sume 0,00 Eur. On teda postupoval výpočtom ukazovateľa schopnosti

splácať úver podľa §7 zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa metodiky vyjadrenej v opatrení Národnej banky
Slovenska č. 10/2017. K namietanej výške bežných nákladov žalobca uviedol, že nie je v možnostiach
veriteľa skúmať skutočné náklady dlžníka, preto sa zaviedla metodika výpočtu skúmania bonity, aby
boli jasné dané zákonné limity a predpoklady výpočtu platobnej schopnosti dlžníkov a predišlo sa tým
svojvoľnému zneužívaní uvedeného inštitútu. Ak boli teda náklady žalovaného pre posúdenie a pre

poskytnutie úveru žalovanému skutočne tak významné, potom žalovaný neposkytol veriteľovi úplné a
pravdivé informácie, ponechal kolónky žiadosti týkajúce sa iných nákladov v hodnote 0,- Eur, a teda
porušil svoju jedinú povinnosť podľa §7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Je potom na posúdení súdu, či si
spotrebiteľ, ktorý sa svojim pričinením dopustil skreslenia výsledku posúdenia jeho platobnej schopnosti,
zaslúži ochranu spočívajúcu v uložení sankcie podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22CoCsp/13/2023 z 27.03.2024, rozhodnutie NS SR
zo dňa 25.04.2024, sp. zn. 4Cdo/84/2023, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Nesúhlasil s tvrdením že právny úkon žalobcu, ktorým upozornil
žalovaného na omeškanie so po dobu viac ako tri mesiace a upozornil na možný následok mimoriadnej
splatnosti úveru je neplatným právnym úkonom. Nie je žiadnym právnym predpisom výslovne obsahovo

stanovená podmienka určitosti právneho úkonu viazaná na presné označenie splátky, pre ktorú má
dôjsť k zosplatneniu úveru. Z upozornenia je zrejmé, z ktorého zmluvného vzťahu žalobca vychádza, čo
zamýšľa a z akého dôvodu došlo k vzniku práva na zosplatnenie úveru. Uviedol, že záväznosť judikatúry
najvyšších súdnych autorít nie je absolútna, teda že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne.
Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný

svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 CSP), a to takým spôsobom,
aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne
vysporiadal. Inými slovami, súd má možnosť odkloniť sa v právnom posúdení veci od ustálenej súdnej
praxe. Ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom, má za to, že je povinnosťou prvoinštančného súdu
posúdiťcelýnárokaprípadnehoskúmaťajpovzhliadnutíneplatnostizosplatnenia.Samotnáskutočnosť

prípadnej neplatnosti zosplatnenia totiž nemá vplyv na podstatu ani existenciu zmluvného nároku,
nakoľko skutkovým a právnym základom nároku žalobcu je zmluva o spotrebiteľskom úvere a porušenie
povinnosti žalovaného plniť. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na stanovisko vyjadrené
Krajským súdom v Nitre v uznesení sp. zn. 8CoCsp/9/2025 z 16.07.2025, a teda súd by mal posúdiť
oprávnenosť nároku, čo do rozsahu nezaplatených splatných splátok.

8.Navýzvusúdureagovalžalobcavyjadrenímzodňa06.10.2025ašpecifikovalsplátkyspotrebiteľského
úveru. Formou tabuľky uviedol špecifikáciu, kedy a v akej výške žalovaný plnil splátky, celkovú sumu
splátok, ktoré žalovaný uhradil a konkretizoval, ako boli splátky úveru započítané na istinu, úroky apoplatky. Do 14.08.2023 veriteľ preukázal spôsob započítania aj predloženým dokumentom "aktuálny
stav úveru", ktorý obsahuje zoznam zaplatených splátok a tvorí prílohu k žalobnému návrhu. Po
dátume 14.08.2023 žalobca započítaval všetky platby žalovaného na istinu. V období od 20.03.2022

do 20.09.2022 povolil v zmysle žiadosti žalovaného odklad splátok s tým, že úroky za obdobie odkladu
započítal na ostávajúce splátky v dôsledku čoho došlo k zmene výšky mesačnej splátky z 289,52 Eur na
299,56Eur,pričompoučildlžníkaonásledkochodkladusplátok,ktorýmjeúročenieúverupočasodkladu.
Úroky počas obdobia odkladu vo výške 557,44 Eur boli započítané na splátky nasledujúce po odklade
splátok. Splátky č. 1 až 12 predstavujú súhrnne sumu 3.524,44 Eur, sú započítané vo výške 2.382,82 Eur

na istinu a 1.141,62 Eur na úroky. Žalovaný doposiaľ uhradil 3.464,23 Eur. Žalovaný neuhradil splátku
č. 12 splatnú k 20.01.2023 v plnom rozsahu. Zostatok nesplatenej splátky predstavuje sumu 60,21 Eur.
Nasledujúce nezaplatené splatné splátky sú splátky č. 13 až 44. splatné v období od 20.02.2023 až
20.09.2025 v súhrnnej výške 9.585,92 Eur. Žalovaný tak celkovo nezaplatil splátky splatné v súhrnnej
výške 9.646,13 Eur (9.585,92 + 60,21), ktorá pozostáva z istiny 7.159,83 Eur a úrokov 2.486,30 Eur.
9. V podaní zo dňa 27.10.2025 vzal žalobu v sume 0,49 Eur späť z dôvodu úhrad žalovaným a to dňa

03.06.2025 vo výške 0,10 Eur, dňa 03.07.2025 vo výške 0,10 Eur, dňa 09.08.2025 vo výške 0,10 Eur,
dňa 03.09.2025 vo výške 0,09 Eur a dňa 05.10.2025 vo výške 0,10 Eur. Požadoval, aby súd zaviazal
žalovaného k úhrade
- istiny 15.199,93 Eur,
- úroku 2.234,27 Eur,

- úroku z omeškania 48,26 Eur,
- úroku z omeškania 2.422,58 Eur,
- úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.173,69 Eur od 03.05.2025 do 03.06. 2025,
- úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.173,59 Eur od 04.06.2025 do 03.07.2025,
- úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.173,49 Eur od 04.07.2025 do 09.08.2025,

- úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.173,39 Eur od 10.08.2025 do 03.09.2025,
- úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.173,30 Eur od 04.09.2025 do 05.10.2025,
- úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 15.173,20 Eur od 06.10.2025 do zaplatenia.

10. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 12.11.2025, pričom pojednávania sa zúčastnil iba

právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neprítomnosť žalovaného. Žalobca a jeho právny
zástupca svoju neúčasť písomne ospravedlnili. Lehota na prípravu bola u strán zachovaná. Preto súd
v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti procesných strán i právneho zástupcu
žalobcu.

11. Právny zástupca žalobcu na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach zotrval a
žiadal, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 3/2025, o ktoré oprel svoj záver, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu platne nedošlo. Zároveň poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 a v tomto kontexte aj na rozhodovaciu činnosť Krajského

súdu v Košiciach súladnú s týmto rozhodnutím, napr. rozsudok sp. zn. 2CoCsp/27/2025 zo dňa
14.08.2025 podľa ktorého nemôže súd rozhodnúť mimo žalobcom navrhovaného petitu.

12. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to so žiadosťou o spotrebiteľský úver
zo dňa 27.07.2021 vrátane súhrnnej informácie o spotrebiteľskom úvere a formulára pre štandardné

informácie o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.07.2021, dokladmi
svedčiacimi o šetrení bonity, aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.04.2025, žiadosťou o odklad splátok
zo dňa 18.03.2022, oznámením o povolení odkladu splátok z toho istého dňa, upozornením - výzvou
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.07.2023 s doručenkou vrátane podacieho hárku, výzvou na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.08.2023 s doručenkou, predžalobnou výzvou zo dňa 06.05.2025 a zistil

tento skutkový stav:

13. Dňa 27.07.2021 uzatvorila 365bank, a.s., Bratislava a žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky banky. Tomuto predchádzala žiadosť o
spotrebiteľský úver zo dňa 27.07.2021 vrátane súhrnnej informácie o spotrebiteľskom úvere a formulára

pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere z toho istého dňa. Z uvedenej zmluvy bolo zistené,
žežalobcaposkytolžalovanémubezúčelovýúvervovýške17.000,-Eur,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiť
v 72 mesačných dohodnutých splátkach po 289,52 Eur. Celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť činila
20.844,92 Eur, RPMN činila 7,3 %, priemerná RPMN 9,17 %, fixná úroková sadzba 7 %, odplata 7 %.14. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.07.2023 súd zistil, že žalovaný
bol veriteľom vyzvaný k úhrade dlhu vo výške 2.056,34 Eur v lehote do 15 kalendárnych dní od
doručenia výzvy. Zároveň bol upozornený na sankciu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Výzva

bola žalovanému doručená dňa 20.07.2023, o čom svedčí pripojená doručenka.

15. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.08.2023 súd zistil, že veriteľ vyzval žalovaného na úhradu
sumy 16.363,38 Eur s príslušenstvom v lehote 10 dní od doručenia výzvy, potom čo úver predčasne
zosplatnil ku dňu 14.08.2023. Výzva bola žalovanému doručená dňa 17.08.2023, o čom svedčí pripojená

doručenka.

16. Z predžalobnej výzvy zo dňa 06.05.2025 bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 19.188,05 Eur.

17.Zaktuálnehostavuúveruvyhotovenéhokudňu30.04.2025súdzistil,žežalovanémubolaposkytnutá

suma 17.000,- Eur, pričom žalovaný na istinu splatil iba sumu 1.372,98 Eur.

18. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako "C.s.p."), žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

20. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Keďže došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumy 0,49 Eur z dôvodu úhrad žalovaného a
to pred otvorením pojednávania vo veci samej, súd konanie v tejto časti zastavil, tak ako je to uvedené

vo výroku rozhodnutia.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.26. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

27. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia
zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

30. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu vyhotovenia výzvy na úhradu
pohľadávky,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môžedodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

32. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva
medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa.
Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou

je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len "Zákon ospotrebiteľských úveroch") ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
dňa 27.07.2021 Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou podľa všeobecných
ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Táto
skutočnosť rovnako ako aj výška úhrady dlhu realizovaná žalobcom v sume 3.464,72 Eur (2.464,23 Eur

+ 0,49 Eur) v konaní sporná nebola.

35. Súd preskúmal náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom
v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v zmysle ustanovenia §1a a nasl. nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštatuje, že najvyššia

prípustná výška odplaty podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. k 27.07.2021 predstavovala hodnotu 18,34 %
p. a. (t.j. 2 x 9,17 % p.a.). Súd pri stanovení maximálnej výšky odplaty vychádza podľa §1 ods. 4
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami

zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR, podľa ktorých priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery so
zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 27.07.2021,
zverejnených Ministerstvom financií SR bola 9,17 % p.a. a dvojnásobok činí 18,34 %, takže žalobca
najvyššiu zákonnú výšku odplaty v úverovej zmluve uvedenú vo výške 7 % p.a. nepresiahol.

36. Súd preskúmal aj ďalšie náležitosti úverovej zmluvy vrátane údaja o RPMN. Jedným z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože
uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna
miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú

úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace
s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku
zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a pod. a pravidelné, ktoré
sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou
úveru.

37. V zmluve o úvere zo dňa 27.07.2021 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 7,30 % p.a. a
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť činí 20.844,92 Eur. Zo zmluvy ilistiny - prehľad splátok
a úhrad získal vedomosť, že žalovaný na predmetný úverový vzťah uhrádzal mesačné splátky vo výške
289,52 Eur. Prepočtom RPMN prostredníctvom RPMN kalkulačky súdneho registra bolo zistené, že

RPMN činila 7,24 %, pričom tento údaj obsahuje iba minimálnu tolerovateľnú odchýlku, preto je možné
považovať ho za korektný, rovnako ako údaj o celkových nákladov úveru po prepočte súdu.

38. Súd po preskúmaní náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy teda zistil, že tieto sú uvedené v

predmetnej úverovej zmluve v zákonných hodnotách a výškach.

39. Súd sa zaoberal žalovaným namietanou otázkou neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru,
týkajúcu sa nutnosti konkretizácie splátky pre ktorú banka úver zosplatnila.

40. Vychádzal z faktu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, preto ho
žalobca výzvou zo dňa 17.07.2023 upozornil, že ku dňu 17.07.2023 je viac ako 3 mesiace v omeškaní
s plnením splátok úveru, pričom dlh vyčíslil na sumu 2.056,34 Eur (omeškané splátky 2.038,61 Eur a
poplatky 17,73 Eur) a žalovaného vyzval na jeho úhradu v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva
bola žalovanému doručená dňa 20.07.2023. Predmetná výzva síce obsahuje výšku dlhu spotrebiteľa,

nie je v nej však konkrétne špecifikovaná splátka pre ktorú následne došlo k zosplatneniu. Žalovaný na
výzvu nereagoval, dlžnú sumu neuhradil, preto žalobca úver ku dňu 14.08.2023 predčasne zosplatnil,
čo žalovanému oznámil výzvou zo dňa 14.08.2023, ktorou ho zároveň vyzval na úhradu dlhu v celkovejvýške 16.363,38 Eur, pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 15.627,02 Eur, 709,63 Eur a poplatkov za
upomienky 26,73 Eur. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 17.08.2023.

41. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu
výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy,

ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i
nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takže neuvedenie konkrétnej splátky na výzve banky (žiadna z vyššie
uvedenýchlistínsplátkunekonkretizuje)bolodôvodomprektorýnebolomožnéúverzosplatniťavcelosti
vymáhať od žalovaného. V tomto kontexte súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,týkajúcusaobsahuvýzvypredzosplatnenímúveruanutnostišpecifikáciepre

ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, napr. rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 i sp. zn. 5Cdo/197/1922 zo dňa 26.06.2024, ako aj jeho ostatné
rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR - rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych č. 3/2025 ako rozhodnutie č. 34. obsahujúce
právnu vetu, podľa ktorej "bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné

spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka)".

42. Vzhľadom na vyššie uvedené bol prejednávajúci súd toho názoru, že právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto úkonom zákon obchádzajúcim (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej
požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť
overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitým,
v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Zosplatnenie úveru žalobcom teda súd považoval na neplatné.

43. Ďalej sa súd zaoberal argumentáciou žalovaného spočívajúcu v nemožnosti súdu rozhodnúť mimo
žalobcom navrhovaný petit, bez prekročenia zásady ne ultra petitum teda, bez porušenia práva na
spravodlivý proces.

44. Zo skutkových tvrdení žalobcu prezentovaných v tomto spore jednoznačne vyplýva, že žalobca
sa domáhal voči žalovanému plnenia, na ktoré mu vznikol nárok v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti poskytnutého úveru.

45.Jednouználežitostížalobyjepovinnosťžalobcupravdivoaúplneopísaťrozhodujúceskutočnosti,na
základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanému.
Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný.
V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu
ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal." (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár,

doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800).

46. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to,
ktorébolovpetitežiadané.Súdtedanemôžežalobcoviprisúdiťniečoiné,nežžiadal;povedanéinak,súd

musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného
princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V kontexte uvedeného potom nie je možné
priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností, keď Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 konštatoval: "súd musí rešpektovať

predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu."47. Základnou povinnosťou žalobcu v sporovom konaní je uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a
predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať
z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu.

Žalobcovi síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale neuviedol
také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť
výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, žeby
uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na
plnenie z predčasne zosplatneného úveru (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 11CoCsp/14/2024, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/27/2025 a pod.).

48. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada "ne ultra petitum", sa
vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou

náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z
osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na
spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového

základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady
viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna
kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je
obligatórnou náležitosťou žaloby (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo
15/2010).

49. Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu súd dospel k záveru, že aj keď sa bezpochyby
žalobca domáhal priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola žalovaná a oboznámená v konaní, po
skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere
produkoval ku svojim tvrdeniam aj dôkazy. Keďže však súd 1. stupňa nemohol prekročiť návrhy strán

(§ 216 CSP), naviac v spore ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, bez porušenia zásady "ne
ultra petitum", čím by došlo i k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces bol nútený žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Uvedený záver vyplýva i už z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 a tento prešiel aj kontrolou ústavnosti
uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 z 02.10.2024.

50. Žalobcom formulované nepostačujúce skutkové tvrdenia v žiadnom prípade nemohli byť základom
pre vyhovenie podanej žalobe v časti. Súd nemal povinnosť vyhľadávať v jednotlivých predložených
listinách skutočnosti potrebné na posúdenie nároku, čo vyplýva priamo z procesnej úpravy (§ 132
ods. 2 CSP). Žalobca teda v tomto spore neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na

vysvetlenie opodstatnenosti nároku na zaplatenie jednotlivých splátok s príslušenstvom, pričom bolo
na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah tvrdení v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by
umožňovali rozhodnúť o vyhovení žalobe.

51. V závere súd dodáva, že je neprípustné, aby súd v spore (navyše v takom, ktorý má spotrebiteľský

charakter) "pomáhal" silnejšej procesnej strane tým spôsobom, že preskúma predložené listiny s cieľom
nájsť právny a skutkový základ v tvrdení, ktoré ako také nemohli byť základom pre vyhovenie žalobe
v preskúmavanej časti. Pokiaľ žalobca nepreukázal platnosť predčasného zosplatnenia poskytnutého
úveru, žaloba voči žalovanému nemôže byť dôvodná.

52. Vzhľadom na to, že súd nemôže rozhodnúť o inom nároku ako bol uplatnený v žalobe a vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru nepovažuje za preukázané, žalobu v celom rozsahu zamietol.

53. Na záver súd v tejto spojitosti s hodnotením dôkazov upriamuje pozornosť na to, že Ústavný súd
SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež)

záver, že "...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania." (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí (II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobneuviedol, že "...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na

riešenie konkrétneho právneho problému.." Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého "Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci". Preto sa ostatnými námietkami žalovaného sa ďalej

nezaoberal.

54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
s výnimkou sumy 0,49 Eur, kde konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil. Uvedená

čiastka však predstavuje iba zanedbateľnú časť žalovanej istiny, teda súd konštatuje, že žalovaný bol
v konaní plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu a to tak, ako
je to uvedené vo výroku III. rozsudku.

59. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.