Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202706
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321202706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: Z.. G. D., Q.. XX.X.XXXX, U.
D. S., J. Č.. XX, proti žalovanému: Slovak Telecom, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 28, IČO :
54 228 956, zastúpeného Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Štefánikova č. 18, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. augusta 2024 č. k. B3 64Cpr/2/2021-248, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r z d u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ako neplatnú určil výpoveď zo dňa 12. januára 2021,
danú žalobcovi žalovaným dňa 19. januára 2021, keďže žalovaný pochybil v rámci svojej ponukovej
povinnosti podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a túto si nesplnil riadne. Žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný v rámci ponukovej povinnosti inej vhodnej práce, ako jednej z
hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, neponúkol

žalobcovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (Bratislava), ale v regióne
západného Slovenska.

3. K vhodnosti ponúkanej práce uviedol, že ak ponuka na pozícii vyžaduje, aby zamestnanec spĺňal aj
iné, právnymi predpismi požadované predpoklady, prípadne iné požiadavky zamestnávateľa, musí tieto
požiadavky a predpoklady spĺňať aj zamestnanec, inak o vhodnosti ponúknutej práce nemožno hovoriť.
Ponúkanú prácu technika zriaďovania telekomunikačných služieb preto neposúdil ako vhodnú. Žalobca

totiž nespĺňal predpoklady v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zák. č. 124/2006 Z. z. a § 22 vyhl. č. 508/2009 Z. z.,
keď nedisponoval platným preukazom alebo osvedčením na výkon prác samostatného elektrotechnika.
Pojem „kvalifikácia“ treba podľa záverov súdu odlišovať od pojmu „predpokladov stanovených právnymi
predpismi“,keďževzmysle§6ods.1písm.o)byzamestnávateľzamestnancanemoholzaradiťnavýkon
práce a nesmel by mu dovoliť, aby takúto prácu vôbec nevykonával. Pri strate takýchto predpokladov by
bol zamestnávateľ oprávnený vypovedať pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka
práce. Žalovaný taktiež neskúmal, či ponúknutá práca je vhodná i s ohľadom na zdravotný stav žalobcu,

keďže disponoval lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti žalobcu len vo vzťahu k práci poradcu
IT.4. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, v zmysle ktorej by si žalobca chýbajúcu kvalifikáciu doplnil
v rámci šesťmesačnej predchádzajúcej prípravy. Žalovaný pri vykonaní ponukovej povinnosti potrebu
predchádzajúcej prípravy ani len nespomenul, pritom ak by bola potrebná tvrdená šesťmesačná

predchádzajúca príprava (vyhláška uvádza ročnú prax), ide o takú závažnú a rozhodujúcu skutočnosť,
s ktorou bolo potrebné zamestnanca oboznámiť skôr, než sa rozhodne, či ponúkané miesto prijme.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Pre nedostatočné a nesprávne skutkové
zistenia i pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,

resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancieoponúkanejprácivmiesterozdielnomodmiestadojednanéhovpracovnejzmluve(Bratislava).
V tejto otázke súd nesprávne vychádzal z inzercie žalovaného na webovom portáli profesia.sk, namiesto
toho, aby vychádzal z ponuky práce, adresovanej žalobcovi. Tvrdil, že žalobcovi ponúkol také voľné
pracovné miesto, ktoré by po štandardnom zaučení sa mohol žalobca riadne vykonávať, čo je jeho
bežnou praxou pre nedostatok odborne spôsobilých uchádzačov na technické pozície. Za nesprávny

považoval tiež záver súdu, že žalobcovi nespomenul predchádzajúcu prípravu, pretože žalobcovi
poskytol kontakt na manažéra služieb a infraštruktúry, do ktorého tímu by bol žalobca zaradený.
Bez praxe v pomocných prácach (vo dvojici s odborne spôsobilým zamestnancom) by nebolo možné
získať prax podľa § 22 vyhl. č. 508/2009 Z. z. Podmienka podľa tohto ustanovenia v ponuke nebola
uvedená, pretože žalovaný má aj také pozície technikov zriaďovania telekomunikačných služieb, ktorí

nevykonávajú činnosti, na ktoré je predmetná kvalifikácia potrebná. Pojem iná vhodná práca, resp.
predchádzajúca príprava na túto inú prácu podľa § 63 ods. 2 v sebe implikuje nielen to, či zamestnanec
momentálne spĺňa všetky predpoklady, ale aj to, či je možné tieto predpoklady naplniť v primeranom
čase. Predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon práce nie sú preto prekážkou pre prijatie
zamestnanca na inú vhodnú pozíciu, pretože môžu byť naplnené dodatočne. Tvrdil tiež, že v konaní

nebolo preukázané, že ponúkaná práca nebola súladná s vtedajším zdravotným stavom žalobcu.
Domnievalsa,ženemávýznamnariaďovaťzodpovedajúcuzdravotnúprehliadkuskôr,nežzamestnanec
prejaví záujem o ponúkanú pracovnú pozíciu. Napokon poukázal na postup žalobcu, ktorý nenamietal
nevhodnosť ponuky práce so svojou kvalifikáciou a zdravotným stavom.

6. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že súd prvej inštancie zistil
skutkový stav v potrebnom rozsahu, rozhodol v súlade so zákonom a spravodlivo. Vzhľadom na jeho
vzdelanie a prax mu mali byť ponúknuté pracovné pozície, týkajúce sa vývoja softvéru, nie práca, na
ktorú nedisponoval potrebnou kvalifikáciou. Nesúhlasil so žalovaným, že na ponúkanú pracovnú pozíciu
mohol nadobudnúť žalovaným vyžadované predpoklady v primeranom čase. Nemal totiž vzdelanie v

odbore telekomunikácie, nemal trojročnú prax v odbore so zameraním na telekomunikačnú techniku a
nespĺňal ani predpoklady podľa § 22 vyhlášky.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

8. Žalovaný z dôvodu nadbytočnosti žalobcu v súvislosti s organizačnou zmenou vysokoškolsky
vzdelanému žalobcovi vo veku 56 rokov ako inú vhodnú prácu ponúkol jedinú pracovnú pozíciu technika
zriaďovania telekomunikačných služieb, na ktorú sa vyžadovalo stredoškolské vzdelanie. V tom čase
disponoval presne neurčitým počtom voľných pracovných miest. Podľa inzercie na portáli profesia.sk pre

túto pracovnú pozíciu požadoval vzdelanie v odbore elektro alebo telekomunikácie alebo prax 3 roky v
odbore so zameraním na telekomunikačnú techniku alebo § 22 pre samostatnú prácu s el. zariadeniami
do 1.000 V. Žalobca uvedené požiadavky nespĺňal, čo medzi stranami nebolo sporné.

9. V písomnej ponuke práce žalovaný na potrebu predchádzajúcej prípravy nepoukázal, hoci podľa

upresnenia na odvolacom pojednávaní v písomnej ponuke práce boli uvedené i tie pracovné činnosti
(priame), ktoré vyžadovali „zaškolenie“, spočívajúce v zvyčajne šesťmesačnej praxi a v absolvovaní
odbornej skúšky v akreditovanom vzdelávacom zariadení, od žalovaného rozdielnom. Žalobca sa sám
pokúšal zistiť, za akých podmienok by mohol túto prácu vykonávať. Finančný pokles by predstavoval
viac než 1.500 € brutto.

10. Podľa § 63 ods.1) písm. b) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavuzamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,
11. Podľa § 63 ods. 2) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred
uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé
plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý

možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a)
zamestnávateľnemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho
vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave.

12. Žalovaný vypovedal pracovný pomer z dôvodu, že žalobca nie je ochotný prejsť na inú vhodnú prácu.

13. Ako už uviedol i súd prvej inštancie, ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv.
ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede
z pracovného pomeru.

14. Pod inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a ak
možno aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný
stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa
musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z článku 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a

povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva
a povinnosti zneužívať. Ak to vyžaduje ponúkaná pracovná pozícia, zamestnanec musí spĺňať aj iné,
právnymi predpismi požadované predpoklady, prípadne požiadavky zamestnávateľa.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ponúkanú prácu nemožno hodnotiť

ako inú vhodnú prácu, na ktorú by žalobca nebol ochotný prejsť.

16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nespĺňal právnymi predpismi
požadované predpoklady na výkon ponúkanej práce, pretože žalobca nesporne nespĺňal podmienky
podľa § 22 vyhl. č. 508/2009 Z. z. o bezpečnostných opatreniach pri elektrických a plynových

zariadeniach (ročná prax podľa príl. č. 11, odborná skúška podľa § 15 ods. 4). Potom celkom
jednoznačne ponúkanú prácu nemožno považovať za inú vhodnú prácu (porovnaj Barancová, H. a kol.
Zákonník práce. Komentár. Prvé vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 624 s).

17. Ak žalovaný v odvolaní i na pojednávaní namietal, že časť v písomnej ponuke uvádzaných činností

možno vykonávať i bez predpokladov ustanovených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
resp., že niektorí technici zriaďovania telekomunikačných služieb vykonávajú len tie pracovné činnosti,
ktoré nevyžadujú splnenie kritérií podľa § 22 vyhlášky, v písomnej ponuke práce, doručenej žalobcovi,
nemal uvádzať aj tie pracovné činnosti, ktoré predpoklady stanovené vo vyhláške vyžadujú. Za tohto
stavu sa i odvolaciemu súdu obrana žalovaného javí ako účelová.

18. Pokiaľ sa žalobca pre výkon ponúkanej práce potreboval podľa žalovaného „zaškoliť“, t. j. podrobiť
predchádzajúcej príprave, aby získal uvedené odborné predpoklady, bolo povinnosťou žalovaného v
písomnej ponuke práce na potrebu predchádzajúcej prípravy poukázať, k čomu však nedošlo, ako
správne poznamenal i súd prvej inštancie. Avšak ročnú odbornú prax a vykonanie odbornej skúšky

u zamestnanca vo veku žalobcu odvolací súd nepovažoval za primeranú predchádzajúcu prípravu.
Nejednalo by sa o prípravu na výkon náhradnej práce, ale o získavanie novej kvalifikácie (porovnaj
4Cdo 79/96). Okrem toho, ak zamestnávateľ ponúkne ako inú vhodnú prácu pracovnú pozíciu, ktorá
si vyžaduje predchádzajúcu prípravu, vo výpovedi môže uplatniť podľa § 63 ods. 2 písm. b) len druhú
alternatívu, t. j. neochotu zamestnanca podrobiť sa predchádzajúcej príprave. Vypovedanie pracovného

pomeru z uplatneného dôvodu, t. j. pre neochotu zamestnanca prejsť na inú vhodnú prácu by v danom
prípade prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by žalobca právnymi predpismi požadované predpoklady
spĺňal.19. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaný si ponukovú
povinnosť nesplnil riadne, v dôsledku čoho namietaná výpoveď z pracovného pomeru nespĺňa
Zákonníkom práce požadované predpoklady, uvedené v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b).

20. Hoci žalovaný opodstatnene namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v otázke miesta
výkonu ponúkanej práce (súd nesprávne nevychádzal z písomnej ponuky práce, ale z inzercie voľného
pracovného miesta na webovom portáli) nič to nemení na správnosti záverov o tom, že si žalovaný
riadne nesplnil ponukovú povinnosť.

21. Dôkazné bremeno o tom, že ponúkaná práca okrem iného zodpovedá zdravotnému stavu
zamestnanca, zaťažuje zamestnávateľa, ktorý v spore o neplatnom skončení pracovného pomeru
preukazuje splnenie všetkých zákonných predpokladov pre jeho platné skončenie, teda i riadne splnenie
ponukovej povinnosti. Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že nebolo preukázané, že ponúkaná
práca nezodpovedala zdravotného stavu žalobcu. Táto otázka však pre rozhodnutie súdu nie je

podstatná s ohľadom na dôvody v bodoch 15 - 18.

22. Uvedené námietky odvolateľa odvolací súd považoval za podstatné. Súd v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa
názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

23. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

24. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu
nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§
428 CSP).