Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/214/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207723
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125207723.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka
D. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX/XXXX, G., a otec H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom E. F. XX/XXXX, G., zastúpený URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
Červeňova 15, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.10.2025, č. k. 40P/120/2025-33 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 12.11.2025, č. k. 40P/120/2025-179, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. o trovách konania
potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na vydanie neodkladného
opatrenia na dočasnú úpravu jeho styku s maloletými deťmi a výrokom II. ustanovil maloletým deťom za
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, na

zastupovanie ich procesných práv a povinností v konaní. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Výrok I. rozhodnutia právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 361 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) a čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“) dospejúc k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletou A. a v podstate návrh otca na
nariadenie striedavej osobnej starostlivosti otca k maloletému C., vykonávanej v týždňových intervaloch
zo strany rodičov k maloletému dieťaťu, je nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Podľa súdu prvej
inštancie otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 166 ods.2 C.s.p. vylúčeného
z konania Okresného súdu Trnava sp.zn. 40P/146/2024-369 o úpravu práv a povinností rodičov na čas

do rozvodu manželstva na samostatné konanie, neosvedčil potrebu naliehavej úpravy a zásahu súdu
do pomerov účastníkov konania. Maloleté deti opakovane, zhodne, každý sám, vypovedali, že matka im
nijako nebráni v prípadnom stretávaní sa s otcom, ak by mali záujem. Maloletá však o otca nemá záujem,
a ani otec nemá záujem o maloletú. Maloletá sa začala v priebehu roku 2025 zúčastňovať pojednávaní.
Otec prvotne jej prítomnosť na pojednávaní namietal, odôvodňoval to tým, že sa necíti slobodným a
nemôže v prítomnosti dcéry vypovedať tak ako by chcel. Na poslednom pojednávaní dňa 10.09.2025

o. i. maloletá uviedla, že o stretávanie sa s otcom nemá naďalej žiaden záujem, nesúhlasí s otcom
navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou k nej, ani k maloletému. S otcom sa celé mesiacenerozpráva, ak aj boli v jednej domácnosti, mlčala, aby takto predchádzala vzájomným verbálnym
konfliktom. Otec jej prišiel zablahoželať k narodeninám v apríli 2025 a skončilo to ich hádkou (takto si
ona nepredstavuje blahoželanie k sviatku). O tri mesiace neskôr, počas leta, „stretla otca na chodbe

rodinného domu, otec ju pozdravil, bola prekvapená“. Maloletá na otázku súdu prvej inštancie uviedla,
že vie, že brat sa občas s otcom stretne, napr. kvôli hre (pozn. na mobile alebo na počítači). Podľa
jej vedomostí keď maloletý chce, za otcom zájde, stretnú sa, napíšu si, ale že by hovoril, že mu otec
chýba, tak to nie. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že pokiaľ sa maloleté deti s otcom nestretávajú
podľa jeho predstáv, nie je to kvôli tomu, že by im v tom bránila matka. Maloleté deti sú schopné tvorby

vlastného postoja k rodičom, sú schopné vlastného náhľadu na rodičovský konflikt, a svoj názor v konaní
jasne a opakovane prezentovali. Konštatoval, že primárna vzťahová osoba k nim bola a je ich matka,
striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, teda aj otca k nim, je podľa ich názoru absolútne vylúčená,
a to tak pre nezáujem maloletých detí k tejto forme starostlivosti, ako aj pre faktický dlhoročný nezáujem
otca o maloleté deti. Nedostatok opravdivého záujmu zo strany otca o starostlivosť o maloleté deti mal
súd prvej inštancie preukázaný aj tým, že otec dosahuje mesačný príjem zo zamestnania nad 5 000

eur netto, napriek tomu má doteraz za to, že na odôvodnené potreby maloletých detí nemusel do
rozvodu manželstva v zásade prispievať (primeranou sumou) preto, lebo matka bola schopná potreby
detí uhradiť z jej vlastného príjmu; preto žiadal aj na pojednávaní dňa 10.09.2025 návrh matky v časti
určeniavýživnéhonačasdorozvodumanželstvazamietnuť.Vkonaníoúpravuprávapovinnostírodičov
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva súd prvej inštancie zameral dokazovanie (už len)

k ustáleniu výšky nedoplatku otca na zročnom výživnom pre maloleté deti (10.09.2025, 16.01.2026),
pričom úhrady otca na výživu jeho maloletých detí za obdobie približne 8 mesiacov, od podania návrhu
matkou dňa 31.10.2024 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 11.07.2025, predbežne
predstavovali k maloletej trikrát po 50 eur na permanentku do posilňovne = 150 eur, obedy v škole za
56 eur a 100 eur na oblečenie - spolu 306 eur a mesačne vreckové 30 eur maloletej. U maloletého otec

platil 40 eur mesačne ako vreckové. Okrem toho sa otec podieľal na úhrade výdavkov na bývaní, do
31.03.2025 sumou 370 eur mesačne.

3. Ohľadom posudzovaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
dospel k záveru, že otec neosvedčil potrebu naliehavej úpravy jeho styku s maloletými deťmi. Maloletým

deťom nie je bránené v styku s otcom, v prípade ich záujmu vedia otca kontaktovať cez sociálne
siete/aplikácie, vedia, kde sa otec fakticky zdržiava a kde býva. Deti nestratili na otca žiadnu väzbu, v
skutočnosti ju roky nemali, a aj to málo, čo k otcovi prechovávala maloletá, sa pod vplyvom správania
sa otca k nej stratilo. Maloletá vypovedala, že roky videla, že otec nenávidí jej matku, ale s prekvapením
postupne zisťovala, že otec nemá rád ani ju, opakuje jej, že je presne ako jej matka, až si uvedomila,

že otec vlastne pociťuje k nej to isté čo k matke. Vplyvom vlastného dospievania nemá o otca už žiadny
záujem, ani zo slušnosti. Maloletý opakovane vypovedal, že otec je drzý, najviac drzý je na sestru,
najhoršie je to, keď je otec opitý, otca nemá rád. Vyjadril sa, že je dobré, že sa rodičia rozvádzajú. Najviac
by chcel mať pokoj od aktuálnej situácie, fungovanie po rozvode si predstavuje tak, že by chcel byť
u maminy, s otcom sa chcel stretnúť len raz za mesiac, bez prespania na celý deň, príp. by sa s ním

stretával po ich vzájomnej dohode. Chcel by sa s otcom stretávať bez sestry, dôvodom je správanie sa
otca voči sestre, chce ju pred otcom chrániť. Maloletý popísal otcovo správanie sa v zásade totožne aj
na stretnutí so sudkyňou súdu prvej inštancie dňa 18.03.2025 (pre tento účel prvoinštančný súd pripojil
odvolaciemu súdu zvukový záznam zo stretnutia maloletých detí so sudkyňou a koordinátorkou súdu
aj do tohto konania). Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že pre harmonický vývin maloletých

detí nie je kľúčové pravidelne sa stretávať s otcom, ktorý pre nich predstavuje narušiteľa rodinného
kruhu a rodinnej pohody. Otec dlhé roky nepredstavuje súčasť ich života, mužský vzor si maloleté deti
hľadajú v priateľovi matky. Autoritatívnym rozhodnutím súdu o úprave styku otca a maloletých detí sa
naviac vzhľadom na vek maloletých detí už nedá ani zabezpečiť zachovanie formálneho kontaktu otca
s maloletými deťmi: maloletá je na prahu dospelosti a maloletý na prahu puberty, a teda nie je ani u

jedného z nich vykonateľné akékoľvek nanucovanie im trávenia času s otcom nad ich vlastný záujem.
Naviac, ak by súd pristúpil k nariadeniu úpravy styku, či už maloletej alebo maloletého s otcom, konal by
tak v rozpore s povinnosťou chrániť duševný a citový vývin detí. Záverom konštatoval, že maloleté deti
majú vytvorené podmienky na vytváranie si vzťahu s otcom, maloletá o to viac už nestojí a maloletý sa
prihlási priebežne k otcovi podľa vlastnej potreby. Maloleté deti sú oprávnené stýkať sa s otcom, podľa

vlastného uváženia, bez nutnosti súdom upravovať styk vymáhateľnou formou.

4. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p.5. Proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc,
aby odvolací súd vylúčil sudkyňu Okresného súdu Trnava Mgr. Kamilu Nagyovú z prejednania a
rozhodovania v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 40P/120/2025, zrušil napadnutý výrok uznesenia

a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s pokynom,
aby sa súd prvej inštancie súd riadne zaoberal dôkazmi predloženými otcom a rozhodol v súlade so
zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom vec bude pridelená inému sudcovi cez náhodný výber,
alternatívne, ak odvolací súd po preskúmaní spisu zistí, že podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia sú splnené, aby sám nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upraví jeho styk s maloletými

deťmi podľa návrhu zo dňa 22.09.2025, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Odvolanie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 C.m.p. majúc za to, že matka odo dňa podania návrhu maloleté
deti psychicky manipuluje, stavia ich proti otcovi, ktorého vykresľujú ako agresívneho človeka, ktorý
sa nestará a nemá záujem o ich výchovu. Uviedol, že chce striedavú osobnú starostlivosť, chce sa
podieľať na výchove maloletých detí, vynakladá nemalé finančné výdavky na svoje právne zastúpenie
a bojuje všetkými možnými právnymi nástrojmi, aby chránil záujem maloletých detí, ktoré ho majú radi,

no sú manipulované matkou. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho vecnými
a právnymi argumentmi, v dôsledku čoho nedokáže v odvolaní priniesť proti-argumentáciu. Absencia
zodpovedania všetkých otázok podstatného významu v odôvodnení napadnutého uznesenia činí toto
rozhodnutie také, ktoré nemožno považovať za zákonné a ústavne konformné, javí sa ako arbitrárne,
právne svojvoľné, zmätočné, nezrozumiteľné pre neurčitosť a pre neuvedenie dôvodov, nezákonné a

ústavne non-konformné. Otec s odkazmi na konkrétne rozhodnutia súdov poukázal na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom práva na spravodlivý
proces (zásada kontradiktórnosti, princíp rovnosti zbraní) a na rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov Slovenskej republiky ohľadom práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
Podľa otca prijaté rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletých detí, súd prvej inštancie sa

počas celého konania stotožnil s jednostranným postojom, podľa ktorého dieťa nechce byť s otcom
a kontakt by bol preň traumatizujúci, čím nezohľadnil objektívne okolnosti, ale iba subjektívny odpor
vyvolaný vplyvom matky. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý
konštatuje, že najlepší záujem dieťaťa nemožno zamieňať s jeho aktuálnou vôľou, ak je ovplyvnená
jedným z rodičov, najmä v prostredí konfliktu a manipulácie ( I. ÚS 484/2020, III. ÚS 265/2021). Z

podkladov v spise vyplýva, že maloleté deti sú v dlhodobom konflikte lojality, majú radi oboch rodičov,
no boja sa matkinho nesúhlasu. Podľa otca súd prvej inštancie nevyvážil kolíziu medzi ochranou
emocionálnej stability dieťaťa v danom okamihu a dlhodobým právom dieťaťa poznať a milovať oboch
rodičov. Preferovanie pokojného status quo pred kontaktom s otcom je v rozpore s čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, podľa ktorého sa najlepší záujem dieťaťa určuje s dlhodobým horizontom, nie na

základe momentálnej reakcie. Otec poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.
ÚS 571/2017) v ktorom zdôraznil, že súd nesmie pasívne akceptovať odlúčenie dieťaťa od rodiča ako
realitu, ale musí vytvoriť podmienky pre jej prekonanie, čo súd prvej inštancie porušil. Argumentoval
tým, že neodkladné opatrenie v tomto prípade neslúži len na ochranu jeho rodičovského práva, ale
predovšetkým na ochranu dieťaťa, aby nebolo naďalej vystavené manipulatívnemu prostrediu.

6. V odvolaní otec ďalej uviedol, že z obsahu spisu a z priebehu celého konania vyplýva, že súd prvej
inštancie pri posudzovaní jeho návrhu nevystupoval nestranne a objektívne, sudkyňa svojím správaním,
spôsobom vedenia konania a slovnými prejavmi vytvorila dojem predpojatosti v prospech matky. Vo
vzťahu ku svojej osobe uviedol, že je bezúhonný, pracujúci človek, ktorý sa až do rozvodu o deti a

manželku staral, pričom sudkyňa súdu prvej inštancie sa k nemu vyjadruje, ako keby sa objavil v živote
detí po 15 rokoch od ich narodenia a nikdy predtým s nimi nežil a o rodinu sa nestaral. Hodnotenia
sudkyne nie sú podložené žiadnym dôkazom, ide o subjektívny hodnotiaci úsudok sudkyne, ktorý je v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov podľa § 3 C.s.p. a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Dôkazy ním predložené boli v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne opomenuté, čím súd prvej

inštancie vytvoril procesnú nerovnováhu medzi účastníkmi, porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Sudkyňa v odôvodnení napadnutého uznesenia použila
hodnotiace výroky, ktoré vybočujú z rámca vecného a nestranného posúdenia skutkového stavu, napr.
uviedla,žeotecpredetipredstavujenarušiteľarodinnejpohody,detimajúmužskývzorvpriateľovimatky,
vzťah sa nedá nariadiť a pod. Tieto vyjadrenia majú jednoznačne emocionálny a subjektívny charakter,

vychádzajúzosobnéhopostojasudkynevočiotcovi,aniezvykonanýchdôkazov.Sudkyňatakprekročila
rámec súdneho hodnotenia a vytvorila objektívne pochybnosti o svojej nestrannosti. Uviedol, že na
priateľa matky je podané trestné oznámenie za fyzický útok na osobu otca. Zdôraznil, že nestrannosť
sudcu je základnou podmienkou spravodlivého procesu, pričom ESĽP zdôrazňuje, že už samotný dojemzaujatosti môže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu (napr. Kyprianou v. Cyprus, 2005). V tomto prípade sú
podľa názoru otca výrazy použité sudkyňou svojou povahou a kontextom také, že objektívne vyvolávajú
dojem, že k nemu pristupovala s predsudkom, v dôsledku čoho nebola splnená procesná podmienka,

že o veci rozhoduje zákonný, nestranný a nevylúčený sudca. Zdôraznil, že súčasťou odvolania je aj
námietka zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie, ako aj podnet adresovaný Súdnej rade Slovenskej
republiky, na ktorých obsah odkázal. Žiadal, aby odvolací súd k týmto skutočnostiam prihliadol ako
k podstatným dôkazom o narušení princípu rovnosti účastníkov a zásady nestrannosti súdu, ktoré
predstavujú základné piliere spravodlivého procesu podľa čl. 46 a 47 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej namietal, že sudkyňa v odôvodnení uznesenia
hodnotila jeho osobnostné a morálne kvality mimo rámca dokazovania, čím prejavila osobné postoje
nezlučiteľné s postavením nestranného súdu. Navyše, z priebehu konania a z formy komunikácie
sudkyne s účastníkmi konania vyplýva, že sa stotožnila s postojom matky, a to ešte pred vykonaním
všetkých dôkazov Takýto prístup je v rozpore s požiadavkou rovnosti účastníkov a zároveň vytvára
legitímnu pochybnosť o tom, že konala ako zákonný sudca v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Z tohto

dôvodu argumentoval, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa a navrhol, aby odvolací súd konštatoval
túto skutočnosť a vec pridelil inému sudcovi prostredníctvom náhodného výberu.

7.V odvolaní napokon poukázal na to, že pomery účastníkov aktuálne nie sú upravené, keď konanie
o úpravu práv a povinností k maloletým trvá od roku 2021 a ani po štyroch rokoch nebolo právoplatne

skončené, pričom matka opakovane nerešpektuje predbežné dohody a bráni kontaktu otca s deťmi. De
iure teda neexistuje účinné rozhodnutie, ktoré by upravovalo výkon rodičovských práv otca. Zároveň
podľa otca hrozí bezprostredná ujma, keďže maloleté deti sa s ním nestretávajú, prejavujú voči nemu
strach a úzkosť, čo je výsledok dlhodobej psychickej manipulácie zo strany matky. Každý ďalší mesiac
bez osobného kontaktu znamená nezvratné narušenie rodičovskej väzby, ktoré je samo osebe ujmou

v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa otca súd prvej inštancie
úplne odignoroval časový aspekt situácie, pričom nepovažoval za prípustné, aby otec musel čakať na
právoplatné rozhodnutie vo veci samej, keď už teraz dochádza k reálnej ujme, strate citového puta.
Účelom neodkladného opatrenia je zachovať status quo a zabrániť nenapraviteľnej ujme, nie hodnotiť
definitívnu výchovnú spôsobilosť rodičov. Tým, že súd prvej inštancie návrh zamietol s odkazom na

nedostatok naliehavosti, zmaril ochrannú funkciu tohto procesného inštitútu a porušil § 325 C.s.p. aj
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záverom označil napadnuté uznesenie za rozhodnutie nespĺňajúce
ani minimálne kritériá odôvodnenia podľa § 220 C.s.p., keďže neobsahuje vyhodnotenie jednotlivých
dôkazov, úvahy súdu prečo neprihliadol na kľúčové skutočnosti, ani logickú väzbu medzi skutkovými
zisteniami a právnym záverom.

8. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa s napadnutým uznesením
stotožňuje, s poukazom na názor maloletých detí vyslovený počas výsluchu u vyššej súdnej úradníčky

– koordinátorky, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a zákonnej sudkyne uskutočnený dňa 18.03.2025.
Vzhľadom na uvedené odporučil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o

nedôvodnosti odvolania otca podaného proti výroku I. preskúmavaného rozhodnutia.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa

13. Podľa § 120 C.m.p. súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý
okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia .

14. Podľa § 234 ods.1,2 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia o rozsudku.15. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,
označenie strán a zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie
o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

16. Pokiaľ ide o námietky otca, ktorý s odkazom na v odvolaní citované rozhodnutia súdov (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo/157/2014, 2 Cdo/80/2012, 2 Obdo/29/2016, nálezy
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 249/2012, I. ÚS 460/2017, I. ÚS 575/2021, III. ÚS 224/2020, I. ÚS
155/2020) poukazuje na porušenie jeho práva na súdnu ochranu tým, že uznesenie je z dôvodu

absencie skutkových a právnych úvah nepreskúmateľné a arbitrárne, treba uviesť, že posudzovaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.09.2025 podal otec v konaní vedenom na
Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. 40P/146/2024 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas do rozvodu, v ktorom sa domáha dočasne upraviť jeho styk s maloletými deťmi. Keďže
rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.09.2025 nie
je rozhodnutím vo veci samej, jeho formálne náležitosti je nutné posudzovať v intenciách ust.

§ 236 C.s.p. (a nie § 220 ods.2 C.s.p., ako sa nesprávne domnieva otec), v nadväznosti na ktoré
sa jedná o jednoduchšiu formu procesného rozhodovania súdu, obsahujúcu zjednodušené formálne
a obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré však v tomto prípade musí dať odpovede na základné
otázky týkajúce sa rozhodovania osobitnej procesnej forme návrhu účastníka (návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, čoho sa otec návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.09.2025 domáhal, akými skutočnosťami ho odôvodňoval
a osvedčoval, aké skutočnosti podstatné pre rozhodovanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zistil z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 40P/20/2023 o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (vrátane obsahu

rozsudku zo dňa 27.05.2025 a zisťovania postoja maloletých detí k styku s otcom dňa 18.03.2025
a 20.06.2025) a z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 40P/146/2024, v ktorom súd koná
o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu. Následne,
po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne a zrozumiteľne v bodoch
16-22 rozhodnutia odôvodnil prijatú úvahu o tom, že otec neosvedčil splnenie zákonných procesných

podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, t.j. potrebu naliehavej úpravy
a okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by
bol dočasne upravený styk otca s oboma maloletými deťmi. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací
súd konštatuje bezzákladovosť námietky otca o porušení jeho práva na súdnu ochranu (čl. 46, čl.47
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

K námietkam otca dodáva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej
zákonnej lehote (§ 328 ods.2 C.s.p., § 365 ods.2, § 367 ods.2, § 368 ods. 3 C.m.p,), v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie (§ 329 ods.1 C.s.p., § 35 a nasl. C.m.p.) a uplatňujú sa v ňom osobitné

pravidlá pre doručovanie, ktoré predstavujú zásadný odklon od všeobecnej úpravy doručovania súdnych
rozhodnutí a návrhu na začatie konania (resp. žaloby v sporových veciach).

17.Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady

charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na

záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiť
si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie
splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má

za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je
možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o

nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

22. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

23. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 22.09.2025 doručil otec do konania vedeného pod sp. zn. 40P/146/2024 o úpravu práv a povinností

rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, z ktorého ho v súlade s pokynom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 29.09.2025, sp. zn. 12CoPno/17/2025, uznesením zo dňa 02.10.2025, č. k.
40P/146/2024-369 podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 166 ods.2 C.s.p. vylúčil na samostatné konanie, vedené
pod sp. zn. 40P/120/2025. Odvolací súd dodáva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp.zn. 40P/146/2024 nebolo doposiaľ rozhodnuté (pojednávanie nariadené na deň 10.09.2025 bolo

odročené na termín 16.01.2026).

24. Po návrhu otca Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27.05.2025, č.k. 40P/20/2023-352 rozviedol
manželstvo účastníkov, uzatvorené dňa 10.11.2007 pred matričným úradom mesta Piešťany, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu Piešťany vo zv. XXVII, ročník 2007, na strane 56, pod poradovým

č. 166 (výrok I.), maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. B. nar. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
súoprávneníobajarodičia(výrokyII.,III.),otcoviuložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletejA.sumou
900 eur mesačne a maloletého C. sumou 600 eur mesačne, ktorú mu uložil platiť vždy do 15-eho dňav mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode (výrok IV.), výrokom V. rozhodol,
že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje a výrokmi VI. a VII. rozhodol o náhrade trov konania
a o náhrade trov štátu. Označený rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, ktorý nebol napadnutý

odvolaniami rodičov, nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2025. Výroky o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nenadobudli právoplatnosť, keďže otec v
podanom odvolaní napadol (o.i.) aj výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ( keď
v konaní žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov), od ktorého sú potom
závislé ostatné výroky týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, t.j. o zastupovaní

maloletých detí, spravovaní ich majetku, úprave styku a o výške výživného. O odvolaní otca doposiaľ
Krajský súd v Trnave nerozhodol.

25. Pre úplnosť je treba uviesť, že otec sa návrhom zo dňa 09.10.2025, predloženým ku konaniu
Okresného súdu Trnava sp.zn. 40P/20/2023 (obsahovo posúdeným ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ktorého právny režim je upravený v ust. § 362 C.m.p.),

domáhal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
dočasne upravený jeho styk s maloletými deťmi (s maloletou A. každý druhý víkend, s maloletým C.
v rozsahu každého celého druhého týždňa). Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 25.10.2025, sp.zn.
15CoPno/8/2025 tento návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný v odvolacom konaní
zamietol dospejúc k záveru, že otec v návrhu neprezentoval a neosvedčil žiadne dôvody (ktoré zároveň

ani nevyplývali z obsahu spisu), ktorých výsledkom by bola úvaha, že ním navrhovaná úprava styku
s maloletými deťmi je do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní otca proti rozhodnutiu vo
veci samej potrebná, že si ju vyžaduje aktuálny stav ohrozenia maloletých detí a najmä, že je v záujme
oboch maloletých detí.

26. Posudzovaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.09.2025, podaným ku
konaniu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, sa
otec domáha nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne upraví jeho styk s maloletým C.
každý druhý týždeň od piatka 16:00 hod. do piatka 16:00 hod. a s maloletou A. každý druhý víkend od
piatka 16:00 hod. do nedele 16:00 hod. s tým, že si deti prevezme a po ukončení styku ich odovzdá

v mieste bydliska matky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec o. i. tým, že
podal voči rozsudku súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 40P/20/2023 odvolanie do výrokov o osobnej
starostlivosti matky (výrok II.), o povinnosti platiť výživné (výrok IV.), o neupravovaní styku otca s
maloletými deťmi (výrok V.). Uviedol, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, komunikácia medzi
rodičmi je dlhodobo konfliktná. Napriek tomu sa aktívne snaží udržiavať kontakt s maloletými deťmi a

plniť si svoje rodičovské povinnosti. Podľa jeho tvrdenia mu matka opakovane a bezdôvodne bráni
v styku s maloletými, odopiera im pobyt uňho, minimalizuje kontakt, navyše sa ho snaží prezentovať
ako rodiča, ktorý sa o deti nezaujíma, alebo si neplní riadne svoju rodičovskú povinnosť. Argumentoval,
že maloletý má záujem tráviť s ním viac času, najmä cez víkendy a počas školského roka, maloletá
má k nemu vzťah, no je zrejmé, že toho času je už značne ovplyvňovaná matkou. Poukázal na to, že

maloletým je zo strany matky odopieraný kontakt s otcom, čo viedlo k narušeniu ich citových väzieb
a k psychickému napätiu, maloletá preberá rétoriku matky a začína ho odmietať. Maloletý je vo veku
12 rokov, kedy potrebuje mužský vzor, podporu pri školských povinnostiach a emocionálnu stabilitu.
Maloletá, ktorá je vo veku 17 rokov, prechádza obdobím dospievania, kde kontakt s otcom podporuje
jej sebaistotu a zdravý vývoj rodových a sociálnych rolí. Otec mal za to, že ak súd neprijme neodkladné

opatrenie na zabezpečenie jeho pravidelného styku s maloletými, hrozí reálna a nenapraviteľná ujma
nielen v ich vzájomnom vzťahu, ale aj na psychickom a emocionálnom vývoji detí a na ich právach na
starostlivosť oboch rodičov. V prílohe návrhu doložil písomnú komunikáciu rodičov z obdobia mesiacov
január – február 2025 (týkajúcu sa zdravotného stavu detí, dôvodov, pre ktoré nemal byť maloletý C.
v škole, oznámenie matky o 4 dňovom pobyte v Londýne spoločne s deťmi), z obdobia august 2025

(týkajúcu sa výlučne maloletého C., úmysle otca mu zavolať a zobrať ho od 14.08. do 17.08. na splav),
Čestné vyhlásenie H. E. F. - priateľky otca zo dňa 18.09.2025 (o vlastnostiach otca, presvedčení, že
otec by starostlivosť o deti zvládal, o vplyve matky na vzťah maloletých detí k otcovi, ktorá ich oboch
pred deťmi očierňuje) a Čestné vyhlásenie J. K. – sestry otca zo septembra 2025 s v zásade totožným
obsahom ako obsahuje vyhlásenie priateľky otca.

27. Odvolací súd sa so súdom prvej inštancie zhoduje v tom, že v konaní nebolo (a to ani za situácie,
kedy styk otca s maloletými deťmi nie je upravený právoplatným súdnym rozhodnutím) osvedčené, že
aktuálnasituácia,vktorejsamaloletédetinachádzajú,sivyžadujeokamžitúintervenciusúdunariadenímneodkladného opatrenia, ktorým by bol okamžite a autoritatívnym rozhodnutím dočasne upravený styk
otca s oboma maloletými deťmi . I keď otec poukazuje na ohrozenie práv maloletých detí v prípade
zotrvania súčasného režimu, žiadne faktické ohrozenie neosvedčil a v aktuálnom štádiu konania žiadna

takáto hrozba nevyplýva ani z obsahu spisu. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, ohľadom vzniku ujmy
u maloletých v dôsledku absencie osobného kontaktu s otcom a narušeniu rodičovskej väzby je nutné
zohľadniť, že obe maloleté deti sú vo veku, kedy sú rozumovo a vôľovo schopné jasne verbalizovať svoj
názor, ktorý opakovane vyjadrili na stretnutiach s koordinátorkou súdu prvej inštancie. Koordinátorka
súdu po opakovanom zisťovaní názorov maloletých detí dňa 18.03.2025 do záznamu uviedla, že vzťah

maloletých detí k otcovi sa vyhrocuje, maloleté deti sú vyčerpané, v konaní je potrebné pre ochranu
maloletých detí čo najskôr rozhodnúť. Obe maloleté deti si neželali zverejniť, čo vypovedali najmä o
otcovi, o jeho správaní sa k nim, o prejavoch jeho alkoholizmu v domácnosti, a o ich niekoľkoročnom
prežívaní prejavov správania sa otca k nim z obdobia už spred začatia konania o rozvod manželstva
ich rodičov, ako aj o prejavoch správania sa otca k nim počas súdnych konaní. Maloleté deti vypovedali
o priateľke otca, o jej angažovaní sa v kruhu priateľov maloletej s využitím mocenskej pozície z titulu

výkonu pracovnej činnosti pedagóga; maloletá opísala správanie sa otca na pohrebe jeho matky k nim
v januári 2025, a v tejto časti si sudkyňa prítomná na stretnutí s maloletou vyžiadala súhlas od maloletej
v prípade potreby oboznámiť ostatných účastníkov o správaní sa otca k maloletým deťom na pohrebe
a kare ich starej matky zo strany otca. Maloletá svoj názor vyjadrila aj na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie dňa 10.09.2025, kedy uviedla, že o stretávanie sa s otcom nemá naďalej žiaden záujem,

nesúhlasí s otcom navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou k nej, ani k maloletému. S otcom sa
celémesiacenerozpráva.Akajbolivjednejdomácnosti,mlčala,abyonataktopredchádzalavzájomným
verbálnym konfliktom. Podľa jej vedomostí, maloletý, keď chce, za otcom zájde, stretnú sa, napíšu si.
Ale že by maloletý hovoril, že mu otec chýba, tak to nie.

28. Vychádzajúc z okolností danej veci vyplývajúcej z obsahu spisu, odvolací súd plne prisvedčuje
záveru súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci nebola osvedčená potreba okamžite riešiť situáciu
maloletých detí nariadením neodkladného opatrenia, dočasne upravujúceho ich styk s otcom. Pokiaľ
ide o maloletú A., aj napriek osvedčenej skutočnosti, že jej styk s otcom sa dlhodobo nerealizuje,
nebolo možné nezohľadniť, že kvalita vzťahu otca s dcérou vykazuje známky vybočujúce z rámca

bežne vnímanej úrovne kvality vzťahov medzi otcom a maloletým dieťaťom , a najmä, že maloletá A.
dosiahne 30.04.2026 (t.j. o štyri mesiace) plnoletosť a je vo veku, kedy je súdnym rozhodnutím určovať
rozsah a formu jej styku s otcom kontraproduktívne a nie v najlepšom záujme takéhoto dieťaťa. Aj keď
z hľadiska pragmatického je možné pochopiť pohnútky otca a jeho úmysel dosiahnuť neodkladným
opatrením realizáciu styku s maloletou, za situácie, kedy sa jeho styk s maloletou dlhodobo nerealizuje,

kedy spolu minimálne komunikujú, kedy maloletá kontinuálne už dlhodobo odmieta realizovanie styku
a akýkoľvek kontakt s otcom, kedy svoj názor jasne a zrozumiteľne prezentovala počas pohovoru
s koordinátorkou súdu 18.03.2025 a pred súdom dňa 10.09.2025, nepovažuje odvolací súd nariadenie
otcom navrhnutého neodkladného opatrenia z hľadiska udržania a prehlbovania vzťahu medzi takmer
plnoletou dcérou a otcom za vykonané v prospech najlepšieho záujmu maloletej. Odvolaciemu súdu

nedá nedodať, že otec si musí byť pri ním zvolenom postupe vedomý rizika ďalšieho komplikovania
už aj tak narušeného vzájomného vzťahu s už takmer plnoletou dcérou. Pokiaľ ide o maloletého C.,
ktorý je aktuálne vo veku 12,5 roka, pre účely rozhodovania o navrhnutom neodkladnom opatrení
nemá ani odvolací súd osvedčenú potrebu neodkladnej a okamžitej úpravy jeho styku s otcom. Vo
vzťahu k maloletému, rovnako ako v prípade jeho staršej sestry nebolo možné pominúť narušenie jeho

vzájomného vzťahu s otcom, vnímanie otca maloletým, ochotou sa s otcom v obmedzenom rozsahu
stretávať bez prespávania, resp. podľa vlastnej potreby, možnosťou otca kontaktovať cez sociálne siete,
alebo iné aplikácie. Zohľadňujúc osvedčené okolnosti danej veci aj odvolací súd uzatvára, že pre účely
rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia otec ani vo vzťahu k maloletému
C. neosvedčil potrebu okamžite dočasne rozhodnúť o jeho styku s maloletým dieťaťom (naviac podľa

návrhu v rozsahu každého druhého týždňa od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 16:00
hod.) a ani, že takúto dočasnú úpravu si aktuálne vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Otcovi v tejto
súvislosti dáva do pozornosti, že ním tvrdená manipulácia maloletých detí matkou, na základe ktorej
sa podľa neho s ním maloleté deti odmietajú stýkať, nebola osvedčená, a ani nevyplýva z obsahu
spisu. Pre úplnosť a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca napokon konštatuje,

že zásadné dôvody, ktorými otec odôvodňuje neodkladnú a okamžitú potrebu do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej autoritatívne upraviť jeho styk s maloletými deťmi, boli posudzované
Okresným súdom v Trnave pri vydaní zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia zo dňa 27.05.2025, č.k.
40P/20/2023-352 o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom súdprvej inštancie zohľadňoval a vyhodnocoval podstatné skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním
(vrátane opakovane vykonaných pohovorov s oboma maloletými deťmi a záverov v konaní nariadeného
znaleckého dokazovania), ktorý bude v dôsledku odvolania otca podrobený odvolaciemu prieskumu.

29. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

30. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tom prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

32. Pokiaľ otec v podanom odvolaní a pripojenej námietke zaujatosti zo dňa 17.10.2025 namieta
zaujatosť zákonnej sudkyne D. L. M. treba uviesť, že zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce
zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z
objektívnych skutočností. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Postupom sa rozumejú procesné úkony súdu
vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania. V širšom chápaní môžeme k postupu sudcu priradiť
aj jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou, a preto túto okolnosť, že v inej
veci meritórne rozhodol v prípade v jeho neprospech, zásadne nemožno použiť ako dôvod na námietku
zaujatosti. Ide o procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje C.s.p., ktoré sú ním predvídané a majú

upravené svoje účinky na priebeh konania. Sudcu nemožno vylúčiť nielen pre úkony v prejednávanej
veci, ale ani pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Ak sú v námietke
zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada sa na ne, t.j. platí fikcia, ako by námietka nebola
vznesená, ale len v rozsahu týchto skutočností, v ktorom prípade sa vec nepredkladá nadriadenému
súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

33.Z podanej námietky zaujatosti, odôvodnenej otcom postupom zákonnej sudkyne v konaní
sp. zn. 40P/120/2023, spôsobom a obsahom odôvodnenia uznesenia zo dňa 13.10.2025, č.k.
40P/120/2025-33, pasivitou zákonnej sudkyne v presne neoznačených konaniach (zrejme sa však
týkajúcich maloletých deti), dlhodobým diskriminačným prístupom sudkyne voči nemu a spôsobu

vedenia pojednávaní vyplýva, že otec v nej namieta procesný postup zákonnej sudkyne jednak pri
prejednávaní posudzovanej veci, a aj v iných veciach týkajúcich sa maloletých detí, v ktorom prípade
sa vec (aj za predpokladu, že námietka by spĺňala všetky náležitosti uvedené v § 52 ods.2 C.s.p.)
v zmysle § 53 ods.3 C.s.p. nadriadenému súdu nepredkladá . Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací
súd zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že na túto námietku zaujatosti sa neprihliada a nebolo

ju ani nutné predkladať na rozhodnutie nadriadenému súdu.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd výrok I. a závislý výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).