Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/114/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201693
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6723201693.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpený
Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o., so sídlom Š.Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655, proti
manželke B. C., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXXXX/X, XXX XX H., prechodne bytom
A. XXXX/X, XXX XX H., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Norou Víglaskou, PhD., advokátkou,
so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, za účasti maloletých detí I. C., nar. XX.XX.XXXX a G.
C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, štátne občianky SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov, A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v H. – J. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava – Staré Mesto, vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XXX, r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Maloleté deti I. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú
do osobnej starostlivosti matky B. C., nar. XX.XX.XXXX.
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach.
Otec A. B. C., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. C., nar. XX.XX.XXXX
mesačne sumou 300,- EUR a na výživu maloletej G. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 250,- EUR,
a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky maloletých

detí, vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

III. Otec A. B. C., nar. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n ý sa s maloletými deťmi I. C., nar. XX.XX.XXXX
a G. C., nar. XX.XX.XXXX stýkať v nasledovnom rozsahu:
- počas 1. a 2. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie

obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to
v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
za prítomnosti matky,
- počas 3. a 4. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to
v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti

matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky,- počas 5. a 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to

v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti
matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod.
v neprítomnosti matky,
- počas 7., 8. a 9. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie

obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to
v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti
matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky ,
- počas 10., 11. a 12. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa
rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny

týždeň, a to v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky a v nedeľu od 10.00 hod. do
18.00 hod. v neprítomnosti matky ,
- počas 13., 14. a 15. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa
rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny

týždeň, a to od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v neprítomnosti matky,
- počas 16., 17. a 18. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa
rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny
týždeň, a to od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. v neprítomnosti matky,

-od19.kalendárnehomesiacanasledujúcehoponadobudnutíprávoplatnostitohtosúdnehorozhodnutia
vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od
prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka
od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12.
od 10.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06. od

17.00 hod. do 10.07. do 17.00 hod. a od 31.07. od 17.00 hod. do 10.08. do 17.00 hod., a to všetko
v neprítomnosti matky,
s tým, že maloleté deti otec prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky maloletých
detí a matka maloletých detí je ich povinná k styku včas a riadne pripraviť.
Úprava styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou

styku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.04.2023 bol na tunajší súd doručený elektronický návrh navrhovateľa na rozvod manželstva,

v ktorom žiadal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol, a aby schválil rodičovskú dohodu,
v zmysle ktorej by boli maloleté deti I. a G. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
matky, s tým, že obaja by boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec by bol
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú nepárnu sobotu v roku od 10.00 hod. do 18.00 hod.
za prítomnosti matky, pričom styk by sa uskutočňoval v Bratislave ak sa rodičia nedohodnú inak a otec

by bol povinný prispievať na výživu maloletej I. sumou 300,- EUR mesačne a na výživu maloletej G.
sumou 250,- EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné vzťahuje, k rukám
matky. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkovi nebude priznaný nárok na
ich náhradu.
Svoj návrh zdôvodnil navrhovateľ tým, že s manželkou sa zoznámili koncom roku 2012 a po cca 2-

ročnej známosti z lásky uzatvorili manželstvo. Počas prvých 4 rokov manželstva žili v jeho byte vo
Zvolene, kde on doteraz žije. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, manželka však podľa neho nebola
vo Zvolene šťastná a svoju pôvodnú rodinu (rodičov, sestru) uprednostňovala pred ním a jeho deťmi
z prvého manželstva, čo vyústilo do odchodu manželky s ich maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti
koncom augusta 2019 do Bratislavy. Manželka svoj odchod v tom čase odôvodňovala neodmietnuteľnou

pracovnou ponukou a žiadala, aby do Bratislavy odišiel s ňou, resp. aby pendloval medzi Zvolenom,kde má on stále v striedavej osobnej starostlivosti dnes už takmer dospelé deti z prvého manželstva
a Bratislavou. Keďže nie je stotožnený so striedavou starostlivosťou na takú veľkú diaľku, vzťah sa
snažil zachrániť, ale do Bratislavy neodišiel. Navštívili rôzne manželské poradne a mediátorov, ale bez

úspechu. On sa nechcel vzdať resp. prísť o deti z predchádzajúceho manželstva, manželke na nich
podľa neho nezáležalo. Z týchto dôvodov sa postupne odcudzovali, ich vzťah ochladol, prestali čokoľvek
riešiť ako partneri, zostali len rodičmi maloletých detí. Po septembri 2019 sa stretávali ešte prakticky
každý víkend, či už vo Zvolene alebo v Bratislave, s tým, že manželka cez víkend sa venovala najmä
práci a on zostal s deťmi sám. V čase podania návrhu uviedol, že už ich manželstvo je len formálnym

zväzkom, keďže dlhodobo spolu nežijú, nehospodária a pohlavný styk mali asi naposledy spolu v roku
2020. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I., v ktorom sa riešila úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedené pod sp.zn.3P/44/2021,
v ktorom bolo rozhodnuté obdobným spôsobom, akým navrhol, v časti úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností rozhodnúť aj v súdenej veci. Uviedol, že on v súčasnosti je advokátom s čistým priemerným
mesačným príjmom cca 2.000,- EUR. Tiež špecifikoval svoje mesačné výdavky. Poukázal na to, že

z predchádzajúceho manželstva má vyživovaciu povinnosť voči dcére K. a synovi B., keď odkázal na
rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.5P/21/2013. Tiež uviedol, že manželka pracuje ako SZČO, s tým, že si
uplatňuje prídavky na deti i daňový bonus.

2. Dňa 02.06.2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie manželky k návrhu manžela, v ktorom okrem

iného uviedla, že s manželom sa stretli v roku 2012 na ceste po Ázii, keď pracovala ako sprievodkyňa.
Do roku 2015 udržiavali partnerský vzťah, potom uzavreli manželstvo. Dohodli sa, že budú žiť prvých 5
rokov vo Zvolene a ďalších 5 rokov v Bratislave, keďže mali pracovné i rodinné väzby v oboch mestách.
V roku 2015 sa presťahovala za ním do Zvolena, narodili sa im 2 deti I. a G.. Manžel sa na začiatku
ich vzťahu rozvádzal, dostal do striedavej starostlivosti svoje 2 deti z predchádzajúceho manželstva K.

a B.. Následne v spolužití s manželom zistila veľký rozdiel v jeho správaní na verejnosti a doma, čo sa
prejavovalo jej zhadzovaním, ponižovaním, ignorovaním, potrieb ostatných členov rodiny. Vytváral tiež
konfliktné a nezdravé prostredie pred deti. Deti na to reflektovali rôznymi prejavmi, Grétka sa začala
zajakávať, Vilmuška si vytrhávala vlásky. Napriek týmto skutočnostiam dúfala, že nejakým zázrakom sa
problémyvichmanželstvevyriešia,rovnakoakonezhodytýkajúcesaspôsobuvýchovydetí.Vroku2019

manželovi oznámila, že sa na konci roka chce odsťahovať do Bratislavy a začať pracovať na založení
vlastnej cestovnej kancelárie. V tom čase sa rozhodli využiť služby mediátora, začali chodiť na párové
terapie s cieľom udržať manželstvo. Snaha o udržanie manželstva však postupom času bola prekonaná
mnohými neriešiteľnými spormi a vzájomne sa odcudzili. Uviedla, že aj podľa jej názoru sú manželské
vzťahy vážne trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo

tiež prestalo vytvárať vhodné výchovné prostredie pre maloleté deti, a preto navrhla, aby súd manželstvo
rozviedol.
Manželka navrhovateľa tiež poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. v konaní
sp.zn.3P/44/2021, s tým, že v ňom bolo rozhodnuté nedávno, a v tomto konaní bolo nariadené aj
znalecké dokazovanie, keďže ona mala vážne výhrady k výkonu rodičovských kompetencií a vážne

obavy z nevhodného výchovného vplyvu otca na maloleté deti. Na základe záverov znaleckého posudku
PhDr. Čechovej č.13/2022 z júla 2022 s otcom na odporúčanie súdu absolvovali mediáciu a dohoda,
ktorá z toho vzišla, bola základom pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu. Túto rodičovskú dohodu obaja rešpektujú, riadia sa ňou, stretnutia prebiehajú v jej
intenciách v diplomatickej atmosfére. Zároveň ona každý deň otcovi posiela cez WhatsApp aplikáciu

správy týkajúce sa detí, kedy informuje otca o zdravotnom stave detí, o ich záujmoch, prikladá aj
fotografie, o rôznych vyšetreniach, či iných dôležitých termínoch, ako napríklad ich baletné vystúpenie,
či rodičovské združenie, otca informuje vopred, aby sa v prípade záujmu ich mohol zúčastniť. Vyjadrila
záujem o konštruktívnu spoluprácu s otcom, s prízvukom na bezpečné prostredie pre vývin – rast
maloletých detí. K zárobkovým pomerom otca uviedla, že v predchádzajúcom súdnom konaní uvádzal

svoj mesačný príjem vo výške 3.700,- EUR a rozporovala výšku jeho aktuálneho príjmu uvedeného
v návrhu, keďže v poslednom roku absolvoval podľa nej minimálne 2 dovolenky na Maledivy a Zanzibar.
Uviedla, že ona je zamestnaná vo vzdelávacom centre Fredu na pracovnú zmluvu od 01.08.2021 a tiež
má príjem z faktúr za marketingové služby a školenia pre firmu Factory 4 art, s.r.o., teda má 2 stabilné
príjmy v roku 2022 v priemernej mesačnej výške cca 1.300,- EUR. Vo všetkých častiach súhlasila

s navrhovaným petitom rozsudku súdu v zmysle návrhu otca maloletých detí resp. navrhovateľa.

3. Dňa 14.06.2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu manželky,
v ktorom okrem iného uviedol, že s poukazom na ďalej uvedené skutočnosti nežiada, aby súd schválilrodičovskúdohodu,keďževosvetleostatnýchudalostípodľajehonázoruniejevzáujmemaloletýchdetí.
Poprel tvrdenia manželky o jeho rozdielnom správaní na verejnosti a doma, s tým, že netuší, aké jeho
nevhodné správanie mala na mysli. Žili normálny život viacpočetnej rodiny, staral o všetkých rovnako

a rovnako všetkým svojim deťom rozdeľoval svoju lásku. Potvrdil, že staršia dcéra I. sa začala trochu
zajakávať ešte počas ich spolužitie, ale po návšteve manželky u logopedičky manželka povedala, že
je to úplne bežná vec, ktorá časom prejde, netreba si to všímať a I. na to upozorňovať. G. si trhala
vlásky od malička. Keď manželku vyzýval, aby to riešili, povedala, že je to bežná vec a aby to neriešil.
Poprel teda tvrdenie manželky, že by sa jednalo o reakciu detí na jeho správanie, s tým, že takéto ich

správanie pokračovalo aj po ich odchode do Bratislavy. K navrhovanej rodičovskej dohode uviedol, že
pri jej uzatváraní sa pôvodne s manželkou džentlmensky dohodli, že bude na dobu určitú cca 2-3 roky.
Asi týždeň dva dozadu mu však manželka oznámila, že dočasnosťou ona rozumie obdobie 10 rokov,
s týmto on nesúhlasí, ale žiada štandardnú možnosť stretávania sa s nimi každý druhý víkend od piatku
do nedele a polovicu sviatkov a prázdnin resp. ich striedanie v párnom a nepárnom roku. Ohľadne
znaleckého posudku č.13/2022, ktorý bol vypracovaný v predchádzajúcom súdnom konaní, uviedol, že

ho považuje už za neaktuálny. Ak by mu nebol umožnený styk bez prítomnosti matky, resp. ak s tým ona
nebude súhlasiť, tak navrhol za týmto účelom nariadiť znalecké dokazovanie. Na margo toho uviedol, že
manželka po odsťahovaní sa do Bratislavy v septembri roku 2019 nepodala návrh na rozvod manželstva,
ale až v júni 2021 takmer po 2 rokoch od odlúčenia podala na Okresnom súde Bratislava I. iba návrh na
úpravu styku k maloletým deťom na čas do rozvodu vrátane návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

a v máji 2022 potom podala na neho trestné oznámenie zo sexuálneho zneužívania detí, s tým, že on sa
iniciatívne dostavil na výsluch, bol vypočutý a podľa vyjadrenia manželky trestné konanie stále prebieha,
ale obvinenie mu vznesené nebolo. K svojim zárobkovým pomerom uviedol, že v predchádzajúcom
súdnom konaní uvádzal, že jeho hrubý mesačný príjem, teda to čo vyfakturuje klientom, je cca 3.600,-
EUR, s tým, že v tomto konaní uvádzal približný mesačný príjem v čistom vo výške 2.000,- EUR.

Nepoprel, že absolvoval predmetné dovolenky, ale jednalo sa o last minute pobyty, s tým, že cena bola
podľa neho nižšia ako každoročný mesačný pobyt manželky v Chorvátsku.

4. Na pojednávaní dňa 06.09.2023 matka predložila v písomnej forme návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania zo dňa 04.09.2023, keď s odkazom na predchádzajúci znalecký posudok doc. Čechovej

z roku 2022 žiadala, aby konajúci súd nariadil dôkladné znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia
psychológia sexuality s klinickou praxou v oblasti sexuálneho zneužívania maloletých detí, s tým, že
žiadala, aby súd dbal na vysokú odbornosť znalca a navrhla, aby súd toto znalecké dokazovanie
realizoval Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii v Nových Zámkoch, ktorý takéto
atribúty spĺňa ako v podstate jediný znalecký subjekt na Slovensku.

5. Dňa 21.09.2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie matky k výsluchu K. C., v ktorom spochybnila
vierohodnosť tohto svedka navrhnutého otcom maloletých detí, keďže sa jedná o dcéru navrhovateľa
z prvého manželstva a okrem príbuzenského vzťahu vo svojej výpovedi potvrdila aj finančnú závislosť
na otcovi. Poukázala na to, že K. prezentovaný bezproblémový vzťah s otcom je v príkrom rozpore

slekárskousprávoupsychiatričkyMUDr.DagmarGuttenovejzvyšetreniamaloletejI.zodňa03.09.2023.
Tiež uviedla, že K. bola v čase spolužitia v jednej domácnosti priamym svedkom opakovaného
exhibicionizmu svojho otca a bola ňou teda matkou maloletých detí označená v konaní pred Okresným
súdom Bratislava I. ako pravdepodobná obeť jeho nevhodného správania, s tým, že tieto skutočnosti
ona uviedla aj v ňou podanom trestnom oznámení. Poukázala na to, že K. navštevuje psychiatrickú

a psychologickú ambulanciu, ešte v roku 2021 mala sklony k sebapoškodzovaniu. Žiadala, aby súd
vyhodnotil výpoveď tejto svedkyne za nevierohodnú v celom rozsahu, aj s odkazom na jej vyjadrenie,
že „nemôžem podraziť otca“.

L.

6. Dňa 21.09.2023 bolo na tunajší súd doručené podanie matky – manželky navrhovateľa označené
ako Zhrnutie dôkazov pre účely znaleckého dokazovania a súčasne predloženie otázok pre znalecké
dokazovanie, v ktorom navrhla položiť znalcovi tam špecifikovaných 36 otázok vrátane dôvodov pre
takýto postup, s tým, že opakovane navrhla, aby súd dbal na vysokú odbornosť znalca, tohto navrhla
ustanoviť z odvetvia psychológia sexuality, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých

a konkrétne navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii v Nových Zámkoch.7. Dňa 22.09.2023 bolo na tunajší súd doručené podanie navrhovateľa, v ktorom okrem iného uviedol,
že berie späť svoj návrh na znalecké dokazovanie, keďže podľa jeho názoru pre styk s deťmi v takom
rozsahu ako ho navrhuje znalecký posudok nie je potrebný, a teda žiadal, aby súd rozhodol bez

znaleckého dokazovanie navrhnutého matkou. Poprel tvrdenie matky maloletých detí, že dcéra I.
odmietla byť s otcom v uzavretom priestore sama, s tým, že sa jednalo o ich spoločnú návštevu
v Arboréte Mlyňany, keď matka telefonovala a on deti vyzval, aby si išli umyť ruky predtým ako budú
jesť, s tým, že on nemal záujem ísť s nimi na WC, len chcel, aby si išli deti umyť ruky, čo oni odmietli.
V tom čase matka telefonovala, ani nemohla vedieť ako sa celá situácia odohrala. Teda podľa jeho

názoru z bežnej situácie vytvorí matka konfliktnú a problematickú situáciu a pred deťmi banálnu vec
zbytočne rieši a tým vytvorí neprimeranú reakciu na udalosť, ktorú oni ani nezaregistrovali. K lekárskemu
nálezu MUDr. Dagmar Guttenovej predloženej matkou na pojednávaní uviedol, že je tak neurčitý, že
z neho nemožno nič zistiť. V žiadnom prípade však z neho nevyplýva, že by bol sexuálny predátor
alebo sa dopustil akéhokoľvek zneužívania svojich detí. Okrem toho je podľa jeho názoru ovplyvnený
rozhovorom lekársky s matkou, resp. lekárka účelovo vyberá časti znaleckého posudku týkajúceho

sa jeho osoby, a potom teda lekárska správa vyznieva jednoznačne jednostranne zaujato voči nemu
v prospech matky. Ak chcela podať nezávislú správu, bolo by vhodné, aby oslovila aj jeho so svojim
stanoviskom a pohľadom na vec, čo neurobila. Uviedol, že on nemá snahu získať deti do svojej
starostlivosti, jediné čo chce, aby mohol byť s deťmi viac a bez dozoru matky, keďže podľa jeho názoru
matka vyžaduje styk za svojej prítomnosti nie z dôvodu potreby a ochrany detí, ale preto, aby mala

nad deťmi absolútny dozor, a to aj s poukazom na jej povahové črty, ktoré popísala znalkyňa v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I.. Poukázal na to, že až do novembra 2021, kedy ho na pojednávaní
matka obvinili zo zneužívania detí, mohol bývať s deťmi sám, a preto teda nevidí teraz dôvod na to,
aby aspoň v minimálnom rozsahu nemohol realizovať styk s deťmi bez prítomnosti matky, keď aj samé
deti pri znaleckom vyšetrení prejavovali záujem o styk s otcom, a to aj v širšom rozsahu, resp. aj bez

prítomnosti matky. Pokiaľ by deti mali z neho strach alebo akýkoľvek traumatický zážitok s ním, tak by tak
nereagovali. Zdôraznil, že matka prišla s tvrdeniami o údajnom sexuálnom zneužívaní, či neprimeraných
zásahoch do intímnej sféry detí, až na pojednávaní v novembri 2021, teda 5 rokov po ich svadbe a už
len táto skutočnosť poukazuje na účelovosť matkiných tvrdení. Vyjadril nesúhlas s návrhom na znalecké
dokazovanie znalcom z odvetvia psychológia sexuality, keďže takéto znalecké dokazovanie už bolo

vykonané, podrobil sa mu dobrovoľne, s tým, že po praktickej stránke ide o veľmi nepríjemné vyšetrenie,
pričom závery znalkyne sú zhrnuté v predchádzajúcom znaleckom posudku v odpovedi na otázku č.16.
Taktiež poukázal na podané trestné oznámenie matkou maloletých detí, čo matka odôvodňovala snahou
chrániť deti, s tým, že na druhej strane voči uzneseniu, ktorým bolo jej trestné oznámenie odmietnuté,
nepodala sťažnosť. Zároveň navrhol ako svedka vypočuť svoju bývalú manželku M. N. C., ktorú matka

maloletých detí označila za osobu, ktorá údajne vie o jeho negatívnom konaní.

8. Dňa 08.02.2024 bolo na tunajší súd doručené podanie navrhovateľa označené ako Námietky voči
súdu a osobe znalca, v ktorom špecifikoval dôvody, pre ktoré má byť v tomto konaní zaujatý súd,
konkrétne namietol zaujatosť sudcu, ako i vyššieho súdneho úradníka konajúceho vo veci, a taktiež

namietol znalecký ústav ako znalca, ktorého súd na vykonanie znaleckého dokazovania určil, z dôvodov
špecifikovaných v tomto jeho podaní.
Po predložení spisu nadriadenému súdu ohľadne vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu bola
tunajšiemu súdu vec vrátená ako bezdôvodne predložená prípisom Krajského súdu v Žiline zo dňa
20.02.2024, s poukazom na tam uvedené skutočnosti.

Tunajší súd uznesením zo dňa 06.03.2024 č.k.10P/114/2023-314, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
22.03.2024, rozhodol, že vyšší súdny úradník OS Zvolen B. B. A. nie je vylúčený z rozhodovania vo
veci sp.zn.10P/114/2023, vedenej na Okresnom súde Zvolen a zároveň tiež rozhodol, že Ústav pre
znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. Nové Zámky, IČO: 47251930 nie je vylúčený
z rozhodovania vo veci sp.zn.10P/114/2023, vedenej na Okresnom súde Zvolen. Bližšie zdôvodnenie

procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení tohto súdneho rozhodnutia.

9. Dňa 05.11.2024 bola na tunajší súd doručená žiadosť otca o predĺženie lehoty na vyjadrenie
k znaleckému posudku, s tým, že žiadal, aby znalkyňa, ktorá je v znaleckom posudku označená na
zodpovedanie otázok, bola vypočutá na pojednávaní v súdenej veci. Taktiež uviedol, že zo závermi

uvedenými v znaleckom posudku nesúhlasí, matka je v ňom opísaná absolútne v pozitívnom svetle, čo
je v zjavnom rozpore s predchádzajúcim znaleckým posudkom. Naproti tomu jeho osoba je popísaná
v úplne negatívnom svetle a z toho teda vyplýva zrejmá zaujatosť znaleckého ústavu resp. osoby znalca,
ktorý posudok podal.Dňa 19.11.2024 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom okrem iného žiadal, aby
súd preskúmal, či Mgr. Lenka Lipanová je zapísaná ako znalec pre ústav, ktorý podal znalecký posudok,
pretože on ju medzi znalcami ústavu nenašiel. Špecifikoval, ktoré vyjadrenia v znaleckom posudku

považuje za nepravdivé, ktoré preukazujú zaujatosť znalca. Žiadal, aby sa znalkyňa vyjadrila z čoho
vychádzala pri niektorých odpovediach v závere znaleckého posudku a tiež uvádzal, ktoré tvrdenia
znalkyne považuje za rozporné so znaleckým posudkom doc. Daniely Čechovej. Posudok znaleckého
ústavu na záver označil za neobjektívny, výrazne zaujatý v prospech matky. Za objektívnejší označil
znalecký posudok doc. Čechovej a žiadal, aby sa táto znalkyňa vyjadrila k znaleckému posudku ústavu

resp. k rozdielom v oboch posudkoch a spracovala prípadne dodatok k svojmu posudku.

10. Dňa 22.02.2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie matky k vyjadreniu otca zo dňa 18.11.2024,
v ktorom okrem iného uviedla, že predmetný Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o.
(ďalej len „ústav“) vzhľadom na svoje personálne obsadenie vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť
obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, čo ale nevylučuje rovnako samotnú

znaleckú činnosť. Ústav sa venuje aj revíznej činnosti, čo vyplýva z jeho personálneho obsadenia,
keďže jeho zakladateľmi sú kapacity vo svojom odbore ako profesor Heretik, PhDr., Róbert Máthé, PhD.
a ďalší, s tým, že ani táto skutočnosť nevylučuje ústav zo štandardnej znaleckej činnosti. Pokiaľ ústav
sám neodmietol vykonanie znaleckého posudku, nie je právny dôvod spochybňovať jeho vypracovanie.
Matka poukázala na zistenia vyplývajúce z oboch znaleckých posudkov, s tým, že s poukazom na závery

oboch týchto znaleckých posudkov zotrvala na svojom návrhu zveriť maloleté deti na čas po rozvode
do jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletými deťmi upraviť na každú nepárnu sobotu v mesiaci
v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

11.Dňa13.03.2025bolonatunajšísúddoručenévyjadrenienavrhovateľa,vktoromokreminéhouviedol,

že Mgr. Lenka Lipanová podľa jeho zistení nebola zapísaná ako znalkyňa predmetného znaleckého
ústavu, ktorý vypracoval znalecký posudok ku dňu, ku ktorému podávala za tento ústav znalecký
posudok, s tým, že do tej doby bola zapísaná len ako samostatná znalkyňa – fyzická osoba, nie ako
znalkyňaústavu.SpoukazomnatietoskutočnostibypredmetnýznaleckýposudokMgr.LenkyLipanovej
bol akceptovateľný len ako znalecký posudok znalca – fyzickej osoby, ktorý by potom však musela

podať osobne pod svojim menom a v takom prípade by tento posudok nebol posudkom znaleckého
ústavu podľa § 19 a nasl. zákona o znalcoch a ani ním teda nie je, pretože podľa tohto zákonného
ustanovenia môže znalecký posudok za ústav vypracovať len zodpovedná osoba za výkon znaleckej
činnosti, ktorá získala v príslušnom odbore alebo pri rôznom odbore vedecko-pedagogický titul alebo
umelecko-pedagogický titul, je zapísaná v zozname ako znalec a zároveň musí byť jej spoločníkom,

členom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom, zamestnancom stále
v štátnej službe, zamestnancom vykonávajúcim prácu vo verejnom záujme.

12.Dňa18.03.2025bolonatunajšísúddoručenépodanienavrhovateľa,vktoromuviedolsvojemesačné
výdavky a v prílohe predložil prehľad príjmov a výdavkov z výkonu jeho povolania advokáta za rok 2023,

s tým, že daňové priznanie za rok 2024 ešte nemá spracované a bude podávané až k 30.06.2025.

13. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 26.06.2023, na ktorom vec meritórne prejednal
a odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania výsluchom dcéry navrhovateľa K. C. a za
účelom dopočutia manželky navrhovateľa resp. za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, s tým,

že pojednávanie odročil na deň 06.09.2023, na ktorom vec opätovne meritórne prejednal a odročil
na neurčito za účelom zváženia nariadenia znaleckého dokazovania, pričom po vykonaní znaleckého
dokazovania súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.03.2025, na ktorom súd vec opätovne
meritórne prejednal a vo veci rozhodol.

14. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili účastníci,
resp. ktoré si v priebehu konania vyžiadal súd z úradnej moci a to: sobášny list účastníkov z č.l.5,
rodné listy maloletých detí z č.l.6-7, rodičovskú dohodu z č.l.8, správu Daňového úradu Banská Bystrica,
pobočka Zvolen z č.l.31, správu Mestskej polície Zvolen z č.l.35, správu Mesta Zvolen z č.l.38, zmluvu
o poskytovaní služieb z č.l.46-48, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch z č.l.49, potvrdenie o zúčtovaných

a vyplatených honorároch z č.l.50, posudok z č.l.62, potvrdenie o výške príjmu z č.l.63, správu Daňového
úradu Bratislava z č.l.64, správu Mestskej časti Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava z č.l.67, oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu z č.l.80-82,
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III. z č.l.122-129, prehľad výdavkov z č.l.152-153,lekársku správu z č.l.154, fotodokumentáciu z č.l.172, výňatky zo stránky www.epi.sk z č.l.188-195,
emailovú komunikáciu z č.l.196, fotodokumentáciu z č.l.197, prepis údajnej komunikácie matky s M. C.
z č.l.198, príručku o syndróme CAN z č.l.199-206, uznesenie Okresného riaditeľstva v Bratislave III.

odbor poriadkovej polície z č.l.221-228, správu Daňového úradu Banská Bystrica z č.l.413, evidenciu
príjmov a výdavkov týkajúcu sa navrhovateľa doručenú súdu v rámci podania dňa 19.03.2025, prehľad
výdavkov matky resp. maloletých detí predložený matkou na pojednávaní za obdobie október až
december2024ajanuáražmarec2025,daňovépriznaniekdanizpríjmovzarok2024matkymaloletých
detí predložené matkou na pojednávaní, a tiež sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného

súdu Bratislava I. sp.zn.3P/44/2021, rovnako vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedka K. C. a tiež bolo v konaní nariadené znalecké skúmanie, pričom bol vypracovaný
písomný znalecký posudok č.3/2024 zo dňa 15.08.2024 Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, spol. s r.o., IČO: 47251930, a zároveň vypočutá znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová, a tiež
sa súd oboznámil s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a poverených zamestnankýň
kolízneho opatrovníka maloletých detí, pričom zistil tento skutkový stav.

Zo sobášneho listu zo dňa 15.05.2015 súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava-
StaréMestovozväzkuXX,ročníkXXXX,nastraneXX,podpor.č.XXX,jezapísanéuzavretiemanželstva
dňa XX.XX.XXXX H. B., kde ako ženích je uvedený B. C., nar. XX.XX.XXXX a ako nevesta B. F., nar.
XX.XX.XXXX. Dohoda snúbencov o ich priezvisku a priezvisku ich detí „C.“.
Z rodných listov maloletých detí I. C. zo dňa 09.12.2015 a G. C. zo dňa 03.07.2017 súd zistil identifikačné

údaje maloletých detí, ako aj rodičov maloletých detí.
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.01.2014 sp.zn.5P/21/2013-45, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.01.2014, súd okrem iného zistil, že týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo
účastníkov O. M. C., nar. XX.XX.XXXX a A. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň súd týmto rozsudkom
schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti C., K., nar. XX.XX.XXXX a B., nar.

XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch. Otca
maloletých detí zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 180,- EUR mesačne pre K. a 170,-
EUR mesačne pre B.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemal právo na ich
náhradu.
Z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu zo

dňa 04.05.2022, súd okrem iného zistil, že ako oznamovateľka je tam uvedená manželka navrhovateľa,
oznámenie bolo adresované Okresnej prokuratúre Bratislava I., v ktorom uviedla svoje dôvodné
podozrenie, že navrhovateľ svojim konaním bližšie súhrnne popísaným v tomto oznámení mohol
naplniť skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho zneužívania v zmysle § 201 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, resp. trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201b ods. 1 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. a) Trestného zákona.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III., odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava
Nové Mesto-Západ, zo dňa 20.05.2023, vedené pod ČVS: ORP-543/NMZ-B3-2022, súd okrem iného
zistil, že týmto rozhodnutím bola odmietnutá vec týkajúca sa podozrenia z prečinu ohrozovania mravnej

výchovy mládeže podľa tam citovaných zákonných ustanovení, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ,
tým, že od septembra roku 2019 do októbra 2021 v priemere jedenkrát za 2 týždne počas víkendu na
uvedenej adrese v Bratislave sa pred svojimi 2 maloletými deťmi obnažoval pri bežných činnostiach
v domácnosti, a to tak, že ukazoval svoje pohlavné orgány a zadok, viedol hry so sexuálnym podtónom
a rozhovory so sexuálnymi narážkami, vykonával striptíz, pričom toto konanie čiastočne opakoval aj

predsvojoudcérouzprvéhomanželstva,nakoľkopodľapoverenéhopríslušníkapolicajnéhozborunebol
dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti tomuto
uzneseniuvzmyslepoučeniabolaprípustnásťažnosť,ktorúbolomožnépodaťupoverenéhopríslušníka
PZ do 3 pracovných dní odo dňa doručenia.
Z prehľadu výdavkov na maloleté deti predloženého matkou súd okrem iného zistil, že matka uvádzala

výdavky na 1 dieťa v roku 2023, konkrétne do augusta 2023, priemerne vo výške 709,- EUR mesačne,
pozostávajúce z výdavkov na jedlo, benzín, lieky, drogériu, oblečenie, nájom, škola, škôlka, krúžky
a extra výdavky, pričom špecifikovala jednotlivé položky.
Z lekárskej správy B. M. I., psychiater pre deti a dorast, zo septembra 2023, súd okrem iného zistil,
že sa týka I. C., v závere je uvedené aktuálne sine morbo psychico (poznámka súdu: preklad –

bez psychického ochorenia), terapia sine psychofarmaka, doporučenie: pozitívne výchovné vedenie,
zamerať sa na úspechy a posilňovať pozitívne správanie, viesť k asertivite, potrebné byť vo výchove
jednotný a dôsledný (vzhľadom na popis osobnosti otca zo súdnoznaleckého posudku a vzhľadom na
výchovné vedenie starších detí je veľmi dôležitá spolupráca medzi rodičmi, je otázne, či je to možnénaplniť) ... . Dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom vzhľadom na aktuálne okolnosti, súdnoznalecký
posudok a poznanie otca, s ktorým sa stretávala pri starostlivosti o staršiu sestru pacientky, ktorá až
v dospelosti začala hovoriť o závažných veciach zo života s otcom, odporučila naďalej stretávanie

detí len v prítomnosti matky, v žiadnom prípade neodporučila striedavú starostlivosť. S otcom sa
opakovane stretla aj v individuálnom rozhovore, hovorili o jeho probléme s narcistickou štruktúrou
osobnosti a s nedostatkom empatie a naciťovania potrieb u detí (staršej dcéry) a jeho egocentrickým
zameraním, jeho predchádzajúcim vplyvom na staršie deti pri jeho „problémoch“, rovnako opakovane
hovorila aj s jeho prvou manželkou, pozná situáciu v jeho prvom manželstve z jej uhla pohľadu. Je veľmi

dôležitá práca so psychológom, jednak u otca, otec je vzdelaný a môže sa racionálne naučiť o naplnení
potrieb detí, nie svojich potrieb cez deti a jednak s deťmi, aby sa naučili jasne hovoriť svoje potreby, aby
sa zamedzilo zbytočným traumám. Otec sa bude musieť naučiť rešpektovať aj hranice intimity u detí
a svoje prejavy korigovať. Kontrola o polroka.
Z fotodokumentácie predloženej manželkou navrhovateľa má na nej byť zachytený dôkaz
sebapoškodzovania staršej dcéry navrhovateľa z februára 2021 a tiež fotodokumentácia zobrazujúca

otca pri matkou tvrdenom striptíze z jeho strany.
Z odborného článku doc. Mgr. ThDr. Karkošovej, PhD., publikovaného 06.10.2014 v Justičnej revue,
týkajúcej sa problematiky podozrení/obvinení zo sexuálneho zneužívania detí (CSA) v kontexte
rozhodovania o úprave styku rodičov a maloletých detí, súd okrem iného zistil, že sa zaoberal mierou
výskytu tzv. krivých obvinení zo sexuálneho zneužívania, zaujatosťou voči obvinenia z CSA v priebehu

občianskeho-súdneho konania, možností a limitov znaleckého posudzovania, informácií a alternatív,
ktoré majú byť zvažované a tiež miery istoty, že k CSA došlo a eliminácií rizika.
Z manželkou navrhovateľa predloženého prepisu sms komunikácie, ktorá mala prebiehať medzi
ňou a bývalou manželkou navrhovateľa z 06.11.2021, súd zistil, že sa mala týkať problému
sebapoškodzovania dcéry navrhovateľa z predchádzajúceho manželstva (poznámka súdu: prepis

neobsahuje telefónne čísla resp. inú identifikáciu osôb, medzi ktorými mala prebiehať komunikácia).
Z emailovej správy zo dňa 21.09.2022 súd okrem iného zistil, že ako odosielateľ správy je uvedená C.,
emailová adresa: B., adresované: P., názov správy: termín na september pre I. a G., s tým, že v správe je
uvedené oslovenie pani K. Q. a opis telefonického rozhovoru, ktorý mali mať dievčatá v predchádzajúci
deň s otcom cez WhatsApp videohovor, s tým, že „I. sa ho mala pýtať prečo sa nestretávajú, povedal,

že ho v Bratislave chcú zavrieť do basy, ak by sa dalo, bol by s nimi každý deň. I. reagovala, že má ísť
za prezidentkou a povedať, že je síce iný, ale že to už robiť nebude, už nebude biť K. a B.. Potom sa
bavili o bežných veciach, psíkovi, škole. G. sa pridala a začala žadoniť od otca, aby si dal dole slipy. B.
bleskovo ukončil hovor. Uviedla, že deti si to pamäť budú, lebo sa to stalo včera večer. B. to samozrejme
poprel.“

Z príručky o syndróme CAN z roku 2013 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR súd okrem iného
zistil, že sú v ňom popísané formy a príznaky sexuálneho zneužívania detí, tiež charakteristika obete
a páchateľa sexuálneho zneužívania, ako aj fázy a úrovne sexuálneho zneužívania dieťaťa a jeho
následky.
Z prehľadu výdavkov týkajúcich sa matky a maloletých detí za obdobie október až december 2024

a január až marec 2025 súd okrem iného zistil, že ich vyčíslila matka maloletých detí v priemernej
mesačnej výške 2.342,69 EUR, pričom špecifikovala jednotlivé položky: jedlo, auto – moto, bývanie,
oblečenie, školské potreby, zdravie a osobná starostlivosť, zábava (knižky, oslavy, program), krúžky
a škola.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn.3P/44/2021 súd okrem iného zistil, že dňa

15.06.2021 bol na tamojší súd podaný návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností
kmaloletýmdeťomnačasdorozvodu,vktorommanželkanavrhovateľažiadalazveriťnačasdorozvodu
maloletú I. a G. C. do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, a zároveň navrhla, aby otec bol oprávnený stretávať s maloletými
deťmi v prítomnosti matky každý nepárny kalendárny týždeň od piatka do nedele a tiež počas jarných

letných a zimných prázdnin resp. veľkonočných a vianočných sviatkov v tam špecifikovanom rozsahu.
Tiež žiadala zaviazať otca k vyživovacej povinnosti voči obom maloletým deťom vo výške 300,- EUR
mesačne. Okrem toho navrhla, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletými deťmi
obdobným spôsobom ako uviedla v návrhu vo veci samej. Uznesením Okresného súdu Bratislava
I. č.k.3P/44/2021-60 zo dňa 13.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2021, súd návrh

matky na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol. V tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa
30.01.2023 sp.zn.3P/44/2021-531, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2023, v zmysle ktorého
súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. C.,
nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu v tom zmysle, že maloleté deti sazverili do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, otec bol oprávnený stretávať s maloletými deťmi každú nepárnu sobotu v roku od 10.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, s tým, že styk sa mal uskutočniť v Bratislave, ak sa rodičia

nedohodnú inak a tiež sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú I. v sume 300,- EUR mesačne a na
maloletú G. v sume 250,- EUR mesačne, k rukám matky, do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné
vzťahuje. Súd zastavil konanie v časti o návrhu matky na určenie výživného od podania návrhu do
rozhodnutia súdu. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu
trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie, nakoľko bol rozsudok vyhlásený

na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí sa vzdali odvolania (§ 221 písm. a) C.s.p.).
Zo znaleckého posudku č.13/2022 EDZ doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD., znalca z odboru
psychológia, odvetvie poradenská psychológia, zo dňa 05.07.2022, vypracovaného v konaní vedenom
na OS Bratislava I. č.k.3P/44/2021, súd okrem iného zistil, že znalkyni bolo povolené uznesením
zo dňa 24.03.2022 pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru,
s tým, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol aj znalecký posudok z vykonania

phalopletyzmografického vyšetrenia (PPG) otca vypracovaný znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis, PhD.
zo znaleckej organizácie Experti forenznej psychológie, s.r.o.. V znaleckom posudku v časti maloletých
detí – interview, psychodiagnostické vyšetrenie a pozorovanie, spoločné interakcie s rodičmi medzi
súrodencami, je okrem iného uvedené, že po príchode otca sa dievčatá potešili, vleteli mu do náručia, aj
otec sa potešil, doniesol im na pitie mlieko, na ktoré sa hneď vrhli, G. sa otcovi tisla hneď na kolená ... .

Otec si nevšimol ako okolo neho dookola ako sa dalo chodila I. a venoval sa najmä G., napokon mu
I. vyliezla na plecia ... . Maloleté o otcovi v jeho prítomnosti uvádzajú: G.: je najlepší, páči sa jej, že ju
nosí na koníkovi, je milý, mám ho rada, má rada premety s otcom, všetko sa jej na ňom páči, I.: on
je veľmi múdry, veľmi milý, urobil vysokého netopiera, kreslím si s ním rada, ale veľmi málinko, zlepšiť
by sa mohol v správaní s maminkou. O tom, ako by sa chcel stýkať s dcérami, im otec hovoril: aby

som bol víkendový tato ... . I. opakuje: ja by som si tak predstavovala, aby sme sa stretávali v jednom
meste v strede v Nitre alebo dajme to tak ako teraz K. s B. jeden týždeň s tebou, jeden s maminou ... .
Teraz chcem byť s Vami aj polovicu letných prázdnin. I. dodáva: aj s maminou. Otec: I. ja s maminou
už nemôžem byť, mohol by som byť s Vami jeden mesiac v Chorvátsku. I.: mama by to asi neprežila
bez nás, nemôžeme bývať všetky štyria? Otec: cez prázdniny a zvyšok roka, kde budeme bývať? I.:

aby sme spolu bývali v jednom meste a pekne by sme sa k sebe správali, aj po škole, aby sme sa
tebou stretávali a trošku častejšie. G.: bez mamy by sme boli smutné. Na otázku, čo s otcom spolu radi
robia, G. odpovedá: hráme sa, dá mi po riťke, šúchala som takú hrkálku, kričal na mňa, plakala som. Na
otázku, ako otec vychováva, I. vraví: niektoré veci sú nebezpečné, môžeme stúpiť na Barnyho alebo on
by mohol vybehnúť, nedá mi po riti, iba na mňa zakričí, ja sa na neho nehnevám, otec hovorí, že povie

stop, niekedy to viackrát zopakuje. Na otázku deťom, čo oni robia, keď otec nepočúva, G. odpovedá:
ja vtedy kričím. Bez prítomnosti otca o jeho rodičovstve maloletá G. uvádza: tato nás vyháňal z domu,
keď sme boli malé bábätká, ale si to nepamätám, to nám mama hovorila, na mňa kričal, potom mi dal
po chrbte, bolelo to a mama ma ochraňovala. Maloletá I. o otcovi hovorí: tatino dal G. po riti, maminka
ho vyhrešila, máme strach, lebo niekedy moc kričí. Na otázku, ako kričí, odpovedá: a dnes si zaslúžiš

po riti, ale ti nedám. On robí srandy, ale nás vyplaší, že si zapchávam uši. G. hovorí: ja to nerobím,
čo I.. I.: som nešťastná, lebo na nás kričí a to ma robí nešťastnou. Ja sa mu bojím povedať, že sa ho
bojím, keď kričí. Na otázku, kedy naposledy kričal, keďže sa s ním teraz málo stretávajú, hovorí: kričal,
keď sme boli malé, to si pamätám. I. ďalej pokračuje: my máme brata, tatino sa mu vysmieval, že je
maličký, máme aj sestričku, sme štyria, sú dobrí, žijú vo Zvolene s tatinom. O vzťahu rodičov bez ich

prítomnosti I. hovorí: ... majú sa radi, ale mohli by sa k sebe správať milšie, aby tatino dovolil mame ísť
do Zvolena a ona by mu mohla troška dovoliť aspoň dve minútky byť s nami sám ... . Tatino je veľmi
múdry, ale mamina má pravdu, lebo vyzliekať sa nesmie pred deťmi, naposledy sa už nevyzliekal, iba
do treniek, mamina mu to nedovolí nikdy, s tatinom nesmieme byť sami, povedala maminka. Na otázku
prečo, odpovedá: neviem, spýtam sa maminy a zajtra ti poviem. Ja by som chcela vedieť kvôli čomu

nedovolí, aby sme boli s tatinom. G. uvádza, že matka hovorí otcovi - nerob deťom zle, I. oponuje: nerobí
nám zle, oni dvaja by sa mohli k sebe lepšie správať ... . G.: tatino by sa mal na chvíľku porozprávať
s detičkami, ako to oni chcú. I.: na mňa nekričí, ja sa bojím za seba postaviť. G. si pripísala autorstvo
vety: Načo si mal deti, keď sa k ním zle správaš, že im robíš zle ... . Maloletá I. na otázku, či je mama
dobrá, odpovedá: áno. Na rovnakú otázku o otcovi, odpovedá rovnako a dodáva: s tatinom sa chcem

stretávať viacej ako teraz, aby sme sa s tatinom stretávali každý druhý víkend, chcem, aby to bolo
spravodlivé ... . Vyzliekanie otca donaha okrem posledného incidentu si deti nepamätajú, údajne im
o tom povedala matka. V sumarizácii výsledkov maloletých detí je okrem iného uvedené, že maloletá
I. je značne rodinne založená, chcela by, aby rodičia žili spolu. V časti Analýza prípadu je okrem inéhouvedené, že záznam z PPG vyšetrenia otca poskytnutý Mgr. PhDr. E. Fortis, PhD. z Experti forenznej
psychológie, s.r.o. nesvedčí pre prítomnosť sexuálnej úchylky, záznam svedčí pre heterosexualitu
so záujmom o telesne dospelé ženy s prítomnosťou druhotných sexuálnych znakov. Zo záznamu

nevyplýva porucha koordinácie sexuálne motivačných systémov, i keď phalopletyzmografické vyšetrenie
je pomocná metóda, nenahrádza komplexnú sexdiagnostiku, z výsledkov jednoznačne vyplýva, že
u otca nebola zaznamenaná významná reaktivita pri expozícii statických podnetov znázorňujúcich
obnažené objekty ženského pohlavia nedospelého detského a juvenilného typu. Jeho klinický profil
poukazuje na feminitu, je to významné, nakoľko signifikantný rozdiel sa prejavil v základnej štandardnej

škále klinického dotazníka, vyskytuje sa u bežných vysokoškolsky vzdelaných mužov s liberálnymi
názormi v humanitnej oblasti, aj u homosexuálov. Na základe sexdiagnostického vyšetrenia vieme,
že u otca prichádza do úvahy prvá možnosť. Problémy a nezrelosť v psychosexuálnej oblasti boli
indikované aj v projektívnych metodikách ... . Otec signifikantné skóre dosiahol v skrytej psychopatii,
čo charakterizuje impulzivitu, agresívne/antisociálne správanie, rebelantstvo a problematický vzťah
k autoritám ... . Otec je egocentrický, má plytké prejavy citov voči iným, v dlhodobých intímnych

vzťahoch má problémy. Ohľadne matky je v tejto časti okrem iného uvedené, že typickou črtou jej
osobnosti, vzhľadom na zvýšené subškály hystérie, ako i skrytej hystérie je nadmerné očakávanie
a zdôrazňovanie harmórie s druhými ľuďmi a vyjadrovanie nadmerného optimizmu ... . V plnej miere
popiera svoje hostilné a agresívne impulzy, je citlivá na reakcie okolia voči jej osobe ... . Svoje
tendencie k depresii, hystérii, hostilite a psychopatii matka skrýva, vnímaná môže byť ako egocentrická

s nízkou frustračnou toleranciou, nedostatočným ovládaním hnevu, vytvára rýchle povrchné vzťahy,
v intímnejších interpersonálnych vzťahoch môže mať problémy. V tejto časti je okrem iného tiež uvedené
ohľadne otca, že ak je pod tlakom, správa sa excentricky, voči maloletým deťom neempatický, má
tendencie šokovať, predvádzať sa. Psychosexuálne je nedostatočne zrelý, nie je však sexuálny násilník,
nepreukázalo sa, že ho priťahujú malé dievčatá alebo mladé ženy. Správanie voči maloletej dcére, ktoré

mu matka pripisuje, otec popiera. Obaja rodičia sa pokúsili výsledky psychodiagnostických metodík
zmanipulovať, pozitívne sa prezentovať a ukázať ako psychologicky zdravší. V osobnostnom dotazníku
disimulovali obaja, v klinickom dotazníku tiež, matka viac ako otec, avšak skryté položky to odhalili.
Posttraumatickú symptomatiku u oboch detí otec, a u maloletej G. matka, neuviedli pravdivo, obaja
rodičia sú šarmantní a manipulatívni, avšak manipulovať znalecké vyšetrenie sa nevypláca, metodiky

to odhalili. V závere posudku je ohľadne psychického stavu maloletej I. uvedené, že je nevyrovnaný,
u maloletej G., že je nestabilný. Citové väzby maloletých detí na rodičov sú rozdielne, matku vnímajú
ako kľúčovú osobu a výchovnú autoritu, majú k nej silnejšiu bezpečnú citovú väzbu a preferujú ju
pred otcom ... . Otca vnímajú ako neprítomného, vzbudzujúceho strach, trestajúceho, takého, ktorý
sa nezaujíma o ich potreby. Citová väzba k otcovi je ambivalentná, maloleté deti však majú radi

oboch rodičov. Citové väzby maloletých detí k rodičom sú autentické a nedeformované ... . Matka robí
pozoruhodne dobrú prácu, že napriek osobnej animozite voči otcovi sa usiluje o jeho pozitívny obraz
pred deťmi. Aktuálny psychický stav otca sa v súčasnosti javí ako vyrovnaný a stabilný ... . Vzhľadom
na svoj osobnostný profil má otec ťažkosti napojiť sa na vnímanie a potreby svojich maloletých detí,
v intímnych vzťahoch, akým vzťah medzi rodičom a dieťaťom je, nesnaží sa o pochopenie prežívania

druhej strany, je fokusovaný na seba, tak sa uvoľní, že nerozumie/nechce porozumieť, aké ma jeho
správanie dopady na detskú psychiku, vo výchove otec poučuje, ale nepredvída, očakáva poslušnosť.
Dôsledkom je, že maloletá I. má z otca strach, to komunikuje aj za sestru. Otec má svoje maloleté deti
rád,vrodičovstvejevšaksamouk,robíchybyanezdása,žebysaznichpoučil.Maloletédcérymajúotca
rady, na druhej strane majú z neho strach, chcú ho uspokojiť, a preto sa mu líškajú. Ohľadne matky je

okrem iného uvedené, že je nadmerne optimistická až hypomanická, presvedčená, že všetko dosiahne
vlastnými silami, neodhadne pritom adekvátne dôsledky, ktoré môžu byť ovplyvnené vstupmi iných ľudí,
či situačnými náhodami ... . Má tendencie k rôznym psychickým symptómom, avšak nepripúšťa si ich.
Na deti matka reaguje s láskavosťou, povzbudzuje ich, učí ich komunikovať a socializovať sa, učí ich
k láske k cestovaniu, poznávaniu a dobrodružstvu. Môže preháňať alebo zľahčovať situácie, podľa

toho, ako sa jej to hodí ... . Matka má svoje maloleté deti veľmi rada, pozná ich dobre a rešpektuje ich
individuality. Vie sa naladiť na potreby detí a ochraňuje ich. Maloleté dcéry majú matku rady, prejavujú
jej vrúcnosť, rešpektujú ju a bezvýhradne dôverujú ... . Matka má na deti dominantný vplyv, ako rodič
je menej dôsledná, ako by mala byť, je však láskavá a starostlivá. Otec má v súčasnosti malý vplyv na
výchovu detí, od súdneho pojednávania v novembri sa s nimi nestretáva ... . Maloleté deti sú úzkostné,

vystrašené, priklonili sa na stranu matky. Otec im však chýba, nerozumejú celkom tomu, prečo sa
s otcom nestretávajú. Matke však dôverujú a cítia sa s ňou v bezpečí. Nemôžu sa posunúť ďalej do
budúcnosti, kým si rodičia nevyriešia problémy. Chýbajú im aj starší nevlastní súrodenci ... . Matka
ovplyvňuje deti tým, že im dáva do pozornosti otcovo vyzliekanie sa, matka to robí v snahe naučiť detirozpoznávať škodlivé neprimerané správanie a chrániť ich. Grétka správne pochopila, že matka ich
chráni. Napriek tomu chce byť spravodlivá, chce sa s otcom stretávať viac ako doteraz, dokonca na
chvíľu bez prítomnosti matky ... . Otec na poslednom stretnutí prekvapil tým, že uvažuje o zverení detí

do svojej osobnej starostlivosti, v tomto zmysle jeho úmysel vyznieva ako snaha o separáciu detí od
matky. Phalopletyzmografické vyšetrenie otca nesvedčí pre prítomnosť sexuálnej úchylky, nebola uňho
zaznamenaná, významná reaktivita pri expozícii podnetov znázorňujúcich obnažené objekty ženského
pohlavia nedospelého detského a juvenilného typu. Otec je heterosexuál so záujmom o dospelé
ženy. Znalkyňa vzhľadom na podrobné zmapovanie rodinných vzťahov a ich komplexné posúdenie za

najvhodnejší model v starostlivosti považovala zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
Styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky na ten čas neodporučila. Otec by sa mal stretávať
s deťmi, ktoré ho potrebujú a majú radi a presvedčiť matku svojim konzistentným správaním v tom, že
deti neohrozí, bude ich chrániť a že mu matka môže dôverovať. Taktiež maloleté deti s rastúcim vekom
budú schopné lepšie detekovať, aké správanie je im príjemné a pri ktorom sa cítia nepríjemne. Styk otca
s maloletými deťmi navrhla každý druhý víkend v prítomnosti matky.

Zo znaleckého posudku č.3/2024 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o.,
IČO: 47251930, zo dňa 15.08.2024, súd zistil, že ako zodpovedná osoba je tam uvedený prof. PhDr.
Anton Heretik, PhD., ako štatutárny orgán PhDr. Róbert Máthé, PhD., s tým, že znalecký posudok
je vypracovaný Mgr. Lenkou Lipanovou, ktorá je uvedená aj ako osoba, ktorá pred súdom alebo
iným orgánom verejnej moci môže osobne potvrdiť správnosť a podať žiadané vysvetlenie, s tým,

že v posudkovej časti je okrem iného uvedené, že psychologické vyšetrenie sa realizovalo v dňoch
04.06. a 27.06.2024. Dievčatá prichádzajú s matkou ..., otec prichádza vzápätí, dievčatá po jeho
príchode sa vrhli na otca, objali ho a zjavne sa mu potešili. Medzi rodičmi počas vyšetrenia vládne
nekonfliktná komunikácia, dievčatá sú uvoľnené v ich prítomnosti, interakcia dievčat a otca – bez
zjavných pozorovaných ťažkostí, G. mu sedí na kolenách, triedia pexeso, rozprávajú sa o psoch,

otec im vysvetľuje povahu rôznych rás, vládne pokojná atmosféra. V časti psychologického vyšetrenia
maloletej G. je okrem iného uvedená odpoveď maloletej: bola by som radšej, aby sme sa častejšie
stretávali, lebo mne tatino chýba ... . Prečo sa teda nestretávate s tatinom tak často, ako by ste si
želali?, odpoveď maloletej: lebo tatino má takú povahu. Vysvetli, čo znamená slovo povaha: neviem.
Prečo sa ocino s maminou hádajú? nepamätám si ..., mamina povedala, že nás vyšmaril z domu.

A prečo to urobil? mamina povedala, že mi to povie, keď budem mať 13 rokov. Je to pravda alebo
sa mamina môže aj mýliť? je to pravda, ja mamine verím. Čo ešte mamina vraví? že to boli veľké
hádky kvôli, ale kvôli čomu mi povie, až keď budem mať 13 rokov. Aký ty máš vzťah k tatinovi?
dobrý, mám ho rada. Je niečo, čo by si na ňom chcela zmeniť? nie. Všetko ti teda vyhovuje? niekedy
má správanie, ktoré mi vadí, boli sme v reštaurácii, chceli sme sa vyzuť a tatino povedal, že sme

nevychované a povedal to nám a mamina sa nás zastala, tatino je prísny viac ako mamina. Čo hovorí
o tatinovi mamina? no že má takú zlú povahu, že je milý iba na chvíľu, potom si rozkazuje. A ty si
to sama zažila? no v tej reštaurácii. A inokedy? niekedy je taký, že mu je jedno, čo my chceme, ale
robíme to, čo chce on. V časti interpretácie a údajov získaných znalecko-klinickým psychologickým
vyšetrením je uvedené, že reakcie na rodičov boli spontánne bez zárazov a voči obom rodičom sa

vzťahovala s dôverou, uvoľnenosťou, často ich kontaktovala, vychádzala z vyšetrovne a chcela sa
s nimi rozprávať. Nebola pozorovaná zjavná preferencia koho vyhľadáva viac, tešila sa tak matke, ako
otcovi ... . Bezpečnú a bezpodmienečnú lásku a istotu vníma u matky, je to jej preferenčný rodič, voči
otcovi má Vilma vybudovanú citovú väzbu, jej kvalita je však výrazne ambivalentná. Otca neodmieta a
v čase vyšetrenia sa ho ani nebojí, dokáže sa voči nemu vymedziť, zastať si aj staršiu sestru, ktorá je

menej priebojná, miestami dochádza až k idealizácii otca, no vzápätí o ňom komunikuje protichodné
informácie ... . Ako by odzneli výhrady dievčat: skôr je v popredí to, že po otcovi túžia a vnímajú, že
v minulosti boli hádky medzi rodičmi, vnímajú, že otec je iná povaha, čo jednak počujú od mamy, jednak
zažívajú vo výchovne odlišnom reagovaní na dievčatá (je prísnejší, vyžaduje disciplínu, presadzuje sa
iným spôsobom ako matka, nevedia celkom narábať s otcovými vlastnosťami). Vnútorný postoj dieťaťa

k otcovi je aj s prvkami obozretnosti až strachu z autoritatívneho správania ... . Dieťa skôr v celkovom
pohľade naznačuje, že otca má rada, túži s ním byť, ale istejšie sa cíti, ak je styk realizovaný za
prítomnosti matky. S istými otcovými črtami a istým jeho prejavom nevie narábať. Znaky sexuálnej
traumatizácie v aktuálnom klinickom a testovom obraze nie sú prítomné. Z ostatnej rodiny pomerne
významné citové puto naznačuje k staršej sestre K.. V časti Psychologického vyšetrenia maloletej I. je

okrem iného uvedené, že voči obom rodičom sa prejavuje bez úzkosti, známok obozretnosti, stresu,
vyhýbania. Dôvod prečo sme tu: nechcela som to podať pred tatinom, bola by som radšej, ak by sme sa
častejšie stretávali s tatinom, ale on nechodí za nami. Ja som videla, že keď prišiel tatino, Vy ste sa mu
hodili okolo krku, potešili ste sa a ja som si pomyslela, že dievčatá svojho tatina majú rady. Pomyslelasom si dobre? áno. Prečo sa teda s tatinom nestretávate? on má takú povahu, akoby mamina a tatino sa
hádajú ... . Ako sa teraz stretávate, keď ste rozdelení? nestretávame (smutno). Prečo? tatino povedal,
že nechce chodiť, že je to nejako zakázané, tomu ja už úplne nerozumiem. Prečo je to zakázané? to

neviem, ale povedal, že ho niekto chce zavrieť do basy. Urobil tatino niečo, čo sa nemá? to neviem,
predtým sme sa stretávali asi každú sobotu, proste častejšie u nás doma alebo na výletoch. Aké to pre
teba vtedy bolo stretávať sa každú sobotu? dobré, lebo sme vždy vedeli, že tatino príde, ale teraz je
to také, raz príde, raz nie. Čo si myslí mamina o tatinovi? no hovorila mi, že tatino má povahu, že si
nedá povedať a musí byť všetko po ňom ... . Na G. meniny bol v Bratislave, vtedy sme spolu ako celá

rodina, ale tatino chce, aby sme s ním boli iba my samé. A ty by si to chcela? nie, ja chcem, aby tam
bola mamina, aby sme boli všetci spolu. Ak by tam nebola mamina, aké by to pre teba bolo? hrozné. Až
tak hrozné? áno, ak je tam mamina je to lepšie. V čom? ako by sme spolu pokope, sme tam všetci, mám
lepší pocit, neviem to vysvetliť. Cítila by si sa isto bezpečne, keby tam mamina na chvíľu nebola? ja som
s tatinom v pohode, nebála by som sa, ale mamina nám hovorí, že tatino má iba svoj názor a ja s ním
budem sama, až keď budem staršia, keď ja budem vedieť vyjadriť svoj názor ... . Už by som si vedela

povedať čo chcem a čo nechcem, lebo ja s týmto mám trošku problém ... . Ja keď dačo chcem neviem
to presne povedať, len sa cítim zle a mamina sa asi toho bojí ... . Keď si teda predstavíš seba takto ako
staršiu, že budeš s tatinom bez maminy, aká je to pre teba predstava príjemná, nepríjemná, neutrálna,
obyčajná? no je to také v pohode, nič zlé, nič ma nevyrušuje. Na čo spomínaš s tatinom najradšej? keď
sme boli na výlete, vtedy keď sa G. urazila boli sme na Chopku, urobil videjko, dal peknú hudbu a poslal

mi. Vtedy som bola šťastná. A niečo čo ti nebolo príjemné? no mamina mi hovorila, že keď som bola
malá, nevedela som vysloviť slovo kečup, ale hovorila som kepuč a tatino si vtedy stiahol nohavice. Ty
si to pamätáš aj sama? nie, len mamina to hovorila. A čo myslíš, prečo to robil? neviem žart? Teraz to
robí? nie. A teraz keby to urobil, tak čo by si urobila, ako by si sa zachovala? ja by som išla za maminou,
ak by tam mamina nebola, tak neviem, neviem vôbec. Spomínaš ešte na niečo, čo tatino myslel, že je

žart a nebol to pre teba žart? nie, len teraz som si spomenula na jeden nepríjemný zážitok, že ma nútil
vypiť taký hnusný mrkvový džús, inak si hru monopoly zahráme bez teba. A dovolil ti nakoniec hrať tie
monopoly? áno, lebo ma G. zastala ... . Čiže chodievate s tatinom skôr vonku? dlhšie sme neboli, nechce
s nami chodiť, lebo ho chcú zavrieť do väzenia, bojí sa. Poslal hlasovku, že už za nami nebude chodiť,
lebo chce ho niekto dať do väzenia, nebudeme sa stretávať. Ja som prekvapená, on je právnik. Tešila by

si sa do bytu do Zvolena, chcela by si tam prespať? áno, mám rada šteniatko, mamka by súhlasila, iba ak
by sme boli všetci spolu ... . Hádajú sa cez hlasovky, inak neviem, teraz je to už slušnejšie. A čo sa ti páči
na tatinovi? je milý, no niekedy nevie povedať čo chce, nevie sa s nami dohodnúť, my chceme niečo, on
druhé, nevieme sa dohodnúť ... . Ako často s ockom telefonuješ? za mesiac 2-3 krát. Kedy si naposledy
tatina objala? na G. meniny. Ak by si mala 3 zázračné želania, čo by si si želala: že by mamina a tatino

si rozumeli, bývali sme všetci spolu a mala by som vlastnú izbu. V časti Interpretácia údajov získaných
znaleckým klinicko-psychologickým vyšetrením je ohľadne maloletej I. uvedené, že osobnosť s veľkou
túžbou po úplnej rodine, s rozpadom rodiny stále nie je vyrovnaná, želá si návrat rodičov k sebe ... . Aj I.
má vytvorené väzby k obom rodičom, nikoho z nich neodmieta, po otcovi túži, ale cíti, že je s tým spojený
konflikt medzi rodičmi, čo v nej vytvára napätie a znižuje istotu. Konfliktu rodičov rozumie spojením

niekoľkých faktorov – osvojením niektorých pojmov v postoji od matky a svojou vlastnou skúsenosťou,
najmä prchkejšími a direktívnymi reakciami otca, ktoré sa líšia od repertoáru správania matky a dieťa ich
nemá zvnútornené ... . Otca vníma ako málo srdečného rodiča s väčšou nedôslednosťou ... . Vyslovene
styk s otcom bez matky odmietla, necíti to tak, že je na to pripravená. V časti Interpretácia údajov
získaných znaleckým klinicko-psychologickým vyšetrením ohľadne manželky navrhovateľa je okrem

iného uvedené, že v projektívnej časti vyšetrenie výrazne disimuluje, snaží sa o sociálne žiadúci obraz,
niektoré svoje pohnútky skrýva, nie je úplne otvorená, hoci verbálne deklaruje opak. Môže sa jednať
o skrývanie niektorých hostelnejších pohnútok, ktoré si nechce ani pred sebou priznať. Tento rozpor
vo vzťahu k prešetrovanej udalosti sa môže konkrétne premietať do ambivalentných vyjadrení o otcovi.
Na jednej strane matka nebráni v kontakte detí s otcom, je ochotná na úkor svojich potrieb ustúpiť,

ale súčasne deťom podá informácie, aby tieto na otca nahliadali podobne ako ona, „má takú povahu,
urobil niečo, čo vám neskôr vysvetlím“, čo deti udržuje v istej obozretnosti. V časti Psychodiagnostického
vyšetrenia týkajúceho sa navrhovateľa je okrem iného uvedené, že v popredí prejavu otca je vysoká
sebakontrola, snaha vystupovať v sociálne žiadúcom až sterilnom svetle, mnohé prejavy kontroluje až
potláča ... . Z vyjadrení otca: „Situácia o kečupe je vymyslená unblock, my sme mali normálny vzťah,

my sme doma nechodili nahí, ja mám veľké deti, polovicu života trávili s mojimi deťmi, ja sa považujem
za hanblivého človeka, situácia o striptíze je vymyslená, ja som sa pred deťmi neobnažoval. Moja dcéra
má psychické problémy, mala obdobie tzv. volanie o pomoc, ale to je v dnešnej dobe asi normálne ... .
Motiváciu si vysvetľuje ako pomstu, lebo došla domov a našla u mňa čierne vlasy.“ V časti Interpretáciaúdajov získaných znaleckým klinicko-psychologickým vyšetrením je okrem iného uvedené: otca ako
rodiča charakterizuje menšia emočná vnímavosť voči pocitom detí, schopnosť prispôsobovať sa deťom,
pracovať s ich náladami. Je skôr racionálny, v záťaži radikálnejší, prísnejší, nekompromisnejší, chýba

mu rodičovská pružnosť pri narábaní s pravidlami. Obe dievčatá má rád, je na ne koncentrovaný, rád by
s nimi trávil čas, ale nie je ochotný akceptovať to ako momentálne dievčatá cítia nutnosť a potrebnosť
matky na styku. Vyjadril sa, že v takom prípade radšej sa styku s deťmi úplne vzdá. Deti z neho aktuálne
nemajú strach v tom najpriamejšom slova zmysle, ale v rôznych vyjadreniach a testových technikách
toto vyjadrili, je teda zrejmé, že dievčatá majú pred otcom obozretný rešpekt. Ak je otec v dobrej nálade,

deti sa vyslovene interakcii tešia, otec je pre nich vytúženou rodičovskou postavou. V opačnom prípade
však radšej z interakcie cúvajú. Celkovo hodnotili otca ako rodičovský emočne menej vyzretého. V časti
Spoločný rozhovor s oboma dievčatami je okrem iného uvedené ohľadne I.: na dovolenku s ockom
nepôjdem. Prečo? to neviem. A volal ťa? nevolal. Ak by ťa volal, išla by si? ak by ma volal, išla by
som, ak by išla aj mamina. Toto mi vysvetli viac. Minule si povedala, že ocka máš rada, tešíš sa, keď
ho vidíš a s ním sa aj radostne zvítaš: áno. Ale nechceš byť s ním sama, čo ťa vyrušuje? som na to

takto zvyknutá, teda nie som zvyknutá byť s ocinom sama. Maloletá G. dopĺňa: nešla by som ani ja, lebo
on má takú povahu. Na to reaguje spontánne I.: ale teraz hovoríš to, čo ti hovorila mamina. Čo presne
mamina hovorila? no o tej povahe, ale to už bolo dávnejšie, ako o tom rozprávali. G., vysvetli mi slovo
povaha, čo pod tým rozumieš? chvíľu je dobrý, srandista a potom už chce mať všetko po svojom. Takto
ste tatina zažili alebo takto to opisuje mamina? takto to zažívame. Kedy to tak zažívate? G.: boli sme

s ním v obchode v Starom Meste, povedala som mu, že sme hladné a on povedal nie, ja nie som hladný.
I.: boli sme v Nitre v kvetinárstve, kde Vilma na tatina nechtiac napľula, kýchla si a on sa nahneval, skoro
to vyzeralo, že jej ide dať po riti, až sa G. rozplakala. G.: áno, on raz dva zmení náladu. I.: ja sa ocka
bojím, keď je taký zlý. Čo najhoršie ste zažili G.? keď sme boli malé, tak nás vyhadzoval z domu. Ty si to
pamätáš? no to hovorila mamina. V časti Spoločný rozhovor s rodičmi je uvedené, že otec dáva návrh,

či bude matka súhlasiť, aby pri styku bol jeho otec ako neutrálna osoba. Matka nesúhlasí. V závere
znaleckého posudku je okrem iného na položené otázky uvedené, že aktuálny psychický stav detí sa
javí stabilizovaný bez neurotických prejavov a nadmerných prejavov lability, porúch správania a pod..
Dievčatá sa na danú situáciu adaptovali, sú zvyknuté na prostredie Bratislavy, na to, že rodičia spolu
nežijú,hocistaršiaI.sistáleželáobnovuvzťahuadúfavúplnúrodinu....Maloletémajúvzťahyvytvorené

k obom rodičom, matku ale preferujú ako rodiča, jej veria, cítia sa pri nej bezpečne. Otec je pre deti
nečitateľný, nepredvídateľný, hoci sa s ním situačne cítia dobre, majú skúsenosti s jeho zmenami nálad,
ktorým nerozumejú. Otec miestami reaguje prísne, deti nie sú zvyknuté na tento spôsob a cítia sa vtedy
nekomfortne, chcú napríklad styk ukončiť. Ohľadne osobnostných a charakterových vlastností matky
je okrem iného uvedené, že s deťmi nemanipuluje, nesnaží sa o prerušenie puta otca s dcérami, len

dbá na bezpečnosť takéhoto styku, nakoľko dôvera v otca je riadne narušená. Tiež je uvedené, že otec
s deťmi je málo, preto nemajú spolu zažité dennodenné situácie, ktoré vytvárajú podvedomú skúsenosť
dieťaťa s rodičom a opačne. Deti idú na styku s otcom ako na výlet a očakávajú najmä zaujímavé
podnety a relax, ak sa to nedeje, sú sklamané a frustrované. Pri otcovi samotnom sa necítia uvoľnene
a svoju pohodu podmieňujú prítomnosťou matky. Na otázku, či majú deti osobnú pamäťovú spomienku

na hry s otcom, aké hry hrali deti s otcom, je uvedené, že deti si autenticky nepamätajú závadové hry,
ktoré sú obsahom matkinho podania, vedia o týchto hrách prostredníctvom matky, a teda ich pamäťová
stopa je ovplyvnená tým, čo od mamy počuli. Tiež je uvedené, že u otca diagnostikovali narcistické
a egocentrické črty ... . Takýto rodič očakáva od dieťaťa zrkadlenie a uspokojovanie vlastných potrieb,
než potrieb samotného dieťaťa. V testovom obraze otca nezistili sklony k agresívnemu správaniu. Otec

nie je agresor. Zistili sklony k autokratickému direktívnemu správaniu s malou schopnosťou vnímať
potreby iných, nadmerné zaoberanie sa sebou, čo popísali vo vzťahu k výchove maloletých dcér. Na
otázku, či boli pozorované v správaní rodičov k maloletým deťom nejaké sklony schopné ohroziť ich
zdravý sexuálny vývin, je uvedené, že v aktuálnom pozorovanom správaní rodičov k maloletým deťom
toto nebolo zachytené. Na otázku, či sa prejavuje u niektorého z rodičov snaha vedomá/nevedomá

o separáciu detí od druhého rodiča, je uvedené, že v aktuálnej situácii by to pripadalo do úvahy len
zo strany matky, nakoľko deti sú v jej výlučnej starostlivosti a matka má celý dosah na ich výchovu,
toto však nebolo pozorované a nebolo zachytené ani vo vyšetrení detí. Isté negatívne informácie detí
majú práve od matky, ale matka im tieto informácie neposkytuje za účelom pretvárania pozitívneho
vzťahu k otcovi na negatívny s cieľom odcudziť ich, jej motívom je naučiť deti rozpoznávať nevhodnosť

prejavov a budovať v nich schopnosť odmietať a pomenovať nevhodné. Na otázku, či má matka alebo
otec tendencie k manipulatívnemu správaniu k svojim deťom, je uvedené, že to nebolo zistené. Na
otázku, ako vnímajú deti v súčasnosti priebeh stretnutí s otcom, ako vnímajú prítomnosť matky na
stretnutiach s otcom, je uvedené, že deti sa na otca tešia, a pokiaľ nedochádza ku kolíziám, vnímajú hovyslovene pozitívne, dokonca by chceli aj častejšie, ak ale dôjde ku kolízii, akoby úplne stratili motiváciu
k pokračovaciu v stretnutí, majú tendenciu unikať. Matku vnímajú ako osobu, na ktorú by sa obrátili,
ak by sa pre nich niečo stalo nekonfortným a predstava, že mama tam nebude, im vytvára asociáciu

bezradnosti. Deti by sa s otcom chceli stretávať viac, obe to však podmienili prítomnosťou matky, to
cítia obe veľmi presvedčivo. Na otázku, či matka používa negatívne vzorce správania a komunikáciu
s maloletými deťmi vo vzťahu k stretávaniu s otcom, je uvedené, že za najproblematickejšie vyjadrenie,
ktoré si deti osvojili, označili vyjadrenie, že „otec je taká povaha“, čo obe deti vnímajú s negatívnym
konotátom, rozumejú tomu skôr na pocitovej, než kognitívnej úrovni. Každopádne si tento výrok osvojili.

Stotožnili sa s vyjadrením doc. Čechovej, že dobrý vzťah detí k otcovi je zásluha matky ... . Ohľadne
formy rozsahu, spôsobu realizácie styku otca s maloletými deťmi je uvedené, že deti nemajú problém
v styku s otcom, želajú si styk s otcom častejší, ale s prítomnosťou matky, ktorá pre nich predstavuje
istotu a pocit bezpečia a predvídateľnosti podmienok.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že manželstvo uzavreli v roku
2015, v januári 2019 mu manželka oznámila, že plánuje odísť s deťmi do Bratislavy, toto následne

realizovala v septembri 2019 a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti. Pokúšali sa vyriešiť vzájomné
problémy a nezhody návštevou mediátora, navštívili manželskú poradňu, ale v podstate rozdiely boli
neprekonateľné, aj keď ešte rok po odchode manželky fungovali tak, že sa navštevovali, ale postupne
sa frekvencia znižovala a v súčasnosti v podstate už vzťah nie je žiaden medzi nimi navzájom, k čomu
prispel aj fakt, že na Okresnom súde Bratislava I. sa viedlo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností na čas do rozvodu a on pôvodne navrhol, aby sa rovnaká rodičovská dohoda schválila aj
v tomto konaní, ale následne správanie od podania návrhu ho utvrdilo v tom, že to z jeho strany nebolo
správne rozhodnutie a že by to nebolo v záujme nikoho. V súčasnosti sa stretnutia s deťmi z jeho strany
realizujú na dvojtýždňovej báze, je to nepríjemné pre všetkých zúčastnených. Ak by mal súd pochybnosti
o schopnosti postarať sa z jeho strany o maloleté deti, navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie.

Upresnil, že sa s deťmi stretáva len za prítomnosti matky každý druhý víkend počas jedného dňa,
bolo obdobie asi od novembra 2021, keď ho manželka na pojednávaní obvinila z toho sexuálneho
zneužívania, že deti nevidel asi 7 mesiacov. V podstate to inicioval on, aby sa veci urovnali, že buď sa
to preukáže alebo nepreukáže tie obvinenia, ale následne nadobudol dojem, že sa jednalo o účelové
konanie zo strany manželky v snahe odlúčiť ho od detí a celkovo zničiť. Čo sa týka toho trestného

konania, asi pred mesiacom sa jej pýtal, hovorila, že by to malo ďalej pokračovať, on tam bol z vlastnej
iniciatívy vypovedať asi v máji 2022, lebo ona z tohto dôvodu navrhla prerušiť aj to konanie na Okresnom
súde Bratislava I.. Vznesené mu obvinenie v tejto veci nebolo. Styk s deťmi navrhol upraviť na každý
nepárny víkend v roku od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky a počas Vianoc
by bol ochotný dohodnúť sa na styku od 26.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod. každý kalendárny

rok a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 25.07. 10.00 hod. do 08.08. 17.00 hod.. Na otázku
súdu, prečo sa styk realizuje len počas jedného dňa v rámci víkendu, keď aj s odkazom na znalecký
posudok vypracovaný na OS Bratislava I. znalkyňa odporučila upraviť styk počas každého druhého
víkendu v mesiaci, uviedol, že za daných okolností, keď styk prebiehal len za prítomnosti matky, nemal
záujem na širšom styku. V súčasnosti nevyužíva ani celý čas, ktorý má, v zmysle súdneho rozhodnutia,

väčšinou to ukončuje okolo 14.00-15.00 hod., síce ten priebeh dňa je v jeho réžii, teda on navrhuje, čo
sa bude robiť, ale matka maloletých detí je neustále prítomná ako dozor a je to zlý pocit. Na otázku súdu
uviedol, že podľa neho deti to vnímajú v zásade dobre, pretože oni to pred nimi hrajú, na každé stretnutie
sa tešia, čakajú ho už pri výťahu. To trestné oznámenie vyhrotilo všeobecne vzťahy v rámci rodiny,
ktoré sú úplne narušené, jeho mama nevidela deti vyše roka. Tiež sa nestretáva on so svokrovcami. On

navrhoval, aby sa tie stretnutia realizovali za prítomnosti tretej osoby, napríklad jej mamy alebo sestry,
čo manželka tiež odmietla. Na záver uviedol, že dáva na zváženie súdu výsluch dcéry K. C., ktorá
je už plnoletá a vedela by sa vyjadriť k tvrdeniam manželky. Tiež poukázal na to, že mali na výmene
študentku z Fínska od januára do augusta 2022, s tým, že tiež tam žiaden problém nebol. Na otázku
súdu, či mu bolo niekedy umožnené ten styk realizovať aj bez prítomnosti matky, uviedol, že v podstate

navrhol raz, že by chcel ísť s deťmi sám do ZOO s jeho otcom, čo mu nebolo umožnené, teda, aby tam
nebola prítomná matka detí. Na poslednom pojednávaní na otázku súdu ohľadne výšky jeho aktuálneho
príjmu uviedol, že jeho čistý príjem z výkonu advokácie sa pohybuje mesačne cca od 2.500,- EUR do
3.000,- EUR. Na otázku súdu tiež uviedol, že v súčasnosti sa realizuje iba telefonický styk s deťmi,
v podstate osobne sa styk nerealizuje od novembra 2021, keď ho matka maloletých detí na pojednávaní

v Bratislave obvinila z údajného sexuálneho zneužívania detí. Naposledy videl deti v júni 2024 pri
vyšetrení u znalkyne, asi 3 dni na to, keď mala mladšia dcéra narodeniny v Bratislave na 15 minút.
Staršie deti nevideli súrodencov od novembra 2023 a stará matka z jeho strany asi od roku 2021. Na
doplňujúcu otázku súdu uviedol, že styk sa v súčasnosti nerealizuje z dôvodu, že po styku s ním matkadeti zobrala k psychiatrovi, jedno stretnutie malo byť pred pojednávaním v júni 2023 a druhé asi v zime
toho roku, nepamätal si to presne, keďže nechce, aby deti chodili k psychiatrovi, tak on prestal iniciovať
tie stretnutia za účelom styku s deťmi. Na doplňujúcu otázku súdu, či takéto odporúčanie vyplynulo zo

správ tých psychiatrov alebo matka doporučila, aby sa styk nerealizoval, navrhovateľ uviedol, že nie, že
to bolo jeho rozhodnutie, keďže deti nechce takémuto niečomu vystavovať. Tiež uviedol, že telefonický
styk sa realizuje obojstranne, v tom zmysle, že staršia dcéra má teraz také hodinky, ktorými sa dá aj volať
a keď ide zo školy, tak ho prezvoní a zavolajú si. Matke tiež navrhol, aby sa styk realizoval za prítomnosti
nejakej inej tretej osoby, či už príbuzného z jeho alebo z jej strany, na čo matka reagovala odmietavo.

Z výsluchu manželky navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že vzájomný vzťah
hodnotila spočiatku ako harmonický, po svadbe sa presťahovala do Zvolena, dohoda bola, že 5 rokov
budú žiť vo Zvolene a následne ďalších 5 v Bratislave. B. správanie sa po čase zmenilo, označila by
to, že to nebolo vhodné správanie pre zdravú a bezpečnú výchovu maloletých detí. B. bol na verejnosti
galantný, vzdelaný, v domácom prostredí sa začalo objavovať ponižovanie, fyzické útoky, do ktorých
boli zahrnuté aj deti, čo bolo vydávané za hru. Potvrdila, že v septembri 2019 sa s deťmi odsťahovala

do Bratislavy, vtedy už medzi nimi existovali problémy. Za najväčší problém označila škodlivé správanie
z jeho strany, v tom zmysle, že sa obnažoval pred deťmi, hoci to schovával za hru, napríklad s dcérou,
ktorá nevedela vyslovovať kečup, tak keď to povedala zle, tak sa vyzliekol. Tiež sa k tomu pridružilo
vulgárne vyjadrovanie. Nesúhlasila aj s tým, aby sa takýmto nevhodným spôsobom správal k staršej
dcére K., čo on dlhodobo nerešpektoval. Podľa jeho názoru tam boli voči Terezke nevhodné dotyky, riešil

či má oblečené nohavičky a pod.. Potvrdila, že styk prebieha každú nepárnu sobotu, je to v réžii B., raz
boli na fašiangovej slávnosti, raz na výlete na Devíne, väčšinou chce byť s deťmi doma, deťom sa to
podľa nej páči, nie je to podľa jej názoru rušivé, ona je tam prítomná len ako taká emočná podpora, keď
je nejaký problém vo vzťahu k deťom, tak to rieši. Ohľadom možnosti k nejakej tretej neutrálnej osoby
pri styku sa vyjadrila, že by to podľa nej nebol stabilný a funkčný systém, jej sestra má napríklad 2 malé

deti, mama je ešte stále aktívna podnikateľka, takže by sa to možno dalo nejaký čas vykrývať, ale nie
dlhodobo. To, že sa styk realizuje len počas jedného dňa, to navrhol B., ona nemala problém s tým,
ani nemá, aby to trvalo celý víkend. Okrem toho navrhla, aby to bolo cez prázdniny, vždy týždeň v júli
a v auguste, mohli by byť ubytovaní každý inde. Tiež navrhla, aby sa to striedalo cez jarné prázdniny,
veľkú noc, ale vždy s podmienkou za jej prítomnosti. Ona neobmedzuje ten styk ani formou telefonátov,

podáva mu aj informácie o deťoch, posiela mu fotky. Na otázku súdu uviedla, že prvýkrát problém
s vyzliekaním zaregistrovala asi v roku 2018, trestné oznámenie podávala v máji 2022. V podstate ju
na to vyzvala sudkyňa, keď v júni 2021 podala v rámci toho konania návrh na neodkladné opatrenie,
kedy navrhovala styk iba v prítomnosti matky, dovtedy sa stýkali podľa dohody. Na doplňujúcu otázku
súdu uviedla, že neodkladné opatrenie nezdôvodňovala tým, že by sa B. vyzliekal doma, ale tým, že

tam podľa jej názoru bola tvrdá výchova, toxické prostredie v rámci domácnosti. Na doplňujúcu otázku
súdu uviedla, že to trestné oznámenie podávala až po niekoľkých rokoch z toho dôvodu, že tam boli
určité fázy, nerobil to on stále, keď ho na to vyzvala, tak prestal. Na otázku súdu uviedla, že v roku
2019 po odchode zo spoločnej domácnosti sa stretávali asi každý víkend, buď ona prišla do Zvolena
alebo on do Bratislavy. V priebehu roka 2020 on už nechcel, aby chodili sem, tak sa stretávali len

v Bratislave každý druhý víkend, bolo to tak až do toho novembra 2021, boli tam aj nejaké krátke výlety
bez nej, napríklad do Čiech a do ZOO, keď boli zase prítomní nevlastní súrodenci, ale väčšinou bola
prítomná aj ona. V novembri 2021 od toho pojednávania, keď prvýkrát verejne uviedla tú skutočnosť
ohľadne vyzliekania, tak on vyhlásil, že sa s deťmi nebude teda stretávať. Na otázku súdu, od toho
septembra 2019 do novembra 2021 či takéto správanie zo strany navrhovateľa pokračovalo, uviedla, že

naposledy asi v októbri 2021 robil pred deťmi striptíz, inak s otcom detí vychádza normálne, komunikujú,
udržiava priateľstvo aj s jeho prvou manželkou, aj dcérou z prvého manželstva. Na otázku súdu, či sa
otec navrhovateľa stretáva s vnučkami, uviedla, že komunikáciu ukončili v roku 2022, a teda asi pred
rokom v lete, keď mu B. povedal o tom trestnom oznámení, tak povedal, že si dajú pauzu, inak aj jemu
posiela fotky. Jeho mama z vlastnej iniciatívy komunikáciu prerušila. Na doplňujúcu otázku súdu, či sa

deti nedožadujú kontaktu so starými rodičmi zo strany navrhovateľa, uviedla, že oni to nejako neriešia,
čo sa týka súrodencov, asi pred dvomi týždňami bola u nich K., čo sa týka B., už vzhľadom na vek je
ten vzťah menej intenzívny, ale stále im hovorí, že tu budú vždy mať staršieho brata a sestru. Na otázku
súdu uviedla, že pokiaľ ide o výdavky na maloleté deti, sú zhruba približne na obe rovnaké, o niečo nižšie
na G., ale plus mínus je to tých 600,- EUR resp. 550,- EUR mesačne. Na záver uviedla, že ona tento

problém riešila s terapeutkou pani C. a psychologičkou pani Q. K. ešte predtým. Nie je pravda, že otcovi
detí povedala, že takýto model bude fungovať po dobu 10 rokov, ona nemá predstavu, akú dlhú dobu to
bude trvať, je si vedomá toho, že otec môže vždy žiadať to zmeniť a na základe znaleckého dokazovania
k tomu aj môže dôjsť. Na poslednom pojednávaní manželka navrhovateľa na otázku súdu uviedla, žev súčasnosti už nie je zamestnaná, nemá príjem z pracovného pomeru, pôsobí ako SZČO v oblasti
marketingu a jej čistý priemerný mesačný príjem sa pohybuje cca od 2.500,- EUR do 2.800,- EUR.
Žiadny iný príjem tiež nemá. Čo sa týka realizácie styku, podľa nej sa tento nerealizuje len od januára

2024, predtým sa na základe rozhodnutia Okresného súdu v Bratislave v roku 2023 realizoval v zásade
pravidelne každú druhú sobotu cca od 10.00 hod. do 14.00 hod., s tým, že navrhovateľ nevyužíval celý
čas upravený súdnym rozhodnutím. Otec uvádzal, že odchádza buď za staršími deťmi resp. za psíkom.
Ona v styku otca s deťmi nebráni, termíny, ktoré jej dala MUDr. Guttenová boli od nej dané, pretože je
pracovne vyťažená. Na otázku súdu uviedla, že to nebola bezprostredná reakcia na nejaké stretnutia

s otcom, ale zo znaleckého posudku doc. Čechovej vyplynulo, že sa má s deťmi ďalej pracovať, takže
boli zaregistrovaní v Centre Psyché, ale nevedeli im tam dať termín, preto oslovila túto MUDr. Guttenovú,
ktorá obe deti diagnostikovala, vyšli z toho dobre, nevidela dôvod na ich zaradenia do psychiatrickej
starostlivosti, odporučila len psychologickú starostlivosť, ktorú maloletá Grétka absolvovala v Centre
Psyché od mája 2024 do januára 2025, s tým, že ďalej už nepovažovali za potrebné v tom pokračovať.
Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti s deťmi,

k psychiatrovi ani k psychológovi nechodila, deti boli vo veku 3 resp. 2 rokov, keď odišla zo Zvolena.
Otcovi prostredníctvom WhatsApp komunikácie oznámila, že maloletá I. má byť vyšetrená v Centre
Psyché, bol aj otec prizvaný na to sedenie, ale uviedol, že nemá záujem sa na tom zúčastniť, ani
prispievať na sedenia. Nebola si istá, či otcovi dala vopred vedieť, že sa vyšetrenie maloletých detí
bude realizovať u MUDr. Guttenovej, resp. či to oznámila prostredníctvom WhatsApp komunikácie alebo

telefonicky otcovi. Na otázku právneho zástupcu, či by súhlasila, aby sa styk otca realizoval s maloletými
deťmi za prítomnosti inej tretej osoby, prípadne kolízneho opatrovníka, ktorú by si matka určila ako
dôveryhodnú osobu, matka uviedla, že podľa nej treba rešpektovať názor maloletých detí. Na otázku
súdu, akým spôsobom zdôvodnila, že otec nemohol styk realizovať na verejnosti s maloletými deťmi
sám za prítomnosti starého otca maloletých detí, uviedla, že v podstate to tak nebolo priamo od neho

formulované, napísal jej, že chce ísť s deťmi do ZOO, že príde aj starý otec, tak ona na to reagovala tak,
že ho už dlhšie nevidela, takže by išla aj ona, a že majú aj tak takéto súdne nariadenie.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že namietali,
aby súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný, keďže neboli splnené
podmienky,abybolonariadenéznaleckédokazovanieústavomatiežspochybnilobjektivitutohtoústavu,

nakoľko samotná matka navrhla tohto znalca pre účely znaleckého dokazovania. Predmetný znalecký
posudok označil za neobjektívny, s tým, že znalecký posudok Dr. Čechovej, tiež nevychádzal veľmi
v prospech otca, ale bol aspoň objektívny aj vo vzťahu k matke. Pretože je zrejmé, že iný ústav na
Slovensku nie je, ktorý by sa zaoberal tými istými predmetmi činnosti, resp. keď je, tak sú v ňom tie
isté osoby alebo niektoré z nich prepojené s týmto znaleckým ústavom, takže oni navrhli vypracovať

znalecký posudok buď iným znalcom fyzickou osobou ako nový alebo kontrolný posudok prípadne
nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z ČR alebo iného štátu. Na záver navrhol, aby súd manželstvo
účastníkov rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na staršie dieťa vo výške 300,- EUR, na mladšie dieťa
250,- EUR mesačne, a aby upravil styk otca bez účasti matky, s odkazom na antagonistický vzťah oboch

účastníkovkonania,naktorýpoukázalavznaleckomposudkuajDr.Čechováazároveňpoukázalnafakt,
žedošlozostranymatkymaloletýchdetíkobvineniuotcaztrestnejčinnostisexuálnehocharakteru,čosa
absolútne nepreukázalo, keď predmetné trestné oznámenie bolo odmietnuté a nebol zo strany matky ani
podaný opravný prostriedok. Ak mala matka dôvodné obavy, mala postupovať iným spôsobom. Zároveň
poukázal na znalecké skúmanie, ktoré bolo vykonané v konaní pred Okresným súdom Bratislava, kde

bol posudok podrobný aj vo vzťahu k posúdeniu navrhovateľa ohľadne jeho sexuálnej orientácie, pričom
bolo jednoznačne konštatované, že navrhovateľ je heterosexuálne orientovaný bez znakov pedofilnej
orientácie a pod.. Aj s poukazom na vek detí, ktoré tento rok dosiahnu 8 resp. 10 rokov, nie je podľa jeho
názoru žiaden dôvod, pre ktorý by sa deti nemohli stretávať s otcom bez prítomnosti matky. Matka sama
konštatovala, že neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné, aby sa deti podrobovali

psychiatrickej liečbe. Poukázal na to, že nie je sporné, že deti sa vyjadrujú v tom zmysle, že im otec
chýba, chýbajú im starší súrodenci aj rodičia z otcovej strany, a teda trval na tom, aby toto bolo otcovi
umožnené.
Z prednesu právnej zástupkyne manželky navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že
sa v celom rozsahu pridržala ich písomných vyjadrení. Čo sa týka návrhu na rozvod, vyjadrila súhlas

s týmto návrhom, rovnako súhlasila s navrhovanou výškou výživného na maloleté deti, nesúhlasila
s navrhovanou úpravou styku zo strany otca maloletých detí, keďže matka má stále výhrady k správaniu
otca. Na otázku súdu, či počas stretnutí, ktoré sa realizujú vo vzťahu k styku otca s maloletými deťmi,
či stále dochádza k nejakému negatívnemu správaniu otca podľa názoru matky, uviedla, že nie, ale nieje z toho možné vychádzať, lebo zastávajú názor, že by sa otec inak správal, keby bol s deťmi sám,
a teda zo strany matky obavy pretrvávajú, keďže majú za to, že sa človek nemôže za tak krátky čas
zmeniť. Na otázku súdu, v akom štádiu je trestné konanie, ktoré mala iniciovať matka maloletých detí,

uviedla,ževecbolaodmietnutá,tedavectýkajúcasapodozreniazprečinuohrozovaniamravnejvýchovy
mládeže vo vzťahu k navrhovateľovi s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. Na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že deti neboli
v tomto konaní vyšetrení formou znaleckého dokazovania, ani neboli vypočuté, rovnako ako matka.
Na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že matka nepodala voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť v lehote, oni

nemali záujem otca ďalej kriminalizovať, pre nich bolo postačujúce, že deti boli zastabilizované, teda
bolo vydané v tomto zmysle súdne rozhodnutie. Majú za to, že deťom sa stretnutia za prítomnosti matky
páčia, že to považujú, že rodina je znovu spolu. Na poslednom pojednávaní uviedla, že sme v podstate
na začiatku, pretože oni už vtedy poukazovali na to, že je možné vychádzať zo znaleckého posudku,
ktorý bol vtedy len 8 mesiacov starý, s tým, že otec v súčasnosti preferuje práve daný znalecký posudok,
označuje ho za odborne fundovanejší ako znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní, ústavom.

Pokiaľ navrhovateľ namieta výber samotného znaleckého ústavu, uviedla, že sám otec v konaní pred
Okresným súdom Bratislava navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku ústavom a keďže iný
ústav v podstate na Slovensku nie je s týmto zameraním, tak je teraz aktuálny postoj otca v tomto smere
zvláštny. Poukázala na to, že v oboch znaleckých posudkoch je matka uvádzaná ako preferenčný rodič,
že vykonáva dobrú prácu vo vzťahu k tomu, aby udržiavala pozitívny vzťah maloletých detí k otcovi. Pri

styku matka vystupuje len ako podporná osoba v nejakých krízových situáciách, na ktorú sa maloleté
deti vtedy obracajú. Zotrvala na tom, aby sa styk realizoval len za účasti matky. Vo zvyšnej časti vyjadrila
súhlas s návrhom na rozvod účastníkov konania, ako i zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky a taktiež s výškou vyživovacej povinnosti otca v ním navrhnutých sumách.
Z prednesu poverených zamestnankýň kolízneho opatrovníka maloletých detí na pojednávaniach

súd okrem iného zistil, že otázku rozvodu ponechali na zváženie súdu. Čo sa týka úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, poukázala na to, že neexistuje rozpor medzi rodičmi ohľadne zverenia
maloletých detí do starostlivosti matky, ako i výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom,
v tomto smere doporučila rozhodnúť v danom zmysle. Čo sa týka úpravy styku mala za to, že nevidia
dôvodynatonateraz,abybolstykupravovanýzaprítomnostimatky,keďžeanivpredmetnomznaleckom

posudku nebola detekovaná deviácia na strane otca a problém podľa ich názoru je v tom, že nie je
ohraničené po akú dobu, teda z časového hľadiska by mal ten styk prebiehať za prítomnosti matky.
Tak ako vyplýva zo znaleckého posudku boli v tejto otázke vypočuté aj deti, ktoré si na vyzliekanie
otca okrem posledného incidentu nepamätajú, s tým, že im o tom hovorila len matka. V prípade, ak
by mal súd za to, že je napriek tomu potrebné styk upravovať za prítomnosti tretej osoby, navrhla,

aby sa styk realizoval za prítomnosti pracovníka CDR v Bratislave, ktorý by vedel objektívne posúdiť,
akým spôsobom styk prebieha vo vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi a podať o tom následne
objektívnusprávu.Preprípad,žebysasúdnestotožnilanisjednýmztýchtoriešení,priklonilisaknávrhu
navrhovateľa ohľadne nariadenia znaleckého dokazovania, s čím vlastne vyjadrila súhlas i protistrana.
Na poslednom pojednávaní poverená zamestnankyňa kolízneho opatrovníka maloletých detí uviedla, že

doporučujú schváliť rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,
ako i výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a vo vzťahu k úprave styku sa pridržali
vypracovaného znaleckého posudku.
Z výsluchu svedka K. C. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že navrhovateľ je jej otec a B. C.
je jeho manželka, ale tieto skutočnosti jej nebudú brániť pravdivo vo veci vypovedať. Uviedla, že

vie čo je predmetom konania, a to od svojho otca. Na otázku súdu, či ju niekto inštruoval, akým
spôsobom má vo veci vypovedať, uviedla, že nie. K veci samotnej uviedla, že otec s manželkou
už nežijú spolu dlho, asi 4 roky, nevie aktuálne aké sú medzi nimi teraz vzťahy, viac by sa vedela
vyjadriť k tomu ako to bolo, keď ešte bývali všetci v spoločnej domácnosti. Ona s bratom po rozvode
manželstva ich rodičov žili v striedavej osobnej starostlivosti, takže žili aj v domácnosti účastníkov

konania, bolo to dosť dlhé obdobie, postupne sa menili tie okolnosti. Na začiatku oni spolu vychádzali
dobre, ku koncu sa začali vzťahy zhoršovať a na konci už boli vyostrené, čo vyvrcholilo tým, že sa ona
(poznámka súdu: manželka navrhovateľa) odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Konkrétnych hádok
ona nebola v podstate prítomná, ale bolo to nepríjemné obdobie, keď zobrala ona súrodencov z ich
spoločnej domácnosti, aj s bratom to ťažšie prežívali. Na otázku súdu, či počas spolužitia s otcom, či už

počas spoločného manželstva ich rodičov alebo následne účastníkov konania, zaregistrovala akékoľvek
neštandardné nevhodné správanie zo strany navrhovateľa, či už vo vzťahu k nej, k jej bratovi alebo
maloletej I. a G., uviedla, že nič také nezaznamenala. Čo sa týka starostlivosti o I. a G., podľa nej
mali a majú k otcovi veľmi dobrý vzťah. Keď ešte žili v spoločnej domácnosti, tak sa vždy tešili, keďprišiel z práce, trávili spolu veľa voľného času, staral sa o ne, zabezpečoval všetko, čo bolo potrebné.
Podľa nej ho doteraz majú naozaj veľmi radi. Na otázku súdu, či zaznamenala medzi navrhovateľom
a maloletými deťmi prípadne aj vo vzťahu k svojej osobe alebo jej bratovi nejaké neštandardné správanie

navrhovateľa, ktoré by malo akýkoľvek sexuálny podtón formou nejakého vyzliekania alebo nejakých
hier takéhoto charakteru, uviedla, že určite nie. Na otázku súdu, či s ňou jej mama neriešila akúkoľvek
otázku, ktorá by poukazovala na podozrenie z nejakého takéhoto nevhodného správania navrhovateľa
vo vzťahu k nej alebo jej bratovi, svedkyňa uviedla, že nie. Na doplňujúcu otázku súdu, či ona spätne
nevyhodnotila, keď je už v súčasnosti plnoletá, že by sa vo vzťahu k nej alebo k jej bratovi otec správal

nejakým takýmto spôsobom, uviedla, že nie, nič takéto nezaznamenala, ani to s nikým tretím neriešila.
Naotázkusúdu,stým,žezosúdnehospisuvyplynulo,žemalavrámcištudentskejvýmenyvdomácnosti
zahraničného študenta, či môže opísať, akým spôsobom to prebiehalo, či tam neboli nejaké problémy,
námietky zo strany daného študenta vo vzťahu k navrhovateľovi, v reakcii na to svedkyňa uviedla, že to
bola polročná výmena od januára asi do júna minulého roka, s tým, že to bola študentka, mala v tom čase
19 rokov, v podstate oni celý čas žili u otca, ani sa vlastne nestriedali s mamou, tie vzťahy mali všetci

veľmi dobré, žiadne problémy tam neboli. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa, ako často je ona
v súčasnosti v domácnosti otca a akým spôsobom prebieha z jeho strany starostlivosť o ňu, uviedla,
že v podstate je to väčšinou tak, že 2 týždne je u otca a 2 týždne u mamy a rovnako tak býva tam aj
brat. Na doplňujúcu otázku, či otec zabezpečuje osobnú starostlivosť formou varenia, prania, žehlenia,
uviedla, že áno, že to všetko robí on. Na otázku, ako by charakterizovala svoj súčasný vzťah s otcom

a tiež s bratom a jej mamou, uviedla, že majú veľmi dobrý vzťah, rovnako ako jej brat, aj s mamou zostali
kamaráti, poznali sa už dlho predtým, takže teraz spolu vychádzajú dobre. Tiež uviedla, že má ešte
ďalšieho súrodenca, ktorý pochádza zo vzťahu jej mamy, volá sa P. N., má 7 rokov, občas ho s bratom
vezmú k otcovi, asi dvakrát sa stalo, že tam aj prespal, vyslovene to nie je vzťah otca k nemu, väčšinou
si ho berú oni so sebou. Na ďalšiu otázku, či v čase, keď žili ešte aj s maloletou G. a I., sa aj o tieto staral

otec,čibolschopnýnavariťapod.,natosvedkyňauviedla,žeurčitevcelomrozsahusaboloneschopný
postarať. Či s nimi býval aj v noci sám, to už nevedela uviesť, ale cez deň určite. Či ona pozná dôvod, pre
ktorý sa manželka navrhovateľa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, uviedla, že áno, že to bolo kvôli
práci, hovorila to aj jej priamo. Tiež uviedla, že s maloletou I. a G. majú sa veľmi radi, vždy si to spolu
užijú, ale keď sa teraz stretávajú iba párkrát do roka, je to teda menej intenzívne, ako keď bývali spolu.

Oni sa s bratom stretávajú menej, má svoje vlastné koníčky, takže on za nimi až tak často do Bratislavy
nechodieval. Naposledy ich videla teraz v pondelok, keď bola na zápis v škole, bol tam aj jej otec, aj
jej starý otec, predtým sa videli niekedy v lete, keď tu mali nejakú akciu vo Zvolene. Na ďalšiu otázku
uviedla, že deti sa veľmi tešia, keď ju vidia, vždycky sú spolu radi. Chcela by sa určite s nimi stretávať aj
častejšie. Na otázku, aby podrobnejšie opísala, akým spôsobom prebiehala tá výmena so zahraničnou

študentkou, uviedla, že tak ako hovorila žili väčšinou u otca, keďže on tam má lepšie podmienky, väčší
byt, ona tam mohla mať vlastnú izbu, a teda väčšinou k mame išli len na víkend, a vtedy ju brávala so
sebou, inak sa o nich staral otec. Na otázku, aký má vzťah s manželkou navrhovateľa, uviedla, že nikdy
nemali nejaký konflikt medzi sebou, vzťah by charakterizovala ako kamarátsky, ale potom čo prišli tieto
obvinenia voči otcovi, tak kontakt obmedzila, nechcela by otca takto podraziť, nepokladala to za správne.

Tento rok u nej prespala, niekedy v júni, keď mala prijímačky. Bola rada, že môže byť s deťmi, inak sa
už nestretávajú. Na ďalšiu otázku, či keď žili v spoločnej domácnosti, či sa maloletá I. a G. otca nejakým
spôsobom báli, uviedla, že nie, že oni sa na neho vždy tešili, keď prišiel, hrali sa spolu spoločenské hry
alebo išli vonku. Aj teraz, keď sa stretnú, vždy sa naňho tešia, rozbehnú sa k nemu, keď ho vidia. Na
otázku, akým spôsobom ona hodnotí teraz tú striedavú starostlivosť, v ktorej bola, uviedla, že s tým

zásadne nemala žiadny problém. Na doplňujúcu otázku, či sa niekedy stalo, že nechcela ísť ona k otcovi
od mamy, resp. či niekedy požiadala mamu, aby nemusela ísť k otcovi, svedkyňa uviedla, že sa to nikdy
nestalo.Uviedla,žemáajsmamouajsotcomveľmidobrývzťah,majúotvorenývzťah,viesasobidvoma
porozprávať o problémoch, trávia spolu čas, takže je to v poriadku. Určite sa niekedy aj nezhodnú
v nejakých názoroch s otcom, ale nie je to nič podstatné. Na doplňujúcu otázku, aby konkretizovala

nejaký príklad takejto nezhody, uviedla po dlhšom uvažovaní, že napríklad jej otec hovoril niečo ohľadom
výberu školy, ale v zásade sú vždy tie rozhodnutia na nej. Na otázku, aký mala vzťah s B. C. v čase, keď
sa s ňou navrhovateľ zoznámil, uviedla, že vtedy bola situácia taká, že mamina už mala iného partnera,
čiže oni si už vlastne zvykali na ďalšieho partnera rodiča, vzťah charakterizovala ako dobrý, všetci spolu
cestovali, bavili sa, hodnotila to ako pozitívny vzťah. Na otázku, či sa nejakým spôsobom zmenili vzťahy

v rámci rodiny po narodení maloletej I. a G., uviedla, že určite, prirodzene potom s bratom dostávali
menej pozornosti, cítili sa možno trochu vynechaní, ale verí, že to bolo prirodzené a potrebné sa o deti
postarať. Na otázku, ako vníma ona B. C. ako matku, uviedla že môže hodnotiť len obdobie, keď žili
v spoločnej domácnosti, podľa nej bolo o deti riadne postarané, ona nikdy nevidela žiaden problém. Naotázku, či by označila matku za ochranársky typ, uviedla svedkyňa, že nevie čo tým myslí. Na doplňujúcu
otázku právnej zástupkyne, či ona ochraňovala ich ako deti pred navrhovateľom, svedkyňa uviedla, že
nie, nebol na to žiaden dôvod. Na otázku, či bola ona vo veku 16-17 rokov pacientkou psychiatrickej

ambulancie, uviedla, že áno, že mala úzkostnú depresívnu poruchu, nakopili sa jej problémy kvôli novej
škole, odsťahovali sa vtedy tí mladší súrodenci, takže potrebovala v tomto smere pomôcť. Na otázku,
či chápe pojem intimita uviedla, že áno. Na doplňujúcu otázku, či navrhovateľ niekedy vo vzťahu k nej
alebo vo vzťahu k maloletej I. a G. zašiel za hranicu intimity, svedkyňa uviedla, že nie, ani vo vzťahu
k nej, ani k mladším súrodencom. Na ďalšiu otázku, či sa otec pred ňou alebo maloletými deťmi niekedy

obnažoval, uviedla, že nie, nikdy. Na otázku, či ho niekedy videla nahého, uviedla, že áno, napríklad, keď
otec vyšiel zo sprchy, keď boli deti a bol nahí, v súčasnosti sa to už nestáva. Na otázku, či s ňou alebo
so súrodencami otec niekedy hral akékoľvek hry, pri ktorých malo dochádzať k obnažovaniu, uviedla, že
nie. Na otázku, keď pri svojom výsluchu uvádzala, že nechce podraziť otca, čo tým myslela, uviedla, že
nepovažuje tie obvinenia otca za správne, spravodlivé, nikdy nebola svedkom ničoho takého, z čoho je
obviňovaný, a teda nepovažuje za fér sa za takýchto okolností stýkať s B.. Na otázku, kto jej financoval

polročný pobyt prostredníctvom Erasmu vo Fínsku alebo počítač či Iphone, uviedla, že primárne to bol
otec. Na otázku kolíznej opatrovníčky maloletých detí, či vo veku, keď mala 16-17 rokov, otec riešil, či
nosí spodné prádlo, svedkyňa uviedla, že áno, že sa to stalo viackrát, riešili to aj s mamou.
Z výsluchu znalkyne Mgr. Lenky Lipanovej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že predmetné
znalecké skúmanie, ktoré predchádzalo vypracovaniu znaleckého posudku č.3/2024 vo veci maloletých

detí C., vykonala ona, žiadny konzultant pri vypracovaní nebol pribratý, bolo by to v tom znaleckom
posudku uvedené. Na otázku súdu, či má ona nejaký priateľský, rodinný alebo akýkoľvek iný vzťah
vpozitívnomalebonegatívnomzmyslesúčastníkmikonania,resp.sichprávnymizástupcami,prípadne,
či existujú nejaké okolnosti, pre ktoré by bolo možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti a nestrannosti pri
vypracovaní tohto znaleckého posudku, uviedla, že nie je s nikým v žiadnom takomto vzťahu. Na otázku

súdu uviedla, že ona je v súčasnosti aj v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku bola
členkou tohto znaleckého ústavu, konkrétne od mája 2023 a ako fyzická osoba je ako znalec zapísaná
od roku 2008. Ona je konkrétne členkou tohto znaleckého ústavu na základe toho resp. od momentu
podpisu spoločenskej zmluvy s týmto znaleckým ústavom, ak by existovali nejaké pochybnosti, o tom je
možnésivyžiadaťsprávupriamoodústavu,ktorýbytotýmtospôsobomvedelajzdokladovať.Čosatýka

Ministerstva spravodlivosti SR, ona nemá vedomosť, v akých časových horizontoch oni aktualizujú údaje
v tomto smere. Na otázky súdu, aké sú podľa jej názoru, na základe vykonaného znaleckého skúmania,
dôvody, pre ktoré deti nateraz preferujú realizáciu styku s otcom za prítomnosti matky, uviedla, že je to
podľa nej ambivalentný vzťah detí k otcovi, ktorý bol zistený aj predchádzajúcou znalkyňou, teda deti
túžia po otcovi, ak sa samé cítia v bezpečí, tak sa z jeho prítomnosti tešia, ale ak dochádza k nejakej

kolíznej situácii, nemajú pocit bezpečia, ktoré pre ne symbolizuje matka, tak majú asociáciu bezradnosti.
Na otázku, či sa aj maloletá G. v rámci znaleckého skúmania priamo vyjadrila, že sa chce naďalej stýkať
s otcom len za prítomnosti matky, uviedla znalkyňa, že Vilma to asi takto exaktne nevyjadrila, len I.,
ale G. sa vyjadrila v tomto zmysle nepriamo. Na otázku súdu, či môžu ovplyvňovať postoj maloletých
k tejto otázke vyjadrenia matky, ktoré boli uvádzané v znaleckom posudku ako vyjadrenia maloletej I.,

že s ním bude sama až keď bude staršia, že jej to hovorí mama, v reakcii na to znalkyňa uvádza, že
je v podstate nemožné, aby dieťa, ktoré vyrastá s rodičom, nepreberalo a nebolo ovplyvnené nejakým
spôsobom tým dotyčným rodičom. Pri znaleckom skúmaní ale je potrebné zistiť v akom rozsahu je
toto ovplyvňovanie prítomné a zo strany matky nebolo zistené priame ovplyvňovanie, aj keď niektoré
vyjadrenia matky maloleté deti preberajú, napríklad „on je taká povaha“. Na otázku súdu, či výroky

matky prezentované smerom k maloletým deťom, že s otcom bude sama až keď bude staršia, či toto
sa môže pretransformovať do postoja maloletých detí, ktoré to potom preberajú, znalkyňa uviedla, že je
to možné, že takýmto spôsobom sa potom tie názory preberajú, keďže deti majú k matke vzťah, veria
jej. Na otázku súdu, či môžu takéto vyjadrenia matky vzbudzovať u detí podvedomé obavy z prítomnosti
otca, uviedla, že je potrebné si položiť otázku, čo je na druhej strane, pokiaľ by bol na druhej strane

zdravý bezproblémový vzťah s daným rodičom tak je to iné, ak je tam ambivalentný vzťah a za takého
predpokladu to môže u detí vzbudzovať úzkostné obavy, teda podstatná je tam tá vzťahová väzba
s druhým rodičom. Na otázku súdu, či môže byť dôvodom, pre ktorý deti chcú, aby sa styk realizoval
za prítomnosti matky fakt, že sama matka trvá na svojej účasti pri styku, o čom majú deti vedomosť,
vychádzajúc napríklad z vyjadrenia maloletej na strane 26 predmetného znaleckého posudku, či by

chcela vo Zvolene prespať, maloletá uvádzala: áno, mám rada šteniatko, na otázku znalkyne, či by
mamka s tým súhlasila, odpoveď maloletej: iba ak by sme boli všetci spolu, teda či môže byť toto
ovplyvnené skutočnosťou, že deti chcú matke vyhovieť, v reakcii na to znalkyňa uviedla, že je to jeden
z faktorov, aj keď nie jediný a nie rozhodujúci. Na otázku súdu, či môže byť dôvodom, pre ktorý deti chcú,aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, fakt, že deti túžia, aby rodičia boli opäť spolu a žili ako rodina,
znalkyňa uviedla, že podľa nej to nie je hlavný dôvod, deti prirodzene túžia, aby mali rodičia nekonfliktný
vzťah a boli spolu, ale takýto priamy dôvod je podľa jej názoru prekombinovaný pre deti ich veku resp.

mentálnej schopnosti. Na otázku súdu, či môže byť dôvodom, pre ktorý deti chcú, aby sa styk realizoval
za prítomnosti matky, fakt, že otec preferuje prísnejší štýl výchovy, v reakcii na to znalkyňa uviedla, že
to nie je jediný faktor, je to jeden z faktorov, sú to primárne faktory na strane osobnosti otca. Na otázku
súdu, či môže byť dôvodom, pre ktorý deti chcú, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, fakt, že deti
sú viac zvyknuté na matku, keďže s ňou riešia každodenné problémy a nemajú s otcom vybudovaný taký

blízky vzťah, keďže nežijú niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, znalkyňa uviedla, že áno, je to tiež
jeden z faktorov, ktorý sa premieta do celkového postoja maloletých detí. Na otázku súdu, či ona v rámci
znaleckého skúmania zistila nejaký objektívny dôvod, pre ktoré by realizácia styku otca s maloletými
deťmi bez prítomnosti matky mohla byť pre deti nebezpečná, znalkyňa uviedla, že nie, že by bolo zistené
z jej strany nejaké nebezpečenstvo priamo, hlavný dôvod, pre ktorý sa deti podľa nej vyjadrovali v tomto
zmysle bolo, že to tak teraz cítia. Za takýchto okolností styk s otcom neodmietajú, za iných okolností

si to nevedia predstaviť. Na otázku súdu, či by bolo vhodné, aby sa začal realizovať styk s otcom bez
prítomnosti matky postupne počas kratších časových úsekov a tento sa postupne predlžoval, aby si deti
zvykli na nové situácie, aj v tom zmysle, že budú s otcom riešiť prípadné problémy, ktoré sa pri realizácii
styku vyskytnú, uviedla, že podľa jej názoru toto nie je odborná otázka, ale právna, teda rozsah realizácie
styku s deťmi. V prípade, že by súd v tomto smere uvažoval, podľa nej sa jedná o predstavu, ktorá je

v rozpore so želaním detí, čo deti asociačne odmietli. Na doplňujúcu otázku súdu, akým iným spôsobom
by teda podľa jej názoru bolo možné docieliť zmenu postoja maloletých detí k tejto otázke, teda, že by sa
styk realizoval bez prítomnosti matky, znalkyňa uviedla, že v podstate ako jedným z faktorov prichádza
do úvahy nateraz čas, to znamená vzhľadom na ich vek, mentálnu a vôľovú vyspelosť, schopnosť
vyjadriť svoj názor k tomu čo im nevyhovuje a vyhovuje, čo podľa nej prichádza približne na 2.stupni

základnej školy. Na otázku súdu, ohľadne odpovedi na otázku č.21 v závere znaleckého posudku, s tým,
že otázka nebola myslená ako hypotetická, teda či v rámci predmetného znaleckého skúmania bolo
šetrené rešpektovanie hraníc intimity otca u detí alebo nie, resp. či odpoveď na túto položenú otázku
je v hypotetickej rovine, znalkyňa uviedla, že otec v čase, keď sa realizovalo znalecké skúmanie nemal
širší priestor na styk s deťmi, tento sa realizoval výlučne za prítomnosti matky, a teda nebolo ani možné

nejakým spôsobom vyhodnocovať toto, vychádza len z nejakého predpokladu, keďže aj psychológia je
pravdepodobnostná veda a vychádzajú z nejakých rodičovských zistených kompetencií na strane otca,
teda že tam boli konštatované nejaké problémy a v tomto zmysle bola aj daná odpoveď na predmetnú
otázku,ktorávychádzalaznejakýchpredpokladov.Naotázkyprávnehozástupcunavrhovateľaznalkyňa
uviedla, že Dr. Heretik sa nepodieľal na vypracovaní tohto znaleckého posudku, Dr. Heretik a Dr.

Máthé sú hlavnými odbornými garantami ústavu, oni rozhodnú o pridelení spisu nejakému znalcovi
daného ústavu a jeden z nich si potom ten posudok prečíta a pokiaľ ho odobrí a nie sú k nemu
žiadne výhrady, tak je v tomto smere posudok vypracovaný. Okrem Dr. Máthého ho určite čítal ešte
aj nejaký iný člen znaleckého ústavu, teda iný psychológ. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa,
aby uviedla, z čoho vychádzala pri odpovedi na otázku č.27, uviedla, že vychádzala z kompletného

vyšetrenia. Na otázku právneho zástupcu, či je podľa jej názoru z pohľadu psychologičky akceptovateľné
alebo vysvetliteľné stanovisko otca, že sa nechce za daných okolností, v súvislosti s obvineniami
matky, stretávať s maloletými deťmi za jej prítomnosti, uviedla, že je to psychologicky zrozumiteľné.
Na otázku právneho zástupcu, s poukazom na vyjadrenia maloletej G. na strane 21 resp. maloletej I.
na strane 26 znaleckého posudku, či tieto nesvedčia o manipulácii matky vo vzťahu k nim, uviedla,

že podľa nej, ak by matka maloleté deti manipulovala, tak by sa nechceli s otcom stretávať v širšom
rozsahu. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu, z čoho vychádzala v odpovedi na otázku č.3, uviedla, že
tiež z celkového posúdenia, ktoré sa uskutočňuje v rámci znaleckého skúmania vrátane spontánnych
vyjadrení detí. Tiež znalkyňa uviedla, že podľa nej vyjadrenia v znaleckom posudku nie sú výlučne
pozitívne vo vzťahu k matke, keď poukázala na stranu 34 daného posudku, avšak tieto nie sú uvedené

v závere, pretože nezistila, že by tieto negatívne vlastnosti matky mali vplyv na vývoj a výchovu detí. Na
otázku právneho zástupcu, či ohľadom odpovede na otázku č.9 znalkyňa urobila nejaké psychosexuálne
vyšetrenie otca, uviedla, že áno anamnestické vyšetrenie, iné v rámci psychologického vyšetrenia ani
nie je možné, závery sú uvedené na strane 36 znaleckého posudku. Na doplňujúcu otázku súdu, aby
špecifikovala,čosarozumiepsychosexuálnounezrelosťou,uviedla,ženapríkladneschopnosťudržiavať

resp. nadväzovať partnerské vzťahy. Na otázku právneho zástupcu, z čoho znalkyňa vyvodila odpoveď
na otázku č.16, uviedla, že z tých zistených charakterových vlastností otca, ktoré boli diagnostikované,
s tým, že ona nemôže povedať, či sa konkrétne takéto správanie na strane otca dialo a nie je to ani
jej úlohou zistiť, môže iba vyvodzovať, že určité rizikové správanie tam môže byť. Na otázku, či by onaz psychologického hľadiska doporučila realizáciu styku otca s maloletými deťmi nie za prítomnosti matky,
ale napríklad za prítomnosti nejakej inej tretej osoby, napríklad kolízneho opatrovníka, uviedla, že podľa
jej názoru, pokiaľ ide o cudziu osobu je to limitujúci faktor, v tom zmysle, že matka je bezprostrednou

vzťahovou osobou a ona takúto situáciu neposudzovala, keďže deti rozprávali len o mame ako osobe,
ktorá by mala byť prítomná pri styku, a teda ona nemôže posúdiť, či by na rovnakej kvalitatívnej úrovni
bola takáto osoba schopná zabezpečiť realizáciu styku ako matka, v zásade ale podľa nej ide o právnu
otázku, teda v akej forme styk upraví súd. Na ďalšiu otázku uviedla, že s ohľadom výlučne na vek
maloletých detí je samozrejmé, že deti nepotrebujú k realizácii styku matku.

15. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo
rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv
jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí
súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak rozhodnutie závisí od posúdenia

skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
Podľa § 207 ods. 3 C.s.p., návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný
len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery

znalcov sú v zrejmom rozpore.
Podľa § 208 ods. 1 C.s.p., znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.
Podľa § 208 ods. 3 C.s.p., ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.

16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo
uzatvorili dňa 15.05.2015 a sú rodičmi maloletej I. a G..
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené

a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, a tiež od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho,
že účastníci už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti cca 5 rokov, s tým, že spočiatku sa snažili svoje
nezhody riešiť aj formou odbornej pomoci, návštevou mediátora, či manželskej poradne, avšak tieto ich
snahy o záchranu partnerského vzťahu neboli úspešné. V priebehu konania už ani jeden z manželov

neprejavil záujem pokúsiť sa manželské spolužitie obnoviť a aj manželka vyjadrila súhlas s rozvodom
ich manželstva.
Príčinu rozvratu manželstva videl súd najmä v ich vzájomnom odcudzení, ktoré vyplynulo prvotne z toho,
že pôvodná dohoda manželov bola, že sa po 5 rokoch od uzavretia manželstva presťahujú zo Zvolena
do Bratislavy, s čím však navrhovateľ následne nesúhlasil, jednak vzhľadom na to, že mal v striedavej

osobnej starostlivosti deti z predchádzajúceho manželstva a zároveň z dôvodu, že v meste Zvolen
mal ako advokát zabehnutú advokátsku prax. Manželka navrhovateľa však zase mala lepšie pracovné
možnosti v Bratislave, v dôsledku čoho sa aj s maloletými deťmi v auguste 2019 odsťahovala do
Bratislavy. Následne už sa manželia stretávali len počas víkendov, na základe čoho sa postupne ako
partneri úplne odcudzili, a ich vzťah zostal len v rovine rodičovskej, ohľadne ich maloletých detí. Rozvrat

ich vzájomných vzťahov zavŕšilo obvinenie navrhovateľa zo sexuálneho zneužívania maloletých detí
bezkontaktnou formou zo strany manželky.
Súd prihliadol pri otázke rozvodu aj k záujmu maloletých detí účastníkov, keď súd vychádzal
z predpokladu, že nakoľko ani jeden z účastníkov konania nepripúšťal možnosť obnoviť spolužitie
a pokúsiť sa vyriešiť existujúce problémy v manželstve, nezhody medzi nimi by sa len ďalej stupňovali,

čím by eskalovalo aj napätie medzi nimi a takáto atmosféra neprispieva k psychickej pohode maloletých
detí. Navyše deti si už na fakt, že ich rodičia nežijú v spoločnej domácnosti museli zvyknúť, nejakým
spôsobom sa s danou situáciou stotožniť, keďže tento stav je dlhodobý, a preto rozvod manželstva bude
vo vzťahu k ním iba formálnou záležitosťou. Pokiaľ rodičia maloletých detí budú rešpektovať ich právona zachovanie vzťahu s oboma rodičmi, bude podľa názoru súdu model síce neúplnej, ale v zásade
fungujúcej rodiny viac na prospech maloletých detí, ako zotrvanie v nefunkčnej rodine.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy

v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, trvajúce cca 6 rokov, žiaden z manželov neprejavil
záujem manželské spolužitie obnoviť, s tým, že s rozvodom súhlasila aj manželka navrhovateľa, a teda
podľa názoru súdu nie je reálna šanca, že by len samotným zotrvaním v manželstve sa ich problémy
vyriešili.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,

v priebehu konania uzavreli rodičia maloletých detí rodičovskú dohodu v časti týkajúcej sa formy osobnej
starostlivosti, ako i výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, s tým, že aj kolízny
opatrovník maloletých detí prostredníctvom poverenej zamestnankyne doporučil súdu túto rodičovskú
dohodu schváliť, na základe čoho súd formou rozsudku túto rodičovskú dohodu schválil, nakoľko mal
za to, že je v súčasnosti v najlepšom záujme maloletých detí, keď jednak na strane matky maloletých
detí neboli zistené také nedostatky, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia, keďže deti sú

už dlhodobo vo faktickej osobnej starostlivosti matky, samotné deti považujú matku za preferenčného
rodiča, a tiež samotný otec maloletých detí navrhol zveriť deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky.
Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, táto podľa názoru súdu zodpovedá
jeho schopnostiam a možnostiam na strane jednej a aktuálnym potrebám maloletých detí na strane
druhej, s tým, že súd vychádzal z príjmových pomerov oboch rodičov tak, ako ich títo deklarovali na

poslednom pojednávaní, z čoho vyplynulo, že ich príjmové pomery sú v súčasnosti približne rovnaké,
a pokiaľ ide o výdavky na maloleté deti deklarované matkou, súd podrobnejšie nepreskúmaval reálnosť
resp. opodstatnenosť ich výšky, nakoľko tieto skutočnosti otec maloletých detí nerozporoval.
Jedinou otázkou, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv
a povinností bola otázka styku otca s maloletými deťmi, a to ani nie pokiaľ ide o rozsah úpravy styku,

keďže v podstate matka bola naklonená možnosti, aby styk otca s deťmi prebiehal každý druhý víkend
a tiež v polovici rozsahu školských prázdnin a sviatkov, avšak podmieňovala to tým, že realizácia styku
otca s maloletými deťmi bude výlučne v jej prítomnosti, čo otec odmietal, keď tvrdil, že neexistujú
dôvody na takýto postup a zároveň poukazoval na absolútne narušené vzájomné vzťahy medzi rodičmi,
s odkazom na podané trestné oznámenie zo strany matky voči nemu, s tým, že zároveň pripúšťal

možnosť realizácie styku za prítomnosti inej tretej osoby, ktorú by aj matka maloletých detí odsúhlasila,
s tým, že by sa mohlo jednať o niekoho z ich príbuzných alebo prípadne aj úradnú osobu, teda, že
by styk prebiehal formou asistovaného styku, avšak matka maloletých detí ani s takouto možnosťou
nesúhlasila, čo odôvodňovala rešpektovaním názoru maloletých detí.
Vzhľadomnato,žematkamaloletýchdetísvojupožiadavkunarealizáciustykuvýlučnezajejprítomnosti

odôvodňovala obavou o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí v súvislosti s ňou tvrdeným
správaním otca voči maloletým deťom a žiadala prihliadnuť na výsledky znaleckého dokazovania,
ktoré prebehlo v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., ohľadne úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu, a zároveň otec maloletých
detí akékoľvek ohrozenie maloletých detí z jeho strany odmietal a rozporoval aktuálnosť predmetného

znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa odporučila styk otca s maloletými deťmi v tom čase za
prítomnostimatky, súdmalzato,žerozhodnutiezávisíajodposúdeniaskutočností,naktorésúpotrebné
odborné znalosti resp. vedecké poznatky, a preto súd považoval za potrebné nariadiť vo veci znalecké
dokazovanie, s tým, že súd vyhodnotil, že sa jedná o závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké
posúdenie, na základe čoho vo veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

Na základe toho bol v konaní vypracovaný predmetný znalecký posudok č.3/2024 Ústavom pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. zo dňa 15.08.2024 v písomnej forme a následne súd
zároveň aj vypočul znalkyňu Mgr. Lenku Lipanovú, ktorá bola v tomto znaleckom posudku označená
ako osoba, ktorá môže potvrdiť správnosť a podať žiadané vysvetlenia pred súdom, pričom zo
záverov vyplývajúcich z tohto znaleckého dokazovania resp. skutočností, ktoré boli v rámci tohto

znaleckého skúmania zistené, súd pri svojom rozhodnutí aj vychádzal, a taktiež súd prihliadol k záverom
vyplývajúcim zo znaleckého posudku č.13/2022 EDZ znalkyne doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD., ktorý
bol vypracovaný v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. č.k.3P/44/2021.
Zo znaleckého skúmania v súdenej veci vyplynulo, že nateraz maloleté deti preferujú realizáciu styku
otca za prítomnosti matky, pričom maloletá I. toto prezentovala priamo. Pokiaľ ide o maloletú G. znalkyňa

uvádzala, že tento jej postoj vyplynul zo znaleckého skúmania vrátane testovania, ktoré bolo vykonané,
na základe čoho súd zameral pozornosť na dôvody, ktoré mohli viesť k tomuto postoju maloletých detí,
pričom zistil, že v rámci znaleckého skúmania, konkrétne bezprostrednými rozhovormi maloletých detí
so znalkyňou vyplynulo, že otec maloletých detí preferuje prísnejší direktívnejší spôsob výchovy, keďdeti uvádzali príklady situácií z bežného života, z ktorých je zrejmé, že otec vyžaduje dodržiavanie
pravidiel, určitých noriem správania, napríklad, keď deti sa chceli vyzuť v reštaurácii, čo im on nechcel
dovoliť, čo v zásade súd nepovažuje za negatívne, keď je určite potrebné, aby deti mali stanovené určité

hranice, na druhej strane však je pravdepodobné, že otec nad potrebnú mieru presadzuje svoje postoje,
prípadne potreby, keď deti uvádzali ako príklad, že sa oni chceli ísť najesť a otec trval na tom, že on
ešte nie je hladný, v dôsledku čoho je potom prirodzené, že deti inklinujú k druhému rodičovi, v tomto
prípade matke, ktorá podľa všetkého preferuje skôr demokratickejší spôsob výchovy, keď maloleté deti
môžu o niektorých otázkach spolurozhodovať, prípadne si sami voliť medzi niekoľkými možnosťami.

Tento rozpor vo výchovných štýloch je podľa názoru o to silnejší, že s matkou trávia neporovnateľne
viac času než s otcom, a teda sú primárne zvyknuté na jej výchovný štýl a potom sa s výchovným
štýlom otca nevedia stotožniť. Znalkyňa síce v znaleckom posudku nekonštatovala, že by bolo zistené
manipulatívne správanie matky voči maloletým deťom vo vzťahu k otcovi, avšak súd nemohol opomenúť
fakt, že maloleté deti mali zjavne prevzaté určité vyjadrenia od matky voči otcovi typu „on je taká
povaha“, „on je milý iba chvíľu, potom musí byť po jeho ... „, čo deti tiež vnímajú v negatívnom zmysle

a sama znalkyňa pripustila, že sú týmto spôsobom deti matkou ovplyvnené, ale nedosahuje to intenzitu
manipulácie. Zároveň podľa názoru súdu je postoj maloletých detí k otázke styku za prítomnosti matky
resp. bez jej prítomnosti ovplyvnený aj vyjadreniami samotnej matky, ktoré uvádzala maloletá I., že jej
mama hovorí, že bude s otcom sama až keď bude staršia, resp. sama matka trvá na svojej účasti pri
styku, čo komunikuje aj voči maloletým deťom, a keďže deti matke dôverujú, môže takýto postoj matky

podľa názoru súdu vzbudiť u detí podvedomé obavy z prítomnosti otca. Zároveň aj znalkyňa pri svojom
výsluchu potvrdila, že jedným z dôvodov, pre ktorý môžu deti preferovať tento spôsob realizácie styku
s otcom, je fakt, že deti sú, tak ako už bolo vyššie uvedené, zvyknuté na matku, sú s ňou v dennodennom
kontakte,riešiasňoukaždodennéproblémy,naprotitomusotcomnemajúvybudovanýtakýblízkyvzťah,
keďže dlhodobo nežijú s ním v spoločnej domácnosti, a preto aj pri realizácii styku s otcom sa v prípade

akéhokoľvek problému obracajú na matku a neriešia to s otcom. Taktiež zo znaleckého posudku, najmä
vo vzťahu k maloletej Gréte vyplynulo, že ešte úplne nespracovala rozchod rodičov, túži po obnove
ich vzťahu, a teda podľa názoru súdu aj tento fakt môže čiastočne prispieť k tomu, že dieťa chce, aby
boli všetci spolu, aspoň pri realizácii styku, i keď znalkyňa vzhľadom na vek detí vyjadrila názor, že je
takýto dôvod prekombinovaný a nezodpovedá ich mentálnej schopnosti. Sama znalkyňa na otázku súdu

pri svojom výsluchu, či ona v rámci znaleckého skúmania zistila nejaký objektívny dôvod, pre ktorý by
mohla byť realizácia styku otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky pre deti nebezpečná, znalkyňa
uviedla, že takúto skutočnosť nezistila, ale poukázala na to, že deti sa vyjadrovali v tom zmysle, že oni
takúto potrebu prítomnosti matky pri styku teraz cítia a za takýchto podmienok styk neodmietajú, za iných
okolností si ho teraz nevedia predstaviť. Zároveň znalkyňa na otázku súdu, či by bolo vhodné začať

realizovať styk s otcom bez prítomnosti matky postupne počas kratších časových intervaloch a následne
ho predlžovať tak, aby deti mali možnosť zvyknúť si na nové situácie, s tým, že budú s otcom riešiť
aj prípadné problémy, ktoré sa pri realizáciu styku vyskytnú, znalkyňa uviedla, že podľa jej názoru to
je otázka právna, nie odborná, ale že je takáto predstava v rozpore so želaním detí, ktorú asociačne
odmietli, s tým, že podľa nej primárnym faktorom, ktorý by mohol zmeniť postoj maloletých detí je ich

vek, s prihliadnutím na ich mentálnu a vôľovú vyspelosť, čo by malo zodpovedať veku detí približne od
2.stupňa základnej školy. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenia samotnej maloletej I. pri
rozhovore so znalkyňou na jej otázku, že či by sa cítila bezpečne, keby tam mamina na chvíľu nebola,
odpovedala „ja som s tatinom v pohode, nebála by som sa, ale mamina nám hovorí, že tatino má iba
svoj názor a ja s ním budem sama, až keď budem staršia ...“, keď si predstavíš seba takto ako staršiu,

že budeš s tatinom bez maminy, aká je to pre teba predstava, maloletá uviedla „je to také v pohode, nič
zlé, nič ma na tom nevyrušuje ...“.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi prihliadol k tomu, že tvrdenia
matky ohľadne údajného sexuálneho zneužívania detí formou vyzliekania sa pred deťmi, ktoré mali byť
prezentované ako hry alebo akékoľvek iné správanie otca aj voči staršej dcére takéhoto charakteru,

zostalolenvrovinenepotvrdenýchtvrdenímatky,nebolinijakýmspôsobompreukázané,keďjednakotec
takétosvojesprávanieabsolútnepopieral,rovnakotakmaloletédetibolistýmitootázkamikonfrontované
v rámci znaleckého skúmania, jednak v súdenej veci, ale aj v rámci znaleckého skúmania vykonaného
pred Okresným súdom Bratislava I., s tým, že ani v jednom prípade sa nepotvrdilo, že by deti mali
zachovanú takúto pamäťovú stopu na nejaké závadové hry s otcom so sexuálnym podtónom, tieto sú im

pripomínané práve matkou, avšak predovšetkým súd prihliadol k záverom, ktoré jednoznačne vyplynuli
zoznaleckéhoposudkuč.13/2022doc.Čechovej,ktoréhosúčasťoubolajznaleckýposudokzvykonania
phalopletyzmografického vyšetrenia otca, vypracovaný znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis, PhD. zo
znaleckej organizácie Experti forenznej psychológie, s.r.o., keď toto vyšetrenie otca nezistilo prítomnosťsexuálnejúchylky,nebolauňhozaznamenanáreaktivitapriexpozíciipodnetovznázorňujúcichobnažené
objekty ženského pohlavia nedospelého detského a juvenilného typu, s tým, že bolo konštatované, že
otec je heterosexuál so záujmom o dospelé ženy. Rovnako žiadne z týchto tvrdení matky maloletých

detí neboli potvrdené ani z výsluchu staršej dcéry navrhovateľa K. C., ktorá bola v konaní vypočutá
ako svedok, ktorá rozhodne poprela akékoľvek jeho nevhodné správanie so sexuálnym podtónom, či
už voči sebe, ako i voči maloletým deťom I. a G., s tým, že napriek námietkam právnej zástupkyne
matky maloletých detí považoval súd jej výpoveď za dôveryhodnú, uveriteľnú, nenaučenú a nemal
za to, že by jej výpoveď bola ovplyvnená jej blízkym príbuzenským vzťahom s navrhovateľom resp.

faktom, že je zatiaľ na ňom finančne závislá. Naopak súd mal pochybnosti ohľadne konania manželky
navrhovateľa resp. jej tvrdení a vysvetlení, prečo podala trestné oznámenie na otca maloletých detí až
takmer po 3 rokoch odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, keďže v danom čase už nebola nijakým
spôsobom pod jeho vplyvom resp. jej vysvetlenie ohľadne toho, prečo nepodala opravný prostriedok voči
predmetnému uzneseniu OR PZ Bratislava III., odbor poriadkovej polície OO PZ Bratislava-Nové Mesto-
Západ, ktorým bolo odmietnuté toto jej trestné oznámenie, keďže pokiaľ by ako matka mala vedomosť

o tom, že otec môže byť pre ich maloleté deti takýmto spôsobom nebezpečný, sú podľa názoru súdu jej
vyjadrenia a konanie v logickom rozpore. Pokiaľ matka maloletých detí aj prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne poukazovala na lekársku správu, ktorá sa týkala maloletej I. C. zo septembra 2023, vydanej
MUDr. Dagmar Guttenovou, psychiatrom pre deti a dorast, na ktorú odkazovali v súvislosti s psychickými
problémamistaršejdcéranavrhovateľaazároveňshodnotenímcharakterovýchvlastnostínavrhovateľa,

podľa názoru súdu z nej nie je možné vyvodiť priamu príčinnú súvislosť, zároveň je táto neurčitá
ohľadne toho, aké problémy mali medzi nimi existovať, ale hlavne zo správy nie je možné zistiť, či vôbec
a prípadne v akom rozsahu sa uskutočnilo priame vyšetrenie maloletej I. alebo či iba lekárka vychádzala
zo znaleckého posudku, ktorý jej bol zrejme predložený matkou maloletých detí, vypracovaný v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I.. Každopádne ani ona v danom čase nezistila u maloletej I. nejaké

psychické problémy. Súd zároveň nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle návrhu
navrhovateľa výsluchom jeho bývalej manželky, ktorá by sa mohla vyjadriť k správaniu jeho osoby v ich
manželstve, keď súd považoval za postačujúce, že na okolnosti spolužitia s navrhovateľom v rámci
rodiny bola vypočutá dcéra navrhovateľa z prvého manželstva, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti
aj po rozvode manželstva jej rodičov, v podstate až do súčasnosti, pričom súd nemal za to, že by

v jej výpovedi existovali nejaké nezrovnalosti, resp. že by zostali otvorené nejaké otázky, ktoré by súd
následne potreboval objasniť iným spôsobom.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že v konaní neboli
preukázanétakéskutočnosti,prektorébymalbyťobmedzenýstykotcasmaloletýmideťmivtomzmysle,
že by tento mal byť po neurčitý čas upravený len za prítomnosti matky maloletých detí. Pokiaľ aj znalkyňa

uvádzala v rámci svojho výsluchu na pojednávaní, že podľa jej názoru hlavným dôvodom, pre ktorý
maloleté deti nateraz preferujú realizáciu styku otca za prítomnosti matky, je ich ambivalentný vzťah
k otcovi, teda že deti po otcovi túžia, obe sa vyjadrovali, že chcú s ním tráviť viac času, ale na druhej
strane majú voči otcovi obozretný rešpekt a v prípade, že sa pri realizácii styku otca s deťmi vyskytne
nejaký problém, snažia sa ho riešiť prostredníctvom matky. Súd má za to, že je to dlhodobo neudržateľný

stav, pričom podľa názoru súdu je prirodzené, že aktuálne maloleté deti preferujú stav, na ktorý sú
dlhodobo zvyknuté, avšak súd považuje za prirodzené, že si deti postupne budú zvykať na situáciu,
keď nebude vždy pri styku prítomná aj matka a naučia sa odkomunikovať svoje potreby a požiadavky
s otcom maloletých detí bez toho, aby do toho vstupovala matka, resp. aby vystupovala ako prostredník
medzi nimi, keď zároveň súd má za to, že týmto spôsobom sa deti naučia aj vo vzťahu k otcovi vymedziť,

v prípade potreby, a to aj vzhľadom na ich vek a tiež fakt, že aj v predmetnom znaleckom posudku je vo
vzťahu k matke maloletých detí uvádzané, že pokiaľ matka deťom poskytuje nejaké informácie o otcovi,
ktoré nie sú pozitívne, nedeje sa tak za účelom toho, aby si deti vytvorili k otcovi negatívny vzťah, ale
motívom má byť naučiť deti rozpoznávať prípadnú nevhodnosť prejavov, resp. budovať v nich schopnosť
odmietať a pomenovať nevhodné. S poukazom na tieto skutočnosti súd upravil styk otca s maloletými

deťmi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda určil postupný časový harmonogram
tak, aby bol deťom poskytnutý priestor postupne si zvyknúť na zmenu tak, aby odlúčenie detí od matky
bolo postupné a prirodzené, s tým, že v podstate až po 1 a 1/2 roku (18 mesiacoch) by sa styk otca
s maloletými deťmi mal realizovať už výlučne bez prítomnosti matky, a to aj počas dlhšieho časového
obdobia, t.j. letných a vianočných prázdnin, s tým, že v tom čase by mala maloletá I. mať už 11 rokov

resp. maloletá G. 9 rokov.
Súd má za to, že takáto úprava styku otca s maloletými deťmi nie je v rozpore s ich najlepším záujmom,
a to aj za predpokladu, že otec maloletých detí začne v plnom rozsahu využívať súdom určený čas
na styk s maloletými deťmi, jednak do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle doterazplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. a následne aj v zmysle
tohto súdneho rozhodnutia tak, aby maloletým deťom bolo umožnené využiť v celom rozsahu dané
prechodné obdobie a stotožniť sa so zmenami, ktoré to prinesie. V konečnom dôsledku súd očakáva,

že sa obnoví aj vzťah nevlastných súrodencov k maloletým deťom resp. maloletých detí k nevlastným
súrodencom, čo bude tiež pre ne obohacujúce a obdobne to platí aj pokiaľ ide o vzťah so starými rodičmi
z otcovej strany, keďže podľa názoru súdu rozvíjanie rodinných vzťahov aj v rámci širšej rodiny je vždy
na prospech maloletých detí.

17. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu namietal formálne nedostatky predmetného znaleckého skúmania v súdenej veci vrátane
vypracovaného znaleckého posudku č.3/2024 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o. zo dňa 15.08.2024, súd uvádza, že na webovej stránke
www.justice.gov.sk je Mgr. Lenka Lipanová uvádzaná ako znalec predmetného znaleckého ústavu resp.
jeho člen, s tým, že aj Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o. svojim podaním zo

dňa 30.12.2024 okrem iného na výzvu súdu výslovne uviedol, že Mgr. Lenka Lipanová je zapísaná
ako znalec ich znaleckého ústavu. Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej
spochybňoval fakt, či dotyčná bola zapísaná ako znalec tohto znaleckého ústavu v čase podania
predmetného znaleckého posudku, súd na túto skutočnosť dopytoval samotnú znalkyňu pri jej výsluchu
na pojednávaní, ktorá na otázku súdu, či je zapísaná ako znalec predmetného znaleckého ústavu resp.

odkedy je tam zapísaná, uviedla, že aj v súčasnosti aj v čase vypracovania predmetného znaleckého
posudku bola členkou tohto znaleckého ústavu, a to konkrétne od mája 2023, s tým, že ako fyzická
osoba je zapísaná ako znalec od roku 2008. Na upresnenie uviedla, že členkou tohto znaleckého ústavu
je od momentu podpisu spoločenskej zmluvy s týmto znaleckým ústavom, s tým, že následne súd ešte
podaním zo dňa 19.03.2025 znalecký ústav požiadal predložiť predmetnú spoločenskú zmluvu resp.

iným spôsobom preukázať odkedy je Mgr. Lenka Lipanová znalkyňou resp. členkou tohto znaleckého
ústavu, v reakcii na čo Dr. Máthé emailom dňa 27.03.2025 (po rozhodnutí v súdenej veci) potvrdil, že
B. R. R. je spoločníčkou Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o. od 15.06.2023
s odkazom o dohľadateľnosti tohto údaju na stránke www.orsr.sk resp. je uvedená aj v zozname znalcov
spoločníkov znaleckého ústavu, tiež s odkazom na uvedenú webstránku Ministerstva spravodlivosti SR.

18. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko pre iné
rozhodnutie súd nezistil dôvody.

Poučenie:

Rodičia maloletých detí nie sú oprávnení podať, voči výroku, ktorým bola súdom schválená rodičovská
dohoda, odvolanie.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku, kolízny opatrovník maloletých detí aj proti výroku rozsudku,
ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach (§
362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohamimohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.