Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200325
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

so sídlom D. XX, E., A.: XX XXX XXX, zast. AKFU LEGAL s.r.o., so sídlom Havlíčkova 11A, Bratislava,
IČO: 47 950 358, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 09.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v zmysle § 144 ods.
1 a § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„ZSP“) a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala žalobcovi ako
samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) za obdobie júl 2007 až december 2008 poistné na
nemocenské poistenie v sume 758,47 eur, poistné na starobné poistenie v sume 3.739,25 eur, poistné
na invalidné poistenie v sume 1.246,51 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 986,89 eur
(ďalej len „poistné“), spolu v sume 6.731,12 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia

je príloha (predpis poistného).

2. Prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie odôvodnil podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 128 ods.
1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) ZSP; podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod a § 128 ods.
11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z.; podľa § 129 ZSP v znení účinnom do 31.12.2008
a vecne tým, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné
a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace júl 2007, august 2007, september 2007,

október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj
2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008,
čím porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) ZSP, § 128 ods. 11 písm.
b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta ZSP a § 20 ods. 1 písm.
b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom vzniesol námietku

premlčania.4. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
30.12.2020 podľa § 179 ods. 1 písm. b) ZSP odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2 ZSP, § 5 písm. b) ZSP v znení
účinnom do 31.12.2010, § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007, §
14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení účinnom
od 01.08.2006 do 31.12.2007, § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom

od 01.01.2008, § 21 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007, § 138 ods. 9 ZSP
v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2009, § 138 ods. 10 ZSP v znení
zákona č. 439/2004 Z. z. účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007, § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. c) ZSP, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 129 ods. 1
ZSP v znení účinnom od 01.01.2005, § 129 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinnom od
01.01.2005 do 31.12.2008, § 130 písm. c/ ZSP, § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení zákona č. 43/2004

Z. z. účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2014, § 132 písm. c) ZSP, § 137 písm. b) ZSP v znení zákona č.
43/2004 Z. z. účinnom od 01.01.2005, § 141 ods. 1 ZSP, § 142 ods. 1 prvá veta ZSP v znení účinnom
do 31.12.2013, § 143 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010, § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona
č. 266/2017 Z. z. účinnom od 01.01.2018, § 147 ods. 1 ZSP účinnom od 01.01.2004, § 147 ods. 2
ZSP účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010, § 228 ods. 3 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010, § 228

ods. 6 ZSP v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2008 a vecne tým, že podľa údajov z Daňového
riaditeľstva (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobcu z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2006 (1.359.750,00 SKK - daňové priznanie z 18.
februára 2008) a zo živnosti za rok 2007 (1.452.518,00 SKK – daňové priznanie z 31. marca 2008)

presiahol zákonom ustanovenú sumu 91.200,00 SKK pre rok 2006 a sumu 97.200,00 SKK pre rok
2007. Na základe tejto skutočnosti bol žalobca v období, za ktoré mu bolo prvostupňovým rozhodnutím
predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.

6. Konštatovala, že prvostupňový orgán kontrolou platieb poistného zistil, že žalobca ako povinne

nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, poistné za obdobie júl 2007 až december
2008 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia neuhradil vôbec, čím vznikla dlžná suma na poistnom
spolu vo výške 6.731,12 eur.

7. Uviedla, že žalobcovi ako SZČO, trvalo v predmetnom období (júl 2007 až december 2008), povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky
pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal
právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia (t. j. mal živnostenské oprávnenie) a zároveň
jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 a 2007 presiahol zákonom ustanovenú
hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a

povinne dôchodkovo poistenej SZČO, teda vyplývala priamo zo zákona (ZSP) povinnosť odvádzať
poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným ZSP v znení neskorších
predpisov.

8. Ďalej poukázala na to, že prvostupňový orgán (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) listom č.

XXXXX-X/XXXX-XXX, zo dňa 25. júla 2019, písomne vyzval žalobcu na predloženie registračných
listín fyzickej osoby - Prihláška od 1. júla 2007. Žalobca si list č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 25. júla
2019 prevzal dňa 31. júla 2019. Pretože žalobca nepredložil tieto dokumenty, t. j. nepodal Registračný
list fyzickej osoby - prihlášku, tak prvostupňový orgán (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) dňa
21. februára 2020 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX vo veci vzniku povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO ku dňu 1. júla 2007.

9. Konštatovala, že na základe uvedených skutočností, námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca voči
prvostupňovému rozhodnutiu, nemohla uznať, pretože žalobca nesplnil zákonom stanovenú povinnosť,
t. j. nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, a o vzniku povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu (Sociálnej
poisťovne, pobočka Bratislava – rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.02.2020).
Záverom uviedla, že ZSP neumožňuje odpustenie oprávnene predpísaného poistného.II.
Žaloba

10. Správnou žalobou zo dňa 12.03.2021 sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako
aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca
zároveň žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe.

11. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je rezidentom Českej republiky a SZČO. Tvrdil, že mu

dňa 28.07.1993 vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti na území Českej republiky, kde
však podnikateľskú činnosť nevyvíja. Konštatoval, že podstatnú časť podnikateľskej činnosti vykonáva
prostredníctvom obchodnej spoločnosti ATRIOS Projektmanagement & Development GmbH, so sídlom
Brachelligasse 15-2, 1220 Wien, založenej dňa 31.12.1999 podľa práva Rakúskej republiky; na území
tohto štátu má zároveň svoje bydlisko a centrum svojich životných a podnikateľských záujmov. Tvrdil,
že z uvedených dôvodov je od 31.12.1999 platiteľom poistného v Rakúskej republike, ktorej legislatíve

v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha. Konštatoval, že od 23.06.2006 vykonáva ako fyzická
osoba v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) časť
podnikateľskejčinnostiajnaúzemíSlovenskejrepubliky.Sprihliadnutímnariadneuhrádzaniepoistného
do systému sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky mal za to, že v Slovenskej republike mu
táto povinnosť nevznikla a z tohto dôvodu v rozhodnom období nevykonával platby poistného v

Slovenskej republike. Uviedol, že v nadväznosti na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka
Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.02.2020 určila, že mu vzniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s účinnosťou od 01.07.2007 - tvrdil,
že voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pričom o odvolaní voči rozhodnutiu o vzniku poistného
nebolo do dňa podania žaloby rozhodnuté, a to napriek skutočnosti, že od podania odvolania uplynulo

12 mesiacov. Konštatoval, že napriek nevysporiadaniu sa s uvedeným odvolaním prvostupňový orgán
vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu predpísal za obdobie júl 2007 až december 2008 poistné
v celkovej výške 6.731,12 eur. Konštatoval, že v odvolaní zo dňa 16.11.2020 vzniesol námietku
premlčania podľa § 147 ZSP, na základe presvedčenia, že právo predpísať poistné bolo z dôvodu
uplynutia desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného premlčané; o jeho odvolaní rozhodla žalovaná

napadnutým rozhodnutím - žalovaná nepovažovala právo predpísať poistné za premlčané, a to najmä
s poukazom na § 147 ods. 2 ZSP účinného od 01.01.2004 do 31.12.2010, v zmysle ktorého sa právo
predpísať poistné nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť stanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods.
1 písm. b) ZSP. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a jeho prijatím bol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch. Upozornil, že v rámci odvolania vzniesol výhradu spočívajúcu

v neuplatnení zásady zamedzenia prekrývania uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských
štátov EÚ. Mal za to, že podlieha legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky,
kde vykonáva úhrady poistného. Tvrdil, že hoci vyššie uvedenú námietku nevzniesol výslovne aj v
rámci odvolania voči napadnutému rozhodnutiu, tak toto napadnuté rozhodnutie priamo nadväzovalo
na predmetné rozhodnutie o vzniku poistného, v ktorom túto námietku vzniesol, a o ktorom nebolo

doposiaľ rozhodnuté - so zreteľom na podstatu tejto výhrady bolo podľa jeho názoru povinnosťou
žalovanej, aby postupom podľa § 195 ods. 1 ZSP riadne zistila skutkový stav i v tomto smere,
čo však nevykonala. Súčasne mal za to, že otázkou zamedzenia uplatňovania sociálneho systému
viacerých členských štátov sa mal správny orgán pri rozhodovaní o vzniku a predpísaní poistného
zaoberať aj bez jeho ingerencie, nakoľko príslušné nariadenia sú priamo uplatniteľné vo všetkých

členských štátoch Európskej únie. Namietal, že na zamedzenie situácií, v ktorých by sa na SZČO
alebo zamestnancov vzťahovali vnútroštátne právne predpisy rôznych členských štátov boli prijaté
koordinačné nariadenia, najmä Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 z 14.06.1971 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva
(ďalej len „nariadenie č. 1408/71“) a vykonávacie Nariadenie rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972,

ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej
len „nariadenie č. 574/72“). Konštatoval, že nariadenia sú priamo uplatniteľné v členských štátoch,
vzhľadom na čo mala žalovaná posúdiť vec aj v súlade s týmito všeobecne záväznými právnymi
aktami EÚ, nie len podľa vnútroštátneho práva. Poukázal na to, že základným všeobecným pravidlom

vyjadreným v čl. 13 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 je zásada, že: „Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie
je ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len
jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.“ Tvrdil, že
v posudzovanom prípade nejde o výnimky z tejto zásady, nakoľko on nie je zamestnancom a súčasneSZČO v dvoch členských štátoch, ani štátnym zamestnancom. Tvrdil, že podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvoru, ustanovenia hlavy II nariadenia č. 1408/71, ktoré určujú právnu úpravu
uplatniteľnú na SZČO, zvyčajne vykonávajúcich činnosť v dvoch a viacerých štátoch EÚ, majú za cieľ

najmä zabezpečiť, aby sa na dotknuté osoby v zásade vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia iba
jedného členského štátu - uvedeným sa má zamedziť súbehu uplatniteľných vnútroštátnych právnych
úprav rôznych členských štátov a komplikáciám, ktoré z neho môžu vyplynúť. S poukazom na uvedené
boltohonázoru,ženaprejednávanúvecjepriamoaplikovateľnénariadenieč.1408/71avtejtosúvislosti
sa naňho vzťahuje legislatíva len jedného členského štátu, v ktorom má bydlisko a vykonáva časť

podnikateľskej činnosti. Tvrdil, že pokiaľ ide o rozhodné obdobie, tak sa naňho vzťahovala pôsobnosť
nariadenia č. 1408/71 - uvedené nariadenie bolo následne s účinnosťou po 01.05.2010 nahradené
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov
sociálnehozabezpečenia.Ďalejpoukázalnato,žebydliskomvzmyslenariadeniač.1408/71jezvyčajné
bydlisko, v jeho prípade bolo týmto bydliskom Wagramer Strasse 4/1903, 1220 Viedeň a od 18.05.2010
Brachelligasse 15 – Haus 2, 1220 Viedeň. Tvrdil, že nakoľko zároveň vykonáva (podstatnú) časť činnosti

na území Rakúskej republiky, kde má bydlisko, vzťahujú sa naňho podľa nariadenia č. 1408/71 právne
predpisy Rakúskej republiky. Bol toho názoru, že dokazovanie v tomto smere mala vykonať žalovaná,
respektíve prvostupňový orgán, k čomu však nedošlo. Podľa jeho názoru sa mala žalovaná, respektíve
prvostupňový orgán v rámci zisťovania skutkového stavu vysporiadať so zásadnými skutočnosťami
uvedenými aj v tejto Žalobe, pričom žalovaná mala dospieť k záveru, že poistné v rozhodnom období

nemohlo vzniknúť v Slovenskej republike, nakoľko boli v súlade s hlavou II nariadenia č. 1408/71 vo
vzťahu k nemu aplikovateľné právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky. Za
týmto účelom bolo podľa jeho názoru povinnosťou žalovanej požiadať o súčinnosť príslušnú inštitúciu
sociálneho zabezpečenia v Rakúskej republike, a to za účelom preukázania registrácie a úhrad
poistného z jeho strany v tomto členskom štáte. Konštatoval, že v prípade zaobstarania si esenciálnych

podkladov pre napadnuté rozhodnutie by bolo žalovanej zrejmé riziko dvojitého plnenia poistného z
jeho strany (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/27/2013 zo dňa
20.11.2013). Tvrdil, že v odôvodnení predmetných rozhodnutí absentuje akékoľvek vysporiadanie sa
s otázkou uplatniteľnej legislatívy v zmysle priamo aplikovateľného nariadenia č. 1408/71. Nežiadal
nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenia účastníkov a rozhodnutie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 01.04.2021 navrhla žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že keďže u žalobcu došlo v spornom období k naplneniu
všetkých ZSP taxatívne ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, tak bol žalobca povinný sa v zmysle § 228 ods. 3 ZSP v znení
účinnom do 31.12.2010 prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich
dní od vzniku týchto poistení - z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil (nepodal Registračný

list fyzickej osoby - prihlášku na poistenie k 1. júlu 2007), a to i napriek výzve prvostupňového orgánu č.
XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 25. júla 2019, doručenej žalobcovi dňa 31. júla 2019, tak bol prvostupňový
orgán povinný podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP rozhodnúť o vzniku povinného poistenia
žalobcu k 1. júlu 2007. Konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím zo dňa
21.02.2020 rozhodla, že žalobcovi ako SZČO dňa 01. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie, pričom po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania predmetné
rozhodnutie nadobudlo dňa 03.04.2020 právoplatnosť. Uviedla, že žalobca v správnej žalobe síce
tvrdí, že proti rozhodnutiu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.02.2020 podal odvolanie, avšak
Sociálna poisťovňa o tom nemá vedomosť (z uvedeného dôvodu preto došlo k správoplatneniu daného
rozhodnutia a následnému predpísaniu poistného). Konštatovala, že k správnej žalobe síce žalobca

predložil podanie označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo
dňa 21. februára 2020“, avšak toto podanie nie je opatrené pečiatkou Sociálnej poisťovne o jeho
prevzatí správnym orgánom a žalobca taktiež nepredložil žiaden relevantný dôkaz o podaní odvolania.
V súvislosti s tým uviedla, že rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo vo veci vzniku povinného poistenia
žalobcu, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne

pomery žalobcu (právoplatné rozhodnutie teda konečným spôsobom upravilo status žalobcu na účely
sociálneho poistenia, a preto toto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní). Právoplatné
rozhodnutie svojim obsahom zaväzuje nielen účastníkov konania, ale aj orgán, ktorý ho vydal i ďalšie
subjekty. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem nastabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna
poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu.
V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015

zo dňa 28. septembra 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 08.
decembra 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27.
novembra 2013 a ďalšie súdu známe rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že otázka
vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO
už bola právoplatne vyriešená, a to ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým

orgánom vo veci predpísania poistného. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia vo veci predpisu poistného, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci
vzniku povinného poistenia žalobcu. Konštatovala, že so vznikom povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej
povinnosti, t. j. povinnosti odvádzať poistné včas a v správnej sume - z dôvodu, že žalobca si túto svoju
povinnosť nesplnil, bol prvostupňový orgán v zmysle § 144 ods. 1 ZSP povinný mu poistné predpísať

(prvostupňový orgán tak urobil prvostupňovým rozhodnutím, ktorým žalobcovi predpísal dlžnú sumu
poistného za obdobie júl 2007 až december 2008 vo výške 6.731,12 eur). Ďalej poukázala na to, že
žalobca sa v správnej žalobe snaží navodiť dojem, že Sociálna poisťovňa porušila svoje povinnosti,
keď nezačala konanie o určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa mali v prípade žalobcu
uplatňovať, resp. že neakceptovala skutočnosť, že podlieha právnym predpisom Rakúskej republiky.

Týmto tvrdeniam žalobcu rázne oponovala, keď Sociálna poisťovňa až do podania predmetnej správnej
žaloby nemala vedomosť o tom, že u žalobcu nastali také právne skutočnosti, ktoré si v jeho prípade
vyžadujú aplikáciu nariadenia č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie č. 574/1972 (t. j. že vykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť vo viacerých členských štátoch). Tvrdila, že podľa článku 12 a ods.
1 písm. a) nariadenia č. 574/1972 osoba, ktorá obvykle vykonáva činnosť na území dvoch alebo

viacerých členských štátov alebo v podniku so sídlom alebo miestom podnikania na území jedného
členského štátu a ktorým prechádza spoločná hranica dvoch členských štátov alebo ktorá súčasne
vykonáva zamestnanie na území jedného členského štátu a samostatnú zárobkovú činnosť na území
druhého členského štátu, oznámi túto situáciu inštitúcii určenej príslušným orgánom členského štátu,
na území ktorého má bydlisko. Bydliskom sa v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71 rozumie

zvyčajné bydlisko. Konštatovala, že žalobca v správnej žalobe uviedol, že jeho bydliskom je adresa v
Rakúskej republike. V zmysle článku 12 a ods. 2 písm. a) nariadenia č. 574/1972 osoba, ktorá obvykle
vykonáva zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských
štátov a ktorá vykonáva časť svojej činnosti v členskom štáte, na území ktorého má bydlisko, podlieha
právnym predpisom tohto členského štátu, inštitúcia určená príslušným orgánom tohto členského štátu,

vydá tejto osobe osvedčenie potvrdzujúce, že sa na ňu vzťahujú právne predpisy tohto členského
štátu, a kópiu tohto osvedčenia zašle inštitúcii určenej príslušným orgánom ktoréhokoľvek druhého
členského štátu na území ktorého dotknutá osoba vykonáva časť svojej činnosti, a/alebo ak ide o
zamestnanca, na území ktorého má podnik alebo zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva, sídlo alebo
miesto podnikania. Tvrdila, že s poukazom na predmetné články nariadenia č. 574/1972 bol práve

žalobca povinný informovať príslušnú inštitúciu členského štátu, kde má bydlisko, že vykonáva činnosť
vo viacerých členských štátoch a táto inštitúcia mala následne osvedčiť, že žalobca podlieha právnym
predpisom Rakúskej republiky, teda nie Sociálna poisťovňa bola povinná sama od seba určiť žalobcovi
uplatniteľnúlegislatívu.Znovazopakovala,žeSociálnapoisťovňanedisponovalažiadnymiinformáciami,
že by žalobca vykonával činnosť vo viacerých členských štátoch, respektíve že by v prejednávanom

období podliehal právnym predpisom Rakúskej republiky (Sociálna poisťovňa nedisponuje osvedčením,
že sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy Rakúskej republiky). Navyše dodala, že v zmysle § 227 ods.
2 písm. a) ZSP bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie
a na zánik sociálneho poistenia, avšak tak neurobil (a to ani po výzve Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava č. XXXXX-X/XXXX- E. zo dňa 25. júla 2019), a teda žalobca porušil svoju povinnosť, ktorú mu

ukladá ZSP. Konštatovala, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietku
premlčania poistného - opätovne uviedla, že na ňu nemohla v rámci odvolacieho konania prihliadať -
z ustanovenia § 147 ods. 1 ZSP vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne v odseku 2 tohto ustanovenia ZSP v
znení účinnom do 31. decembra 2010 kladie premlčaniu poistného jednu podmienku, keď hovorí, že

právo predpísať poistné SZČO sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods.
3 (SZČO je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich
dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku). Ustanovenie
§ 231 ods. 1 písm. b), na ktoré ZSP v § 147 ods. 2 odkazuje upravuje povinnosť zamestnávateľa, čímžalobca nebol (v prejednávanom prípade sa posudzuje premlčanie práva predpísať poistné žalobcovi
ako SZČO, preto sa posudzuje len splnenie povinnosti podľa § 228 ods. 3). ZSP teda jasne ustanovuje
podmienky, kedy dochádza k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Okrem uplynutia

premlčacejlehotyjeSociálnapoisťovňapovinnáskúmaťajto,čisiSZČOsplnilaohlasovaciupovinnosť–
v tejto súvislosti konštatovala, že žalobca si nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, a preto bola Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava povinná následne vydať rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia
žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že desaťročná premlčacia lehota síce uplynula
(poistné za mesiac december 2008 bolo splatné dňa 08.01.2009, t. j. desaťročná premlčacia lehota teda

uplynula dňa 08.01.2019), avšak k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné vzhľadom
na § 147 ods. 2 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 nedošlo. Tvrdila, že ak by si žalobca dobrovoľne
splnil povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu
01.07.2007, tak by Sociálna poisťovňa jeho námietku premlčania akceptovala. Z uvedeného podľa jej
názoru teda vyplýva, že k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné môže dôjsť, avšak
musia byť splnené podmienky ustanovené v ZSP v § 147. Nesúhlasila s návrhom žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Nežiadala nariadenie pojednávania.

13. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/29/2021 – 75 zo dňa 30.04.2021 návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.05.2021.

14. V replike zo dňa 18.06.2021 žalobca zotrval na svojej žalobe, ako aj na tvrdeniach uvedených
v žalobe. Mal za to, že žalovaná nemala právomoc rozhodnúť o vzniku poistného, ako aj o predpísaní
poistného. Tvrdil, že všeobecná záväznosť nariadenia č. 1408/71 a jeho priama uplatniteľnosť vo
všetkých členských štátoch vyplýva priamo z čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uviedol, že

cieľom koordinačných nariadení je bezpochyby zamedzenie uplatňovania viacerých právnych úprav
členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia, pričom účel je zároveň možné abstrahovať i
z nosného ustanovenia článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v zmysle ktorého sa prijmú
opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu
pracovníkov. Tvrdil, že v tomto prípade to znamená, že naplnením hypotézy hlavy II čl. 14a ods.

2 nariadenia č. 1408/71 dochádza bez ďalšieho k uplatňovaniu právnych predpisov sociálneho
zabezpečenia členského štátu, v ktorom má bydlisko, t. j. Rakúskej republiky. Bol toho názoru, že
tak neprichádza do úvahy aplikácia vnútroštátneho práva Slovenskej republiky v oblasti sociálneho
zabezpečenia v dávkových alebo nedávkových konaniach, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia.
Konštatoval, že predložil relevantné dôkazy preukazujúce, že v rozhodnom období, za ktoré bolo

rozhodnuté o vzniku poistného a následne predpísaní poistného, spĺňal podmienky podľa čl. 14a ods.
2 nariadenia č. 1408/7. Mal za to, že na základe uvedeného sa v danom čase naňho vzťahovali
výlučne právne predpisy sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky, pričom vychádzajúc z tejto
skutočnosti žalovaná teda nemala od počiatku právomoc rozhodovať o otázkach vzniku a predpísania
poistného. Tvrdil, že predmetné rozhodnutia sú preto podľa jeho názoru nezákonné a bez právnych

účinkov (tzv. nulitný právny akt). Mal taktiež za to, že na vznik a predpísanie poistného nebola žalovaná
vecne príslušná a o otázkach súvisiacich so sociálnym zabezpečením mal právomoc rozhodnúť len
príslušný orgán v Rakúskej republike. V tejto súvislosti poukázal na čl. 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71.
Neprípustnosť argumentácie žalovanej dôvodil aj z interpretácie čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71,
ktoré zamedzuje súbehu dávok. Tvrdil, že ak by teda žalovaná prijala platby poistného predpísané

prvostupňovým rozhodnutím, tak v prípade vzniku jeho nároku by bol povinný vyplatiť príslušné dávky
v rámci sociálneho zabezpečenia podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky; túto povinnosť by
však mala aj príslušná inštitúcia Rakúskej republiky, nakoľko v nej za rozhodné obdobie uhrádzal platby
poistného. Bol toho názoru, že týmto postupom by pri vyplácaní dávok došlo ku konaniu v priamom
rozpore s článkom 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovanej o

nesplnení si jeho notifikačnej povinnosti podľa čl. 12 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, tak mal za to,
žeajvprípade,akbyneinformovalpríslušnúinštitúciuRakúskavoblastisociálnehozabezpečenia(resp.
žalovanú) o súčasnom výkone samostatne zárobkovej činnosti vo viacerých štátoch, táto skutočnosť
nemá akýkoľvek vplyv na jeho hmotnoprávne postavenie poistenca v danom členskom štáte. Tvrdil, že
koordinačne nariadenia v žiadnom smere nespájajú priame uplatňovanie právnych predpisov sociálneho

zabezpečenia iného štátu s podmienkou prvotnej notifikácie príslušnej inštitúcie, pričom opačný záver
by legitimizoval záver, že naňho by sa vzťahovali súčasne dva, respektíve viaceré systémy sociálneho
zabezpečenia a to až dovtedy, kým by takúto skutočnosť neoznámil príslušnej inštitúcii - takýto záver je
podľa jeho názoru neprípustný a v rozpore s účelom koordinačných nariadení ako aj samotnou dikcioučl. 14a ods. 2 nariadenia č. 1408/71. Uviedol, že mal vedomosť o podaní odvolania voči rozhodnutiu o
vzniku poistného, v ktorom uvádzal súčasný výkon zárobkovej činnosti aj v Rakúskej republike, avšak
aj v prípade preukázania, že odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu o vzniku poistného nepodal,

tak prípadná nevedomosť žalovanej o potrebe uplatňovania koordinačných nariadení nič nemení na
objektívnej skutočnosti, že rozhodnutie o vzniku poistného a rozhodnutie o predpísaní poistného sú v
rozpore s týmito koordinačnými nariadeniami. Ďalej uviedol, že vzhľadom na aplikáciu koordinačných
nariadení a všeobecne záväzných právnych predpisov sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky sa
naňho povinnosť v zmysle § 228 ods. 3 ZSP nevzťahovala a z tohto dôvodu nebol na jej splnenie zo

zákona povinný. Tvrdil, že teda nemožno uvažovať o aplikácii § 147 ods. 2 ZSP, keďže nebola naplnená
hypotéza tohto ustanovenia v tom smere, že došlo k porušeniu povinnosti tak, ako to predpokladá § 228
ods. 3 ZSP. Bol toho názoru, že na premlčaciu dobu sa z tohto dôvodu vzťahuje právna úprava § 147
ods. 1 ZSP, podľa ktorého je premlčacia doba 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Mal teda za to, že právo
predpísať poistné za celé obdobie je premlčané, pričom skúmanie premlčania by však bolo relevantné
len v prípade, ak by poistné vzniklo a bolo predpísané zo strany žalovanej zákonným spôsobom.

15. V duplike zo dňa 27.07.2021 žalovaná uviedla, že zotrváva na argumentácii uvedenej v napadnutom
rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného žalobcovi, nie preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu. Bola toho

názoru, že správnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.02.2020 (o vzniku povinného poistenia
žalobcu) nemôže byť opätovne posudzovaná – predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.04.2020 a konečným a záväzným spôsobom upravilo status žalobcu na účely sociálneho poistenia.
Konštatovala, že žalobca síce v správnej žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu zo dňa 21.02.2020
odvolanie podal, avšak Sociálna poisťovňa týmto odvolaním nedisponuje a žalobca nepredložil žiaden

relevantný dôkaz preukazujúci jeho podanie. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/2/2017 zo dňa 27. marca 2019, podľa ktorého: „Od žalovaného
správneho orgánu nemožno žiadať, aby preukázal negatívnu skutočnosť, že žalobca odhlášku nepodal.
Negatívna skutočnosť môže byť fakticky preukázaná, jedine preukázaním kompletnej pozitívnej
skutočnosti, ktorá existenciu dokazovanej negatívnej skutočnosti vylučuje (Rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 1As/2/2010-80). V tomto prípade preukázaním zo strany žalovanej, že odhláška bola
podaná.“. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/62/2016 zo dňa 28.
júna 2017 uviedol, že: „Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba
však rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti, (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6
Cdo 81/2010).“. Konštatovala, že pri vydaní spomínaného rozhodnutia zo dňa 21.02.2020 vychádzala
zo skutočností, ktoré jej boli toho času známe - i napriek tomu, že žalobca bol listom zo dňa 25.07.2019
vyzvaný na predloženie Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky na povinné poistenie s dátumom
vzniku povinného poistenia dňa 01. júla 2007, na predmetnú výzvu žalobca nereagoval - prinajmenšom

vtedy mal možnosť informovať Sociálnu poisťovňu, že vykonáva činnosť vo viacerých členských štátoch,
avšak tak neurobil a neurobil tak ani potom, čo mu boli doručené jednak rozhodnutie zo dňa 21.02.2020
(proti ktorému odvolanie nepodal), ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.07.2020 (v rámci
predmetného odvolania žalobca namietal len premlčanie). Zdôraznila, že po prvýkrát žalobca uviedol,
že vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť vo viacerých členských štátoch až v správnej žalobe (proti

napadnutému rozhodnutiu). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto podľa jej názoru nebolo
objektívne možné, aby Sociálna poisťovňa v čase rozhodovania vo veci vzniku povinného poistenia a
následne pri rozhodovaní vo veci predpísania dlžnej sumy poistného vedela o tom, že žalobca vykonáva
činnosť vo viacerých členských štátoch (Sociálna poisťovňa tieto skutočnosti nemala odkiaľ vedieť).
Opätovne poukázala na ustanovenia, z ktorých vyplýva, že žalobca mal povinnosť tieto skutočnosti

oznámiť (článok 12 a ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/1972, § 227 ods. 2 písm. a) ZSP). V tejto
súvislosti poukázala aj na § 135 ods. 1 SSP. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že nemala právomoc
rozhodovať vo veci vzniku jeho povinného poistenia a vo veci predpísania poistného. Konštatovala,
že v zmysle § 120 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov sociálne poistenie vykonáva Sociálna
poisťovňa, pričom podľa § 120 ods. 2 ZSP Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na

výkon sociálneho poistenia. S poukazom na uvedené mala za to, že jedinou verejnoprávnou inštitúciou
oprávnenou autoritatívne rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ako aj o predpísaní poistného povinne poistenej SZČO
je Sociálna poisťovňa. Uviedla, že keďže u žalobcu došlo v spornom období (od 01.07.2007 a nasl.)k naplneniu všetkých zákonom o sociálnom poistení taxatívne ustanovených podmienok pre vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 21 ods. 1 ZSP v znení
neskorších predpisov) a žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v § 228 ods. 3 ZSP v znení

účinnom do 31. decembra 2010 - povinnosť prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie
najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení, tak Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku povinného
poistenia žalobcu (nevediac o tom, že u žalobcu existovali skutočnosti rozhodujúce pre aplikovanie
nariadení Európskej únie); následne, po nesplnení si povinnosti odviesť poistné zo strany žalobcu,
pristúpil prvostupňový orgán k predpísaniu tejto dlžnej sumy poistného prvostupňovým rozhodnutím.

Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

16. K duplike žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na doteraz ním v konaní prezentovaných
námietkach. K otázke právomoci poukázal aj na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018.

IV.
Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

22. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 132 ods. 1 a 2 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci

ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o
otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia.

26. Podľa § 5 písm. b) ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba

podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.

27. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007,
povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inejsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v§
138 ods. 10.

28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008 do
31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9.

29. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007,
povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §

138 ods. 10.

30.Podľa§15ods.1písm.b)ZSPvznenízákonač.555/2007Z.z.účinnomod1.januára2008,povinne
dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

31. Podľa § 21 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného

v § 138 ods. 10 (ako § 138 ods. 9 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra
2010), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 10 (ako § 138 ods. 9 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 do

31. decembra 2010), ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 138 ods. 10 ZSP v znení zákona č. 439/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005 do 31.
decembra 2007, vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške
minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí

k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu.

33. Podľa § 138 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008 do 31.
decembra 2009, vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v

pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na
poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

34. Podľa § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c) ZSP a § 128 ods.

11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., poistné na nemocenské poistenie platí povinne
nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na starobné poistenie, poistné
na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba.

35. Podľa § 129 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005, suma poistného na nemocenské
poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma
poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z
vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).

36. Podľa § 129 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005 do 31.
decembra 2008, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do
rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.37. Podľa § 130 písm. c) ZSP, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky
poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4% z vymeriavacieho základu.

38. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinnom od 1. januára
2005 do 31. decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo
poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18% z
vymeriavacieho základu.

39. Podľa § 132 písm. c) ZSP, sadzba poistného na invalidné poistenie je pre povinne dôchodkovo
poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6% z vymeriavacieho základu.

40. Podľa § 137 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005, sadzba
poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo

činnú osobu 4,75% z vymeriavacieho základu.

41. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať.

42. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet

Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu.

43. Podľa § 143 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento
zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinnom od 1. januára 2018, Sociálna
poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto
osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného
v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

45. Podľa § 147 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004, právo predpísať poistné sa premlčí za desať
rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 147 ods. 2 ZSP účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, právo predpísať poistné

sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).

47. Podľa § 228 ods. 3 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba
je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od
vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

48. Podľa § 228 ods. 6 ZSP v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2008, samostatne
zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive alebo inou formou, ktorej
obsah a spôsob určí Sociálna poisťovňa.

V.
Právne posúdenie veci

49. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.50. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod
pridelenou spisovou značkou 8Sa/29/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej

rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/29/2021.

51. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,
§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho

spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu
veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez

nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web
stránke dňa 13.10.2025.

52. Vo veci mal správny súd za preukázané, že čo Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava listom č.
XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 25.07.2019 písomne vyzvala žalobcu na predloženie registračného listu

fyzickej osoby - Prihláška od 1. júla 2007, žalobca si list č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 25.07.2019
prevzal dňa 31.07.2019. Pretože žalobca nepredložil/nepodal registračný list fyzickej osoby - prihlášku,
tak Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 21.02.2020 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
žalobcu ako SZČO ku dňu 1. júla 2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2020.

53. V tejto súvislosti správny súd zároveň uvádza, že preskúmal kompletný administratívny spis
týkajúci sa veci žalobcu a nenašiel v ňom žiadne podanie, ktorým by sa žalobca odvolal voči
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 21.02.2020. Ak žalobca v rámci svojej
žaloby tvrdí, že podal odvolanie, v rámci ktorého okrem iného namietal aj to, že je poistencom

dôchodkového a nemocenského poistenia na území iného členského štátu Európskej únie (Rakúska),
nemôže sa správny súd s touto námietkou stotožniť. Hoci žalobca v správnej žalobe predložil aj
dôkaz (zažurnalizovaný na č. l. 26 súdneho spisu) s názvom „odvolanie voči rozhodnutiu číslo XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21. februára 2020“, no toto podanie okrem toho, že je datované zo
dňa 06.03.2020, neobsahuje ani pečiatku Sociálnej poisťovne, pričom žalobca k nemu nepriložil ani len

poštovú obálku s dátumom jej odoslania Sociálnej poisťovni resp. potvrdenie o odoslaní elektronickými
prostriedkami, a teda správny súd nemá preukázané, že by žalobca podal voči rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 21.02.2020 odvolanie.

54. Čo sa týka splnenia si povinnosti podľa § 228 ods. 3 ZSP, žalobca podanie registračného listu fyzickej

osoby v súdnom konaní netvrdí a žiaden list nie je ani súčasťou predloženého administratívneho spisu,
teda správny súd má nepodanie registračného listu žalobcu za nesporné medzi účastníkmi konania.

55. Následne prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie (č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX
zo dňa 09.07.2020), ktorým podľa § 144 ods. 1 a § 152a ZSP v znení neskorších predpisov a § 178

ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísal samostatne zárobkovo činnej
osobe - žalobcovi za obdobie júl 2007 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume
758,47 eur, poistné na starobné poistenie v sume 3.739,25 eur, poistné na invalidné poistenie v sume
1.246,51 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 986,89 eur spolu v sume 6.731,12 eur.
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.12.2020 žalovaná odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a

potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu.

56. Skutočnosť, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodcovské
poistenie dňa 01. júla 2007, má správny súd preukázanú obsahom administratívneho spisu,
konkrétne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo

dňa 21.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2020. V tomto konaní,
ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného
žalobcovi už správny súd nie je oprávnený riešiť otázku, či žalobcovi vzniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie alebo nie. Vzhľadom na uvedené preto správny súdpovažoval otázku dátumu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia žalobcu od 01.07.2007 za rozhodnutú. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/78/2018 zo dňa 25.09.2019, podľa ktorého

„sa súd v danom prípade mohol zaoberať iba preskúmaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia
prvostupňového orgánu, ktorým sa rozhodovalo o poistnom, pretože o zániku poistenia už bolo
právoplatne rozhodnuté ... žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom.
Argumenty, ktoré uviedla však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní
preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o

preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o zániku
poistenia, nepodala.“

57. Následne na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo Sociálnou poisťovňou
zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace júl 2007, august 2007,
september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec

2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november
2008, december 2008, čím žalobca porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3
písm. c) ZSP, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1
prvá veta ZSP a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2012. Výpočet a rozrátanie jednotlivých dlžných čiastok poistného Sociálna poisťovňa

uviedla v prílohe (neoddeliteľnej súčasti prvostupňového rozhodnutia), pričom žalobca samotný výpočet
ani výslednú čiastku dlžného poistného nenamietal ani v rámci administratívneho konania a nerozporuje
ju ani v podanej správnej žalobe - teda správny súd spôsob výpočtu a jednotlivé dlžné čiastky na
poistnom považuje medzi účastníkmi konania za nesporné.

58. K žalobcom vznesenej námietke premlčania správny súd uvádza, že zo znenia ustanovenia
§ 147 ZSP vyplýva zákonná podmienka, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej
osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 ZSP, teda, že
samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do

ôsmich dní od ich zániku. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobca
si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie ku dňu 01.07.2007 nesplnil, nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, a o vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 21.02.2020 (rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/

XX). Vzhľadom k uvedenému je žalobcom vznesená námietka premlčania práva predpísať poistné
nedôvodná.

59. Ďalej žalobca namietal, že podlieha legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia v Rakúskej
republike, kde vykonáva úhrady poistného. V tomto smere správny súd poukazuje na to, že Sociálna

poisťovňa nedisponovala žiadnymi informáciami, že by žalobca vykonával činnosť v iných členských
štátoch, respektíve, že by v prejednávanom období podliehal právnym predpisom Rakúskej republiky
(Sociálna poisťovňa nedisponuje osvedčením, že sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy Rakúskej
republiky). O uvedenej skutočnosti sa žalobca prvý raz zmienil až v súdnom konaní, v podanej žalobe.
V administratívnom konaní žalobca ani raz túto skutočnosť neuviedol, pričom v zmysle § 227 ods. 2

písm. a) ZSP bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na
zánik sociálneho poistenia, avšak tak neurobil (a to ani po výzve Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
číslo: XXXXX-X/XXXX- E. zo dňa 25.07.2019), a teda porušil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ZSP.
Pokiaľ žalobca v súdnom konaní predkladá ako dôkaz „potvrdenie o čiastočnom plnení“ (nachádzajúci
sa na č.l. 19 súdneho spisu) vydanom Rakúskou Sociálnou poisťovňou zo dňa 24.02.2021, z dátumu

jeho vydania je zrejmé, že bolo vydané až po ukončení administratívneho konania vo veci žalobcu.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané dňa 30.12.2020, teda v čase ešte pred vydaním tohto
potvrdenia žalobcovi, pričom v zmysle § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia
orgánu verejnej správy.

60. Taktiež správny súd uvádza, že je nelogické a aj nevykonateľné, aby slovenská Sociálna
poisťovňa pri predpisovaní poistného každej jednej samostatne zárobkovo činnej osobe podnikajúcej
na Slovensku, skúmala v každom jednom členskom štáte Európskej únie to, či táto osoba nie je užpoistencom dôchodkového a nemocenského poistenia na území iného členského štátu Európskej únie.
Je predsa v záujme žalobcu (ako osoby povinnej odvádzať poistné a príspevky na Sociálne poistenie),
aby riadne a včas informoval príslušné inštitúcie tých členských krajín (medzi nimi aj Slovenské),

o všetkých informáciách týkajúcich sa jeho osoby a ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie jeho
postavenia ako osoby povinnej na platenie zákonom vyžadovaných odvodov - ak si žalobca tieto
povinnosti nesplní, sám sa vystaví do situácie, kde napriek snahe, záujmu a zákonnému postupu
Sociálnej poisťovne, nebude v tom dôsledku úplne a presne zistený skutkový stav.

61. Na záver správny súd zdôrazňuje, že žalobca v rámci odvolania nevzniesol námietku spočívajúcu
v neuplatnení zásady zamedzenia prekrývania uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských
štátov EÚ.

62. S poukazom na uvedené považuje správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj
prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú

podľa § 190 SSP zamietol.

63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).