Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118011494
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7118011494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
07. októbra 2025, v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., pre prečin podvodu podľa 221 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16.01.2025 sp.
zn. 1T/47/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu
Obžalovanej:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom
E. XX, D.,

ukladá

Podľa § 221 ods. 2, § 56 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výške
500.- ( päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 1T/47/2018 zo dňa 16.01.2025 obžalovanú A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XX, D. uznal vinnou zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin
podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustila

na tom skutkovom základe, že

spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode s F. G., nar. X.X.XXXX (za tento skutok už právoplatne
odsúdený) pod zámienkou konsolidácie úverov u H. I., F. G. spolu s ním navštívili dňa 17.12.2015
VÚB, a.s. v Prešove, na ul. Masarykovej, kde H. I. uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ vo výške 14.130 €, dňa 17.12.2015 v C. E., J. na ul. Hlavnej v Prešove, H. I. uzavrel
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1554394669 vo výške 5.000 €, toho istého dňa poskytnuté finančné

prostriedky hneď po uzavretí zmlúv v plnej výške odovzdal F. G., ďalej toho istého dňa 17.12.2015 v
OC Galéria v Košiciach, na ul. Toryská uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo
výške 3.000 €, od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné nám. č. 12, Kežmarok, pričom
finančné prostriedky boli poukázané na účet B. K. vedený vo VÚB, č. ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, následne požadoval F. G. ďalšie finančné prostriedky, preto H. I. uzavrel dňa 21.12.2015 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere s M. E. na ul. Mlynskej č. 7 v Košiciach vo výške 6.000 €, ktoré tak isto odovzdal
F. G. a ďalej dňa 08.01.2016 uzavrel Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Home Credit

Slovakia, a.s. poskytovateľ Tesco Finančné služby v Košiciach, vo výške 4.000 €, ktoré boli zaslané
na jeho účet v M. E., J., tieto vybral a v plnej výške odovzdal F. G. na stretnutí pri ČSOB, a.s. na ul.
Nám. osloboditeľov v Košiciach, avšak F. G. a B. C. mu sľúbenú službu neposkytli, teda uviedli ho do
omylu v otázke dodania finančného poradenstva, pričom od začiatku vedeli, že takúto službu mu nie
sú spôsobilí dodať, čím takto spôsobili spoločným konaním H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. I. XX,

škodu minimálne 32.130 €.

Za to ju súd odsúdil podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil súd
obžalovanej skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v rámci povolenia podmieneného odkladu uložil obžalovanej povinnosť

nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 3 000,- Eur.

Podľa§287ods.1Tr.por.obžalovanejuložilpovinnosťnahradiťspoločneanerozdielnesužodsúdeným
F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. X, D. poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E.
I. XX spôsobenú škodu vo výške 3 000,- Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaná podala odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý v písomných dôvodoch
odvolania uviedol nasledovné.

Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, pretože z
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že jediným páchateľom podvodu na
poškodenom H. I. bol v súčasnosti už za skutok aj odsúdený F. G..

Obhajoba ďalej uviedla, že SMS komunikácia medzi obžalovanou a poškodeným, na ktorú súd v

odôvodnení rozsudku poukazuje, nepreukazuje, ako tvrdí súd, že obžalovaná bola na podvodnom
konaní F. G. účastná a aktívne mu pomáhala. Súd túto komunikáciu vyhodnotil účelovo a tendenčne, keď
ju nevyhodnotil v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. Uvedené tvrdenie súdu o jej aktívnej účasti
je v rozpore aj s výpoveďou samotného poškodeného, ktorý vypovedal, že komunikoval, stretával sa,
úvery vybavoval a peniaze odovzdával F. G., čo potvrdil vo svojej výpovedi aj odsúdený F. G.. Výpoveď

obžalovanej súd vyhodnotil ako rozpornú, neuviedol však konkrétne, v čom by mala byť rozporná, z
hľadiska jej obsahu podľa súdu nekorešponduje s ďalšími zabezpečenými dôkazmi, neuviedol však,
s akými.

Tieto tvrdenia súdu sú podľa obhajoby všeobecné, nekonkrétne bez jedinej vety ich odôvodnenia,

jediného argumentu. Súd hodnotenie výpovede obžalovanej zavŕšil tvrdením, že jej tvrdenia považuje
za účelové, a to bez jediného konkrétneho argumentu.

Podľa obhajoby je výpoveď obžalovanej v zhode s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to aj výpoveďou
samotnéhopoškodeného,ktorýnaotázku,ktomupovedal,žejemožnosťzbaviťhodlhov,uviedol,žemu

to povedal F. G., s ktorým poškodený komunikoval, čo potvrdil aj odsúdený F. G.. Výpoveď obžalovanej
potvrdzuje aj výpoveď odsúdeného F. G., ktorý, vypočúvaný už ako svedok uviedol, že obžalovaná nemá
s vecou nič spoločné, že to urobil on a nie obžalovaná. Taktiež vypovedal, že obžalovaná nevedela o
jeho úmysle podviesť poškodeného, že mu nepomáhala, a stretli sa spoločne s poškodeným len raz.

Súd ďalej uviedol, že odsúdený G. uviedol, že obžalovanú naviedol, aby poškodeného obrali o peniaze,
a z tejto jednej vety vyvodil jej podvodný úmysel, teda že dohodila svojho známeho za účelom obrať ho o
peniazeamalavedomosťotom,čoidúurobiť.Uvedenávetajeúčelovoatendenčneabsolútnevytrhnutá
z kontextu výpovede F. G., ktorý v tej istej výpovedi, na tom istom hlavnom pojednávaní dovysvetlil, akotúto vetou myslel a uviedol, že obžalovaná nemá s vecou nič spoločné, že to urobil on a nie obžalovaná.
Z výpovede svedka odsúdeného F. G. na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2023 vyplýva presný opak
súdom uvedeného záveru.

Podľa obhajoby v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku si súd protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že
odsúdený F. G. obžalovanú usvedčuje a vzápätí uvádza, že odsúdený G. má mať snahu ju vyviniť, ktorá
podľa súdu môže spočívať v tom, že boli intímni partneri. Buď ju teda Nagy usvedčuje, alebo ju chce
vyviniť, obe tvrdenie nemôžu byť pravdivé súčasne.

Súd opäť bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez jediného argumentu ďalej v odôvodnení uvádza, že
neuveril,ženevedela,zaakýmúčelomzoznámilapoškodenéhosG..Súddokoncaskĺzolktomu,žeopäť
ako v prvom rozsudku dezinterpretoval výpoveď brata poškodeného, keď uvádza, že mal povedať, že
stretnutie s ním a odsúdeným G. iniciovala ona. V skutočnosti ale svedok O. I. na hlavnom pojednávaní
dňa 17.08.2021 na otázku prokurátora, že z koho iniciatívy sa uskutočnilo stretnutie, o ktorom rozprával,

uviedol, že: „E. H. I. porozprával o tom, čo vykonal a cez pani obžalovanú sme dohodli stretnutie v
hoteli Dália.“ Z výpovede teda vyplýva, že stretnutie inicioval svedok a nie obžalovaná ako tvrdí súd, cez
obžalovanú si len dohodli stretnutie s G..

Napokon vnútorne rozporné je aj tvrdenie súdu, že skutočnosť, že sa obžalovaná sama stala obeťou

podvodu neznamená, že nemohla predtým pomáhať odsúdenému G. tzv. urobiť poškodeného. Je totiž
vylúčené, že ak by obžalovaná čo i len vedela, nieto sa podieľala na podvode, teda že Nagy je podvodník
a ide podviesť poškodeného, aby mu v tom istom čase sama uverila, naletela a sama mu rovnako ako
poškodený odovzdala peniaze z jej úverov, a to dokonca v tom istom čase ako poškodený.

Podľa obhajoby súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní,
pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že jediným páchateľom podvodu na
poškodenom H. I. bol v súčasnosti už za skutok aj odsúdený F. G.. Dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaná nespáchala skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Z
dokazovania vyplýva, že obžalovaná len zoznámila poškodeného s F. G., ktorému, naivne a slepo

dôverovala, a poškodenému uvádzala len to, čo jej povedal F. G.. Obhajoba ďalej poukázala na výpoveď
svedka odsúdeného F. G. na hlavnom pojednávaní. Z výpovede svedka odsúdeného F. G. vyplýva, že o
jeho úmysle podviesť poškodeného obžalovaná vôbec nevedela a nepomáhala mu, neexistovala žiadna
predchádzajúca vzájomná dohoda.

Skutočnosť, že peniaze z pôžičky poškodeného v sume 3000 eur prišli na účet obžalovanej vysvetlila
tak, že F. G. ju požiadal, aby si na jej účet mohol dať poslať peniaze, pretože nemá účet v banke. Tieto
peniaze mu následne odovzdala, pričom nevedela, o aké peniaze a od koho sa jedná. Jej tvrdenia
potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok F. G., ktorý rovnako uviedol, že ju požiadal, aby na jej účet mohol
poslať peniaze, že ona nevedela, aké peniaze a od koho sú, a že mu následne tieto peniaze vybrala

z účtu a odovzdala.

Z doplnenia dokazovania, tak ako ho nariadil odvolací súd, vyplynulo, že jej bolo poskytnutých niekoľko
úverov v rovnakom čase ako H. I.. Vyplynulo z neho tiež, že finančné prostriedky z úverov rovnako ako
H. I. vyberala v hotovosti a peniaze odovzdala rovnako ako poškodený I. F. G.. Výber tak vysokých súm v

hotovosti, ako jednotlivo, hlavne však v súhrne preukazuje, že rovnako ako poškodený Čechovský, bola
podvedená, a preukazuje rovnaký modus operandi zo strany F. G.. Skutočnosť že bola F. G. podvedená,
potvrdzuje aj platba sumy 10 000 eur od pani G., matky F. G., ktorú spomenula vo výpovedi obžalovaná,
ako aj svedok H. I. starší, čo bola úhrada dlhu za finančné prostriedky, ktoré odo nej vylákal F. G.. Ak by
mala peniaze z podvodu spáchanom na poškodenom, nebrala by sama žiadne úvery.

Obhajoba uviedla, že je vylúčené, že ak by obžalovaná čo i len vedela, nieto sa podieľala na podvode,
teda že G. je podvodník a ide podviesť poškodeného, aby mu v tom istom čase sama uverila, naletela, a
sama, rovnako ako poškodený uzatvorila nie jednu, ale niekoľko úverových zmlúv, a odovzdala peniaze
z úverov F. G., a to dokonca v tom istom čase ako poškodený.

Tvrdenia obžaloby o predchádzajúcej jej vzájomnej dohode s F. G. tak neboli žiadnym spôsobom
preukázané, naopak boli úplne vyvrátené jej výpoveďou, výpoveďami poškodeného a svedka
odsúdeného F. G.. Obžalovaná neuviedla poškodeného do omylu v otázke dodania finančnéhoporadenstva, ale do omylu poškodeného uviedol odsúdený F. G.. Naopak bolo preukázané, že do omylu
bola F. G. rovnako ako poškodený v rovnakom čase uvedená aj ona.

Podľa obhajoby skutok tak ako je popísaný v obžalobe, nie je trestným činom, nenapĺňa skutkovú
podstatu trestného činu podvodu, pretože z popisu skutku nie je zrejmé, akým konaním mala obžalovaná
naplniť skutkovú podstatu trestného činu podvodu, teda kedy, ako, akým konkrétnym konaním mala
uviesť poškodeného do omylu v otázke dodania finančného poradenstva.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaná navrhla, aby Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý
rozsudok zrušil a spod obžaloby ju v celom rozsahu oslobodil.

K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadrila prokurátorka, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že
rozsudok považuje za správny a zákonný, a to aj vo výroku vine, ako aj výroku o treste.

V odôvodnení odvolania, ktoré je takmer úplne totožné s odvolaním obžalovanej zo dňa 19.06.2023
obžalovaná argumentuje tým, že ona sama sa stala obeťou už odsúdeného spolupáchateľa F. G..
Uvedené odôvodňuje výbermi peňažných prostriedkov z úverov jej poskytnutých v tom istom čase, ako
k tomu dochádzalo zo strany poškodeného, ktoré rovnako ako poškodený mala odovzdať odsúdenému,
spolupáchateľovi F. G..

V tejto súvislosti prokurátorka uviedla, že zo strany obžalovanej napriek tomu, že tvrdí, že bola
obeťou podvodu, doposiaľ nedošlo k podaniu trestného oznámenia na odsúdeného F. G.. Práve
naopak, obžalovaná údajne tieto úvery riadne splácala, hoci finančné prostriedky nimi získané v
hotovosti odovzdala odsúdenému, F. G.. Obžalovaná sa tak v prebiehajúcom trestnom konaní cíti byť

obeťou, hodnou oslobodenia spod obžaloby, avšak mimo prebiehajúceho konania, si náhradu škody
predstavujúcu podľa jej tvrdení sumu 45 000 eur v trestnom, či civilnom konaní od odsúdeného F. G.
neuplatňuje. Uvedené vzbudzuje reálnu pochybnosť o pravdivosti danej obrany obžalovanej, keďže
nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazu, t. j. predžalobnej výzvy, návrhu na vydanie platobného rozkazu,
či inej listiny preukazujúcej uplatnenie si nárokov v súdnom, či inom konaní voči odsúdenému F.

G.. Obrana obžalovanej sa tak bez ďalších dôkazov javí ako účelová, s cieľom vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti v prebiehajúcom trestnom konaní.

Tvrdenie prezentované v odvolaní obžalovanej, že poškodeného neuviedla do omylu v otázke dodania
finančného poradenstva bolo vykonaným dokazovaním taktiež vyvrátené, konkrétne rozsiahlou SMS

komunikáciou medzi obžalovanou a poškodeným, ktorej prepis tvorí prílohu znaleckého posudku č.
12/2017. Z uvedenej komunikácie totiž vyplýva, že obžalovaná poškodeného nielen zoznámila s F.
G., ale sústavne, po dlhšiu dobu poškodeného utvrdzovala a presviedčala o relevantnosti krokov
spolupáchateľa,odsúdenéhoF.G.,čodootázkytýkajúcejsakonsolidácieúverovpoškodenéhovzmysle
skutkovej vety obžalobného návrhu, čím in concreto poškodeného uviedla do omylu a spôsobila tak na

jeho majetku väčšiu škodu, spolu s odsúdeným F. G..

Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného O. I. na hlavnom pojednávaní zo dňa
18.02.2019 obžalovaná okrem vyššie uvedeného vplývania na osobu poškodeného, zneužila dôveru
poškodeného, keďže ho poznala z pracoviska (T- Systems), kde spoločne, dlhoročne pracovali a

dokonca na páchanie trestnej činnosti využila svoj osobný účet.

Obrana obžalovanej, že svoj osobný účet poskytla F. G., keďže on účet nemal a nemala vedomosť o
pôvode sumy 3 000 eur, ktorá jej na účet prišla, absolútne nekorešponduje s výpoveďou odsúdeného
F. G., v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2023, ktorý na otázky

prokurátora, či mu obžalovaná poskytla súčinnosť pri preberaní finančnej hotovosti a bankových
prevodoch na účet, jednoznačne odpovedal negatívne a teda uvedené poprel.

Rovnako výpoveď F. G. nekorešponduje s obranou obžalovanej, ohľadom peňazí jej došlých od pani
G., matky odsúdeného F. G. vo výške 10 000 eur, ktoré mali predstavovať úhradu dlhu za finančné

prostriedky,ktoréodnejvylákalF.G..Keďžetenvprocesnompostavenísvedkanahlavnompojednávaní
dňa 28.03.2023 uviedol, že jeho mama, poslala obžalovanej 10 000 eur, ktoré si od nej požičal a ona
ich mala požičané od svojej tety, teda nešlo o finančné prostriedky z úveru, ktoré od nej mal odsúdený
vylákať.Odhliadnuc od záveru súdu, že obžalovaná pre naplnenie skutkovej podstaty stíhaného trestného činu
sama nemusela mať finančný prospech zo skutku, s ktorým sa stotožňuje, odkazujúc na argumentáciu

súdu (č. I. 10 rozsudku), považuje záverom za nutné akcentovať, že obžalovaná mala sama získať
úvermi sumu 45 000 eur v časovom období od marca 2015 do októbra 2016, ktorú mala v hotovosti
odovzdať odsúdenému F. G.. Motív konania obžalovanej, t. j. spoločným konaním s odsúdeným F. G.
poškodeného „urobiť o peniaze“ tak vyplýva, práve z potreby uhradiť uvedené úvery, čomu zodpovedá aj
výška škody spôsobená poškodenému v sume 32 130 eur a následne zaslanie sumy 10 000 eur matkou

odsúdeného F. G. obžalovanej, čo spolu (42 130 eur) takmer pokrýva sumu úverov obžalovanej.

Vzhľadom na uvedené sa osobitne žiada poznamenať, že obžalovaná, spolu s odsúdeným F. G. mali
nielen kamarátsky, ale priam intímny vzťah, ako to vyplynulo z dokazovania, poznali sa aj s skrz
rodinných príslušníkov (matiek) a očividne mali aj spoločné „finančné záväzky“. Uvedené, tak podporuje
ich zámer, spoločným konaním tretiu osobu, poškodeného na škodu jeho majetku uviesť do omylu a

spôsobiť mu väčšiu škodu, aby seba obohatili.

Obrana obžalovanej založená na jej naivite vo vzťahu k odsúdenému, tak nekorešponduje so samotnými
okolnosťami páchanej trestnej činnosti a s osobnosťou obžalovanej. Keďže ide o osobu v produktívnom
veku života, s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v oblasti technologických vied, technológii,

a iné, s pracovnými skúsenosťami v nadnárodnej IT firme, okrem uvedeného sprostredkujúcu finančné
poradenstvo, čo podľa jej slov, vykonávala za účasti garanta. Na základe uvedeného v spojení s už
vyššie uvedeným, má prokurátorka za to, že obrana obžalovanej je účelová a produkovaná len v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keďže v rámci vykonaného dokazovania nemá reálny základ.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Košiciach postupom
podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 1T/47/2018
zo dňa 16.01.2025 zamietol ako nedôvodné.

K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadril aj splnomocnenec poškodeného, ktorý uviedol, že

predmetné písomné odôvodnenie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne
zásadnéskutočnostiatvrdenia,ktorébynebolisúdomprvejinštanciebranédoúvahy,atopridokazovaní
ako aj pri výmere trestu obžalovanej.

Vzhľadom na zákonom obmedzené možnosti splnomocnenca vyjadrovať sa ku odvolaniu obžalovanej

čo do viny, čo do trestu, uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia obžalovanej ako splnomocnenec
poškodeného, ktoré uviedla v písomnom odôvodnení zahláseného odvolania proti rozsudku súdu
prvej inštancie. Poukázal na chovanie obžalovanej počas celého konania hlavného pojednávania,
v ktorom napriek dôkazom poprela spáchanie trestného činu a tiež poukázal na to, že na svoju
obranu produkovala dôkazy, výpisy z bankových účtov a zmluvy o pôžičkách, ktorých časová os bola

v absolútnom rozpore s časom spáchania trestného činu obžalovanou.

Uvedené chovanie obžalovanej nesvedčí o jej úprimnosti a beztrestnosti, ako sa snažila obžalovaná
presvedčiť konajúci súd. Naopak, svojím postojom obžalovaná preukázala, že zavádzanie a klamstvá
sú jej bežnými pracovnými nástrojmi.

Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby bolo odvolanie obžalovanej zamietnuté, s poukazom na
adhézne konanie a priznanú náhradu škody poškodenému.

Na podklade odvolania obžalovanej krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovanej.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadnepochybnostiozáveremestskéhosúdu,žeobžalovanásadopustilakonaniatak,akojetouvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi mestského súdu vo výroku o vine

stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver prvostupňového súdu.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a odôvodnenia napadnutého rozsudku,
krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu dostačujúcom na rozhodnutie vo veci samej
vo vzťahu k výroku vo vine a v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným, zreteľným a kvalifikovaným

spôsobom vykonané dokazovanie vyhodnotil, preskúmateľným spôsobom ustálil skutkový stav, ktorému
zároveň zodpovedá ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovanej ako prečin podvodu podľa § 221
ods.1,ods.2Tr.zák.spáchanýformouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.zák.Odôvodnenienapadnutého
rozsudku mestského súdu je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa prvostupňový
súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami. Z napadnutého rozsudku okresného súdu je

jednoznačne zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd už v predmetnej veci konal, keď
uznesením sp. zn. 8To/56/2023 zo dňa 16.10.2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil mestskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Predmetom zrušujúceho uznesenia krajského sudu bolo doplnenie vykonaného dokazovania vzhľadom
na obhajobné tvrdenia obžalovanej. Krajský súd v uznesení uviedol, že v rozsudku mestského súdu
nebola v dostatočnom rozsahu preverená obhajoba obžalovanej spočívajúca v tvrdení, že aj ona sama

bola uvedená do omylu F. G., rovnako ako poškodený, keďže jej mali byť, a to v rovnakom čase,
poskytnuté úvery v celkovej výške cca 45 000 eur, ktoré má dodnes splácať, pričom peniaze mala
rovnako ako poškodený I. odovzdať odsúdenému F. G.. Ďalej v tejto súvislosti v zrušujúcom uznesení
krajský súd poukázal aj na skutočnosť, ktorá by mohla nasvedčovať obhajobe obžalovanej, že matka
odsúdeného G. jej mala poslať 10.000 eur, a to práve z dôvodu, že G. jej dlží peniaze, ktoré ona

ešte stále spláca v iných úveroch. Krajský súd v závere zrušujúceho uznesenia uviedol, že za týmto
účelom bude potrebné v rámci spravodlivého procesu a zachovania práva na obhajobu obžalovanej,
aby sa mestský súd podrobne oboznámil s písomnými dôvodmi a argumentáciou obžalovanej, dôsledne
preveril časové súvislosti a existenciu jej úverov, preveril jej tvrdenia ohľadom splácania týchto úverov,
teda či ich splatila, alebo ich naďalej spláca, v tomto smere preveriť skutočnosť, či sa sama takýmto

spôsobom zbavila svojej hypotéky, ako to mala tvrdiť poškodenému. Krajský súd uviedol, že za tým
účelom bude nevyhnutné podrobne sa oboznámiť s listinnými dôkazmi predloženými obžalovanou,
eventuálnevyzvaťobžalovanúnapredloženieďalšíchpotrebnýchdokladov,preukazujúcichjejobhajobu
a vypočuť opätovne už odsúdeného F. G., prípadne vykonať ďalšie dôkazy, ak to bude považovať
mestský súd za potrebné a následne vykonané dôkazy opätovne vyhodnotiť tak jednotlivo ako aj vo

vzájomnej súvislosti a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

Krajskýsúdkonštatuje,žemestskýsúddoplnildokazovanievykonanímlistinnýchdôkazovpredložených
obžalovanou na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2025. V rámci hodnotenia vykonaného dokazovania
sa súd I. stupňa zodpovedne vysporiadal s vykonanými dôkazmi jednotlivo i vo vzájomnom súhrne. Aj

po doplnení dokazovania v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 8To/56/2023 zo dňa
16.10.2023,dospelmestskýsúdkzáveruovineobžalovanej,ktoráspoločnýmkonanímsužprávoplatne
odsúdeným F. G. na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatila tým, že uviedli iného do omylu
a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, s čím sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky obžalovanej, krajský súd sa nestotožnil s jej obhajobnou
argumentáciou, ktorá mala spochybniť preukázanie a uznanie viny obžalovanej.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodeného, svedka už odsúdeného F. G. a SMS
komunikácie medzi obžalovanou a poškodený vyplýva, že obžalovaná s poškodeným komunikovala
a taktiež bola prítomná aj na stretnutiach s poškodeným. Obhajobné tvrdenia obžalovanej, že poškodený
vypovedal, že komunikoval, stretával sa, úvery vybavoval a peniaze odovzdával F. G. v žiadnom prípade

nevylučujú aktívnu účasť obžalovanej na podvodnom konaní. Skutočnosť, že poškodený vybavoval
výber úverov s F. G., ktorému odovzdával peniaze priamo na ruku, s výnimkou sumy 3 000 eur, ktorá
bola zaslaná na účet obžalovanej, v žiadnom prípade nevylučuje účasť obžalovanej na trestnej činnosti.

Účasť obžalovanej a jej aktívna pomoc odsúdenému F. G. bola bezpochyby preukázaná vykonaným
dokazovaním, najmä SMS komunikáciou, z ktorej je zrejmé, že obžalovaná zoznámila poškodeného

s odsúdeným F. G. a dlhšiu dobu poškodeného presviedčala a utvrdzovala o relevantnosti konania
spolupáchateľa F. G.. Obžalovaná zneužila dôveru poškodeného, s ktorým dlhoročne pracovala
u rovnakého zamestnávateľa. Tvrdenia poškodeného sú okrem iného podporené aj znaleckým
posudkom č. 89/2019 znalkyne PhDr. Viery Truskovej, PhD., ktorý podporuje hodnovernosť tvrdení
poškodeného.

Obžalovaná bola prítomná aj na stretnutí so svedkom O. I., bratom poškodeného, čo je zrejmé
z výpovede svedka, ktorý uviedol, že zo strany obžalovanej a odsúdeného F. G. mu bola ponúknutá
rovnaká finančná pomoc na zbavenie sa dlhov ako jeho bratovi H. I.. Stretnutie bolo zrealizované
prostredníctvom obžalovanej, ktorá ho na stretnutí uisťovala o možnosti zbaviť sa dlhov.

Správne mestský súd konštatoval, že tvrdenia poškodeného sú okrem iného podporené aj samotnou
výpoveďou už odsúdeného F. G.. Zároveň jeho výpoveď nekorešponduje s výpoveďou obžalovanej.

Obžalovaná nepredložila ohľadne svojich tvrdení také dôkazy, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali

skutočnosti uvedené vo výpovedi poškodeného, svedka ako aj odsúdeného F. G..

Rovnako neobstojí ani obhajobné tvrdenie, že to bola práve obžalovaná, ktorá bola obeťou podvodu
odsúdeného F. G.. Správne mestský súd konštatoval, že obžalovaná vzhľadom na výkon svojej práce,
ale aj vysokoškolské vzdelanie a pracovné skúsenosti mala mať elementárnu vedomosť a znalosť, že

zbavenie sa dlhov ich prehodením na inú osobu je protizákonne. Práve naopak obžalovaná ponúkala
túto možnosť poškodenému a opakovane ho o tom uisťovala. Z výpovede poškodeného ako aj
z komunikácie medzi obžalovanou a poškodeným nevyplýva, že by poškodená nemala vedomosť
o postupe zbavovania dlhov, v ktorom poškodeného utvrdzovala.

Na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného mestským súdom v rozsahu dostatočnom na
spoľahlivé a nespochybniteľné rozhodnutie o vine, dospel aj krajský súd k právnemu záveru, že
obžalovanásvojímkonanímtakpostránkesubjektívnej,akoajobjektívnejnaplnilavšetkypojmovéznaky
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku ustáleného trestného činu.

Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam krajský súd ďalej uvádza, že si argumentáciu mestského súdu
uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu osvojil a bolo by nadbytočné ju na tomto mieste
opakovať.

Vo vzťahu k výroku o trestne krajský súd dospel k odlišnému záveru oproti názoru mestského súdu.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zák. ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu

a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.Podľa § 57 ods. 1 pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery
páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

Podľa§57ods.3Tr.zák.aksúdukladápeňažnýtrest,ustanovípreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie
spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa krajský súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení §

33a a § 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného
činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi osoby
páchateľa a možnosťou jeho nápravy.

Uloženie peňažného trestu je možné považovať za vhodný prostriedok k dosiahnutiu účel trestu,
vzhľadom na jeho majetkovú povahu, a to najmä v prípadoch majetkových trestných činov. Pri ukladaní

peňažného trestu a jeho výmere je potrebné zohľadniť aj osobné a majetkové pomery páchateľa v tom
smere, či jeho uloženie pripadá do úvahy a či bude vymožiteľný.

Krajský súd je toho názoru, že uložený druh trestu zodpovedá základným princípom a pravidlám
ukladania trestu páchateľovi trestného činu. Výška uloženého peňažného trestu je v súlade s ust.

§ 34 Tr. zák., a teda je spôsobila naplniť účel trestu a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Vzhľadom na to, že obžalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom
obchodnej spoločnosti, ktorej právna forma je spoločnosť s ručením obmedzeným, a to v oblasti
sprostredkovania ako podriadený finančný agent, ako to vyplýva z jej výpovede na hlavnom pojednávaní
pred prvostupňovým súdom, tak krajský súd nemá pochybnosti, že peňažný trest obžalovaná uhradí.

Spolu s uloženým peňažným trestom ustanovil krajský súd pre prípad, že by jeho výkon bol úmyselne
zmarený aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Krajský súd taktiež preskúmal dostatočnosť ochrany spoločnosti s ohľadom na individuálne skutkové

okolnosti posudzovanej veci a vlastnosti a osobnosť obžalovanej. Pri ukladaní druhu a výmery trestu
vychádzal krajský súd aj z úsudkov o možnosti nápravy obžalovanej vzhľadom na hodnotenie povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu, náležitom zhodnotení osoby obžalovanej.

Trest nesmie byť ukladaný mechanicky a bez zváženia všetkých okolností konkrétnej veci a pomerov

obžalovanej osoby. Preto krajský súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že posudzovaná trestná činnosť
obžalovanej predstavuje jednorazové vybočenie z inak riadneho života, ktorý obžalovaná viedla.
Zároveň obžalovaná vo svojom produktívnom veku riadne pracuje a je začlenená do spoločnosti.

Po zohľadnení všetkých skutočnosti majúcich význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, krajský

súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaná
viedla pred spáchaním skutku riadny život, keďže doposiaľ nebola súdne trestaná, čo je zrejmé z odpisu
registra trestov.

Na naplnenie účelu trestu vo vzťahu k individuálnej a generálnej prevencii v posudzovanej veci, nie je

podľa názoru krajského súdu potrebné a ani účelné uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd považuje za primerané a dostatočné uloženie peňažného
trestu vo výške 500 eur.

Krajským súdom uložený trest je v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanovených pri ukladaní trestu, závažnosti spáchanej trestnej činnosti,
okolnostiam posudzovanej veci ako aj pomerom obžalovanej a je primeraný aj z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu a so zreteľom na

účel trestu vyjadrený Trestným zákonom je uložený peňažný trest spravodlivý a primeraný.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.