Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100391.3

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LABAŠ s.r.o., so sídlom Textilná 1, 040 01 Košice,
IČO: 36 183 181, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov:
1/ PRIMUM s.r.o., so sídlom Záhradnícka 34, 821 08 Bratislava IČO: 35 789 646, právne zastúpený

advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E,
040 01 Košice, IČO: 47 244 488 a 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova
1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, konajúceho prostredníctvom predsedu A. B., korešpondenčná
adresa C. XXX, XXX XX D., vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP2-2024/017183/HAV z 05.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 21.06.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2024/017183/
HAV z 05.04.2024 (v rozhodnutí je zrejmá chyba v písaní roku v označení dátumu cit. „05.04.2023“,

keďže tomuto rozhodnutiu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 18.12.2023, pozn.
súdu), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie ďalšieho účastníka 2/ (Združenie
domových samospráv, o.z.) a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií (ďalej len „stavebný úrad“) č. OU-KE-OCDPK-2023/032964 z 18.12.2023
o udelení stavebného povolenia stavebníkovi PRIMUM s.r.o. (ďalej len „stavebník“ alebo aj „ďalší
účastník 1/“) na realizáciu stavby cit. „Obchodné centrum Košice, Pri hati“ v rozsahu stavebného objektu

SO 08.3 Úpravy na Hlinkovej ulici, Cesta II/547 (ďalej len „povolená stavba“).

2. Dňa 20.11.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal nepriznať náhradu trov konania
účastníkom konania. Späťvzatie žaloby v celom rozsahu žalobca odôvodnil tým, že na základe
mimosúdnej dohody došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu vzájomných práv a povinností medzi

žalobcom a ďalším účastníkom 1/ (spoločnosťou PRIMUM s.r.o.) v predmetnej veci týkajúcej sa
povolenej stavby.

3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Žalobca môže do
vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá
späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.“4. Podľa § 99 písm. a) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.“

5. Vzhľadom na explicitný dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorý zobral svoju žalobu v celom rozsahu
späť, správny súd s poukazom na citované ustanovenia, konanie o tejto žalobe zastavil.

6. Podľa § 169 SSP „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní

úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.“

7. Podľa § 170 písm. b) SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.“

8. Podľa § 171 ods. 1 SSP „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“

9. Pri otázke náhrady trov správneho súdneho konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania

ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená o zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 170 písm. b) SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal s tým, že v danom prípade
jednako nie je možné jednoznačne identifikovať v konaní úspešného a neúspešného účastníka konania
(žaloba bola vzatá späť v dôsledku mimosúdneho urovnania) a jednako v danom prípade neprichádzala

do úvahy ani aplikácia cit. § 171 ods. 1 SSP o náhrade trov konania titulom zavinenia niektorým z
účastníkov konania, pretože ani toto zavinenie nebolo možné jednoznačne ustáliť, keďže k späťvzatiu
žaloby došlo v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody v ktorom dôsledku bol žalobca uspokojený
vo svojich nárokoch, takže v dôsledku tohto mimosúdneho vyrovnania sa pre neho preskúmavanie
zákonnostirozhodnutiažalovanéhoužstalobezpredmetnýmabezprávnehovýznamu.Kmimosúdnemu

vyrovnaniu síce došlo medzi žalobcom a ďalším účastníkom 1/ a teda logicky bez ingerencie žalovaného
v postavení orgánu verejnej správy, v ktorom dôsledku by sa tak mohlo javiť, že náhrada trov by mala
prináležať žalovanému, avšak keďže žalovanému v konaní nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával
iba činnosť na úseku jemu zverenej správy vecí verejných), správny súd ustálil, že právo na náhradu trov

neprináleží ani žalovanému orgánu verejnej správy. Keďže v danom prípade nie je možné identifikovať
v konaní neúspešného účastníka konania, voči ktorému by podľa cit. § 169 SSP malo prináležať právo
na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ a súčasne keďže podľa cit. § 169 SSP ďalší
účastníci konania majú právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré im vznikli iba v súvislosti s plnením,
im správnym súdom uložených povinnosti a keďže v danom prípade, ako to vyplýva zo súdneho spisu,

súd výzvou adresovanou týmto subjektom na vyjadrenie sa k podaniam ostatných účastníkov, im týmto
iba vytvoril procesný priestor na realizáciu ich procesného práva vyjadriť sa k veci, t.j. výzvami na
vyjadrenie súd ďalším účastníkom neukladal žiadnu povinnosť vyjadriť sa alebo povinnosť zúčastniť sa
na pojednávaní, ale im umožnil iba realizovať tieto ich práva (t.j. týmto subjektom nebola súdom uložená
žiadna povinnosť s tým, že sa môžu vyjadriť a s následným poučením, že ak tak neučinia súd môže

konať aj bez ich vyjadrenia), preto správny súd ani ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov
im vzniknutých realizovaním ich práv, nepriznal.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší
správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej

úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania
vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť

neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu
na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
e) jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
h)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnostialebo
i) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).