Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 88Cb/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325207148
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Holod
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325207148.1

Uznesenie

MestskýsúdBratislavaIII,vsporežalobcu:MBM-GROUP,a.s.,Miletičova1,82108Bratislava-mestská
časť Ružinov, IČO: 36 740 519, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ANTALCOVÁ, s. r. o., Klinec
II. XXX/XX, XXX XX A., IČO: 56 286 341, proti žalovanému: Slovenské národné múzeum, Vajanského
nábrežie 2, 810 06 Bratislava, IČO: 00 164 721, zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06
Bratislava, IČO: 36 708 771, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa
18.09.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia v znení: „1.

ŽalovanýjepovinnýzdržaťsaakýchkoľvekúkonovsmerujúcichkrealizáciíodstúpeniaodZmluvyodielo
č. B./XXXX zo dňa 28.07.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2024, uzatvorenej medzi účastníkmi,
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosti odstúpenia od zmluvy. 2. Žalovaný
je povinný zdržať sa odovzdania diela alebo jeho časti tretej osobe a zdržať sa poverenia tretej osoby
vykonávaním prác na predmete diela podľa Zmluvy o dielo č. B./XXXX zo dňa 28.07.2022 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2024, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosti

odstúpenia od zmluvy. 3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o neodkladnom opatrení
v rozsahu 100%.“

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo a právne odôvodnil tvrdením, že dňa
28.07.2022 uzatvoril žalovaný ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. B./
XXXX zo dňa 28.07.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2024 (ďalej len „zmluva“), predmetom

ktorej je uskutočnenie stavby – „Obnova hradu Krásna Hôrka a revitalizácia bezprostredného okolia
hradu“, za dohodnutých podmienok. Počas realizácie diela na strane objednávateľa nastali viaceré
skutočnosti, ktoré mali zásadný vplyv na realizáciu diela. Objednávateľ sa dlhodobo správal pasívne,
odmietal plniť svoje povinnosti a v konečnom dôsledku účelovo odstúpil od zmluvy so zámerom
vyhnúť sa svojim záväzkom. Žalobca v priebehu realizácie diela na základe výslovných požiadaviek
žalovaného vykonal práce nad rámec pôvodného zmluvného vzťahu (tzv. naviac práce). Na ich základe

sa celková cena diela navýšila o sumu 567.016,08 EUR bez DPH. Žalovaný s týmto navýšením
výslovne súhlasil a zároveň požiadal o urgentné pokračovanie v prácach, aby neboli prerušené a plynule
pokračovali s tým, že navýšenie ceny bude zmluvne vysporiadané formou dodatku č. 2 k Zmluve o dielo.
Žalovaný k nadväznosti na odsúhlasené zmenové listy sám zaslal mailom dňa 23.08.2024 žalobcovi
dodatok č. 2 k tzv. naviac prácam. Žalobca ho opatril podpisom a osobne odovzdal žalovanému.
Následne bolo mailom zo dňa 28.08.2024 žalobcovi mailom oznámené, že ku podpisu dodatku zo strany

žalovaného je možné pristúpiť až po udelení súhlasu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v zmysle
príkazu Ministerky kultúry č. 20/2023. Listami zo dňa 29.08.2024 a 02.09.2024 žalobca zdôraznil,že prevažná väčšina prác, ktoré sú predmetom dodatku č. 2 už bola vykonaná a aktuálna situácia
je pre žalobcu ekonomicky neúnosná. Žalobca upozornil žalovaného, že do uzatvorenia dodatku č.
2 a do vysporiadania finančných záväzkov je nútený pozastaviť ďalšie práce na objektoch, ktorých

postup je limitovaný prácami, ktoré sú zakomponované v dodatku č. 2. Žalobca zároveň upozornil
žalovaného, že mu nebolo predložené stavebné povolenie na riešenie opravy strechy. Na uvedené
listy odpovedal žalovaný, listom zo dňa 23.09.2024, kde uviedol, že dňa 28.08.2024 zaslal požiadavku
na udelenie súhlasu na Ministerstvo kultúry a následne bude žalobcu bezodkladne informovať. V liste
sa žalovaný vyjadril aj k stavebnému povoleniu na zmenu strešných konštrukcií, zároveň požiadal

žalovaného o osobné stretnutie. Vykonanie prác, ktoré sú predmetom dodatku č. 2 potvrdil žalovaný
v internej komunikácií zo dňa 27.08.2024 a zo dňa 04.10.2024. Dňa 10.10.2024 bol žalobcovi zo
strany žalovaného doručený na podpis upravený dodatok č. 2, v časti štatutárneho orgánu žalovaného,
pričom v celom rozsahu vrátene ceny bol totožný s predchádzajúcim návrhom. Napriek súčinnosti
a podpisu zo strany žalobcu, žalovaný opätovne nepristúpil k jeho uzatvoreniu. Na výslovný pokyn
žalovaného vznikli v priebehu realizácie diela aj ďalšie práce nad rámec pôvodnej zmluvy, ktoré mali

byť predmetom pripravovaného dodatku č. 3. Napriek tomu, že tieto práce boli zo strany žalovaného
iniciované, odsúhlasené formou zmenových listov, a na základe pokynov žalovaného v časti realizované,
žalovaný dodatok č. 3 neuzatvoril, rovnako ako dodatok č. 2 a účelovo nekomunikuje v otázke ich
zmluvného vysporiadania. Hodnota naviac prác doteraz realizovaných a nezaplatených predstavuje
sumu približne 660.000 EUR. V dôsledku pasivity a nečinnosti žalovaného je žalobca nútený financovať

realizáciu týchto prác z vlastných zdrojov, čo vytvára pre žalobcu ekonomicky neudržateľnú situáciu,
vážne ohrozuje jeho likviditu a plynulosť a úspešné dokončenie diela. Takýto postup žalovaného
je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a spôsobuje, že žalovaný sa bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu tým, že v budúcnosti bude využívať výsledky naviac prác, hoci odmieta
ich finančné vysporiadanie. Konanie žalovaného je od polovice roka 2024 počas realizácie diela

poznačené systematickou pasivitou a nečinnosťou, ktorá mala priamy dopad na priebeh a hospodárnosť
stavby. O organizačných skutočnostiach, ktoré mali vplyv na realizáciu diela, informovala žalobcu dňa
21.10.2024 aj zamestnankyňa žalovaného C. D. E., ktorá je v zmysle zmluvy oprávnená rokovať
a rozhodovať vo veciach technických a realizačných. V nadväznosti na mail zo dňa 21.10.2024 žalobca
zaslal žalovanému list zo dňa 29.10.2024, v ktorom mu oznámil, že oznámené skutočnosti majú

vplyv na realizáciu diela. Ako zhotoviteľ diela, žalobca nebude môcť termíny presne dodržať a teda
postupovať podľa harmonogramu vyplývajúceho zo zmluvy. Zároveň žalobcovi týmto konaním zo strany
žalovaného vzniká škoda a ušlý zisk. Prerušením plynulosti prác vzniká nepochybne škoda aj na diele.
Žalobca viackrát písomne upozorňoval na potrebu prijatia krokov zo strany žalovaného, pričom tieto
upozornenia boli ignorované alebo odkladané bez opodstatneného dôvodu. Žalobca listami zo dňa

29.01.2025, 25.07.2025, 02.09.2025 upozorňoval žalovaného na pretrvávajúce problémy. Žalobca bol
v celom procese realizácie diela maximálne súčinný a aktívny. Okrem písomných upozornení inicioval
aj osobné rokovania s príslušnými orgánmi. Listom zo dňa 24.09.2024 žalobca požiadal o stretnutie
s ministerkou kultúry Slovenskej republiky za účelom riešenia problematiky neuzatvárania dodatkov
k zmluve a zabezpečenia ďalšieho postupu v realizácií diela. Napriek uvedenej aktivite a snahe

žalobcu sa však stretnutie nikdy neuskutočnilo. Táto komunikácia dokazuje, kto aktívne vyvíjal iniciatívu
smerujúcu k riešeniu sporných otázok. Žalovaný dlhodobo vedome nekonal, hoci bol opakovane
upozorňovaný na nutnosť riešenia vzniknutej situácie. Táto nečinnosť znemožnila plynulé pokračovanie
stavby a zároveň spôsobila žalobcovi škodu. Žalobcovi už v súčasnosti vzniká reálna majetková
ujma. Žalobca si u spoločnosti ILUMA, s.r.o. objednal svietidlá na predmetné dielo v predpokladanej

hodnote 559.942,81 EUR bez DPH. V dôsledku postoja žalovaného, žalobca nemôže časť objednaného
stavebného materiálu zabudovať, čím mu hrozí vznik značnej škody. V súvislosti so zmluvou vznikli
žalobcovi aj ďalšie finančné nároky, a to z dôvodu vzniku nepredvídateľných udalostí spôsobených
pandémiou COVID – 19 a vojenským konfliktom na Ukrajine, prejavujúcim sa globálnym nedostatkom
stavebných materiálov a nedostatkom energií nevyhnutných na realizáciu diela. V dôsledku týchto

udalostí došlo k obrovskému nárastu cien energií a enormnému rastu cien stavebných materiálov.
Žalobca žalovanému listom zo dňa 15.06.2022 oznámil, že v dôsledku týchto nepredvídateľných
okolností nebude možné dokončiť a realizovať dielo za podmienok dohodnutých v zmluve. Z týchto
dôvodov si žalobca uplatnil u žalovaného právo na navýšenie ceny. Dňa 22.03.2024 bol žalovanému
odoslaný znalecký posudok č. 6/2024, ktorý konštatuje, že celkový nárast cien predmetných stavebných

materiálov a stavebných prác medzi referenčným 1. kvartálom 2022 a údajmi za relevantné kvartály
realizácie, t.j. 3. kvartál 2022 až 4. kvartál 2023 je na úrovni 1.104.953,46 EUR. Listom zo dňa
12.12.2024 žalobca žalovanému predložil znalecký posudok č. 21/2024, ktorý konštatuje, že celkový
nárast cien stavebných materiálov a stavebných prác za relevantné kvartály realizácie je na úrovni541.973,81 EUR. Dňa 21.05.2025 bol žalovanému odoslaný list so znaleckým posudkom č. 5/2025,
ktorý konštatuje celkový nárast cien stavebných materiálov a stavebných prác v rozhodnom období
v sume 498.276,88 EUR. Z dôvodu prekážok na strane žalovaného žalobca nemohol dokončiť

dielo v dohodnutom termíne. Jednotkové ceny v zmluve boli zo strany žalobcu garantované len
za predpokladu realizácie diela v súlade s dohodnutým harmonogramom prác. Dňa 11.09.2025 bol
žalobcovi doručený list označený ako oznámenie o odstúpení od zmluvy v ktorom žalovaný uvádza,
že identifikoval podstatné porušenie zmluvných podmienok zhotoviteľa v zmysle čl. 13 bod 13.3., 13.4.
a 13.6. zmluvy a to konkrétne: zhotoviteľ bez predchádzajúceho oznámenia a bez predchádzajúceho

písomného súhlasu objednávateľa poveril vykonaním časti diela subdodávateľov, ktorí neboli uvedení
v prílohe č. 3 k zmluve, neoznámil zmenu, resp. doplnenie subdodávateľov v zmluve a nepristúpil
k uzatvoreniu dodatku k zmluve v zmysle čl. 13 bod 13.6 zmluvy s požadovanými náležitosťami.
Z tohto dôvodu žalovaný oznámil, že odstupuje od zmluvy v rozsahu záväzkov, ktoré neboli splnené.
Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v liste sa nezakladajú na pravde. Účelom odstúpenia od zmluvy
je len snaha prekryť vlastné zlyhania. Subdodávatelia boli žalovanému známi, keďže sa pravidelne

zúčastňovali kontrolných dní stavby. Žalobca z tohto dôvodu pokladá odstúpenie od zmluvy za neplatné,
na čo žalovaného upozornil listom zo dňa 17.09.2025. Žalobca taktiež v súlade so zmluvou písomne
oznámil údaje o subdodávateľoch, avšak žalovaný nepristúpil ani v tomto prípade k uzatvoreniu dodatku.
Žalobca preukázateľne listom zo dňa 01.03.2023 a listom zo dňa 05.11.2023 riadne oznámil žalovanému
nových subdodávateľov, a to spoločnosť Siemens, s.r.o. a spoločnosť DREVODOM ORAVA, s.r.o..

Uvedené listy boli riadne doručené a prevzaté žalovaným, keďže na oboch oznámeniach sa nachádza
potvrdenie o prevzatí a zo strany C. D. E.. Žalovaný nemôže tvrdiť, že by o obsahu predmetnej
komunikácie nevedel alebo že by sa s ňou neoboznámil. Akceptácia uvedených subdodávateľov je
zrejmá aj z početnej komunikácie medzi stranami a uvedenými subdodávateľmi, z ktorej vyplýva, že
žalovaný si bol jednoznačne vedomý realizácie časti prác na tomto diele týmito spoločnosťami, nikdy

nenamietal porušenie zmluvy, až účelovo dňa 10.09.2025 zaslal žalobcovi oznámenie o odstúpení od
zmluvy. Ak žalovaný vedel o subdodávateľoch dva roky, komunikoval s nimi a zároveň bezdôvodne
odmietol ich postavenie v zmluve, nemôže z tejto skutočnosti spätne vyvodzovať porušenie povinností
zo strany žalobcu. Takýto prístup by bol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a v rozpore
s dobrými mravmi. Pokiaľ by žalovaný uplatnil svoje práva z neplatného odstúpenia od zmluvy a poveril

plnením tretiu osobu, došlo by k nenahraditeľným zásahom do práv žalobcu a k ďalšiemu nárastu
škody. Do času posúdenia platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy je nutné neodkladným opatrením
upraviť pomery, aby bolo predídené vzniku škody. Žalobca podáva vo veci samej žalobu na určenie,
že odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatné. Bez dočasnej úpravy pomerov hrozí žalobcovi vznik
značnej škody a nenahraditeľný zásah do jeho práv, ak by žalovaný poveril dokončením diela tretiu

osobu.Žalobcadoplnilnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasvojímpodanímzodňa02.10.2025.
Uviedol, že na tunajšom súde pod sp. zn. 61Cb/99/2025 je vedené konanie, ktorým sa okrem iného
žalobca domáha určenia, že právny vzťah založený medzi žalovaným a žalobcom na základe zmluvy
naďalej trvá. Žalovaný svojím konaním naďalej vyvíja tlak na realizáciu odovzdania diela napriek tomu,
že otázka platnosti odstúpenia od zmluvy už je predmetom súdnych konaní a žalobca žalovaného

upozornil na neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný opakovane listom zo dňa 22.09.2025 a listom
zo dňa 30.09.2025 vyzval žalobcu na odovzdanie diela a to bez riadneho technického, právneho
a organizačného postupu, čím hrubo porušuje zmluvu ale aj osobitné predpisy, najmä zákon č. 49/2002
Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon. Žalobca reagoval listom
zo dňa 01.10.2025, v ktorom upozornil na hrubé porušenie zmluvy a na neodbornosť navrhovaného

postupu odovzdania diela nedokončeného diela. Žalobca zároveň identifikoval, že osoby, ktoré žalovaný
navrhol na prevzatie diela nie sú oprávnené a nedisponujú potrebnou odbornou spôsobilosťou. Na
zabezpečenie odbornej a zákonnej dokumentácie rozsahu a kvality vykonaných prác žalobca proaktívne
požiadal znalecký ústav, Technická univerzita v Košiciach, ktorý potvrdil začatie procesu posúdenia v 41.
týždni. Cieľom je pasportizácia a nezávislé zhodnotenie vykonaných prác. Krajský pamiatkový úrad

Košice oznámil vykonanie štátneho pamiatkového dohľadu podľa ô 32 ods. 13 zákona č. 49/2002 Z.z.
na deň 07.10.2025, pričom žalobca bol požiadaný o súčinnosť. Odovzdanie rozpracovaného diela dňa
03.10.2025 bez účasti Krajského pamiatkového úradu a bez predchádzajúcej nezávislej pasportizácie
a bez účasti odborných osôb by bolo v rozpore s verejným záujmom a vytvorilo by nezvratné následky
na národnej kultúrnej pamiatke.

3. K návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalovaný svojím podaním zo
dňa 02.10.2025. Žalovaný sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nestotožnil
v celom rozsahu. Zároveň vzhľadom na podľa jeho názoru množstvo nepodložených tvrdení žalobcu,preventívne namietol všetky jeho ničím nepodložené tvrdenia. Žalovaný bol toho názoru, že vo
veci absentujú zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zhodne so žalobcom
uviedol, že dňa 28.07.2022 sporové strany uzatvorili zmluvu predmetom ktorej bola obnova hradu

Krásna Hôrka a revitalizácia bezprostredného okolia hradu, a to na základe projektovej dokumentácie
spracovanej projektantom: Slovenské národné múzeum v kooperácií so Stavebnou fakultou STU
Bratislava. Žalovaný listom zo dňa 10.09.2025 označeným ako „Oznámenie o odstúpení od zmluvy“,
odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalobcom, nakoľko došlo k naplneniu dôvodov na odstúpenie od
zmluvy podľa čl. 15 bod 15.1. a 15.4. písm. d) zmluvy. Žalovaný identifikoval podstatné porušenie

zmluvných povinností. Žalobca bez predchádzajúceho oznámenia a bez predchádzajúceho písomného
súhlasu žalovaného poveril vykonaním časti diela subdodávateľov, ktorí neboli uvedení v Prílohe č. 3
k zmluve, neoznámil zmenu, resp. doplnenie subdodávateľov v zmysle prílohy č. 3 k zmluve, nepristúpil
k uzatvoreniu dodatku k zmluve v zmysle čl. 13 bod 13.6. zmluvy s požadovanými náležitosťami.
Žalobca bez náležitého odsúhlasenia žalovaným v zmysle platnej zmluvy zadal plnenie časti diela
nasledujúcim subdodávateľom: DREVODOM ORAVA, s.r.o., a Siemens s.r.o.. Uvedení subdodávatelia

neboli uvedení v prílohe č. 3 k zmluve, ani v dodatku č. 1 a ani v návrhu dodatku č. 2. Žalobca ani
v návrhu dodatku č. 2 nenavrhol, že súčasťou týchto dodatkov má byť aj zmena a úprava nových
subdodávateľov. Predmetné dodatky sa týkali iných skutočností, čo svedčí aj z predložených listinných
dôkazov zo strany žalobcu. Žalobca za žiadnych okolností neosvedčil danosť jeho práva, pretože
skončenie záväzkového vzťahu v zmysle zmluvy jej odstúpením je platné. K ukončeniu záväzkového

vzťahu došlo odstúpením od zmluvy, pričom v zmysle čl. 15 bod 15.7. zmluvy sa obe zmluvné strany
zaväzujú splniť a vysporiadať svoje záväzky vzniknuté pred odstúpením od zmluvy a to najneskôr do 30
kalendárnych dní odstúpenia. Podaným návrhom chce žalobca zmariť splnenie tejto povinnosti. Žalobca
sa podstate toho, prečo podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia venuje až od čl. IV svojho
podania. Ostatné skutkové tvrdenia a listinné dôkazy nie sú relevantné pre posúdenie podaného návrhu.

Nie je zrejmé, ako neodkladné opatrenie zabráni ďalšej údajnej škode, ktorá má žalobcovi hroziť. Keďže
podľa žalovaného je odstúpenie od zmluvy platné, žalovaný neumožní žalobcovi pokračovať na prácach
v zmysle zmluvy. Žalobca uviedol, že subdodávatelia mali byť žalobcovi dlhodobo známi, keďže sa
pravidelne zúčastňovali kontrolných dní stavby. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že žalovaný odmietol
podpísanie aj dodatku k zmluve, ktorý by obsahoval úpravu nových subdodávateľov. Takýto dodatok

nebol žalovanému nikdy predložený. O uvedenom svedčia aj listinné dôkazy predložené zo strany
žalobcu, konkrétne dodatok č. 1 zo dňa 04.04.2024 a návrh dodatku č. 2. Ani v jednom z uvedených
dodatkov nie je uvedená potreba zmeny subdodávateľov, resp. uvedenie nových subdodávateľov,
pričomžalobcasiužvčaseuzatvoreniadodatkuč.1muselbyťvedomýtoho,žechcezadaťvykonávanie
časti diela v zmysle zmluvy novým subdodávateľom. Tvrdenia o odmietnutí podpísania dodatku sú

preto v celom rozsahu nepravdivé a účelové. Ako aj vyplýva z návrhu dodatku č. 2, jeho predmetom
mala byť úprava údajných prác naviac vykonaných zo strany žalobcu a najmä otázka úpravy ceny za
vykonanie týchto prác. Tieto práce naviac sú sporné a nesúvisia s konaním o neodkladnom opatrení.
Žalobca účelovo využíva návrh dodatku č. 2, ktorý žalovaný odmietol podpísať z iných dôvodov, aby
súd klamlivo presvedčil o tom, žalovaný odmietol podpísať viaceré dodatky so žalobcom. Takéto závery

žalovaný kategoricky odmietol. Žalobca tvrdí, že si svoju povinnosť oznámiť zmenu subdodávateľov
splnil listom zo dňa 01.03.2023. Žalovaný namietol správnosť a pravosť predloženého listinného dôkazu,
ako aj pravosť podpisu C. D. E.. Ide o súkromnú listinu, z ktorej žalobca odvodzuje pre seba priaznivé
právne následky, je práve na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti a správnosti
predmetného dokumentu najmä s ohľadom na to, kedy bol dokument vyhotovený a podpísaný. C. E.

nebola oprávnená podpisovať dodatky k zmluve. V zmysle zmluvy nepostačí na to, aby žalobca mohol
zadať vykonávanie časti diela subdodávateľom výlučne oznámenie tejto zmeny, ale k vykonávaniu
prác novými subdodávateľmi môže dôjsť len na základe písomného dodatku k zmluve, čo splnené
nebolo. Listy žalobcu zo dňa 01.03.2023 a 05.11.2023 sa objavili až potom, ako bolo žalobcovi doručené
oznámenie o odstúpení od zmluvy, pričom žalovaný má o nich vedomosť výlučne zo súdneho spisu.

Uvedenélistyneobsahujúoznačeniekomuboliadresované,niejenanichdátumprevzatiaaanipečiatka
s dátumom o prevzatí a žiaden z nich nie je registrovaný v registratúre žalovaného. Dodatok č. 1 bol
medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený dňa 04.04.2024, preto ak mala byť zmena subdodávateľov
niekde zachytená, malo to byť už v dodatku č. 1. Pokiaľ by aj žalobca oznámil žalovanému zmenu
vsubdodávateľoch,neboloprávnenýzadaťimplnenieurčitéhopodielupredmetuzmluvybezpísomného

dodatku uzatvoreného so žalovaným. Mlčanie samo o sebe neznemená súhlas. Aj keby žalovaný mal
vedomosť o tom, že žalobca má záujem dať plnenie určitej časti diela tretiemu subjektu mal s tým
vyčkať až do uzatvorenia dodatku, a nie pokračovať v prácach. Žalobca nemôže jednostranne meniť
obsah zmluvy, v ktorej bol jasne uvedený zoznam subdodávateľov. Výkladom vykonaným zo stranyžalobcu by bolo možné jednoduchým spôsobom zneužívať inštitút neodkladných opatrení, kedy by
vždy pokiaľ by jedna strana odstúpila od zmluvy, druhá strana by sa mohla domáhať neodkladného
opatrenia v znení zdržania sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácií odstúpenia od zmluvy.

Žalobca ani neuviedol, nie to ešte osvedčil k akým nenahraditeľným zásahom do práv žalobcu a k akému
ďalšiemu nárastu škody by došlo. K žiadnym takýmto zásahom ani nemôže dôjsť, pretože žalobca
nespôsobil žalovanému žiadnu škodu. Žalobca nepreukázal existenciu akéhokoľvek svojho nároku
na náhradu škody, aj keby takýto nárok existoval neodôvodňuje to podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by žalobcovi vznikla škoda, resp. že by mohlo

dôjsť k takému zásahu do jeho práv, ktorý je nenapraviteľný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
absentuje podmienka bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca v návrhu tvrdí, že mu voči žalovanému
vzniká škoda a ďalšie finančné nároky, ktoré odôvodňuje predložením znaleckých posudkov. Prvý
znalecký posudok mal byť predložený listom zo dňa 22.03.2024. Návrh v prejednávanej veci je datovaný
dňom 18.09.2025, preto nie je zrejmé, ako môže byť údajne hroziaca ujma bezprostredná. Z tvrdení
žalobcu vyplýva, že tento stav trvá dlhšie, napriek tomu ho začal riešiť až v septembri 2025. Žalobca

používa výlučne všeobecné frázy o hroziacej škode, avšak nevysvetľuje v čom má táto hroziaca škoda
spočívať, aká je jej výška, akými úkonmi môže žalovaný túto údajnú škodu spôsobiť, v čom vníma jej
bezprostrednosť. Skutočnosti uvedené v bode II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym
spôsobom nesúvisia s dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Ide o viaceré skutkové
tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, neboli žiadnym spôsobom preukázané a nie sú relevantné

pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle čl. 5 bod 5.5 podbod 5.5.1. bol
žalobca ako zhotoviteľ oprávnený vykonať naviac práce iba na základe písomne uzatvoreného dodatku
k zmluve. Žalobca nemohol najskôr vykonať údajné práce naviac a až následne pristúpiť k uzatvoreniu
písomného dodatku k zmluve. Žalobca odvodzuje žalobný nárok z vykonaných naviac prác a navodzuje
dojem, že medzi sporovými stranami bola dohoda o vykonaní prác naviac. Táto dohoda predstavuje

absolútne neplatný právny úkon vzhľadom na skutočnosť, že ak by taká dohoda aj bola, nie je urobená
vo forme, ktorú vyžaduje zákon, resp. dohoda strán. Uvedené však nemá žiaden súvis s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný rovnako namietol, že tvrdenia žalobcu o vzniku ďalších
finančných nárokov konkrétne pandémiou COVID -19 a vojenským konfliktom na Ukrajine nemajú
žiaden právny vzťah k dôvodu, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil a preto nemôžu byť relevantné

pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci. Podľa žalovaného neexistuje žiadna
bezprostrednehroziacaujmanaprávachžalobcu.Vprípadevyhovenianávrhuvšakhrozíto,žežalovaný
nebude môcť pokračovať v ďalších prácach pri realizácií obnovy hradu Krásna Hôrka, v dôsledku čoho,
môže dôjsť k podstatnému poškodeniu kultúrnej pamiatky a škodám na nej. Vyhovenie návrhu žalobcu
by znamenalo prerušenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka na veľmi dlhý čas, čím by vznikla ujma

hospodárska, kultúrna a spoločenská, ktorá ďaleko presahuje individuálny záujem žalobcu. Na základe
uvedeného nie je naplnený jeden z viacerých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
a to princíp proporcionality. Podľa názoru žalovaného je petit navrhovaný žalobcom neurčitý, právne
nevykonateľný a v rozpore so zásadou proporcionality. Žalobca v I. výroku navrhuje, aby bol žalovaný
povinnýzdržaťsaakýchkoľvekúkonovsmerujúcichkrealizáciíodstúpeniaodzmluvy.Taktoformulovaná

povinnosť žalovaného je absolútne neurčitá, pretože nie je možné určiť, ktoré konkrétne kroky majú byť
pod tento výrok zahrnuté. Navyše nakoľko už došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nie je možné
vykonať petit v navrhovanom znení, pretože odstúpenie od zmluvy žalovaný už realizoval a je platné.
Vo vzťahu k výroku II. žalovaný uviedol, že tento je v rozpore so zásadou proporcionality a že tento
návrh výroku je tiež nevykonateľný, pretože nešpecifikuje, čo pojem dielo znamená a čo je pod tento

pojem možné zahrnúť.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také

vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

16. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.

17. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie

vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné.

18. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje
uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy

osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (Števček, M., Ficová, S., Baricová,J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1092).

20. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. Žalobca sa neodkladným opatrením vo svojom I. výroku domáhal uloženia povinností
žalovanému spočívajúcej v zdržaní sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácií odstúpenia od
zmluvy a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Súd
je návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný, preto nemôže ísť nad rámec

petitu návrhu žalobcu. Podľa názoru súdu je potrebné prisvedčiť argumentácií žalovaného v tejto
časti, ktorý uviedol, že nakoľko už došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného (pozn. súdu
otázka platnosti tohto právneho úkonu bude predmetom konania vo veci samej), nie je možné vykonať
petit v navrhovanom znení, ktorým žalobca žiadal od žalovaného zdržania sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k realizácií odstúpenia od zmluvy, pretože k samotnému odstúpeniu od zmluvy už došlo,
a to listom žalovaného zo dňa 10.09.2025 označeným ako „Oznámenie o odstúpenie od zmluvy“.

Už z tohto dôvodu je potrebné návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti jeho
I. výroku zamietnuť. Vo vzťahu k II. výroku navrhovaného neodkladného opatrenia súd uvádza, že
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, zdržania sa odovzdania akého
konkrétneho diela sa žalobca domáha, preto je námietka žalovaného o nešpecifikovaní pojmu dielo
v samotnom petite návrhu nedôvodná.

21. Tvrdenia žalobcu neodôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou
podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
s účelom zabrániť vzniku škody alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom
súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná

a naliehavá. Žalobca musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza
k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že jej reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.

22. Na základe zhodného opisu skutkových okolností a z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.07.2022
uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
uskutočnenie obnovy hradu Krásna Hôrka a revitalizácia bezprostredného okolia hradu. Dňa 04.04.2024
bol k zmluve uzatvorený dodatok. Žalovaný listom zo dňa 10.09.2025 označeným ako „Oznámenie

o odstúpení od zmluvy“ pre jej podstatné porušenie odstúpil od zmluvy v zmysle čl. 15.1. a bod
15.4. písm. d) Zmluvy a to konkrétne z dôvodov, že žalobca bez predchádzajúceho oznámenia a bez
predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného poveril vykonaním časti diela subdodávateľov, ktorí
neboli uvedení v prílohe č. 3 k zmluve. Dňa 11.09.2025 bolo predmetné oznámenie doručené žalobcovi.
Žalobca vo viacerých bodoch svojho návrhu obsiahle opisuje svoj nesúhlas s predmetným odstúpením

od zmluvy.

23. Podľa žalobcu žalovaný účelovo odstúpil od zmluvy, správal sa pasívne a odmietal si plniť svoje
povinnosti, na základe výslovných požiadaviek žalovaného žalobca vykonal práce naviac, opakovane
žiadal o vysporiadanie navýšenia ceny formou dodatku č. 2 a neskôr aj dodatku č. 3, podľa tvrdenia

žalobcu mu už vzniká reálna majetková ujma, a to v dôsledku nečinnosti a pasivity žalovaného, keďže
nemôže časť objednaného stavebného materiálu zabudovať. Zároveň žalobca tvrdí, že v súvislosti so
zmluvou mu vznikli aj ďalšie finančné nároky, ktoré preukazoval doloženými znaleckými posudkami.
Všetky tieto tvrdenia žalobcu budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Žalovaný žalobcom
tvrdené skutočnosti namietol a v celom rozsahu poprel. Podľa žalovaného mu nikdy nebol zo strany

žalobcu predložený dodatok, ktorým by obsahoval úpravu nových subdodávateľov. Žalovaný namietol
pravosť a správnosť listinného dôkazu – listu žalobcu zo dňa 01.03.2023, ktorým si mal splniť svoju
povinnosť oznámiť zmenu subdodávateľov. V tomto štádiu konania, keď súd rozhoduje o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia všetky vyššie uvedené skutočnosti neposudzuje, preto pre
rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení nie sú podstatné. Skúmanie podmienok na vydanie

neodkladnéhoopatrenianemápovahudokazovania,akohoupravujeCivilnýsporovýporiadokprikonaní
vo veci samej. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označenýchdôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia.

24. Na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujú tvrdenia žalobcu, že pokiaľ by žalovaný
uplatnil svoje práva z neplatného odstúpenia od zmluvy a poveril plnením tretiu osobu, došlo by
k nenahraditeľným zásahom do práv žalobcu a k ďalšiemu nárastu škody. Uvedené tvrdenie je len
v rovine obáv, čo samo o sebe nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nijako
neosvedčil k akému nenahraditeľnému zásahu do jeho práv by došlo, zároveň neosvedčil ani ďalší

nárast škody na jeho strane. Akýkoľvek žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody bude možné
posúdiť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci samej. V prípade vyhovenia návrhu
žalobcu, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o dielo, naďalej
trvá, si žalobca bude môcť uplatniť všetky práva a nároky vyplývajúce zo zmluvy resp. súvisiace so
zmluvou. Za situácie, keď žalovaný požiadal žalobcu o odovzdanie nedokončeného stavebného diela
(listomzodňa22.09.2025a30.09.2025),ktoréjepredmetomzmluvy,nazákladeoznámeniaoodstúpení

od zmluvy, nie je možné zo strany žalobcu vykonávať ďalšie práce v zmysle zmluvy, preto nie je zrejmé
k akému nenapraviteľnému zásahu do jeho práv by došlo, čím žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov. Žalobca poukázal v prípade odovzdania diela na zákonný postup v zmysle zákona
č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a zákona č. 50/1967 Zb. o stavebnom konaní. Podľa
žalobcu odovzdanie diela bez riadneho technického, právneho a organizačného postupu hrubo porušuje

zmluvu ako aj vyššie uvedené osobitné predpisy, pričom neodborný a nezákonný postup by tak prenášal
riziká a náklady na žalobcu. Súd nijako nespochybňuje povinnosť oboch sporových strán dodržiavať
príslušné právne predpisy, ale poukazuje na čl. 15. bod 15.7. zmluvy, kde sa obe zmluvné strany
zaviazali splniť a vysporiadať si svoje záväzky vzniknuté pred odstúpením od zmluvy, najneskôr do
30 dní odo dňa odstúpenia. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalobca mal vedomosť

o 30 dňovej lehote na vysporiadanie si vzájomných záväzkov zmluvných strán v prípade odstúpenia
od zmluvy, preto je aj zodpovednosťou žalobcu zabezpečiť odovzdanie rozpracovaného diela v súlade
so zmluvou a príslušnými predpismi, z toho vychádzajúc neobstoja tvrdenia žalobcu o nezákonnom
a neodbornom postupe žalovaného. Tvrdenia o neoprávnenosti a neodbornosti osôb, ktoré žalovaný
navrhol na prevzatie diela, žalobca nijako neosvedčil. Záverom berúc do úvahy vyjadrenie žalovaného

v časti proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia súd uvádza, že nepovažuje za potrebné
vyjadrovať sa k proporcionalite navrhovaného neodkladného opatrenia, ako jedného z predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

25. Na základe vyššie uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, nakoľko bol v konaní úspešný keďže návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol

v celom rozsahu zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
na Mestský súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).