Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/144/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325207148
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325207148.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu
JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci navrhovateľa: MBM-GROUP, a.s., so
sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 740 519, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. ANTALCOVÁ, s. r. o., so sídlom Klinec II. 825/68, 029 43 Zubrohlava,
IČO: 56 286 341 proti odporcovi: Slovenské národné múzeum, so sídlom Vajanského nábrežie 2, 810

06 Bratislava, IČO: 00 164 721, právne zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06
Bratislava, IČO: 36 708 771, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 88Cb/12/2025-203 zo dňa 10.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 88Cb/12/2025-203 zo dňa
10.10.2025 p o t v r d z u j e .

II. Súd odporcovi voči navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k.
88Cb/12/2025-203 zo dňa 10.10.2025 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci navrhovateľa: MBM-GROUP, a.s., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 36 740 519 (ďalej aj ako ,,navrhovateľ“ alebo aj ako ,,zhotoviteľ“)
proti odporcovi: Slovenské národné múzeum, so sídlom Vajanského nábrežie 2, 810 06 Bratislava,
IČO: 00 164 721 (ďalej aj ako ,,odporca“ alebo aj ako ,,objednávateľ“), v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
a odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326, § 327, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 18.09.2025 domáhal voči odporcovi

nariadenia neodkladného opatrenia v znení:

„1. Žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácií odstúpenia od Zmluvy
o dielo č. SNM-BET-ZOD-2022/1914 zo dňa 28.07.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2024,
uzatvorenej medzi účastníkmi, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosti
odstúpenia od zmluvy.2. Žalovaný je povinný zdržať sa odovzdania diela alebo jeho časti tretej osobe a zdržať sa poverenia
tretej osoby vykonávaním prác na predmete diela podľa Zmluvy o dielo č. SNM-BET-ZOD-2022/1914
zo dňa 28.07.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2024, až do právoplatného skončenia konania vo

veci samej o neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100
%.“ (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj ako ,,návrh“).

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa
28.07.2022 uzatvoril ako zhotoviteľ s odporcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. SNM-BET-
ZOD-2022/1914 zo dňa 28.07.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2024 (ďalej aj ako ,,ZoD“ alebo
aj ako ,,zmluva o dielo“ alebo aj ako „zmluva“), predmetom ktorej bolo uskutočnenie stavby - „Obnova
hradu Krásna Hôrka a revitalizácia bezprostredného okolia hradu“ (ďalej aj ako ,,dielo“). Navrhovateľ
dôvodil, že počas realizácie diela na strane odporcu/objednávateľa nastali viaceré skutočnosti, ktoré

mali zásadný vplyv na realizáciu diela. Tvrdil, že objednávateľ sa dlhodobo správal pasívne, odmietal
plniť svoje povinnosti a v konečnom dôsledku účelovo odstúpil od zmluvy so zámerom vyhnúť sa
svojim záväzkom. Uviedol, že v priebehu realizácie diela na základe výslovných požiadaviek odporcu
vykonal práce naviac a na ich základe sa celková cena diela navýšila o sumu vo výške 567 016,08
eura bez DPH. Tvrdil, že odporca s navýšením súhlasil a požiadal o urgentné a plynulé pokračovanie

v prácach s tým, že navýšenie ceny bude zmluvne vysporiadané formou dodatku č. 2 k ZoD. Odporca
mu v nadväznosti na odsúhlasené zmenové listy zaslal e-mailom dňa 23.08.2024 dodatok č. 2 k naviac
prácam. Navrhovateľ tvrdil, že ho podpísal a osobne odovzdal odporcovi. Následne mu bolo e-mailom
zo dňa 28.08.2024 oznámené, že k podpisu dodatku č. 2 zo strany odporcu je možné pristúpiť až
po udelení súhlasu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,Ministerstvo kultúry SR“) v

zmysle príkazu Ministerky kultúry č. 20/2023. Listami zo dňa 29.08.2024 a dňa 02.09.2024 navrhovateľ
oznámil, že prevažná väčšina prác, ktoré sú predmetom dodatku č. 2 už bola vykonaná a aktuálna
situácia je pre neho ekonomicky neúnosná, a že do uzatvorenia dodatku č. 2 a vysporiadania finančných
záväzkov je nútený pozastaviť ďalšie práce na objektoch, ktorých postup je limitovaný prácami, ktoré
sú zakomponované v tomto dodatku. Zároveň upozornil odporcu, že mu nebolo predložené stavebné

povolenie na riešenie opravy strechy. Na uvedené listy odpovedal odporca listom zo dňa 23.09.2024,
v ktorom uviedol, že dňa 28.08.2024 zaslal požiadavku na udelenie súhlasu Ministerstvu kultúry SR
a následne bude navrhovateľa bezodkladne informovať. V liste sa odporca vyjadril aj k stavebnému
povoleniu na zmenu strešných konštrukcií a požiadal ho o osobné stretnutie. Vykonanie prác, ktoré sú
predmetom dodatku č. 2 potvrdil odporca v internej komunikácií zo dňa 27.08.2024 a dňa 04.10.2024.

Dňa 10.10.2024 mu odporca doručil na podpis upravený dodatok č. 2, v časti štatutárneho orgánu
odporcu, pričom v celom rozsahu vrátene ceny bol totožný s predchádzajúcim návrhom dodatku.
Navrhovateľ tvrdil, že napriek súčinnosti a podpisu z jeho strany, odporca opätovne nepristúpil k jeho
uzatvoreniu. Uviedol, že na výslovný pokyn odporcu vznikli v priebehu realizácie diela aj ďalšie práce
naviac, ktoré mali byť predmetom pripravovaného dodatku č. 3. Napriek tomu, že tieto práce boli zo

strany odporcu iniciované, odsúhlasené formou zmenových listov a na základe pokynov odporcu v
časti realizované, odporca dodatok č. 3 neuzatvoril a účelovo nekomunikuje v otázke ich zmluvného
vysporiadania. Navrhovateľ tvrdil, že hodnota naviac prác doteraz realizovaných a nezaplatených
predstavuje sumu približne 660 000 eur, pričom v dôsledku pasivity a nečinnosti odporcu je nútený
financovať realizáciu týchto prác z vlastných zdrojov, čo vytvára pre neho ekonomicky neudržateľnú

situáciu a ohrozuje plynulosť dokončenia diela. Navrhovateľ mal za to, že takýto postup je v rozpore
so zásadou poctivého obchodného styku a spôsobuje, že sa odporca bezdôvodne obohacuje na
jeho úkor. Dôvodil, že konanie odporcu je od polovice roka 2024 počas realizácie diela poznačené
systematickou pasivitou a nečinnosťou, ktorá mala priamy dopad na priebeh a hospodárnosť stavby.
O organizačných skutočnostiach, ktoré mali vplyv na realizáciu diela ho informovala dňa 21.10.2024 aj

zamestnankyňa odporcu Ing. R. E., ktorá bola v zmysle zmluvy oprávnená rokovať a rozhodovať vo
veciach technických a realizačných. V nadväznosti na e-mail zo dňa 21.10.2024 zaslal odporcovi list zo
dňa29.10.2024,vktoromuviedol,žeoznámenéskutočnostimajúvplyvnarealizáciudiela,akozhotoviteľ
diela nebude môcť termíny presne dodržať a teda postupovať podľa harmonogramu vyplývajúceho zo
zmluvy. Zároveň mu konaním odporcu vzniká škoda a ušlý zisk, pričom prerušením plynulosti prác

vzniká nepochybne škoda aj na diele. Navrhovateľ tvrdil, že listami zo dňa 29.01.2025, dňa 25.07.2025
a dňa 02.09.2025 upozorňoval odporcu na pretrvávajúce problémy. Listom zo dňa 24.09.2024 požiadal
o stretnutie s ministerkou kultúry Slovenskej republiky za účelom riešenia problematiky neuzatvárania
dodatkov k zmluve a zabezpečenia ďalšieho postupu v realizácií diela. Napriek uvedenej aktivite a snahesa stretnutie neuskutočnilo. Navrhovateľ tvrdil, že už v súčasnosti mu vzniká reálna majetková ujma,
nakoľko si u spoločnosti ILUMA, s.r.o. objednal svietidlá na predmetné dielo v predpokladanej hodnote
559942,81eurabezDPH.Vdôsledkupostojaodporcunemôžečasťobjednanéhostavebnéhomateriálu

zabudovať, čím mu hrozí vznik značnej škody. Dôvodil, že v súvislosti so zmluvou mu vznikli aj ďalšie
finančné nároky, a to z dôvodu vzniku nepredvídateľných udalostí spôsobených pandémiou COVID - 19
a vojenským konfliktom na Ukrajine prejavujúcich sa globálnym nedostatkom stavebných materiálov a
nedostatkom energií nevyhnutných na realizáciu diela. V dôsledku týchto udalostí došlo k obrovskému
nárastucienenergiíaenormnémurastucienstavebnýchmateriálov.Odporcovilistomzodňa15.06.2022

oznámil, že v dôsledku týchto nepredvídateľných okolností nebude možné dokončiť a realizovať dielo za
podmienok dohodnutých v zmluve a uplatnil si právo na navýšenie ceny. Dňa 22.03.2024 bol odporcovi
odoslaný znalecký posudok č. 6/2024, ktorý konštatuje, že celkový nárast cien predmetných stavebných
materiálov a stavebných prác medzi referenčným 1. kvartálom 2022 a údajmi za relevantné kvartály
realizácie, t.j. 3. kvartál 2022 až 4. kvartál 2023 bol na úrovni 104 953,46 eura. Listom zo dňa 12.12.2024
odporcovi predložil znalecký posudok č. 21/2024, ktorý konštatuje, že celkový nárast cien stavebných

materiálov a stavebných prác za relevantné kvartály realizácie bol na úrovni 541 973,81 eura. Dňa
21.05.2025 odporcovi zaslal list so znaleckým posudkom č. 5/2025, ktorý konštatuje celkový nárast cien
stavebných materiálov a stavebných prác v rozhodnom období v sume 498 276,88 eura. Navrhovateľ
tvrdil, že z dôvodu prekážok na strane odporcu nemohol dokončiť dielo v dohodnutom termíne. Dôvodil,
že jednotkové ceny v zmluve boli z jeho strany garantované len za predpokladu realizácie diela v

súlade s dohodnutým harmonogramom prác. Dňa 11.09.2025 mu bol doručený list odporcu označený
ako oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 10.09.2025 (ďalej aj ako ,,odstúpenie od zmluvy“), v
ktorom uvádza, že identifikoval podstatné porušenie zmluvných podmienok zhotoviteľa v zmysle čl. 13.
bod 13.3., 13.4. a 13.6. zmluvy a to konkrétne: zhotoviteľ bez predchádzajúceho oznámenia a bez
predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa poveril vykonaním časti diela subdodávateľov,

ktorí neboli uvedení v prílohe č. 3 k zmluve, neoznámil zmenu, resp. doplnenie subdodávateľov v
zmluve a nepristúpil k uzatvoreniu dodatku k zmluve v zmysle čl. 13. bod 13.6. zmluvy s požadovanými
náležitosťami. Z tohto dôvodu odporca oznámil, že odstupuje od zmluvy v rozsahu záväzkov, ktoré
neboli splnené. Navrhovateľ uviedol, že skutočnosti, ktoré odporca uviedol v liste sa nezakladajú na
pravde, nakoľko subdodávatelia mu boli známi, keďže sa pravidelne zúčastňovali kontrolných dní

stavby, a preto pokladal odstúpenie od zmluvy za neplatné, na čo odporcu upozornil listom zo dňa
17.09.2025. Navrhovateľ tvrdil, že v súlade so zmluvou mu písomne oznámil údaje o subdodávateľoch,
avšak odporca nepristúpil k uzatvoreniu dodatku. Navrhovateľ poukázal na list zo dňa 01.03.2023 a zo
dňa 05.11.2023, ktorými oznámil odporcovi nových subdodávateľov, a to spoločnosť Siemens, s.r.o. a
spoločnosťDREVODOMORAVA,s.r.o.(ďalejajako,,novísubdodávatelia“).Tvrdil,želistyboliodporcovi

doručené, keďže na oboch oznámeniach sa nachádza potvrdenie o ich prevzatí Ing. R. E.. Navrhovateľ
mal za to, že akceptácia uvedených subdodávateľov je zrejmá aj z početnej komunikácie medzi stranami
a uvedenými subdodávateľmi, z ktorej vyplýva, že odporca si bol jednoznačne vedomý realizácie časti
prác na tomto diele týmito spoločnosťami, nikdy nenamietal porušenie zmluvy a až dňa 10.09.2025 mu
účelovo zaslal oznámenie o odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ mal za to, že takýto prístup odporcu je

v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodil, že pokiaľ
by odporca uplatnil svoje práva z neplatného odstúpenia od zmluvy a poveril plnením tretiu osobu,
došlo by k nenahraditeľným zásahom do jeho práv a k ďalšiemu nárastu škody. Mal za to, že do času
posúdenia platnosti odstúpenia odporcu od zmluvy je nutné neodkladným opatrením upraviť pomery,
aby bolo predídené vzniku škody. Navrhovateľ uviedol, že podáva vo veci samej žalobu na určenie, že

odstúpenie odporcu od zmluvy je neplatné.

Navrhovateľ doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaním zo dňa 02.10.2025 (ďalej
aj ako ,,doplnenie návrhu“). Uviedol, že na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 61Cb/99/2025
je vedené konanie, ktorým sa okrem iného domáha určenia, že právny vzťah založený medzi ním

a odporcom na základe ZoD naďalej trvá. Tvrdil, že odporca svojím konaním naďalej vyvíja tlak na
realizáciu odovzdania diela napriek tomu, že otázka platnosti odstúpenia od zmluvy už je predmetom
súdnych konaní a upozornil ho na neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Ďalej uviedol, že odporca ho
opakovane listom zo dňa 22.09.2025 a zo dňa 30.09.2025 vyzval na odovzdanie diela a to bez riadneho
technického, právneho a organizačného postupu, čím hrubo porušuje zmluvu, ale aj osobitné predpisy,

najmä zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Listom zo dňa 01.10.2025 odporcu upozornil na
hrubé porušenie zmluvy a na neodbornosť navrhovaného postupu odovzdania nedokončeného diela.
Zároveň mal za to, že osoby, ktoré odporca navrhol na prevzatie diela nie sú oprávnené a nedisponujúpotrebnou odbornou spôsobilosťou. Dôvodil, že na zabezpečenie odbornej dokumentácie rozsahu a
kvality vykonaných prác požiadal znalecký ústav Technickú univerzitu v Košiciach, ktorý potvrdil začatie
procesu posúdenia v 41. týždni. Cieľom je pasportizácia a nezávislé zhodnotenie vykonaných prác.

Zároveň Krajský pamiatkový úrad Košice oznámil vykonanie štátneho pamiatkového dohľadu dňa
07.10.2025 podľa § 32 ods. 13 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Navrhovateľ mal
za to, že odovzdanie rozpracovaného diela dňa 03.10.2025 bez účasti Krajského pamiatkového úradu a
bez predchádzajúcej nezávislej pasportizácie a bez účasti odborných osôb by bolo v rozpore s verejným
záujmom a vytvorilo by nezvratné následky na národnej kultúrnej pamiatke.

K návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril odporca podaním zo dňa
02.10.2025 s tým, že sa s ním nestotožňuje a namieta všetky tvrdenia navrhovateľa. Uviedol, že vo
veci absentujú zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že listom zo
dňa 10.09.2025 odstúpil od zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom, nakoľko došlo k naplneniu dôvodov
na odstúpenie od zmluvy podľa čl. 15. bod 15.1. a 15.4. písm. d/ zmluvy. Tvrdil, že identifikoval

podstatné porušenie zmluvných povinností a to, že navrhovateľ bez predchádzajúceho oznámenia a
písomného súhlasu objednávateľa poveril vykonaním časti diela subdodávateľov, ktorí neboli uvedení
v prílohe č. 3 k zmluve, neoznámil zmenu, resp. doplnenie subdodávateľov v zmysle prílohy č. 3 k
zmluve, nepristúpil k uzatvoreniu dodatku k zmluve v zmysle čl. 13. bod 13.6. zmluvy. Navrhovateľ bez
náležitého odsúhlasenia objednávateľom v zmysle zmluvy zadal plnenie časti diela subdodávateľom

DREVODOM ORAVA, s.r.o. a Siemens s.r.o.. Uvedení subdodávatelia neboli uvedení v prílohe č. 3 k
zmluve, ani v dodatku č. 1 a ani v návrhu dodatku č. 2. Tvrdil, že navrhovateľ ani v návrhu dodatku
č. 2 nenavrhol, že súčasťou týchto dodatkov má byť aj zmena a úprava nových subdodávateľov, a že
uvedené dodatky sa týkali iných skutočností. Odporca mal za to, že navrhovateľ neosvedčil danosť jeho
práva, nakoľko k ukončeniu záväzkového vzťahu došlo platným odstúpením od zmluvy, pričom v zmysle

čl. 15. bod 15.7. zmluvy sa obe zmluvné strany zaviazali splniť a vysporiadať svoje záväzky vzniknuté
pred odstúpením od zmluvy, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní od odstúpenia. Odporca mal za
to, že navrhovateľ chce návrhom zmariť splnenie tejto povinnosti. Odporca poukázal, že navrhovateľ
sa podstate toho, prečo podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia venuje až od čl. IV návrhu,
pričom ostatné skutkové tvrdenia a listinné dôkazy nie sú relevantné pre jeho posúdenie. Nie je zrejmé,

ako neodkladné opatrenie zabráni ďalšej údajnej škode, ktorá mu má hroziť. Keďže podľa odporcu
je odstúpenie od zmluvy platné neumožní navrhovateľovi pokračovať na prácach v zmysle zmluvy.
Odporca uviedol, že navrhovateľ sa snaží navodiť dojem, že odmietol podpísanie dodatku k zmluve,
ktorý by obsahoval úpravu nových subdodávateľov, avšak takýto dodatok mu nebol nikdy predložený.
O uvedenom svedčia aj listinné dôkazy predložené zo strany navrhovateľa, konkrétne dodatok č. 1

zo dňa 04.04.2024 a návrh dodatku č. 2, pričom ani v jednom z uvedených dodatkov nie je uvedená
potreba zmeny subdodávateľov, resp. uvedenie nových subdodávateľov, pričom navrhovateľ si už v
čase uzatvorenia dodatku č. 1 musel byť vedomý toho, že chce zadať vykonávanie časti diela v
zmysle zmluvy novým subdodávateľom. Tvrdenia o odmietnutí podpísania dodatku sú preto v celom
rozsahu nepravdivé a účelové. Ako aj vyplýva z návrhu dodatku č. 2, jeho predmetom mala byť úprava

údajných prác naviac vykonaných zhotoviteľom a najmä otázka úpravy ceny za vykonanie týchto prác.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ účelovo využíva návrh dodatku č. 2, ktorý odmietol podpísať z iných
dôvodov, aby súd klamlivo presvedčil o tom, že odmietol podpísať viaceré dodatky. Navrhovateľ tvrdil,
že si povinnosť oznámiť zmenu subdodávateľov splnil listom zo dňa 01.03.2023 a dňa 05.11.2023.
Odporca namietal správnosť a pravosť predložených listinných dôkazov, ako aj pravosť podpisu Ing.

R. E., ktorá nebola oprávnená podpisovať dodatky k zmluve. Zdôraznil, že v zmysle zmluvy nestačí
na to, aby navrhovateľ mohol zadať vykonávanie časti diela subdodávateľom výlučne oznámenie tejto
zmeny, ale k vykonávaniu prác novými subdodávateľmi môže dôjsť len na základe písomného dodatku
k zmluve, čo splnené nebolo. Listy navrhovateľa zo dňa 01.03.2023 a dňa 05.11.2023 sa objavili až
potom, ako mu bolo doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy, pričom odporca má o nich vedomosť

výlučne zo súdneho spisu. Uvedené listy neobsahujú označenie komu boli adresované, nie je na nich
dátum prevzatia a ani pečiatka s dátumom o prevzatí a žiaden z nich nie je registrovaný v registratúre
objednávateľa. Dodatok č. 1 bol medzi stranami uzatvorený dňa 04.04.2024, preto ak mala byť zmena
subdodávateľov niekde zachytená, malo to byť už v dodatku č. 1. Pokiaľ by aj navrhovateľ oznámil
zmenu v subdodávateľoch, nebol oprávnený zadať im plnenie určitého podielu predmetu zmluvy bez

písomného dodatku. Mlčanie samo o sebe neznamená súhlas. Navrhovateľ nemôže jednostranne
meniť obsah zmluvy, v ktorej bol jasne uvedený zoznam subdodávateľov. Odporca argumentoval, že
navrhovateľ neuviedol ani neosvedčil k akým nenahraditeľným zásahom by došlo do jeho práv a k
akému ďalšiemu nárastu škody. Navrhovateľ nepreukázal existenciu akéhokoľvek nároku na náhraduškody, a aj keby takýto nárok existoval, neodôvodňuje to podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odporca nesúhlasil s tým, že by navrhovateľovi vznikla škoda, resp. že by mohlo dôjsť k
takému zásahu do jeho práv, ktorý je nenapraviteľný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia absentuje

podmienka bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že mu vzniká škoda a ďalšie
finančné nároky, ktoré odôvodňuje predložením znaleckých posudkov. Odporca argumentoval, že prvý
znalecký posudok mal byť predložený listom zo dňa 22.03.2024. Návrh v prejednávanej veci je datovaný
dňom 18.09.2025, preto nie je zrejmé, ako môže byť údajne hroziaca ujma bezprostredná. Z tvrdení
navrhovateľa vyplýva, že tento stav trvá dlhšie, napriek tomu ho začal riešiť až v septembri 2025.

Navrhovateľ používa výlučne všeobecné frázy o hroziacej škode, avšak nevysvetľuje v čom má táto
hroziaca škoda spočívať, aká je jej výška, akými úkonmi môže odporca túto údajnú škodu spôsobiť,
v čom vníma jej bezprostrednosť. V zmysle čl. 5. bod 5.5.1. bol navrhovateľ ako zhotoviteľ oprávnený
vykonať naviac práce iba na základe písomne uzatvoreného dodatku k zmluve. Navrhovateľ odvodzuje
žalobný nárok z vykonaných naviac prác a navodzuje dojem, že medzi sporovými stranami bola
dohoda o vykonaní prác naviac. Táto dohoda predstavuje absolútne neplatný právny úkon vzhľadom na

skutočnosť, že ak by taká dohoda aj bola, nie je urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon, resp. dohoda
strán. Uvedené však nemá žiaden súvis s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca
namietal tvrdenia navrhovateľa o vzniku ďalších finančných nárokov v súvislosti s pandémiou COVID-19
a vojenským konfliktom na Ukrajine, nakoľko tieto tvrdenia nemajú žiaden právny vzťah k dôvodu, pre
ktorý odstúpil od zmluvy a preto nie sú relevantné pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení. Odporca

argumentoval, že neexistuje žiadna bezprostredne hroziaca ujma na právach navrhovateľa, avšak v
prípade vyhovenia návrhu hrozí, že on nebude môcť pokračovať v ďalších prácach pri realizácií obnovy
hradu Krásna Hôrka, v dôsledku čoho môže dôjsť k podstatnému poškodeniu kultúrnej pamiatky a
škodám. Vyhovenie návrhu by znamenalo prerušenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka na veľmi dlhý
čas, čím by vznikla ujma hospodárska, kultúrna a spoločenská, ktorá ďaleko presahuje individuálny

záujem navrhovateľa. Na základe uvedeného nie je naplnený jeden z viacerých predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia a to princíp proporcionality. Podľa názoru odporcu je petit návrhu
neurčitý,právnenevykonateľnýavrozporesozásadouproporcionality.NavrhovateľvI.výrokunavrhuje,
aby bol povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácií odstúpenia od zmluvy. Takto
formulovaná povinnosť je absolútne neurčitá, pretože nie je možné určiť, ktoré konkrétne kroky majú

byť pod tento výrok zahrnuté. Navyše už došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a preto nie je možné
vykonať petit v navrhovanom znení, nakoľko odstúpenie od zmluvy už realizoval. Vo vzťahu k výroku II.
odporca uviedol, že je v rozpore so zásadou proporcionality a tiež nevykonateľný, pretože nešpecifikuje,
čo pojem dielo znamená a čo je pod tento pojem možné zahrnúť.

Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel
súd prvej inštancie k záveru, že návrh nie je dôvodný. Dôvodil, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ sa neodkladným opatrením domáhal
uloženia povinnosti odporcovi spočívajúcej v zdržaní sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácií
odstúpenia od zmluvy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť odstúpenia

od zmluvy. Súd uviedol, že je návrhom viazaný, a preto nemôže ísť nad rámec jeho petitu. Zastával
názor, že je potrebné prisvedčiť argumentácií odporcu k tejto časti návrhu, že už došlo k odstúpeniu od
zmluvy z jeho strany, a preto nie je možné vykonať petit v navrhovanom znení, ktorým navrhovateľ žiadal
od odporcu zdržania sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácií odstúpenia od zmluvy, pretože k
samotnému odstúpeniu od zmluvy už došlo, a to listom odporcu zo dňa 10.09.2025. Súd prvej inštancie

konštatoval, že už z tohto dôvodu je potrebné návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti jeho I. výroku zamietnuť. Vo vzťahu k II. výroku navrhovaného neodkladného opatrenia súd
uviedol, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, zdržať sa odovzdania
akého konkrétneho diela sa navrhovateľ domáha, preto považoval námietku odporcu o nedostatočnom
špecifikovaní pojmu dielo v petite návrhu za nedôvodnú.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia navrhovateľa neodôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho
vzťahu medzi stranami s účelom zabrániť vzniku škody alebo zabrániť inému bezprostrednému
ohrozeniu jeho práv, pričom poukázal na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia

musí byť bezodkladná a naliehavá. Navrhovateľ musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany
odporcu dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že jej reálne a bezprostredne hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv aoprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

Z obsahu spisu mal súd zistené, že dňa 28.07.2022 uzatvoril navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca
ako objednávateľ zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo uskutočnenie obnovy hradu Krásna Hôrka a
revitalizácia bezprostredného okolia hradu. Dňa 04.04.2024 bol k zmluve uzatvorený dodatok. Odporca
odstúpil od zmluvy listom zo dňa 10.09.2025 označeným ako „Oznámenie o odstúpení od zmluvy“
pre jej podstatné porušenie v zmysle čl. 15.1. a bod 15.4. písm. d/ zmluvy, doručeným navrhovateľovi

dňa 11.09.2025, a to konkrétne z dôvodov, že navrhovateľ bez predchádzajúceho oznámenia a bez
predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu poveril vykonaním časti diela subdodávateľov, ktorí
neboli uvedení v prílohe č. 3 k zmluve. Ďalej súd poukázal na tvrdenia navrhovateľa v konaní a
to, že odporca účelovo odstúpil od zmluvy, správal sa pasívne a odmietal si plniť povinnosti, že na
základe jeho výslovných požiadaviek vykonal práce naviac, pričom opakovane žiadal o vysporiadanie
navýšenia ceny formou dodatku č. 2 a neskôr aj dodatku č. 3, a že mu už vzniká reálna majetková

ujma, a to v dôsledku nečinnosti a pasivity odporcu, keďže nemôže časť objednaného stavebného
materiálu zabudovať. Zároveň navrhovateľ tvrdil, že v súvislosti so zmluvou mu vznikli aj ďalšie finančné
nároky, ktoré preukazoval doloženými znaleckými posudkami. Súd uviedol, že všetky tieto tvrdenia
navrhovateľa budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Odporca popieral navrhovateľom
tvrdené skutočnosti v celom rozsahu. Dôvodil, že navrhovateľom mu nikdy nebol predložený dodatok,

ktorým by obsahoval úpravu nových subdodávateľov. Zároveň odporca namietol pravosť listinného
dôkazu - listu navrhovateľa zo dňa 01.03.2023 a zo dňa 05.11.2023, ktorým si mal splniť svoju povinnosť
oznámiť zmenu subdodávateľov. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom štádiu konania rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto uvedené skutočnosti neposudzuje, nakoľko nie
sú pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení podstatné.

Súd prvej inštancie uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujú tvrdenia
navrhovateľa, že pokiaľ by odporca uplatnil svoje práva z neplatného odstúpenia od zmluvy a poveril
plnením tretiu osobu, došlo by k nenahraditeľným zásahom do jeho práv a k ďalšiemu nárastu škody,
nakoľko uvedené tvrdenie je len v rovine obáv, čo samo o sebe nepostačuje na nariadenie neodkladného

opatrenia. Dôvodil, že navrhovateľ nijako neosvedčil k akému nenahraditeľnému zásahu do jeho práv
by došlo, zároveň neosvedčil ani ďalší nárast škody na jeho strane. Akýkoľvek navrhovateľom uplatnený
nárok na náhradu škody bude možné posúdiť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci
samej. V prípade vyhovenia žalobe o určenie, že právny vzťah založený medzi stranami na základe
zmluvy o dielo naďalej trvá, si navrhovateľ bude môcť uplatniť všetky práva a nároky vyplývajúce zo

zmluvy, resp. súvisiace so zmluvou. Za situácie, keď odporca požiadal navrhovateľa o odovzdanie
nedokončeného stavebného diela listom zo dňa 22.09.2025 a zo dňa 30.09.2025, ktoré je predmetom
zmluvy, na základe oznámenia o odstúpení od zmluvy, nie je možné zo strany navrhovateľa vykonávať
ďalšie práce v zmysle zmluvy, preto nie je zrejmé k akému nenapraviteľnému zásahu do jeho práv
by došlo, čím navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ poukázal v

prípade odovzdania diela na zákonný postup v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového
fondu a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Podľa
navrhovateľa odovzdanie diela bez riadneho technického, právneho a organizačného postupu hrubo
porušuje zmluvu ako aj vyššie uvedené osobitné predpisy, pričom neodborný a nezákonný postup by
tak na neho prenášal riziká a náklady. Súd uviedol, že nijako nespochybňuje povinnosť oboch strán

dodržiavať príslušné právne predpisy, ale poukazuje na čl. 15. bod 15.7. zmluvy, v ktorom sa obe
zmluvné strany zaviazali splniť a vysporiadať si svoje záväzky vzniknuté pred odstúpením od zmluvy,
najneskôr do 30 dní odo dňa odstúpenia. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že navrhovateľ
mal vedomosť o 30 - dňovej lehote na vysporiadanie si vzájomných záväzkov zmluvných strán v prípade
odstúpenia od zmluvy, preto je aj jeho zodpovednosťou zabezpečiť odovzdanie rozpracovaného diela v

súlade so zmluvou a príslušnými predpismi, z toho vychádzajúc neobstoja jeho tvrdenia o nezákonnom
a neodbornom postupe odporcu. Tvrdenia o neoprávnenosti a neodbornosti osôb, ktoré odporca navrhol
na prevzatie diela navrhovateľ nijako neosvedčil. Záverom berúc do úvahy vyjadrenie odporcu v časti
proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k
proporcionalite navrhovaného neodkladného opatrenia, ako jedného z predpokladov pre nariadenie

neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ dňa 20.10.2025 v zákonom stanovenej lehote
v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Namietal, že odporcanaďalejvyvíjatlaknarealizáciuodovzdaniadielanapriektomu,žeotázkaplatnostiodstúpeniaodzmluvy
je predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 61Cb/99/2025, v ktorom
sa domáha okrem iného určenia, že právny vzťah založený medzi stranami na základe ZoD naďalej

trvá. Namietal, že odporca ho vyzval na odovzdanie diela dňa 03.10.2025 bez predchádzajúcej dohody
o metodike, bez zabezpečenia účasti príslušných štátnych orgánov, bez rešpektovania osobitných
predpisov viažucich sa na zásahy do národnej kultúrnej pamiatky, bez predchádzajúcej nezávislej
pasportizácie a bez účasti odborných osôb, ktoré je v rozpore s verejným právom, v rozpore so
zmluvou a vytvorilo by to nezvratné následky na národnej kultúrnej pamiatke, ktoré nemožno peňažne

nahradiť. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil, že hrozbami škody netrpí len on s poukazom na likviditu,
reputáciu, právnu neistotu, ale aj verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu, a že riziko zásahu
do verejného záujmu je bezprostredné a aktuálne. Navrhovateľ dôvodil, že neodkladnosť zásahu súdu
je daná časovým faktorom s poukazom na výzvu na odovzdanie diela dňa 03.10.2025 a ohlásený
dohľad Krajského pamiatkového úradu na deň 07.10.2025, ako aj skutočnosťou, že odporca napriek
upozorneniam ignoruje odborné a zákonom predpísané postupy.

Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu o nevykonateľnosti a neurčitosti petitu, nakoľko smeruje k
zákazu úkonov smerujúcich k realizácii účinkov odstúpenia, a to najmä o odovzdanie, prevzatie a
poverenie tretej osoby výkonom prác a II. výrok zakazuje odovzdanie diela tretej osobe a poverenie
tretej osoby vykonávaním prác. Taktiež namietal, že súd opomenul pri rozhodovaní prihliadnuť na

princíp efektívnosti a proporcionality. Dôvodil, že bez dočasnej úpravy neodkladným opatrením hrozí
nezvratná zmena pomerov a zmarenie účelu žaloby vo veci samej. V prípade, ak by odporca realizoval
odstúpenie od zmluvy ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, vznikla by situácia, ktorá
by mu spôsobila značnú ujmu, bol by nútený odovzdať stavenisko, znášať náklady spojené s jeho
vyprataním, s demontážou zariadení a so zabezpečením stavebných konštrukcií. Následne by odporca

mohol poveriť dokončením diela iného zhotoviteľa. Ak by súd následne rozhodol, že odstúpenie od
zmluvy bolo neplatné, toto rozhodnutie by už nemalo reálny význam, zmluva by bola fakticky ukončená,
stavebné práce by pokračovali v réžii iného subjektu a pôvodný stav by nebolo možné obnoviť.
Takýto postup by nielen zmaril účel konania, ale aj zásadne ohrozil jeho majetkové a zmluvné práva.
Navrhovateľ namietal, že navrhovaný petit nebráni nevyhnutným konzervačným a havarijným zásahom,

ažebránilenvykonaniuúčinkovodstúpenia,ktorébynezvratnezmenilipomerymedzistranamikonania.
Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a chráni verejný záujem na ochrane národnej kultúrnej
pamiatky a aj jeho súkromné práva. Mal za to, že v danom prípade je efektívne len také opatrenie, ktoré
odporcovi zabráni realizovať účinky sporného odstúpenia, teda odovzdávať stavenisko tretej osobe,
uzatvárať zmluvy na pokračovanie prác s inými subjektmi, a fakticky meniť právny a technický stav diela.

Navrhovateľ namietal, že osoby, ktoré odporca poveril prevzatím prác neboli uvedené v projektovej
dokumentácii ani v schválených postupoch Krajského pamiatkového úradu ani v zmluve. Napriek
upozorneniam z jeho strany na ich neodbornosť, odporca nepreukázal žiadne oprávnenie alebo odbornú
kvalifikáciu na výkon pamiatkarského alebo stavebno-technického dozoru. Dlhodobá nečinnosť odporcu

potvrdzuje dôvodnosť obáv, že dielo by mohlo byť preberané neodborne, bez zákonom vyžadovanej
účasti a s rizikom nenahraditeľných škôd na pamiatke.

Navrhovateľ namietal, že ak by boli realizované účinky odstúpenia od zmluvy a bol by nútený opustiť
stavenisko, existuje reálne riziko vzniku škôd na rozostavanej časti diela. Vzhľadom na aktuálny stav

prác, rozpracovanosť niektorých konštrukcií a nedokončené prvky odvodnenia areálu, by odstránenie
dočasných drenážnych a odvodňovacích systémov mohlo viesť k zatečeniu alebo poškodeniu už
zrealizovaných častí stavby, najmä v súčasnom období zvýšenej zrážkovej činnosti. Takýto zásah
by mohol negatívne ovplyvniť technickú kvalitu a statickú bezpečnosť diela a zároveň by si vyžiadal
dodatočné finančné prostriedky na odstránenie vzniknutých škôd. Z tohto dôvodu je dočasná stabilizácia

pomerov, teda zachovanie súčasného stavu, v súlade s verejným záujmom.

Navrhovateľ mal za to, že predloženými listinami preukázal, že stavba nie je dokončená nie z jeho viny,
existujú pretrvávajúce technické a zmluvné problémy, ktoré odporca nerieši, a on ako zhotoviteľ má
objektívnu povinnosť a oprávnenie dielo chrániť, udržiavať a dokumentovať jeho stav. Ak by sa dielo

ponechalo bez odbornej správy zhotoviteľa, hrozí znehodnotenie a zánik časti už realizovaných prác,
čím by došlo k nenahraditeľnej škode.Navrhovateľ mal za to, že v návrhu osvedčil existenciu ZoD, existenciu písomných oznámení o
nových subdodávateľoch listom zo dňa 01.03.2023 a zo dňa 05.11.2023 a vedomosť odporcu o týchto
subdodávateľoch. Mal za to, že osvedčil svoje právo ako zhotoviteľa na trvanie zmluvy, od ktorej

odporca odstúpil z dôvodu, ktorý považuje za neexistujúci. Z listinnej dokumentácie vyplýva, že odporca
dlhodobo akceptoval subdodávateľov, ich prítomnosť na stavbe a odstúpil od zmluvy až po tom ako
zhotoviteľ žiadal o uzavretie dodatkov k prácam naviac a k zvýšeniu ceny. Tieto okolnosti odôvodňujú
záver, že platnosť odstúpenia je sporná, ktorá spornosť zakladá pravdepodobnosť danosti práva na
ochranu zmluvného vzťahu do rozhodnutia súdu. Neodkladné opatrenie smeruje výlučne proti úkonom,

ktoré by spôsobili nezvratnú právnu zmenu (nový zhotoviteľ, odovzdanie staveniska, realizácia účinkov
odstúpenia). Dôvodil, že sú kumulatívne splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to naliehavosť tým, že odporca koná smerom k odovzdaniu diela (výzvy zo dňa 22.09.2025 a zo dňa
30.09.2025, termín požadovaného odovzdania diela dňa 03.10.2025) a hrozí nezvratný zásah do práv
navrhovateľa zmenou faktického a právneho stavu, čo je jadrom naliehavosti. Mal za to, že osvedčil
neplatnosť odstúpenia od zmluvy a jej trvanie, a že neodkladné opatrenie jediné zabráni zmareniu

budúceho rozhodnutia vo veci samej (princíp efektívnosti) a neobmedzuje odporcu nad nevyhnutný
rozsah, nakoľko výslovne umožňuje realizáciu nevyhnutných havarijných zásahov, ako aj pokračovanie
v prácach na ostatných častiach areálu Hradu Krásna Hôrka, ktoré nie sú predmetom ZoD (princíp
proporcionality).

Navrhovateľnamietal,žeškoda,ktorámuvznikne,niejelenpeňažná,alespočívatiežvnezvratnejstrate
možnosti zhotoviteľa plniť (strata postavenia zhotoviteľa), technologickej diskontinuite (zásahy iného
subjektu do rozostavaného diela), strate garančných a zodpovednostných väzieb (záruky, zádržné,
pasportizácia), profesijnej a reputačnej ujme. Dôvodil, že zásahy do národnej kultúrnej pamiatky bez
zákonných postupov, bez účasti Krajského pamiatkového úradu a bez odborného vedenia odporcu

predstavujú verejnoprávne riziko a nenapraviteľnú škodu nielen pre navrhovateľa, ale aj pre štát. Tento
faktor zvyšuje mieru naliehavosti a preukazuje potrebu okamžitého súdneho zásahu s tým, že aj keby
bola bonitnosť odporcu nesporná, peniaze nikdy nenahradia zničené alebo neodborne dokončené dielo,
najmä ak ide o národnú kultúrnu pamiatku.

Znalecké posudky a dôkazy o zrealizovaných prácach naviac, či neodbornom a pasívnom prístupe
odporcu boli súdu predložené ako dôkaz o účelovosti odstúpenia odporcu, ktorý namiesto riešenia
oprávnene nastolených otázok zhotoviteľa zvolil ukončenie zmluvného vzťahu, pričom svojím konaním
sleduje obchádzanie práv a povinností zo zmluvy.

Zároveň navrhovateľ poukázal, že pristúpil k opatreniam ako predbežná fyzická obhliadka stavby
za účasti Krajského pamiatkového úradu Košice, prerušenie akýchkoľvek prác, s výnimkou tých,
ktorých neuskutočnenie by viedlo k bezprostredným ekonomickým alebo technickým škodám, prebieha
zadokumentovanie aktuálneho stavu stavby prostredníctvom Znaleckého ústavu Technickej univerzity
v Košiciach k množstvu a kvalite už vykonaných prác, realizácia výzvy Krajskému pamiatkovému úradu

Košice na vykonanie pasportizácie diela a zabezpečenie úplnej dokumentácie, ako aj pasportizácia
pamiatok, ktoré nie sú momentálne fyzicky prítomné na stavenisku, z dôvodu predchádzania ich stratám
a poškodeniu. Krajský pamiatkový úrad Košice oznámil vykonanie štátneho pamiatkového dohľadu na
deň 07.10.2025 podľa § 32 ods. 13 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov
konaniavplnomrozsahualeboalternatívnenapadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 01.12.2025 s tým, že navrhovateľ
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by osvedčil existenciu zákonných predpokladov
pre nariadenie neodkladné opatrenia. Ďalej uviedol, že súd je povinný vychádzať zo stavu v čase
vydania napadnutého uznesenia, t.j. ku dňu 10.10.2025, a že na prílohy podaného odvolania označené
ako „Upozornenie na neplnenie povinnosti súčinnosti, výzva k okamžitému vysporiadaniu finančných

záväzkov“ zo dňa 16.10.2025 a na faktúru č. 3250003164 zo dňa 13.10.2025, by tak odvolací súd
nemal prihliadať. Uviedol, že navrhovateľ taktiež pripojil k odvolaniu objednávku zo dňa 01.10.2025,
predloženie cenovej ponuky na spracovanie znaleckého posudku zo dňa 01.10.2025, zápisnicu č. Z-
PUSR-073393/2025/BI, č. k. S-PUSR-000002/2025/BI zo dňa 07.10.2025 a odpoveď ministerky kultúrySlovenskej republiky zo dňa 16.12.2024 s tým, že tieto listinné dôkazy neboli predložené v rámci konania
pred súdom prvej inštancie, a teda že ide o novoty v odvolacom konaní. Dôvodil, že tieto listinné dôkazy
žiadnym spôsobom neosvedčujú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie.

Odporca mal za to, že navrhovateľ neosvedčil danosť jeho práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
nakoľko skončenie záväzkového vzťahu v zmysle ZoD je platné. K ukončeniu záväzkového vzťahu došlo
odstúpením objednávateľa od zmluvy, pričom v zmysle čl. 15. bod 15.7. zmluvy sa obe zmluvné strany
zaviazali splniť a vysporiadať si svoje záväzky vzniknuté pred odstúpením od zmluvy, a to najneskôr do

30 kalendárnych dní odo dňa odstúpenia. Odporca mal za to, že navrhovateľ podaným návrhom chce
zmariť splnenie povinností v zmysle uvedeného článku zmluvy.

Odporca uviedol, že navrhovateľ nevysvetlil, prečo považuje výzvy na odovzdanie diela za
bezprostredné riziko pre neho, pričom poukazuje na bezprostrednú hrozbu pre dielo, ktoré je irelevantné
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nevysvetľuje aké nezvratné následky by mu mali vzniknúť.

Ďalej poukázal na tvrdenie navrhovateľa, že mu v prípade, ak nastanú účinky odstúpenia od zmluvy
hrozí nenapraviteľná ujma a škoda, ktorú náležite nešpecifikoval, jednalo sa o všeobecné a ničím
nepodložené tvrdenia s tým, že neuviedol či má ísť o údajnú majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu
a v čom má spočívať, aká je jej výška, akými úkonmi ju môže navrhovateľovi spôsobiť a v čom vníma jej
bezprostrednosť. Odporca mal za to, že navrhovateľ si náležitým spôsobom neplnil povinnosť tvrdenia a

snaží sa to preklenúť v rámci odvolacieho konania. Dôvodil, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť
len na základe hypotetických obáv a nekonkrétnych tvrdení navrhovateľa, a to aj s ohľadom na zásadu
proporcionality zásahu do práv strany, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Odporca tvrdil,
že žiadna nenapraviteľná ujma ani škoda navrhovateľovi z jeho strany nehrozí a ani nevzniká. V prípade
existencie akýchkoľvek nárokov navrhovateľa, si ich tento môže voči nemu kompenzovať v podobe

finančnej náhrady, a to ako majetkovú škodu, tak aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Ďalej odporca poukázal na tvrdenie navrhovateľa, že pokiaľ by si uplatnil práva z neplatného odstúpenia
odzmluvyapoverilplnenímtretiuosobu,došlobyknenahraditeľnýmzásahomdojehoprávakďalšiemu
nárastu škody. Mal za to, že takto odôvodnený návrh je značne vágny, pričom nesúhlasil s tým, že

by navrhovateľovi vznikala škoda, resp. že by mohlo dôjsť k takému zásahu do jeho práv, ktorý je
nenapraviteľný, resp. nezvratný a z tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov nevyplýva
existencia nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej mu ujmy. Dôvodil, že aj keby súd vo veci
samej rozhodol o neplatnosti skončenia záväzkového vzťahu medzi stranami, nepôjde o nezvratný stav
pre navrhovateľa, nakoľko má aj iné prostriedky ochrany svojich práv, ktorými môže zabezpečiť svoje

údajné nároky z dôvodu ním tvrdeného trvania zmluvného vzťahu ako je nárok na náhradu škody,
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a iné. Dôvodil, že hypotetická možnosť škody alebo ujmy nespĺňa
kritérium bezprostrednosti a naliehavosti, ale ide len o akúsi obavu navrhovateľa, ktorá však nemá
právny význam pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Odporca uviedol, že má záujem vysporiadať vzájomné nároky s navrhovateľom postupom v zmysle čl.
15. bod 15.7. ZoD, pričom poukázal na jeho listy zo dňa 22.09.2025 a zo dňa 30.09.2025. Uviedol, že má
v úmysle zaplatiť navrhovateľovi za ním riadne vykonanú časť diela dohodnutú odplatu, avšak tvrdil, že
navrhovateľ nepreukázal existenciu akéhokoľvek nároku na náhradu škody voči nemu s tým, že aj keby
takýto nárok navrhovateľa existoval, tak by neodôvodňoval podanie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. K námietke navrhovateľa ohľadom nezvratnej zmeny faktického a právneho stavu, ktorý má
spočívať v tom, že objednávateľ poverí tretiu osobu pokračovaním v prácach, dôjde k technologickému
prerušeniu, strate kontinuity a zanikne jeho možnosť vykonať dokončovacie práce, odporca uviedol,
že uvedené argumenty nepredstavujú stav, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako nenapraviteľnú alebo
ťažko napraviteľnú ujmu, nakoľko je kompenzovateľná inými právnymi prostriedkami v budúcnosti,

pričom z tvrdení navrhovateľa vyplýva len hypotetická možnosť vzniku majetkových následkov v jeho
neprospech.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že škoda ktorá mu vznikne, nie je len peňažná, ale spočíva tiež v
nezvratnej strate možnosti zhotoviteľa plniť, strate garančných a zodpovednostných väzieb, profesijnej

a reputačnej ujmy, pričom tieto len peňažná náhrada nenahradí, odporca poukázal, že uvedeným
navrhovateľ neargumentoval v rámci návrhu a uviedol ich až v odvolaní. Zároveň tieto tvrdenia žiadnym
spôsobom neosvedčil, a ani neuviedol v čom má spočívať tvrdená profesijná a reputačná ujma s tým,
že tieto údajné nároky nie sú nezvratné, ale je možné ich nahradiť finančnou náhradou.K námietke navrhovateľa, že ak by realizoval odstúpenie od zmluvy pred právoplatným rozhodnutím vo
veci samej, hrozila by mu značná ujma, bol by povinný odovzdať stavenisko, znášať náklady na jeho

vypratanie, demontáž zariadení a zabezpečenie stavebných konštrukcií, pričom by mohol byť poverený
dokončenímdielainýzhotoviteľavtakomprípadebyprípadnéneskoršierozhodnutiesúdustratiloreálny
význam, keďže zmluva by bola fakticky ukončená a pôvodný stav by nebolo možné obnoviť, odporca
uviedol, že uvedeným navrhovateľ v rámci konania pred súdom prvej inštancie neargumentoval, teda ide
o nové skutkové tvrdenia v odvolacom konaní a zároveň svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil.

Odporca zdôraznil, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodujúca možnosť vzniku
akejkoľvek ujmy, ale len takej, ktorá má charakter nenapraviteľného zásahu. Navrhovateľ nešpecifikoval
aké jeho zmluvné práva by mali byť zmarené, pričom ani skutočnosť, že dielo by mohol dokončiť iný
zhotoviteľ, nezakladá nenapraviteľnú ujmu. V prípade, ak by súd neskôr rozhodol, že právny vzťah zo
ZoD trvá, navrhovateľ má k dispozícii kompletný súbor nástrojov na domáhanie sa svojich práv vrátane
náhrady škody, ušlého zisku či kompenzácie iných majetkových dôsledkov, nárok na plnenie, nárok na

náhradu škody, bezdôvodné obohatenie a ďalšie.

Odporca poukázal, že je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky, ktorej existencia a ďalšie trvanie je zaručené, čím nie je žiadnym spôsobom ohrozené
uplatňovanie akýchkoľvek nárokov navrhovateľa voči nemu a je zrejmé, že na neho nebude vedená

exekúcia alebo vyhlásený konkurz, teda že je zachovaný predpoklad jeho bonity. Na druhej strane v
prípade vyhovenia návrhu hrozí, že nebude môcť pokračovať v ďalších prácach pri realizácii obnovy
Hradu Krásna Hôrka, v dôsledku čoho môže dôjsť k podstatnému poškodeniu kultúrnej pamiatky, ktorej
hodnotu je možné iba veľmi ťažko vyčísliť. Odporca mal za to, že navrhovateľ chce zabrániť, aby
uskutočnil verejné obstarávanie na výkon ďalších prác. Zdôraznil, že jeho ujma a ujma verejnosti by

omnoho viac prevyšovala údajnú ujmu hroziacu navrhovateľovi, ktorý má možnosť domôcť sa určitej
formy kompenzácie v prípade rozhodnutia o neplatnom odstúpení od zmluvy. Vyhovením návrhu by
došlo k prerušeniu rekonštrukcie na veľmi dlhý čas, čím by vznikala ujma hospodárska, kultúrna a
spoločenská, ktorá ďaleko presahuje individuálny záujem navrhovateľa s poukazom, že Hrad Krásna
Hôrka je národná kultúrna pamiatka celosvetového významu. Na základe uvedeného nie je naplnený

jeden z viacerých predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to princíp proporcionality.
Zároveň poukázal, že naliehavosť sa posudzuje výlučne vo vzťahu k tvrdenej ujme navrhovateľa, nie
vo vzťahu k možnej ujme na diele.

Odporca uviedol, že navrhovateľ sa domáhal I. výrokom navrhovaného neodkladného opatrenia, aby

bol povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii odstúpenia od zmluvy, a že takto
formulovaná povinnosť je neurčitá, pretože nie je možné určiť, ktoré konkrétne úkony majú byť pod tento
výrok zahrnuté, ktorých úkonov sa má zdržať, pričom uvedený výrok by mohol spôsobiť aj neoprávnené
obmedzenie jeho činností. Zdôraznil, že už došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a preto nie je možné
vykonať petit v navrhovanom znení, nakoľko už odstúpenie od zmluvy zrealizoval. Vo vzťahu k II. výroku

navrhovaného neodkladného opatrenia odporca uviedol, že je v rozpore so zásadou proporcionality,
keďže by bol nútený nevykonávať na Hrade Krásna Hôrka žiadne práce, a to ani sanačné práce, ani
predchádzaťhroziacimškodám,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Malzato,že
takéto obmedzenie jeho práv je neúmerné. Argumentoval, že ak má vykonávať havarijné, konzervačné
alebo zabezpečovacie práce musí dielo odovzdať tretiemu subjektu. Dôvodil, že v danom prípade

prevyšujeverejnýzáujemobčanovSlovenskejrepublikynadindividuálnymzáujmomnavrhovateľa,ktorý
si ho môže kompenzovať inými dostupnými právnymi prostriedkami ako neodkladným opatrením. Ďalej
mal odporca za to, že výrok je nevykonateľný aj z dôvodu, že navrhovateľ v rámci návrhu používa pojem
dielo, avšak nešpecifikuje, čo tento pojem znamená a čo pod tento pojem možno zahrnúť.

Ďalej odporca uviedol, že sa jedná o ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa, že by Hradu Krásna
Hôrka v zmysle navrhovaného preberacieho konania mali byť spôsobené akékoľvek škody. Mal za
to, že tieto tvrdenia sú zároveň irelevantné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Argumentoval, že
navrhovateľ nemôže dôvodiť údajnou hrozbou škody na Hrade Krásna Hôrka, ale musí uviesť relevantné
dôvody nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, teda aká konkrétna nenapraviteľná

škoda, resp. ujma mu hrozí. Odporca uviedol, že je pripravený dielo prevziať a má záujem pri odovzdaní
a prevzatí diela postupovať v súlade so zmluvou, v zmysle ktorej nie je podmienkou pre vykonanie
preberacieho konania vykonanie pasportizácie, znaleckého dokazovania, dohoda o metodike, a ani
účasť príslušných štátnych orgánov. Dôvodil, že vyzýval navrhovateľ na odovzdanie diela v zmyslezmluvných podmienok a príslušných ustanovení ObZ upravujúcich nároky strán po odstúpení od zmluvy.
Tvrdenia navrhovateľ, že ho vyzýval na odovzdanie diela bez riadneho technického, právneho a
organizačného postupu sú nepravdivé, ničím nepreukázané, a najmä nie sú predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia. Odporca tvrdil, že vyzval navrhovateľa na odovzdanie diela, a to v súlade s
postupom dohodnutým v zmluve, pričom určil osoby poverené v jeho mene zahájiť preberacie konanie.
Mal za to, že námietky navrhovateľa ohľadom neodbornosti osôb poverených na prevzatie diela sú
irelevantné pre nariadenie neodkladného opatrenia a nie sú žiadnym spôsobom osvedčené.

Odporca zdôraznil, že platnosť odstúpenia od zmluvy bude posudzovaná ako predbežná otázka v rámci
konania vo veci samej vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 61Cb/99/2025. Dodal, že
navrhovateľ sa snaží navodiť dojem, že odmietol podpísanie dodatku k zmluve, ktorý by obsahoval
úpravu nových subdodávateľov, avšak takýto dodatok mu nebol nikdy predložený a ani nikdy neodmietol
podpísať dodatok k zmluve, ktorý by upravoval zmenu v subdodávateľoch, pričom uvedená skutočnosť
nebola zo strany navrhovateľa v návrhu osvedčená. Dôvodil, že navrhovateľ zadal plnenie určitého

podielu predmetu zmluvy subdodávateľom, ktorí neboli uvedení v prílohe č. 3 k zmluve, bez uzatvorenia
písomného dodatku k zmluve, čím postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami zmluvy. Poukázal,
že noví subdodávatelia neboli uvedení v prílohe č. 3 zmluvy, ani v dodatku č. 1 a ani v návrhu dodatku č.
2, a že navrhovateľ mu ani nenavrhol, že súčasťou týchto dodatkov má byť aj zmena a úprava nových
subdodávateľov, pričom tieto dodatky sa týkali iných skutočností. Dodal, že pokiaľ by mu navrhovateľ

aj oznámil zmenu v subdodávateľoch, nebol oprávnený zadať im plnenie určitého podielu predmetu
zmluvy bez uzatvoreného písomného dodatku a ak navrhovateľ tvrdí, že objednávateľ konkludentne
prijal nových subdodávateľov, uvedené neznamená uzatvorenie písomného dodatku k zmluve s tým, že
takýto právny úkon je neplatný pre nedostatok formy.

Odporca potvrdil, že znalecký ústav v Košiciach vykonáva pasportizáciu a posúdenie vykonaných prác
s tým, že aj on v súčasnosti vykonáva pasportizáciu jednotlivých objektov Hradu Krásna Hôrka, pričom
opakovane vyzýval navrhovateľa na začatie preberacieho konania, nakoľko má záujem na pokračovaní
v ďalších prácach v súlade s právnym stavom po odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ však svojím
konaním bráni vykonaniu týchto úkonov, čím predlžuje neistý stav a ohrozuje rekonštrukciu. Dôvodil, že

podľa správy Ministerstva spravodlivosti SR týkajúcej sa prehľadu priemernej dĺžky súdneho konania
na okresných súdoch v Slovenskej republike za rok 2024, predstavuje priemerná dĺžka konania v
obchodnoprávnych veciach na Mestskom súde Bratislava III dobu 15,65 mesiaca. Vzhľadom k tomu, že
v danej veci prebehne aj odvolacie konanie, celé konanie sa predĺži minimálne o 1,5 roka. To znamená,
že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by viac ako 2 roky nebolo možné vykonávať žiadne

rekonštrukčné práce, a preto by bol takýto zásah do jeho práv značne neúmerný.

Záverom odporca uviedol, že aktuálne navrhovateľ dobrovoľne vypratal stavenisko a dielo už nie je
predmetom jeho dispozície, na základe čoho je navrhovaný petit bezpredmetný.

Vzhľadom na uvedené odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Vyjadrenie odporcu zo dňa 01.12.2025 bolo navrhovateľovi doručené dňa 03.12.2025. Dňa
11.12.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k veci zo dňa 10.12.2025.

Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené vyjadrenie navrhovateľa bolo doručené odvolaciemu súdu až po
jeho rozhodnutí o podanom odvolaní dňa 05.12.2025, odvolací súd na podanie navrhovateľa zo dňa
10.12.2025 neprihliadal.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP).
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania navrhovateľa ako aj s
vyjadrením odporcu v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento

vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými
okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna

obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa
ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený
nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi
stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo

veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným
účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri
potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i
osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je
primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ
ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu
primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na ktorej

zabezpečenie súd nariaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu neodkladného opatrenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd musí aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku
proporcionality. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať
dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Účelom neodkladného opatrenia
je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom
je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

21. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia v znení špecifikovanom v bode 3. tohto rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii odstúpenia od zmluvy o dielo,
odovzdania diela alebo jeho časti tretej osobe a poverenia tretej osoby vykonávaním prác na predmete
diela, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Súd prvej

inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.

22. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody navrhovateľa sú dôvodné.

23. K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporca realizuje účinky sporného odstúpenia od zmluvy,

ktorý ho vyzval na odovzdanie diela dňa 03.10.2025 a avizoval pokračovanie v prácach s tretím
subjektom, a to bez predchádzajúcej dohody o metodike, bez zabezpečenia účasti príslušných štátnych
orgánov, bez rešpektovania osobitných predpisov viažucich sa na zásahy do národnej kultúrnej
pamiatky, bez predchádzajúcej nezávislej pasportizácie a bez účasti odborných osôb, ktoré je v rozpore
s verejným právom, v rozpore so zmluvou a vytvorilo by to nezvratné následky na národnej kultúrnej

pamiatke, ktoré nemožno peňažne nahradiť, teda riziko zásahu do verejného záujmu je bezprostredné
a aktuálne a bez dočasnej úpravy neodkladným opatrením hrozí nezvratná zmena pomerov medzi
stranami a zmarenie účelu žaloby vo veci samej, a v prípade ak by odporca realizoval odstúpenie od
zmluvy pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, vznikla by tak situácia, ktorá by mu spôsobila
značnú ujmu a ohrozila by jeho majetkové a zmluvné práva odvolací súd uvádza, že po oboznámení

sa s napadnutým uznesením dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie riadne a dostatočne
odôvodnil, keď sa v bode 20., 21. a 24. odôvodnenia vysporiadal s absentujúcimi predpokladmi pre
nariadenie neodkladného opatrenia a v bode 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia so
skutkovými zisteniami a ich vplyvom na posúdenie dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí a na
zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza, že tvrdenia navrhovateľa ohľadom neplatnosti odstúpenia
od zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu sa týkajú skutočností, ktoré ohľadom sporných nárokov
strán v súvislosti s uzatvorenou zmluvou sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, a ktoréneodôvodňujú potrebu úpravy právnych pomerov strán sporu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje, či sú kumulatívne splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom dokazovanie nevykonáva, ale vychádza z osvedčených skutočností na základe

predložených dôkazov navrhovateľom.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na jeho nariadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť
a existenciu svojho nároku voči odporcovi, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z obsahu spisu vyplýva,
že navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ uzatvorili dňa 28.07.2022 zmluvu o dielo,

predmetom ktorej bolo uskutočnenie obnovy Hradu Krásna Hôrka a revitalizácia bezprostredného
okolia hradu. Odporca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 10.09.2025 pre podstatné porušenie zmluvy
navrhovateľom z dôvodu, že bez predchádzajúceho oznámenia a písomného súhlasu odporcu poveril
vykonaním časti diela subdodávateľov, ktorí neboli uvedení v prílohe č. 3 k zmluve. Odporca tvrdil, že
navrhovateľ mu nikdy nepredložil návrh dodatku, ktorý by obsahoval úpravu nových subdodávateľov
a zároveň namietol pravosť listinných dôkazov - listov navrhovateľa zo dňa 01.03.2023 a zo dňa

05.11.2023, ktorými si mal navrhovateľ splniť svoju povinnosť oznámiť mu zmenu subdodávateľov.
Navrhovateľ mal za to, že dostatočne osvedčil svoje právo ako zhotoviteľa na trvanie ZoD, od ktorej
odporca podľa jeho názoru odstúpil neplatne.

Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci navrhovateľ neosvedčil relevantnými dôkazmi

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá
by predstavovala bezprostrednú hrozbu, ktorá by zakladala opodstatnenosť zásahu do vzájomného
právneho vzťahu strán, ako ani neosvedčil, že mu hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne, že mu
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu

ochranu. V súvislosti so vznikom škody navrhovateľ neosvedčil žiadnym dôkazom svoje tvrdenia o jej
náraste a poukaz na jeho likviditu a reputáciu v doplnení návrhu bez bližšieho zdôvodnenia a osvedčenia
sú preto len v hypotetickej rovine vychádzajúce z jeho subjektívnej obavy, ktoré bližšie nešpecifikoval.
Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže zohľadňovať len samotné subjektívne
obavy navrhovateľa o možnom vzniku škody. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné neisté postavenie

navrhovateľa nemôže byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale podkladom pre
podanie žaloby. Navrhovateľ nijako neosvedčil k akému nenahraditeľnému zásahu do jeho práv by
došlo, zároveň neosvedčil ani ďalší nárast škody na jeho strane. Odvolací súd uvádza, že akýkoľvek
navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody bude možné posúdiť až po vykonaní náležitého
dokazovania v konaní vo veci samej. Navrhovateľ namietal, že nezvratná zmena faktického a právneho

stavu má spočívať v tom, že objednávateľ poverí tretiu osobu pokračovaním v prácach, dôjde k
technologickému prerušeniu, strate kontinuity a zanikne jeho možnosť vykonať dokončovacie práce.
Odvolací súd zastáva názor, že uvedené nepredstavuje následok, ktorý by bolo možné kvalifikovať
ako nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu, nakoľko je v budúcnosti kompenzovateľný inými
právnymi prostriedkami.

Odvolací súd uvádza, že tvrdenia strán budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej vedenom
Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 61Cb/99/2025, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia,
že zmluvný vzťah medzi stranami na základe uzatvorenej ZoD trvá, a to v spojení s prejudiciálnym
posúdením platnosti odstúpenia od zmluvy. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

uvedené skutočnosti súd neposudzuje, nakoľko nie sú pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom
opatrení podstatné.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia
nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného

opatrenia. Až ich bezprostredné ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť
neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj
osvedčené.

V prípade vyhovenia žalobe o určenie, že právny vzťah založený medzi stranami na základe ZoD

naďalej trvá, teda že sa v danom prípade jednalo zo strany odporcu o neplatné odstúpenie od zmluvy,
navrhovateľ bude môcť použiť iné účinné prostriedky právnej ochrany a uplatniť si všetky práva a nároky
vyplývajúce zo zmluvy, resp. súvisiace so zmluvou (napr. zmluvný nárok na plnenie, nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, prípadne nemajetkovejujmy). V danej veci tak neplatí, že sa navrhovateľovi neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, a že
by preňho meritórne rozhodnutie stratilo význam. V súvislosti s uvedeným odvolací súd zdôrazňuje, že
na účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodujúca možnosť vzniku akejkoľvek ujmy, ale

len takej, ktorá má charakter nenapraviteľného zásahu. Existencia alternatívnych právnych prostriedkov
ochrany tak vylučuje naliehavosť potrebnú pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho
nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.

Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť
taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu navrhovateľa v
konaní vo veci samej a rozhodnutie súdu vo veci samej v prospech navrhovateľa by už stratilo význam,
čo v predmetnej právnej veci nemožno konštatovať. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov
spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie,

ktoré by vytvorilo nezvratný právny stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným
následkom (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 zo dňa 09.02.2017).

Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ tak neosvedčil naliehavosť potreby ochrany nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia a chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva nemožno ničím

nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd preto považuje túto odvolaciu námietku navrhovateľa za nedôvodnú.

24. K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporca ho vyzval na odovzdanie diela, že je dôvodná obava,

že dielo by mohlo byť preberané neodborne, a že odporcom navrhovaný postup je spôsobilý vyvolať
národnej kultúrnej pamiatke nezvratné následky odvolací súd uvádza, že predmetom konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je ochrana ohrozených práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa. Naliehavosť sa posudzuje výlučne vo vzťahu k tvrdenej ujme navrhovateľa a nie vo vzťahu
k možnej ujme na diele. Navrhovateľ mal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť,

aká nenapraviteľná ujma mu hrozí, pokiaľ sa bezodkladne neupravia pomery medzi stranami, nie aká
ujma hypoteticky hrozí národnej kultúrnej pamiatke. Zároveň v spojitosti s námietkou navrhovateľa, že
ak by boli realizované účinky odstúpenia od zmluvy a bol by nútený opustiť stavenisko, že existuje
reálne riziko vzniku škôd na rozostavanej časti diela vzhľadom na aktuálny stav prác, rozpracovanosť
niektorých konštrukcií a nedokončené prvky odvodnenia areálu, že odstránenie dočasných drenážnych

a odvodňovacích systémov by mohlo viesť k zatečeniu alebo poškodeniu už zrealizovaných častí stavby,
a že takýto zásah by mohol negatívne ovplyvniť technickú kvalitu a statickú bezpečnosť diela odvolací
súd poukazuje na zákonom stanovenú všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku (§ 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
Odvolací súd preto považuje túto odvolaciu námietku navrhovateľa za nedôvodnú.

25. K odvolacej námietke navrhovateľa, že by mu hrozila značná ujma, ak by bol povinný odovzdať
stavenisko, znášať náklady na jeho vypratanie, demontáž zariadení a zabezpečenie stavebných
konštrukcií odvolací súd uvádza, že uvedené navrhovateľ nenamietal v prvoinštančnom konaní, ale tieto
dôvody uplatnil až v odvolacom konaní, ktoré skutkové tvrdenia sú tak novotou v odvolacom konaní,

ktorej prípustnosť v zmysle § 366 CSP navrhovateľ v konaní tiež nepreukázal, preto na ne odvolací súd
nemohol prihliadnuť a bližšie sa nimi zaoberať. Odvolací súd preto považuje túto odvolaciu námietku
navrhovateľa za nedôvodnú.

26. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie opomenul pri rozhodovaní prihliadnuť na

princíp proporcionality, že navrhovaný petit nebráni nevyhnutným konzervačným a havarijným zásahom,
a že navrhované neodkladné opatrenie neobmedzuje odporcu nad nevyhnutný rozsah odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval vzhľadom na absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov
strán v danej veci, že skúmanie proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu
k odporcovi nemalo opodstatnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným názorom súdu prvej

inštancie, nakoľko s poukazom na zásadu hospodárnosti (čl. 17 CSP), ak súd dospeje k záveru, že
čo i len jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je splnená, je nehospodárne
sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné podmienky, pretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k
inému rozhodnutiu. Odvolací súd dodáva, že v prípade vyhovenia návrhu v danej veci by hrozilo, žeodporca nebude môcť pokračovať v ďalších rekonštrukčných prácach v súvislosti s obnovou Hradu
Krásna Hôrka, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k podstatnému poškodeniu a ohrozeniu tejto národnej
kultúrnejpamiatky.Vyhovenímnávrhubydošlokprerušeniurekonštrukcienadlhšiečasovéobdobie,ato

do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čím by mohla vzniknúť národnej kultúrnej pamiatke
nielen majetková ujma, ale aj celospoločenská kultúrna ujma, ktorá presahuje individuálny záujem
navrhovateľa. Jednalo by sa tak o zásah do verejného záujmu na ochrane pamiatok a historických
hodnôt s poukazom na skutočnosť, že Hrad Krásna Hôrka je svetovo známa unikátna národná
kultúrna pamiatka Slovenskej republiky. Zároveň nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom

znení ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa odovzdania diela tretej osobe a poverenia tretej osoby
vykonávaním prác na diele, ktorým by tak odporcovi bolo znemožnené odovzdať dielo tretej osobe
aj v prípade potreby zabezpečiť výkon havarijných, konzervačných, resp. zabezpečovacích prác.
Navrhované neodkladné opatrenie by tak odporcu obmedzilo neprimerane nad nevyhnutný rozsah. V
spojení s následkom pokračovania zastavenia rekonštrukčných prác na národnej kultúrnej pamiatke
sa preto jej ohrozenie z pohľadu odvolacieho súdu javí aktuálne ako mimoriadne vysoké s tým, že

nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení do doby právoplatného skončenia konania
vo veci samej by mohlo dôjsť k nenávratnému stavu. Na základe uvedeného nie je naplnený jeden z
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to princíp proporcionality. Odvolací súd uvádza,
že ak nie je daná proporcionalita intenzity ochrany a zásahu, nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľa,
a to bez ohľadu na to, či sú osvedčené ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za nedôvodnú.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je procesne povinný tvrdiť a
osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na jeho nariadenie, inak nemôže byť úspešný a
jeho návrh bude súdom zamietnutý. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú kumulatívne, čo

znamená, že ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemožno mu vyhovieť a návrh na jeho nariadenie
musí byť zamietnutý (§ 328 ods. 1 CSP). Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil
skutočnosti, že v predmetnej veci je opodstatnená dočasná úprava práv a povinností účastníkov
právneho vzťahu formou neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov

pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná
na základe odôvodnenia rozhodnutia.

28. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací
súd,ktorýjeviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPdospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O
výškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtouznesenia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d/ a e/ CSP).