Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100624
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100624.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX, XXX XX C., podnikajúca pod obchodným menom: A. B. GIMY
DESIGN, miesto podnikania: Jánovce 175, 059 13 Jánovce, IČO: 44 864 531, proti žalovanému: Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom: Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00009/2024 zo dňa 27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2024 (ďalej aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00009/2024 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“ „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým
rozhodnutím predseda žalovaného zmenil podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkaz
nedoplatkov (ďalej aj „VN“) č. 2146401518 zo dňa 18.12.2023, vo veci predpísania nedoplatku na

poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2020 v sume 326,31 eur, ktorý bol vydaný
zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Poprad tak, že výsledkom
ročného zúčtovania poistného za rok 2020 bol nedoplatok v sume 399,75 eur. Žalobkyňa sa zároveň
proti žalovanému domáhala náhrady trov konania.

II.

Administratívne konanie

2. Zdravotná poisťovňa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Panónska cesta č. 2, 851
04 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Poprad, predpísala platiteľke poistného (žalobkyni) Výkazom
nedoplatkov č. 2146401518 zo dňa 18.12.2023 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného
za rok 2020 (ďalej aj „RZ 2020“) v sume 326,31 eur podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004

Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia VN vyplýva, že dňa 18.06.2021 vydala zdravotná
poisťovňa oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. 2146401518, voči ktorému platiteľka poistného
(žalobkyňa) podala nesúhlasné stanovisko. Zdravotná poisťovňa po zohľadnení skutočností uvedenýchv nesúhlasnom stanovisku menovanej dospela k záveru, že celkovým výsledkom RZ za rok 2020, ktorý
bol zistený ku dňu 18.12.2023, je nedoplatok vo výške 326,31 eur, ktorého podrobný výpočet je určený
z údajov v tabuľke „prehľad údajov pre výpočet RZ“.

3. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov podala platiteľka poistného v zákonnej lehote námietky, v
ktorých uviedla, že žiada o zrušenie VN č. 2146401518 zo dňa 18.12.2023, ktorým jej zdravotná
poisťovňa vymerala nedoplatok vo výške 326,31 eur. V námietkach platiteľka poistného okrem
ďalšieho namietala predovšetkým tú skutočnosť, že nesúhlasí s tvrdením zdravotnej poisťovne, že si

oznamovaciu povinnosť splnila až v roku 2023 (vyplnením prísl. formulára), nakoľko už v roku 2020, teda
v čase kedy jej dcéra dovŕšila šiesty rok veku (dieťa platiteľky poistného narodené dňa XX. XX. XXXX), ju
telefonicky kontaktovala príslušná pracovníčka zdravotnej poisťovne (počas pandémie COVID), pričom
žalobkyňa jej telefonicky potvrdila, že jej dcéra 09.05.2020 dovŕšila šiesty rok veku, a preto súbeh s
režimom poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., sa týmto dátumom
u nej ukončuje. Napriek uvedenému, zdravotná poisťovňa telefonické oznámenie o ukončení súbehu

platiteľky poistného s režimom štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., vôbec
nezohľadnila. V tejto súvislosti platiteľka poistného poukázala aj na to, že samotná zdravotná poisťovňa
mala z jej evidenčného systému zo spracovaných údajov vedomosť o tom, že jej dcéra dňa 09.05.2020
už dovŕšila šiesty rok veku, preto nerozumie, prečo ju zdravotná poisťovňa nekontaktovala skôr, ešte
v období rokov 2020 - 2022, ale až v decembri roku 2023, kedy zdravotná poisťovňa kontrolou zistila,

že neeviduje splnenie oznamovacej povinnosti platiteľky poistného. S poukazom na uvedené platiteľka
poistného žiadala zdravotnú poisťovňu o predloženie evidencie, z ktorej budú zrejmé všetky jej režimy
ako platiteľky poistného a zároveň žiadala aj o prepočet a správne vykonanie RZ 2020.

4. Zdravotná poisťovňa námietkam platiteľky poistného nevyhovela a postúpila ich so svojim

stanoviskom (§ 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z.) na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej aj „Úrad“). Následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom zo dňa
03.05.2024 podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, vyzval platiteľku poistného o vyjadrenie k stanovisku
zdravotnej poisťovne zo dňa 11.01.2024.

5. Platiteľka poistného doručila úradu svoje vyjadrenie zo dňa 21.05.2024, kde citovala ust. § 77a
ods. 1 a 3 zákona č. 581/2004 Z. z. a ust. Správneho poriadku § 3 ods. 1, 4 a 5, § 4 ods. 2, § 32
ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a § 46. Menovaná vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdením zdravotnej poisťovne,
že si nesplnila včas zákonnú oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni (resp. že si splnila
oznamovaciu povinnosť až dodatočne, nakoľko už v roku 2020, teda v čase keď jej dcéra dovŕšila šiesty

rok veku, telefonicky o tom informovala pracovníčku zdravotnej poisťovne (počas pandémie COVID),
pričom táto jej telefonicky potvrdila aj skutočnosť, že dcéra 09.05.2020 dovŕšila šiesty rok veku, a teda
súbeh s režimom poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., sa u
nej ukončil. V tejto súvislosti platiteľka poistného preto navrhla správnemu orgánu, aby vykonal dôkaz
žiadosťouoposkytnutiesúčinnostiutelefónnehooperátoraSlovakTelekom,a.s.,vrámciktoréhosioverí

hovor z jej telefónneho čísla s pobočkou zdravotnej poisťovne Poprad v roku 2020. Na podporu svojho
tvrdenia platiteľka poistného uviedla, že v čase kedy u nej došlo k ukončeniu režimu poistenca štátu
definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., platili na území Slovenska tzv. covidové
opatrenia, tzn. že štátne inštitúcie pracovali len v núdzovom režime a všetky stránky boli v podstate
vybavované len telefonicky, príp. elektronicky. S poukazom na vyššie uvedené menovaná má za to,

že ak si svoju oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni splnila telefonicky, neobstojí tu postup
zdravotnej poisťovne, kedy odvodzuje splnenie oznamovacej povinnosti iba o vyplnenia formulárového
tlačiva. Preto navrhla, aby úrad prešetril nielen správnosť výpočtu poistného, ale najmä dôvod, ktorý
viedol k vzniku dlhu na poistnom, a teda nesprávny postup zdravotnej poisťovne, ktorá nezohľadnila
telefonické oznámenie zániku režimu poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z..

Platiteľka poistného zároveň k svojmu vyjadreniu predložila aj čestné prehlásenie. Menovaná v závere
poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti riadne odvádza preddavky na zdravotné poistenie, avšak
v dôsledku vyrubenia dlhu zdravotnou poisťovňou je jej znemožnené absolvovať akúkoľvek zdravotnú
starostlivosť. Nakoľko platiteľka poistného má za to, že oznamovacia povinnosť bola z jej strany platne
a účinne splnená, z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania voči uplatňovaným nárokom zo strany

zdravotnej poisťovne.

6. Po preskúmaní námietok platiteľky poistného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
prostredníctvom predsedu (ďalej aj „žalovaný“) vydal rozhodnutie č. PV 912/00009/2024 zo dňa27.06.2024(ďalejajako„napadnutérozhodnutie“),ktorýmvzmysleust.§77aods.6zákonač.581/2004
Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zmenil Výkaz nedoplatkov č. 2146401518 zo dňa

18.12.2023 vydaný zdravotnou poisťovňou, proti ktorému platiteľka poisteného podala námietky zo dňa
08.01.2024 a v zmysle ust. § 19 ods. 9 v spojení s ust. § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisovvovecipredpísanianedoplatkunapoistnomvyplývajúcizročného
zúčtovania poistného za rok 2020 v sume 326,31 eur, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za

rok 2020 je nedoplatok v sume 399,75 eur. Platiteľka poistného tak bola zaviazaná zaplatiť zdravotnej
poisťovni nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2020 v sume
399,75 eur, pričom rozhodnutie v celom rozsahu nahradilo výkaz nedoplatkov. Napadnuté rozhodnutie
bolo žalobkyni doručené dňa 10.07.2024. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2024.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrejmým spôsobom odôvodnil prečo pristúpil

k zmene VN vydaného zdravotnou poisťovňou, pričom zároveň podrobne poukázal aj na rozsiahle
odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2020. Uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná poisťovňa prepočet
RZP za obdobie roka 2020 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo vyhlásenie platiteľky
poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu povinnosť, že v období

do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva starostlivosť o dieťa vo veku do
šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z.
z. ku dňu 08.05.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu na základe novozistených skutočností
a v rozhodnom období roka 2020 ju evidovala od 09.05.2020 do 18.11.2020, a od 01.12.2020 do
31.12.2020 ako SZČO bez súbehu s poistencom štátu. Z rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie RZ

2020 boli platiteľom poistného uhradené preddavky na poistné v celkovej sume 194,30 Eur. Po vykonaní
prvotného RZ 2020 zdravotná poisťovňa zistený preplatok po zdanení vo výške 53,74 Eur v súlade s
§ 19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z. započítala s pohľadávkami za obdobie 202102 vo výške 5,67
Eur, 202103 vo výške 5,57 Eur, 202104 vo výške 25,57 Eur, 202105 vo výške 5,57 Eur a 202106 vo
výške 11,36 Eur. Po prepočte RZ 2020 zanikol preplatok a zrušili sa zápočty preplatku s pohľadávkami.

Po preskúmaní platieb predseda úradu dospel k záveru, že zdravotná poisťovňa v čase vykonania
prepočítaného RZ 2020 neevidovala na účte platiteľa poistného preddavky na poistné v celkovej výške
194,30 Eur, ale iba vo výške 173,13 Eur (135,66 Eur ako vyrovnané poistné z vyššie uvedených platieb
na základe prvotného RZ 2020 + 32,57 Eur po zrušení kompenzácií a preúčtovaní z preddavkov na
poistné z roku 2021 na rok 2020 + 4,90 Eur vrátená zrážková daň). Dôvodom, prečo nebolo možné ku

dňu 18.12.2023 preúčtovať platiteľovi poistného kompenzácie z roku 2021 vo výške 53,74 Eur na rok
2020, je tá skutočnosť, že dňa 02.09.2022 zdravotná poisťovňa poštovým peňažným poukazom vrátila
platiteľovi poistného časť týchto platieb, t. j. vo výške 21,17 Eur ako súčasť preplatku vo výške 274,27
Eur za rok 2021 (výsledok prvotného ročného zúčtovania poistného za rok 2021). Platiteľ poistného bol
listom zo dňa 19.12.2023 vyzvaný na vrátenie neoprávneného preplatku z ročného zúčtovania poistného

zarok2021,avšaknavýzvunereagovalaneoprávnenýpreplatoknevrátilzdravotnejpoisťovni.Žalovaný
následne podrobne uviedol spôsob výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka
2020. K tvrdeniu platiteľa poistného, že si oznamovaciu povinnosť splnil v roku 2020, kedy bol telefonicky
kontaktovaný pracovníkom zdravotnej poisťovne, ktorému potvrdil ukončenie kategórie poistenca štátu
definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., a preto nesúhlasí s tým, že si nesplnil

(resp. dodatočne splnil oznamovaciu povinnosť), žalovaný uviedol, že zdravotná poisťovňa nedisponuje
informáciami ohľadom kontaktovania platiteľa poistného telefonicky v roku 2020 vo veci ukončenia
poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. a zároveň ani platiteľ
poistného nedoložil relevantný doklad, ktorým by podložil svoje tvrdenie. Vo vzťahu k namietanému
premlčaniu nedoplatku poisteného vyplývajúceho z RZ 2020 žalovaný uviedol, že táto námietka je

neopodstatnená s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. Na právo zdravotnej poisťovne
uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom (§ 19 ods. 9) za rok 2020 sa vzťahuje päť ročná premlčacia
lehota od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať
ročné zúčtovanie poistného. K námietkam platiteľa poistného, že zdravotná poisťovňa mu nedoručovala
výzvu v zmysle § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., žalovaný uviedol, že nakoľko platiteľ poistného

bol počas celého rozhodujúceho obdobia SZČO, nebol dôvod na zasielanie takejto výzvy. Zároveň sa
stotožňuje so zdravotnou poisťovňou, že platiteľ poistného nemal neevidovaného platiteľa, a preto ho
zdravotná poisťovňa nemôže zaevidovať ako platiteľa podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul, že námietky platiteľky
poistného (žalobkyne) pokladá za nedôvodné a neopodstatnené.

III.
Konanie na správnom súde
Správna žaloba

8. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala v zákonnej lehote na správny
súd správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

9. Podľa žalobkyne nesprávnym úradným postupom žalovaného, nedostatočným zistením skutkového

stavu a nedostatočným vyhodnotením dôkazov došlo rozhodnutím žalovaného k porušeniu práv a
právom chránených záujmov žalobkyne. Uvedené žalobkyňa odôvodňuje nezohľadnením skutkového
stavu, na ktorý poukazovala, nedostatočným, či vôbec žiadnym vysporiadaním sa s návrhmi na
vykonanie dôkazov, ako aj nesprávnym vyhodnotením dôkazov bez toho, aby správny orgán uviedol
prečo navrhované dôkazy nezohľadnil a nevykonal alebo aspoň uviedol akými úvahami sa riadil, keď

dospel k vydanému rozhodnutiu.

10. Podľa žalobkyne sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí zaoberal iba vysvetlením ako vypočítal
nedoplatok na ročnom zúčtovaní poistného za rozhodné obdobie, avšak namietanému dôvodu, resp.
postupu zdravotnej poisťovne, a teda dôvodu prečo nedoplatok vôbec vznikol sa žalovaný opomenul v

odôvodnení a pri hodnotení dôkazov venovať.

11.Žalobkyňaďalejnamietavsprávnejžalobeporušeniezásadymateriálnejpravdyakojednuznosných
zásad správneho konania, pričom uvedené žalobkyňa odôvodňuje tým, že žalovaný sa nevysporiadal s
jednotlivými jej tvrdeniami uvedenými v námietkach proti VN, ohľadom skutočností, že jej oznamovacia

povinnosť ako platiteľky poistného materiálne bola splnená už v roku 2020, a nie až v roku 2023, na ktorú
žalobkyňa už opakovane poukazovala, a teda, že zdravotná poisťovňa mala už v roku 2020 informácie
pre správny výpočet RZP. Taktiež uviedla, že ak by správny orgán dostatočným spôsobom zisťoval
skutkový stav, vykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou (tzn. zabezpečením výpisu telefonických
hovorov od tel. operátora z dotknutého obdobia, ktorý by potvrdili tvrdenie žalobkyne o telefonickom

oznámení ukončenia kategórie poistenca štátu zdravotnej poisťovni), nevyhnutne by muselo dôjsť k
odstráneniu rozporov medzi tvrdeniami žalobkyne a zdravotnej poisťovne.
12. Ďalej žalobkyňa namietala, že v spornom období neobdŕžala od zdravotnej poisťovne žiadnu výzvu,
ktorou by bola vyzvaná na oznámenie kategórie platiteľa poistného. Podľa žalobkyne tvrdenie, že
rozhodujúcim pre zohľadnenie správnych režimov platiteľa poistného je až vypísaním formulára/tlačiva

zdravotnej poisťovne, je neudržateľné a popretím zásady zistenia materiálnej pravdy v administratívnom
konaní. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zákon pritom výslovne nezakazuje vykonať oznámenia inou
formou pod sankciou neplatnosti. Naviac zdravotná poisťovňa v jej prípade o ukončení režimu poistenca
štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. mala vedomosť nielen na základe jej
telefonického oznámenia, ale aj zo svojej internej evidencie, nakoľko zdravotná poisťovňa spracúva aj

údajedieťaťažalobkyne.Žalobkyňanamietalaajskutočnosť,žesprávnyorgánnezohľadnilanijejčestné
prehlásenie v danom smere a ani sa nevysporiadal s tým, prečo tak neurobil.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. PV 912/00009/2024 zo dňa 27.06.2024, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zároveň sa proti žalovanému domáhala aj náhrady trov konania.

IV.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika

14. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2025, v ktorom uviedol,
že s tvrdeniami žalobkyne v správnej žalobe sa nie je možné stotožniť. V tejto súvislosti žalovanýpoukázal na to, že vo veci riadne a dôsledne zistil a preskúmal skutkový stav v prejednávanom
správnom konaní, pričom pri rozhodovaní zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva na

podklade akých skutočností bolo rozhodnutie vydané, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení
dôkazov a v súlade s akými príslušnými právnymi predpismi žalovaný posúdil prejednávanú právnu
vec. V odôvodnení sa žalovaný taktiež vysporiadal so všetkými žalobkyňou namietanými tvrdeniami
a skutočnosťami, ktoré v námietkach proti výkazu nedoplatkov žalobkyňa namietala. Rozhodnutie tak
na základe vyššie uvedeného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a dostatočným spôsobom

odôvodnené. Podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a zrejmým spôsobom
odôvodnil prečo pristúpil k zmene VN vydaného zdravotnou poisťovňou, pričom zároveň podrobne
poukázal aj na rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za
obdobie roka 2020.

15. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná

poisťovňa prepočet RZP za obdobie roka 2020 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo
vyhlásenie platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu
povinnosť, že v období do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva
starostlivosť o dieťa vo veku do šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11
ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 05.08.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu

v období od 09.05.2020 do 18.11.2020 a od 01.12.2020 do 31.12.2020 ako SZČO bez súbehu s
poistencom štátu ergo žalobkyňa na základe novozistených skutočností bola evidovaná v rozhodnom
období roka 2020 od 01.01.2020 do 31.12.2020 ako SZČO, z toho od 01.01.2020 do 08.05.2020 ako
SZČOapoistenecštátupodľa§11ods.7písm.j)zákonač.580/2004Z.z.,od09.05.2020do18.11.2020
a od 01.12.2020 do 31.12.2020 ako SZČO bez súbehu s režimom poistenca štátu a od 19.11.2020

do 30.11.2020 ako SZČO a poistenec podľa § 11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z. z. Z
rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie roku 2020 boli žalobkyňou uhradené preddavky na poistné
v celkovej sume 194,30 Eur.

16. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť, riešenie chýbajúcej

kategórie žalobkyne na základe jej telefonického hovoru zákon č. 580/2004 Z. z. nepozná a preto ani
nepripúšťa. Podľa ust. § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. si poistenec a platiteľ poistného môžu
oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom
elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,
že v prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu povinnosť zákonným spôsobom v

zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu evidovaniu kategórie platiteľa poistného
v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo tak dôjsť k vzniknutej situácii. V
tejto súvislosti žalovaný dodal, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že akým spôsobom má
byť oznámená zmena alebo vznik platiteľa poistného, a preto oznámenie kategórie prostredníctvom
telefonického hovoru rozhodne nie je v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z.. Správnosť názoru

žalovaného v predmetnej veci potvrdzuje aj § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., podľa
ktorého platiteľ poistného je povinný oznámiť zmenu platiteľa poistného zdravotnej poisťovni spôsobom
určeným správnym orgánom. Zákonom spomínaný spôsob oznámenia uvedenej zmeny je opísaný
aj v Metodickom usmernení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/14 „Spôsob
oznámenia platiteľa poistného o vzniku zmene a zániku platiteľa poistného na verejne zdravotné

poistenie voči zdravotnej poisťovni“ uverejnenom vo Vestníku úradu.

17. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkazný
prostriedok, príp. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali akúkoľvek moc ovplyvniť skutočnosti
uvádzané správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí, resp. mali potenciál akýmkoľvek spôsobom

vyvrátiť dôvodnosť a správnosť tvrdení správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí. Preto žalovaný v
celom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí. Navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol a nežiadal náhradu trov konania.

18. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou zo dňa 06.03.2025, v ktorej uviedla,

že z obsahu vyjadrenia žalovaného nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by podporili záver o
zákonnom postupe žalovaného pri vydaní rozhodnutia, a teda i záver o zákonnosti jeho rozhodnutia.
Práve naopak, žalovaný správny orgán obsahom vyjadrenia len potvrdzuje nesprávnosť úradného
postupu pri zisťovaní skutkového stavu, ako aj súvisiace nedostatočné zhromaždenie a vyhodnoteniedôkazov. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného o spoľahlivo zistených rozhodných skutočnostiach,
čo spolu s už pomenovanými pochybeniami v procese vydávania správneho rozhodnutia odôvodňuje
námietku žalobkyne o nezákonne vydanom správnom akte. Zároveň opätovne poukázala, že za takých

okolností, kedy zdravotná poisťovňa má faktickú vedomosť o zmene kategórie platiteľa poistného, teda
má vedomosť o zániku povinnosti štátu platiť za poistenca poistné (z telefonického oznámenia platiteľa
poistného, z interných systémov poisťovne, zohľadnením plynutia času a zohľadnením dosiahnutia
šiesteho roku veku dieťaťa,...) a zároveň na overenie týchto „rozhodných skutočností" poisťovňu
oprávňuje zákon o zdravotnom poistení v ustanoveniach § 29b a nasl., nemôže si žalovaný osvojiť ako

správnetvrdeniezdravotnejpoisťovneo„dodatočnomzisteníazapracovanínovozistenýchskutočností",
ktoré majú odôvodniť dodatočné vyrubenie nedoplatku na poistnom z RZP. Nakoľko ustanovenie § 27
ods. 1 SSP oprávňuje žalobcu navrhnúť súdu, aby posúdil i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia,
žalobkyňa týmto doplnila správnu žalobu a navrhuje súdu aby preskúmal i zákonnosť rozhodnutia
zdravotnej poisťovne, z ktorého napádané rozhodnutie predsedu ÚDZS č. PV 912/00009/2024 zo dňa
27.06.2024 vychádza.

19. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.03.2025, žalovaný už duplikou nereagoval.

20. Správny súd v Košiciach o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
rozhodol uznesením č. k. 1Sas/7/2024-165 zo dňa 23.06.2025 tak, že správnej žalobe priznal odkladný

účinok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2025. Za účelom zabezpečenia
ochrany práv žalovaného správny súdu v súlade s § 187 ods. 1 SSP rozhodol v predmetnej veci do
šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

21. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil podľa

§ 137 ods. 2 SSP dňa 28.11.2025, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 03.10.2025.

V.
Relevantná právna úprava

22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. f./ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

25. Podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmu z výkonu
činnosti osobného asistenta.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, na účely tohto zákona je povinný platiť

poistné samostatne zárobkovo činná osoba.

27. Podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo naprevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto
činnosti.
28. Podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom poistení, štát je platiteľom poistného, ak v odseku

8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku
do šiestich rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát podľa písmena c) alebo písmena m) prvého
bodu na totožné dieťa a za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti
o to isté dieťaťa.

29. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa je povinná
vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal
zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.

30. Podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného
nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom

poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania,
samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa
prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až e) a g) až j) aj údaj o lehote na
odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8
druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa

odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.

31. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, účinného do 31. 12. 2022, poistenec je
povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre
vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r).

32. Podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť zdravotnej
poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku
skutočností. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j),
k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb. Ak ide o

skutočnosť podľa § 11 ods. 7 písm. j) poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa
a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa.

33.Podľa§23ods.13zákonaozdravotnompoistení,poistenec,ktorýaninavýzvuzdravotnejpoisťovne
nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona

považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí
obsahovať vyčíslenie preddavku na poistné a poistného podľa § 20 ods. 4 a poučenie o následkoch
nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa prvej vety. Na doručovanie výzvy sa vzťahuje § 17b.

34. Podľa § 23 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení, poistenec a platiteľ poistného si môžu

oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom
elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v
elektronickej podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis.

35. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

36. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach ust. §
199-§205SSP,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutie,oboznámilsasobsahomadministratívneho
spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými

bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia
pojednávania,zasplneniapodmienokuvedenýchvust.§107SSPadospelkzáveru,žepodanásprávna
žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť postupom podľa ust. § 190 SSP.37. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že s poukazom na ustanovenie §
135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval výlučne vo
vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v administratívnom (správnom) konaní. V zmysle § 2 ods. 2 každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní
skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich
postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej
správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia.

39. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa
vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k

nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,

nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.
40. Správnou žalobou žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

41.Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a súd mal za preukázané z administratívneho spisu, či
bola žalobkyňa povinná platiť poistné alebo nie, spornou otázkou, ktorou sa správny súd zaoberal bolo
preukázanie spôsobu splnenia si oznamovacej povinnosti platiteľky poistného voči zdravotnej poisťovni
vzhľadom na skutočností (ukončenie poistenca štátu) v spojitosti s dôvodom v ust. § 11 ods. 7 písm.

j) zákona č. 580/2004 Z. z., ako aj vznik celkového výsledku zúčtovania poistného za rok 2020, ktorý
predstavoval u žalobkyne nedoplatok v sume v sume 399,75 eur.

42. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že zdravotná
poisťovňa eviduje žalobkyňu ako platiteľku poistného pre účely RZ 2020 v rozhodnom období roka

2020 od 01.01.2020 do 31.12.2020 ako SZČO, z toho od 01.01.2020 do 08.05.2020 ako SZČO a
poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., od 09.05.2020 do 18.11.2020
a od 01.12.2020 do 31.12.2020 ako SZČO bez súbehu s režimom poistenca štátu a od 19.11.2020
do 30.11.2020 ako SZČO a poistenec podľa § 11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z. z. Z
rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie roku 2020 boli žalobkyňou uhradené preddavky na poistné

v celkovej sume 194,30 Eur. Taktiež súd zistil, že zdravotná poisťovňa telefonicky oslovila žalobkyňu vo
veci oznámenia ukončenia poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona o zdravotnom
poistení dňa 16.06.2022, 11.01.2023 a 13.12.2023. Žalobkyňa si splnila oznamovaciu povinnosť až
doručením oznámenia platiteľa poistného a čestného vyhlásenia - až dňa 13.12.2023. Žalobkyňa si
teda splnila oznamovaciu povinnosť v listinnej podobe dňa 13.12.2023 v zmysle § 23 ods. 18 zákona

o zdravotnom poistení.

43. Žalobkyňa si teda splnila oznamovaciu povinnosť v listinnej podobe dňa 13.12.2023 v zmysle § 23
ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z.. Po zapracovaní nových skutočností a po prepočte RZ 2020 došlo kzmene výsledku RZ 2020, a tým aj k zmene výšky preddavkov na poistné za obdobie od 01.01.2020 do
31.12.2020, kde na základe vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná
poisťovňa prepočet RZP za obdobie roka 2020 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo

vyhlásenie platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu
povinnosť, že v období do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva
starostlivosť o dieťa vo veku do šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11
ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu
na základe novozistených skutočností a v rozhodnom období roka 2020 ju evidovala od 09.05.2020 do

18.11.2020, a od 01.12.2020 do 31.12.2020 ako SZČO bez súbehu s poistencom štátu. Z rozhodnutia
taktiež vyplýva, že za obdobie RZ 2020 boli platiteľom poistného uhradené preddavky na poistné v
celkovej sume 194,30 Eur. Po vykonaní prvotného RZ 2020 zdravotná poisťovňa zistený preplatok po
zdanení vo výške 53,74 Eur v súlade s § 19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z. započítala s pohľadávkami
za obdobie 202102 vo výške 5,67 Eur, 202103 vo výške 5,57 Eur, 202104 vo výške 25,57 Eur, 202105
vo výške 5,57 Eur a 202106 vo výške 11,36 Eur. Po prepočte RZ 2020 zanikol preplatok a zrušili

sa zápočty preplatku s pohľadávkami. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je jasným a zrejmým
spôsobom odôvodnené prečo úrad pristúpil k tejto zmene, pričom zároveň podrobne uviedol aj rozsiahle
odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2020. Súd ma
tiež za preukázané, že z obsahu námietok žalobkyne vyplýva, že je si vedomá toho, že výsledkom jej
RZ 2020 mal byť nedoplatok a nie preplatok. Výsledok A. 2020, ktorým je nedoplatok v sume 399,75

eur je preto zákonný.

44. Správny súd uvádza k námietke žalobkyne, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnila v roku 2020
a nie až v roku 2023, že sa plne stotožňuje so záverom žalovaného. Má za to, že platiteľ poistného je na
základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) v spojení s § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004

Z. z. povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinnosti štátu, platiť za neho poistné podľa
§ 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to
aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobkyňa poistného jednu z uvedených možností využila.

45. Je nutné zdôrazniť, že splnenie oznamovacej povinnosti zo strany poistencov v listinnej alebo
elektronickej podobe napĺňa svoj účel a cieľ tým, že sa zabezpečí úplnosť a správnosť oznámených
údajov vzhľadom na ich spätnú verifikáciu. V prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu
povinnosť zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu
evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo

tak dôjsť k uvedenej situácii.

46. Navyše správny súd podotýka, že uvedená oznamovacia povinnosť chráni zároveň aj samotného
žiadateľa, resp. poistenca. Žalobkyňa uvádzala, že skutočnosti boli zrejmé z rodného čísla dieťaťa
žiadateľky, správny súd však dodáva, že žalobkyňa mohla zmeniť dôvod poistenia, alebo mohla byť

naďalej poistenkyňou štátu z iného dôvodu, riadnym oznámením zároveň jednak by si splnila svoju
zákonnú povinnosť, zároveň však by došlo jednak z jej strany uvedomeniu si skutočnosti, že nie je
poistenkyňou štátu, zároveň správny orgán by dostal túto informáciu a bol by povinný vykonať zmenu
v systéme zdravotného poistenie a zároveň by následne komunikoval so žalobkyňou ohľadom ďalších
jej povinností, prípadne by riešil nedostatky resp. nezrovnalosti v evidencii. Pri orgánoch verejnej správy

sa očakáva určitý stupeň odbremenenia osôb od byrokratickej záťaže (napr. vyhľadávaním určitých
skutočností, uverejňovaním podkladov z verejne dostupných registrov), na druhej strane je žiadúce
a nevyhnutné, aby pri dôležitých zmenách bola aktívna účasť žiadateľa, aby podstatné skutočnosti
vždy oznámil. Telefonické oznámenie môže byť forma, akou je možné urýchliť existujúce konanie,
prípadne doplniť, ozrejmiť skutočnosti, v danom prípade však nemôže byť spôsobilé zmeniť začatie

alebo ukončenie poistenca štátu.

47. Samotné platenie poistenia predstavuje verejnoprávnu povinnosť. Pričom je však potrebné zobrať na
zreteľ,žeplateniepoistenia jerealizovanézálohovozapríslušnýkalendárnymesiac,ktorésazaurčitých
zákonom stanovených podmienok zúčtuje v ročnom zúčtovaní poistného. Poistné potom predstavuje

celoročnú čiastku, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od
výšky skutočného príjmu ako i zmien v poistnom systéme (či je zamestnanec, poistenec štátu,
samoplatiteľ, SZČO). Samotná potreba platenia preddavkov vychádza so zabezpečenia priebežného
toku finančných prostriedkov do systému zdravotného poistenia tak, aby bol zabezpečený jeho riadnychod a mohlo byť zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti a naplnenie pozitívneho záväzku
štátu, a zabezpečovania všeobecne prospešnej činnosti zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti.
48. Taktiež správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. ak zdravotná

poisťovňa zistí, že výsledkom ročného zúčtovania má byť nedoplatok, je povinná o nedoplatku vydať
výkaz nedoplatkov. Vydanie výkazu nedoplatkov zákon neformuluje ako možnosť, ale ako povinnosť
zdravotnej poisťovne. Ak teda zdravotná poisťovňa po zohľadnení novozistených skutočností vydala
nový výkaz nedoplatkov o výsledku RZ 2020, ktorým bol nedoplatok, jej konanie je v súlade so zákonom
č. 580/2004 Z. z.

49. K namietanému premlčaniu nedoplatku poistného správny súd uvádza, že aj táto námietka je
neopodstatnená, keďže právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na preddavok na poistné sa premlčí
uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku na poistné. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť
si nárok na nedoplatok na poistnom sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného.

Funkciou premlčania je síce uľahčiť obranu dlžníka proti pohľadávke veriteľa, ktorá trvala dlho, a preto
často možno predpokladať, že už zanikla. Keby dlžník nemal námietku premlčania, musel by sa brániť
námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie
tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam
práve preto, lebo právo trvalo dlho. Okrem toho námietka premlčania cháni dlžníka pred neuplatňovaním

nárokov vzniknutých v dávnej minulosti ktoré by pri uplatňovaní úrokov z omeškania, ktoré by dosahovali
tak závratných výšok. Zároveň námietka premlčania núti veriteľa vymáhať svoje pohľadávky. V danom
prípade však uvedená námietka premlčania, s poukazom na platné zákonné ustanovenia, premlčanie
nenastalospoukazomna§23zákonaozdravotnompoistení, keďžeprávozdravotnejpoisťovneuplatniť
si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa

dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa
splatnosti poistného.

50. Ani ďalšie námietky žalobkyne v uvedenom smere neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, ktoré ako už vyššie súd uviedol, považoval za vydané v súlade so zákonom

a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. Preto ich súd vyhodnotil ako nedôvodné.

51. Keďže správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v
zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými
bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska k žalobným námietkam, posudzoval zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody,
resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, ako aj s
relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so

zákonom, na základe náležite zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Skutočnosť, že žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nie je spokojná, nemožno považovať
zaporušeniejejpráv,pokiaľjerozhodnutiezaloženénalogickýchaodbornýchúsudkochaargumentoch,
pričom je vydané v súlade so zákonom. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
postačujúcenavydanienapadnutéhorozhodnutia,pričomskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávy

za základ napadnutého rozhodnutia nebol v rozpore s administratívnymi spismi.
52. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
konania na sporový proces.

53. Správny súd teda nezistil porušenie právnych predpisov a ani procesné vady v správnom konaní,

žalovaný rozhodol správne a v súlade so zákonom a s platnými právnymi predpismi, pričom v
odôvodnení rozhodnutia uviedol zákonné dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Vzhľadom
k uvedenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci dospel správny súd k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.54. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

55. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

56. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovy,úhraduktorýchbybolomožnéodžalobkynespravodlivo
požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyne nepriznal. Žalovaný v rámci
konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho
rozhodovacou činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnejsťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).