Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123200903.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. XXX/XX, D. a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ DPS financial
consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, 2/ DUPOS dražobná,
spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení

splnomocnencom: advoconsulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253
428, 3/ DIFFEWA, s. r. o., so sídlom Nám. J. Herdu 1/579, Trnava, IČO: 47 498 561, zastúpený
splnomocnencom: STRELÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 13, Bratislava, IČO:
52 451 747, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie neplatnosti príklepu udeleného na
dražbe, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/6/2023 - 178
zo dňa 12. júna 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 24 -
28Co/6/2025
28Co/6/2025-

2123200903

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal
žalovanému 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, výrokom III. priznal žalovanému 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,výrokomIV.priznalžalovanému3/vočižalobcom1/a2/spoločne

a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 7 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4 a 5, § 12 ods.
1, 4, 5, 6, § 17 ods. 1, 2, 3, § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení ku dňu konania dražby (ďalej tiež len „ZoDD“); ako aj ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 9, § 565 zák.

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že predmetná žaloba doručená súdu dňa 15.02.2023,
bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od konania dražby dňa 15.11.2022. Súd
dokazovaním zisťoval, či boli porušené ustanovenia zákona tak, ako uvádzali žalobcovia v žalobe.
Zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli dňa 28.01.2015 ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako

veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške
125.000,- eur. Úver sa zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 494,68 eura, prvá splátkabola splatná dňa 20.03.2015, konečná splatnosť úveru bola 20.09.2042. Spracovateľský poplatok bol
vo výške 999,- eur. Dňa 04.02.2015 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako záložcovia a Slovenská sporiteľňa,
a.s. ako záložný veriteľ Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného

veriteľa - úveru vo výške 125.000,- eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 28.01.2015.
Zálohom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, a to: parcela číslo 813/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 354 m2; parcela číslo 813/8
- záhrady o výmere 301 m2; stavba - dom súp. č. XXX na parcele číslo 813/7, ktorých vlastníkom
boli žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 1/1. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalobcom 1/ a 2/ listom zo

dňa 12.03.2021, že nastal prípad porušenia obchodných podmienok - omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 11.03.2021
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 28.01.2015. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0413/2022/CE uzatvorenej dňa 23.06.2022, Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila predmetnú pohľadávku z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere žalovanému 1/. Dňa
15.11.2022 sa konala dobrovoľná dražba predmetom ktorej boli založené nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXX. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, vydražiteľom sa stal
žalovaný 3/.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby s poukazom na skutočnosť,
že 1) spochybňujú platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť; 2)
postúpenie pohľadávky žalovanému 1/ nie je platný právny úkon, žalovaný 1/ nemá voči predmetným
nehnuteľnostiam záložné právo a nebol oprávnený zahájiť výkon záložného práva, ani navrhnúť
dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, nakoľko platí, že z nepráva nevznikne právo; 3)
ohodnotenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade so zákonom, pretože znalec si doslova

vymyslel znalecký posudok a nereflektoval reálnu cenu predmetných nehnuteľností, znalecký posudok
bol výrazne podhodnotený; 4) nemajú vedomosť, že by bolo zverejnené oznámenie o dražbe v určenej
lehote na úradnej tabuli obce; že by v uvedenej lehote dražobník umiestnil na predmet dražby označenie
a oznámenie o dražbe; že by oznámenie o dražbe zaslal správcovi dane; že by veriteľ pred procesom
dobrovoľnej dražby oznámil dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní dopredu.

5. K uplatnenému dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby, že zmluva o zriadení záložného práva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť, preto je neplatná - súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ považovali za
neprijateľnú zmluvnú podmienku čiastku z úveru uvedenú v zmluve ako poplatok za poskytnutie úveru,

ktorú podľa ich názoru právny predchodca žalovaného 1/ zinkasoval na úkor spotrebiteľa – žalobcu, a
tak sa bezdôvodne obohatil. Súd mal za to, že dojednanie spracovateľského poplatku vo výške 999,- eur
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď banka má právo na vyúčtovanie poplatku
za poskytnutie služieb, výška poplatku v danom prípade predstavuje 0,799 % z poskytnutej sumy úveru,
čo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neoznačili

žiadne iné dojednania tak v zmluve o splátkovom úvere, ani v zmluve o zriadení záložného práva, ktoré
by mali byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na skutočnosť, že záložnou zmluvou bola
zabezpečená pohľadávka veriteľa titulom uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, jedná sa o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 OZ. Preto súd skúmal, či predmetné
zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 OZ a nezistil existenciu

žiadnych neprijateľných zmluvných podmienok.

6. K uplatnenému dôvodu neplatnosti, že postúpenie pohľadávky žalovanému 1/ nie je platný právny
úkon, žalovaný 1/ nemá voči predmetným nehnuteľnostiam záložné právo a nebol oprávnený zahájiť
výkon záložného práva, ani navrhnúť dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, nakoľko platí, že z

nepráva nevznikne právo - súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané,
že právny predchodca žalovaného 1/ - Slovenská sporiteľňa, a.s., využil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 11.03.2021 pred splatnosťou splátky splatnej dňa 20.03.2021, pričom toto svoje
právo využil pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.11.2020, teda v zákonnej lehote, keď v zmysle
citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, mohol svoje právo využiť najskôr po uplynutí viac než troch

mesiacov omeškania s touto splátkou, ktorá skutočnosť nastala dňa 21.02.2021. V zmysle ust. § 565 OZ
mohol toto svoje právo využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky dňa 20.03.2021.
Z listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca veriteľa splnil aj podmienku vyžadovanú podľa
§ 53 ods. 9 OZ, a to písomné upozornenie dlžníkov na omeškanie, ktorú podmienku splnil zaslanímvýzvy zo dňa 12.01.2021, ktorá bola doručená žalobcom 1/ a 2/ dňa 18.01.2021. Z tejto výzvy zo dňa
12.01.2021 je tiež zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci, boli k tomuto dňu v omeškaní so zaplatením
splátok v celkovej sume 7.389,39 eura, čo v prípade počítania so splátkou dojednanou podľa zmluvy o

úvere vo výške 494,68 eura mesačne, predstavuje viac než 14 omeškaných splátok, teda pred zaslaním
tejto výzvy boli dlžníci v omeškaní s viac než 14 splátkami úveru. Súd uzavrel, že v danej veci došlo k
splneniu zákonných podmienok pre vyhlásenie úveru za mimoriadne splatný, teda pohľadávka mohla
byť následne postúpená, preto nemožno považovať postúpenie pohľadávky žalovanému 1/ za neplatný
právny úkon. V zmysle § 7 ods. 1 ZoDD, navrhovateľom dražby je i osoba, ktorá vykonáva záložné

právo - záložný veriteľ. Nakoľko žalovaný 1/ platným postúpením pohľadávky vstúpil i do práv záložného
veriteľa, bol oprávnenou osobou na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby.

7. K uplatnenému dôvodu neplatnosti dražby, že ohodnotenie predmetu dražby nebolo vykonané
v súlade so zákonom, pretože znalec si vymyslel znalecký posudok a nereflektoval reálnu cenu
predmetných nehnuteľností, že znalecký posudok bol výrazne podhodnotený - súd uviedol, že listinnými

dôkazmi bolo preukázané, že znalecký posudok bol zasielaný žalobcom 1/ a 2/ dňa 25.08.2022, zásielka
sa vrátila ako neprevzatá dňa 20.09.2022. V súlade s ustanovením § 10 ods. 1 ZoDD a § 111 ods. 3
Civilnéhosporovéhoporiadku,sazásielkapovažujedňomvráteniazadoručenú.Vzmysleustanovenia§
12 ods. 5 ZoDD žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci predmetu dražby boli oprávnení do desiatich pracovných
dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu

dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Žalobcovia 1/ a 2/ nevyužili svoje
právo vzniesť u dražobníka námietky. Vzhľadom na uvedené v predmetnom konaní nie sú oprávnení
dožadovať sa vyslovenia neplatnosti dražby s poukazom na skutočnosť, že cena zistená znaleckým
posudkom je nízka, keď nenamietali ohodnotenie predmetu dražby tak, ako im to umožňuje ZoDD.
Dražobník si splnil svoju povinnosť - zaistil ohodnotenie predmetu dražby, znalecký posudok doručoval

vlastníkom predmetu dražby v lehote v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD v znení platnom ku dňu konania dražby,
teda v lehote 30 dní pred dražbou (podané na pošte 25.08.2022, dražba sa konala dňa 15.11.2022).
Povinnosťou dražobníka v zmysle citovaného ustanovenia je pritom v zákonom stanovenej lehote
písomnosť zaslať, nie doručiť. Súd nepripustil dôkaz navrhovaný žalobkyňou 2/ - výsluch znalca Ing.
Patinku, ktorý sa mal vyjadriť k tomu ako sa dopracoval k výslednej sume ohodnotenia nehnuteľnosti.

8. K uplatnenému dôvodu neplatnosti dražby, že si žalobcovia nie sú vedomí toho, že by bolo zverejnené
oznámenie o dražbe v určenej lehote na úradnej tabuli obce; že by oznámenie o dražbe zaslal správcovi
dane; že by veriteľ-žalovaný 2/ pred procesom dobrovoľnej dražby oznámil dlžníkovi - žalobcovi začiatok
výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní dopredu; súd prvej inštancie uzavrel, že uvedené tvrdenia

žalobcov o nedoručení písomností sa nezakladajú na pravde, čo vyplýva z predložených dôkazov
- oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo na elektronickej úradnej tabuli vyvesené dňa 14.10.2022 -
informácia je dostupná na úradnej elektronickej tabuli obce. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo
doručené Daňovému úradu Trnava dňa 12.10.2022. Listom zo dňa 12.05.2021 veriteľ - Slovenská
sporiteľňa, a.s. dlžníkom - žalobcom 1/ a 2/ oznámila, že začína výkon záložného práva predajom

nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Žalovaní nezdokladovali podanie oznámenia na pošte, avšak súd
poukázalnato,žeZoDDnevyžadujedoručovanieoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhopráva,napokon
už vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 12.01.2021 boli dlžníci - žalobcovia 1/ a 2/ Slovenskou
sporiteľňou upozornení, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky a pristúpiť k výkonu záložného práva.

9. K uplatnenému dôvodu neplatnosti dražby, že predmet dražby nebol označený v zmysle ZoDD - súd
uviedol, že z fotodokumentácie predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že na nehnuteľnosti bolo umiestnené
oznámenie o dražbe, ktoré obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 17 ods. 1 ZoDD
a nehnuteľnosť bola označená páskou s označením ,,dražba“. Zároveň pokiaľ ide o uplatnené dôvody

neplatnosti dobrovoľnej dražby - že nebolo zverejnené oznámenie o dražbe v určenej lehote na úradnej
tabuli obce; že oznámenie o dražbe nezaslal správcovi dane; že veriteľ pred procesom dobrovoľnej
dražby neoznámil dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva najmenej 30 dní dopredu, ako aj že
predmet dražby nebol označený v zmysle ZoDD - súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobcovia 1/ a
2/ neuviedli, ako boli údajným porušením zákonných ustanovení dotknutí na svojich právach, pričom

pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady a
to, že boli porušené ustanovenia zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení
fakticky dotknutá na svojich právach (§ 21 ods. 2 ZoDD).10. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu v časti určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby ako nedôvodnú
zamietol. V časti petitu žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že udelený príklep licitátorom
na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 15.11.2022 je neplatný, súd prvej inštancie žalobu zamietol s

poukazom na ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a s odôvodnením, že i v tejto časti sa
jedná o určovaciu žalobu, pričom určenie platnosti či neplatnosti príklepu na dobrovoľnej dražbe ako
právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade na takomto určení ani nie je
naliehavý právny záujem, nakoľko postavenie žalobcov by sa v prípade takého určenia nijako nezmenilo.
Žalobcovia mali k dispozícii iný spôsob ochrany svojho práva, ktorý i využili podaním žaloby o neplatnosť

dobrovoľnej dražby, preto naliehavosť takéhoto určenia nie je daná.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Mali za to, že súd nezohľadnil závažné porušenia žalovaných
pri organizovaní a vykonaní napádanej dražby. Žalovaný 1/ nemal oprávnenie navrhnúť dražbu
a žalovaný 3/ sa nikdy nestal vydražiteľom. Rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý
a nepreskúmateľný. Súd sa nevysporiadal s každou námietkou podstatnou pre spravodlivé rozhodnutie

vo veci, povýšil zásadu hospodárnosti, nad zásadu priamosti, ústnosti konania, neumožnil vykonať
navrhnuté dôkazy a svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Rozhodnutie súdu vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ignoroval zásady pre
platné postúpenie, ustanovenie Zákona o bankách, podľa ktorého postúpenie pohľadávky banky zo

spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi – spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné,
ak takéto postúpenie je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň, v spotrebiteľských
zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
v neprospech spotrebiteľa, pričom súd ignoroval nesprávny postup banky a neplatné postúpenie
pohľadávky, pre ktorú sa malo vykonať záložné právo.

13. Žalobcovia 1/ a 2/, ktorí sú spotrebitelia, vytýkajú súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie
jeho záveru, že dojednanie spracovateľského poplatku vo výške 999,- eur nepovažuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Svoje tvrdenie súd prvej inštancie neoprel o žiadnu právnu normu, uviedol iba,
že banka má právo na vyúčtovanie poplatku za poskytnutie služieb, výška poplatku v danom prípade

predstavuje 0,799 % z poskytnutej sumy úveru, čo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Takéto vyjadrenie nemá oporu v zákone a je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pretože je
nevysvetliteľnévzhľadomnaskutočnosť,žebankamámnohonákladovsúvisiacichsposkytnutímúveru,
a to náklady na prevádzku banky, náklady na mzdy jej zamestnancov, náklady ktoré zahrnula do sumy
mesačnejsplátky,pričomjedinýnáklad,atospracovateľskýpoplatoknezahrnuladosumysplátky.Banka

ponížila sumu úveru o jediný náklad, ktorý nezahrnula do sumy splátky, čo postráda logiku, pretože
nie každý úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s. je ponížený o spracovateľský poplatok, čím
vznikádôvodnépodozrenieznekaléhoadiskriminačnéhokonaniabankyvočižalobcom(spotrebiteľom).
Súd opomenul, že úver nebol poskytnutý v plnej výške, ktorú banka predformulovala v spotrebiteľskej
úverovej zmluve, keď úver krátila o poplatok 999,- eur, čo malo za následok nesprávne úročenie úveru,

pretože banka úročila neposkytnutú sumu 125.000,- eur, namiesto skutočne poskytnutej sumy 124.001,-
eur, v dôsledku čoho každý mesiac inkasovala z majetku žalobcov vyššiu sumu ako mala. Žalobcovia tak
každou splátkou preplácali úver a banka sa na ich úkor bezdôvodne obohacovala. To, že súd nevzhliadol
poplatok za úver vo výške 999,- eur za neprijateľnú podmienku neznamená, že takáto podmienka
v zmluve nie je neprijateľnou podmienkou. Banka neposkytla žalobcom úver v sume dohodnutej v

úverovej zmluve, čo zakladá dôvod neplatnosti úverovej zmluvy. Banka predsa mohla uviesť všetky
náklady spojené s úverom, pričom to neurobila, teda je objektívne spochybnená cena za poskytnutý
úver. Ide o porušenie generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, pretože je neprijateľná taká dohoda, ktorá
umožňuje jednej zmluvnej strane, a to banke neposkytnúť úver v dohodnutej sume. Samotná povinnosť
spotrebiteľa uhradiť veriteľovi poplatok za spracovanie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

pretože tento poplatok predstavuje plnenie, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne protiplnenie.
Jedná sa o plnenie za administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru (napísanie zmluvy,
jej zaevidovanie a pod.), a teda za plnenie ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v
prospech veriteľa, pričom odplatou za poskytnutie úveru sú úroky. Uvedené závery boli výsledkompodnetu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich MS SR a rovnakých tvrdení sa pridŕža ustálená judikatúra SR.

14. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neoznačili žiadne iné dojednania v zmluve o splátkovom
úvere, ani v zmluve o zriadení záložného práva, ktoré by mali byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalobca uviedol niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok. Súd sa nevyjadril k tvrdeniu žalobcu,
že zosplatnenie úveru bolo nekalou praktikou. Žalobca poukazoval v konaní na rozsudok Súdneho

dvora EÚ C-598/21 z 9.11.2023, ktorý rozhodol že: ,,Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6
ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú
vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej
povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje
proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto

klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo
strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a
dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca
alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného
obydliaspotrebiteľavmimosúdnomkonaní.“Žalobcadôvodil,žepreukázalvkonaní,ženeboladodržaná

proporcionalita medzi výškou dlžnej čiastky, dobou splácania a výškou poskytnutého úveru. V tejto
súvislosti poukazuje žalobca na Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 462/2022, ktorý stanovuje rozsudky Súdneho
dvorazaprecedentnezáväzné:,,Lennazáverjevhodnépodotknúť,žepredmetnérozhodnutieSúdneho
dvora je pre súdy precedentne záväzné, a to odvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie v
tom-ktorom jazyku členského štátu.“ Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej poukazovali na Nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS

416/2022, ktorý stanovuje, že skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je povinnosťou súdu ex
offo. Súd prvej inštancie však neskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ani
v záložnej zmluve.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže mal

za to, že v zmysle § 7 ods. 1 ZoDD navrhovateľom dražby je i osoba, ktorá vykonáva záložné právo
– záložný veriteľ a nakoľko žalovaný 1/ platným postúpením pohľadávky vstúpil i do práv záložného
veriteľa, bol oprávnenou osobou na podanie návrhu na vykonanie dražby. Ani platným postúpením
nevstupuje postupník do práv zo zmluvy záložného veriteľa, pretože postupník nie je účastníkom
záložnej zmluvy, z ktorej právo na podanie návrhu na vykonanie dražby pochádza. Súd opomenul

existenciukogentnýchustanoveníOZ,ktorýchnedodržaniemázanásledokneplatnosťprávnychúkonov
a ktoré nie je možné prejavom vôle obmedziť alebo vylúčiť. Spotrebiteľská zmluva o úvere je prejavom
vôle dvoch zmluvných strán, tu banky a žalobcov - spotrebiteľov, v ktorej banka predformulovala pre
prípad výkonu záložného práva zastúpenie žalobcov bankou. Banka toto zastúpenie nemohla bez
súhlasu žalobcov preniesť na postupníka, ktorý nie je účastníkom ani úverovej zmluvy, ani zmluvy o

zriadení záložného práva a už vôbec nemohla plnomocenstvo na zastúpenie preniesť na postupníka,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami žalobcov, ktorí podali námietky proti napádanej dražbe a
výslovne zakázali dražobníkovi, aby dražil ich majetok, ktorý je ich jediným obydlím. Z ustanovení OZ
nesporne vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

16. Pretože žalobcovia namietali i predčasnú splatnosť úveru, súd bol povinný sa zaoberať ust. § 53
ods. 9 a § 565 OZ, pričom ignoroval postup veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý je v rozpore so
zákonom, keďže mal vedomosť a dôkazy o písomnom upozornení banky na omeškanie so splácaním
splátok zo dňa 12.01.2021 v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako i o oznámení o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 11.03.2021, čo je úkon banky v rozpore s ust. § 565
OZ, preto mimoriadna splatnosť úveru dňa 11.03.2021 nenastala, a tak nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky na postupníka. Tu žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020. Veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky
v súlade s druhou vetou § 565 OZ, teda predčasná splatnosť úveru nenastala, došlo k obchádzaniu

kogentných ustanovení OZ, pričom ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, na čo súd
prihliada z úradnej povinnosti, a preto všetky nasledujúce úkony sú absolútne neplatné a neplatná je
i dražba. Napádaná dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom, pretože pohľadávka, pre ktorú sa
mala konať, nebola pravá, nebola splatná a bola sporná čo do dôvodu a výšky.17. S poukazom na rozsudok C-598/21 a § 565 OZ majú žalobcovia 1/ a 2/ za to, že zosplatnenie
pohľadávky bolo neplatné a mimoriadna splatnosť úveru nenastala. Výzva právneho predchodcu

žalovaného 1/ na úhradu dlžnej čiastky bola zo dňa 12.01.2021. Ku dňu 11.03.2021 bola vyhlásená
právnym predchodcom žalovaného 1/ mimoriadna splatnosť. V zmysle § 565 OZ, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Toto
právo však môže veriteľ použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, čo malo byť do 20.02.2021.
Uvedenú skutočnosť žalobca v priebehu konania namietal, avšak súd sa s touto skutočnosťou

nevysporiadal. Na základe uvedeného však nemohlo prísť k platnému postúpeniu pohľadávky. S
namietanou skutočnosťou, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné aj z dôvodu porušenia ust. § 54
ods. 1 OZ, sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že dražobník si splnil svoju povinnosť, zaistil ohodnotenie
predmetu dražby a pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou dražobníka v zmysle § 12 ods.

4 ZoDD je v zákonom stanovenej lehote zaslať písomnosť, nie doručiť; žalobcovia dôvodia, že v
uvedenom prípade bola použitá fikcia doručenia v rozpore s právnym poriadkom SR a v tejto súvislosti
poukazujú na Nález ÚS SR sp. zn. II. US 65/2010 zo dňa 27.10.2010, ktorý hovorí o nutnosti
informovanosti o opakovanom doručení zásielky, o čase a termíne, kedy sa opakované doručenie
zásielky s rozhodnutím uskutoční, resp. uskutočnilo, a preto bez splnenia tejto zákonnej podmienky,

nemôžeprísťkfikciidoručenia.Akniejemožnépreukázať,žezostranydoručovateľadošloksprávnemu
postupu pri doručovaní (uložení) predmetnej zásielky, nie je možné uplatniť fikciu doručenia.

19. Ďalej žalobcovia súdu prvej inštancie vytýkali, že sa nevysporiadal so žalobcami namietanou výškou
pohľadávky. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že bolo porušené ust. § 566 ods. 2 OZ, a to

zaúčtovanie čiastkovej platby najskôr na istinu a následne na úroky. Opačné účtovanie je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ, odchyľuje a zhoršuje tak postavenie spotrebiteľa. Započítavanie platieb
spotrebiteľa veriteľom najskôr na príslušenstvo a až potom na istinu, bez ohľadu na to, na aký účel
boli platby určené, zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je spôsobilé

navyšovať náklady spotrebiteľa spojené s úverom, na rozdiel od použitia jeho platieb v súlade s úpravou
§ 566 ods. 2 OZ. Súd sa skúmaním skutočnej výšky pohľadávky a dodržaním vyššie uvedeného
ustanovenia OZ nezaoberal. Tu žalobcovia podporne poukázali na nález ÚS SR III. ÚS 416/2022:
„....Nezodpovedanou teda zostala (i. a.) skutková otázka týkajúca sa sťažovateľom namietanej výšky
pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd nevidí dôvod na odklon

od vlastnej judikatúry, podľa ktorej zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty
nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014).“ K následkom nesprávnej výšky pohľadávky najvyšší súd
už konštatoval, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní
pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu
tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie

ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa
neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom
dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej
dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/149/2020
z 23. februára 2022).

20. Žalobcovia namietali, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a na svojich
právach boli dotknutí. Dobrovoľnou dražbou stratili jediné obydlie svojej rodiny. V tejto súvislosti
poukazovali na právo EÚ, chartu EÚ (čl. 7, 38 a 47) a Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-34/13 Kušionová.
Ďalej žalobcovia poukazovali na ust. § 151b ods. 3 OZ, podľa ktorého v zmluve o zriadení

záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo však súd
opomenul, teda dôvodom neplatnosti dražby je neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá
neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Tu žalobcovia poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/477/2014 zo dňa 20.11.2014 a rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10Co/99/2015 zo dňa 23.02.2016. Žalobcovia vidia neplatnosť záložnej zmluvy

v časti určenia zabezpečenej pohľadávky, ktorá je neurčitá, preto žalovaný 1/ nemal záložné právo
k dotknutým nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcov, preto nemohol začať výkon záložného
práva na predmetné nehnuteľnosti a ako postupník nemal oprávnenie navrhnúť výkon záložného práva
a napádaná dražba je i z tohto dôvodu neplatná. Žalobcovia vytýkali súdu prvej inštancie záver, žena určení neplatnosti právneho úkonu príklepu licitátora nie je naliehavý právny záujem. Na základe
ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ pri ochrane svojich práv nemusí dokazovať
naliehavý právny záujem. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám

praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára
pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalobcovia žiadali, aby súd pri rozhodovaní vzal zreteľ na smernicu
Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014 zo dňa 09.12.2014 a dôvodili, že smernice EÚ ukladajú štátom
explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu spotrebiteľa neobchádzali.

21. Žalobcovia dôvodili, že napadnutý rozsudok je v rozpore so zákonom, zjavne neodôvodnený,
neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci.
Rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené

právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo
veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky
neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je
nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s
prioritouspravodlivosti.Hodnoteniedôkazovbolovykonanébezakceptovateľnéhoracionálnehozákladu

v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický, trpí vadami a závery
sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami
spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť,
vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami s ktorými je Slovenská republika viazaná a
vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s

konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré
boli predložené. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 a 3
CSP. Medzi základné práva účastníka patrí aj právo na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne relevantné skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z
podmienok preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu k stranám sporu.

Pokiaľ účastník má k dispozícií rozhodnutie, ktoré je nekonkrétne všeobecné, formalistické, odníma
sa mu tým právo uskutočniť procesné práva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. Výklad a
aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho,
aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený. V danom prípade sa nerozhodlo podľa relevantnej normy,
ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo tvorí súčasť takých medzinárodných

zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon,
pretože súd prvej inštancie ignoroval základný zákon Ústavu Slovenskej republiky, ktorá garantuje
občanom základné ľudské práva a slobody, ktoré boli žalobcom spotrebiteľom porušené. Na vydanie
napadnutého rozsudku neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd

sa nevysporiadal s námietkami žalobcov 1/ a 2/ v súlade so zákonom, rozsudok je nepresvedčivý,
nepreskúmateľnýajedôvodnéhozrušiť.Žalobcovia1/a2/pretonavrhovali,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ podal písomné vyjadrenie žalovaný 3/, ktorý uviedol, že napadnutý

rozsudok považuje za vecne správny a vydaný na podklade podrobného a dostatočného dokazovania.
Odvolanie žalobcov vzhľadom na jeho obsah (skutková a právna argumentácia) považuje za
účelové s cieľom oddialiť, resp. zamedziť výkonu vlastníckeho práva žalovaného 3/ k vydraženým
nehnuteľnostiam. Tak ako tendenčne žalobcovia postupovali v konaní pred súdom prvej inštancie,
rovnako vo svojom odvolaní opakujú vlastné tvrdenia, ktoré sú iba dôkazne nepodloženými fabuláciami

obsahujúcimi nesprávne subjektívne výklady zákonných ustanovení, bez odkazu na porušenie
konkrétnych relevantných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a bez uvedenia toho, ako
boli namietanými dôvodmi neplatnosti dražby dotknutí na svojich právach. V úvode svojho vyjadrenia
žalobcovia uvádzajú, že napádaným rozsudkom bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces,pretože súd sa nevysporiadal s každou námietkou podstatnou pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a
nevykonal navrhnuté dôkazy, avšak bližšie už nešpecifikujú ktoré konkrétne nimi navrhované dôkazy
neboli súdom vykonané, prípadne čo chceli týmito dôkazmi v predmetnom spore preukázať. V zmysle

ustálenej judikatúry všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 115/03.) Žalovaný 3/ je toho názoru, že súd
dokázal z účelovo neprehľadných a prehustených skutkových tvrdení a námietok žalobcov identifikovať

žalobcami tvrdené skutočnosti, ktoré je v sporovom konaní spočívajúcom v určení dobrovoľnej dražby
za neplatnú potrebné skúmať, a ktoré majú v tomto konaní relevanciu, a to konkrétne v bode 23.
napádaného rozsudku. Žalobcovia v podanom odvolaní nepravdivo uvádzajú, že súd ignoroval zásady
pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Súd v tomto
konaní na základe skutkových tvrdení žalobcov preskúmal platnosť postúpenia pohľadávok z právneho
predchodcu žalovaného 1/ na žalovaného 1/, pričom z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že

na základe listinného dokazovania bolo preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo v tomto prípade
platné. Žalobcovia vo svojom odvolaní ďalej uvádzajú, že súd neskúmal ex offo neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve o úvere, ani v záložnej zmluve, avšak súd v bode 24.1 rozsudku uviedol,
že vzhľadom na postavenie žalobcov ako spotrebiteľov, skúmal, či predmetné zmluvy neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 OZ, avšak nezistil existenciu žiadnych

neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako správne posúdil poplatok vo výške 999,- eur za
poskytnutie úveru a nevyhlásil ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nepravdivým tvrdením žalobcov
v odvolaní je aj tvrdenie, že súd ignoroval postup veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. pri postúpení
pohľadávky z úveru na žalovaného 1/, nakoľko neskúmal jeho postup pri predčasnom zosplatnení úveru
v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V bode 24.2 napádaného rozsudku súd poukázal na to, že

postúpenie pohľadávky z úveru bolo vykonané právnym predchodcom žalovaného 1/ na žalovaného 1/
v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V nadväznosti na žalobcami uvedené rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktoré sa týka vzťahu zákonných lehôt v ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565
OZ žalovaný 3/ dáva do pozornosti nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu pod sp. zn. 5Cdo/224/2021
zo dňa 30.11.2022, ktoré okrem iného rieši vzťah týchto lehôt nasledovne: „Najvyšší súd zastáva názor,

že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto
práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.“ Žalovaný 3/ je vzhľadom na uvedené
toho názoru, že predchodca žalovaného 1/ si riadne splnil všetky povinnosti zákonom požadované na

platné postúpenie pohľadávky z úveru, a to aj vzhľadom na to, že tieto právne úkony boli uskutočnené
v čase pred publikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu pod sp. zn. 5Cdo/224/2021, ktoré zásadným
spôsobom deklarovalo povahu a vzťah predmetných zákonných lehôt. Posledné 4 strany odvolania
žalobcov obsahujú skutočnosti všeobecnej povahy, pričom v rámci tejto časti odvolania neuvádzajú
absolútne žiadne skutkové tvrdenia ani označenia dôkazov, ktoré by preukázali opodstatnenosť žalobou

uplatneného nároku, preto sa ku zvyšku odvolania žalobcov žalovaný 3/ nevie vyjadriť.

23. Žalovaný 3/ opätovne uvádza, že v postavení vydražiteľa a v rámci svojej informovanosti vníma
priebeh dražby ako postup, ktorý bol vykonaný zákonným spôsobom za splnenia všetkých zákonných
podmienok, a teda je platný, pričom trvá na tom, že sa stal právoplatným vlastníkom predmetu dražby.

Žalovaný 3/ si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ako vydražiteľovi zo zákona vyplývajú, čo
žalobcovia vo svojom odvolaní nijakým spôsobom nespochybňujú. Žalobcovia vo svojom odvolaní
predkladajú už súdom prekonané námietky, pričom stále neuvádzajú konkrétne a relevantné porušenia
ZoDD, alebo skutočnosti zakladajúce potenciálnu neplatnosť záložnej zmluvy, a to podľa názoru
žalovaného 3/ najmä s cieľom oddialiť právoplatné skončenie tohto sporu. S poukazom na priebeh

konania, vykonané dokazovanie a prvostupňový rozsudok žalovaný 3/ má za to, že skutkový ako
aj právny stav veci bol súdom prvej inštancie náležite zistený a dokazovanie vykonané súdom v
tomto konaní bolo dostatočné a vyčerpávajúce. Súd správne posúdil relevanciu navrhovaných dôkazov
sporových strán a v nadväznostiach sa riadil správnou právnou úvahou, čo viedlo k vykonaniu, resp.
nevykonaniu niektorých z navrhnutých dôkazov, a to najmä s ohľadom na účelový výkon procesný práv

žalobcu. Žalovaný 3/ preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a žalovanému 3/ priznal náhradu trov odvolacieho konania.

24. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.25. K písomnému vyjadreniu žalovaného 3/, podali žalobcovia 1/ a 2/ písomné vyjadrenie (replika),
v ktorom uviedli, že v konaní uviedli svoje tvrdenia a námietky a znova uvádzajú, že vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti bolo urobené veriteľom dňa 11.03.2021, pred týmto rozhodnutím veriteľa bola
žalobcom zaslaná výzva s upozornením zo dňa 12.01.2021. Odo dňa 12.01.201 nasledujúcou splátkou
bola splátka splatná dňa 20.01.2021 a ďalšia 20.02.2021 a ďalšia dňa 20.03.2021, z čoho vyplýva,
že veriteľ svoje právo podľa § 565 OZ nevyužil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Veriteľ teda (aj v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020) nerealizoval svoje

právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. § 565 OZ, čím došlo k neplatnému
postúpeniu pohľadávky, teda išlo o postúpenie v rozpore so zákonom a o absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 OZ. Preto žalovaný 1/ nebol oprávnený navrhnúť dražbu, ktorá je neplatná. Žalovaní
1/, 2/ a 3/ sú podnikatelia, ktorí pre účely svojho podnikania majú poznať právo. Žalobcovia 1/ a 2/
ako osoby dotknuté na svojich ústavne garantovaných právach, podali žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby zo dňa 15.11.2022 konanej o 9:30 hod. v Trnave, Sch. Trnavského 6, v aukčnej

sieni nachádzajúcej sa v pivničných priestoroch budovy; v zákonom stanovenej lehote. Predmetná
dražba sa konala v suteréne, v pivničných priestoroch, teda s obmedzením prístupu verejnosti, pretože
nebolo osvedčené oznámenie o konaní dražby vo vchode do budovy (§ 11 ods. 7 ZoDD). Znalecký
posudok nebol žalobcom doručený podľa zákona, pričom súd mal za to, že malo dôjsť k fikcii
doručenia, pričom so zreteľom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 65/2010 mal súd vykonať

dokazovanie o doručovaní znaleckého posudku, aj bez návrhu zistiť, či bolo doručovanie zásielky zo
strany doručovateľa urobené správnym postupom (§ 12 ods. 4, 5 ZoDD). Súd sa zmýlil, keď mal
v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD za to, že povinnosťou dražobníka je zaslať písomnosť a nie doručiť. Nestačí
písomnosť zaslať, pretože písomnosti sa musia doručovať poštou formou listovej zásielky do vlastných
rúk. Doručovanie musí byť preukázané, musí sa preukázať, či bolo urobené správnym postupom

a i iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Preto neobstojí názor súdu
o doručovaní znaleckého posudku (§ 10 ods. 1 ZoDD). V danom prípade bola pri doručovaní písomností
použitá fikcia doručenia v rozpore s nálezom ÚS SR a nebolo zistené ani preukázané, či dražobník
doručoval zásielku iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Podľa
žalobcovdošlokporušeniuust.§11ods.4,5,§17ods.5,§24ods.7ZoDD,pretožeuvedenéoznámenia

neboli zverejnené v zmysle ZoDD. Rovnako bolo porušené ust. § 7 ods. 2 ZoDD, pretože navrhovateľ
dražby nedal pred začiatkom dražby písomné vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť. Žalovaný
2/ písomné vyhlásenie nezabezpečil. Žiadne vyhlásenie nie je súčasťou zápisnice o dražbe. Podľa
uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18: „..skutočnosť, že sa vyhlásenie záložného
veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ukázalo byť nepravdivé, predstavuje také

porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo viesť k vysloveniu jej neplatnosti (§ 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách).“ Dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Podľa znaleckého posudku č. 239/2021 z 16.08.2021 boli
dražené nehnuteľnosti ohodnotené všeobecnou hodnotou 174.000,- eur, a preto nie je preskúmateľné,
k akým skutočnostiam malo dôjsť, keď znalecký posudok č. 182/2022 z 17.08.2022 vyhotovený Ing.

Pavlom Patinkom uvádza všeobecnú hodnotu 137.000,- eur, teda s rozdielom 37.000,- eur, čiže
značným znížením hodnoty nehnuteľností bez akéhokoľvek dôvodu. Tu súd odignoroval spôsobenie
reálnej škody na majetku žalobcov, v príčinnej súvislosti s dražbou. Žalobcovia navrhli výsluch znalca
Ing. Pavla Patinku pre náležité zistenie skutkového stavu, pričom súd navrhovaný dôkaz nepripustil, čím
bolo žalobcom odopreté právo na prístup k súdu, čo zakladá inú vadu konania. Žalobcovia nesúhlasili

ani s názorom súdu, že sa nevyžaduje doručovanie oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktorý
názorjesvojvoľný(§10ods.1ZoDD).Žalovaný1/pritomneboloprávnenýmnavrhovateľomdobrovoľnej
dražby, pretože práva a povinnosti zo záložnej zmluvy na neho nikdy neprešli, napriek úkonu záložného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s o zosplatnení úveru. Žalobcovia s poukazom na právo EÚ a rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/1 Kušionová dôvodili, že vykonanou dražbou bolo porušené ich právo

na súkromný a rodinný život a na obydlie. Žalobcovia 1/ a 2/ popierajú pohľadávku čo do dôvodu
a výšky od počiatku. Majú za to, že záložná zmluva k nehnuteľnostiam, uzatvorená dňa 04.02.2015
s právnym predchodcom žalovaného 1/ k zmluve o splátkovom úvere č. 5065127136 je absolútne
neplatná,vôbecneurčujeanihodnotuzabezpečenýchpohľadávok,aninajvyššiuhodnotuistiny,doktorej
sa pohľadávky zabezpečujú, preto nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona má mať, preto

je pre rozpor svojho obsahu so zákonom podľa § 39 OZ absolútne neplatná (porov. rozsudok Okresného
súdu Dunajská streda sp. zn. 6C/106/2011). Keďže záložná zmluva je absolútne neplatný právny úkon,
nebolo zriadené platne žalovanému záložné právo k nehnuteľnostiam (zálohu). Žalobcovia majú za to,
že záložná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa ustanovenia OZ. V zmysle §151b ods. 2, 3 OZ, aby sa zabránilo prípadným sporom o výške zabezpečenia, musí záložná zmluva
určiť hodnotu zabezpečenej pohľadávky, najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Predmetná záložná zmluva k nehnuteľnostiam nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona

má mať a preto je podľa § 39 OZ absolútne neplatná. Právnemu predchodcovi žalovaného 1/ preto
nebolo platne zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, nebol oprávnený navrhnúť dražbu a žalovaný
2/ nebol oprávnený vykonať dražbu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/477/2014 zo
dňa 20.11.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/99/2015 z 23.02.2016). Postúpenie
pohľadávky banky na nebankový subjekt je neplatný právny úkon v zmysle § 54 ods. 1 OZ, zosplatnenie

pohľadávky je neplatné. K predmetu postúpenia dávajú žalobcovia do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Obdo 7/2009 z 14.10.2010. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka,
t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla,
v ktorom prípade už ide o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah
záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 49 OZ dohodu zmluvných strán. Ak žalovaný 1/ mal nadobudnúť
pohľadávku postúpením, nespochybniteľne nenadobudol práva a povinnosti z celého záväzkového

vzťahu, z ktorého pohľadávka vznikla, a teda z úverovej zmluvy a závislej záložnej zmluvy. Postúpenie
považujú žalobcovia za neplatné aj na základe porušenia § 565 veta druhá OZ, pretože veriteľ môže
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky, s čím sa súd prvej inštancie nezaoberal a nevysporiadal. Žalobcovia zotrvávajú
na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Slovenská

sporiteľňa a.s. porušila ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, zosplatnenie úveru bolo neplatným, preto je
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 uvádzané vo vyjadrení žalovaného 3/ irelevantné. Žalobcovia
odmietajú tvrdenie žalovaného 3/, že neuvádzajú konkrétne a relevantné porušenia ZoDD, pretože
uplatňujú svoje práva občanov SR, ktoré im zaručuje Ústava a medzinárodné dohovory, ktorými je SR
viazaná a navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Ďalšie vyjadrenia strany do rozhodnutia odvolacieho súdu nepodali.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/,
b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov je dôvodné, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP)

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcov

domáhajúcich sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcami
uplatnené dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby nie sú dané. Konkrétne súd uzavrel, že dojednanie
spracovateľského poplatku za poskytnutie úveru vo výške 999,- eur nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keď banka má právo na vyúčtovanie poplatku za poskytnutie služieb. Žalobcovia
ďalej neoznačili žiadne iné dojednania tak v zmluve o splátkovom úvere, ani v zmluve o zriadení

záložného práva, ktoré by mali byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd skúmal, či predmetné
spotrebiteľské zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 OZ
a nezistil existenciu žiadnych neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej mal súd preukázané, že
právny predchodca žalovaného 1/ - Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ, keď mimoriadnu splatnosť vyhlásila ku dňu 11.03.2021, t.

j. pred splatnosťou splátky splatnej dňa 20.03.2021, pričom toto svoje právo využil pre omeškanie so
splátkou splatnou dňa 20.11.2020, teda v zákonnej lehote, keď v zmysle citovaného ustanovenia §
53 ods. 9 OZ, mohol svoje právo využiť najskôr po uplynutí viac než troch mesiacov omeškania s
touto splátkou, ktorá skutočnosť nastala dňa 21.02.2021 a v zmysle ust. § 565 OZ mohol toto svojeprávo využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky dňa 20.03.2021. Právny predchodca
veriteľa splnil aj podmienku vyžadovanú podľa § 53 ods. 9 OZ, a to písomné upozornenie dlžníkov na
omeškanie, ktorú podmienku splnil zaslaním výzvy zo dňa 12.01.2021, ktorá bola doručená žalobcom

1/ a 2/ dňa 18.01.2021. Súd tiež zohľadnil, že ku dňu 12.01.2021 boli žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci v
omeškanísozaplatenímsplátokvcelkovejsume7.389,39 eura,čopredstavujeviacnež14omeškaných
splátok. Keďže došlo k platnému zosplatneniu úveru, pohľadávka mohla byť následne postúpená,
preto je postúpenie pohľadávky žalovanému 1/ platný právny úkon a nakoľko žalovaný 1/ platným
postúpením pohľadávky vstúpil i do práv záložného veriteľa, bol oprávnenou osobou na podanie návrhu

na vykonanie dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby, súd mal preukázané, že
znalecký posudok bol zasielaný žalobcom 1/ a 2/ dňa 25.08.2022, zásielka sa vrátila ako neprevzatá
dňa 20.09.2022, preto sa podľa § 10 ods. 1 ZoDD a § 111 ods. 3 CSP považuje dňom vrátenia za
doručenú. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD boli žalobcovia 1/ a 2/ oprávnení do desiatich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a
prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, avšak nakoľko žalobcovia nevyužili svoje

právo vzniesť u dražobníka námietky, nie sú oprávnení dožadovať sa vyslovenia neplatnosti dražby s
poukazom na skutočnosť, že cena zistená znaleckým posudkom je nízka, preto súd ani nepripustil
dôkaz výsluchom znalca k ohodnoteniu nehnuteľnosti. Ďalej mal súd za preukázané, že oznámenie
o dobrovoľnej dražbe bolo na elektronickej úradnej tabuli vyvesené dňa 14.10.2022, oznámenie o
dobrovoľnej dražbe bolo doručené Daňovému úradu Trnava dňa 12.10.2022, listom zo dňa 12.05.2021

veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. dlžníkom - žalobcom 1/ a 2/ oznámila, že začína výkon záložného
práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Fotodokumentáciou mal súd preukázané, že
na nehnuteľnosti bolo umiestnené oznámenie o dražbe, ktoré obsahovalo všetky zákonom stanovené
náležitosti podľa § 17 ods. 1 ZoDD a nehnuteľnosť bola označená páskou s označením ,,dražba“.
Zároveň pokiaľ ide o tvrdené dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby - že nebolo zverejnené oznámenie

o dražbe v určenej lehote na úradnej tabuli obce; že oznámenie o dražbe nezaslal správcovi dane;
že veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby neoznámil dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva
najmenej 30 dní dopredu, ako aj že predmet dražby nebol označený v zmysle ZoDD; súd poukazoval
tiež na to, že žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli, ako boli údajným porušením zákonných ustanovení dotknutí
na svojich právach, pričom pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby musí byť žalujúca osoba

práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach (§ 21 ods. 2 ZoDD).

29.Žalobcovia1/a2/snapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancienesúhlasili,predovšetkýmnamietali
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a okolnosť, že súd sa náležite nevysporiadal
so všetkými ich relevantnými argumentmi. V prvom rade namietali neplatnosť postúpenia pohľadávky

pôvodným veriteľom zo zmluvy o splátkovom úvere t. j. Slovenskou sporiteľnou a.s. na žalovaného
1/ - ktorý bol navrhovateľom dražby. V tomto smere dôvodili, že ani platným postúpením nevstupuje
postupník do práv zo zmluvy záložného veriteľa, pretože postupník nie je účastníkom záložnej zmluvy,
z ktorej právo na podanie návrhu na vykonanie dražby pochádza. Ďalej poukazovali na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-598/21 z 9.11.2023 a namietali, že pokiaľ ide o zoplatnenie úveru, uplatnenie

tohto práva veriteľa musí byť proporcionálne so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo
strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru
a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že
predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom
rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní; čo v ich prípade dodržané nebolo. Dôvodili tiež

tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky zosplatnenia úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9
a § 565 OZ, pretože vzhľadom na písomné upozornenie banky na omeškanie so splácaním splátok
zo dňa 12.01.2021, nemohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 11.03.2021, lebo veriteľ
nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou § 565 OZ, teda nevyužil
právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky, čo malo byť podľa žalobcov do 20.02.2021. Ďalej žalobcovia namietali
skutočnosť, že súd nevyhodnotil správne okolnosť, že úver im nebol poskytnutý v uvedenej sume
125.000 eur, ale nakoľko si banka účtovala spracovateľský poplatok v sume 999,- eur, bola im skutočne
poskytnutáibasuma124.001eur,čoznamená,žebankaponížilasumuúveruonáklad,ktorýnezahrnula
do sumy splátky, čo malo za následok nesprávne úročenie úveru, pretože banka úročila neposkytnutú

sumu 125.000,- eur, namiesto skutočne poskytnutej sumy 124.001,- eur, v dôsledku čoho každý mesiac
inkasovala z majetku žalobcov vyššiu sumu ako mala. Mali za to, že pri doručovaní im znaleckého
posudku bola použitá fikcia doručenia v rozpore s právnym poriadkom SR, pričom nestačí iba zaslanie
im písomnosti, ale je potrebné jej doručenie. Súd sa nezaoberal ani správnosťou výšky uplatnenejpohľadávky, pričom dôvodili, že bolo porušené ust. § 566 ods. 2 OZ, a to zaúčtovanie čiastkovej platby
najskôr na istinu a následne na úroky, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukazovali tiež
na nezohľadnenie nepomeru výšky pohľadávky a k hodnote draženej nehnuteľnosti v zmysle rozhodnutí

ústavného súdu. Dôvodili neplatnosťou záložnej zmluvy z dôvodu, že v zmysle ust. § 151b ods. 3 OZ
nie je v zmluve o zriadení záložného práva určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, čo však súd opomenul.

30. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa so všetkými relevantnými

námietkami žalobcov prednesenými vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal a v niektorých
otázkach vec nesprávne právne posúdil.

31. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom

naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu
dražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolourobenéaninajnižšie
podanie(§2písm.a)ZoDD).Vprípade,aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvy,aleboboliporušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov

odo dňa príklepu (§ 21 ods. 2 ZDD).

32. Predmetná dražba sa viedla pre uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej
dňa 28.01.2015, pričom hoci sa na túto zmluvu (išlo o úver na bývanie) sa nevzťahujú ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak ide o zmluvu spotrebiteľskú, a to s poukazom

na ust. § 52 ods. 1 OZ, ktorej režim sa spravuje tiež ustanoveniami § 67 a nasl. zák. č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúcimi hypotekárne bankovníctvo, ktoré
ustanovenia súd prvej inštancie vo veci neaplikoval.

33. Na tomto mieste považuje odvolací súd z hľadiska stabilnej judikatúry za potrebné poukázať na

uznesenie Najvyššieho súdu z 31. mája 2021 sp. zn. 5Cdo 220/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod R 89/2021, z ktorého
vyplýva právna veta v znení ,,lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s
koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale

tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti
dražby“. Výkladom ustanovenia § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.
mája 2014 možno dospieť k záveru, že zákon stanovuje iba lehotu na podanie žaloby, nestanovuje však
žiadnu lehotu na uplatnenie jednotlivých dôvodov neplatnosti dražby, do uplynutia ktorej je možné na ne
prihliadnuť. Zákon totiž stanovuje lehotu na uplatnenie si práva prostredníctvom podania žaloby, nie na

prednes skutkových okolností týkajúcich sa dobrovoľnej dražby a ich dopĺňanie v priebehu konania.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v uznesení sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05.06.2019 uviedol
že: „..aj keď neplatnosť dražby môže byť vyslovená len z dôvodov uvedených v cit. ustanovení (t.
j. z dôvodov porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách), zákon pre ich uplatnenie na

súde žiadnu lehotu neustanovuje. Ak bolo v stanovenej (3 mesačnej) lehote začaté konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú, označiť
(tvrdiť) nielen v žalobe, prípadne pred uplynutím 3 mesačnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 ZDD, ale
aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy, ak tomu nebráni koncentrácia konania alebo v
odvolacom konaní systém neúplnej apelácie), a súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby

nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i ktoré vyšli v konaní inak najavo, aj keď
ich žiadna zo strán sporu neoznačila (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. apríla 2006, sp.
zn. 21 Cdo 1679/2005). V konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZDD tak súdu nič nebráni
vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol,
hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby;

takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti strán sporu, súd tu
nepomáha jednej zo strán sporu v uplatňovaní jej práv (nedopĺňa jej žalobný "prednes" a nevyhľadáva
za ňu "rozhodujúce skutočnosti", ani nemení ňou uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou
úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZDD teda slúžik uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie
jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty namietať

i ďalšie dôvody jej neplatnosti.“

35. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej právnej veci sa súd prvej inštancie zameral len na
tie dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré žalobcovia uviedli v podanej žalobe (t. j. 1/ spochybňujú
platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ide

o formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť; 2/ postúpenie pohľadávky
žalovanému 1/ nie je platný právny úkon, žalovaný 1/ nemá voči predmetným nehnuteľnostiam záložné
právo a nebol oprávnený zahájiť výkon záložného práva, ani navrhnúť dobrovoľnú dražbu predmetných
nehnuteľností, nakoľko platí, že z nepráva nevznikne právo; 3/ ohodnotenie predmetu dražby nebolo
vykonané v súlade so zákonom, pretože znalec si doslova vymyslel znalecký posudok a nereflektoval
reálnu cenu predmetných nehnuteľností, znalecký posudok bol výrazne podhodnotený; 4/ nemajú

vedomosť, že by bolo zverejnené oznámenie o dražbe v určenej lehote na úradnej tabuli obce;
že by v uvedenej lehote dražobník umiestnil na predmet dražby označenie a oznámenie o dražbe;
že by oznámenie o dražbe zaslal správcovi dane; že by veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby
oznámil dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní dopredu), avšak žalobcovia
v priebehu konania uvádzali tiež ďalšie dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, napr. na pojednávaní

dňa 03.04.2024 (č. l. 126), žalobcovia uplatnili aj argument, že predčasné zosplatnenie úveru je
neplatný právny úkon so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-598/21 ohľadom proporcionality
zosplatnenia úveru; uvádzali tiež okolnosť, že podávali námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby
zo dňa 13.11.2022. Ďalšiu svoju argumentáciu uvádzali v písomnom podaní zo dňa 22.05.2024 (č. l.
162 spisu), kde namietali napr. nepomer výšky pohľadávky k hodnote draženej nehnuteľnosti. S týmito

argumentmi sa potom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

36.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkusp.zn.6Cdo/159/2020zodňa07.12.2022uviedol(bod
71.), že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a
preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.

z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných
alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu
platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky,
jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z
neprijateľných zmluvných podmienok (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 21.06.2023 sp. zn.

II. ÚS 329/2023).

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/149/2020 zo dňa 23.02.2022,
publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023 pod R 75/2023 (v ktorej
veci sa súdy nižších inštancií odmietli zaoberať neprijateľnými zmluvnými podmienkami, splatnosťou

pohľadávky a neexistenciou dlhu, pozn.) uviedol, že (bod 17.) pokiaľ ide o neskúmanie žalobkyňou
namietaných neprijateľných podmienok, dovolací súd konštatuje, ak by žalovaná 1/ v rámci dobrovoľnej
dražby uplatnila plnenia majúce svoj základ v niektorých zo žalobkyňou označených neprijateľných
zmluvných podmienok, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie
neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.), pretože ak záložný veriteľ (žalovaná 1/)

vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude
spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný
veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002
Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv

dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez
právneho základu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby nie sú súdy nižších inštancií zbavené povinnosti dôsledne skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky namietané žalobkyňou a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť
(pozri aj nález Ústavného súdu SR z 13.07.2023 sp. zn. III. ÚS 416/2022).

38. Na vyššie uvedené závery nadviazala aj ďalšia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení z
27.11.2023 sp. zn. 9Cdo/187/2022 uviedol (bod 17.), že je povinnosťou súdov v konaní o neplatnosť
dobrovoľnej dražby preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo maťpodstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku
aj na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy sú povinné zaoberať sa otázkami pravosti
a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku „zosplatnenia“ úveru), jej výšky

(osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru
pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore
s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako
spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho,
aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.

39. Tiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/65/2024 zo dňa 24.09.2025 dovolací súd zdôraznil (ods. 21, 23), že
je potrebné zaoberať sa tvrdeniami spotrebiteľov, že majú obavu zo straty obydlia výkonom záložného
práva formou predaja nehnuteľnosti v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, teda súd bol povinný
skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v spore a tieto
posúdiť z úradnej povinnosti, posúdiť platnosť právnych úkonov, a to vyhlásenia predčasnej splatnosti

predmetného úveru a oznámenia o začatí výkonu záložného práva, preskúmať proporcionalitu práva
priznaného veriteľovi, aplikovať ust. § 53 a § 54 a nasl. OZ, zodpovedať skutkovú otázku týkajúcu sa
namietanej výšky pohľadávky.

40. Na pozadí vyššie citovanej judikatúry je jasné, že súd rozhodujúci o žalobe o neplatnosť dražby

podľa § 21 ods. 2 ZoDD je povinný ex offo preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka, ak takéto preskúmanie
nevykonal (ani dostatočne) súd v konaní o žalobe o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky alebo ak
rozhodnutie súdu v takomto konaní nie je dostatočne odôvodnené na to, aby umožnilo identifikovať
podmienky skúmané pri tejto príležitosti a aspoň stručné dôvody, pre ktoré sa súd domnieval, že

tieto podmienky nie sú nekalé. V danom prípade pohľadávka, pre ktorú sa viedol výkon záložného
práva formou predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, predmetom súdneho prieskumu v spore
o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere nebola, preto bolo povinnosťou súdu v tomto
spore prieskum zmluvných ustanovení úverovej zmluvy ako aj záložnej zmluvy vykonať.

41. V predmetnej veci zo zmluvy o splátkovom úvere predovšetkým vyplýva, že konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 20.09.2042. Súd prvej inštancie sa pritom v rozpore s vyššie uvedenou
judikatúrou nezaoberal náležite žalobcami v konaní namietanou splatnosťou pohľadávky žalovaného 1/,
t. j. nevyhnutne otázkou, akým spôsobom, na základe akého dojednania, v súlade s akými právnymi
ustanoveniami a či v súlade s princípom proporcionality, došlo v danom prípade k zosplatneniu

uvedeného hypotekárneho úveru. Otázka platnosti zosplatnenia predmetného úveru je pritom podstatná
pre posúdenie otázky platnosti postúpenia pohľadávky bankou na žalovaného 1/ ako na navrhovateľa
dražby, keď základným predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách je, že musí ísť o splatnú pohľadávku. Pre posúdenie platnosti predmetnej dobrovoľnej
dražby je teda nevyhnutné vyriešiť aj otázku, či sa žalovaný 1/ stal právnym nástupcom pôvodného

veriteľa v dôsledku postúpenia pohľadávky.

42. K argumentu žalobcov v odvolaní, že ani platným postúpením nevstupuje postupník do práv
zo zmluvy záložného veriteľa, pretože postupník nie je účastníkom záložnej zmluvy, z ktorej právo
na podanie návrhu na vykonanie dražby pochádza; považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že

podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené. Predmetom postúpenia teda síce nemôže byť celý záväzkový vzťah, avšak spolu
s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj aktívna legitimácia na uplatnenie pohľadávky
a jej vymožiteľnosť v súdnom konaní a ak ide o zabezpečenú pohľadávku, na postupníka prechádza
aj spolu s pohľadávkou aj dané zabezpečenie (§ 528 ods. 1 OZ). Vyslovene podľa § 151c ods. 3 OZ,

záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na
nadobúdateľa pohľadávky.

43. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri zosplatnení úveru postupoval právny predchodca žalovaného
1/ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) v súlade s § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, keď využil svoje právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.03.2021, t. j. pred splatnosťou splátky splatnej dňa 20.03.2021,
pričom toto svoje právo využil pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.11.2020, teda v zákonnej
lehote, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, mohol svoje právo využiť najskôr po
uplynutí viac než troch mesiacov omeškania s touto splátkou, ktorá skutočnosť nastala dňa 21.02.2021a v zmysle ust. § 565 OZ mohol toto svoje právo využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky dňa 20.03.2021, pričom právny predchodca veriteľa splnil aj podmienku vyžadovanú podľa §
53 ods. 9 OZ, a to písomné upozornenie dlžníkov na omeškanie, ktorú podmienku splnil zaslaním výzvy

zo dňa 12.01.2021, ktorá bola doručená žalobcom 1/ a 2/ dňa 18.01.2021; avšak súd prvej inštancie
v rámci tohto posúdenia neuviedol, ako dospel k záveru, že k zosplatneniu úveru došlo práve v súvislosti
so splátkou splatnou dňa 20.11.2020.

44. K otázke výkladu a aplikácii ustanovení § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ sa už vyjadril Najvyšší

súd SR v uznesení z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023, a to konkrétne v súvislosti s posudzovaním otázky
počiatku plynutia premlčacej doby časti pohľadávky zročnej vyhlásením okamžitej splatnosti úveru.
Okrem premlčania práva veriteľa na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky z úverovej zmluvy, najvyšší súd
v tomto uznesení vyjadril právny názor k pravidlám zosplatnenia úveru, a to v ods. 18. tohto rozhodnutia,
že v spotrebiteľských vzťahoch, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53

ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre
nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým,
že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.

Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou
dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota
môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v
čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota15dnínauplatnenieprávapoupozornenídlžníka.Najvyššísúdzastávanázor,že15-dňoválehota
na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia
príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ
zaplatí niektorú so skorších splátok.

45. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu, odvolací súd uvádza,

že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú
a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na
možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností
dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie

§ 565 OZ zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti
všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať
len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou

splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil
spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky nemusí bez ďalšieho začať plynúť až
potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota
v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565
OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky
a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby

bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je teda časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie,
a to do splatnosti splátky, ktorá nadväzuje na uplynutie 3 mesiacov od splatnosti splátky, ktorá vyvolala
zosplatnenie. Opačný záver, že veriteľ by mohol po splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ následne
úver zosplatniť kedykoľvek, by mala za následok, že zosplatnenie úveru by bolo ponechané celkomna vôli veriteľa, ktorý by tak mohol privodiť predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva na súde,
čo je však v rozpore aj so závermi Najvyššieho súdu v cit. uznesení sp. zn. 7Cdo/268/2020. Takýto
výklad považoval za ústavne konformný aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 124/2025 zo dňa

27.02.2025.

46. Vzhľadom na uvedené právne závery bolo potom nevyhnutné v spore skutkovo správne ustáliť,
v súvislosti s ktorou konkrétnou splátkou vyhlásil pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný
1/ dôvodil, že k zosplatneniu úveru malo dôjsť v súvislosti s nezaplatenou splátkou splatnou dňa

20.11.2020. Žalobcovia v konaní ako aj v odvolaní platnosť zosplatnenia namietali, že vzhľadom
na písomné upozornenie banky na omeškanie so splácaním splátok zo dňa 12.01.2021, nemohlo
dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 11.03.2021, lebo veriteľ nerealizoval svoje právo na
zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou § 565 OZ, teda nevyužil právo žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky,
čo malo byť podľa žalobcov do 20.02.2021. Je zrejmé, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú malo dôjsť

kzosplatneniuúveru,niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonom
určených podmienok, t. j. uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ, ako aj lehoty podľa § 565 OZ.

47. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023
z 31.07.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.09.2024 už opakovane vyjadril právny názor, že pre platnosť

právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru v súlade § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné, aby
v tomto zosplatnení (výzve – upozornení) veriteľ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže
jednorazovo a predčasne zosplatniť celý úver. Tento právny názor uvádza napokon aj v uznesení sp. zn.
6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR č. 3/2025 so znením právnej vety: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie

je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie však so zreteľom na tieto právne závery vec
neposudzovalavtomtosmereanináležitédokazovanienevykonal,resp.vykonanédokazovanievtomto

smere nevyhodnocoval.

48. Ďalej pokiaľ ide o posudzovanie otázky platnosti zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru,
keďže ide v predmetnej veci o spotrebiteľský právny vzťah, je na tomto mieste potrebné poukázať
na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21 (Sp, Cl proti Všeobecnej úverovej banke

a.s.), ktorý rozhodol, že: „Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle,
že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu

možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany
spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia

spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

49. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že je úlohou súdu zaoberať sa proporcionalitou ustanovenia
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve upravujúcej právo spotrebiteľa úver zosplatniť, vo
vzťahu k závažnosti porušenia povinností spotrebiteľom. V predmetnej veci síce súd prvej inštancie

konštatuje, že ku dňu doručenia výzvy žalobcom zo dňa 12.01.2021, boli títo v omeškaní so zaplatením
sumy 7.389,39 eura, čo malo predstavovať viac než 14 splátok, avšak ďalej otázku proporcionality
nevyhodnocuje, nepomeruje a neodôvodňuje.

50. V súvislosti s proporcionalitou je potrebné poukázať aj na potrebu zaoberať sa ne/primeraným

rozdielom medzi hodnotou draženej veci a výškou pohľadávky, pričom Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10.
septembra 2014 vo veci C-34/13, Monika Kušiová proti Smart Capital, a.s. poukázal na to, že je na
súde, aby princíp proporcionality naplnil. Neprimeranosť dražby sa posudzuje s ohľadom na ust. § 3
ods. 1 a 6 OZ a s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. 1 Ústavy SR. V zmysle súdnejpraxe je neprimeraný výkon záložného práva pritom aktuálny, ak hodnota zálohu prevyšuje viac ako
dvojnásobok hodnoty pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 17.12.2012, sp. zn. 17 Co
108/2013), resp. keď hodnota zabezpečenia prevyšuje 140 % pohľadávky (rozsudok Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 7 Co 63/2009). Rovnako ďalším faktorom primeranosti je možnosť s menšími dopadmi
na práva osoby povinnej zo záložného práva vymôcť splatnú pohľadávku v exekúcii (rovnako ohľadom
proporcionality viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014).
V predmetnej právnej veci však súd prvej inštancie test proporcionality nevykonal, nakoľko neustálil,
aká bola hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia

o začatí výkonu záložného práva, v pomere k hodnote draženej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie aj v tomto smere vec nesprávne právne posúdil.

51. V neposlednom rade v súvislosti so skúmaním platnosti postúpenia pohľadávky banky na
žalovaného 1/, je potrebné poukázať na závery rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025, ktorý rozhodol,

že: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Ani z tohto hľadiska
sa súd prvej inštancie platnosťou postúpenia pohľadávky na žalovaného 1/ nezaoberal.

52. Ďalej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výškou pohľadávky, pre ktorú
sa začal výkon záložného práva. Je potrebné uviesť, že v tomto smere odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie absentuje. Súd prvej inštancie sa zaoberal iba okolnosťou platnosti dojednania
spracovateľského poplatku v sume 999,- eur, pričom stručne dospel k záveru, že predmetné ustanovenie

nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nezistil ani existenciu iných neprijateľných
zmluvných podmienok. Žalobcovia však argumentovali napr. tým, že úver im bol poskytnutý iba v sume
124.001,- eur, t. j. znížený o poplatok 999,- eur, teda dochádzalo nesprávne k úročeniu celej sumy
125.000,- eur. Dokazovanie a právne posúdenie v tomto smere súd prvej inštancie nevykonal. Pokiaľ ide
o stručný záver súdu, že nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, nemožno považovať

takéto odôvodnenie za dostatočné na to, aby umožnilo identifikovať podmienky, ktoré boli súdom
skúmané pri tejto príležitosti a aspoň stručné dôvody, pre ktoré sa súd domnieval, že tieto podmienky
nie sú nekalé.

53. Posúdenie otázky existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, vrátane

platnosti zosplatnenia úveru, je pritom podstatné pre záver, či boli splnené podmienky postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Bez ustálenia, či žalovanému 1/ naozaj
patrilo právo uspokojovať v dražbe spornú pohľadávku, teda či mal vôbec postavenie záložného veriteľa,
nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočné.

54. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa doručenia znaleckého posudku žalobcom, súd prvej inštancie
uzavrel, že tento im bol v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD zaslaný podaním na pošte dňa 25.08.2022.
Žalobcovia v odvolaní dôvodili, že neboli splnené podmienky pre fikciu doručenia, pričom nepostačuje
iba zaslanie znaleckého posudku, ale je potrebné jeho doručenie. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD platí,
že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné

alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené.
Zároveň podľa § 12 ods. 4 ZoDD platí, že dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. K uvedenému právnemu posúdeniu odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/51/2022 zo dňa 27.03.2024, podľa
ktorého (ods. 22) všeobecnú zákonom ustanovenú povinnosť doručiť písomnosť do vlastných rúk poštou

podľa § 10 ods. 1 ZoDD v kontexte s inou osobitnou povinnosťou dražobníka zaslať zápisnicu o
vykonanej dražbe podľa § 24 ods. 7 rovnakého zákona (čo je obdoba povinnosti dražobníka zaslať
vlastníkovi znalecký posudok, pozn. odvolacieho súdu) takto možno podľa názoru dovolacieho súdu
vnímať nanajvýš v rovine povinnosti odosielateľa písomnosti sa postarať o riadny (údajom na obálke
uvedeným zodpovedajúci) obsah zásielky, o jej vypravenie údajmi nevyhnutnými pre naplnenie účelu

doručovania (o. i. správnymi a čo najúplnejšími identifikačnými údajmi adresáta vrátane jeho presnej
a aktuálnej adresy, o ktorej správnosti neexistujú odôvodnené pochybnosti) a o jej odovzdanie na
poštovú prepravu (tomu, kto má samotné doručenie realizovať, t. j. pošte alebo inému doručovateľovi
spôsobilému učiniť zadosť zákonnej požiadavke na preukázateľnosť doručenia - do vlastných rúk); poštaaj každý iný do úvahy prichádzajúci doručovateľ vyjmúc samotného odosielateľa sú obvykle osobami
od odosielateľa odchylnými, a preto treba logicky považovať za vylúčené, aby povinnosti v procese
doručovania stíhajúce ich vrátane možných následkov ich nesplnenia, boli prenášané na odosielateľa.

55. Postup doručovania zásielky obsahujúcej znalecký posudok vyplýva z doručeniek na č. l. 93 a 95
spisu, z ktorých vyplýva, že zásielky boli podané na pošte dňa 25.08.2022, prvý pokus o doručenie bol
dňa 26.08.2022, druhý pokus dňa 30.08.2022, ktorý bol neúspešný, preto boli zásielky uložené na pošte
a po uplynutí úložnej doby boli dňa 20.09.2022 vrátené odosielateľovi ako neprevzaté v odbernej lehote,

pričom na oboch zásielkach je uvedená adresa bydliska žalobcov tak, ako v podanej žalobe. V danom
prípade teda boli splnené podmienky doručovania v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 106 ods.
1 a § 111 ods. 3 CSP), pre uplatnenie fikcie doručenia zásielky.

56. K námietke žalobcov vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby, súd prvej inštancie uzavrel, že títo
do desiatich pracovných dní od doručenia im znaleckého posudku nevzniesli u dražobníka námietky

proti ohodnoteniu predmetu dražby, preto nie sú oprávnení dožadovať sa vyslovenia neplatnosti dražby
s poukazom na skutočnosť, že cena zistená znaleckým posudkom je nízka. Uvedený záver súdu prvej
inštancie je však nesprávny, pretože súd prvej inštancie opomenul námietky žalobcov zo dňa 13.11.2022
(ktorým sa navyše súd aj venoval na pojednávaní dňa 03.04.2024). Predmetné námietky žalobcov sú
pritom súčasťou notárskej zápisnice o vykonanej dražbe dňa 15.11.2022 (č. l. 17-26 a potom tiež č.

l. 61 – 66 spisu), teda je zrejmé, že v dražobnom konaní žalobcovia zaslali navrhovateľovi dražby
a dražobníkovi námietky zo dňa 13.11.2022, ktoré v čase konania dražby mal notár k dispozícii (č. l. 25
a 65 spisu), keďže ich poňal ako prílohu zápisnice o dražbe zo dňa 15.11.2022 a v ktorých žalobcovia
namietajú ohodnotenie nehnuteľností vo výške 137.000,- eur, uvádzajú že nehnuteľnosti majú hodnotu
200.000,- eur, pretože znaleckým posudkom 238/2021 v roku 2021 boli ohodnotené na 174.000,- eur

a cena nehnuteľností vzrástla. Je zrejmé, že žalobcovia nedodržali lehotu na 10 dní od doručenia im
znaleckého posudku na podanie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby, avšak v dražobnom
konaní pred termínom dražby takého námietky vzniesli.

57. Najvyšší súd SR pritom vo svojom uznesení sp. zn. 5Cdo/56/2024 zo dňa 25.06.2025 uviedol, že

(ods. 30.1.) márne uplynutie lehoty podľa § 12 ods. 5 ZoDD nemá za následok zánik práva vlastníka
predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. V tam uvedenej veci vzniesol žalobca námietky proti znaleckému posudku až
v deň konania dražby a následne v priebehu konania. Napriek tomu dospel v danej veci dovolací súd
k záveru, že dražobník sa námietkami žalobcu nezaoberal, teda si nesplnil povinnosti plynúce z ust.

§ 12 ods. 1 ZoDD a pristúpil k vykonaniu dražby, ktorý postup vzbudzuje pochybnosti, či ohodnotenie
predmetu dražby je v súlade s § 12 ods. 1 ZoDD podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Pritom (ods. 21.1.) samostatným dôvodom neplatnosti dražby je jej neprimeranosť, ktorá sa
posudzuje s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 OZ s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. 1
Ústavy SR. Aj preto ust. § 3 ods. 6 ZoDD nie je vo svojej podstate reguláciou primeranosti dražby, ale

reguláciou zákonnosti dražby. Ust. § 3 ods. 1 OZ je generálnou klauzulou primeraného výkonu práva,
a teda aj záložného práva. Z ust. § 12 ods. 1 ZoDD vyplýva, že dražobník je zodpovedný za to, aby cena
predmetu dražby zodpovedala všeobecnej cene v mieste a čase konania dražby, toto kritérium musí
zohľadniť bez ohľadu na uplynutie lehôt uvedených v § 12 ods. 5 ZoDD.

58. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj v predmetnej veci žalobcovia, hoci po lehote v zmysle § 12
ods. 5 ZoDD, avšak predsa, vzniesli v dražobnom konaní námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby,
avšak v konaní nebolo vykonané dokazovanie ohľadom toho, či a ako sa dražobník s týmito námietkami
vysporiadal. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie tiež vec neprávne právne posúdil a potrebné
dokazovanie nevykonal.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, pretože hoci primárny vzťah medzi žalobcami a žalovaným 1/ bol vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pri výklade ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD preskúmateľne nepodrobil
náležitej kontrole základnú úverovú, ako ani záložnú zmluvu z hľadiska existencie neprijateľných

zmluvných podmienok, nevykonal prieskum pravosti, výšky a splatnosti zabezpečovanej pohľadávky
záložného veriteľa (ust. § 7 ods. 2 ZoDD), nezaoberal sa náležite, zo všetkých vyššie uvedených
aspektov ani otázkou platnosti zosplatnenia predmetného hypotekárneho úveru a s tým súvisiacou
platnosťou postúpenia pohľadávky banky na žalovaného 1/, ani proporcionalitou výkonu práva úverzosplatniť, ani proporcionalitou medzi hodnotou zálohu a výškou pohľadávky a v rozpore so ZoDD
nezohľadnil ani námietky žalobcov proti ohodnoteniu predmetu dražby.

60.Vzhľadomnavyššieuvedené,keďževdanomprípadedošlonesprávnymprocesnýmpostupomsúdu
prvej inštancie (nedostatočným odôvodnením jeho rozhodnutia) k znemožneniu stranám realizovať ich
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nie je
možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom; ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci (ohľadom výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD v súlade s ustálenou judikatúrou

vyšších súdnych autorít a v dôsledku toho nepreskúmania neprijateľných zmluvných podmienok
predmetnej úverovej a záložnej zmluvy, ako ani pravosti, výšky a splatnosti zabezpečovanej pohľadávky
záložného veriteľa, platnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby,
ako i posúdenia vykonania dražby z hľadiska princípu proporcionality a nezohľadnení argumentácie
žalobcov proti ohodnoteniu predmetu dražby) súd nevykonal nielen navrhované, ani ex offo nevyhnutné
dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred

odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu s použitím ust. § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

61. Ďalšie prípadné odvolacie argumenty žalobcov považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci

samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý

ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

62. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne vykonať pre vec relevantné dôkazy, vrátane
dôkazov, ktoré je v tomto spotrebiteľskom spore v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ povinný
vykonať ex offo (§ 295 CSP), zistený skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na

zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, predovšetkým vec podrobiť
právnemu posúdeniu podľa § 21 ods. 2 ZoDD v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou najvyšších
súdnych autorít, vrátane Súdneho dvora EÚ, najmä preskúmať zmluvné podmienky úverovej a záložnej
zmluvy, ďalej sa vysporiadať jednoznačne s otázkou splatnosti pohľadávky a platnosti jej postúpenia
žalovanému 1/, ako aj s proporcionalitou vykonanej dražby pokiaľ ide o pomer medzi hodnotou zálohu

a hodnotou pohľadávky, otázkou ohodnotenia predmetu dražby; potom vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť, teda
uviesť, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, prečo niektoré navrhované dôkazy nevykonal, ako
jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, k akým skutkovým zisteniam na základe takto
vykonaného dokazovania dospel a ako vec právne posúdil.

63. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

64. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/6/2025
28Co/6/2025-
2123200903Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).