Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204498
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624204498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci navrhovateľa (osoba oprávnená
na výživné): A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom A. XXX, C., D. E. F., zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou: G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, C., okres E. F., proti otcovi navrhovateľa
(osoba povinná platiť výživné): H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/XX, I., zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom 1. mája 221/19, Poprad, v konaní
o výživnom plnoletých osôb, o odvolaní otca navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné) proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Pc/50/2024-57 zo dňa 15.1.2025 v spojení s rozsudkom č. k.

9Pc/50/2024-136 zo dňa 13.8.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Pc/50/2024-57 zo dňa 15.1.2025 v spojení
s rozsudkom č. k. 9Pc/50/2024-136 zo dňa 13.8.2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že otec H. B., nar. XX.X.XXXX, je povinný
prispievať na výživu navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, výživným po 300 Eur mesačne, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci, za ktoré sa výživné platí, počnúc od 25.11.2024. Výrokom II. zameškané

výživné za obdobie od 25.11.2024 do 31.12.2024 vo výške 300 Eur, povolil otcovi navrhovateľa splácať
v splátkach po 50 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc od vykonateľnosti (doručenia)
rozsudku, pod podmienkou straty výhody splátok. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný poukázal na návrh podaný dňa 25.11.2024, ktorým navrhovateľ
(plnoleté dieťa) žiadal určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,

výživným vo výške najmenej 350 Eur a jeho zdôvodnenie.

3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov
konania, a to navrhovateľa a otca navrhovateľa, ktorí sa na pojednávanie neustanovili, hoci predvolanie
im bolo doručené do vlastných rúk, a to navrhovateľovi dňa 10.12.2024 a otcovi navrhovateľa dňa
12.12.2024, o odročenie pojednávania nežiadali. Navrhovateľa a otca navrhovateľa na pojednávaní
zastupovali ich splnomocnení zástupcovia.

4. Okresný súd poukázal na rozsah vykonaného dokazovania, a to vyjadrením splnomocnenej
zástupkyne navrhovateľa, splnomocneného zástupcu otca, listinami v spise, najmä kópiou rodného listu
navrhovateľa, kópiou potvrdenia vysokej školy o štúdiu, kópiou faktúry vystavenej navrhovateľovi zaprvý a druhý semester v školskom roku 2024/2025, kópiou dohody o prijatí do nájomcovej domácnosti,
kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku splnomocnenej
zástupkyni navrhovateľa – matke navrhovateľa, kópiou osobného listu dôchodkového poistenia

s vysvetlením, oznámením Ústredia Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku na účet adresovaného
matke navrhovateľa, obsahom prílohovej obálky (lustrácia v Sociálnej poisťovni otca plnoletého dieťaťa,
lustrácia v Sociálnej poisťovni navrhovateľa, lustrácia v registri obyvateľov účastníkov konania), správou
zamestnávateľa otca plnoletého dieťaťa.

5. Okresný súd nevykonal dokazovanie navrhnuté otcom navrhovateľa prostredníctvom vyjadrenia jeho
splnomocneného zástupcu doručeného e-mailom až 15.1.2025 v deň pojednávania, a to predložením
cestovných lístkov navrhovateľa; preukázaním dôvodu opustenia štátnej školy navrhovateľom, pretože
tvrdenie navrhovateľa, že študuje na súkromnej vysokej škole nebolo sporné a bolo preukázané
potvrdením o návšteve školy; preskúmanie možností ubytovania v I. neposúdil ako návrh na
dokazovanie, pretože absentovalo tvrdenie, ktoré má byť preukázané; zisťovanie formy stravovania

navrhovateľa v I.; akou formou navrhovateľ študuje a či sa snažil získať alebo má možnosť získať
štipendium. Poukázal na to, že otec navrhovateľa sa na pojednávanie ani neustanovil a dokazovanie
ním navrhnuté by viedlo k odročeniu pojednávania.

6. Okresný súd konštatoval, že mal dostatok dôkazov na zistenie skutočného stavu veci pre rozhodnutie

o výživnom, pričom bol povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
bez zbytočných prieťahov a za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas

konania vyšlo najavo, mal okresný súd potvrdením vysokej školy preukázané, že navrhovateľ je študent
bakalárskeho stupňa študijného programu softvérový vývoj na J. C. K. L., C. B. XXXX/X, I., M. N., a to
od 16.9.2024 do 14.9.2025 prezenčnou formou štúdia (dennou formou štúdia). Školné za semester
je 1.475 Eur (za školský rok 2.950 Eur, t.j. 245,80 Eur mesačne), ktorú skutočnosť mal preukázanú
faktúrouvystavenouvysokouškolounavrhovateľovič.3424900669zodňa24.6.2024.Cestovnénáklady

navrhovateľa z miesta bydliska (C.) do miesta štúdia (I.) a späť boli tvrdené navrhovateľom 50 –
60 Eur mesačne. Navrhovateľovi vznikajú náklady na prepravu v mieste štúdia (I.), má náklady na
stravovanie, hygienické potreby, kultúrne a spoločenské potreby zodpovedajúce študentovi vysokej
školy. Navrhovateľ má zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť (liečbu keloidov) približne 30 Eur
mesačne. Navrhovateľ na základe dohody o prijatí do nájomcovej domácnosti má od 1.8.2024 do

31.7.2025 nárok na bývanie na adrese J. I. XXXX/X, I. X, C. O. M. XX na X. poschodí obytného
domu, pričom úhrada za bývanie „pomerná časť nájomného“ je dohodnutá vo výške 6.110 Kč mesačne
(približne 242 Eur mesačne).

8. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok

od 18.9.2024 v sume 439,60 Eur mesačne. Matka je poberateľkou prídavkov na dieťa 60 Eur mesačne.
Okresný súd uviedol, že nárok na daňový bonus vzniká iba daňovníkovi, ktorý v zdaňovacom období
dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti (§ 5, § 6, §
33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a takým (predčasný) starobný dôchodok nie je. Matka
navrhovateľa inú vyživovaciu povinnosť nemá.

9. Zo strany zamestnávateľa otca mal okresný súd oznámený čistý príjem otca tvorený čistou mzdou
a diétami, ktorý mesačný príjem je 1.142,88 Eur.

10. Okresný súd poukázal na to, že voči plnoletému dieťaťu majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia.

Konštatoval, že matka inú vyživovaciu povinnosť nemá a vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi si plní
najmä tým, že mu zabezpečuje potrebu bývania v jej domácnosti (nielen počas semestra cez víkendy
priemerne raz mesačne, ale aj počas sviatkov a letných prázdnin – dni školského voľna), poskytuje
mu finančné zabezpečenie potrieb (na stravu, oblečenie, obuv, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť,
voľnočasové aktivity) tvorenými aj príspevkami výživného dobrovoľne platenými otcom navrhovateľa.

11. Skonštatoval okresný súd, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že v roku 2024 otec navrhovateľa
platilvýživné,atovjanuári300Eur,vofebruári300Eur,vmesiacimarec0Eur,vapríli300Eur,vmáji300
Eur, v júni 150 Eur, v júli 0 Eur, v auguste 300 Eur, v septembri 150 Eur, v októbri 150 Eur, v novembri 150Eur, v decembri 0 Eur (v čase rozhodovania okresného súdu o výživnom 15.1.2024 nemal navrhovateľ
čiastku výživného pripísanú na účet).

12. K obrane otca, že spláca úvery, z ktorých čerpané prostriedky boli použité na výstavbu dvoch
rodinných domov (splátka 132 Eur mesačne ešte po dobu približne 10 rokov a 96 Eur mesačne ešte po
dobu približne 8 rokov), z ktorých jeden matka predala a získala tak prostriedky na výživné a v druhom
rodinnom dome matka s navrhovateľom žije, ako aj, že zvažuje žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči matke navrhovateľa, okresný súd uviedol, že nebolo sporné, že vlastníkom rodinných

domov nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je navrhovateľ. Potencionálne pohľadávky otca voči matke sú
právne irelevantné vo vzťahu k nároku na výživné plnoletého dieťaťa.

13. K tvrdeniu otca, že mal synovi sporiť na stavebné sporenie (tvrdil 1.500 Eur k roku 2023), ktoré mal
syn zrušiť a použiť na neznámy účel, okresný súd zvýraznil predmet konania, ktorým je nárok na výživné
odo dňa začatia konania 25.11.2024, nie spätne v roku 2023.

14. Pokiaľ sa otec bránil dobrovoľným plnením vyživovacej povinnosti ku svojej matke (starej matke
navrhovateľa) v hodnote 80 Eur mesačne, tak okresný súd dal do pozornosti, že výživné na deti má
prednosť pred výživným detí voči rodičom a pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Poukázal na tvrdenia otca, že prispieva svojej priateľke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti

v I., približne 250 Eur mesačne a vynakladá približne 30 Eur mesačne na mobilný telefón, 50 Eur
mesačne za internet a televíziu, 120 Eur mesačne za nájomné garáže na uskladnenie svojich vecí
a skonštatoval, že v súčasnej dobe má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľovi.

15. Pri určení výživného okresný súd využil metodickú príručku pre výpočet výživného rodičov k deťom,

tzv. tabuľkové výživné, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za
účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov voči deťom s tým, že použitie tejto
metodiky umožňuje objektivizáciu výživného ako paušálne určenie výšky výživného z preukázaného
príjmu povinného rodiča, pomocou objektívnych kritérií. Uviedol, že tabuľkové výživné zohľadňuje čistý
príjem povinného rodiča, životnú etapu dieťaťa, počet vyživovacích povinností povinného rodiča a mieru

osobnej starostlivosti povinného rodiča.

16. Okresný súd zistil čistý priemerný príjem povinného rodiča (otca) vo výške 1.142,88 Eur, životnú
etapu dieťaťa – študent vysokej školy starší ako 19 rokov, počet vyživovacích povinností povinného
rodiča (1 dieťa) a skutočnosť, že otec sa so synom prakticky nestýka (t.j. žiadna miera osobnej

starostlivosti), čomu zodpovedá výživné 26% z čistého priemerného mesačného príjmu otca, t.j. 297,15
Eur, zaokrúhlene 300 Eur. Výživné vo výške 300 Eur mesačne okresný súd považoval za primerané
možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľa so štandardným príjmom (priemerná mesačná mzda
v hospodárstve SR je za 1. – 3. štvrťrok 1.484 Eur). Konštatoval, že priznané výživné je 10 Eur/deň (30
dňový mesiac) alebo 9,67 Eur/deň (pri 31 dňovom mesiaci).

17. Okresný súd nepovažoval za potrebné zisťovať, akou formou sa navrhovateľ stravuje, pretože tento
musí prijímať výživu (štandardne raňajky, desiata, obed, olovrant, večera) nielen počas pracovného
týždňa,aleajcezvíkendy.Sumu10Eurnadeňniejeproblémprestravovaťavýživnémáuspokojiťnielen
nevyhnutné (základné životné potreby), ale aj ostatné potreby dieťaťa, napríklad kultúrne a spoločenské.

Konštatoval, že s vyšším vekom dieťaťa rastú jeho potreby, a preto náklady vysokoškoláka sú zo
všetkých životných etáp dieťaťa najvyššie. Navrhovateľ netvrdil príjem zo štipendia, v ktorej súvislosti
okresný súd poukázal na to, že štipendium nie je zákonný nárok študenta, o jeho priznaní rozhodujú
poskytovatelia. Uviedol, že študenta nie je možno spravodlivo sankcionovať za to, že nezískal príjem
zo štipendia.

18. Podľa okresného súdu výživné vo výške 300 Eur zodpovedá potrebám navrhovateľa – plnoletého
dieťaťa, ktoré študuje na vysokej škole v zahraničí, limitovanými možnosťami a schopnosťami
povinného rodiča, prezentovaných výškou príjmu otca, inak povedané pri výživnom na navrhovateľa
(vysokoškoláka v zahraničí) od otca 10 Eur/deň by zisťovanie možností najnižšej cenovej úrovne

stravovania, ubytovania a cestovania neviedlo k rozhodnutiu priaznivejšiemu pre povinného rodiča
(otca), t.j. nižšiemu výživnému.19. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, okresný súd vyčísľoval zameškané
výživné za obdobie odo dňa začatia konania 25.11.2024 do 31.12.2024. Za január 2025 o zameškanom
výživnom nerozhodoval, keďže splatnosť výživného určil na 15. deň v mesiaci a pojednávanie vykonal

15.1.2025. Konštatoval, že za obdobie od 25.11.2024 do 30.11.2024 zameškané výživné nevzniklo,
keďže za toto obdobie je zameškané výživné 70 Eur, čo je menej ako výživné 150 Eur, ktoré za
november otec navrhovateľa dobrovoľne uhradil, pričom k momentu rozhodovania navrhovateľ výživné
za december 2024 na svojom účte pripísané nemal.

20. Za potrebné považoval okresný súd širšie sa vyjadriť k výberu vysokej školy plnoletého dieťaťa, ktorý
nie je podmienený súhlasom rodičom. Uviedol, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, aj
keď si dieťa vyberie vysokú školu bez ich súhlasu. Dieťa je závislé od životnej úrovne rodičov, preto,
ak potreby dieťaťa na ním zvolenom vysokoškolskom štúdiu presahujú možnosti a schopnosti rodičov,
je vecou dieťaťa, aby prispelo vlastným úsilím k zabezpečeniu nákladov, ktoré nepokryje vyživovacia
povinnosť rodičov. Navrhovateľ začal študovať na B. J. a po absolvovaní prvého semestra sa v druhom

semestri rozhodol zmeniť vysokú školu. Navrhovateľovi nevyhovovalo matematicko-fyzikálne zameranie
štúdianaJ.B.,uprednostňovalinformačnétechnológie(softvér).Navrhovateľsaminimálnerazmesačne
prepravuje z miesta štúdia v I. (Česká republika) do miesta bydliska C. (Slovenská republika) a späť
a prepravuje sa aj v rámci I.. Za dôvodné preto okresný súd považoval využitie verejnej hromadnej
dopravy. Okresný súd nepovažoval za potrebné predkladať cestovné lístky za obdobie od začatia

konania na preukázanie presnej sumy vynaložených prostriedkov na cestovné, keďže mu postačovala
skutočnosť, že navrhovateľ sa prepravuje medzi miestom bydliska a miestom štúdia. Keďže miesto
štúdia dennou formou je vzdialené od miesta bydliska navrhovateľa, prirodzene vznikajú náklady na
ubytovanie študenta, či už formou internátu alebo privátu. Možnosť bezplatného ubytovania neposkytuje
ani študentský internát. Náklady na štúdium na vysokej škole vznikajú bez ohľadu na školné na

súkromnej vysokej škole. Podľa okresného súdu výživné vo výške 10 Eur na deň pre študenta vysokej
školy, ktorý sa prevažnú časť roka zdržiava v mieste štúdia, dokáže pokryť náklady na stravu, ale určite
nie v plnej miere ostatné výdavky vysokoškoláka, ktorý okrem úhrady základných životných potrieb
ma zvýšené výdavky spojené so štúdiom, kultúrnym a spoločenským životom. Navrhovateľ poukázal na
to, že ceny za teplé jedlo v menze sa pohybujú od 60 Kč do 100 Kč, približne od 2,70 Eur do 4 Eur,

pričom vo veku navrhovateľa je potrebné, aby mal zabezpečený príjem stravy, čo zahŕňa nielen jedno
teplé jedlo denne, ale raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru.

21. Okresný súd poukázal aj na to, že navrhovateľ si môže svoj príjem zvýšiť brigádami počas prázdnin,
ale nie je ho možné nútiť, z dôvodu zníženia výživného povinného rodiča, aby za každú cenu brigádoval

počas školského roka. Podľa okresného súdu výživné otca na navrhovateľa žiadnym spôsobom nie je
v rozpore s morálkou, pretože otec môže mať predstavu o spôsobe správania sa syna voči nemu, ale
ak sa s ním syn nechce osobne stretávať, nie je to samo osebe dôvodom, aby bola znížená výška
výživného. Nepostačuje len všeobecné konštatovanie otca o nezáujme syna. Otec netvrdil, že by sa
voči nemu navrhovateľ dopustil akejkoľvek protispoločenskej činnosti, prípadne ublížil osobám, ktoré sú

blízke otcovi navrhovateľa. Uviedol, že iniciatíva je nielen na navrhovateľovi (plnoletom dieťati), ale aj
na otcovi navrhovateľa.

22. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52, § 57 a § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec ako osoba povinná z vyživovacej
povinnosti (ďalej ,, otec“ alebo ,,odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP s poukazom aj na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 67 CMP. Podľa odvolateľa rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť,

resp. zmeniť a vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na úplné zistenie skutočného stavu podľa §
35 Zákona o rodine spôsobom podľa ust. § 36 CMP zamerajúc sa na komplexné objasnenie možností,
schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a odôvodnených potrieb dospelého dieťaťa. Podľa
odvolateľa okresný súd vykonal dokazovanie iba listinami v spise, avšak jeho povinnosťou je zisťovať
skutočný stav, a preto mal vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. To, že okresný súd nezistil

skutočný stav veci, napriek návrhom, či vyjadreniu odvolateľa, je zvlášť vypuklé preto, lebo navrhovateľ
zastúpený matkou evidentne v návrhu neuvádzal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti, a tak zrejme
vedome konal v rozpore s § 25 CMP, resp. § 150 CSP. Z tohto dôvodu bolo žiadúce, aby okresný
súd vyzval navrhovateľa, aby vysvetlil prípadné rozpory, resp. sám ich v takomto prípade odstránil.Podľa odvolateľa podanie navrhovateľa, spísané jeho matkou, je v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré
mal súd prihliadať v zmysle Čl. 1 CMP a v rozpore aj s § 3 Občianskeho zákonníka a Čl. 5 CSP.
Uviedol, že nie je pravdou, že prispieval na výživné dieťaťa na základe dohody s matkou nepravidelne, či

oneskorene. Platil dlhodobo pravidelne, riadne a v dohodnutej výške, a to aj keď bol nezamestnaný a až
po zmene podmienok na jeho strane, začal platiť menej, avšak až do podania návrhu platil pravidelne.
Suma vo výške 300 Eur zo strany otca nemá kryť všetky náklady, ako uvádza navrhovateľ, pretože
existuje vyživovacia povinnosť jeho matky, ktorá má rovnako povinnosť prispievať na jeho výdavky
podľa výšky jej životnej úrovne a majetkových pomerov. Otec nemôže sám pokrývať všetky výdavky

plnoletého dieťaťa. V návrhu sa síce uvádza, že matka okrem starostlivosti dobrovoľne navrhovateľovi
prispieva na jeho potreby, na ošatenie, hygienické potreby oveľa väčšou čiastkou ako otec, hoci je len
dôchodkyňou, a to s dôchodkom 450 Eur, čo neznie logicky. Zdôraznil, že matka dobrovoľne odišla do
predčasného dôchodku, čím suma jej príjmu bola ňou aktívne znížená. Návrh zavádza aj v tom, že
dôchodok je jediným príjmom matky, pretože matka prevádzkuje so svojím bratom v obci, kde býva,
veľké potraviny, je štatutárkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti P. E. „Q. R.“ L.. C. a z tohto

podnikania má ďalšie príjmy. Tiež mala tesne pred podaním návrhu príjem z predaja svojho domu,
v ktorom syn býval a v ktorom býval predtým aj otec dieťaťa a prispel finančne na jeho výstavbu, platí
splátky úveru, ktorý vzal na jeho výstavbu on sám (matka dieťaťa dom predala, úver mu nerefundovala
a ani synovi zrejme z toho nič nedala). Návrh neuvádza ani vlastníctvo druhého domu matky, na
ktorý prácou i finančne rovnako otec prispel, rovnako spláca úver, ktorý vzal za účelom výstavby,

resp. rekonštrukcie predmetného domu, čím tak vlastne prispieva na bývanie syna. Návrh zamlčiava
majetkové a príjmové pomery matky, ktoré sú zásadne rozdielne od majetkových pomerov otca. Podľa
odvolateľa okresný súd mal zistiť vlastníctvo nehnuteľností matky, vlastníctvo nehnuteľností patriacich
obchodnej spoločnosti, v ktorej matka podniká, zistiť príjem matky z podnikania a z nájmu, vyžiadať si
daňové priznania a rovnako od správcu dane z nehnuteľností, ako i z predaja nehnuteľností z katastra

nehnuteľností. Ak sa uvádzalo, že víkendy, sviatky a prázdniny trávi plnoleté dieťa len s matkou, tak
tomu odporujú uvádzané výdavky na cestovanie, ktoré by mali zrejme byť z I. do C. a späť jedenkrát
mesačne, čo znamená, že zo štyroch víkendov z mesiaca trávi syn iba jeden víkend doma. Čo sa týka
dokladu o cestovnom, študenti by mali mať cestovné vo vlakoch ŽSR zdarma, či so zľavami, pričom
nebola predložená nielen cena lístkov, ale ani ročný lístok na MHD študenta v I., ktorý vychádza na 52

Eur ročne a aj pri verejnej doprave v Čechách má študent nárok na 50% zľavy z ceny lístka, a preto
nie je dôvodný výdavok 50 Eur. Pokiaľ navrhovateľ uvádza C. K. J. L., nepredložil ani doklad o úhrade
školného, pričom faktúra nie je dostatočným dokladom. Otec sa až zo žaloby dozvedel, že syn študuje
na tejto univerzite, dovtedy bol v tom, že syn študuje na B. J., kde bol pôvodne prijatý a na ktorej sa na
neho uplatňovali pravidlá ako na študentov z Českej republiky a školné hradila Česká republika. Podľa

otca sa okresný súd mal zaoberať tým, prečo syn prestal študovať na štátnej vysokej škole, ktorá je
aj v Česku v zásade bezplatná a prešiel na súkromnú školu, ktorá má vlastné podmienky a kde je
potrebné hradiť školné, ako aj, či na Slovensku nie je možné daný odbor na štátnej škole a bezplatne
študovať. S tým je spojené i to, že daná vysoká škola nemá vysokoškolský internát a plnoleté dieťa musí
bývať najmä v súkromnom byte. Pokiaľ aj škola, na ktorej študuje, na svojich internetových stránkach

uvádza, že síce nedisponuje ubytovacím zariadením, ale spolupracuje s inými vysokými školami, pričom
internáty patriace pod univerzity poskytujú v I. ubytovanie za cenu 3.000 Kč (cca 120 Eur) až 5.500 Kč
(cca 230 Eur) za mesiac, čo žiadal preskúmať. Školy v Čechách majú svoje menzy, pričom ceny za teplé
jedlo sa pohybujú v rozmedzí 60 Kč (2,70 Eur) až 100 Kč (cca 4 Eur). Daná škola poskytuje tri formy
výuky a celkovo štúdium za semester je rozložené do dvanástich týždňov, pričom niektoré predmety

môžu byť vyučované blokovo, čiže ide len o tri mesiace do roka. Výuka vo forme online, prebieha v rámci
tutoriálov spravidla raz za tri – štyri týždne, preto náklady nemožno počítať celoročne. Z návrhu ani nie
je zrejmé, či sa navrhovateľ snažil získať, alebo či má alebo nemá nejaký druh štipendia a v konaní to
nebolo požadované. V návrhu boli uvedené iba štyri druhy výdavkov a ani tie neboli náležite preukázané.
Pokiaľ okresný súd poukazoval na rýchlosť konania a zásadu hospodárnosti, tak táto predsa nemôže

byť prioritou. Považoval za chybu okresného súdu, že ho nevyzval v zmysle § 167 CSP s prihliadnutím
na § 2 CMP na vyjadrenie k návrhu a neurčil mu na to lehotu, tak by sa totiž dozvedel veci s predstihom
a mohol na ne reagovať. Až pred pojednávaním oslovil advokáta, ktorý následne tento nedostatok
sanoval vyjadrením, hoc i v posledný deň. Okresný súd tak nevykonal žiadnu prípravu na to, aby vec
mohla byť rozhodnutá na prvom pojednávaní, a preto nemožno otcovi vyčítať, že vyjadrenie podal až na

pojednávaní, či tesne pred ním a odmietnuť z tohto dôvodu jeho zásadné argumenty a dôkazy. Poukázal
na to, že v návrhu nie je uvedené, že matka dieťaťa poberá na dieťa rodinné prídavky a aj nemalý daňový
bonus, čo je nutné zohľadniť. Matka so synom donedávna užívala rodinný dom, na ktorý otec prispel nie
malou sumou, vzal si na to úver, ktorý spláca, pričom sumu 20.000 Eur otec investoval výlučne zo svojichpríjmov. Ostáva mu doplatiť zostatok úveru 11.000 Eur, ktorý dom je už predaný. Matka tento príjem
zatajila, čo môže byť okolo 80.000 Eur, peniaze si ponechala výlučne pre seba, investície vložené otcom
neuhradila a ani časť peňazí z predaja neposkytla na výživu navrhovateľa. Dom predala aj s garážou,

ktorú výlučne postavil otec zo svojich peňazí, pričom sa s matkou ústne dohodol, že pre prípad jeho
predaja nebude chcieť späť svoje investované peniaze za podmienky, že peniaze vo výške jeho vkladu
získané za predaj domu, budú použité matkou na školné – resp. výdaje spojené so štúdiom, či inak
vprospechsyna,ktorúdohodunedodržala.Otectakplatísplátkuúverunadom,vktoromspoločnebývali
vo výške 132 Eur, ktorý matka predala a peniaze si ponechala, čo okresný súd opomenul zhodnotiť. Platí

splátky úveru aj na druhý dom, v ktorom syn s matkou aktuálne býva, a to vo výške 96 Eur, na ten si vzal
stavebný úver vo výške 13.000 Eur, prispel na jeho rekonštrukciu, obnovu aj zo svojich ďalších peňazí,
celkom cca 20.000 Eur, zostáva mu zaplatiť za tento úver ešte 8.000 Eur. Takýto príspevok sa posudzuje
ako peňažné plnenie dieťaťu ako príspevok na bývanie, čo okresný súd opomenul vziať do úvahy. Otec
synovi založil stavebné sporenie, na ktorom v roku 2023 bolo cca 1.500 Eur, ktoré on zrušil, nasporené
peniaze si vybral a použil zrejme na otcovi neznámy účel, čo rovnako bolo potrebné zohľadniť. Zdôraznil,

že si plní vyživovaciu povinnosť nielen voči svojim deťom, ale aj voči svojim rodičom, resp. matke,
ktorá má malý, nepostačujúci k riadnemu životu v starobe mesačný príjem cca 80 Eur, nakupuje jej
potraviny, lieky, potreby do domácnosti, čo okresný súd nezohľadnil. Žije u priateľky v I., kde jej pomerne
prispieva sumou na domácnosť (strava, nájom, služby spojené s bývaním) cca 250 Eur mesačne –
nájomné, elektrina, voda, plyn, tiež si platí mobilný telefón mesačne 30 Eur, televízor, internet 50 Eur,

má v nájme garáž, kde skladuje svoje veci, za ktorú platí 120 Eur mesačne, benzín na súkromné
účely (auto má služobné zo zamestnania) mesačne cca 100 Eur, náklady na stravu mimo pracovných
dní cca 220 Eur, k čomu musí nakupovať oblečenie, obuv, hygienické potreby, lieky, výživové doplnky
a rovnako napĺňať spoločenské a sociálne potreby. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových
pomerov povinného rodiča okresný súd mal brať do úvahy aj jeho výdavky, ktoré musí nevyhnutne

vynaložiť pri uspokojovaní svojich potrieb, čo okresný súd neurobil. Príjem otca zo zamestnania, kde
pracuje od apríla 2024, aj podľa priložených potvrdení, je od 800 do 1000 Eur, iný príjem nemá. Predtým
bol rok nezamestnaný, no i vtedy platil na syna, požičiaval si dokonca na to peniaze. Iba v marci 2024
nedokázal poslať výživné, lebo už nemal, v máji poslal 300 Eur, v júni 150 Eur, v júli nič, v auguste 300
Eur, v septembri až decembri 2024 poslal 150 Eur, viac mu nevychádzalo. Snažil sa platiť dohodnutú

sumu, resp. čo mu objektívne stav dovoľoval, no rok nemal žiaden príjem z pracovného pomeru. Od
apríla, kedy získal po dlhšej dobe prácu primeranú jeho vzdelaniu, nebol schopný pre nevyhnutné
výdavky na jeho strane posielať pravidelne 300 Eur mesačne, pretože v máji mal výplatu iba 455,93
Eur, v júni 2024 1.001 Eur, v júli 2024 790 Eur, v auguste 2024 799 Eur, v septembri 2024 1.001 Eur,
v októbri a novembri 2024 1001 Eur, v decembri 2024 ale 996 Eur. Je nemajetný, nemá žiadne hodnotné

hnuteľné veci, nemá auto. Čistý príjem otca, po odpočítaní nevyhnutných výdavkov, nepostačuje na
okresným súdom stanovené výživné žiadané navrhovateľom. Podľa odvolateľa navrhovateľ žiadal
neadekvátne vysoké výživné, výdavky, ktoré uvádzal, nepreukázal, nejde o výdavky nie nevyhnutné.
Podľa otca súd musí prihliadnuť na rozdielnu životnú úroveň a na fakt, že výživné musí byť určené tak,
že nepovedie k existenčným problémom povinného rodiča, otca. Vzhľadom na vek syna predsa matka

už žiadnu relevantnú osobnú starostlivosť nemá, a preto má na výživu prispievať viac, keďže je toho
schopná.Zdôraznil,žeodôvodnenépotrebyosobyoprávnenejzvýživnéhosúohraničenéschopnosťami
a možnosťami osoby povinnej platiť výživné, ktoré sú limitom, hoci by si dieťa zaslúžilo aj vyššie výživné.
Nemožno zamieňať povinnosť na úhradu dlhu s „potrestaním“ (zvlášť ak je povinný ochotný výživné
platiť), ale musia byť rešpektované určité kritéria primeranosti. Poukázal na záver Ústavného súdu SR

sp.zn. II. ÚS 730/2014. Podľa otca výživné síce má prednosť pred inými výdavkami, avšak toto pravidlo
nemožnovykladaťabsolútne,pretonapr.výdavkyrodičaspojenésozabezpečovanímprimeranejúrovne
jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy.
Okrajovo poukázal na to, že zákon uvádza, že výživné musí byť minimálne 30 % zo sumy životného
minima, ktoré je pre jednu plnoletú fyzickú osobu 214,83 Eur mesačne, z toho 30 % je 71,60 Eur,

ktorá maximálna suma je limitovaná majetkovými pomermi rodiča. Čo sa týka tabuľkového výživného
- Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom z roku 2024, nemá záväznú povahu, kľúčovým
predpisom je stále Zákon o rodine. Považoval za potrebné spomenúť aj otázku nemožnosti priznania
výživného na plnoleté dieťa pri rozpore s dobrými mravmi, ktorú okolnosť musí súd skúmať, ktorú otcom
namietanú skutočnosť okresný súd posúdil formálne. Uviedol, že syn mu nevolá, nepíše, nepýta sa na

nič, nezaujíma sa, či vôbec žije. Otec ho prosí, volá ho, aby prišiel, on sa najviac zastaví trikrát do roka,
a to na jednu hodinu, pričom býva vo C., čo je 15 minút cesty autom do I., pričom skoro denne chodí
cvičiť do I., keď je doma. Nepríde na Vianoce, neozve sa, nepopraje, hoci je v I. a C.. Otec mu písal, no
on sa ani zo slušnosti neozval, nepoďakoval. Keď bol otec za ním špeciálne v I., venoval mu iba hodinua odišiel, pričom otec na takéto správanie nedal žiadnu príčinu. Je zrejmé, že syn je pod vplyvom matky,
ktorá sa vyhráža, že ak nebude platiť, koľko chce, tak syna nebude vidieť. Syn nenavštevuje ani matku
otca, svoju starú matku, hoci tá ho očakáva. Podľa otca rozsudok okresného súdu nedáva presvedčivé

odpovede, akými úvahami okresný súd dospel k skutkovým a právnym záverom a nezodpovedá ust. §
220 ods. 1, 2 CSP, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
rozsudok ESĽP. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, alternatívne zmeniť po vykonanom dokazovaní.
V prípade, ak by súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 219 ods. 3 CSP,
žiadal, aby odvolací súd na e-mail právneho zástupcu doručil oznámenie o mieste a čase vyhlásenia

rozsudku.

24. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej
zástupkyne. Dôvody a jednostranné tvrdenia uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené
a nepravdivé, ako aj neetické. Podľa navrhovateľa okresný súd rozhodol správne a spravodlivo,
podrobne vyhodnotil celú situáciu jednotlivo aj v rôznych súvislostiach a vykonal dôsledné dokazovanie,

ktoré považoval za potrebné. Okresný súd mal dostatok dôkazov na zistenie skutočného stavu veci
o výživnom, rozhodol správne a správne posúdil výšku výživného pre plnoleté dieťa aj s prihliadnutím
k osobnej starostlivosti a majetkovým pomerom oboch rodičov. Odôvodnil aj nevykonanie niektorých
dôkazov navrhovaných otcom, pričom otec sa na pojednávanie nedostavil. Považoval za nepravdivé,
že by zo strany matky bolo zabraňované stretnutiu otca so synom. Navrhovateľ je dospelý, mal záujem

stretávať sa s otcom sám a nie s jeho novou rodinou, kde sa necítil príjemne. Ak by mal otec naozajstný
záujem, tak by navrhovateľa vyhľadal, k čomu nedošlo. Táto skutočnosť nie je a nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi, keďže sa navrhovateľ nedopustil žiadneho deliktu alebo protispoločenského konania
voči otcovi. Týmto tvrdením chce otec dosiahnuť len zníženie výživného. K námietkam týkajúcim sa
predaja, či stavby rodinného domu, považoval za správne konštatovanie okresného súdu, že nie je

sporné, že vlastníkom rodinných domov nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je. Potencionálne pohľadávky
otca voči matke sú irelevantné vo vzťahu k nároku na výživné pre plnoleté dieťa. Predmetom konania
je nárok na výživné na plnoleté dieťa od začiatku konania, t.j. od 25.11.2024 nie spätne, pričom výživné
na deti má prednosť pred výživným detí voči rodičom a inými výdavkami. Rozbory, analýzy, či judikáty
právnych predpisov navrhovateľ nerozoberal, pretože to nepovažoval za potrebné.

25. K doručenému vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadril otec/odvolateľ prostredníctvom
zástupcu. Poukázal na to, že má sám vôľu, nie povinnosť plniť výživné a domáha sa odvolaním
nie výživnému sa vyhnúť, ale iba toho, aby sa pri jeho určení riadne prihliadlo na všetky aspekty,
k čomu nedošlo. Zotrval na závere, že okresný súd nezistil riadne skutočný stav, rozhodoval na základe

neúplných dôkazov a ďalšie dôkazy nevykonal. Pokiaľ je odvolateľovi vyčítané, že sa na pojednávanie
nedostavil osobne, tak na toto pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ. K stretávaniu uviedol, že
má iné poznatky a skúsenosti, syn nemá skutočne záujem o stretávanie sa s ním a je pod vplyvom
matky. Syn sa s otcom stretol za prítomnosti detí jeho partnerky doposiaľ dvakrát, a to nie viac ako
5 minút. Okresný súd mal preto vypočuť navrhovateľa osobne, aby sa zistil skutočný stav a nech to

objasní navrhovateľ sám. Otec snahu o stretávanie so synom má, avšak ten sa tomu vyhýba. Čo sa týka
slušného a primeraného chovania sa syna k otcovi, tak s tým možno polemizovať. K predaju a stavbe
rodinných domov považoval za potrebné uviesť, že počas spolužitia s matkou, ako stavbár poskytol
svoj osobný vklad do postavenia, či rekonštrukcie nehnuteľností vo vlastníctve matky v dobrej viere,
že investoval svoje osobné finančné prostriedky a dokonca si požičal peniaze z bánk, len za účelom

zabezpečenia bývania pre rodinu. Pri rozchode s matkou sa jasne ústne dohodol, že peniaze a vklad,
ktorý investoval do jej nehnuteľností, nebude chcieť späť a keby ich predala, tak za podmienky, že
peniaze vo výške jeho vkladu ponecháva ako istý majetkový podiel synovi a že peniaze získané za
predaj domu budú použité v miere pripadajúcej na neho matkou dieťaťa pre účely syna ako školné,
či inak v prospech syna. Matka túto dohodu nedodržala, preto uvažuje o podaní žaloby na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Nielenže investoval do domu matky, ale zobral úver, za ktorý platí sám
splátku 132 Eur mesačne, matka tento dom predala, peniaze si ponechala a otec bude úver splácať ešte
10 rokov, čo okresný súd opomenul zhodnotiť a nezhodnotil príjem získaný predajom domu matkou a ani
jej ostatný majetok. Považoval za nemorálne zo strany matky, že necháva platiť otca dieťaťa splátky
úveru na druhý dom, v ktorom so synom bývajú, a to vo výške 96 Eur mesačne, i na rekonštrukciu

ktorého si vzal stavebný úver, a teda na tento dom prispel minimálne sumou 20.000 Eur, ktorý naďalej
bude splácať. Prispieva teda na bývanie syna, hoci v dome nebýva a bude to musieť robiť roky. Poukázal
na to, že navrhovateľ prostredníctvom matky sa vyhol vyjadriť sa k zásadným námietkam a tvrdeniam
uvedeným v odvolaní a neuviedol žiadne skutočnosti vyvracajúce dôvody podaného odvolania.26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.05.2025 bolo vyjadrenie otca navrhovateľa
doručené navrhovateľovi prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote

10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť nevyužil.

27. Okresný súd rozsudkom (dopĺňacím) č.k. 9Pc/50/2024-136 zo dňa 13.8.2025 rozhodol tak, že
návrh na výživné navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, o ktorom rozhodol Okresný súd Liptovský
Mikuláš rozsudkom vyhláseným 15.1.2025, sp.zn. 9Pc/50/2024 vo zvyšnej časti 50 Eur mesačne,

počnúc od 25.11.2024, zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodol o výživnom
rozsudkom sp.zn. 9Pc/50/2025, vyhláseným 15.1.2025, proti ktorému podal otec navrhovateľa (osoba
podľa návrhu povinná platiť výživné) odvolanie. Odvolací súd vrátil vec bez rozhodnutia o podanom
odvolaní prvostupňovému súdu, pretože podľa jeho názoru postupom okresného súdu nedošlo k
rozhodnutiu o celom predmete konania, keďže navrhovateľ žiadal výživné vo výške najmenej 350
Eur mesačne a okresný súdu rozhodol o výživnom vo výške 300 Eur mesačne, a uložil mu odstrániť

uvedený nedostatok konania. Okresný súd za aplikácie ust. § 212, § 225 CSP nariadil pojednávanie a
rozhodol dopĺňacím rozsudkom, ktorým doplnil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš vyhlásený
15.1.2025, sp. zn. 9Pc/50/2024 s tým, že dôvody rozhodnutia o výške výživného 300 Eur mesačne
sú súčasťou odôvodnenia dopĺňaného rozsudku, najmä odseku 15. Súčasne sú dôvodmi, pre ktoré
nepriznal výživné vo výške 350 Eur požadovanej navrhovateľom. Predmetný rozsudok (dopĺňací)

nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2025.

28. Do momentu konania a rozhodovania odvolacieho súdu ďalšie podania nenasledovali.

29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej

odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom navrhovateľa (osobou povinnou platiť výživné),
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý
rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65 v spojení s § 155 CMP a contrario, § 66 a verejným
vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného

súdu v spojení s rozsudkom č. k. 9Pc/50/2024-136 zo dňa 13.8.2025 (ďalej len
„rozsudok“) potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca navrhovateľa bez nariadenia

ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/105/2025-150
zo dňa 02.12.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
dňa 02.12.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, za súčasného oznámenia termínu
verejného vyhlásenia rozsudku otcovi navrhovateľa prostredníctvom právneho zástupcu na email: P.,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku.

31. K postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom navrhovateľa bez nariadenia
pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, sa uvádza, že pre vyhodnotenie rozsahu
a dôvodov odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak postačovalo preskúmanie veci na

základespisovejdokumentácie,pokiaľúčastnícikonania,predovšetkýmodvolateľ,aninevzniesolžiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.04.2002, č. 64336/1, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn.

7 Cdo 56/2011). Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,
následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu
dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

32. K odvolaniu podanému otcom navrhovateľa a jeho dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h)

CSP krajský súd poukazuje na to, že konanie o návrhu navrhovateľa ako plnoletého nezaopatreného
dieťaťa, bolo konaním, ktoré sa začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania otca navrhovateľa. Dodáva odvolací súd, že rozsudok okresného súdu(dopĺňací) č. k. 9Pc/50/2024-136 zo dňa 13.8.2025, ktorým bol návrh na výživné vo zvyšnej časti 50 Eur
mesačne počnúc od 25.11.2024 zamietnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2025.

33. Na základe nižšie uvedených záverov a zhodnotení k odvolacím dôvodom otca krajský súd uvádza,
že ani jeden z nich nebol relevantný, pokiaľ okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca voči
navrhovateľovi (plnoletému dieťaťu) a zameškaného výživného postupoval za stavu rešpektovania
odôvodnených výdavkov, potrieb plnoletého dieťaťa a súčasne schopností a možností otca. Odvolací
súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia, je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože

sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením a na jeho závery v podrobnostiach
odkazuje.

34. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP
odvolací súd k odvolacím dôvodom v procesnej a vecnoprávnej rovine dodáva len nasledovné.

35. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom a nepresvedčivom
odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že tento kritériá

v tejto časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá
štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa navrhovateľ svojim návrhom
domáhal, z akých dôvodov, aké bolo stanovisko otca navrhovateľa, aké relevantné dôkazy boli súdom
vykonané, aké skutočností z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké právne normy na vec
aplikoval a ako tieto vyložil. Súd v odôvodnení nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument

účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základe rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania
uvádzaných účastníkmi. V odôvodnení rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku, návrh účastníka, je však nevyhnutné, aby reagoval na podstatné a relevantné argumenty
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009). Aj

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na taký argument strany, ktorý je pre
rozhodnutie súdu podstatný a rozhodujúci, sa vyžaduje odpoveď, pričom súčasťou obsahu základného
práva na súdne konania je právo účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne
a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočnú argumentáciu, nie je

možné rozsudok považovať za nepreskúmateľný, pretože jeho skutkové a právne závery nie sú zjavne
neodôvodnené. To, že odvolateľ sa s právnym názorom, posúdením všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia.

36. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkou otca, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav

a konanie je zaťažené vadou, pretože otec nebol vyzvaný v zmysle § 167 CSP na vyjadrenie k návrhu
s určenou lehotou, potom mu nebolo možné vytknúť, ak až na pojednávaní, či tesne pred ním podal
vyjadrenie a z tohto dôvodu mu odmietnuť vykonať navrhnuté dôkazy, čím došlo k naplneniu odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že pojem
„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiachnajvyššiehosúdutak,žesanímrozumie

len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6
Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť podaného návrhu.

37. Vzhľadom na obsah námietky otca, ktorá predstavuje nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci realizáciu práv účastníka konania, odvolací súd postupom podľa § 66 a 67 CMP

posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 25.11.2024 doručil súdu
prvej inštancie návrh vo veci samej. Okresný súd podľa pokynu zo dňa 3.12.2024 vytýčil termín
pojednávania na deň 15.1.2025 a predvolanie na nariadené pojednávanie doručil otcovi navrhovateľapodľa doručenky na č.l. 20 spisu dňa 12.12.2024 súčasne s návrhom a procesným poučením. Zo
znenia predvolania na č.l. 21 spisu nepochybne vyplývalo, poučenie o.i., že ...,,Keď treba, urobte včas
pred týmto pojednávaním potrebné návrhy, aby súd obstaral listiny“... a z obsahu procesného poučenia

v časti Doručovanie návrhu, pojednávanie a dokazovanie bolo zrejmé, že ...,,Súd návrh doručí druhému
účastníkovi- účastníkom“... a ,,Účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné
na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení“. Hoci súd prvej
inštancie nepostupoval dôsledne podľa § 167 ods. 1, 2 CSP, ktoré je aplikovateľné i na mimosporové
konanie podľa § 2 ods. 1 CMP, teda nevyzval otca, aby sa k návrhu v určenej lehote vyjadril, postupoval

však v zmysle Čl. 12, § 30, § 31 CMP, teda tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná
a rozhodnutá. Aj napriek uvedenému procesnému pochybeniu však odvolací súd dospel k záveru, že
otec bol poučený o tom, že návrhy má urobiť včas pred pojednávaním, inak povedané otcovi v časovom
úseku od doručenia predvolania, t.j. od 12.12.2024 do nariadeného termínu pojednávania, a to do 15.
1.2025, nič nebránilo vyjadriť sa k návrhu, označiť a navrhnúť dôkazy. V súvislosti s označovaním
a navrhovaním dôkazov otcom je potrebné zároveň poukázať na to, že toto právo mu nebolo ako

účastníkovi konania upreté, a ktoré v podanom písomnom vyjadrení (č.l. 38-52 spisu) využil. Odvolací
súd konštatuje, že absencia výzvy na vyjadrenie s určenou lehotou nedosiahla takú intenzitu, ktorá by
mala za následok znemožnenie realizácie práv otca na spravodlivý proces, a toto pochybenie nemalo
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré by bol odvolací súd povinný prihliadať (§ 67 CMP).

38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nebol zhodnotený ako relevantný. Krajský súd
zvýrazňuje, že je právom účastníka konania navrhnúť a označiť dôkazy, avšak právomoc súdu konať
o veci, ktorej sa návrh týka, a to za rešpektovania Čl. 6 CMP, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či
a aké dôkazy na zistenie skutkového/skutočného stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
ich vykonanie. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, ako aj otázky, či je potrebné vo veci vykonať i ďalšie nenavrhnuté dôkazy na
zistenie skutočného stavu veci, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Okresný súd
v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril a označil dôkazy, ktoré ako relevantné pre vec
vykonal, a ktoré nevykonal, čo i náležite zdôvodnil.

39. Nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať,
že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané
vykonanými dôkazmi alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému

stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd
konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy
v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade

so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Dodáva odvolací súd, že hodnotenie
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,
majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.

40. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci krajský súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze

nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého
rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa

opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádza zo
správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. Okresný súd posúdil návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti v súlades rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 76
ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval.

41. Odvolací súd zvýrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou,
ktorá trvá až do okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona
o rodine). Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba potom rozumieť schopnosť samostatne,
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Trvanie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom nie je limitované dosiahnutím ich plnoletosti, pričom ako okolnosť odôvodňujúca jej

trvanie, sa tradične akceptuje štúdium, vedúce k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov
na sebarealizáciu. Konkrétna výška vyživovacej povinnosti závisí od viacerých faktorov. Na strane
oprávneného ide o jeho odôvodnené potreby, zatiaľ čo na strane povinného rodiča sú rozhodujúce
jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživou sa rozumie
nielen zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, hygiena, zdravotná
starostlivosť či bývanie, ale aj uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb podporujúcich jeho telesný a

duševnýrozvoj.Patrísemajfinancovaniesociálnychakultúrnychaktivítdieťaťa.Zaodôvodnenépotreby
sa pritom považujú nielen pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepredvídané či nepravidelné náklady,
ktoré závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a formy prípravy na
budúce povolanie. Rozsah odôvodnených potrieb musí byť vždy posudzovaný v súlade s možnosťami,
schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto možnosti obmedzené, vyživovacia povinnosť

pokrýva len základné životné potreby dieťaťa v obvyklej miere. Naopak, ak sú rodičovské možnosti
rozsiahlejšie, medzi odôvodnené potreby môžu patriť aj ďalšie aspekty zabezpečujúce kvalitu života
dieťaťa. Tento princíp vychádza zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri posudzovaní možností povinného rodiča je nevyhnutné
prihliadať na jeho reálnu schopnosť prispievať na výživu. Na strane povinného rodiča sa nezohľadňujú

výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, pretože vyživovacia povinnosť má podľa zákona prednosť pred
ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

42. V danom prípade nebola pochybnosť o tom, že navrhovateľ je študentom bakalárskeho stupňa
študijného programu softvérový vývoj, J. C. K. L. v I. dennou formou štúdia, teda ako študent vysokej

školy sa pripravuje na budúce povolanie. Denné štúdium navrhovateľa prezumuje jeho závislosť od
výživy rodičov. Inak povedané, navrhovateľ ako študent vysokej školy, napriek svojej plnoletosti je stále
v prevažnej miere odkázaný na výživu zo strany rodičov.

43. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, táto mu dobrovoľne

prispieva nielen naturálne, teda tak, ako správne vyjadril okresný súd v odseku 15. odôvodnenia,
zabezpečuje nielen bývanie, stravu, ale podieľa sa finančné i na zabezpečení jeho základných
potrieb i voľnočasových aktivít. Matka má priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 439,60
Eur mesačne, poberá rodinné prídavky. Z uvedeného je zrejmé a prirodzené, že všetky potreby
navrhovateľa prekračujúce mieru, ktorá je zabezpečovaná rozsahom plneného výživného od povinného

otca, financuje matka, čo sa aj v tomto prípade reálne deje, a preto nebolo potrebné vykonať doplňujúce
šetrenia ohľadne tvrdeného ďalšieho príjmu matky. Dopĺňa, že z hľadiska rozhodovania o určení výšky
výživného je určujúcim posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča
(v súdnej veci otca) a majetkový status rodiča, ktorý zabezpečuje primárnu starostlivosť (v tomto prípade
matka), je viac menej subsidiárny.

44. Vyživovacia povinnosť otca ako povinného voči navrhovateľovi stále trvá. Jej výška sa odvíja od
zákonných kritérií pre určenie výživného, vyplývajúcich z ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne,

zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie odôvodnených potrieb navrhovateľa i zárobkových
schopností a možností povinného rodiča (otca).

46. V danom prípade plnoletý navrhovateľ, nežijúci v spoločnej domácnosti s otcom, preukazoval svoje
výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom, ktoré súd prvej inštancie posúdil, v špecifikácii uviedol

v odsekoch 11., 12. odôvodnenia rozsudku s ustálením výšky v súčte cca 580 Eur, za vzatia do
úvahy existencie výdavkov na základné životné potreby, ako sú ošatenie a obuv, hygiena, zdravotná
starostlivosť, s ktorými závermi nemal odvolací súd žiadny dôvod nesúhlasiť. Pokiaľ otec dôvodnosť
výdavkov navrhovateľa spochybňoval, tak uvedené nebolo namieste. Navrhovateľom boli listinnýmidôkazmi preukázané výdavky na školné, bývanie, pričom je nepochybné, že v súvislosti so štúdiom
na vysokej škole v I. má výdavky i na cestovné, a to nielen na prepravu z miesta bydliska do školy,
ale i v rámci mesta, kde študuje, pričom mu vznikajú náklady na zabezpečenie bežných denných

potrieb. Je potrebné súhlasiť s okresným súdom, že zisťovanie, akou formou sa navrhovateľ stravuje,
zisťovanienajnižšejúrovnecestovania,ubytovaniaastravovania,niejenamieste.Odvolacísúdvýdavky
navrhovateľa, považoval za adekvátne vzhľadom na jeho vek a štúdium. V preskúmavanej veci bolo
preukázané, že navrhovateľ, hoci je už plnoletý, nie je z objektívnych dôvodov, a to z dôvodu sústavnej
prípravy na budúce povolanie formou denného štúdia na vysokej škole, schopný sám sa živiť, takže v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia je otec povinnou osobou prispievať na jeho výživu.

47. K poukazu otca, že navrhovateľ pôvodne študoval na štátnej škole a nebol zisťovaný dôvod pre
zmenu jeho štúdia na škole súkromnej, ako aj, že nevyužil možnosť internátneho bývania, odvolací
súd považuje za potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu v odseku 17. odôvodnenia, že výber
vysokej školy nie je podmienený súhlasom rodičov, dieťa má právo vybrať si svoje budúce povolanie

a prípravu naň. Čo sa týka bývania navrhovateľa, tak sám otec v odvolaní potvrdil, že vysoká škola, ktorú
navrhovateľ študuje, internátnymi kapacitami nedisponuje a poukaz na prípadnú spoluprácu vysokých
škôl v tejto oblasti zostal v rovine hypotetickej, pretože je všeobecne známe, že každá vysoká škola,
ktorá disponuje ubytovacím zariadením, má stanovené kritériá, len za splnenia ktorých je možné takéto
ubytovanie získať.

48. Čo je podstatné v danej veci, je to, že základnou povinnosťou navrhovateľa je predovšetkým plniť
si všetky povinnosti študenta, riadne absolvovať štúdium ako prípravu na svoje budúce povolanie a
nie je namieste od neho spravodlivo žiadať, aby popri štúdiu vo voľnom čase ešte prípadne dosahoval
pravidelné príjmy a povinnosťou rodičov, teda aj povinného otca, je vynaložiť úsilie k tomu, aby práve

plnením vyživovacej povinnosti mu toto štúdium umožnili.

49. Súd prvej inštancie zároveň dostatočne preskúmal reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného otca, zaoberajúc sa v potrebnom rozsahu nielen príjmami povinného, ale aj jeho výdavkami,
ktoré popísal v odsekoch 4.,15. odôvodnenia rozsudku. Zistenia, ku ktorým dospel, ohľadom možností,

schopností otca, postačujú na prijatie záveru o výške primeraného výživného pre navrhovateľa v sume
300 Eur mesačne. Súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky relevantné skutočnosti,
majúcevplyvnavýškuvýživného,pričompostupovalvsúladesozákonnýmikritériamiprejehourčenie(§
62, § 75 Zákona o rodine), keď správne vychádzal z ustáleného príjmu otca 1.148 Eur. Ak otec okresným
súdom ustálený príjem v odvolaní nerozporoval, avšak nesúhlasil s nezohľadnením jeho výdavkov, tak

okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal aj predmetnou námietkou a túto správne vyhodnotil
v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku so záverom, že otec má iba jednu vyživovaciu
povinnosť, že ním uvádzané výdavky na úvery (použité na výstavbu domov vo výlučnom vlastníctve
matky) sú vo vzťahu k návrhu navrhovateľa irelevantné, s čím odvolací súd musí len súhlasiť. Predsa
navrhovateľ vlastníkom predmetných domov nebol a nie je, predmetom tohto konania je určenie

výživného na navrhovateľa a nie riešenie majetkových, finančných vzťahov medzi jeho rodičmi, ktoré
môžu byť predmetom iného, nie však tohto konania. Ak otec v odvolaní zopakoval, že synovi založil
stavebné sporenie, ktoré tento zrušil (v roku 2023), tak s uvedeným sa náležite vysporiadal okresný súd
v odseku 15. odôvodenia, a to, že predmetom konania je určenie výživného odo dňa začatia konania,
a nie spätne.

50. Na zdôraznenie správnosti určenej výšky výživného sa žiada v zhode s okresným súdom
poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je
v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd
dáva do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá

je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a
rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende, a z tejto vyplýva, že v prípade existencie jednej
vyživovacej povinnosti k študentovi vysokej školy, predstavuje primerané výživné na jedno dieťa podiel
z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 26%, čo pri čistom (potenciálnom)
príjme povinného otca 1.142,88 Eur je 296,92 Eur na dieťa. Z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ súd

berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať súdom určené výživné na
navrhovateľa vo výške 300 Eur za primerané.51. Pokiaľ išlo o určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd konštatuje, že okresný
súd pri rozhodovaní postupoval správne, ak vyživovaciu povinnosť určil od dňa podania návrhu na súd,
t.j. dňa 25.11.2025 (prezentačná pečiatka okresného súdu na č.l. 1 spisu). Zameškané výživné ustálil

za správne obdobie a v správnej výške a odvolací súd nemá námietky ani voči určeniu odlišnej paričnej
lehoty na plnenie nedoplatku na výživnom (§ 232 ods. 3 CSP) a umožneniu výživou povinnému zaplatiť
nedoplatok na výživnom v určených splátkach.

52. K námietke odvolateľa, že priznanie výživného na navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi,

vyhodnotil odvolací súd tiež ako nedôvodnú, keď neboli zistené dôvody pre takýto postup. Vzhľadom
na charakter ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou,
abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti
prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé

jedno rozhodnutie je individuálne.

53. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu v súvislosti s argumentom odvolateľa o nedôvodnosti
priznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi odvolací súd konštatuje, že názor odvolateľa v tejto
otázke nezdieľa. Otec rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že syn mu nevolá, nepíše, nezaujíma

sa o neho, že nepríde na Vianoce, neozve sa, nepopraje, hoci je v I. a C., ak mu otec písal, tak
sa ani zo slušnosti neozval, nepoďakoval, nenavštevuje ani svoju starú matku (matku otca) a sám
otec vyjadril, že syn je pod vplyvom matky. Z uvedeného však odvolací súd nemal preukázané, že
by správanie navrhovateľa naplnilo atribúty konania dieťaťa v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu
vyjadrení otca i navrhovateľa je zrejmé, že ich vzťah nie je vzájomné naplnený, a to u každého

z ich subjektívnych dôvodov. Za rozpor s dobrými mravmi predsa nie je možné považovať ochladenie
vzťahov, nevyhľadávanie sa navzájom a hlavne nie to, ak si dieťa voči povinnému rodičovi uplatňuje
zákonný nárok na výživné, pokiaľ si ju povinný rodič riadne neplní. Odvolací sú považuje za možné
konštatovať, že správanie navrhovateľa voči svojmu otcovi nemožno hodnotiť ako vedomé konanie proti
dobrým mravom, ale skôr ako dôsledok vonkajších vplyvov. Ani plnoletosť predsa nie je automatickým

medzníkom, od ktorého možno očakávať schopnosť dieťaťa racionálne vyhodnocovať minulé vzťahové
dynamiky v rodine, či spontánne budovať a rozvíjať vzťahy v minulosti naštrbené. Odvolací súd opakuje,
že za správanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať obyčajný nezáujem dieťaťa o rodiča,
uplatnenie si zákonných nárokov, ale len také negatívne správanie, ktoré svojou intenzitou a následkami
hrubo prekračuje úroveň správania, ktoré sa od dieťaťa vo vzťahu k rodičovi štandardne očakáva a

takéto konanie navrhovateľa voči otcovi tvrdené a ani preukázané nebolo. Pre úplnosť odvolací súd len
dodáva, že v prípade rozporu s dobrými mravmi možno výživné plnoletému dieťaťu odmietnuť len ako
celok, prípadne vyživovaciu povinnosť nepriznať. Nemožno však z tohto dôvodu nepriznať výživné iba
čiastočne, čo by zodpovedalo návrhu na jeho priznanie v nižšej sume (R 64/2023).

54. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil a odvolací
súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľ v podanom odvolaní
neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu, resp. k zmene rozhodnutia

v napadnutej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

55. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neboli zistené

dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.