Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201693
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6723201693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom:
Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236
655, proti manželke: B. C., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXXXX/X, XXX XX H., prechodne
bytom A. XXXX/X, XXX XX H., štátna občianka SR, zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Norou
Víglaskou, PhD., advokátkou, so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
za účasti maloletých detí I. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka,

štátne občianky SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/114/2023-509 zo dňa
19.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. o úprave styku otca s maloletými deťmi a v závislom
výroku IV. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že
- výrokom I. manželstvo účastníkov, A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v H. - J. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. - J. B., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XXX, rozviedol.
- Výrokom II. schválil rodičovskú dohodu a maloleté deti I. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar.
XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky B. C., nar. XX.XX.XXXX. Obaja
rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach. Otec A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej I. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou
300,- Eur a na výživu maloletej G. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 250,- Eur, a to tak, že výživné
splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky maloletých detí, vždy do 15-teho
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
-Podľa výroku III. otec A. B. C., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený sa s maloletými deťmi I. C., nar.
XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX stýkať v nasledovnom rozsahu:
- počas 1. a 2. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho

rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a
to v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
za prítomnosti matky,- počas 3. a 4. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to

v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti
matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky,
- počas 5. a 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to

v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti
matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v
neprítomnosti matky,
- počas 7., 8. a 9. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to

v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky a od 14.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti
matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky ,
- počas 10., 11. a 12. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a

to v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
v neprítomnosti matky ,
- počas 13., 14. a 15. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to

od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v neprítomnosti matky,
- počas 16., 17. a 18. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie
obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to
od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. v neprítomnosti matky,

- od 19. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo
výrokuoúpravestykusmaloletýmideťmi(pričomkalendárnymmesiacomsarozumieobdobieodprvého
do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 17.00
hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00
hod. do 30.12. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hod.

do 10.07. do 17.00 hod. a od 31.07. od 17.00 hod. do 10.08. do 17.00 hod., a to všetko v neprítomnosti
matky, s tým, že maloleté deti otec prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky
maloletých detí a matka maloletých detí je ich povinná k styku včas a riadne pripraviť. Úprava styku otca
s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku.
- O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa 24.04.2023 doručený návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva a schválenia rodičovskej dohody, v zmysle ktorej
by boli maloleté deti I. a G. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja

by boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec by bol oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každú nepárnu sobotu v roku od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky,
pričom styk by sa uskutočňoval v H., ak sa rodičia nedohodnú inak a otec by bol povinný prispievať na
výživu maloletej I. sumou 300,- Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 250,- Eur mesačne, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné vzťahuje, k rukám matky.

3. Okresný súd poukázal na vyjadrenie manželky k návrhu, na následné vyjadrenia a podania rodičov,
na vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložili
účastníci, resp. ktoré si v priebehu konania vyžiadal okresný súd z úradnej moci, a to: sobášny list
účastníkov č.l. 5, rodné listy maloletých detí č.l. 6-7, rodičovskú dohodu č.l. 8, správu Daňového

úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen č.l. 31, správu Mestskej polície Zvolen č.l. 35, správu Mesta
Zvolen č.l. 38, zmluvu o poskytovaní služieb č.l. 46-48, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch č.l. 49,
potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených honorároch č.l. 50, posudok č.l. 62, potvrdenie o výške príjmu
č.l. 63, správu Daňového úradu Bratislava č.l. 64, správu Mestskej časti Nové Mesto, Miestny úradBratislava č.l. 67, oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu č.l. 80-82, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III. č.l. 122 - 129, prehľad
výdavkov č.l. 152-153, lekársku správu č.l. 154, fotodokumentáciu č.l. 172, výňatky zo stránky

www.epi.sk č.l. 188-195, e-mailovú komunikáciu č.l. 196, fotodokumentáciu č.l. 197, prepis údajnej
komunikácie matky s K. C. č.l. 198, príručku o syndróme CAN č.l. 199-206, uznesenie Okresného
riaditeľstva v Bratislave III. odbor poriadkovej polície č.l. 221 - 228, správu Daňového úradu Banská
Bystrica č.l. 413, evidenciu príjmov a výdavkov týkajúcu sa navrhovateľa doručenú v rámci podania
dňa 19.03.2025, prehľad výdavkov matky, resp. maloletých detí predložený matkou na pojednávaní

za obdobie október až december 2024 a január až marec 2025, daňové priznanie k dani z príjmov
za rok 2024 matky maloletých detí predložené matkou na pojednávaní, oboznámením sa s obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 3P/44/2021, výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedka L. C., nariadeným znaleckým skúmaním, vypracovaným Znaleckým posudkom č.
3/2024 zo dňa 15.08.2024 Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., IČO:
47251930,vypočutímznalkyneB.M.M.,oboznámenímsasprednesmiprávnychzástupcovúčastníkov

konania a poverených zamestnankýň kolízneho opatrovníka maloletých detí, z neho zistený skutkový
stav, ktorý právne posúdil za aplikácie Čl. 5, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s Čl. 4, § 100, § 52, § 57, § 58 CMP a §
207 ods. 1, 3, § 208 ods. 1, 3 CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom

manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX a sú rodičmi maloletej I. a G.. Vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, a
tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci už dlhodobo nežijú v
spoločnej domácnosti cca 5 rokov s tým, že spočiatku sa snažili svoje nezhody riešiť aj formou odbornej
pomoci, návštevou mediátora, či manželskej poradne, avšak tieto ich snahy o záchranu partnerského

vzťahu neboli úspešné. V priebehu konania už ani jeden z manželov neprejavil záujem pokúsiť sa
manželské spolužitie obnoviť a aj manželka vyjadrila súhlas s rozvodom ich manželstva.

5. Príčinu rozvratu manželstva okresný súd videl najmä v ich vzájomnom odcudzení, ktoré vyplynulo
prvotne z toho, že pôvodná dohoda manželov bola, že sa po 5 rokoch od uzavretia manželstva

presťahujú zo D. do H., s čím však navrhovateľ následne nesúhlasil, jednak vzhľadom na to, že mal v
striedavej osobnej starostlivosti deti z predchádzajúceho manželstva a zároveň z dôvodu, že v meste D.
mal ako advokát zabehnutú advokátsku prax. Manželka navrhovateľa však zase mala lepšie pracovné
možnosti v H., v dôsledku čoho sa aj s maloletými deťmi v auguste 2019 odsťahovala do H.. Následne
už sa manželia stretávali len počas víkendov, na základe čoho sa postupne ako partneri úplne odcudzili,

a ich vzťah zostal len v rovine rodičovskej, ohľadne ich maloletých detí. Rozvrat ich vzájomných vzťahov
zavŕšilo obvinenie navrhovateľa zo sexuálneho zneužívania maloletých detí bezkontaktnou formou zo
strany manželky.

6. Pri otázke rozvodu okresný súd prihliadol aj k záujmu maloletých detí účastníkov, keď vychádzal

z predpokladu, že ani jeden z účastníkov konania nepripúšťal možnosť obnoviť spolužitie a pokúsiť
sa vyriešiť existujúce problémy v manželstve, nezhody medzi nimi by sa len ďalej stupňovali, čím
by eskalovalo aj napätie medzi nimi a takáto atmosféra neprispieva k psychickej pohode maloletých
detí. Navyše deti si už na fakt, že ich rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, museli zvyknúť, nejakým
spôsobom sa s danou situáciou stotožniť, keďže tento stav je dlhodobý, a preto rozvod manželstva

okresný súd považoval vo vzťahu k maloletým deťom iba za formálnu záležitosť. Pokiaľ rodičia
maloletých detí budú rešpektovať ich právo na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi, bude podľa názoru
okresného súdu model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny viac na prospech maloletých detí,
ako zotrvanie v nefunkčnej rodine.

7. Okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol vychádzajúc z toho, že problémy v manželstve
účastníkov sú dlhodobého charakteru, trvajúce cca 6 rokov, žiaden z manželov neprejavil záujem
manželské spolužitie obnoviť, s tým, že s rozvodom súhlasila aj manželka navrhovateľa, a teda podľa
názoruokresnéhosúduniejereálnašanca,žebylensamotnýmzotrvanímvmanželstvesaichproblémy
vyriešili.

8. Pokiaľ išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,
okresný súd konštatoval, že v priebehu konania uzavreli rodičia maloletých detí rodičovskú dohodu v
časti týkajúcej sa formy osobnej starostlivosti, ako i výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletýmdeťom, ktorú doporučil schváliť i kolízny opatrovník. Okresný súd túto dohodu formou rozsudku schválil
majúc za to, že je v súčasnosti v najlepšom záujme maloletých detí, keď jednak na strane matky
maloletýchdetínezistiltakénedostatky,ktorébyodôvodňovalizmenuvýchovnéhoprostredia,keďžedeti

sú už dlhodobo vo faktickej osobnej starostlivosti matky, samotné deti považujú matku za preferenčného
rodiča, a tiež samotný otec maloletých detí navrhol zveriť deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky.
Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, táto podľa názoru okresného súdu
zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam na strane jednej a aktuálnym potrebám maloletých detí
na strane druhej, s tým, že vychádzal z príjmových pomerov oboch rodičov tak, ako ich deklarovali, z

čoho okresnému súdu vyplynulo, že ich príjmové pomery sú v súčasnosti približne rovnaké, a pokiaľ
ide o výdavky na maloleté deti deklarované matkou, okresný súd podrobnejšie nepreskúmaval reálnosť,
resp. opodstatnenosť ich výšky, nakoľko tieto skutočnosti otec maloletých detí nerozporoval.

9. Ako jedinú spornú otázku medzi účastníkmi vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností
okresný súd konštatoval úpravu styku otca s maloletými deťmi, a to ani nie pokiaľ ide o rozsah

úpravy styku, ale tým, že realizáciu styku otca s maloletými deťmi matka podmieňovala výlučne jej
prítomnosťou, čo otec odmietal, keď tvrdil, že neexistujú dôvody na takýto postup a zároveň poukazoval
na absolútne narušené vzájomné vzťahy medzi rodičmi, s odkazom na podané trestné oznámenie
zo strany matky voči nemu. Zároveň pripúšťal možnosť realizácie styku za prítomnosti inej tretej
osoby, ktorú by aj matka maloletých detí odsúhlasila, pričom by sa mohlo jednať o niekoho z ich

príbuznýchaleboprípadneajúradnúosobu,teda,žebystykprebiehalformouasistovanéhostyku,avšak
matka maloletých detí ani s takouto možnosťou nesúhlasila, čo odôvodňovala rešpektovaním názoru
maloletých detí.

10. V súvislosti s požiadavkou matky na realizáciu styku výlučne za jej prítomnosti, ktorú odôvodňovala

obavou o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí v súvislosti s ňou tvrdeným správaním otca
voči maloletým deťom a žiadosťou prihliadnuť na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré prebehlo v
rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu, a zo strany otca maloletých detí odmietanie
akéhokoľvek ohrozenia maloletých detí z jeho strany a rozporovanie aktuálnosti znaleckého posudku, v

ktorom znalkyňa odporučila styk otca s maloletými deťmi v tom čase za prítomnosti matky, okresný súd
malzato,žerozhodnutiezávisíajodposúdeniaskutočností,naktorésúpotrebnéodbornéznalosti,resp.
vedecké poznatky, a preto považoval za potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie konštatujúc,
že sa jedná o závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie, na základe čoho vo veci nariadil
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

11. Zo znaleckého skúmania v súdenej veci, a to Znaleckého posudku č. 3/2024 Ústavu pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. zo dňa 15.08.2024, výsluchu znalkyne B. M. M. a záverov
vyplývajúcich zo Znaleckého posudku č.13/2022 EDZ znalkyne K. N. K. O., N., ktorý bol vypracovaný v
rámcikonaniavedenéhonaOkresnomsúdeBratislavaI.sp.zn.3P/44/2021,okresnémusúduvyplynulo,

že nateraz maloleté deti preferujú realizáciu styku otca za prítomnosti matky, pričom maloletá I. toto
prezentovala priamo. Pokiaľ išlo o maloletú G., znalkyňa uvádzala, že tento jej postoj vyplynul zo
znaleckého skúmania vrátane testovania, ktoré bolo vykonané. Okresný súd zameral pozornosť na
dôvody, ktoré mohli viesť k tomuto postoju maloletých detí a zistil, že v rámci znaleckého skúmania,
konkrétne bezprostrednými rozhovormi maloletých detí so znalkyňou vyplynulo, že otec maloletých detí

preferuje prísnejší direktívnejší spôsob výchovy, keď deti uvádzali príklady situácií z bežného života, z
ktorých je zrejmé, že otec vyžaduje dodržiavanie pravidiel, určitých noriem správania, napríklad, keď
deti sa chceli vyzuť v reštaurácii, čo im on nechcel dovoliť, čo v zásade okresný súd nepovažoval
za negatívne, keď je určite potrebné, aby deti mali stanovené určité hranice, na druhej strane však
je pravdepodobné, že otec nad potrebnú mieru presadzuje svoje postoje, prípadne potreby, keď deti

uvádzali ako príklad, že sa oni chceli ísť najesť a otec trval na tom, že on ešte nie je hladný, v dôsledku
čoho je potom prirodzené, že deti inklinujú k druhému rodičovi, v tomto prípade matke, ktorá podľa
všetkého preferuje skôr demokratickejší spôsob výchovy, keď maloleté deti môžu o niektorých otázkach
spolurozhodovať, prípadne si sami voliť medzi niekoľkými možnosťami. Tento rozpor vo výchovných
štýloch je podľa názoru okresného súdu o to silnejší, že s matkou trávia neporovnateľne viac času, než

s otcom, a teda sú primárne zvyknuté na jej výchovný štýl a potom sa s výchovným štýlom otca nevedia
stotožniť. Zároveň okresný súd konštatoval, že znalkyňa síce v znaleckom posudku nekonštatovala
manipulatívne správanie matky voči maloletým deťom vo vzťahu k otcovi, avšak okresný súd nemohol
opomenúť fakt, že maloleté deti mali zjavne prevzaté určité vyjadrenia od „matky voči otcovi typu „onje taká povaha“, „on je milý iba chvíľu, potom musí byť po jeho ... “, čo deti tiež vnímajú v negatívnom
zmysle a sama znalkyňa pripustila, že sú týmto spôsobom deti matkou ovplyvnené, ale nedosahuje to
intenzitu manipulácie. Podľa okresného súdu je postoj maloletých detí k otázke styku za prítomnosti

matky, resp. bez jej prítomnosti ovplyvnený aj vyjadreniami samotnej matky, ktoré uvádzala maloletá
I., že jej mama hovorí, že bude s otcom sama, až keď bude staršia, resp. sama matka trvá na svojej
účasti pri styku, čo komunikuje aj voči maloletým deťom, a keďže deti matke dôverujú, môže takýto
postoj matky podľa názoru súdu vzbudiť u detí podvedomé obavy z prítomnosti otca. Okresný súd
poukázalnato,žeajznalkyňaprivýsluchupotvrdila,žejednýmzdôvodov,prektorýmôžudetipreferovať

tento spôsob realizácie styku s otcom, je fakt, že deti sú zvyknuté na matku, sú s ňou v dennodennom
kontakte, riešia s ňou každodenné problémy, naproti tomu s otcom nemajú vybudovaný taký blízky
vzťah, keďže dlhodobo nežijú s ním v spoločnej domácnosti, a preto aj pri realizácii styku s otcom sa
v prípade akéhokoľvek problému obracajú na matku a neriešia to s otcom. Zo znaleckého posudku,
najmä vo vzťahu k maloletej I., súdu prvej inštancie vyplynulo, že ešte úplne nespracovala rozchod
rodičov, túži po obnove ich vzťahu, a teda podľa názoru súdu aj tento fakt môže čiastočne prispieť k

tomu, že dieťa chce, aby boli všetci spolu, aspoň pri realizácii styku, i keď znalkyňa vzhľadom na vek detí
vyjadrila názor, že je takýto dôvod prekombinovaný a nezodpovedá ich mentálnej schopnosti. Okresný
súd poukázal na vyjadrenie znalkyne pri výsluchu, ktorá na otázku, či v rámci znaleckého skúmania
zistila nejaký objektívny dôvod, pre ktorý by mohla byť realizácia styku otca s maloletými deťmi bez
prítomnosti matky pre deti nebezpečná, uviedla, že takúto skutočnosť nezistila, ale poukázala na to,

že deti sa vyjadrovali v tom zmysle, že oni takúto potrebu prítomnosti matky pri styku teraz cítia a za
takýchtopodmienokstykneodmietajú,zainýchokolnostísihoteraznevediapredstaviť.Zároveňokresný
súd poukázal na vyjadrenie znalkyne na otázku, či by bolo vhodné začať realizovať styk s otcom bez
prítomnosti matky postupne počas kratších časových intervaloch a následne ho predlžovať tak, aby deti
mali možnosť zvyknúť si na nové situácie, s tým, že budú s otcom riešiť aj prípadné problémy, ktoré sa

pri realizáciu styku vyskytnú, ktorá uviedla, že podľa jej názoru to je otázka právna, nie odborná, ale že
je takáto predstava v rozpore so želaním detí, ktorú asociačne odmietli s tým, že podľa nej primárnym
faktorom, ktorý by mohol zmeniť postoj maloletých detí je ich vek, s prihliadnutím na ich mentálnu a
vôľovú vyspelosť, čo by malo zodpovedať veku detí približne od 2. stupňa základnej školy. Okresný súd
v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia samotnej maloletej I. pri rozhovore so znalkyňou na jej otázku,

že či by sa cítila bezpečne, keby tam mamina na chvíľu nebola, odpovedala „ja som s tatinom v pohode,
nebála by som sa, ale mamina nám hovorí, že tatino má iba svoj názor a ja s ním budem sama, až keď
budem staršia ...“, keď si predstavíš seba takto ako staršiu, že budeš s tatinom bez maminy, aká je to
pre teba predstava, maloletá uviedla „je to také v pohode, nič zlé, nič ma na tom nevyrušuje ...“.

12. Okresný súd konštatoval, že tvrdenia matky ohľadne údajného sexuálneho zneužívania detí formou
vyzliekania sa pred deťmi, ktoré mali byť prezentované ako hry alebo akékoľvek iné správanie otca aj
voči staršej dcére takéhoto charakteru, zostali len v rovine nepotvrdených tvrdení matky, neboli nijakým
spôsobom preukázané, keď jednak otec takéto svoje správanie absolútne popieral, rovnako tak maloleté
deti boli s týmito otázkami konfrontované v rámci znaleckého skúmania, a to tak v súdenej veci, ale aj

v rámci znaleckého skúmania vykonaného pred Okresným súdom Bratislava I. s tým, že ani v jednom
prípade sa nepotvrdilo, že by deti mali zachovanú takúto pamäťovú stopu na nejaké závadové hry s
otcom so sexuálnym podtónom, tieto sú im pripomínané práve matkou. Zároveň okresný súd prihliadol
k záverom, ktoré jednoznačne vyplynuli zo Znaleckého posudku č. 13/2022 K. O., ktorého súčasťou
bol aj znalecký posudok z vykonania phalopletyzmografického vyšetrenia otca, vypracovaný znalkyňou

N. B. P. F., N. zo znaleckej organizácie Experti forenznej psychológie, s.r.o., keď toto vyšetrenie otca
nezistilo prítomnosť sexuálnej úchylky, nebola uňho zaznamenaná reaktivita pri expozícii podnetov
znázorňujúcich obnažené objekty ženského pohlavia nedospelého detského a juvenilného typu, s tým,
že bolo konštatované, že otec je heterosexuál so záujmom o dospelé ženy. Rovnako žiadne z týchto
tvrdení matky maloletých detí podľa názoru okresného súdu neboli potvrdené ani z výsluchu staršej

dcéry navrhovateľa L. C., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok, ktorá rozhodne poprela akékoľvek
jeho nevhodné správanie so sexuálnym podtónom, či už voči sebe, ako i voči maloletým deťom I. a
G. s tým, že napriek námietkam právnej zástupkyne matky maloletých detí považoval okresný súd jej
výpoveď za dôveryhodnú, uveriteľnú, nenaučenú a nemal za to, že by jej výpoveď bola ovplyvnená jej
blízkym príbuzenským vzťahom s navrhovateľom, resp. faktom, že je zatiaľ na ňom finančne závislá.

Naopak okresný súd mal pochybnosti ohľadne konania manželky navrhovateľa, resp. jej tvrdení a
vysvetlení,prečopodalatrestnéoznámenienaotcamaloletýchdetíažtakmerpo3rokoch,odkedyodišla
zo spoločnej domácnosti, keďže v danom čase už nebola nijakým spôsobom pod jeho vplyvom, resp.
jej vysvetlenie ohľadne toho, prečo nepodala opravný prostriedok voči predmetnému uzneseniu OR PZBratislava III., odbor poriadkovej polície OO PZ Bratislava-Nové Mesto-Západ, ktorým bolo odmietnuté
toto jej trestné oznámenie, pokiaľ by ako matka mala vedomosť o tom, že otec môže byť pre ich maloleté
deti takýmto spôsobom nebezpečný. Okresný súd vyhodnotil jej vyjadrenia a konanie v logickom

rozpore.Akmatkamaloletýchdetípoukazovalanalekárskusprávutýkajúcusa maloletejI.zoseptembra
2023, vydanú B. K. I., psychiatrom pre deti a dorast, na ktorú odkazovala v súvislosti s psychickými
problémamistaršejdcéranavrhovateľaazároveňshodnotenímcharakterovýchvlastnostínavrhovateľa,
tak podľa okresného súdu z nej nebolo možné vyvodiť priamu príčinnú súvislosť, zároveň je táto neurčitá
ohľadnetoho,aképroblémymalimedzinimiexistovať,alehlavnezosprávynebolomožnézistiť,čivôbec

aprípadne,vakomrozsahusauskutočnilopriamevyšetreniemaloletejI.alebo,čiibalekárkavychádzala
zo znaleckého posudku vypracovanom v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, ktorý jej bol zrejme
predložený matkou maloletých detí. Okresný súd konštatoval, že ani ona v danom čase nezistila u
maloletej I. nejaké psychické problémy. Zároveň súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné doplniť
dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa výsluchom jeho bývalej manželky, ktorá by sa mohla vyjadriť
k správaniu jeho osoby v ich manželstve, keď považoval za postačujúce, že na okolnosti spolužitia s

navrhovateľom v rámci rodiny bola vypočutá dcéra navrhovateľa z prvého manželstva, ktorá s ním žila v
spoločnej domácnosti aj po rozvode manželstva jej rodičov, v podstate až do súčasnosti, pričom nemal
za to, že by v jej výpovedi existovali nejaké nezrovnalosti, resp. že by zostali otvorené nejaké otázky,
ktoré by následne potreboval súd prvej inštancie objasniť iným spôsobom.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, pre ktoré
by mal byť obmedzený styk otca s maloletými deťmi v tom zmysle, že by tento mal byť po neurčitý
čas upravený len za prítomnosti matky maloletých detí. Pokiaľ aj znalkyňa uvádzala v rámci svojho
výsluchunapojednávaní,žepodľajejnázoruhlavnýmdôvodom,prektorýmaloletédetinaterazpreferujú
realizáciu styku otca za prítomnosti matky, je ich ambivalentný vzťah k otcovi, teda, že na jednej strane

deti po otcovi túžia, obe sa vyjadrovali, že chcú s ním tráviť viac času, ale na druhej strane majú voči
otcovi obozretný rešpekt a v prípade, že sa pri realizácii styku otca s deťmi vyskytne nejaký problém,
snažia sa ho riešiť prostredníctvom matky. Podľa okresného súdu ide o dlhodobo neudržateľný stav a
považoval za prirodzené, že aktuálne maloleté deti preferujú stav, na ktorý sú dlhodobo zvyknuté s tým,
že si deti postupne budú zvykať na situáciu, keď nebude vždy pri styku prítomná aj matka a naučia sa

odkomunikovať svoje potreby a požiadavky s otcom maloletých detí bez toho, aby do toho vstupovala
matka, resp. aby vystupovala ako prostredník medzi nimi. Zároveň mal za to, že týmto spôsobom sa
deti naučia aj vo vzťahu k otcovi vymedziť, v prípade potreby, a to aj vzhľadom na ich vek a tiež fakt,
že aj v predmetnom znaleckom posudku je vo vzťahu k matke maloletých detí uvádzané, že pokiaľ
matka deťom poskytuje nejaké informácie o otcovi, ktoré nie sú pozitívne, nedeje sa tak za účelom

toho, aby si deti vytvorili k otcovi negatívny vzťah, ale motívom má byť naučiť deti rozpoznávať prípadnú
nevhodnosť prejavov, resp. budovať v nich schopnosť odmietať a pomenovať nevhodné. S poukazom
na tieto skutočnosti okresný súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako vyjadril vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, teda určil postupný časový harmonogram, aby bol deťom poskytnutý priestor
postupne si zvyknúť na zmenu tak, aby odlúčenie detí od matky bolo postupné a prirodzené, s tým, že v

podstate až po 1 a 1/2 roku (18 mesiacoch) by sa styk otca s maloletými deťmi mal realizovať už výlučne
bez prítomnosti matky, a to aj počas dlhšieho časového obdobia, t.j. letných a vianočných prázdnin, s
tým, že v tom čase by mala maloletá I. mať už 11 rokov, resp. maloletá G. 9 rokov.

14.Okresnýsúdmalzato,žetakátoúpravastykuotcasmaloletýmideťminiejevrozporesichnajlepším

záujmom, a to aj za predpokladu, že otec maloletých detí začne v plnom rozsahu využívať súdom určený
čas na styk s maloletými deťmi, jednak do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle
doteraz platného a vykonateľného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. a následne aj v
zmysle tohto súdneho rozhodnutia tak, aby maloletým deťom bolo umožnené využiť v celom rozsahu
dané prechodné obdobie a stotožniť sa so zmenami, ktoré to prinesie. V konečnom dôsledku súd prvej

inštancie vyjadril očakávanie, že sa obnoví aj vzťah nevlastných súrodencov k maloletým deťom resp.
maloletých detí k nevlastným súrodencom, čo bude tiež pre ne obohacujúce a obdobne to platí aj
pokiaľ ide o vzťah so starými rodičmi z otcovej strany, keďže podľa okresného súdu rozvíjanie rodinných
vzťahov aj v rámci širšej rodiny je vždy na prospech maloletých detí.

15. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že ak navrhovateľ namietal formálne nedostatky predmetného
znaleckého skúmania vrátane Znaleckého posudku č. 3/2024 vypracovaného Ústavom pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o. zo dňa 15.08.2024, že na webovej stránke www.justice.gov.sk
je B. M. M. uvádzaná ako znalec predmetného znaleckého ústavu, resp. jeho člen s tým, že aj Ústavpre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o. svojim podaním zo dňa 30.12.2024 okrem
iného na výzvu súdu výslovne uviedol, že B. M. M. je zapísaná ako znalec ich znaleckého ústavu.
Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej spochybňoval fakt, či dotyčná

bola zapísaná ako znalec tohto znaleckého ústavu v čase podania predmetného znaleckého posudku,
okresný súd poukázal na vyjadrenie znalkyne, ktorá na pojednávaní uviedla, že aj v súčasnosti, aj v čase
vypracovania predmetného znaleckého posudku bola členkou tohto znaleckého ústavu, a to konkrétne
od mája 2023, s tým, že ako fyzická osoba je zapísaná ako znalec od roku 2008. Na upresnenie uviedla,
že členkou tohto znaleckého ústavu je od momentu podpisu spoločenskej zmluvy s týmto znaleckým

ústavom s tým, že následne súd ešte podaním zo dňa 19.03.2025 znalecký ústav požiadal predložiť
predmetnú spoločenskú zmluvu, resp. iným spôsobom preukázať odkedy je B. M. M. znalkyňou, resp.
členkoutohtoznaleckéhoústavu,vreakciinačoK.B.e-mailomdňa27.03.2025(porozhodnutívsúdenej
veci) potvrdil, že B. M. M. je spoločníčkou Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii,
s.r.o. od 15.06.2023 s odkazom o dohľadateľnosti tohto údaju na stránke Q., resp. je uvedená aj v
zozname znalcov spoločníkov znaleckého ústavu, tiež s odkazom na uvedenú webstránku Ministerstva

spravodlivosti SR.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 57, § 58 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko pre iné rozhodnutie nezistil dôvody.

17. Proti tomuto rozsudku, a to výroku III., v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých
detí prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP (č.l.
535-545 spisu), ktorá ho žiadala zrušiť, vec v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uviedla, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky pre rozhodnutie odôvodňujúce. Namietala, že predložený dôkaz –
fotografia č.l. 197 zo dňa 17.10.2021 zaznamenala otca stojaceho pred maloletými deťmi v spodných
nohaviciach/slipoch a tričku v snahe názorne ukázať ako vyzerá striptíz. Dieťa sa podľa fotografie
nachádza v bezprostrednej blízkosti otca, v čase keď sa venuje „intímnej“ situácii s potenciálom narušiť
zdravý vývoj maloletých detí, ktorú otec sám označil ako striptíz. Podľa odborných psychologických

poznatkov takéto situácie vedú k zmäteniu v chápaní fyzických hraníc, intimity a dôvery a ak sa opakujú,
sú traumatizujúce - pretože exhibicionizmus je forma bezkontaktného sexuálneho násilia. Poručenský
súd pri svojom rozhodovaní musí vychádzať z povinnosti zabezpečiť deťom ochranu a starostlivosť
nevyhnutnú pre ich blaho. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí musí zahŕňať aj vyhodnotenie
ich bezpečnosti. Namietala, že okresný súd nevzatím tohto dôkazu do úvahy, jeho nevyhodnotením,

jeho ignorovaním, porušil právo matky na spravodlivý súdny proces, pretože ide o veľmi závažný
a jednoznačný dôkaz o cielenom exhibicionizme otca pred maloletými deťmi v podobe núteného
sledovania obnažovania dospelej osoby, resp. vážne narušenie hraníc intimity maloletých detí. Ak
okresný súd tento dôkaz vyhodnotil ako ničím nepreukázané tvrdenie matky, tak ide nielen o vážne
porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ale aj o závažné porušenie zákonného kritéria najlepšieho

záujmu maloletého dieťaťa. Ďalej namietala, že okresný súd nevzal do úvahy ďalšie podstatné dôkazy,
a to vykonaný FAST test v znaleckom posudku N. O., WhatsApp komunikáciu matky s matkou staršej
dcéry L., lekársku správu psychiatričky B. I., odporúčania znalcov v oblasti psychológie, ktorí vykonali
dôkazné znalecké vyšetrenie maloletých detí a rodičov. Podľa názoru matky okresný súd pri svojom
rozhodovaní nebral do úvahy najlepší záujem maloletých detí, ich názor, želanie, odporúčania znalcov

a navyše rozhodol nad rámec toho, čo zákonný rodič - otec v konaní žiadal vo svojom návrhu, a to upraviť
styk s maloletými deťmi bez prítomnosti matky každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Až
na ostatnom pojednávaní navrhol upraviť jeho styk s deťmi každý nepárny víkend od soboty do nedele,
počas Vianoc a letných prázdnin. Otec svojim návrhom určil limit, koľko je ochotný sa s maloletými
deťmi stretávať a okresný súd rozhodol nad rámec tohto návrhu, resp. nad rámec toho času. Namietala,

že v danej situácii ide aj o vážny zásah okresného súdu do práva matky na rodinný život podľa Čl.
41 ods. 4 Ústavy SR, pretože ona musí svoj vlastný čas strávený s deťmi rozbiť/venovať príprave
detí na styk s otcom, zatiaľ čo otec nežiadajúci tak veľký rozsah styku, tento styk nemusí využiť. Hoci
CMP umožňuje súdu vo veciach maloletých rozhodovať aj nad rámec návrhov účastníkov, tak podľa
matky súd musí teda rešpektovať maximálne toľko styku, koľko oprávnený rodič požaduje a nesmie

rozhodnúť mimo návrhov rodičov, v podstatných záležitostiach dieťaťa, kam patrí aj zverenie či úprava
styku s maloletými deťmi, ak by tým došlo k zásahu do rodičovských práv alebo k porušeniu najlepšieho
záujmu dieťaťa, v ktorej súvislosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 216/2018. Ďalej namietala,
že súd prvej inštancie pri určení úpravy styku nerozhodol na základe aktuálne zisteného skutkovéhostavu, ale na základe špekulatívnych predpokladov o budúcom vývoji. Rozložením úpravy styku otca
s maloletými deťmi na obdobie 19-tich mesiacov prejudikoval stav, o ktorom nemôže mať v čase vydania
rozsudku žiadnu vedomosť. Podľa matky postupný časový harmonogram súdom nastaveného styku

porušuje zásadu zisťovania skutočného stavu vec tak, ako je upravená v § 35 CMP a v § 217 ods.
1 CSP, keď mal okresný súd znaleckými posudkami N. O. a B. M. a priamou výpoveďou znalkyne
B. M. preukázané, že pokiaľ súd zvažuje určiť styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky
„je to predstava, ktorá je v rozpore so želaním detí, čo deti asociačne odmietli“. Napriek znaleckému
odporúčaniu a stanoveniu spodnej vekovej hranice maloletých detí okresný súd rozhodol o úprave styku

otca s deťmi bez prítomnosti matky od tretieho mesiaca od právoplatnosti rozsudku, čo je v rozpore so
súdom zistenou skutočnosťou, a tak prejudikoval budúci stav bez dostatočného dôkazného základu.
Matka poukázala na psychologickú správu B. I. majúc za to, že otec už psychiku jedného dieťaťa
svojím výchovným vplyvom zničil. Uviedla, že prioritou poručenských súdov je maloleté dieťa chrániť,
a nie ho za cenu práva rodiča na výkon rodičovských práv, vystaviť potencionálnemu nebezpečenstvu.
Poukázala na inštitút podstatnej zmeny pomerov, ktorý slúži pre rozhodovanie v čase, keď už zistený

skutkový stav nezodpovedá pomerom medzi účastníkmi konania upravený v § 26 Zákona o rodine.
Podľa matky súd musí ponechať maloletým deťom priestor, aby sa v prípade zmeny pomerov mohli
samé vyjadriť k otázke úpravy ich styku s otcom, a nie prejudikovať budúci stav, bez dostatočného
dôkazného základu. Ďalej matka namietala, že okresný súd vykonal eklektický a neopodstatnený výber
dôkazov smerujúci k jednostranným záverom, bez komplexného zhodnotenia všetkých relevantných

skutočností. Znalkyne N. O. a B. M. pri znaleckom vyšetrení, na základe vlastných vedeckých zistení,
posúdili riziko a stanovili najprimeranejšiu mieru intervencie, v záujme ochrany maloletých detí, v záujme
ichbezpečnéhovýchovnéhoprostredia,ktoroujeprítomnosťmatkypočasstykuotcasmaloletýmideťmi.
Oba znalecké posudky nezávisle konštatujú, že z titulu osobnostných vlastností otca, ktoré majú vplyv
na jeho rodičovstvo, styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky nie je možné odporučiť. N. O.,

N. uzavrela, že otec nemá ťažkosti v oblasti poruchy koordinácie sexuálne motivačných systémov, ale
voblastiosobnosti.Vplyvotcovýchliberálnychnázorov,akoichdetekovalipsychodiagnostickémetodiky,
môže byť pre maloleté deti škodlivý. Znalkyňa uvádza, že aj keď u otca nevyšla pozitívna sexuálna
deviácia, v hodnotení ostatných psychodiagnostických metód sú jeho výsledky prekračujúce normu, sú
výrazne signifikantné, oproti bežnej populácii, čo ovplyvňuje jeho rodičovstvo a preto nie je možné jeho

styk s maloletými deťmi, bez prítomnosti matky odporučiť. K nesprávnemu skutkovému zisteniu dospel
podľanázorumatkyokresnýsúdajtým,žebezvykonanéhodokazovania–zisťovanianázorumaloletých
detí v spojitosti s otázkou, či by si vedeli predstaviť styk s otcom bez prítomnosti matky v dlhších
časových úsekoch, sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia odvoláva na názor maloletej I., ktorá na
otázku znalkyne, či by sa cítila bezpečne, keby tam mamina na chvíľu nebola, sa opiera okresný súd

v odôvodnení rozsudku, hoci maloletá odpovedá na neprítomnosť matky z pohľadu krátkeho časového
úseku, považovala odvolateľka za deinterpretáciu názoru maloletého dieťaťa. Matka namietala absenciu
takého odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu k výroku III., kde by sa okresný súd vyporiadal
skľúčovýmiargumentmiadôkazmi,čímdošlokporušeniu jejzákladnýchprávnasúdnuochranuapráva
naspravodlivýproces. Napadnutýrozsudokpovažovalazanepreskúmateľnýakonaniezaťaženévadou

zmätočnosti. Nevyhodnotenie kľúčového dôkazu a neriadenie sa závermi znaleckých posudkov matka
maloletých detí považovala za procesné pochybenie okresného súdu majúce zásadný vplyv na výsledok
rozhodnutia a zároveň za výrazný zásah do práv maloletých detí. K tvrdeným skutočnostiam, k dôkazom
a dôkaznej situácii matka maloletých detí doplnila v podanom opravnom prostriedku chronológiu spolu
so súvisiacimi skutočnosťami.

18. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec (č.l. 572 -576 spisu), ktorý v plnej miere
súhlasil s rozsudkom okresného súdu a aj s jeho odôvodnením. Mal za to, že súd sa dostatočne
vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami, zaujal správne skutkové a právne závery a rozsudok
odôvodnil stručne, ale dostatočne výstižne. V dvoch súdnych konaniach vo vzťahu k maloletým dcéram

(konanie pred OS BA I a pred OS Zvolen) boli vypracované dva znalecké posudky. Jedným bol posudok
K. N. K. O., N., v rámci ktorého bolo vykonané aj sexuologické vyšetrenie otca a druhým posudok ústavu,
ktorý vyhotovila B. M. M.. Za objektívnejší posudok považoval otec maloletých detí posudok K. N. K.
O., N., aj keď ide o znalecký posudok znalca vo vzťahu k znaleckému posudku ústavu. Keďže posudok
ústavu nebol podľa názoru otca vo vzťahu ku prvému posudku kontrolným posudkom, mal za to, že

pri posudzovaní veci možno vychádzať z obidvoch znaleckých posudkov. O osobnosti matky uviedla
znalkyňa N. K. O., N. aj také skutočnosti, kde ju označila ako manipulatívnu, prejavujúcu hysterické
tendencie a skrývanú hostilitu a agresivitu, či prejavujúcu neprimeranú reakciu na bežné udalosti,
ktoré povahové črty podľa názoru otca naznačujú, prečo nie je vhodné, aby sa stretával s deťmi v jejprítomnosti. Jedným z matkou vytýkaných incidentov bolo, že sa otec po celom dni strávenom, ako
právny zástupca v obleku vyzliekol do spodného prádla, lebo je to podľa matky nevhodné. Poukázal,
že už v konaní pred OS BA I. súhlasil so zverením detí matke a toho istého sa držal aj teraz, pričom

zvýraznil, že chce byť s deťmi viac a bez „dozoru“ matky, ktoré stretnutia za jej prítomnosti majú na deti
len negatívny vplyv. Poprel matkou tvrdený „striptíz“ pred očami maloletých detí, i ostatné tvrdenia o tzv.
„nevhodnom“ správaní, ako aj obvinenia zo sexuálneho zneužívania. Poukázal na výsledok trestného
konania - uznesenie o odmietnutí trestného stíhania, proti ktorému matka nepodala sťažnosť, aj na
prvý posudok, kde znalkyňa jasne uviedla, že otec maloletých detí je orientovaný heterosexuálne na

dospelé ženy. Námietku matky, že výpoveď dcéry L. z prvého manželstva je nevieryhodná a účelová,
považoval za účelovú a nepreukázanú. Dcéra sa vyjadrila, že pozná účastníkov, ale jej to neznemožňuje
vypovedať pravdivo, potvrdila, že ju finančne podporuje, ale tiež to nemá vplyv na jej výpoveď. Pritom vo
výpovedi o otcovi nevypovedá len pozitívne. Okrem toho právna zástupkyňa matky mala možnosť klásť
jej pri výsluchu otázky a bolo ich z jej strany dosť, pričom L. vypovedala jednoznačne, nevyhýbala sa
odpovedi, odpovedala na každú položenú otázku. Dôkaz nemožno odmietnuť len preto, že nevyhovuje

predstave účastníka konania. Pokiaľ matka poukázala aj na lekársku Správu - nález B. K. I. zo dňa
03.09.2023, mal za to, že okresný súd správne zhodnotil tento nález ako nejasný a nemožno z neho
zistiť, z akých podkladov pri jeho podaní lekárka vychádzala. V žiadnom prípade z neho nevyplýva, že
otec je „sexuálny predátor“ alebo, že sa dopustil akéhokoľvek zneužívania detí. Ak chcela lekárka podať
nezávislú správu, bolo vhodné, aby oslovila aj otca maloletých detí a požiadala aj o jeho stanovisko

a pohľad na vec, čo však neurobila. Matka účelovo išla za lekárkou, ku ktorej práve chodí dcéra L.,
pričom to odôvodnila potrebou vyšetrenia dcéry I., s ktorou však bola u tejto doktorky len tento jeden raz
(podľa matky vraj dcéra I. terapiu nepotrebovala). Vo vzťahu ku komunikácii medzi matkou a bývalou
manželkou cez WhatsApp namietal, že mu nie je jasné, čoho sa týka, i o 4 roky staré správy, ktoré
matka mohla predložiť už omnoho skôr, preto žiadal na ne ako „novotu“ neprihliadať. K podanému

trestnému oznámeniu a matkiným tvrdeniam o sexuálnom zneužívaní uviedol, že s nimi matka prišla až
na pojednávaní o zverení detí dňa 19.11.2021, teda po 5 rokoch od svadby, a to až po rozchode. Už
len táto samotná skutočnosť preukazuje podľa otca účelovosť matkiných tvrdení. Jej konanie považoval
za špekulatívne a zároveň manipuláciu. Vyšetrovateľ v popisovanom konaní nevidel ani len priestupok,
preto vec odmietol. Na otázku sudkyne na pojednávaní dňa 26.06.2023, nekonanie matky v trestnej veci,

zdôvodnila jej právna zástupkyňa, že „nestihla podať v lehote sťažnosť“, ale zároveň „nechcela otca
kriminalizovať“, teda jedno vylučuje druhé. Zároveň, záujem „nekriminalizovať“ otca prejavila účelovo až
vtedy, keď dosiahla rozhodnutie o zverení detí, ktorú skutočnosť okresný súd matke aj vytkol. Za týchto
okolností správne pokladal jej tvrdenia vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu, či akémukoľvek inému
nevhodnému konaniu voči dcéram, za nepreukázané. Doplnil, že po dobu takmer 6 rokov mohol byť

s deťmi sám a matka maloletých detí s tým nemala žiadny problém. Podotkol, že rozpor v manželstve
nevznikol kvôli tomu, že by mal mať nejaké nevhodné povahové rysy, či sa nevhodne správať. V
skutočnosti problém nastal preto, že sa odmietol odsťahovať s matkou zo D. do H. a bývať tam (čo
potvrdila vo výpovedi aj dcéra L.). Bolo to len rozhodnutie matky odísť preto, že mala lepšie pracovné
príležitosti v H., ktorým konaním znemožnila styk spoločných dcér s deťmi otca z prvého manželstva.

Rodičia otca svoje vnúčatá nevideli už niekoľko rokov. V obidvoch znaleckých posudkoch pritom možno
nájsť skutočnosti svedčiace o tom, že maloleté dcéry z otca strach nemajú, a že s ním chcú byť a
nerozumejú ani tomu, prečo by sa s nimi nemohol stretávať aj bez prítomnosti matky. Z vyšetrenia detí
nevyplývajú žiadne obavy detí zo spoločných stretnutí, a to aj bez prítomnosti matky. Zo znaleckého
posudku K. N. K. O., N. vyplýva, že matka sama má také isté, či veľmi podobné vlastnosti ako otec detí,

a pritom môže mať deti zverené a otec sa s deťmi nemôže stretávať bez prítomnosti matky. Vychoval
už dve deti, a to L., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX. Bývalá manželka na otca maloletých
detí nikdy nepodala trestné oznámenie pre akýkoľvek skutok sexuálneho charakteru voči deťom z
prvého manželstva, nikdy takéto niečo ani netvrdila. Vyjadril, že ak bol schopný vychovať spolu s prvou
manželkou dve deti, ktoré aj po rozvode u otca bývali a aj stále bývajú, je spôsobilý aspoň sa stretávať

s maloletými dcérami z druhého manželstva. Poukázal na kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je
potrebné posudzovať predovšetkým z postojov a názorov samotného dieťaťa. V súčasnej praxi sa však
častokrát prihliada skôr na prianie jedného z rodičov, či už je ním matka alebo otec, ktorý do dieťaťa
premieta to, čo by chcel on a potom sa snaží túto projekciu do dieťaťa vydávať za názor dieťaťa, ktorý
vznikol bez jeho pričinenia. Ak matka uviedla, že okresný súd určil styk vo väčšom rozsahu ako žiadal,

tak doplnil, že v skutočnosti okresný súd rozhodol v záujme maloletých detí, pretože takáto možnosť je
v tomto konaní zákonom prípustná. Okrem toho dlhší styk a styk bez matky nastane až po dlhšej dobe
a v čase, kedy budú deti vo veku, kde už je podobný styk v konaniach bežne nariaďovaný. Podľa otca
by matke nové konanie vyhovovalo, pretože pri jej obrane by trvalo roky a s deťmi by sa stretol azdaaž v čase, keď budú plnoleté. Záverom vyjadril, že s deťmi sa od pojednávania na OS Zvolen, ktoré
sa konalo dňa 19.03.2025, stretol len raz, a to dňa 27.04.2025. Mimo tohto času otcovi styk s deťmi
nebol umožnený, pričom matka spravidla oznámila, že dievčatá už majú iný program. Je teda zrejmé,

že matka jedno tvrdí a robí druhé. Ak by skutočne mala záujem, aby s deťmi bol, zorganizovala by to
tak, aby s deťmi byť mohol. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, náhradu trov konania nežiadal.
19. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka v podaní zo dňa 16.06.2025 (č.l. 600
- 601 spisu), ktorá sa pridržiavala všetkých vyjadrení uvedených v podanom odvolaní a odkazujúc na
všetky dôkazy uvedené v podanom odvolaní, zotrvala na odvolacom návrhu, aby odvolací súd výrok

III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

20. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie matky k vyjadreniu otca zaslané navrhovateľovi - otcovi
maloletýchdetí(č.l.618spisu)akolíznemuopatrovníkovi(č.l.616spisu),ktorísakpodanémuvyjadreniu
matky nevyjadrili.

21. Do momentu konania a rozhodovania krajského súdu ďalšie vyjadrenia nenasledovali.

22.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalvecnazákladevčaspodanéhoodvolania
oprávnenou osobou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. §

385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
si to dôležitý verejný záujem v spojení s ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku III. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách provinštančného konania potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých
detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/90/2025-641 zo dňa 02.12.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v

zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 02.12.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

24. Za rešpektovania ustanovenia § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie

bolo odvolanie podané matkou maloletých detí proti výroku III. rozsudku, ktorým bol upravený styk otca
s maloletými deťmi.

25. Pokiaľ išlo o výroky I. a II. rozsudku okresného súdu, ktorými súd manželstvo navrhovateľa - otca
maloletých detí a manželky - matky maloletých detí rozviedol a schválil dohodu rodičov maloletých

detí, o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať a
spravovať ich majetok, o úprave vyživovacej povinnosti otca, tak tieto podľa obsahu odvolania matky
neboli napadnuté odvolaním, neboli namietané, preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zostal
nedotknutý. Odvolací súd len k úplnosti dodáva k odvolaním nenapadnutým výrokom I. a II., že nezistil
ani ich nesprávnosť.

26. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostal len výrok III. týkajúci sa úpravy styku
otca k maloletým deťom, krajský súd účastníkov konania označoval prioritne termínmi otec a matka; a
nie aj termínmi manželka, resp. navrhovateľ.

27. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie matky voči výroku III. rozsudku okresného súdu
a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu
odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť
pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého
obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľka - matka maloletých detí nevzniesla

žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene
písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalinoproti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn.
3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).

28. Základom odvolania matky bol nesúhlas s výrokom III. rozsudku okresného súdu o úprave styku
otca s maloletými deťmi, a preto predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie týmto napadnutým výrokom.

29. Primárne krajský súd uvádza, že vo vzťahu k napadnutému výroku III. rozsudku základom jeho

rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného
súdu v tejto časti a odôvodnením k nemu sa viažucim, na ktoré odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku
krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje,
pretože je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP
sa však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľky
uvedenými v podanom odvolaní.

30. Za nedôvodnú odvolací súd posúdil námietku matky o nedostatočnom vysporiadaní sa

s predloženými listinami v konaní (najmä fotografiou zo dňa 17.10.2021, č.l. 197 spisu) a s tým súvisiacu
nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia viažuce sa k výroku III. rozsudku. Dáva
do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako
aj právnej stránky rozhodnutia. Už z ustálenej judikatúry, z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania. Po odvolacom prieskume je potrebné konštatovať, že v danej veci sa nejedná
o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí pod R 2/2016. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie viažuce sa k odvolaním napadnutému výroku III. rozsudku o úprave styku otca
s maloletými deťmi (ktoré je hľadaním spravodlivého riešenia vzniknutej situácie) obsahuje všetky
zákonné náležitosti, zodpovedá štruktúre odôvodnenia vyžadovanej ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
Okresný súd uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný

význam pre rozhodnutie, dostatočne sa vyporiadal s touto časťou predmetu konania a jeho účelom,
z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich
podstatný význam pri rozhodovaní o úprave styku maloletých detí s rodičom (otcom), do ktorého
osobnej starostlivosti neboli zverené. Prijatá úvaha súdu prvej inštancie k skutočnostiam podstatným
pre rozhodnutie o úprave styku maloletých detí s rodičom, do ktorého starostlivosti neboli zverené,

nevykazuje nesúlad prijatých záverov s vykonaným dokazovaním.

31. K námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu, po oboznámení sa s obsahom celého
spisového materiálu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru,

že tento odvolací dôvod nebol naplnený. Okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu,
potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy,
pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní
dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade s Čl. 10 CMP a so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť,

že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
konania,prípadneneboliinakpreukázanépočaskonania.Rovnakonemožnokonštatovať,žebyokresný
súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými
dôkazmi alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal materiálnej pravde, tak, ako je zmyslami
vnímateľná, a teda objektívne preukázateľná (skutočný stav veci).

32. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací
súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri
rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávneinterpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikuje. Po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že takáto
situácia v danej veci nenastala. Okresný súd pri svojom rozhodnutí napadnutým výrokom III. vychádzal

najmä zo zákonnej úpravy ustanovení § 36 ods. 1, § 28 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval
a v situácii, kedy mal preukázané, že rodičia maloletých detí sa na styku otca (ktorému maloleté deti
neboli zverené do osobnej starostlivosti) s maloletými nedohodli a rodičia zhodne nevyhlásili, že styk
upraviť nežiadajú, bolo potrebné o úprave styku otca s maloletými deťmi rozhodnúť autoritatívnym
súdnym rozhodnutím (§ 24 ods. 5 per analogiam v spojení s § 25 Zákona o rodine)

33. Pokiaľ ide o výrok III. odvolaním matky napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie upravil
styk otca s maloletou I. a maloletou G., krajský súd zdôrazňuje, že hmotnoprávny predpis vzťahujúci
sa na posudzovaný prípad predpokladá ingerenciu a opatrenie súdu pre prípad, že sa rodičia na styku
nedohodnú. Takéto rozhodnutie má byť výsledkom komplexného posúdenia všetkých okolností prípadu
vzáujmedosiahnutiaoptimálnehostykuprirešpektovanínajlepšiehozáujmudieťaťa.Každérozhodnutie

o styku je hľadaním spravodlivého riešenia, a preto ustanovenie § 25 Zákona o rodine je nutné
interpretovať tak, že rozhodovanie o styku zahŕňa všetky do úvahy prichádzajúce možnosti v záujme
dosiahnutia najoptimálnejšieho riešenia zohľadňujúceho špecifické okolnosti danej veci (primerane
Nález Ústavného súdu SR spisu sp. zn. III. ÚS 273/2020).

34. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti (v prejednávanej veci otec maloletých detí),
má taktiež právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa/-tí, v starostlivosti o ne i na
budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami
z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom/- deťmi. Je
pritom potrebné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia

sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom (§ 25
ods. 1 Zákona o rodine) a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní
o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný
stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako
aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery,

vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť.

35. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru vyjadrenému v odseku
16. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý v plnom rozsahu zdieľa aj odvolací súd, že nebol zistený
nijaký objektívny dôvod, pre ktorý by mohla byť realizácia styku otca s maloletými deťmi, a to vo

vyjadrenom období, t.j. od 3. kalendárneho mesiaca v určenom čase, bez prítomnosti matky pre deti
nebezpečná. Pokiaľ matka namietala, že okresný súd neprihliadol na vyjadrenie znalkyne B. M. na
pojednávaní pri jej výsluchu, že pokiaľ súd zvažuje určiť styk otca s maloletými deťmi bez prítomnosti
matky „je to predstava, ktorá je v rozpore so želaním detí, čo deti asociačne odmietli“, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie argumentáciu znalkýň N. O. a B. M. v podaných znaleckých posudkoch

i vyjadrenie znalkyne B. M. na pojednávaní pred okresným súdom komplexne posúdil, nebol však
povinný bez ďalšieho odporúčanie znalkyne ohľadom úpravy styku prevziať do rozhodnutia. Súd totiž,
na rozdiel od znalca, je povinný zohľadňovať pri vyslovení svojho záveru podstatne širšie spektrum
okolností ako znalec a zároveň rešpektovať pri rozhodovaní o úprave styku ďalšie súvislosti, relevantné
právne predpisy a judikatúru, čo znalecká činnosť nezahŕňa. Inak povedané, znalkyne pri vyslovovaní

svojich záverov nemuseli zohľadňovať množstvo takých faktorov, ktoré okresný súd pri rozhodovaní o
úprave styku zohľadňovať musel, k čomu sa podrobne vyjadril v odseku 16. odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

36. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením odvolateľky, že súd prvej inštancie pri vyjadrení rozsahu

styku vychádzal zo špekulatívneho predpokladu o budúcom vývoji, a tým konal v rozpore so zásadou
zisťovania skutočného stavu veci podľa § 35 CMP, resp. v rozpore s § 217 ods. 1 CSP, uvádza, že časový
harmonogram úpravy styku otca s maloletými deťmi bol založený na rozsiahlom dokazovaní v konaní,
na ktoré nadviazal okresný súd v odseku 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde správne vyjadril
i potrebu postupnej adaptácie maloletých detí na samostatný kontakt s otcom, a to najprv počas 1. a 2.

mesiaca v prítomnosti matky, počas 3. až 9. mesiaca v určený čas v prítomnosti matky a určený čas v jej
neprítomnosti a až od 10. kalendárneho mesiaca v jej neprítomnosti. Práve skutočnosť, že okresný súd
stanovil postupne rozvíjajúci sa rozsah styku, nie je prejavom neodôvodnenej špekulácie, ale metódoureflektujúcou aktuálne zistené pomery detí a ich najlepší záujem (Čl. 5 Zákona o rodine), pričom ide o
úpravu, ktorá zostáva modifikovateľná v budúcnosti, ak by si to zmenené pomery vyžadovali.

37. Pokiaľ odvolateľka namietala prekročenie rámca pôvodného návrhu otca okresným súdom a zásah
do jej práva na rodinný život vyjadreného v Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, odvolací súd konštatuje, že
v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 111 písm. d) CMP) nie je súd viazaný rozsahom
návrhu rodičov maloletých detí, ale je povinný rozhodovať ex offo o úprave styku v takom rozsahu,
ktorý primerane zodpovedá potrebám maloletých a ich najlepšiemu záujmu. Nemožno preto súhlasiť

s matkou, že okresný súd prekročil zákonom daný rámec rozhodovania tým, že styk upravil v širšom
rozsahu, než bol ( pôvodne) navrhnutý otcom v podanom návrhu. Zároveň prípadné zvýšené zaťaženie
matky prípravou detí na styk je legitímnym následkom rodičovských povinností a nepredstavuje
neoprávnený zásah do jej garantovaného práva na rodinný život, keďže toto právo je nutné vyvažovať
rovnakým právom detí na rodinný život, resp. kontakt s otcom, ktorému neboli zverené do osobnej
starostlivosti, a preto odvolací súd i uvedenú argumentáciu matky považoval za nedôvodnú.

38. Krajský súd poukazuje na to, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným

rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má
právonato,abydostalopríležitosťrozvíjaťsvojvzťahkukaždémuzrodičovaprejaviťsvojecityskutočne
slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č.
36141/97).

39. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že otec ako rodič, ktorému maloleté
deti neboli zverené do starostlivosti, má právo podieľať sa na ich výchove, v starostlivosti o nich i na
budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami
z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia
sa neskôr len ťažko napráva. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku dostatočne zvážil

okolnosti na strane maloletých detí s ohľadom aj na doposiaľ upravený spôsob a rozsah styku, ako
aj tvrdenia matky súvisiace s konaním otca, pre ktoré podala i trestné oznámenie, ktoré podrobne
opísala v podanom opravnom prostriedku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v preskúmavanej veci
je prvoradý predovšetkým záujem dieťaťa/-tí, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie, a to za
rešpektovania ich práv. Nepochybne je v záujme maloletých detí, aby udržovali rodinné zväzky s otcom,

a tieto mohli nerušene rozvíjať i bez prítomnosti matky, keďže je zrejmé, že maloleté deti majú radi
obidvoch rodičov a zároveň majú právo na to, aby dostali príležitosť budovať a rozvíjať svoj vzťah
i k otcovi, a to i bez prítomnosti matky postupne a v rozsahu, ako vyjadril okresný súd vo výroku III.
napadnutého rozsudku.

40. Odvolací súd pripomína, že obaja rodičia majú rozhodujúcu úlohu vo výchove detí a obaja majú
právo vychovávať deti. Dáva do pozornosti, že maloleté deti vnímajú a všímajú si postoje rodičov,
ktoré postoje im sprostredkovávajú hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré môžu negatívne vplývať na
ich sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v budúcnosti. Maloleté deti I.
a G. si museli zvyknúť na zmenenú situáciu v ich živote, t.j. že rodičia spolu nežijú, na ktorú sa podľa

záverov znaleckého posudku adaptovali, majú pozitívne väzby k obom rodičom, t.j. aj k otcovi. V tejto
súvislosti apeluje na rodičov, aby napriek rozpadu ich manželského spolužitia obaja aktívne pristupovali
k udržiavaniu a rozvíjaniu emočných rodičovských väzieb a hoci ich partnerský vzťah v konečnom
dôsledku nebol/ nie je ,,úspešný“, naďalej zostávajú rodičmi maloletých detí a ich (ešte viac prirodzenou
morálnou, než právnou) povinnosťou je vynaložiť všetko úsilie na to, aby maloleté deti čo najmenej

pocítili fakt, že nevyrastajú už v spoločnej domácnosti s oboma svojimi rodičmi. Je potrebné si uvedomiť,
že deti majú radi oboch rodičov rovnako, k čomu je zo strany rodičov potrebné prispôsobiť správanie
a vnímavosť.

41. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne
posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľka -
matka maloletých detí v podanom odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť kzrušeniu, resp. zmene rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre
iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.