Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313210853
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2313210853.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. X.X.XXXX,
adresa C., D. XXX/XX, 2. E. D., nar. XX.X.XXXX, adresa F. G., H. I. XXXX/XX, obe zastúpené
advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Dunajská 12, IČO: 47 238 526, proti žalovaným: 1. J. E., nar. XX.X.XXXX, adresa K., D. XXX/
XX, 2. F. E., nar. XX.X.XXXX, adresa K., D. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 30C/97/2013-536 zo dňa 8.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyniam 1 a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1
a 2 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vyhovel žalobe keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor, kat. úz. K., obec K., okres Galanta, na Liste vlastníctva č. XXXX, a to
rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1 a nehnuteľnosť sa prikazuje do

výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade.
II. Žalobkyňa v 1. rade je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva
zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 3.696,- eur, žalovanej v 2. rade sumu 3.696,- eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni v 2. rade sumu 7.504,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Žalobkyne v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobkyne 1 a 2 sa na základe skutočností
uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 22.4.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to rodinnému domu súp.
č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1, nachádzajúcej sa v okrese Galanta, obec K., kat.
úz. K., vedenej na LV č. XXXX tak, že by túto nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva
žalobkýň 1 a 2, o veľkosti podielu 1 a žalobkyniam uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1 a 2 vyrovnací

podiel a náhradu trov konania. V žalobe tvrdili, že so žalovanými 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Galanta, obec K., kat. úz. K., vedenej na LV č. XXXX, a to
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1, o veľkosti spoluvlastníckych
podielov žalobkýň, každá 67/200, a žalovaných, každý 33/200.3. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu:

4. Z výpisu Listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané podielové spoluvlastníctvo strán k
nehnuteľnosti v ňom zapísanej nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., v spoluvlastníckom podiele
67/200 v pomere k celku u každej zo žalobkýň a spoluvlastníckom podiele 33/200 v pomere k celku u
každého zo žalovaných. V rámci pokusu súdu o zmierlivé usporiadanie veci právny zástupca žalobkýň
uviedol, že dohoda je možná, dohodu pripustil i žalovaný 1 (bližšie ju nešpecifikoval) a právny zástupca

žalovanej 2 navrhoval, aby sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala žalovaná 2 za
náhradu zodpovedajúcu podielom žalobkýň. S takýmto návrhom právny zástupca žalobkýň vyslovil
nesúhlas z dôvodu, že pozemok, na ktorom je stavba postavená, ako aj priľahlé pozemky sú iba vo
vlastníctve žalobkýň.

5. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 právny zástupca žalobkýň zotrval na skutkovej a právnej

argumentácii uvádzanej v žalobe. Nad rámec toho uviedol, že pozemok priľahlý k rodinnému domu je
v podielovom spoluvlastníctve výlučne žalobkýň, pričom žalovaní znemožňujú žalobkyniam aj prístup
k priľahlým pozemkom, ku ktorým žalovaní nemajú žiadny právny vzťah. Žalovaní nehnuteľnosť
neudržiavajú, nechávajú ju zdevastovanú a znemožňujú vykonávanie starostlivosti riadneho hospodára
majoritným podielovým spoluvlastníkom. Stav užívania nehnuteľnosti je však taký, že tieto výlučne

užívajú žalovaní a za užívanie neplatia a neposkytujú žiadnu úhradu žalobkyniam ako majoritným
podielovým spoluvlastníkom. Uzatvoreniu dohody medzi stranami bránilo, že žalovaní nie sú a
nikdy neboli ochotní poskytnúť žalobkyniam náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rámec ich
spoluvlastníckych podielov. Ohľadne tejto náhrady prebieha aj konanie na súde. Žalovaní, keďže sú
dlhodobo v právnej neistote ohľadne zachovania ich minoritného spoluvlastníckeho podielu, nie sú

ochotní do nehnuteľnosti nijako investovať, odmietajú rešpektovať a akceptovať ust. § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má súd na zreteli
primárne veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj účelné využitie veci, pričom žalovaní uvedený
rodinný dom účelne nevyužívajú, napriek tomu, že tam majú bydlisko, a to preto, že kvôli ich právnej
neistote (v rámci toho, že sú minoritní podieloví spoluvlastníci), odmietajú do nehnuteľnosti investovať.

6. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 žalovaný 1 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko
predmetnú nehnuteľnosť obývajú na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Galante. So
žalovanou 2 sú onkologickí pacienti, majú malé dieťa vo veku 6 rokov, nemajú strechu nad hlavou a
nemôžu ísť bývať pod most. Nesúhlasil, že by sa o nehnuteľnosť nestarali, pretože za 22 rokov 3x

vymenili bojler, plynový kotol, vybudovali dymovod, určite realizovali bežné opravy, ale k novej fasáde
alebo oprave rímsy nepristúpili. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, žiadal, aby súd sám zhodnotil, či je
účelným speňaženie nehnuteľnosti alebo tá skutočnosť, že s rodinou v tejto nehnuteľnosti býva.

7. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 právny zástupca žalovanej 2 uviedol, že so žalobou

nesúhlasí, a to s tým, aby nehnuteľnosť bola vyporiadaná spôsobom, že bude prikázaná do vlastníctva
žalobkýň. Súd je povinný vychádzať nielen z veľkosti podielov, ale aj z ďalších okolnosti veci. Jednou
z takýchto okolnosti je užívanie nehnuteľnosti, jednak je to účelnosť tohto užívania, pričom v rámci
posudzovania tejto otázky je povinný skúmať aj bytovú odkázanosť strán sporu. V tejto súvislosti
je podstatná tá skutočnosť, že žalobkyne majú bytovú otázku vyriešenú a žalovaná 2 má bytovú

situáciu riešenú iba tým, že užíva predmetnú nehnuteľnosť. Spolu so žalovaným 1 sú odkázaní na
bývanie v tejto nehnuteľnosti. Predmetnú nehnuteľnosť získali v r. 1990 nielen na základe kúpnej
zmluvy, ale aj faktu, že došlo k zámene nehnuteľností, a to bytu, ktorý vlastnila žalovaná 2. Zároveň
tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje záver, že spoluvlastníctvo nie je možné
zrušiť a vyporiadať navrhovaným spôsobom. Podľa R 100/1999 dôvodmi osobitného zreteľa, pre

ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru, najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia a stav ich odkázanosti na bývanie v spornej
nehnuteľnosti. Žalovaná 2 nemá možnosť riešiť bytovú otázku iným spôsobom ako je užívanie
predmetnej nehnuteľnosti, je onkologickým pacientom, zabezpečuje vyživovaciu povinnosť voči 6 ročnej
dcére, je v zložitej sociálnej situácii, je živnostníčka, za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu

dane.Vprípade,žesasúdnestotožnístýmtostanoviskom,jeprežalovanú2prijateľnáibaalternatíva,že
predmetná domová nehnuteľnosť bude prikázaná do jej vlastníctva spolu so žalovaným 1 za primeranú
náhradu. V prípade, ak by súd rozhodol v zmysle žaloby, výsledkom by bolo, že žalovaná 2 ako
osoba, trpiaca onkologickým ochorením, s maloletou dcérou, by ostali bez strechy nad hlavou. Okremuvedeného, právny poriadok nepodmieňuje vlastníctvo stavby vlastníctvom pozemku pod stavbou a
danú vec je možné riešiť aj inými spôsobmi, napr. vecné bremeno, nájom.

8. Právny zástupca žalovanej 2 v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 poukazoval, že existenciu
dôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,ktorépreukazujúlistiny:rozhodnutieoschválenídohodyovýmene
bytov zo dňa 30.3.1990, zhodnotenie zdravotného stavu žalovanej 2 zo dňa 30.1.2014, „dišpenzárny
preukaz“ onkologického oddelenia polikliniky, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov
žalovanej 2 za rok 2012 a rodný list maloletej E. E.. Pri posudzovaní účelnosti ďalšieho užívania veci

je potrebné vychádzať z dôležitosti jednotlivých záujmov. Tu ide o záujem na urovnaní veci smerom
do budúcnosti tak, že vlastník veci, ktorá je predmetom konania, bude tiež vlastníkom pozemku a na
stranedruhejzáujemnaspravodlivomriešenítak,abyzohľadňovalskutočnépotrebyúčastníkovkonania
užívať vec, s ohľadom na ich sociálnu situáciu a bytovú odkázanosť. Podľa jeho názoru prevažuje
záujem na tom, aby žalovaní, ktorí majú 6 ročnú dieťa a sú v ťažkej sociálnej situácii, bez možnosti
náhradného bývania, neostali bez strechy nad hlavou, nad záujmom žalobkýň vlastniť dom, aj keď sú

vlastnícipozemkupodním,avšaktentodomužívaťnepotrebujú.Ďalejpoukazovalnato,žežalobkynesa
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8C/183/2012 domáhajú určenia povinnosti žalovanej
uhrádzať im za užívanie pozemku pod stavbou finančnú náhradu ako ušlé nájomné. Z uvedených
dôvodov navrhoval, aby súd žalobu zamietol. V prípade, ak súd dospeje k názoru, že je na mieste
zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu, navrhoval vykonať znalecké dokazovanie zamerané na

zodpovedanieotázky,čijemožnénehnuteľnosťfyzickyrozdeliťaakájeskutočnáhodnotanehnuteľnosti,
následne predloží konkrétny návrh na spôsob vyporiadania.

9. Prvoinštančný súd pokračoval, že právny zástupca žalobkýň v doplňujúcom vyjadrení zo dňa
19.2.2014 uviedol, že vyjadrenia žalovaného 1 a právneho zástupcu žalovanej 2, považuje za účelovú

obranu, nakoľko to, že údajne došlo k zámene nehnuteľností, a to bytu, ktorý vlastnila žalovaná 2,
alebo že žalovaní obývajú predmetnú nehnuteľnosť na základe rozhodnutia Okresného národného
výboru v Galante, nemá žiadny právny význam v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva. Zarážajúce je aj to, že hoci sú obaja onkologickí pacienti, žalovaný je nezamestnaný
a žalovaná ako živnostníčka za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu dane, môžu si dovoliť

taký nadštandard, že majú v súdnych konaniach prebiehajúcich medzi stranami sporu samostatných
právnych zástupcov. Záujem, ktorý sledujú ako manželia, je pritom ten istý. Naproti tomu, bez akejkoľvek
náhrady užívajú pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkýň a takisto vylučujú z užívania
predmetu ich spoluvlastníctva majoritné podielové spoluvlastníčky. Úžitkovú hodnotu stavby rodinného
domu si privlastňujú v pomere prevyšujúcom veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu, a to bez poskytnutia

akejkoľvek náhrady. Nie je zrejmé, ak by sa nehnuteľnosť prikázala do vlastníctva žalovanej 2, odkiaľ
zabezpečí finančné prostriedky na náhradu hodnoty spoluvlastníckych podielov žalobkýň. Je potrebné
vziať do úvahy, že priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobkýň, veľkosť podielov a účelné
využitie veci. Podotkol tiež, že v tomto konaní nejde o otázku užívania predmetnej nehnuteľnosti. Ak by
bola nehnuteľnosť po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázaná do podielového spoluvlastníctva

žalobkýň, nijakým spôsobom to nebráni akejkoľvek forme dohody medzi stranami sporu ohľadne
užívania nehnuteľnosti. Cieľom žalobkýň nie je pripraviť žalovaných o strechu nad hlavou. Dôvodom
podania žaloby bola predovšetkým skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode v súvislosti
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ako aj to, že žalovaní užívajú predmetnú
nehnuteľnosť nad rámec svojich vlastníckych práv, a to bez akejkoľvek náhrady s tým, že vedome

ignorujú§139ods.2Občianskehozákonníkaanerešpektujúrozhodnutiamajoritnýchspoluvlastníčok.V
duchu zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, navrhoval
žalobe vyhovieť.

10. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019 právny zástupca žalobkýň zotrval na doterajšej skutkovej

a právnej argumentácii. Uviedol, že žalovaní nehnuteľnosť neustále využívajú, no nezabezpečujú
starostlivosť riadneho hospodára o túto nehnuteľnosť.

11. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019 žalovaný 1 uviedol, že užívajú danú nehnuteľnosť, pretože
nemajú inú možnosť. Po rozhodnutí súdu, na základe ktorého stratili vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

keby žalobkyne boli v tom čase ochotné vyplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť, mohli by si kúpiť inú
nehnuteľnosť a neužívali by túto. Zaplatenie kúpnej ceny je predmetom exekučného konania, keďže
žalobkyňa 2 nevyplatila do dnešného dňa danú sumu. Podľa judikatúry používajú nehnuteľnosť tak ako
oprávnení vlastníci, teda majú právo používať danú nehnuteľnosť. Zhrnúc súvislosti, stratili vlastníctvo knehnuteľnosti, k predchádzajúcemu bytu, z ktorého vyplatili otca žalobkýň, pričom museli splácať aj úver
za danú nehnuteľnosť, teda stratili trojnásobnú sumu za danú nehnuteľnosť počas súdnych konaní. Za
prvoradé považoval, že musia zabezpečiť bývanie, nechcú sa obohacovať, majú nezaopatrené dieťa vo

veku 11 rokov. Ak súd rozhodne inak ako žiada, môže sa stať, že nebudú mať bývanie a základom rodiny
je mať kde bývať. Už 30 rokov trvajú tieto súdne spory a toto konanie je vytrhnuté z kontextu. Navrhoval,
aby súd vypočul L. B., ktorá by objasnila okolnosti ohľadom predaja nehnuteľnosti. Protistrana uvádza
skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé a zahmlievajú celú situáciu. V čase keď kupovali túto nehnuteľnosť,
predajca nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti, údajnou vlastníčkou bola aj L. B., avšak táto nebola

uvedená na LV. Táto skutočnosť zapríčinila túto nešťastnú situáciu ohľadom kúpy danej nehnuteľnosti.
Bude žiadať protistranu o odškodné. Myslí si, že L. B. konala úmyselne s cieľom podviesť ho. Svedčí
o tom aj skutočnosť, že napriek tomu, že bola vlastníčkou 10-15 rokov, nebola na LV zapísaná ako
vlastník. Čo sa týka starostlivosti o nehnuteľnosť, poukázal na to v akom stave bola nehnuteľnosť v
čase kúpy a v súčasnosti je nehnuteľnosť obývateľná. Čo nad rámec ohodnotil znalec v posudku je
to, o čo zhodnotil predmetnú nehnuteľnosť a na čom by sa žalobkyne chceli obohatiť. Tiež uviedol,

že s prípadným vyplatením žalobkýň by im pomohli dcéry, resp. rodiny dcér, s ktorými túto situáciu už
konzultovali.

12. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019 právny zástupca žalovanej 2 zotrval na doterajšej skutkovej
a právnej argumentácii. Odkazoval na vyjadrenie žalovaného 1, že žalovaní v roku 1991 na základe

kúpnej zmluvy nadobudli predmetnú nehnuteľnosť, avšak následne prebiehalo konanie o určenie
vlastníckeho práva, na základe ktorého žalovaná stratili toto vlastnícke právo. Titulom dedenia nadobudli
žalovaní spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Prebehla zámena nehnuteľnosti - bytu
žalovaných za predmetný dom. Žalovaní v dome bývajú, vychovávajú maloletú dcéru, majú na uvedenej
adrese nahlásený trvalý pobyt a nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie. Žalobkyne predmetný

rodinný dom nepotrebujú, už viac ako 20 rokov v ňom nebývajú. Motívom podanej žaloby je nielen
pozbavenie vlastníckeho práva žalovaných, ale aj práva užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobkyne
podnikli viaceré kroky za účelom vypratania nehnuteľnosti, uzatvorili nájomné zmluvy s treťou osobou,
aby tak znemožnili užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Taktiež robili nátlak na vypratanie
nehnuteľnosti, či už sami alebo prostredníctvom tretích osôb. Ak by súd žalobe vyhovel, žalovaní by

zároveň boli aj pozbavení užívacieho práva nehnuteľnosti. Súd nemôže posudzovať len to, či je možná
dohoda o vyporiadaní, resp. výšku odplaty, ale aj právne postavenie oboch strán, a práva a povinnosti,
ktorénáslednevzniknú.Akbysúdrozhodolvprospechžalobkýň,tietobybolipovinnévyplatiťžalovaným
iba 1/3 kúpnej ceny zistenej znaleckým posudkom, za čo žalovaní nie sú schopní si zabezpečiť
náhradné bývanie. Taktiež sú tu dané dôvody na zamietnutie žaloby, keďže žaloba je označená ako

žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak nejedná sa o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ale rieši sa zmena podielového spoluvlastníctva. Ide teda o právnu prekážku, pre ktorú
je potrebné žalobu zamietnuť. Vzhľadom na to, že prebieha konanie o určenie výšky odplaty za užívanie
nehnuteľnosti, akonáhle súd rozhodne o tejto výške, žalovaní sú si vedomí svojej povinnosti a budú si
túto povinnosť plniť v zmysle rozhodnutia a nedôjde k bezdôvodnému obohateniu.

13. K argumentácii žalovaného 1 a právneho zástupcu žalovanej 2 právny zástupca žalobkýň na
pojednávaní dňa 15.1.2019 uviedol, že skutkový a právny stav je zrejmý a nezameniteľný. Rozporované
skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci už boli judikované súdnymi rozhodnutiami. Okolnosti, na ktoré
poukazujú žalovaný 1 a 2 sú účelové a odvádzajú pozornosť od predmetu konania. Právny zástupca

žalovanej 2 tvrdí, že žalobkyne sa snažili zamedziť užívaniu nehnuteľnosti, avšak zabudol uviesť, že
žalovaní užívajú nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu rodinný dom a priľahlé nehnuteľnosti, ku
ktorým nemajú žiaden právny vzťah. V tejto súvislosti došlo zo strany žalovaného 1 aj k fyzickému
napadnutiu jeho osoby v čase, keď znalec bol na predmetnej nehnuteľnosti. Všetky tvrdenia žalovaných
sú deformované, majú za cieľ naťahovanie súdneho konania. Žalovaní vedia, že užívajú nad rámec

rodinný dom, ako aj pozemky, ku ktorým nemajú žiaden právny vzťah. Po 29 rokoch právny zástupca
žalovanej 2 uvedie, že žalovaní sú ochotní platiť za užívanie nehnuteľnosti odplatu a odvoláva sa
na bezdôvodné obohatenie, ide o špekulatívne deformovanie situácie. Tiež uviedol, že žalobkyne si
zabezpečili finančné prostriedky na plnenie, a to vo výške ako bola určená hodnota nehnuteľnosti
stanovená znaleckým posudkom. Zároveň poukázal, že žalovaní sa síce odvolávajú na prípadný

následok, ktorý by bol spojený so súdnym rozhodnutím, avšak za 29 rokov trvania tohto stavu nespravili
pre vytvorenie si akejkoľvek alternatívy vôbec nič. Z jeho subjektívneho pohľadu je to zo strany
žalovaných jednoznačné parazitovanie na vzniknutej situácii. S navrhovaným dokazovaním výsluchomL. B. nesúhlasil z dôvodu, že všetky skutočnosti, ktoré by objasnila, boli predmetom predchádzajúcich
konaní.

14. V priebehu sporu sa prvoinštančný súd pokúšal o zmierlivé vyriešenie sporu, avšak strany vec
mimosúdne nevyriešili (i keď zahájili mimosúdne rokovania, výsledkom ktorých bola predbežná dohoda
o celkovom urovnaní a vyporiadaní všetkých sporných záležitostí súvisiacich so vzťahmi medzi stranami
sporu, v zmysle ktorej mali žalovaní vyplatiť žalobkyniam sumu 50.000,- eur v lehote do 31.12.2019, v
dvoch splátkach, no k naplneniu dohody nedošlo), ani nenavrhli súdu schváliť zmier.

15. Na pojednávaní konanom dňa 8.9.2022 z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkýň vyplynulo, že
vzťahy medzi sporovými stranami sa riešia takmer 30 rokov. Žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky
všetkých priľahlých pozemkov, vrátane pozemku pod rodinným domom, ktorý je predmetom
vyporiadania. Vzhľadom k dĺžke trvania sporov je v súčasnosti rodinný dom, ktorý je predmetom
vyporiadania v absolútne neužívania schopnom dezolátnom stave, ohrozujúci život a zdravie. Hodnota

nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom, napriek nárastu všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti
v aktuálnej dobe, je taká, že určuje hodnotu nehnuteľnosti vyššiu ako je aktuálny stav. Podľa
ich vedomostí žalovaní v súčasnosti rodinný dom ani neužívajú, a to práve s poukazom na život
ohrozujúci stav nehnuteľnosti. Navrhol, aby predmetnú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne 1 a uložil jej povinnosť za vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému 1 sumu

3.696,- eur, žalovanej 2 sumu 3.696,- eur, v lehote do 3 dní, žalobkyni 2 sumu 7.504,- eur, do 30
dní. Vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý učil všeobecnú hodnotu domu, ktorý je predmetom
vyporiadania, na sumu 22.400,- eur, a s poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov žalobkyne
2 (67/200) a žalovaných (každý po 33/200). Uvedené sumy považoval za vyššie ako je aktuálna
reálna hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti, napriek tomu žalobkyňa 1 je ochotná akceptovať hodnotu

nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom. Zároveň žalovaní užívajú celú domovú nehnuteľnosť
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ak na okresnom súde stále prebieha konanie voči
žalovaným o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania predmetných nehnuteľností nad rámec
spoluvlastníckeho podielu žalovaných, ako aj konanie o vzájomnom návrhu, ktoré rieši stav vyplývajúci z
určeniavlastníctvaaspoluvlastníckychpodielov,atoeštevsúvislostisdedičskýmkonanímpozomrelom

otcovi žalobkýň. Uvedená situácia žalobkyne výrazne traumatizuje a majú záujem na doriešení
vzájomných vzťahov, naviac keď následkom vzniknutého stavu došlo na strane žalobkyne 1 k tragickej
udalosti (manžel žalobkyne 1 uvedenú situáciu psychicky neuniesol a siahol si na život). V prípade, že by
aktuálne hodnota nehnuteľnosti bola z hľadiska posúdenia súdu sporná, ponechal na zváženie znalecké
dokazovanie ohľadne zistenia všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, avšak vykonanie takéhoto dôkazu

považoval ako nadbytočné, neefektívne a nehospodárne, a to s poukazom na zvýšený náklad strán
sporu, ktorý by v prípade takéhoto dôkazu museli znášať, pričom podľa tvrdení žalovaných ich sociálna
situácia je taká, že im nedovoľuje znášať prípadné náklady spojené s týmto dôkazom. Aktuálny stav
nehnuteľnosti z hľadiska jej hodnoty je taký, že cena určená znaleckým posudkom z r. 2017 je podstatne
vyššia ako je aktuálna cena danej nehnuteľnosti, keďže táto je v súčasnosti v neužívateľnom, život

ohrozujúcom stave a prípadné plnenie zo strany žalobkyne 1 v prospech žalovaných aj žalobkyne 2,
garantuje finančné plnenie podľa pôvodného znaleckého posudku, teda nad rámec aktuálneho stavu
a hodnoty nehnuteľnosti. Podľa jeho vedomosti žalovaní 1, 2 predmetnú nehnuteľnosť navštevujú iba
občasne, túto nijako neudržujú, nezabezpečujú žiadne investície do nej, tak aby bola užívania schopná,
dokonca priľahlé pozemky, sú v súčasnosti v takom stave, že tieto nie je možné vzhľadom k rozbujnenej

vegetácií buriny a náletových porastov, zo strany žalobkýň užívať, pričom takémuto užívaniu reálne
zabraňujú žalovaní. Podľa informácií od žalobkýň sa na uvedených pozemkoch aktuálne premnožili
hlodavce, ktoré páchajú škody aj ostatným susedom, ktoré si svoje nehnuteľnosti udržiavajú. Strany
sporu zistený skutkový stav nerozporujú, pričom pre meritórne rozhodnutie veci z pohľadu žalobkýň
neexistujú žiadne sporné otázky, nakoľko je zrejmá aktuálna výška spoluvlastnícky podielov sporových

strán, spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva, i hodnota nehnuteľnosti.

16. Žalovaní 1 a 2 sa na pojednávanie dňa 8.9.2022 nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani
nepožiadali o odročenie pojednávania.

17. Právny zástupca žalobkýň v záverečnej reči uviedol, že z pohľadu žaloby je nesporná otázka výšky
spoluvlastníckych podielov na vyporiadavanej nehnuteľnosti, ako aj potreba vyporiadať spoluvlastníctvo
k tejto nehnuteľnosti vzhľadom k dlhotrvajúcim neusporiadaným vzťahom sporových strán, v dôsledku
čoho je nehnuteľnosť dlhodobo bez akejkoľvek údržby a investícií. Po dobu takmer 30 rokov trvajúcehosporu schátrala tak výrazne, že podľa názoru žalobkýň je v neužívania schopnom, život ohrozujúcom
stave. S prihliadnutím na tento fakt vyslovil presvedčenie, že hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým
posudkom z roku 2017 na sumu 22.400,- eur je ku dnešnému dňu výrazne nižšia. Napriek tomu je

však žalobkyňa 1 pripravená vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom na vyrovnanie ich podielu
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumy ako vyplývajú z výšky ich spoluvlastníckeho podielu a
podľa hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Uvedený spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa javí ako najracionálnejší, keďže žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky v podiele
1 ku všetkým priľahlým pozemkom k vyporiadavanej nehnuteľnosti, vrátane pozemku pod rodinným

domom.

18. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 142
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – ďalej aj len OZ).

19. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobkýň

ohľadne podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území K., zapísanej v Liste vlastníctva č. XXXX, ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 329/1,
v spoluvlastníckom podiele 67/200 v pomere k celku u každej zo žalobkýň a spoluvlastníckom podiele
33/200 v pomere k celku u každého žalovaného. Strany nadobudli spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
dedením, titulom bolo uznesenie o dedičstve sp. zn. D/2292/1999 Dnot 201/93 zo dňa 2.5.2007 s tým,

že žalobkyne nadobudli spoluvlastníctvo aj na základe darovacej zmluvy vkladom povoleným 13.2.2009
pod V 37/2009. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní začali užívať predmetný rodinný
dom (aj priľahlé pozemky) na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola súdom určená za neplatnú (konanie
vedené pod sp. zn. 7C/57/1991), ani to, že žalobkyne boli výlučné vlastníčky priľahlých pozemkov,
vrátane pozemku pod rodinným domom. Taktiež nebolo sporné, že k dohode so žalovanými nedošlo,

a keďže žalobkyne nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, podali žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

20. Žalobkyne ako strana sporu s poukazom na to, že sú väčšinové spoluvlastníčky predmetnej
nehnuteľnosti a zároveň výlučné vlastníčky priľahlých pozemkov, tvrdili, že rodinný dom nie je možné

reálne rozdeliť, a preto žiadali prikázať nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva s povinnosťou
výplaty ostatných spoluvlastníkov vzhľadom na účelné využitie veci. Neskôr v priebehu sporu, žalobkyňa
1 prostredníctvom právneho zástupcu žiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva s
povinnosťou výplaty ostatných spoluvlastníkov.

21. Žalovaný 1 ako strana sporu tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú na základe rozhodnutia
Okresného národného výboru v Galante, sú onkologickí pacienti, majú maloleté dieťa a nemajú strechu
nad hlavou. Tvrdil, že nehnuteľnosť je deliteľná. Pokiaľ ide o účelné využitie veci dôvodil, aby súd sám
zhodnotil, či je účelným speňaženie nehnuteľnosti alebo to, že s rodinou v tejto nehnuteľnosti býva.

22. Žalovaná 2 ako strana sporu žiadala najskôr prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva
s povinnosťou výplaty žalobkýň. S poukazom na vyjadrenie jej právneho zástupcu dôvodila, že pri
posudzovanípredmetnéhonávrhujepotrebnévychádzaťnielenzveľkostipodielovnanehnuteľnosti,ale
aj z ďalších okolnosti ako napr. užívanie nehnuteľnosti, bytovú odkázanosť strán sporu. Tvrdila, že užíva
predmetnú nehnuteľnosť spolu so žalovaným 1 nielen na základe kúpnej zmluvy, pričom sú odkázaní

na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Zároveň videla dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie
spoluvlastníctva v jej zdravotnom stave (onkologická pacientka) a zložitej sociálnej situácii (za rok 2012
nevykázala príjem ani vo výške základu dane).

23. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 31.1.2014 mal súd preukázané,

že žalovaný 1 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.5.2013 a evidencia trvá.

24. Zo znaleckého posudku č. 23/2017 znalca Ing. Františka Orsága v odbore stavebníctvo a
odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti. Metódou polohovej diferenciácie znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, stavby,

22.400,- eur a podľa nej spoluvlastnícky podiel 33/200 predstavuje 3.696,- eur (každého žalovaného)
a 67/200 7.504,- eur (spoluvlastnícky podiel žalobkyne 2). K reálnej deľbe sa znalec vyjadril tak,
že zohľadniac kritériá, ktoré vzal do úvahy pri reálnej deľbe hodnotenej stavby - rodinného domu
usporiadaného ako jedna bytová jednotka dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť je reálnenedeliteľná. Podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v súčasnom dispozičnom usporiadaní nie je
možné zrealizovať reálnu deľbu stavby rodinného domu tak, aby mohli vzniknúť samostatné veci
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na základe stavebných úprav vykonaných podľa stavebných

predpisov. Na otázku súdu aké stavebné úpravy je na rozdelenie vo vzťahu k súčasnému stavu stavby
potrebné vykonať odpovedal, že neprimerane s tým, že hodnota úprav by presahovala stanovenú
všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu a na predmetnej nehnuteľnosti nie je možné
uskutočniť iným spôsobom reálnu deľbu.

25. V prejednávanej veci nebolo teda sporné, že rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť. Ak nie je
rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým
je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o
zrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdom,atonielenrozdelenímveci,aleajprikázaním
doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za
primeranú náhradu, zákon stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie

veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Možno
však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o
nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy
len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Zároveň je vždy potrebné
skúmať schopnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel.

26. Žalobkyne i žalovaní prejavili záujem nadobudnúť rodinný dom (žalovaní príp. i vrátane priľahlých
pozemkov) do výlučného vlastníctva s tým, že žalovaná 2 trvala predovšetkým na tom, aby zostalo
spoluvlastníctvo zachované z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to že nehnuteľnosť užívajú už od
r. 1990, má vážne zdravotné problémy, okrem iného je onkologickou pacientkou a v predmetnom dome

spoločne vychovávajú nezaopatrenú dcéru.

27. Ako vyplýva z obsahu spisu, strany po ingerencii súdu viedli mimosúdne rokovania, výsledkom
ktorých bola predbežná dohoda o celkovom urovnaní a vyporiadaní všetkých sporných záležitostí
súvisiacich so vzťahmi medzi stranami sporu, v zmysle ktorej mali žalovaní vyplatiť žalobkyniam sumu

50.000,- eur v lehote do 31.12.2019, v dvoch splátkach, no k naplneniu dohody nedošlo. Žalovaní nijako
neozrejmili svoje nekonanie v zmysle predbežnej dohody. Strany vec mimosúdne nevyriešili, ani súdu
nenavrhli schváliť zmier. S poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd preto pristúpil k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva na návrh žalobkýň.

28. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prednostným spôsobom
vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Vo vzťahu k vyporiadavanej nehnuteľnosti súd uzavrel, že vec
nie je deliteľná, čo mal preukázané zo znaleckého posudku č. 23/2017 Ing. Františka Orsága. Ďalej
súd skúmal, či je možné nehnuteľnosť prikázať niektorej zo strán do výlučného vlastníctva za náhradu.
Predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého spoluvlastníka

je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec do vlastníctva
prikázaná. Vychádzajúc z tejto zásady, súd konštatoval, že žalobkyňa 1 od podania žaloby prejavila
záujem o nehnuteľnosť. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a zachovať podielové spoluvlastníctvo strán
sporu, resp. prikázať ju do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ak súd nezistí dôvody hodné osobitného
zreteľa.

29. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, ktorú súd v tomto konaní uplatnil, a síce, že nikto nemôže
byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Takýto postup musí byť odôvodnený
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takéto dôvody však súd v konaní nevzhliadol. V prvom rade,

nehnuteľnosť začali žalovaní užívať na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola súdom určená za neplatnú
s tým, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zakladá dôvody vzájomných konfliktov medzi
spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové spoluvlastníctvo za takejto situácie
ponechať. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú narušené, čo bolo možné badať aj počas tohto konania
(ktoré prebieha od r. 2013), žalovaní užívali nehnuteľnosť v celom rozsahu, aj nad rozsah svojho podielu,

a to bez toho, aby poskytovali žalobkyniam akékoľvek plnenie, aspoň v rámci svojich možností (napriek
svojim vyjadreniam, že si túto svoju povinnosť uvedomujú a sú pripravení ju i naplniť). Za takejto situácie
sa súdu nejaví ako dôvodné ponechať takýto stav, ktorý by viedol len ku ďalším konfliktom a prípadne
predlžoval ďalšie súdne spory, ktoré strany sporu medzi sebou vedú. Tvrdenie žalovaných, že sú nabývanie v tejto nehnuteľnosti odkázaní, zostalo v spore nepreukázané, najmä v súvislosti s tvrdením
žalobkýň, že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že ju žalovaní už z tohto dôvodu
neužívajú. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalovaných, najmä že sú onkologickí pacienti, žalovaní nijako

nekonkretizovali toto tvrdenie, t. j. v akom štádiu je ich ochorenie, v resp. v čom spočívajú obmedzenia z
toho pre nich plynúce, a tieto tvrdenia následne zostali nepreukázané. Ani toto kritérium preto nemohlo
zavážiť. Žalovaní ďalej poukazovali, že žalovaný 1 je nezamestnaný, žalovaná 2 za rok 2012 nevykázala
príjem ani vo výške základu dane, avšak od toho času ani netvrdili (ani nepreukázali), či sa táto ich
situáciaakokoľvekzmenila.Súdnemoholneprihliadnuťnapostojžalovanýchvpriebehuceléhokonania,

keď síce poukazovali na svoju sociálnu situáciu, ale v konaní nepreukázali také obmedzenia, ktoré by
im bránili dosiahnuť čo i len minimálny príjem, resp. že majú zásadné zdravotné problémy ovplyvňujúce
ich pracovnú spôsobilosť, navyše nie sú ani osoby vysokého veku. Žalovaní pritom nie sú viazaní na
potrebubývaniaibavspornýchnehnuteľnostiach(napr.žebylenodtiaľmuselidochádzaťdopráce,resp.
zabezpečovať starostlivosť o blízku osobu). Majú i dospelé deti, ktoré by im mohli a mali byť nápomocné.
Na druhej strane však nechceli pripustiť prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkýň,

z ktorého dôvodu požadovali nehnuteľnosť prikázať do ich vlastníctva. Ak aj žalovaní poukazovali na
investície do domu (bežná údržba, výmena kotla, príp. iné), ani takáto investícia nie je dôvodom pre
nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z takto opísaných skutočností podľa názoru
súdu treba uzavrieť, že nie sú dané také vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal
žalobu zamietnuť. Dôvody žalovaných na zachovaní spoluvlastníctva svojim významom neprevažujú

nad záujmom žalobkýň, pre ktorých existujúce spoluvlastníctvo nemá dlhodobo žiaden prínos, keď
žalobcovia v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mali i vedomosť o tom, že vlastnícke vzťahy k predmetnej
nehnuteľnosti nie sú usporiadané (upozornením zo strany Miestneho národného výboru).

30. Súd následne posudzoval, či je možné prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaných.

Zo skutočností zistených v konaní možno vyvodiť (žalovaní to ani nepopreli), že sa nachádzajú v
nepriaznivej ekonomickej situácii, bez dostatku disponibilných finančných prostriedkov, ktoré by mohli
byť použité na výplatu žalobkýň. Aj keď uviedli, že rodiny dcér by im finančne pomohli, tak napokon
predbežnú dohodu ako výsledok mimosúdnych rokovaní, v zmysle ktorej mali zaplatiť žalobkyniam
dohodnutú sumu, nenaplnili. Žalovaných je preto potrebné pre účely posúdenia možnosti prikázania im

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva považovať za nesolventných, čo sa podľa súdnej praxe považuje
za dôvod, pre ktorý takémuto podielovému spoluvlastníkovi nie je možné prikázať vyporiadavanú vec
do výlučného vlastníctva za náhradu. Dlhodobý stav v užívaní nehnuteľnosti žalovanými vyhovuje len
žalovaným, ale súd v konaní nezistil dôvod odkázanosti žalovaných na bývanie v nehnuteľnosti z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedeného je nutné uzavrieť, že prikázanie nehnuteľnosti do

výlučného vlastníctva žalovaných do úvahy neprichádza.

31. Súd dospel k záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov
medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností zodpovedá riešenie,
ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo strán na návrh žalobkýň a vykonal vyporiadanie tak, že

predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1 s povinnosťou výplaty za
spoluvlastnícky podiel v prospech žalobkyne 2 a žalovaných podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov, keďže žalobkyňa 1 o nehnuteľnosť prejavila záujem, a zároveň pre účely posúdenia možnosti
prikázania jej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva ju bolo možné považovať za solventnú (opak
nikto netvrdil, ani nepreukázal). V jej prospech svedčilo i kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu, i

kritérium účelného využitia rodinného domu s priľahlými pozemkami. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti
s poukazom na závery znaleckého posudku č. 23/2017 nebola v konaní spornou skutočnosťou. Pokiaľ
ide o lehotu na plnenie, súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP určil žalobkyni 1 primerane dlhšiu lehotu do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, pokiaľ ide o výplatu za spoluvlastnícky podiel v prospech žalobkyne 2.

32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa ust.
§ 262 ods. 1 CSP aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyne 1 a 2 majú voči žalovaným 1 a
2 podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky), keďže boli v spore v celom rozsahu úspešné, dosiahli zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva spôsobom aký navrhovali (prikázanie veci) a neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať, ani ich
strany netvrdili (§ 257 CSP). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).33. Žalovaný 1 v podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku podľa jeho obsahu uplatňoval
odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom
jemu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, podľa písm. f) tohto ustanovenia, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené, písm. h), že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu.

34. Podľa odvolateľa súd sa dopustil procesných vád podľa § 420 písm. f) CSP, a to práva na spravodlivý
proces, keď neumožnil žalovaným predniesť záverečnú reč. Súd taktiež dostatočne nevysvetlil dôvody,
ktoré viedli k jeho rozhodnutiu, keď nepriznal právo osobám, ktoré majú v nehnuteľnosti trvalý
pobyt a slúži im ako jediné miesto na bývanie. Rozhodol o nich tak, že sa vďaka rozsudku stanú
bezdomovci, neskúmal dostatočne napríklad či žalovaní v rodinnom dome majú naďalej trvalý pobyt,

či tam v skutočnosti aj bývajú a nevydal rozsudok na základe riadne zisteného skutkového stavu.
Súd porušil práva žalovaných aj v tom, že rozhodol bez ich prítomnosti napriek tomu, že žalovaní
žiadali aby bol súd zhovievavý a prihliadal na jeho vážne zdravotné dôvody, o čom predložil potvrdenie
z Národného ústavu pre srdcovocievne ochorenia. Žalovaný tým, že sa nemohol zúčastniť posledného
pojednávania, predniesť záverečnú reč, nevedel sa dostatočne vyjadriť k znaleckému posudku, ktorý

je tendenčný, keď napríklad znalec tvrdil, že stavba nemá dva vchody, čo nie je pravdou. Dva vchody
dokladoval fotografiou, ktorú doplnil do súdneho spisu a namietal, že tieto fotografie znalec zámerne
nezahrnul. Súd neposkytol žalovaným priestor, aby namietali znalecký posudok. Pri obhliadke domu
nebola zabezpečená zo strany súdu tlmočníčka. Otázku, či je možné stavbu upraviť na dve bytové
jednotky zodpovedal znalec tendenčne podľa vlastného úsudku, ale nezodpovedal otázku, či dom má

dva vchody, resp. zámerne ju zamlčal. Tieto dôkazy súd dostatočne nevyhodnotil, pretože rodinný dom
v skutočnosti má dva vchody. Žalovaní požiadali súd, aby vyhovel odročeniu pojednávaní aspoň na
obdobie, keď žalovaný musel nastúpiť do nemocnice. Taktiež okresný súd nepreskúmal dostatočne
všetky právna a faktické dôvody, ako aj bytovú odkázanosť žalovaných viď uznesenie NS SR z 28.9.2011
sp. zn. 1Cdo 33/2010. Svedčí o tom zdôvodnenie rozsudku v bode 43, že tvrdenie žalovaných, že sú

na bývanie v nehnuteľnosti odkázaní, zostalo nepreukázané a súd sa spoliehal na tvrdenie žalobkýň,
že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že ju žalovaní neužívajú. Žalovaným
súd neposkytol priestor, aby kvalifikovane navrhli taký spôsob vyporiadania, ktorý by spravodlivo
zohľadnil práva všetkých spoluvlastníkov. Súd vôbec nevzal do úvahy dobromyseľnosť žalovaných,
že uvedenú nehnuteľnosť užívali ako svoju a ako náhradu za ňu poskytli vlastné bývanie – byt

v C.. Súd taktiež nevyhodnotil kto danú nehnuteľnosť zveľaďoval, keďže bola zhodnotená vlastnou
prácou a investíciou žalovaných. Odvolateľ zdôraznil, že žalobkyne už požiadali Obec K. o začatie
konania o odstránení stavby, teda rodinného domu, v ktorom bývajú dvaja onkologickí pacienti a ich
nezaopatrená dcéra. O tomto pripojil ako dôkaz oznámenie o začatí konania o odstránení stavby.
Súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyni 1, ktorá si povinnosť výplaty podľa

právoplatnéhorozsudku12C/61/1992-629užpredtýmnesplnilaabolopotrebnézačaťvočinejexekučné
konanie, ide teda o nespoľahlivú osobu, ktorá by podiel nevyplatila ani podľa tohto rozsudku. Ako
dôkazotompripojilexekučnýpríkaz.Podľažalovanéhorozhodnutienezohľadňovalokomplexnesituáciu
strán a súd sa riadne nezaoberal solventnosťou žalovaných. Žalobkyne majú bývanie zabezpečené,
nikdy v rodinnom dome nebývali, na rozdiel od žalovaných, vrátane nezaopatrenej dcéry, ktorí sú

odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti, bývajú a vykonávajú všetky práce súvisiace s opravou
a údržbou nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov má odvolateľ za to, že splnenie kritéria účelnosti je na strane
žalovaných, pričom v prípade správneho vyhodnotenia výpovedí mal súd za preukázané, že žalovaní
sú schopní žalobcom zaplatiť náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Otázku skutočného užívania súd
neskúmal a svojím rozhodnutím nepriamo prikázal, aby sa žalovaní odsťahovali na ulicu, pretože žiadnu

inú možnosť bývania nemajú.

35. Odvolateľ tiež zdôraznil, že okresný súd porušil jeho práva na doručenie rozsudkov v jeho rodnom
jazyku, keď rozsudok nebol riadne pretlmočený tak, ako to bolo prijaté uznesením súdu. Okresný súd
porušil práva žalovaného, teda neumožnil mu byť prítomný na prednesení záverečnej reči za prítomnosti

tlmočníčky a tým mu bola odopretá možnosť dostatočne uplatniť procesné práva. Zároveň tiež súd
požiadal o odročenie na neurčito z dôvodu vážnych zdravotných ťažkostí, keďže lekár mu neodporúčal
zúčastňovať sa pojednávaní, kým sa jeho zdravotný stav nestabilizuje, čo súd neakceptoval.36. K odvolaniu žalovaný 1 pripojil exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom
Laiferom, so sídlom Bratislava, Prievozská 14/A pod č.k. EX 1771/2014-6, rozhodnutie MsNV Galanta
č.j. 787/90/3 zo dňa 20.3.1990 o schválení dohody o výmene bytov medzi J. E. a M. B., list žalovaného

1 adresovaný Okresnému súdu Galanta zo dňa 30.1.2019 v danej veci o zaslaní fotografií dotknutej
nehnuteľnosti, oznámenie Obce K. pod č. OcÚJE-1233/2022 TX 6 zo dňa 9.9.2022 o začatí konania
o odstránenie stavby a nariadenie ústneho konania a miestneho zisťovania na návrh žiadateliek (tu
žalobkýň 1 a 2) ohľadne rodinného domu súp. č. XXX, ohlásenie žalovanými 1 a 2 drobnej stavby
podľa Stavebného zákona zo dňa 18.2.1999 adresované Obecnému úradu týkajúce sa predmetnému

domu, výmenný list – poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie od L. N. vystavený
na meno žalovaného 1 dňa 30.9.2022, podľa ktorého neodporúča pacientovi zúčastňovať sa súdnych
pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu s tým, že stav trvá až do odvolania
ošetrujúcim lekárom, výmenný list – poukaz od L. N. zo dňa 16.5.2022 s tým, že žalovaný 1 je
v súčasnosti pod prísnym lekárskym dohľadom vzhľadom a pretrvávajúce závažné problémy so srdcom,
neodporúča preto zúčastňovať sa súdnych pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného

stavu,výzvunanástupnahospitalizáciudňa25.4.2022vNárodnomústavesrdcovýchacievnychchorôb
adresovaná žalovanému 1 zo dňa 9.3.2022.

37. Odvolanie proti predmetnému rozsudku v celom jeho rozsahu podala i žalovaná 2, pričom uplatnila
odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. d) tohto ustanovenia, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhovala odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. V odvolaní žalovaná 2 uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne po skutkovej

aj právnej stránke, keď súd zle vyhodnotil skutkovú stránku veci. Pri posudzovaní bolo potrebné
vychádzať nielen z veľkosti podielov na nehnuteľnosti, ale aj z ďalších okolností, napríklad užívanie
nehnuteľnosti, bytovú odkázanosť strán sporu. Žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť na bývanie od
roku 1990, teda cca 30 rokov. Dôvodom bola okrem iného zámena bytov, kedy prišli žalovaní o byt v C..
Užívacie právo k tomuto ich pôvodnému bytu titulom výmeny získal otec žalobkýň, ktorý neskôr titulom

novej zákonnej úpravy tento byt nadobudol do výlučného vlastníctva. Ďalšími okolnosťami je fakt, že
žalovaná 2 má vážne zdravotné problémy, okrem iného je onkologickou pacientkou. Žalovaní v dome
vychovávajú nezaopatrenú maloletú dcéru a dom pre nich predstavuje strechu nad hlavou. Na druhej
strane žalobkyne majú bytovú potrebu uspokojenú.

39. Ak súd ustálil, že nie je možné dom rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky, spravodlivým
riešením by bolo vysporiadanie spoluvlastníctva tak, že žalovaní by nadobudli predmetný rodinný dom
v celosti do svojho BSM ako manželia, pričom by boli povinní uhradiť žalobcom odplatu. Žalovaní sa
odomstarajú30rokov,investujúdojehoúdržby,niejepravdou,žebybolzanedbaný.Žalovanínamietajú
znalcom v konaní zistenú cenu nehnuteľnosti 22.400,- Eur, ktorá je zjavne podhodnotená a nie je reálna,

napriek tomu súd toto neoveroval. Rozsudkom súd rozhodol v rozpore so zákonom, keďže hodnota
vyrovnacieho podielu nespĺňa zákonnú požiadavku primeranosti. Súd mal vykonať ďalšie dokazovanie
ohľadom hodnoty domu. Súd bol povinný pri rozhodovaní zohľadniť, že je účelné, aby vlastnili dom
naďalej práve žalovaní, keďže ho už desaťročia obývajú, sú na neho odkázaní, majú maloleté dieťa,
žijú v sociálne zložitej situácii, keď žalovaný 1 je nezamestnaný, majú zdravotné problémy, žalovaný

1 trpí závažným kardiologickým ochorením, ich bytová potreba je uspokojená iba daným domom. Nie
je pritom možné, aby sa z domu vysťahovali, nemajú kam ísť. Ako dôkaz k tomuto pripojila lekársky
posudok žalovaného 1.

40. Podľa odvolateľky nie je pravdou, že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že

ju žalovaní už z tohto dôvodu neužívajú. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je tiež
vrozporesoznaleckýmposudkom.Žalovanídomužívajú,bývajúvňomaudržiavajúho.Ideonesprávne
skutkové zistenie súdu, o ktoré oprel svoj záver ohľadne účelného využívania domu a prikázania
nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne 1.

41. K odvolaniu žalovaná 2 pripojila výmenný list – poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné
liečenie vystavený na meno žalovaného 1 lekárkou L. N. dňa 30.9.2022, podľa ktorého neodporúča
pacientovi zúčastňovať sa súdnych pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu až
do odvolania ošetrujúcim lekárom.42. Žalobkyne odvolanie nepodali. K doručeným odvolaniam žalovaných 1 a 2 predložili prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým žiadali, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdený ako vecne správny a zároveň im priznaná náhrada trov konania vo výške 100% s tým, že
žalobkyne považujú predmetný rozsudok za správny a zákonný a odvolacie dôvody žalovaných 1 a 2
považujú za nedôvodné a nezákonné.

43. Pokiaľ žalovaný 1 v odvolaní uvádza, že žalobkyne sa k dotknutým nehnuteľnostiam nikdy

nesprávali ako vlastníčky, nehnuteľnosť nikdy nezveľaďovali a neinvestovali do nej, zámerne pritom
zamlčuje, že spolu so žalovanou 2 po dobu viac ako 30 rokov užívajú nehnuteľnosť nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu a žalobkyniam znemožňujú prístup k domovej nehnuteľnosti, pričom
bez akéhokoľvek právneho vzťahu užívajú aj pozemky k priľahlému domu bez akejkoľvek náhrady
žalobcom. Žalovaný 1 účelovo, tendenčne a zavádzajúco v odvolaní tvrdí, že nadobúdacím titulom
žalovaných 1 a 2 mala byť výmena bytov schválená vtedajším MsNV v Galante a to napriek tomu,

že nad akúkoľvek pochybnosť a vedomosť o tom, že nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho podielu
žalovaných k vyporadúvanému rodinnému domu bol závet, ktorým žalovaní získali od otca žalobkýň,
ktorý bol ťažkým alkoholikom a podpísal závet v prospech žalovaných 1 a 2. Tvrdenie žalovaného 1
o tom, že žalovaní znášajú všetky náklady s užívaním nehnuteľnosti, vyznieva teda viac ako arogantne.

44. Vo vzťahu k investíciám tvrdeným žalovaným žalobkyne uviedli, že akékoľvek žalovanými tvrdené
investície vykonané na základe stavebnej ohlášky z roku 1999 boli už zohľadnené v znaleckom
posudku. Okrem toho predmetné stavebné konanie prebiehalo nezákonne, bez vedomia a súhlasu
majoritných podielových spoluvlastníkov. Okrem toho žalovanými deklarované investície do údajnej
prístavby mali zanedbateľný, resp. žiadny vplyv na navýšenie všeobecnej trhovej hodnoty domu zistenej

znalcom v roku 2017 a to aj s prihliadnutím na nedobromyseľné konanie žalovaných, ktorí bránili
od roku 1990 a naďalej trvale bránia žalobkyniam nehnuteľnosť v rozsahu spoluvlastníckych podielov
užívať. Žalovaní spôsobili znehodnotenie nehnuteľnosti a to v niekoľkonásobne väčšom rozsahu,
ako bola výška nimi deklarovanej investície. Odhliadnuc od toho, táto situácia nemá žiadny vplyv
na znalecky zistenú hodnotu nehnuteľnosti a to aj s poukazom na to, že žalovaní si prípadnú nimi

tvrdenú investíciu niekoľkonásobne odbývali prostredníctvom úmyselne získaného bezdôvodného
obohatenia. Teda požiadavka na zohľadnenie nepreukázanej investície do domu, v rámci rozhodnutia
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sa javí byť ako zjavne v rozpore s dobrými mravmi.
Je zjavná absolútna nedobromyseľnosť žalovaných spojená s úmyselným získavaním bezdôvodného
obohatenia na ich strane a to po dobu 33 rokov. Pre ilustráciu žalobkyne pripojili fotodokumentáciu

nehnuteľnosti a priľahlých pozemkov, ktorá vyvracia tvrdenia žalovaných o investíciách dobromyseľnosti
a príkladnej starostlivosti o dotknutú nehnuteľnosť v rozsahu 18 listov.

45. Žalobkyne pokračovali tvrdením, že žalovaní si počas dlhé roky trvajúcich súdnych konaní postavili
rozľahlý rodinný dom, ktorý riadne užívajú, avšak zámerne špekulatívne a účelovo je napísaný na ich

dospelú dcéru, naviac dlhodobo užívajú byt v G., kde podnikajú v rámci prevádzkovania najväčšieho
a najprosperujúcejšieho kvetinárstva v meste G., čo je všeobecne známy fakt. V tejto súvislosti sa
javí byť ako hrubozrnný výsmech súdu a prejav bezhraničnej arogancie žalovaných to, že deklarujú
obaja vážne zdravotné problémy, pričom je ich možné každodenne stretnúť v G. pri prevádzkovaní ich
kvetinárstva a to bez toho, aby javili akékoľvek známky zdravotných komplikácií, ktoré v tomto, ale ani

v iných prebiehajúcich konaniach, žalovaní nikdy nedoložili lekárskou správou, ale iba prostredníctvom
výmenných lístkov, prípadne výzvou na nástup hospitalizácie. V zmysle ustálenej judikatúry je pritom
ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní iba život ohrozujúci zdravotný stav alebo možnosť
šírenia vysokoinfekčnej a nákazlivej choroby, čo je potrebné preukázať riadnou lekárskou správou.
S ohľadom na tieto fakty nemožno akceptovať námietku žalovaného 1, že súd sa dopustil procesných

vád vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že znemožnil žalovaným predniesť
záverečnú reč. Podľa žalobcov sa žalovaní nedostavili na pojednávanie, na ktoré boli riadne predvolaní,
bez ospravedlniteľného dôvodu a z vlastného rozhodnutia sa vzdali svojho práva predniesť záverečnú
reč,pričompochybujúotom,čivôbecvlehotepredpojednávanímsúdudoručilivýmennélístkyodlekára.

46. Žalovaní tendenčne podsúvajú svoje algoritmy súdu o tom, že sú celou situáciou postihnutí,
pričom sa vôbec nezmieňujú a zámerne opomínajú uviesť, že 33 rokov nedobromyseľne okupujú celú
nehnuteľnosť, napriek tomu, že im patrí len podiel a k priľahlým pozemkom nemajú žiaden právny
vzťah a to bez náhrady, za stavu, keď vlastnia novopostavený rodinný dom, ktorý je špekulatívnepísaný na ich dospelú dcéru. Žalovaní nedobromyseľne a úmyselne zneužívajú právnu úpravu,
ktorá neumožňuje majoritnému podielovému spoluvlastníkovi vypratať nedobromyseľného minoritného
podielového spoluvlastníka a to napriek tomu, že bez náhrady užíva aj podiel, ktorý mu nepatrí

a poškodzuje tak práva väčšinového spoluvlastníka, ktorému bráni vo výkone jeho spoluvlastníckych
práv.

47. Tvrdenie odvolateľov, že súd neprijal rozhodnutie na základe riadne zisteného skutkového stavu, je
výslovným klamstvom. K námietke, že súd rozhodol bez prítomnosti žalovaných, žalobkyne uvádzajú,

že žalovaný relevantným spôsobom svoje zdravotné problémy nepreukázal. Námietka odvolateľov, že
nemali možnosť sa vyjadriť k znaleckému posudku, vyznieva skôr ako nepodarený vtip a takéto tvrdenie
nie je možné považovať za akceptovateľný odvolací dôvod, keďže znalecký posudok je z roku 2017,
je súčasťou spisu a žalovaný mal 6 rokov možnosť, aby sa s ním oboznámil a k nemu sa vyjadril,
prípadne aby k nemu vzniesol námietky a ak žalovaný dokladal listom zo dňa 30.1.2019 súdu fotografie,
ktoré mal znalec zahrnúť do znaleckého posudku vypracovaného v roku 2017, tak táto námietka asi

nepotrebuje ďalší komentár. Úplne neuveriteľne vyznieva úvaha žalovaného o možnosti upraviť stavbu
na dve bytové jednotky s odôvodnením, že dom má v skutočnosti dva vchody. Žalovaný 1 bol prítomný
pri znaleckom úkone ohliadky a tvrdenie o možnosti vytvoriť dve samostatné bytové jednotky na ohliadke
neboli znalcovi prezentované. Naopak, žalovaný chcel znalca fyzicky inzultovať. Okrem toho žalovaný
1 sám v písomnosti zo dňa 21.9.2015, ktorá bola k vyjadreniu pripojená, uviedol, že dom nie je možné

fyzicky rozdeliť a samostatne užívať v zodpovedajúcich podieloch.

48.Nadokreslenieskutočnosti,kdesažalovaníreálnezdržujú,žalobcoviadalidopozornosti,žepodacia
pečiatka pošty je G., kde sa žalovaní dlhé roky zdržiavajú a kde bývajú, pretože tam vykonávajú
prosperujúcu podnikateľskú činnosť. Ohľadne priestoru, ktorý súd údajne neposkytol žalovaným,

aby kvalifikovane navrhli spôsob vyporiadania, žalobkyne uviedli, že žalovaný mal priestor na jeho
kvalifikované návrhy v trvaní 10 rokov. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nezohľadnil okrem
troch zákonných kritérií na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, napr. akou mierou sa ktorý
spoluvlastník pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, považovali za potrebné uviesť to, že dom nikdy
nebol spoločnou vecou žalobcov a žalovaných z dôvodu, že tento patril do BSM rodičov žalobkýň

aotecžalobkýňpodpísalžalovanýmzávet,nazákladektoréhožalovaníukrojilizozákonnýchdedičských
podielov žalobkýň a zo spoluvlastníckeho podielu ich ešte žijúcej matky. Miera pričinenia o nadobudnutie
spoločnej veci zo strany žalobkýň je z tohto pohľadu absolútne jasná.

49. Úvahy žalovaného 1 o dobromyseľnosti žalovaných v rozsahu užívania nehnuteľnosti nad

rámec ich spoluvlastníckeho podielu, nemôže žalovaný myslieť vážne. To, že žalobkyne požiadali
o začatie konania o odstránenie stavby, je prejavom plnenia si ich zákonnej prevenčnej povinnosti
v súvislosti s minimalizáciou, resp. odvrátením stavu, ktorý je priamou hrozbou na živote a zdraví osôb,
keďže žalobkyne nemajú možnosť pristupovať teda k údržbe nehnuteľnosti, vzhľadom k násilnému
správaniu žalovaných, ktorí si uzurpujú užívanie celej nehnuteľnosti. Čo sa týka námietky spoľahlivosti

žalobkyne 1, je absolútne nedôvodná a irelevantná. K námietke primeranosti žalobkyne uviedli, že
v komparácii s konaním žalovaných, ktorí nedobromyseľne užívajú celú nehnuteľnosť nad rámec ich
spoluvlastníckych podielov a zároveň po dobu 33 rokov úmyselne získavajú bezdôvodné obohatenie,
keďže za nadužívanie nehnuteľnosti žalobkyniam nič neplatia, je otázka primeranosti, ktorú nastolila
žalovaná 2, len potvrdením konania žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zo zákona nemôže

požívať právnu ochranu. Naviac výška súdom stanovených náhrad sa javí byť primeraná, keďže je
stanovená v súlade so zistenou všeobecnou trhovou cenou znaleckým posudkom. Teda akákoľvek
námietkaohľadneprimeranostisavtomtokontextejavíbyťakoabsolútnenedôvodnáaneopodstatnená.

50. K vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne pripojili 18 listov fotodokumentácie z exteriéru dotknutej

nehnuteľnosti a list zo dňa 9.9.2015 (aj s kópiou obálky, z ktorej je zrejmé, že bol prebratý advokátskou
kanceláriou dňa 28.9.2015) od žalovaného 1 Advokátskej kancelárie JUDr. Ladislava Palčoviča, s. r. o.,
v ktorom je okrem iného uvedené: „Taktiež je nezmysel a podľa môjho názoru nemožné fyzicky rozdeliť
dom tak, aby prípadný nájomca mohol reálne samostatne užívať iba časť domu zodpovedajúcu podielu
vašich klientov, ako sa uvádza v návrhu nájomnej zmluvy“.

51. Po doručení žalovanému 1 do jeho materinského jazyka preloženého vyjadrenia žalobkýň k
odvolaniu žalovaných, žalovaný 1 predložil súdu dňa 19.3.2024 repliku, v ktorej uviedol, že tvrdenia
právneho zástupcu žalobcov v predmetnom vyjadrení sú nepravdivé a zavádzajúce, a to, že žalovanípostavili rodinný dom, ktorý užívajú, k čomu ako dôkaz označil stavebné povolenie, respektíve povolenie
zmeny stavby O. E., ako i tvrdenie, že žalovaní užívajú byt G., k čomu ako dôkaz označil žiadosť o
pridelenie sociálneho bytu v K.. Ak by žalovaní mali, respektíve užívali byt G., nežiadali by Obec K.,

aby im pridelila sociálny byt. Je preto podľa neho protiprávne ak súd prizná vlastnícke právo protistrane,
z ktorých nikto v dome nebýva, ani nikdy nebýval a neprizná právo na bývanie rodine s maloletým
dieťaťom. Taktiež za nepravdivé označil tvrdenia právneho zástupcu žalobkýň, že nikdy nedoložili
potvrdenia ohľadom zdravotného stavu. Manželka je onkologický pacient, o čom má súd vedomosť. O
tom, že počas trvania súdnych sporov on vážne ochorel na srdce, žalovaní predložili súdu potvrdenie,

avšak v inom konaní. Tvrdenie, že nebývajú v uvedenej nehnuteľnosti, je taktiež klamstvom. Celá rodina
v uvedenej nehnuteľnosti býva napriek tomu, že už do nej neinvestujú a chátra, ale nemajú inú možnosť
bývania zabezpečenú. Predmetný rodinný dom stavia dcéra žalovaných. Čo advokát napíše, mal by
súdu aj preukázať. Skutočnosť, že podáva poštu alebo niekto za neho v G. neznamená, že býva v G.,
manželka pracuje v G. a je normálne, že poštu podávajú v G.. Dôkazom o neoprávnených útokoch
advokáta žalobkyne na žalovaných je aj priložené oznámenie o začatí konania o odstránení stavby

predmetného rodinného domu napriek tomu, že v dome býva celá rodina žalovaných s ich maloletou
dcérou. Podľa platnej judikatúry (neoznačenej) nie je možné prisúdiť nehnuteľnosť inému, ak v danej
nehnuteľnosti má trvalý pobyt maloletá osoba. Okrem toho v nehnuteľnosti býva aj manželka, ktorá je
ako onkologický pacient chránenou osobou a napriek tomu súd vyhovel žalobcom a dom prisúdil im.
Ako dôkaz v tomto smere označil potvrdenie Obce K. o trvalom pobyte. Tvrdenie, že žalovaní deklarujú

vážne zdravotné problémy, pričom ich možno stretnúť každodenne v meste G. bez známok zdravotných
komplikácií, je urážaním žalovaných. Vzhľadom na to, čo žalobkyne voči žalovaným robia, nezostáva
im iné, ako tvrdo pracovať aj napriek vážnym zdravotným problémom a začínať odznova. Oni obetovali
byt v C., aby mohli bývať v rodinnom dome, t.j. vykonali zámenu a túto skutočnosť nikto nevzal do úvahy
a súdy rozhodli na základe klamstiev, ktoré prednášajú žalobcovia. Žalovaný 1 pred začatím súdnych

sporov nemal problémy so srdcom, získal ich pod vplyvom stresov, ktoré spôsobili žalobcovia. V závere
podania žalovaný 1 vzhľadom na mnohé porušenia aj zo strany súdu žiadal krajský súd, aby vyhovel
jeho odvolaniu a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu zrušil.

52. Na predmetnú repliku žalovaného 1 zareagovali žalobkyne prostredníctvom svojho advokáta

vyjadrením zo dňa 10.5.2024, v ktorom navrhli, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a žalobkyniam priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa
žalobcov väčšina tvrdení žalovaných je absolútne irelevantná, nesúvisiaca s daným konaním. To, že
žalovaní priložili do konania stavebné povolenie, respektíve povolenie zmeny stavby O. E., priznali
existenciu rodinného domu postaveného a písaného na dcéru, čo podporuje žalovanými produkované

vyjadrenia k veci, v zmysle, ktorých žalovaní postavili rodinný dom, ktorý riadne užívajú. Žiadosť o
pridelenie sociálneho bytu v K. nevylučuje užívanie bytu G., ktorý môžu užívať na základe privátneho
nájomného vzťahu. Tvrdenia o kriminálnej minulosti nájomcu, ktorého mali mať žalovaní úmysel
nasťahovať do predmetného domu, sú výlučne fabuláciou zo strany žalovaných. Naviac z ust. § 137
a nasl. OZ vyplýva, že o spôsobe užívania a nakladania s nehnuteľnosťami rozhoduje majoritný

podielový spoluvlastník. Žalobkyne sú väčšinové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti a zároveň
výlučné vlastníčky všetkých priľahlých pozemkov, vrátane pozemku pod domom. Nie je preto zrejmé
akým spôsobom sa žalovaný chcel ujať užívania rodinného domu a tento prikázal do ich výlučného
vlastníctva, ak nie sú ani len podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov. Žalobkyne trvajú na tom,
že žalovaní žijú a podnikajú v G., kde denne predávajú vo svojom predajnom stánku kvety, pričom tam

majú zabezpečené aj bývanie a teda tam zjavne aj bývajú. Pokiaľ žalovaný poukazuje na existenciu
judikatúry, nijakým spôsobom túto nepreukázal a túto argumentáciu žalobkyne odmietajú. Trvalý pobyt
má len evidenčný charakter a nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi. Je zaujímavé,
že žalovaní s takouto argumentáciou prišli až v odvolacom konaní. Žalovaní uvedením, že nehnuteľnosť
chátra, sami potvrdili dôvodnosť začatia konania o odstránenie stavby z dôvodu život ohrozujúceho

stavu nehnuteľnosti, čo sa javí viac ako dôvodné a zároveň je splnením zákonnej prevenčnej povinnosti
predchádzať škodám a ohrozeniu života a zdravia zo strany majoritných podielových spoluvlastníkov
t.j. žalobkýň.

53. Žalovaný 1 dňa 27.5.2024 doručil dodatočné vyjadrenie v konaní, v ktorom doplnil odvolacie dôvody

svojho odvolania. Podľa žalovaného 1 súd sa v konaní nevysporiadal s otázkou, že pri nadobudnutí
nehnuteľností išlo o zámenu bytu v C. za uvedený rodinný dom v K., išlo o dve nehnuteľnosti, ktoré
mali približne rovnakú hodnotu. K zámene nehnuteľností bol v tom čase potrebný súhlas manželky
teda žalobkyne, bez jej súhlasu by Bytové družstvo v Galante neodsúhlasilo dohodu o výmene bytov.Ako dôkaz v tomto smere označil rozhodnutie o schválení dohody o výmene. Túto otázku, ale súd
vôbec neriešil. Nie je preto logické rozhodnutie súdu, že žalovanému a jeho rodine nepriznal právo na
bývanie. Zdôraznil, že odobratím možnosti v súdnom konaní nadobudnúť nehnuteľnosť v K. do BSM na

základe rozhodnutia súdu mu súd úplne odobral ústavné právo na bývanie. Tiež mu v dôsledku súdneho
rozhodnutia bolo odobraté právo dediť, keďže prisúdením nehnuteľnosti žalobcom bolo anulované
jeho dedičské právo na podiel z nehnuteľnosti podľa závetu. On je závetným dedičom, nie finančnej
hotovosti, ktorú mu súd priznal ako náhradu a ktorú obdržal až po predaji pozemku žalobcov. Vyplatenie
podielu z nehnuteľnosti nie je reálne, nakoľko finančná situácia žalobcov je taká, že by ho mohli

vyplatiť až po predaji pozemku, čo neprichádza do úvahy, keďže s rodinou nemá kde ísť bývať. Ani
túto skutočnosť súd dostatočne neoveroval, či žalobcovia majú dostatok finančných prostriedkov na
vyplatenie podielu. Súd týmto spôsobom hrubo zasiahol do právneho úkonu zámeny nehnuteľností.
Žalovaný 1 mal v konaní pripravené aj návrhy na reálnu deľbu nehnuteľností, ktoré vzhľadom na
svoj zdravotný stav nevedel predložiť. Podľa žalovaného 1 súd tiež nedodržal zákonom stanovenú
postupnosť spôsobu vyporiadania, keď ako prvá možnosť v zmysle § 142 OZ prichádza do úvahy

možnosť reálneho rozdelenia, ktoré je dobre možné. Súd sa otázkou reálnej deľby vôbec nezaoberal.
On dal vypracovať tri alternatívy (na ktoré ako na dôkaz poukázal), podľa ktorých je možné nehnuteľnosť
reálne rozdeliť. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1 žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu napadnutý
rozsudok potvrdil a vzal do úvahy jeho argumenty a zároveň, aby sa vysporiadal s otázkou zámeny
nehnuteľností.

54. K predmetnému doplneniu odvolania predložili prostredníctvom svojho advokáta podaním zo dňa
30.10.2024 písomné vyjadrenie žalobkyne 1 a 2, ktorým opätovne žiadali odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok potvrdil a žalobkyniam priznal trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

55. Vo vyjadrení uviedli, že v dodatočnom vyjadrení žalovaný nepravdivo tvrdí, že im bolo odobraté
právo dediť. Žalovaní na základe a v súlade so závetom zdedili spoluvlastnícky podiel v súčte
66/200 k dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaní nemajú a nikdy nemali žiadny zákonný nárok na akýkoľvek
spoluvlastnícky podiel k priľahlým pozemkom, ani k pozemku pod rodinným domom. Právoplatnými
a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami už bolo určené a ustálené v akej výške prináleží žalovaným

spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti a preto akékoľvek a všetky tvrdenia žalovaných
smerujúce k tomu, že nadobudli vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na základe rozhodnutia o schválení
dohody o výmene bytov sú irelevantné a nepravdivé. Pravdou je tvrdenie žalovaného 1, že nehnuteľnosť
bola už od roku 1990 v schátralom stave a že po dobu 34 rokov na udržiavanie nehnuteľnosti
žalovaní neinvestovali žiadne finančné prostriedky a k dnešnému dňu je v neužívania schopnom

život ohrozujúcom stave. K tvrdeniu žalovaného 1, že nemá, kde ísť bývať, žalobkyne opätovne
zdôraznili, že žalovaný 1 spolu s manželkou žije a býva v G., kde podnikajú v oblasti predaja kvetov,
čo pred súdom preukázali. Priľahlé pozemky sú neupravené, zarastené náletovými drevinami, burinou,
žalovaní ich nezákonne okupujú a využívajú ako príručné skladisko, čo len potvrdzuje dôvodnosť
a opodstatnenosť znaleckej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré žalovaný taktiež namietajú. Znaleckým

posudkom produkovaným v konaní bola nehnuteľnosť ocenená správne, podľa žalobcov má nulovú
hodnotu, keďže náklady spojené s jej možnou úpravou a rekonštrukciou výrazne prevyšujú hodnotu
nehnuteľnosti. Napriek tomu však žalobcovia rešpektujú hodnotu určenú znaleckým posudkom, pričom
dodávajú, že nehnuteľnosť je v život ohrozujúcom stave. Žalovaní sa opakovane odmietli dostaviť na
vykonanie miestnej ohliadky, pričom žalobcom bránia v prístupe k nehnuteľnosti, čo je okolnosť brániaca

pokračovať v správnom konaní o odstránení stavby. Žalovaní zneužili zákonnú úpravu a prihlásili na
trvalý pobyt k predmetnému rodinnému domu aj svoje maloleté deti napriek tomu, že nehnuteľnosť je
trvalo neobývaniaschopná, zdevastovaná a v stave ohrozujúcom život a zdravie. Žalobkyne poukázali
tiež na to, že žalovaní zároveň spôsobujú riziko šírenia nákazy a ohrozenia zdravia susedov, keďže
na priľahlých pozemkoch sa nekontrolovane množia hlodavce. Vo vzťahu k prípadnej reálnej deľbe

nehnuteľností žalobkyne poukázali na to, že bol to práve žalovaný 1, ktorý písomne prehlásil nemožnosť
reálnej deľby uvedenej nehnuteľnosti, čo súdu doložili. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že nehnuteľnosť je reálne
deliteľná, tak tieto tvrdenia mali produkovať v základnom konaní, čo neurobili. Deliteľnosť nehnuteľnosti
musí svojím stanoviskom potvrdiť, respektíve vyvrátiť príslušný stavebný úrad, žalobkyne pritom majú
vedomosť, že obdobné stanovisko k nemožnosti reálnej deľby oproti tvrdeniam žalovaných zaujal aj

príslušný stavebný úrad.

56. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.57. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
– stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom

viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaných odvolaní dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

58. Predmetom konania na základe návrhu žalobkýň je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Galanta, katastrálny
odbor, kat. úz. K., obec K., okres Galanta, na LV č. XXXX, a to rodinnému domu súp. č. XXX postaveného

na pozemku parc. č. 329/1, ku ktorým a aktuálne podľa predmetného LV je vedený spoluvlastnícky
podiel žalobkýň každej 67/200 a žalovaných pre každého 33/200. Prvoinštančný súd predmetným
rozsudkomžalobevyhovel,keďvpoukázanomvýrokupredmetnépodielovéspoluvlastníctvostránsporu
k dotknutej nehnuteľnosti zrušil, nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1, pričom jej
uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovaným 1 a 2 každému po 3.696,- eur a žalobkyni

2 7.504,- eur.

59. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale
i včas uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť odvolaním žalovaných 1 a 2 dotknutého
procesného postupu a skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v intenciách podaných

odvolanísozameranímnazistenie,čivdanomprípadebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyzrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k dotknutej nehnuteľnosti a to spôsobom prijatým
prvoinštančným súdom v preskúmavanom rozsudku.

60. Vzhľadom na to, že v zmysle § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo znamená, že po uplynutí lehoty
na podanie odvolania už nemožno rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy, na
obsah podania žalovaného 1 doručeného súdu prvej inštancie po uplynutí jeho odvolacej lehoty dňa
27.9.2024 (č.l. 719), ktorým doplnil dôvody svojho odvolania, nebolo možné prihliadať.

61. V zmysle § 366 CSP - Novoty v odvolacom konaní - tiež platí, že prostriedky procesného útoku
alebo obrany (medzi ktoré v zmysle § 149 CSP patria i skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení,
návrhy na vykonanie dôkazov a námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky) ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len
za splnenia podmienok pod písm. a) až d) CSP, ktorých splnenie žiadna zo strán nepreukázala, ale

ani netvrdila. Vzhľadom na uvedené potom nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať na novoty
predostreté stranami medzi, ktoré patria aj všetky listinné dôkazy pripojené stranami k ich podaniam
v odvolacom konaní (pokiaľ sa nejedná o kópie už v prvoinštančnom konaní založených listinných
dôkazov).

62. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, pričom
nezistil ani namietaný nesprávny procesný postup súdu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov,
dopĺňa iba nasledovné:63. Odvolací súd považoval za potrebné prioritne sa zaoberať námietkou žalovaného 1, že súd vo veci
rozhodol bez prítomnosti žalovaných napriek tomu, že žalovaný 1 žiadal, aby súd prihliadol na jeho

vážne zdravotné problémy ohrozujúce jeho život, o čom predložil potvrdenie z Národného ústavu pre
srdcovocievne ochorenia, čím im zároveň neumožnil predniesť záverečnú reč.

64.Zobsahuspisuvyplýva,že podanímzaloženýmnač.l.517,datovaným28.2.2022adoručenýmsúdu
30.3.2022žalovaný1požiadaloodročeniepojednávaniananeurčitozdôvodu,ževdanomtermínebude

hospitalizovaný v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, k žiadosti pripojil výzvu uvedeného
ústavu adresovanú žalovanému 1, aby sa dostavil dňa 25.4.2022 na hospitalizáciu.

65. Nadväzne na to prvoinštančný súd pojednávanie určené na deň 26.4.2022 odročil až na deň
8.9.2022 (cca o 5 mesiacov). Predvolanie na toto pojednávanie podľa pripojenej informácie o výsledku
doručenia listinného rovnopisu bolo riadne listine doručené žalovanému 1 aj žalovanej 2 dňa 19.4.2022

(č.l. 524 a 525 spisu). Podľa obsahu spisu následne žalovaní 1 a 2 až do pojednávania dňa 8.9.2022
nedoručili prvoinštančnému súdu žiadne podanie. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 8.9.2022 vyplýva, že
žalovaní 1 a 2 sa nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania.
Prvoinštančný súd preto prijal uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a po
prebehnutom pojednávaní následne vyhlásil predmetný rozsudok.

66. V zmysle § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

67. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

68. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak bolo zistené, že sa na pojednávanie nedostavila

riadne predvolaná strana, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, súd uznesením o vedení
konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o pojednávaní, rozhodne, že pojednávanie sa bude
konať v neprítomnosti tejto strany. V danom prípade všetky podmienky pre procesné rozhodnutie
prvoinštančného súdu, že predmetné pojednávanie dňa 8.9.2022 sa bude konať v neprítomnosti
oboch žalovaných boli splnené. Žalovaným bolo predvolanie na dané pojednávanie riadne doručené s

dostatočným predstihom a včas, takmer 5 mesiacov pred nariadeným pojednávaním, zároveň žiaden
zo žalovaných o odročenie pojednávania nepožiadal a na dané pojednávanie sa bez ospravedlnenia
nedostavil. Prvoinštančný súd potom dôvodne prijal procesné rozhodnutie, ktorým rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti strán konania, včítane žalovaných 1 a 2, predmetné pojednávanie uskutočnil
a zároveň na ňom vyhlásil preskúmavaný rozsudok. Tým, že sa riadne predvolaní žalovaní 1 a 2 na

dané pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o jeho odročenie, sami sa zbavili
možnosti predniesť záverečnú reč.

69. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný 1 podaním na č.l. 517 žiadal odročenie
pojednávania (ktoré bolo nariadené na deň 26.4.2022) na neurčito s poukazom na svoju hospitalizáciu,

ktorá mala byť zahájená dňa 25.4.2022, nemožno toto jeho podanie považovať zároveň za žiadosť o
odročenie aj následných pojednávaní nariadených súdom. Prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu
zohľadnil zdravotný stav žalovaného, keď termín pojednávania nariadeného na deň 26.4.2022 zrušil,
respektíve zmenil a odročil až na deň 8.9.2022, teda s odstupom takmer 7 mesiacov od spísania
predmetnej žiadosti žalovaným 1, kedy už bolo dôvodné očakávať ustálenie príp. zlepšenie jeho

zdravotného stavu. Výmenný list – poukaz všeobecného lekára pripojený žalovaným 1 k odvolaniu,
podľa ktorého na základe zdravotného stavu žalovanému 1 nebolo odporúčané zúčastňovať sa súdnych
pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu až do odvolania ošetrujúcim lekárom, bolo
vystavené až dňa 30.9.2022, teda až po rozhodnutí prvoinštančným súdom predmetným rozsudkom dňa
8.9.2022 a potvrdenie lekára zo 16.5.2022 pripojené k odvolaniu, v priebehu prvoinštančného konania

do spisu doložené nebolo.

70. Tvrdenie žalovaného 1 v podanom odvolaní, že v dôsledku toho, že sa nemohol zúčastniť
posledného pojednávania sa nevedel dostatočne vyjadriť k znaleckému posudku, je zjavne nedôvodné,keďže predmetný znalecký posudok (č.l. 150 a nasl. spisu) bol okresnému súdu doručený ešte dňa
27.4.2017, odkedy bol dostupný na nahliadnutie v spise, a podľa pripojenej doručenky na č.l. 234
žalovanému 1 bol doručený do vlastných rúk dňa 25.6.2018. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1 mal

dostatok času do ostatného pojednávania prvoinštančného súdu 8.9.2022 sa oboznámiť so znaleckým
posudkom, aj sa k nemu vyjadriť. Preto tvrdenie žalovaného 1 v odvolaní, že súd žalovaným tento
priestor neposkytol, je nedôvodné a ničím nepodložené.

71. S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že postupom prvoinštančného súdu, keď

ostatné pojednávanie dňa 8.9.2022 sa za popísaných okolností uskutočnilo a zároveň súd na ňom
vyhlásil predmetný rozsudok bez prítomnosti žalovaných 1 a 2, nedošlo k nesprávnemu procesnému
postupu, ktorým by súd znemožnil strane žalovaných, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím nebol v tomto smere naplnený
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

72. Žalovaný 1 v podanom odvolaní ďalej namieta, že predmetná nehnuteľnosť rodinný dom je reálne
deliteľný, keďže má zadný vchod. ako to vyplýva z fotografií.

73. S otázkou reálnej deliteľnosti predmetného rodinného domu sa na základe zadania zaoberal znalec
Ing. František Orságh v predloženom znaleckom posudku č. 23/2017 (č.l. 150 a n.), pričom mal za

úlohu posúdiť, či predmetná stavba - rodinný dom je stavebnotechnicky deliteľný, tak aby boli súčasne
splnené požiadavky, že stavba bude rozdelená vertikálnymi stavebnými konštrukciami neumožňujúcimi
priechodzjednejčastidodruhejtak,abypomervšeobecnejhodnotyčastistavbyvzniknutýchrozdelením
bol 66 ku 134, že obe časti musia mať samostatný vstup z vonkajšieho prostredia a musia byť
spôsobilé na samostatné užívanie na účely bývania tak, aby boli zároveň splnené požiadavky právnych

predpisov vzťahujúcich sa na stavby na bývanie najmä z hľadiska požiadaviek ochrany zdravia ľudí so
zohľadnením skutočnosti, že menšia časť stavby by bola užívaná na bývanie tromi osobami. Znalec ako
odpoveď na danú úlohu uviedol, že pri predmetnom rodinnom dome by sa jednalo o oddelenie zvislou
rovinou, nakoľko v dome je jedna bytová jednotka (jedna kúpeľňa, jedna kuchyňa), pri rozdelení by
bolo potrebné vybudovať dve nové časti s novým usporiadaním, dve nové samostatné bytové jednotky

s novými samostatnými napojeniami. Uvedené rozdelenie by podľa znalca vyžadovalo neúmerne
vysoké investície. Ide najmä o vybudovanie novej nosnej deliacej steny presahujúcej úroveň strechy,
vrátane základov, každá časť musí mať samostatný vstup, zastrešenie staticky nezávislé od ostatných,
nové vnútorné rozvody inžinierskych sietí atď. Znalec označil za problematické využitie a dispozičné
vysporiadanie rozdelených častí a zároveň za problematické určiť do akej miery možno od doterajších

spoluvlastníkov vyžadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Na základe
toho uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná. Oddelené časti zodpovedajúce výškam
spoluvlastníckych podielov by museli spĺňať všetky požiadavky v zmysle Stavebného zákona kladené na
stavbyakotaké.Okremuvedenéhobybolopotrebnézvážiťarchitektonické,dispozičnéafunkčnénároky
na oddelené časti a rovnako aj výšku investícií potrebných na stavebné úpravy spojené s rozdelením

stavby. Podľa znalca stavebné úpravy na takéto rozdelenie k danej nehnuteľnosti by boli neprimerané
a zároveň náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na stavebné úpravy by boli neprimerané s tým, že
hodnota úprav by presahovala stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu.

74. Z pôdorysov pripojených k predmetnému znaleckému posudku nevyplýva, že by predmetný rodinný

dom mal aj iný vstup - vchod okrem zakresleného vchodu do verandy (predsiene), vzhľadom na
pripojené pôvodné plány domu. Zrejme dodatočne vybudovaný vchod, podľa pripojených fotografií
pritom smeruje do priestoru, ktorý susedí s predsieňou a je označený ako sklad. I keby znalec na
tento druhý vchod do predmetného domu prihliadol, čo ale nie je z podaného znaleckého posudku
zrejmé, nemalo by to žiaden vplyv na závery znalca o tom, že predmetná nehnuteľnosť podľa daných

podielov je reálne nedeliteľná na dve samostatné bytové jednotky. Existencia samostatného vchodu je
len jednou z podmienok, ktorého dobudovanie by napokon ani nebolo technicky aj finančne náročné.
Technicky a finančne náročným tak, ako to popísal znalec v predmetnom znaleckom posudku, je v
daných podmienkach vybudovanie dvoch samostatných oddelených a funkčných bytových jednotiek,
ktoré by spĺňali všetky zákonné parametre obytného celku, pričom bolo nevyhnutné zohľadniť výšku

investícií súvisiacich s takýmto rozdelením stavby a zároveň ich primeranosť vo vzťahu k hodnote
danej nehnuteľnosti. V tomto smere znalec zaujal jednoznačné stanovisko, že hodnota danej stavebnej
úpravy, i keby bola teoreticky možná, by presahovala stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného
rodinného domu, čo by bolo neúčelné a neefektívne. Odhliadnuc od toho z celkovej úžitkovej plochypredmetného rodinného domu 123,85 metrov štvorcových na celkový podiel oboch žalovaných 66/200
pripadá cca 40,87 m2 (na podiel oboch žalobkýň 82,98 m2), ktorá podlahová plocha nemôže zabezpečiť
plnohodnotné bývanie pre trojčlennú rodinu žalovaných a tým účelné využitie nehnuteľnosti.

75. Žalovaný 1 v podanom odvolaní podotýka, že pri ohliadke domu znalcom nebola zabezpečená zo
strany súdu tlmočníčka. Z obsahu spisu vyplýva, že prvé pojednávanie dňa 31.1.2014 (č.l. 44 a n.), na
ktorom sa zúčastnil žalovaný 1, prebehlo bez tlmočníka v slovenskom jazyku, žalovaný 1 na ňom riadne
vypovedal a to, že by nerozumel slovensky nenamietal. Na nasledujúcom pojednávaní prvoinštančného

súdu podľa zápisnice zo dňa 11.4.2014 žalovaný neuviedol, že slovenskému jazyku nerozumie vôbec,
ibaže mu nerozumie v takom rozsahu, aby chápal, čo sudkyňa hovorí, pričom požiadal o ustanovenie
tlmočníka (č.l. 74), čomu bolo následne vyhovené uznesením zo dňa 30.4.2014 ( č.l. 77). Z obsahu
spisu teda vyplýva, že žalovaný ovláda slovenský jazyk v rozsahu primeranom na bežné dorozumenie.
Odvolací súd je toho názoru, že opomenutie zabezpečiť tlmočníka žalovanému 1 pri úkone ohliadky
nehnuteľnosti znalcom za daných okolností, nie je znemožnenie žalovanému 1 uskutočňovať jemu

patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku
čoho nebol daný odvolací dôvod v zmysle § 365 k ods. 1 písm. b) CSP.

76. Žalovaný 1 v odvolaní ďalej namieta, že okresný súd nepreskúmal dostatočne bytovú odkázanosť
žalovaných. Prvoinštančný súd pritom v ods. 43 preskúmavaného rozsudku uviedol, že tvrdenie

žalovaných, že sú na bývanie v tejto nehnuteľnosti odkázaní, zostalo v spore nepreukázané, najmä
súvislostistvrdenímžalobkýň,ženehnuteľnosťjevdezolátnomživotohrozujúcomstaveažejužalovaný
už z tohto dôvodu neužívajú. Pokiaľ žalovaní na svoju obranu a vo svoj prospech v konaní použili
tvrdenie, že sú na bývanie v predmetnom v rodinnom dome odkázaní, teda že nemajú inú možnosť
bývania, prípadne, že nehnuteľnosť neustále užívajú, na nich v tomto kontradiktórnom spore ležalo

dôkazné bremeno, avšak žalovaní žiadne dôkazy na toto svoje tvrdenie nenavrhli, ani nepredložili.
Okrem toho bytová odkázanosť žalovaných na bývanie v dotknutom rodinnom dome je len jedným z
aspektov, ktoré sa zohľadňujú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

77. Žalovaný 1 v danom odvolaní ďalej namietal, že súd nezohľadnil akou mierou sa pričinili o

nadobudnutie spoločnej veci, respektíve nevzal do úvahy dobromyseľnosť žalovaných, že uvedenú
nehnuteľnosť užívali dlhodobo ako svoju, že ako náhradu za ňu poskytli byt v C. (právnemu
predchodcovi žalobkýň). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1 a 2 nadobudli spoluvlastnícky podiel
každý 33/200 na dotknutej nehnuteľnosti, na základe (účinnej časti) závetu M. B., ktorý zomrel XX.X.
XXXX. Vzhľadom na uvedené potom poukazovanie na pričinenie sa žalovaných o nadobudnutie

spoločnej veci, prípadne na ich dobromyseľnosť, je vo vzťahu k danej veci bez právneho významu.
Obdobne je pre rozhodnutie danej veci bezvýznamné, že Obec K. na základe pripojeného oznámenia
o začatí konania o odstránenie stavby zo dňa 9.9.2022 začala konanie o odstránenie predmetného
rodinného domu na návrh žiadateliek – žalobkýň.

78. Skutočnosť, že voči žalobkyniam 1 a 2 bolo v roku 2014 vedené exekučné konanie pre vymoženie
pohľadávky žalovanej 2 základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Trnave
a Okresného súdu Trnava, neznamená, že žalobkyňa 1, ktorej súd predmetné nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva je aktuálne neschopná vyplatiť rozsudkom určenú sumu. Na pojednávaní
prvoinštančného súdu dňa 15.11.2019 (č.l. 318) právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalobkyne si

zabezpečili finančné prostriedky na prípadnú výplatu žalovaných vo výške podľa znaleckého posudku.
Podľa obsahu spisu žalovaní toto tvrdenie nepopreli a preto prvoinštančný súd v tomto smere nevykonal
ani nenavrhnuté doplňujúce dokazovanie.

79. Procesný nedostatok, ktorý odvolateľ 1 v závere svojho odvolania namietal, a to, že súd porušil jeho

práva na doručenie rozsudku v jeho rodnom jazyku, bol na pokyn odvolacieho súdu (č.l. 662) dodatočne
odstránený (č.l. 686) a nadväzne žalovanému 1 poskytnutý dostatočný priestor na ďalšiu reakciu.

80. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri posudzovaní návrhu je potrebné vychádzať nielen z veľkosti

podielov, ale aj z ďalších okolností. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná 2 poukazuje na svoj zdravotný
stav s tým, že okrem iného je onkologickou pacientkou, svoj aktuálny zlý zdravotný stav, ako aj
následky, či obmedzenia z toho plynúce vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ničím
nepreukázala. Žalovaní 1 a 2 preukazovali svoj zdravotný stav potvrdením od všeobecného lekáraešte zo dňa 30.1.2014 (č.l. 49, 50 a 55 spisu), kedy bolo potvrdené, že žalovaná 2 je onkologickou
pacientkou. Za obdobie viac ako 10 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, je dôvodné očakávať podstatnú zmenu
zdravotného stavu žalovaných, ktorá ale zostala v konaní riadne nepreukázaná. Samotný zhoršený

stav spoluvlastníka nehnuteľností pritom bez ďalšieho, nemôže mať rozhodujúci vplyv pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ.

81. K otázke spôsobu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalovanými sa odvolací súd vyjadril
vyššie vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1. Otázka existencie bytovej potreby spoluvlastníkov pri

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je iba jedným z viacerých aspektov, na ktoré sa
prihliada. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkýň, že žalovaní predmetný rodinný dom
neužívajú a že majú zabezpečené bývanie v prenajatom byte, prípadne v rodinnom dome u svojej
dcéry, ale ani tvrdenie žalovaných, že predmetný dom riadne užívajú na bývanie. Tieto okolnosti teda
nebolo možné pri rozhodovaní zohľadňovať. Pokiaľ odvolateľka uvádza, že spravodlivým riešením by
bolo vyporiadanie spoluvlastníctva takou formou, že žalovaní by nadobudli predmetný rodinný dom

v celosti do svojho BSM, pričom by boli povinní uhradiť žalobcom odplatu, je potrebné poukázať na
to, že solventnosť žalovaných žalobkyne v konaní namietali, pričom žalovaní existenciu finančných
zdrojov na vyplatenie odplaty žalobkyniam ničím nepreukázali. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na
to, že žalovaní žalobkyniam neplnili ani na základe predbežnej mimosúdnej dohody dohodnutú sumu
50.000,- eur. Pokiaľ odvolateľka namieta, že žalovaní sa o dom starajú, investujú do jeho údržby a

nie je pravdou, že dom je zanedbaný, tieto jej tvrdenia sú v rozpore s výpoveďou žalovaného 1 na
pojednávaní prvoinštančného súdu ešte dňa 31.1.2014 (č.l. 45), v ktorej výslovne uviedol, že je pravdou,
že zvonku ten dom vyzerá ako opustený. Zároveň zanedbanosť daného rodinného domu potvrdzujú aj
jeho fotografie pripojené k predmetnému znaleckému posudku (č.l. 82 a 83 spisu).

82. Žalovaná 2 v podanom odvolaní tiež namietla znalcom v konaní zistenú cenu nehnuteľnosti
22.400,- eur s tým, že je podhodnotená. Od podania predmetného posudku v roku 2017 mali žalovaní
dostatočný priestor na preukázanie inej všeobecnej ceny dotknutej nehnuteľnosti, mohli napr. predložiť
súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP, čo neurobili. Preto námietka odvolateľky vo vzťahu
k cene nehnuteľnosti zostala len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Žiada sa doplniť, že v

konaní žalobkyne tvrdili opak, že vzhľadom na to, že predmetný rodinný dom je aktuálne v absolútne
neužívaniaschopnom dezolátnom stave ohrozujúcom život a zdravie, hodnota nehnuteľnosti určená
znaleckým posudkom je vyššia ako reálna (č.l. 527). Keďže v konaní nebolo ničím preukázané
tvrdenie žalovanej 2, že cena nehnuteľnosti určená do konania pribratým znalcom je neprimeraná –
podhodnotená, nebol v tomto smere naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

83. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a vysporiadní sa s námietkami odvolateľov,
sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, že v danom prípade neboli
preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 OZ), aby súd nezrušil a nevyporiadal

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu. Zároveň boli splnené podmienky súdom prvej inštancie
aplikovaného zákonného ust. § 142 ods. 1 OZ pre zrušenie a vyporiadanie daného podielového
spoluvlastníctva strán k predmetnému rodinnému domu a to prikázaním nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva jednej zo spoluvlastníčok - žalobkyni 1 a zároveň uloženia jej vyplatiť na vyrovnanie podielu
žalobkyni 2 a žalovaným 1 a 2 príslušnú sumu vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku predloženého

v konaní.

84. Vo všeobecnosti platí, že podielového spoluvlastníka nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom
spoluvlastníctve a preto mu zákon v ust. § 142 OZ dáva možnosť, že ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na jeho návrh súd. Súd pritom je viazaný návrhom na zrušenie

podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda
rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Z jazykového vyjadrenia § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže
rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím, pričom prvým a
predmetným spôsobom vyporiadania je rozdelenie veci. Súd tak musí v prvom rade skúmať, či je
vec možné reálne rozdeliť a to podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vec pritom musí byť

deliteľná nielen z faktického ale aj z právneho hľadiska, pričom jedným z významných faktorov
je faktor finančnej nákladnosti, ktorý zohľadňuje nielen nákladnosť prác nevyhnutných pre reálne
rozdelenie veci (objektívne hľadisko), ale i ochotu spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach
potrebných na rozdelenie veci (subjektívne hľadisko). Pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženiafinančne náročných prác, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú. Obdobne pokiaľ vôľa
spoluvlastníkov vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie požadovaných prác a úkonov absentuje,
je nutné vec aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú.

85. V predmetnom znaleckom posudku (č.l. 150 a n.) znalec skonštatoval, že pri reálnom delení
predmetného rodinného domu by muselo dôjsť k rozdeleniu zvislou rovinou s vybudovaním novej
nosnej deliacej steny presahujúcej úroveň strechy, vrátane základov. Každá časť by musela mať
zastrešenie staticky nezávislé od ostatných, nové vnútorné rozvody inžinierskych sietí, samostatný

vstup, samostatnú kuchyňu a kúpeľňu, pričom skonštatoval, že hodnota týchto úprav by presahovala
stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu, náklady týchto stavebných úprav by teda
boli neprimerané, v dôsledku čoho uzavrel, že nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná. V tejto súvislosti
by bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že v plošnom vyjadrení by na žalovaných pripadala plocha
bytovej jednotky cca 40 metrov štvorcových, čím by vznikol účelne nevyužiteľný byt. Odhliadnuc od
toho žalobkyne neprejavili ochotu vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie prípadnej reálnej deľby.

Zhrnúc uvedené odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že predmetnú nehnuteľnosť je
potrebné považovať ako za objektívne tak i za subjektívne nedeliteľnú, v dôsledku čoho bolo potrebné
pristúpiť v poradí k druhému zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázaním
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva.

86. V danom prípade prejavili ochotu nadobudnúť vec najskôr obe žalobkyne, neskôr len žalobkyňa 1 a
zároveň aj obaja žalovaní 1 a 2. Podľa aplikovaného ust. § 142 ods. 1 OZ, súd pritom prihliada najmä na
veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadne na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je
poskytnutie primeranej náhrady. Pokiaľ ide o veľkosť podielov, v danom prípade sú žalobkyne 1 a 2

väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi, keď každá z nich vlastní 66/200 a žalovaní 1 a 2 menšinovými,
keď každý z nich vlastní podiel na nehnuteľnosti 33/200. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je však
významným, avšak nie vždy rozhodujúcim kritériom, keďže je potrebné prihliadať i na ďalšie individuálne
okolnosti prípadu, medzi nimi prioritne tiež na solventnosť strán.

87.Prvoinštančnýsúdvtejtosúvislostisprávneprihliadolnato,ževkonaníbolopreukázané,ževjanuári
2014 bol žalovaný vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, žalovaná 2 za rok 2012 nevykázala
príjem ani vo výške základu dane, pričom žalovaní ničím nepreukázali, že by sa táto ich situácia
akokoľvek zmenila. V tejto súvislosti sa žiada poukázať aj na to, že v rámci pokusov o mimosúdne
vyriešenieveci,stranyuzavrelipredbežnúdohoduocelkovomurovnaníavyporiadanívšetkýchsporných

záležitostí a bolo dohodnuté, že žalovaní vyplatia žalobcom 50.000,- eur v lehote do 31.12.2012 v
dvoch splátkach, pričom k naplneniu predmetnej dohody napokon nedošlo a žalovaní svoje nekonanie
v jej zmysle súdu neozrejmili. Žalovaní v tomto smere uviedli, že by im s financiami pomohli rodiny ich
dcér, čo ničím nepreukázali, čím ale zároveň potvrdili, že nedisponujú dostatkom vlastných finančných
prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyniam. Prvoinštančný súd potom správne ustálil,

že žalovaných 1 a 2 je potrebné považovať za nesolventných, v dôsledku čoho neprichádzala do úvahy
možnosť prikázania nehnuteľností do ich vlastníctva. Pri žalobkyniach nevyšli najavo žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali ich aktuálnu solventnosť.

88. Pre rozhodnutie v danej veci bola relevantná aj skutočnosť, že výlučne žalobkyne 1 a 2 sú

spoluvlastníčkami nielen pozemku, na ktorom predmetný rodinný dom stojí, ale aj priľahlého pozemku
tvoriaceho dvor resp. záhradu. Vzhľadom na dlhodobo zlé vzťahy medzi stranami by i z tohto hľadiska
nebolo vhodné prikázať rodinný dom do vlastníctva žalovaných, ktorí nevlastnia priľahlé pozemky.
Zároveň miera účelnosti využitia rodinného domu je podmienená vlastníctvom priľahlých pozemkov.
Samotná skutočnosť, že žalovaní v predmetnom rodinnom dome bývajú s nezaopatrenou, avšak dnes

už plnoletou dcérou, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, sa stala bezvýznamnou.

89. S poukazom na vyššie uvedené potom prvoinštančný súd v súlade s preukázaným skutkovým
stavom a príslušnou zákonnou úpravou správne napadnutým rozsudkom predmetné podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutej nehnuteľnosti zrušil a nehnuteľnosť prikázal do výlučného

vlastníctva žalobkyni 1, ktorej uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1 a 2 na vyrovnanie podielu sumu
po 3.696,- eur a žalobkyni 2 7.504,- eur, vychádzajúc pritom z predmetného znaleckého posudku,
v určených paričných lehotách, v odvolacom konaní nenamietaných.90. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

91. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaných 1 a 2, po
skonštatovaní, že nebol naplnený žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

92. V odvolacom konaní plne úspešným žalobkyniam 1 a 2 vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či
už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd

preto priznal žalobkyniam 1 a 2 plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným
žalovaným 1 a 2.

93. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).