Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-64Cpr/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202706
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1321202706.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Z.. G.

D., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom J. XXX/XX, D. S., proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária Kohútová Bérešová,
spol. s r. o., IČO: 54 228 956, so sídlom Štefánikova 18, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď zo dňa 12.01.2021, daná žalovaným žalobcovi dňa 19.01.2021, je neplatná.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 26.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná žalovaným zo dňa
12.01.2021 je neplatná a že jeho pracovný pomer aj naďalej trvá.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že
medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2017 uzatvorená pracovná zmluva č. XXXXXXXX na dobu určitú
do 31.10.2018, a to na pozíciu poradca IT. Následne bola pracovná zmluva zmenená dohodou zo
dňa 22.10.2018, ktorou došlo k zmene pracovného pomeru na dobu určitú do 31.10.2019, pričom

dňa 12.09.2019 bola pracovná zmluva zmenená dohodou na dobu neurčitú. Žalobca uviedol, že dňa
26.10.2020 mu nadriadený Z.. W. R. osobne oznámil, za telefonickej prítomnosti p. U. a priameho
nadriadeného žalobcu p. Y., že v rámci realizačných opatrení sa žalobca stal nadbytočným. Následne
dňa 23.10.2020 boli žalobcovi odovzdané Z.. H. nasledovné dokumenty, a to: oznámenie o rozhodnutí
o vnútorných organizačných zmenách ST (XXXXX/XXXX - Úsek HR služieb), oznámenie o spôsobe
skončenia pracovného pomeru, dohoda o skončení pracovného pomeru č.k. XXXXXXXX (2 ks) a
podklad o uvoľňovanom zamestnancovi. Uviedol, že Z.. H. ho informovala o organizačných zmenách,

ako aj o možnostiach skončenia pracovného pomeru a požiadala ho, aby sa do 5 dní vyjadril k forme
skončenia pracovného pomeru, teda či dôjde k uzatvoreniu dohody alebo k výpovedi. Žalobca však
so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil. Následne p. H. dňa 10.12.2020 odovzdala
žalobcovi dokument s ponukami inej vhodnej práce, pričom žalobca ponuku inej vhodnej práce - technik
zriaďovania odmietol a preto Z.. R. odovzdal žalobcovi dňa 19.01.2021 na osobnom stretnutí výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú žalobca prevzal. Žalobca uviedol, že listom zo dňa
07.04.2021 oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Žalovaný na list reagoval tak, že výpoveď považoval za platnú. Žalobca k zrušeniu pracovného miesta
uviedol, že vo výpovedi žalovaný konštatoval, že rozhodnutím zamestnávateľa č. 2020/65 o vnútorných
organizačných zmenách zo dňa 04.11.2021 žalovaný rozhodol o zrušení pracovného miesta žalobcu
zaradeného v divízii technológií a IT, sekcií zákazníckych IT systémov, úsek integrácie a OSS, v odd,vývoja a správy integrácie, pracovné miesto č. XXXXXXXX, zaradené v pozícii poradca IT, miesto
výkonu práce Bratislava, z dôvodu ukončenia vývoja a správy SOA llg, optimalizácie aktivít a ich
poklesu. Žalobca uviedol, že popis druhu práce poradcu IT bol diametrálne rozdielny, než činnosti, ktoré

vykonával pred prijatím organizačnej zmeny. Mal za to, že pokiaľ zamestnanec súhlasil s pracovnou
náplňou prekračujúcou v pracovnej zmluve dohodnuté práce, uvedené by bolo možné považovať za
zmenu obsahu pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o druh práce na základe vzájomnej dohody účastníkov.
Preto poukázal aj na to, že ak došlo konkludentne k zmene pracovnej zmluvy so zmenou pracovnej
náplne žalobcu, tak žalovaným zrušené pracovné miesto Poradca IT sa netýkalo žalobcu, keďže žalobca

vykonával inú pracovnú náplň ako mal uvedenú v pracovnej zmluve. Žalobca konštatoval, že žiadna
z činností, ktoré vykonával pri riešení chýb automatického spracovania mobilných objednávok nebola
uvedená v stručnej charakteristike druhu práce uvedenej v pracovnej zmluve. Uviedol, že v čase prijatia
organizačnej zmeny vykonával nasledujúce činnosti, a to: vytvoriť zoznam objednávok, pri ktorých sa
vyskytla chyba, ktoré boli opravené a ktorých spracovanie bolo úspešne ukončené; vyradiť zo zoznamu
s chybou tie, ktoré boli opravení; zoradiť chybné objednávky, podľa toho, v ktorom systéme vznikla

chyba a podľa typu chyby; analyzovať konkrétne chyby mobilných objednávok a navrhnúť odstránenie
chyby a evidovať a sledovať a urgovať odstraňovanie chýb; reportovať manažmentu štatistiky. Žalobca
uviedol, že predmetnú agendu prevzal od R. U., ktorý pracoval na inom oddelení ako žalobca, pričom
Z.. J. X., ktorá agendu po žalobcovi prevzala mala pozíciu špecialista prevádzky aplikácií. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že od leta 2019 vykonával činnosti, ktoré žalovaný označoval skratkou OTF,

v rámci ktorých vykonával dispečera pri riešení chýb, ktoré sa vyskytli pri automatickom spracovaní
objednávok zákazníkov žalovaného, avšak išlo len o mobilné objednávky a preto podľa neho jeho
náplň práce nemala súvis s ukončením vývoja a správou SOA 11g. Tvrdil, že ukončenie vývoja a
správy SOA11g žiadnym spôsobom neovplyvnilo náplň a rozsah práce žalobcu, pričom úplnú pracovnú
náplň po žalobcovi prevzala Z.. J. X.. K náplni svojej práce uviedol, že sa nepodieľal na riešení/

odstraňovaní konkrétnych chýb zadávaním korekcií do jednotlivých systémov. Uviedol, že mailom
prideľoval kolegom, podľa zodpovednosti za jednotlivé systémy, na riešenie konkrétne chyby, ktoré sa
vyskytli v automatickom spracovaní objednávok týkajúcich sa mobilných služieb za predchádzajúci deň/
dni. Pre niektoré typy chýb pripravoval podklady uľahčujúce konkrétnym riešiteľom odstránenie chyby
a kontroloval či sú priradené chyby odstraňované v primeranom čase. Tvrdil, že sa podieľal výhradne

na riešení chýb, ktoré vznikli pri automatickom spracovaní objednávok týkajúcich sa mobilných služieb
nasledujúcich systémoch/komponentoch SIEBEL, OCR, CRAMER, RBM, NCC, OMM, HLR, IL, TIBCO,
pričom v SOA 11g boli spracovávané objednávky resp. časti objednávok týkajúcich sa pevných liniek.
Žalobca uviedol, že nahradenie integračnej platformy SOA 11g integračnou platformou TIBCO nemalo
žiadendopadnajehopracovnúnáplň,alenapracovnúnáplňZ..R.aF..Kžalovanýmtvrdenejchybovosti

platformy SOA 11g uviedol, že integračná platforma SOA 11g je produkt spoločnosti ORACLE inc. a je
používaná aj v štátnej správe Slovenskej republiky. Mal za to, že chyby pri automatickom spracovaní
objednávok v informačných systémoch žalovaného vôbec nesúviseli s používaním integračnej platformy
SOA 11g. Žalobca mal za to, že chyby pri automatickom spracovaní objednávok v informačných
systémoch boli výsledkom toho, že informačné systémy resp. časti informačných systémov, do ktorých

predajca zadáva objednávky zákazníkov, nevykonávajú striktnú validáciu zadávaných údajov. Tvrdil,
že náhrada platformami SOA 11g bola zrealizovaná z iného dôvodu, a to z dôvodu zjednodušenia
architektúry informačných systémov (náhrada dvoch integračných platforiem jednou) a zníženia
poplatkov za licencie a administrácie. Žalobca zdôraznil, že argumentácia žalovaného spočívajúca v
tom, že zmenou platformy došlo k odstráneniu chýb, mala za cieľ presvedčiť súd, že po nahradení

platformySOA11gprestalaexistovaťopodstatnenosťpracovnejpozíciežalobcu.Nazákladeuvedeného
mal žalobca za to, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu neexistuje žiadna príčinná
súvislosť. Tvrdil, že žalovaný síce zrušil jeho pracovné miesto ale náplň jeho práce v plnom rozsahu
pridelil na výkon inému zamestnancovi žalovaného. Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že nahradením
platformy SOA 11g sa znížil počet chýb pri automatickom spracovaní mobilných objednávok, na riešení

ktorých sa žalobca podieľal a teda nemalo to žiadny vplyv na jeho pracovnú náplň. Uviedol, že ešte
5 mesiacov po prijatí organizačnej zmeny, t.j. ešte 30.03.2021 vykonával žalobca činnosti OTF v
plnom rozsahu. Žalobca uviedol, že pri ponuke inej vhodnej práce žalobca nedostal žiadne ďalšie
informácie týkajúce sa ponuky inej vhodnej práce, pričom žalobca sa aktívne snažil získať informácie
o novej vhodnej práci. Žalovaný mu ponúkol ako inú vhodnú prácu technika zriaďovania telekom

služieb, pričom podľa žalobcu túto pozíciu nemal žalovaný v danom čase vôbec na portáli profesia.sk
inzerovanú. Tvrdil, že v tom čase žalovaný inzeroval pozície technikov zriaďovania služieb pre západné,
ako aj stredné a východné Slovensko, čo vo všetkých troch prípadoch vyžadovalo cestovanie. K
pracovnej náplni predmetnej pozície uviedol, že tá zahŕňala nasledovné činnosti, a to: zriaďovať,inštalovať, odovzdávať, prevádzkovať a rušiť telekomunikačné služby, siete a zariadenia; udržovať,
konfigurovať, migrovať a vykonávať technologické zmeny na telekomunikačných službách, sieťach a
zariadeniach; pripravovať návrhy na opravy, optimalizácie a rekonštrukcie telekomunikačných sietí a

zariadení; odstraňovať poruchy na telekomunikačných službách, sieťach a zariadeniach; vykonávať
meracie a diagnostické práce na telekomunikačných službách, sieťach a zariadeniach. Žalovaný na
portáli profesia.sk vyžadoval k týmto pozíciám požiadavky trojročnej praxe v odbore so zameraním na
telekomunikačnú techniku a samostatnú prácu s el. zariadeniami do 1 000V. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že nemal skúsenosti s uvedenými činnosťami a nespĺňal ani jednu požiadavku na ich výkon.

Tvrdil, že žalovaný mal možnosť zistiť, že má 33 ročnú prax s návrhom a vývojom softvéru s tým, že
nemá žiadnu prax týkajúcu sa prevádzky a údržby telekomunikačných zariadení, pričom nespĺňa ani
požiadavky na výkon takejto práce. Mal za to, že vhodná práca nie je taká, ktorú zamestnanec nie
je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre
nedostatok kvalifikácie, čo teda žalobca zdôrazňoval. Žalobca uviedol, že jeho zdravotná spôsobilosť
nebolaposudzovanánavýkončinnostielektrotechnika-samostatnéhoelektrotechnika.Žalobcauviedol,

že žalovaný v dobe ponuky inej vhodnej práce inzeroval na portáli profesia.sk aj pracovné pozície,
ktoré náplňou práce a požiadavkami na odborné znalosti zodpovedali pracovným skúsenostiam žalobcu
(certifikáty ITIL, TOGAF a pod.), napr. Architekt pre IT digitalizáciu - dátum zverejnenia inzerátu na portáli
Profesia.sk 23.11.2020 a Lead Solution designer - dátum zverejnenia inzerátu na portáli Profesia.sk
11.11.2020. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný mu ponúkol prácu, ktorej náplň

evidentne nezodpovedala jeho odborným znalostiam a praxi. Žalobca uviedol, že ponuková povinnosť
predpokladá, že žalovaný mu ponúkne všetky pre neho vhodné a voľné práce ešte pred doručením
výpovede, pričom mal za to, že žalovaný mu neponúkol všetky vhodné voľné pracovné miesta, ktorých
náplňou bol návrh a vývoj softvéru. Mal za to, že zamestnanec sa má sám rozhodnúť, či niektoré z
ponúkaných voľných vhodných miest považuje za pre neho vhodné, pričom podľa žalobcu tento výber

nie je na zamestnávateľovi. Žalobca uviedol, že pri ponuke inej vhodnej práce neskúmal jeho zdravotnú
spôsobilosť, pričom jeho kvalifikáciu a prax úplne odignoroval. Žalobca uviedol, že je absolventom
strednej všeobecnovzdelávacej školy a Elektrotechnickej fakulty SVŠT odbor elektronické počítače,
špecializácia expertné systémy a umelá inteligencia (nie odbor telekomunikácie), pričom má viac ako 30
praxeacertifikátydokazujúcespôsobilosťvykonávaťdanépráce.Žalobcaktvrdenémunedostatočnému

plneniu pracovných úloh uviedol, že žalovaný nepredložil dokumenty o jeho negatívnom hodnotení,
neuviedol, aké schopnosti počas trvania pracovného pomeru žalobca nenadobudol. K nízkemu bonusu
za rok 2020 uviedol, že ten bol spôsobený krízou spôsobenou Covid-19. K svedeckým výpovediam
uviedol, že ich účelom bolo za každú cenu preukázať, že žalobca pracoval na pozícii poradcu IT, hoci
žalovaný potvrdil, že došlo ku konkludentnej zmene pracovnej pozície; ďalej to, že pracovná pozícia

technik spĺňala všetky požiadavky na vhodnú prácu a že integráciou platforiem Z.. X. a Z.. R. prebrali
len 10 %, resp. 5 % z agendy žalobcu.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:
pracovnú zmluvu, dohodu o zmene a doplnení pracovnej zmluvy zo dňa 22.10.2018, dohodu o zmene

a doplnení pracovnej zmluvy zo dňa 12.09.2019, oznámenie o rozhodnutí o vnútorných organizačných
zmenách zo dňa 05.11.2020, oznámenie o spôsobe skončenia pracovného pomeru, návrh dohody
o skončení pracovného pomeru, podklad o uvoľňovanom zamestnancovi, ponuka inej vhodnej práce
zo dňa 10.12.2020, výpoveď zo dňa 12.01.2021, list žalobcu zo dňa 06.04.2021, poštový podací
lístok, odpoveď žalovaného zo dňa 14.04.2021, zoznam ponúk z profesia.sk, opis ponúk z profesia.sk,

certifikáty žalobcu, komunikácia žalobcu a p. X., zoznam osôb, ktoré boli zodpovedné za riešenie chýb
v jednotlivých komponentoch, zoznam chýb, pre objednávky mobilných služieb a systémov, v ktorých
daná chyba vznikla, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti žalobcu, email zo dňa 09.10.2017,
zoznam otázok na R. U., štatistiky z augusta 2019, emaily zo dňa 28.08.2019, 21.08.2019, zoznam
chýb a spôsob administrácie ich riešenia, spôsob vytvárania chybných objednávok, popisy administrácie

riešenia jednotlivých druhov chýb, email zo dňa 17.04.2019,03.05.2019,´emaily zo dňa 10.12.2020,
lekárskyposudokžalobcu,zoznamsystémovpodieľajúcichsanaautomatickomspracovaníobjednávok,
náplň práce technika zriaďovateľa, emailovú komunikáciu žalobcu a X. z decembra 2020, ako aj výsluch
svedka J. Q..

II.
4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol,
že v rámci IT transformácie žalovaný interne prechádza rôznymi organizačnými, riadiacimi a inými
zmenami, pri ktorých okrem iného dochádza ku konsolidácii využívaných technických platforiem aaplikácií, prebiehajú snahy o zníženie rizík vyplývajúcich z prevádzky starších (legacy) systémov,
aplikácií a technickej (softwarovej a hardwarovej) architektúry s cieľom znížiť a kontrolovať výdavky
na oblasť IT. Aby spoločnosť dosiahla vyššie uvedené ciele IT transformácie, postupne vyraďuje z

prevádzky staršie technológie, zjednodušuje IT ekosystém, znižuje počet sieťových prvkov a fyzických
serverov, transformuje IT infraštruktúru na základe štandardov a virtualizácií, zjednodušuje organizáciu
a mení procesy vo vzťahu k interným zákazníkom s cieľom zlepšenia zákazníckej skúsenosti a
zabezpečenia efektivity práce. Žalovaný uviedol, že tieto transformačné aktivity majú dopad na pracovnú
náplň zamestnancov a objem nimi zabezpečovaných aktivít a tiež častokrát ústia k tomu, že žalovaný

potrebuje s využívaním iných, nových platforiem a aplikácií, iné profesijné a kvalifikačné zloženie
svojich zamestnancov. Aj z toho dôvodu je žalovaný nútený vykonávať rôzne vnútorné organizačné
zmeny, v rámci ktorých sa rušia pracovné miesta s doterajšou náplňou práca a aj vytvárajú nové a
novou pracovnou náplňou. Žalovaný uviedol, že u neho došlo v predmetnom období k zmene systému
spracovania zákazníckych objednávok. Žalovaný využíval na spracovanie objednávok dve integračné
platformy - novšia TIBCO a staršia SOA 11g. Žalovaný zdôraznil, že platforma - TIBCO bola určená

na riešenie vybavovania objednávok tzv. mobilných služieb (elektronických komunikačných služieb
poskytovaných prostredníctvom mobilnej elektronickej komunikačnej siete prevádzkovanej žalovaným)
a druhá platforma SOA 11g bola určená na riešenie vybavovania objednávok tzv. pevných (fixných)
služieb žalovaného (elektronických komunikačných služieb poskytovaných prostredníctvom pevnej
elektronickej komunikačnej siete prevádzkovanej žalovaným). Práve platforma SOA 11g bola súčasťou

IT prostredia a vykazovala chybovosť pri spracovaní zákazníckych objednávok. Chyby vznikali v
cieľových aplikáciách ako CRM (Zákaznícke systémy), OSS (zriaďovanie služieb a spracovanie na
sieťach a platformách), Billing (fakturácia) alebo v samotnej integračnej platforme SOA 11g. Uviedol,
že v dôsledku značnej chybovosti platformy SOA 11g, sa žalovaný rozhodol preprogramovať túto
platformu do novej modernejšej platformy TIBCO a tým zjednodušiť celé IT prostredie spracovania

objednávok. Uviedol, že zhruba asi ročný projekt presunul funkčnosti SOA11g do TIBCO a zároveň
opravil známe chyby, v dôsledku čoho nová TIBCO platforma vykazuje menej chýb v spracovaní
objednávok. Žalovaný v súlade s tvrdením žalobca uviedol, že jeho pracovnou náplňou bolo riešenie
chýb pri automatickom spracovaní objednávok zákazníkov žalovaného prostredníctvom OTF (order
task force). Túto prevzal od zamestnanca R. U., ktorý tiež u žalovaného vykonával pozíciu poradcu IT

vývoja, ktorá bola u žalovaného zaradená medzi seniornejšie pozície s potrebou značnej kvalifikácie.
Tvrdil, že v dôsledku zmeny platformy SOA 11g do novšej, menej chybovej TIBCO, sa výrazne
znížil počet chýb, ktoré bolo potrebné riešiť a s využitím nasadených nových platforiem bol žalovaný
schopný vykonávať tieto činnosti efektívnejšie. Na základe uvedeného považoval za nesprávne tvrdenie
žalobcu, že platforma SOA 11g nemala vplyv na jeho agendu. Žalovaný uviedol, že zamestnávateľ do

pracovnej náplne môže kedykoľvek jednostranne prostredníctvom pokynov vstupovať, rozširovať ju, ale
pritom neprekročiť v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce. Mal za to, že žalobcovi nezmenil druh
práce ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve - poradca IT, pričom ani výkon jeho práce neprekročil
dohodnutý druh práce. Uviedol, že priradenie prevádzkovej činnosti riešenia chýb priamo súvisí s
výkonom dohodnutého druhu práce u žalobcu, pričom je oprávnením žalovaného priraďovať pokyny

na prácu a povinnosťou žalovaného sa týmito pokynmi riadiť. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žalobca
nikdy nenamietal vykonávanú prácu. Dôsledkom toho žalovaný prijal dňa 04.11.2020 písomné interné
organizačné rozhodnutie o vnútorných organizačných zmenách č. 2020/65, ktorým rozhodol, popri
iných pracovných miestach, aj o zrušení pracovného miesta „Poradca IT“ v rámci organizačnej zložky
„Divízia technológií a IT, Sekcia zákazníckych IT systémov, Úsek IT integrácie a OSS, Odd. vývoja

a správy IT integrácie“, teda pracovného miesta žalobcu, a to z dôvodu „Optimalizácia aktivít a ich
pokles“, teda z dôvodu rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť zvýšenie
efektívnosti práce zamestnancov a teda zvýšenia efektívnosti výkonu činnosti žalovaného. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že ak z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zamestnávateľ zrušuje určité
pracovné miesto, môže dať výpoveď z toho dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom

pracovnom mieste, čo v danom prípade bolo podľa neho dodržané, čím zároveň bola daná aj príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou a zrušením pracovného miesta žalobcu. Podľa žalovaného
teda nešlo o tzv. formálne zrušenie pracovného miesta ako naznačil žalobca. Cieľom organizačnej
zmeny bolo, aby žalovaný ako zamestnávateľ zamestnával taký počet a takú štruktúru zamestnancov
potrebnú pre dosiahnutie svojich podnikateľských cieľov a zároveň hospodárne spravoval svoje náklady.

Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o organizačných zmenách, sledovalo zníženie počtu zamestnancov,
za účelom zefektívnenia práce z dôvodu optimalizácie aktivít vykonávaných zamestnancom a ich
poklesu, pomocou čoho chcel regulovať počet svojich zamestnancov tak, aby zamestnával iba taký
počet zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebámvyššie uvedenej IT transformácie, ktorá prebieha u zamestnávateľa. Žalovaný zdôraznil, že nie je
kompetenciou súdu posudzovať dôvodnosť či správnosť realizovaných interných zmien organizácie
práce u žalovaného a ani vyhodnocovať vecnú vhodnosť zvoleného riešenia zo strany žalovaného

ako podnikateľa a zamestnávateľa a taktiež ani posudzovať či realizovaná zmena je ekonomicky, či
vecne inak lepšie riešenie ako bolo riešenie pôvodne. Žalovaný uviedol, že po zjednotení platforiem
sa objemovo znížila pracovná náplň u viacerých zamestnancov žalovaného, ktorí zabezpečovali
vykonávanie danej práce (riešenie chýb objednávok) v dôsledku čoho mohol žalovaný pristúpiť k
zrušeniu minimálne jedného pracovného miesta, nakoľko daný znížený objem pracovnej agendy mohol

vykonávať iný zamestnanec - v tomto prípade napr. M. X. a čiastočne aj K. R., ktorým sa tiež znížil
objem práce v dôsledku migrácie platforiem. Uviedol, že M. X. bola plne spôsobilá aj na riešenie
agendy žalobcu (práca s platformou TIBCO), keďže išlo o zamestnankyňu, ktorá žalobcu v jeho práci
plne zastupovala napr. počas jeho dovoleniek, či práceneschopnosti, čo potvrdil vo svojom vyjadrení
aj sám žalobca. Žalovaný uviedol, že tým, že pracovné miesto žalobcu zrušil a pracovné miesto
M. X. a K. R. ponechal, aj ekonomicky zracionalizoval svoju činnosť v danej oblasti. Následne v

dôsledku ďalšieho kontinuálneho zvyšovania efektivity predmetných systémov pokračovala naďalej
redukcia objemu danej práce a následne žalovaný v novembri 2021 pristúpil aj k zrušeniu pracovného
miesta s K. R., s ktorou bol skončený pracovný pomer z organizačných dôvodov dňa 31.12.2021,
a to na základe zníženia stavu zamestnancov zvýšením efektívnosti prác znížením administratívy v
dôsledku vypnutia aplikácie SOA 11g a s tým spojenej migrácie procesov do jednotného interného

systému zamestnávateľa a ďalších efektivizačných opatrení prijatých žalovaným. Uviedol, že aj sám
žalobca skonštatoval, že v dôsledku týchto zmien sa znížila administrácia vybavovania danej pracovnej
agendy, čo potvrdzuje skutočnosť, že na jej vybavovanie už postačoval menší počet zamestnancov.
Podotkol, že následne nevytvoril vo svojej štruktúre pracovné miesto s totožnou pracovnou náplňou
akú vykonával žalobca. Žalovaný zároveň podotkol, že výber zamestnanca z viacerých zamestnancov,

ktorí vykonávajú činnosť v rovnakej pracovnej oblasti, v rámci ktorej dôjde k zvýšeniu efektivity práce
a vzniku nadbytočnosti jedného či viacerých pracovných miest, je taktiež autonómnym rozhodnutím
zamestnávateľa, ktoré nepodlieha preskúmavaniu súdom. K žalobcom spomínanej zamestnankyni
uviedol, že tá pracuje u žalovaného síce v rovnakej organizačnej štruktúre ako pracoval žalobca, ale
má úplne odlišný druh práce a tiež odlišnú náplň práce. Uviedol, že Z.. J. X. pracuje u žalovaného na

pozícií špecialista prevádzky aplikácií s nasledovnou stručnou charakteristikou práce: „administrovať,
konfigurovať, optimalizovať prevádzku IT aplikácií, poskytovať druhostupňovú užívateľskú podporu,
identifikovať problémy, eskalovať a vykonávať opatrenia na ich odstraňovanie vo zverenej oblasti,
poskytovať podporu pri analýze zákazníckych požiadaviek na nové systémy/IT riešenia a úpravu
existujúcich systémov/IT riešení, metodicky zastrešovať a tvoriť nové postupy a metodiky vo zverenej

oblasti, navrhovať optimalizačné a procesné zlepšenia vo zverenej oblasti IT, dokumentovať prevádzku/
problémy a poskytovať podporu pre aktualizáciu prevádzkovej dokumentácie zverených systémov.“.
Žalovaný mal za to, že tento druh práce je evidentne odlišný od druhu práce žalobcu ako poradcu IT
s tým, že sú jej prideľované iné úlohy ako boli prideľované žalobcovi. Priamym nadriadeným žalobcu,
ako aj Z.. J. X., bol J.. J. Y. a nie Z.. W. R.. K ponukovej povinnosti žalovaný uviedol, že vhodná

práca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu s prihliadnutím na schopnosti
a kvalifikáciu, pričom za vhodnú prácu sa považuje aj taká práca, na ktorú zamestnanec dosiahol
vyšší stupeň kvalifikácie, ako je určená kvalifikačná požiadavka (viď napr. aj rozsudok NS SR 1M
Cdo 5/2009). Mal za to, že zamestnávateľ musí ponúknuť aj takú prácu, pri ktorej sa v plnej miere
nevyužíva kvalifikácia zamestnanca, resp. ide o prácu na kratší pracovný čas. Vhodnou prácou však

nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre
svoje obmedzené schopnosti, alebo pre nedostatok kvalifikácie. Žalovaný k neponúknutiu žalobcom
vytknutých pracovných pozícii uviedol, že pozície Architekt pre IT digitalizáciu a Lead Solution Designer
boli oproti pozícii žalobcu seniornejšie pozície, ktoré vyžadovali dlhoročnejšie skúsenosti ako pozícia
poradcu IT, ktorú žalobca vykonával. Na výkon týchto pozícií žalovaný vyžaduje komplexnú znalosť

spoločnosti, jej procesov, IT prostredia, využívaných IT platforiem a ich prepojenia, ako aj znalosť
technológii, ktoré sa momentálne v spoločnosti nevyužívajú. Zároveň pri výkone týchto pozícií žalovaný
vyžaduje vysokú mieru samostatnosti a proaktívnosti pri riešení pracovných úloh. Žalovaný uviedol,
že žalobca mal na starosti len určitú časť IT prostredia, pričom dostatočne nespĺňal požiadavky na
uspokojivý výkon svojej pozície. Uviedol, že na svoj nedostatočný výkon bol upozorňovaný svojim

vedúcim zamestnancom priebežne pri plnení pracovných úloh, ale tiež aj pri ročnom hodnotení
zamestnanca, ktoré sa vykonáva u žalovaného v súlade s interným predpisom zamestnávateľa, a to
smernicou o stanovovaní cieľov a riadení výkonnosti zamestnancov. V rámci tohto ročného hodnotenia
počas celého trvania pracovného pomeru od roku 2017, bol žalovaný hodnotený kódom 2, čo v zmyslečl. 6, bod 6.2 vyššie uvedeného interného predpisu žalovaného znamenalo, že zamestnanec zatiaľ
nespĺňa očakávania na danej pozícii/spĺňa len čiastočne. Uviedol, že aj z dôvodu tohto hodnotenia
bola žalobcovi priradená prevádzková činnosť riešenia chýb opísaná vyššie v tomto vyjadrení a

nevykonával metodické činnosti, ktoré žalovaný očakáva od pozície poradca IT. Vzhľadom na uvedené
mal žalovaný za to, že žalobca nedisponoval kvalifikáciou a schopnosťami potrebnými na výkon
spomínaných pozícií a tie by nenadobudol ani po primeranej predchádzajúcej príprave, keďže ich
podľa žalovaného nenadobudol ani v priebehu 4 rokov trvania pracovného pomeru u žalovaného.
Žalovaný mal za to, že žalobca nedisponoval schopnosťami na vykonávanie ním poukázaných pozícií,

pričom mal za to, že zamestnávateľ nemá povinnosť, a to ani v rámci realizovania tzv. ponukovej
povinnosti pri zrušení pracovného miesta v dôsledku organizačných zmien, ponúkať, resp. zamestnávať
na pracovných miestach takých zamestnancov, pri ktorých, na základe informácii a svojich skúseností
nie je presvedčený, že daný druh práce riadne zvládnu. Na základe toho bol žalovaný toho názoru,
že uvedené pozície neboli podľa § 63 ods. 2 a § 55 Zákonníka práce pre žalobcu vhodné a nemal
ani povinnosť mu ich ponúknuť. Žalovaný zároveň uviedol, že do času vyjadrenia sa k žalobe, tieto

pozície pre ich komplexnosť ešte neobsadil. Z toho dôvodu žalovaný ponúkol žalobcovi pozíciu technik
zriaďovania telekomunikačných služieb, na ktorú síce nemá, ako uvádza žalobca, úplnú kvalifikáciu,
ale po krátkej predchádzajúcej príprave by bol schopný túto prácu vykonávať, čím si žalovaný splnil
ponukovú povinnosť ako jednu z podmienok platnosti výpovede. Uviedol, že žalovaný ma na takéto
prípady pripravený a zavedený interný zaškolovací proces, pričom táto pozícia je zvyčajne vykonávaná

po približne šesťmesačnom zaškolení. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca počas celého procesu
skončenia pracovného pomeru nenamietal ponúknutú pozíciu ani neprejavil záujem o iné pozície
u žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 4Cdo 46/2000, podľa
ktorého pre splnenie povinnosti ponuky inej vhodnej práce nie je potrebné, aby zamestnávateľ ponúkol
zamestnancovi všetky voľné vhodné pracovné miesta. Žalovaný uviedol, že žalobca nenamietal, že

jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať ponúknutú pracovnú pozíciu, nepredložil žalovanému
ani žiaden doklad týkajúci sa jeho zdravotného stavu, ktorý by takúto skutočnosť preukazoval. Ak
by žalobca prejavil záujem o ponúkanú pracovnú pozíciu, následne by mu bolo umožnené vykonať
zodpovedajúcuzdravotnúprehliadku.Navyšeplatí,ženielenzáujemcaopracovnúpozíciu,alelogickyaj
už existujúci zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu

práce a to vrátane skutočností týkajúcich sa zdravotného stavu zamestnanca. Žalovaný poukázal aj
na to, že žalobcovi bolo pri skončení pracovného pomeru vyplatené v poslednej výplate za mesiac
03/2021 mesačné odstupné, a tiež alikvótna časť ročného bonusu, ktorá sa vypláca pri skončení
pracovnéhopomeruvzmysleinternejnormyoodmeňovanízamestnancov,atedacelkovobolažalobcovi
vyplatená suma 8 500,67 EUR, pričom výplatu tejto sumy žalobca nerosporoval, ani ju žalobcovi nevrátil.

Žalovanýmalzato,žesplnilvšetkyhmotnoprávneaformálnenáležitostivýpovede,keďžedošlokprijatiu
písomného rozhodnutia o organizačnej zmene, splneniu ponukovej povinnosti a prerokovaniu výpovede
so zástupcami zamestnancov. Rovnako tiež výpoveď mala písomnú formu, bola žalobcovi doručená a
jej dôvod bol dostatočne skutkovo vymedzený.

5. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonal nasledovné listinné dôkazy, a to:
rozhodnutie žalovaného o vnútorných organizačných zmenách č. XXXX/XX, potvrdenie o hodnotení
žalovaného, stanovenie cieľov a riadenie výkonnosti zamestnancov, email žalobcu zo dňa 10.12.2020,
zápis z rokovania zástupcov zamestnancov zo dňa 11.01.2021, potvrdenie o vyplatenie sumy 8 500,67
EUR , ako aj výsluch svedkov W. R. a J. Y..

III.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky stranami sporu navrhnuté
listinné dôkazy, ako aj výsluchy svedkov W. R. a J. Y., z ktorých následne vychádzal pri zistení dole
uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

7. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.10.2018 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol založený
pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca u žalovaného ako zamestnávateľa s dohodnutým druhom
práce „poradca IT“ a s miestom výkonu práce Bratislava.

8. Zo stručnej charakteristiky dohodnutého druhu práce vyplývalo, že pracovnou náplňou žalobcu bolo
a) podieľať sa na tvorbe stratégie vo zverenej oblasti IT a koordinovať jej implementáciu; b) metodicky
riadiť zverenú oblasť IT a koordinovať činnosti vo zverenej oblasti s dopadom do viacerých IT domén; c)
navrhovať a nastavovať komplexné riešenia vo zverenej oblasti IT; d) poskytovať metodickú podporu,odbornéporadenstvoakonzultácievozverenejoblastiIT;e)vypracovávaťodbornéanalýzyakomplexné
materiály vo zverenej oblasti IT; f) spracovávať analýzu rizík, identifikovať dôsledky a možný vývoj;
g) navrhovať optimalizačné a procesné zlepšenia vo zverenej oblasti IT; h) riadiť projekty vo zverenej

oblasti a participovať na lokálnych a medzinárodných projektoch podľa pridelenej role; i) zavádzať nové
postupy, metódy a nástroje vo zverenej oblasti IT; j) participovať na riadení rozpočtu pre zverené oblasti
IT a k) metodicky riadiť činnosť pridelených zamestnancov.

9. Zo zhodných tvrdení strán sporu, rovnako tiež zo svedeckých výpovedí W. R. a J. Y. vyplývalo,

že náplňou práce žalobcu (v období bezprostredne predchádzajúcom výpovedi) bolo riešenie chýb pri
automatickom spracovaní (mobilných) objednávok zákazníkov žalovaného prostredníctvom OTF (order
taska force), konkrétne vytváral zoznamy objednávok, pri ktorých sa vyskytla chyba, ktoré boli opravené
a ktorých spracovanie bolo úspešné ukončené, následne vyradil zo zoznamu s chybou tie, ktoré boli
opravené, zoradil chybné objednávky podľa systému, v ktorom vznikla chyba a podľa typu chyby,
analyzoval konkrétne chyby mobilných objednávok tak, že pripravoval podklady uľahčujúce konkrétnym

riešiteľom odstránenie chyby, navrhoval odstránenie chyby a evidoval a urgoval odstraňovanie chýb
a zároveň posielal štatistické reporty manažmentu (riaditeľom). Uvedené pracovné činnosti žalobca
prevzal od p. U., ktorý vykonával pozíciu senior poradcu IT.

XX.ZvýsluchusvedkovW.R.aJ.Y.vyplývalo,žepredmetnéčinnostivykonávanéžalobcombolomožné

subsumovať pod body b), c), d), e) a g) vyjadrujúce stručnú charakteristiku druhu práce poradcom IT
uvedenej v pracovnej zmluve.

11. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplývalo, že u žalovaného dochádzalo k zmene
systému spracovania zákazníckych objednávok tým, že platformu SOA 11g (určenú na riešenie

vybavovania objednávok tzv. pevných služieb) preprogramovali do novej modernejšej platformy TIBCO
(určenú na riešenie vybavovania objednávok tzv. mobilných služieb). Zo svedeckej výpovede W. R.
vyplývalo, že týmto zjednotením platforiem došlo k poklesu chybovosti objednávok, objednávky sa
spracovávali bez chýb a jednoduchšie a preto aktivity, ktoré boli predtým potrebné na ich koordináciu a
riešenie, už neboli v takom rozsahu potrebné, pričom konštatoval, že chybovosť išla z tisícok chýb na

stovky a potom následne na desiatky. Aj zo svedeckej výpovede J. Y. vyplývalo, že dôvodom zjednotenia
platforiembolo,žegenerovalimnožstvochýb,pričompoichzlúčenísadostalidostoviekchýbanásledne
už len na desiatky chýb. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že zlúčenie týchto platforiem malo vplyv najmä
na pracovné miesto žalobcu, a teda potreba jeho práce výrazne poklesla, pričom podľa svedka W. R.
rozsah prác žalobcu, ktoré boli aj naďalej potrebné predstavoval asi len 10 % pôvodného rozsahu a

podľaJ.Y.asilen5%.PrácežalobcunáslednevykonávalaJ.X.,ktorážalobcuvčasejehoneprítomnosti
aj zastupovala.

12. Žalovaný dňa 04.11.2020 prijal písomné rozhodnutie o vnútorných organizačných zmenách č. XXXX/
XX (ďalej už len „rozhodnutie o organizačnej zmene“), a to z dôvodu znižovania mzdových nákladov

žalovaného, racionalizačných opatrení zamestnávateľa v jednotlivých prevádzkach a organizačných
jednotkách s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce a adresovania nákladov do investičných oblastí,
ktorým došlo k zrušeniu celkovo 28 pracovných miest, medzi ktorými bolo aj pracovné miesto žalobcu,
pri ktorom bol ako dôvod organizačnej zmeny uvedená optimalizácia aktivít a ich pokles. Predmetná
organizačná zmena vo vzťahu k žalobcovi mala nadobudnúť účinnosť dňa 31.03.2021.

13. Žalobca dňa 23.11.2020 osobne prevzal oznámenie žalovaného o organizačnej zmene, pričom
žalovaný mu navrhol možnosť skončiť pracovný pomer dohodou do 31.12.2020, inak mu bude daná
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zároveň žalobcu upozornil, že prostredníctvom
firemného intranetu sa môže uchádzať o zverejnené voľné pracovné pozície a odovzdal mu aj návrh

dohody o skončení pracovného pomeru.

14. Žalobca so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil a preto žalovaný dňa 10.12.2020
vykonal voči žalobcovi ponuku inej vhodnej práce a to práce technik zriaďovania telekomunikačných
služieb, pričom ako miesto výkonu tejto práce žalovaný uviedol mesto Bratislava. Následne sa žalobca

ešte v ten deň dopytoval na náplň práce ponúknutého pracovného miesta.

15. Žalovaný na portály profesia.sk zverejnil ponuku na voľné pracovné miesto označené ako technik
zriaďovania telekomunikačných služieb pre západné Slovensko (rovnako tiež stredné a východnéSlovensko), ktorého pracovná náplň bola totožná so žalovaným ponúknutým pracovným miestom
technik zriaďovania telekomunikačných služieb, pričom ako predpoklady, resp. požiadavky na výkon
tohto (aj inzerovaného aj ponúknutého) pracovného miesta boli (okrem iného) uvedené a) vzdelanie

v odbore elektro alebo telekomunikácie; b) prax 3 roky v odbore so zameraním na telekomunikačnú
techniku a c) splnenie predpokladov podľa § 22 vyhlášky č. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky na samostatnú prácu s elektrickými zariadeniami do 1000V.

16. Žalobca však nebol ochotný prejsť na žalovaným ponúknuté pracovné miesto, na základe čoho

žalovaný, po prerokovaní s Odborovým zväzom OZ Telekom a Odborovým zväzom SOZ PT, doručil
žalobcovi dňa 19.01.2021 písomnú výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorou bolo rozhodnuté o zrušení
pracovného miesta žalobcu z dôvodu ukončenia vývoja a správy SOA 11g, optimalizácie aktivít a ich
poklesu.

17. Žalobca dňa 06.04.2021 žalovanému oznámil, že predmetnú výpoveď považuje za neplatnú a preto
trvá na ďalšom zamestnávaní a zároveň dňa 26.05.2021 podal na súd žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru.

IV.

18. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce upravujúce
formálne a obsahové náležitosti výpovede (§ 61), výpoveď zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny (§ 63 ods. 1 písm. b)), ponukovú povinnosť
zamestnávateľa (§ 63 ods. 2), účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru (§ 74 a
nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. a na to nadväzujúce ustanovenia vyhlášky

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z.z..

19. Výpoveď ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa predstavuje v praxi najčastejší spôsob
skončenia pracovného pomeru, pričom aby takýto právny úkon vyvolal zamýšľaný právny následok,
musí nie len samotný právny úkon, ale aj proces, ktorý mu predchádza, spĺňať určité procesné, formálne

a materiálne kritéria, a to všetko pod následkom neplatnosti takejto výpovede. V prípade výpovede
danej zamestnávateľom preto všeobecne platí, že ten môže dať výpoveď iba z dôvodov vymedzených
v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce, dôvod výpovede musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom takto skutkovo vymedzený dôvod
nesmie byť následne zamestnávateľom dodatočne menený alebo doplnený. Zákonník práce taktiež

vyžaduje, aby mala výpoveď písomnú formu a bola riadne doručená jedným zo spôsobov upravených
Zákonníkom práce v ustanovení § 38. Pred jej doručením, teda daním, je zamestnávateľ povinný vopred
takúto výpoveď prerokovať so zástupcami zamestnancov, avšak len v prípade, ak u zamestnávateľa
zástupcovia zamestnancov pôsobia.

20. V danom prípade bolo preukázané a zároveň aj nesporné, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi
mala písomnú formu, bola žalobcovi dňa 19.01.2021 aj riadne doručená a pred jej doručením bola
prerokovaná so zástupcami zamestnancov, pričom výpovedný dôvod bol skutkovo vymedzený tak, že
nebol zameniteľný s iným dôvodom s tým, že dôvodom výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce bola nadbytočnosť žalobcu z dôvodu písomného rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene

zo dňa 04.11.2020, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení pracovného miesta žalobcu z dôvodu ukončenia
vývoja a správy SOA 11g, optimalizácie aktivít a ich poklesu.

21. Na základe toho sa súd následne sústredil už len na posúdenie toho, (1) či bol skutočne daný aj
materiálny základ výpovede spočívajúci v nadbytočnosti žalobcu a (2) či si žalovaný podľa § 63 ods. 2

Zákonníka práce splnil tzv. ponukovú povinnosť.

Materiálny základ výpovede
22. V prípade výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ môže tento
dôvod výpovede uplatniť len voči tomu zamestnancovi, ktorý sa v dôsledku písomného rozhodnutia

zamestnávateľa (alebo príslušného orgánu) o a) zmene jeho úloh alebo technického vybavenia alebo
b) znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo c) iných organizačných
zmenách stane nadbytočným. Predmetné písomné rozhodnutie zamestnávateľa sa nepovažuje za
právny úkon ale iba za skutočnosť - faktický úkon, keďže jeho danosť sama o sebe nie je spôsobilávyvolať následky v právnych vzťahoch a teda nepodlieha preskúmavaniu súdom. Súd skúma len to, či
takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho prijal na to oprávnený subjekt, pričom dôkazné bremeno,
ako aj bremeno tvrdení, v tejto súvislosti zaťažuje výlučne zamestnávateľa.

23.Vdanomprípadebolonespornéazároveňajpreukázané,žežalovanýdňa04.11.2020prijalpísomné
rozhodnutieovnútornýchorganizačnýchzmenáchč.2020/65,ktoréhoúčelomapodstatoubolozníženie
mzdových nákladov žalovaného a zvýšenie efektívnosti práce, čo plánoval dosiahnuť zrušením celkovo
28 pracovných miest vrátane pracovného miesta žalobcu, pričom vo vzťahu k pracovnému miestu

žalobcu bolo uvedené, že dôvodom jeho zrušenia bola optimalizácia aktivít a ich pokles. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že bol daný prvý materiálny predpoklad žalovaným uplatneného
výpovednéhodôvodupodľa§63ods.1písm.b)Zákonníkapráceatoexistenciapísomnéhorozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene. Žalovaného však zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom
preukázania tej skutočnosti, že medzi predmetným rozhodnutím o organizačnej zmene a zrušením
pracovného miesta žalobcu, existovala aj príčinná súvislosť, teda že skutočne boli dané žalovaným

tvrdené skutočnosti ohľadom optimalizácie aktivít žalobcu, ktorej dôsledkom bol ich pokles. Inak
povedané, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že u žalovaného nastali také skutočnosti (vyjadrené
v rozhodnutí o organizačnej zmene), ktoré sa týkali pracovných činností žalobcu (t.j. jeho náplni práce)
a ktoré v dôsledku optimalizácie vykonanej žalovaným, ktorou dôvodil organizačnú zmenu, zanikli, resp.
už neboli pre žalovaného potrebné, resp. neboli pre žalovaného potrebné v pôvodnom rozsahu.

24. Z nesporných tvrdení strán sporu, ako aj zo svedeckých výpovedí W. R. a J. Y. vyplývalo, že
pracovnou náplňou žalobcu bolo riešenie chýb pri automatickom spracovaní (mobilných) objednávok
zákazníkov žalovaného prostredníctvom OTF, ako aj to, že u žalovaného prebiehal proces integrácie
jednotlivých platforiem na spracovávanie zákazníckych objednávok (z dôvodu vykazovania množstva

chýb). Z výsluchov uvedených svedkov zároveň vyplynulo, že výsledkom zjednotenia týchto platforiem
bol pokles chybovosti pri spracovaní objednávok zákazníkov. Hoci sa žalobca snažil spochybniť ich
svedecké výpovede ako dôkazné prostriedky, neuviedol však také tvrdenia, z ktorých by súd nadobudol
čo i len čiastočné podozrenie o ich účelovosti a nedôkaznosti. Na základe uvedeného súd nemohol
dospieť k inému záveru, než tomu, že ak žalovaný zrušenie pracovného miesta žalobcu v rámci

rozhodnutia o organizačnej zmene odôvodňoval tým, že došlo k optimalizácii aktivít žalobcu, čo viedlo k
ich poklesu, súd tomuto zdôvodneniu žalovaného musel prisvedčiť, teda dôvody, ktoré viedli žalovaného
k zrušeniu pracovného miesta žalobcu považoval za dané a preukázané, t. zn. že v danom prípade
nešlo o tzv. fiktívnu organizačnú zmenu ale o organizačnú zmenu, ktorou žalovaný ako zamestnávateľ
skutočne sledoval zvýšenie efektivity práce a zníženie mzdových nákladov, ktoré docielil zjednotením

platforiem na spracovávanie zákazníckych objednávok, čoho dôsledkom sa znížila ich chybovosť (podľa
svedkov až na 5% až 10% pôvodného rozsahu chýb) a tým pádom aj potreba žalovaného riešiť
predmetné chyby, teda práca žalobcu, sa v určitom rozsahu stala pre žalovaného zbytočná, nepotrebná,
resp. už nebola pre žalovaného potrebná v pôvodne vykonávanom rozsahu. Žalobca síce argumentoval
tým, že jeho práce boli aj naďalej potrebné, resp. že k poklesu chybovosti nedošlo, avšak z emailovej

komunikácie zo dňa 08.12.2020, ktorá túto jeho argumentáciu mala preukazovať, takáto skutočnosť
podľa súdu nevyplývala. Navyše predmetná komunikácia sa odohrala v čase, kedy organizačná zmena
ešte nebola účinná, teda v čase, kedy žalobca svoje práce aj naďalej vykonával a J. X. ho v čase jeho
neprítomnosti iba zastupovala, pričom aj obsah ich komunikácie sa týkal toho, kedy a ako dlho bude
žalobca neprítomný, teda kedy a ako dlho bude J. X. žalobcu zastupovať, pričom tá zdôraznila, že má

aj pohotovosť a preto vyjadrila obavu, že by prácu žalobcu nezvládla. Inak povedané, J. X. vyjadrená
obava, že prácu žalobcu by nezvládla nebola vyslovená v období po účinnosti organizačnej zmeny,
teda v čase kedy by sa už predpokladal žalovaným tvrdený výrazný pokles chybovosti zákazníckych
objednávok a zároveň bola táto obava vyslovená v súvislosti s pohotovosťou J. X. a nie pracovnou
náplňou žalobcu.

25. Žalobca ďalej argumentoval aj tým, že zrušené pracovné miesto nekorešpondovalo s jeho pracovnou
činnosťou - náplňou práce, teda že nevykonával ten druh práce, ktorý bol dohodnutý v pracovnej
zmluve vo vzťahu k pracovnému miestu poradca IT, ktoré bolo rozhodnutím o organizačnej zmene
zrušené, avšak zo svedeckých výpovedí W. R. a J. Y. vyplývalo, že žalobcom vykonávané činnosti (t.j.

riešenie chýb pri automatickom spracovávaní objednávok) bolo možné subsumovať pod body b), c),
d), e) a g) vyjadrujúce stručnú charakteristiku druhu práce poradcu IT uvedenej v pracovnej zmluve. To
znamenalo, že žalobcom vykonávaná pracovná náplň korešpondovala s pracovnou náplňou poradcu
IT charakterizovanou v pracovnej zmluve, a preto súd predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil akonedôvodnú. Za rovnako nedôvodný súd považoval argument žalobcu o tom, že jeho pracovná náplň bola
totožná s pracovnou náplňou pracovnej pozície špecialistu prevádzky, teda tej pozície, ktorú vykonávala
J. X., čo dôvodil tým, že práve táto osoba prevzala jeho zvyšnú pracovnú náplň. Podľa súdu však táto

skutočnosť sama o sebe nepreukazovala to, že žalobca reálne vykonával prácu na pozícii špecialistu
prevádzky ale len to, že jeho zvyšnú pracovnú náplň (čo predstavovalo 5 až 10 % pôvodného rozsahu
jehoprác)prevzalzamestnanecpracujúcinainejpozícii,nežpozíciiporadcuIT.Vtejtosúvislostizároveň
súd musel podotknúť, že kompletnú náplň práce, ktorú žalobca vykonával, žalobca pôvodne prevzal
od zamestnanca U., ktorý bol na pozícii poradca IT a preto predmetný argument žalobcu bol vnútorne

logicky rozporný.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že bol daný materiálny základ
výpovede danej žalovaným žalobcovi, keď mal preukázanú existenciu písomného rozhodnutia o
organizačnej zmene, ako aj skutočnosti, z ktorých žalovaný dôvodil nižšiu potrebu prác vykonávaných
žalobcom - t.j. integráciu platforiem na spracovanie zákazníckych objednávok a v jej dôsledku

pokles chybovosti zákazníckych objednávok, na základe čoho bola daná aj príčinná súvislosť medzi
rozhodnutím o organizačnej zmene žalovaného a zrušením pracovného miesta žalobcu.

Ponuková povinnosť
27. Jednou z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce je aj splnenie tzv. ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 písm. b)
Zákonníka práce. Túto ponukovú povinnosť musí zamestnávateľ realizovať ešte predtým, než pristúpi
k samotnej výpovedi, teda ešte pred daním/doručením výpovede zamestnancovi. Ponuková povinnosť
však nevznikne vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na
kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (§ 63 ods. 2 písm. a)

Zákonníka práce), pričom v tomto prípade bolo nesporné, že žalovaný disponoval voľnými pracovnými
miestami a preto pristúpil aj k samotnej ponuke iného vhodného voľného miesta pre žalobcu. Za
nesprávne považoval súd tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol povinný poskytnúť všetky voľné vhodné
miesta žalobcovi, keďže zamestnávateľ si svoju povinnosť splní už vtedy, keď ponúkne čo i len jedno
voľné vhodné pracovné miesto.

28. Ponúknuté miesto, okrem toho, že musí ísť o voľné pracovné miesto, sa musí viazať na miesto,
ktoré bolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce môže
byť v pracovnej zmluve vymedzené užšie (konkrétnou adresou) ale aj širšie (napr. územím mesta,
okresu, vyššieho územného celku alebo celým územím Slovenskej republiky). Podstatné je len to, aby

takto vymedzené miesto výkonu práce bolo dostatočne určité, teda aby bolo možné určiť, kde bude
zamestnanec vykonávať prácu, keďže len na mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
môže zamestnávateľ prideľovať zamestnancovi prácu.

29. V danom prípade bolo nesporné a zároveň aj preukázané, že miesto výkonu práce bolo v pracovnej

zmluve definované územím mesta Bratislava a preto aj žalovaným ponúknuté pracovné miesto v
rámci tzv. ponukovej povinnosti muselo byť viazané na územie mesta Bratislava. Síce žalovaný v
rámci tzv. ponukovej povinnosti deklaroval, že pri ponúknutom pracovnom mieste technik zriaďovania
telekomunikačných služieb je miestom výkonu práce Bratislava, súd mal o tejto skutočnosti deklarovanej
žalovaným v rámci ponukovej povinnosti pochybnosti. Totižto z vykonaného dokazovania vyplývalo, že

pracovná náplň ponúknutej pracovnej pozície bola totožná s pracovnou náplňou pracovného miesta
technik zriaďovania telekomunikačných služieb pre západné Slovensko, ktorú žalovaný v tom čase
inzeroval na portály profesia.sk. Zo zoznamu inzerovaných pracovných miest žalovaným na portály
profesia.sk (v čase vykonania ponukovej povinnosti) taktiež vyplývalo, že spolu s týmto pracovným
miestom žalovaný inzeroval aj miesta technikov zriaďovania služieb pre stredné a aj východné

Slovensko, pričom žalovaným ponúknuté miesto technika zriaďovania služieb s miestom výkonu práce
výlučne v Bratislave sa v ňom nenachádzalo. Hoci žalobca túto skutočnosť zdôraznil, žalovaný v tejto
súvislosti ani netvrdil a ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by záver o tom, že ním ponúknuté miesto
technika v rámci ponukovej povinnosti nebolo možné stotožniť s inzerovaným pracovným miestom
technika pre západné Slovensko, bol nesprávny. Ak teda jedným z kritérií žalovaným ponúknutého iného

vhodného miesta malo byť kritérium miesta výkonu práce v rámci územia mesta Bratislava, už len z
označenia pracovného miesta technik pre západné Slovensko bolo zrejmé, že miestom výkonu práce
nebude len územie mesta Bratislava ale podstatne väčšie územie západného Slovenska.30. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k inému záveru než tomu, že žalovaný v rámci
ponukovej povinnosti inej vhodnej práce neponúkol žalobcovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce.

31. Zákonník práce však na ponúkané voľné pracovné miesta kladie určité požiadavky aj na ich
„vhodnosť“, ktoré keď nie sú splnené, taktiež nemožno hovoriť o úspešnom splnení si ponukovej
povinnosti zo strany zamestnávateľa. Medzi kritéria, ktoré musí ponúknuté voľné pracovné miesto
spĺňať patrí to, že musí ísť o prácu zodpovedajúcu zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno

aj kvalifikácii zamestnanca. Podmienku kvalifikácie zamestnanca na ponúkanú prácu však nemožno
brať absolútne, keďže aj v tejto súvislosti Zákonník práce pripúšťa možnosť zamestnanca podrobiť sa
predchádzajúcej príprave, resp. pripúšťa, aby zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi aj takú prácu,
na ktorú síce nemá zamestnanec potrebnú kvalifikáciu, avšak umožní mu túto kvalifikáciu získať
podrobením sa príprave na túto prácu. Tá však nesmie byť neúmerne časovo náročná a nákladná, teda
musí ísť o prípravu, ktorá nebude vybočovať z hraníc primeranosti vo vzťahu k zamestnávateľovi ale aj

zamestnancovi. To znamená, že ponúkaná práca môže byť akákoľvek práca, ktorú má zamestnávateľ
k dispozícii v mieste výkonu práce zamestnanca a ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu s
prihliadnutím na jeho schopnosti a prípadne aj kvalifikáciu. Ak však ponúkaná pozícia vyžaduje, aby
zamestnanec spĺňal aj iné, právnymi predpismi požadované predpoklady, prípadne iné požiadavky
zamestnávateľa (napr. ovládanie cudzieho jazyka), musí tieto požiadavky a predpoklady spĺňať aj

zamestnanec, inak nemožno hovoriť o tom, že táto ponúkaná práca je pre zamestnanca vhodná.

32. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že na výkon ponúknutého miesta technika zriaďovania
telekomunikačných služieb žalovaný vyžadoval určité predpoklady týkajúce sa vzdelania (v odbore
elektro alebo telekomunikácie) a praxe (3 roky v odbore so zameraním na telekomunikačnú techniku).

Zároveň zdôraznil splnenie predpokladu vyžadovaného § 22 vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na samostatnú prácu s elektrickými zariadeniami
do 1000V. Podľa uvedeného ustanovenia môže žalovaným ponúknutú prácu vykonávať len tá fyzická
osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti technika a disponuje požadovanou praxou v dĺžke
1 roka. Uvedené nadväzuje na § 16 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého fyzická osoba môže

obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe
platného preukazu alebo platného osvedčenia, pričom podmienkou na vydanie takéhoto preukazu alebo
osvedčenia je podľa ods. 2 tohto ustanovenia, okrem veku a vzdelania, aj zdravotná spôsobilosť určená
na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky (ods. 4), ďalej absolvovanie odbornej prípravy v

rozsahu ustanovenom právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj
overenie odborných vedomostí.

33. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že na výkon žalovaným ponúknutej práce sa
vyžadovali určité predpoklady ustanovené právnymi predpismi, konkrétne zákonom č. 124/2006 Z.z.

a naň nadväzujúcou vyhláškou č. 508/2009 Z.z., pričom bolo nesporné, že žalobca tieto predpoklady
ustanovené právnymi predpismi nespĺňal, keďže nedisponoval podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006
Z.z. platným preukazom, resp. osvedčením na výkon prác samostatného elektrotechnika podľa § 22
vyhlášky č. 508/2009 Z.z..

34. Hoci žalovaný nespochybňoval, že žalobca nedisponoval kvalifikáciou a schopnosťami potrebnými
na výkon ponúknutej práce, schopnosť a kvalifikáciu nemožno stotožňovať s predpokladmi na výkon
práce stanovenými právnymi predpismi. Rozdiel medzi týmito pojmami pracovného práva spočíva najmä
v tom, že kým absencia kvalifikácie alebo individuálnych schopností nepredstavuje prekážku pre prijatie
zamestnancadozamestnania,keďžepodľa§154ods.1Zákonníkaprácezamestnancovi,ktorývstupuje

do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením
alebozaučením,očommuvydápotvrdenie(čovšaknemožnostotožňovaťspotvrdenímpodľazákonač.
124/2006 Z.z.), absencia predpokladov stanovených právnymi predpismi takéto prijatie vylučuje, keďže
podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z.z. by zamestnávateľ takéhoto zamestnanca nemohol
zaradiť na výkon práce a nesmel by mu dovoliť, aby takúto prácu vôbec vykonával, pričom ak by k strate

takýchto predpokladov ustanovených právnym predpisom došlo až počas trvania pracovného pomeru,
oprávňovalo by to zamestnávateľa na danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce.35. Žalovaný síce argumentoval aj tým, že chýbajúcu kvalifikáciu a schopnosti by žalobca nadobudol v
rámci primeranej predchádzajúcej prípravy, avšak s prihliadnutím na to, že nešlo o absenciu kvalifikácie
alebo schopností na strane žalobcu, ale o absenciu predpokladov ustanovených právnymi predpismi,

samotná povaha predmetnej absencie na strane žalobcu a predpoklady vyžadované zákonom č.
124/2006Z.z.avyhláškouč.124/2006Z.z.(napríkladužlensamotnápraxvtrvaní1roka,ktoroužalobca
nedisponoval - resp. žalovaný nepreukázal, že ňou disponoval) vylučovala možnosť žalobcu podrobiť sa
predchádzajúcej príprave v takom zmysle a účele ako Zákonník práce v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b)
predpokladá - t.j. časovo a nákladovo nenáročnej, čo takmer šesť mesiacov dlhá príprava (tak ako tvrdil

žalovaný) s istotou nepredstavuje. Zároveň súd vyjadril pochybnosti o opodstatnenosti takejto prípravy
tvrdenej žalovaným, keďže už len prax vyžadovaná zákonom v trvaní jedného roka presahuje dĺžku
žalovaným tvrdenej a postačujúcej prípravy, teda ani počas takejto prípravy by žalobca nebol schopný
splniť zákonnú požiadavku na dĺžku praxe v danom odbore. Navyše hoci žalovaný argumentoval
možnosťou predchádzajúcej prípravy, túto pri vykonaní ponukovej povinnosti ani len nespomenul, teda
vôbec sa nezaoberal tým, či žalobca spĺňa právnymi predpismi vyžadované predpoklady na výkon

ponúknutej práce, pričom ak by išlo o šesť mesiacov dlhú prípravu (ako tvrdil žalovaný), ide o tak
závažnú a rozhodujúcu skutočnosť, s ktorou treba zamestnanca oboznámiť skôr, než sa rozhodne, či
ponúkané miesto príjme alebo nie. Na základe uvedeného preto súd argumentáciu žalovaného ohľadom
umožnenia predchádzajúcej prípravy považoval za značne účelovú. V tejto súvislosti treba zdôrazniť,
že zamestnávateľ musí vedieť, a to už v čase vykonania ponukovej povinnosti, či ponúkaná práca

zodpovedá kritériám vhodnosti, minimálne musí zamestnávateľ disponovať vedomosťou, že ponúknutá
práca zodpovedá aspoň zdravotnému stavu zamestnanca, keďže absencia schopností, prípadne aj
kvalifikácie môže byť odstránená predchádzajúcou prípravou zamestnanca na ponúknutú prácu. V
danom prípade však žalovaný nepreukázal ani len to, že zdravotný stav žalobcu by bol vhodný na výkon
ním ponúknutej práce, keďže žalovaný disponoval len lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti

žalobcu vo vzťahu k práci poradcu IT, pričom činnosť samostatného elektrotechnika vyžadovala
samostatné lekárske posúdenie, čo vyplývalo aj z predmetného lekárskeho posudku. Z uvedeného
možno dôvodiť len ten záver, že žalovaný sa pravdepodobne ani len nezaoberal tým, aké požiadavky
a predpoklady vyžaduje ním ponúknutá práca (tieto navyše pri ponukovej povinnosti ani nespomenul) a
aké požiadavky a predpoklady na výkon tejto práce žalobca vôbec spĺňa.

36. Na základe uvedeného súd teda nemohol dospieť k inému záveru než tomu, že žalovaným
ponúknutá práca nespĺňala ani kritérium vhodnosti, keďže žalovaný ponúkol žalobcovi prácu, na ktorú
nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi, a to zákonom č. 124/2006 Z.z. v spojení s §
22 vyhlášky č. 508/2009 Z.z., ktoré navyše, vzhľadom na svoju povahu, nebolo možné odstrániť ani

žalovaným tvrdenou predchádzajúcou prípravou, ktorú v rámci ponukovej povinnosti, ako podmienku
pre prijatie takejto práce zo strany žalobcu, žalovaný ani len nespomenul.

Záver
37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že výpoveď zo dňa 12.01.2021, daná

žalovaným žalobcovi dňa 19.01.2021, z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, je neplatná, keďže žalovaný pochybil v rámci svojej ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 písm.
b) Zákonníka práce a túto si nesplnil riadne, keď ním ponúknutá práca nespĺňala kritérium vhodnosti a
rovnako tiež ani kritérium miesta výkonu práce v rámci územia mesta Bratislava, a preto žalobe žalobcu
vyhovel v celom rozsahu.

38. Hoci žalobca požadoval, aby súd vo výroku určil aj to, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného aj
naďalej trvá, takáto požiadavka žalobcu bola nadbytočná. Vo všeobecnosti platí, že ak súd rozhodne
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ten podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá naďalej, t.j.
nikdy sa neskončil a teda ide o zákonom predpokladaný následok, ktorý nastane bez ohľadu na to, či

konštatovanie tohto následku súd obsiahne do výroku rozhodnutia alebo nie. Preto súd túto skutočnosť
vo výroku svojho rozhodnutia ani neuviedol, teda o nej nerozhodoval, keďže nastala zo zákona. To však
neznamenalo, že v tejto časti bola žaloba žalobcu nedôvodná a musel by ju v tejto časti zamietnuť,
keďže žalobcom vyjadrená požiadavka bola vo svojej podstate dôvodná, iba bola nadbytočná.

39. Zároveň súd poukázal na to, že nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, ale len
tie, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci. Z
toho dôvodu nevykonal výsluch žalobcom navrhnutého svedka J. Q., keďže by to pre rozhodnutie súdu
nemalo žiadny vplyv.40. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.