Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325203600
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325203600.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Education, s. r. o., so
sídlomPanónskacesta7,85104Bratislava,IČO:35741058,zastúpený:AdvokátskakanceláriaZuzana
Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, proti žalovaným: 1/ Inštitút
bezpečnosti práce, s.r.o., so sídlom Jána Stanislava 3010/1, 841 05 Bratislava, IČO: 35 859 857, 2/

L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q., 3/ TechWeb s.r.o., so sídlom Bosákova 7, 851
04 Bratislava , IČO: 53 840 909, 4/ Inštitút požiarnej ochrany s.r.o., so sídlom Spútniková 37, 821 02
Bratislava, IČO: 51 469 171, všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária Michal Bouška, s.r.o., so
sídlom Ľudovíta Fullu 26, 841 05 Bratislava, IČO: 56 420 773, v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia a zabezpečenie dôkazu, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III
č. k. 77Cb/46/2025 - 384 zo dňa 24.6.2025 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/46/2025 - 384 zo dňa
24.6.2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 77Cb/46/2025 -
384 zo dňa 24.6.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že výrokom I nariadil neodkladné
opatrenie v rovnakom znení ako to navrhoval žalobca vo svojom petite, vo výroku II nariadil znalcovi Ing.

Ivanovi Zenkovi do 10 pracovných dní od doručenia tohto rozhodnutia zaistiť na elektronické médium
kópiu aktuálnej verzie Aplikácie IBOZ, t.j. webovej e-learningovej aplikácie, vrátane jej obsahu, v čase
vydania tohto rozhodnutia ako súčasť web sídla www.iboz.sk, (ďalej aj len „Aplikácia IBOZ“) a tiež
kópie všetkých predchádzajúcich verzií tejto Aplikácie IBOZ od 1.1.2023 doteraz, a toto elektronické
médium s nahratými kópiami Aplikácie IBOZ, pokiaľ to bude možné, opatrené proti prepisu, zložiť do
úschovy Mestského súdu Bratislava III, ďalej vo výroku III nariadil žalovaným v 1. až v 3. rade poskytnutie

súčinnosti znalcovi a vo výroku IV priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. rade, v 2. rade, 3. rade a 4.
rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 22.5.2025
žiadal o vydanie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, ktoré odôvodnil tým, že sú
porušované práva žalobcu, a to jeho práva, ktoré má vo vzťahu k Aplikácii EDUMIO, ktorá je chránená

aj prostredníctvom Autorského zákona. Hlavné porušenie práv žalobcu spočíva v tom, že žalovaný v 1.
rade využíva pri svojej podnikateľskej činnosti aplikáciu, pre účely tohto podania nazvanú ako Aplikácia
IBOZ, ktorá je otrockou napodobneninou Aplikácie EDUMIO, bez toho, aby získal akékoľvek práva od
žalobcu. Práva žalobcu porušujú aj žalovaný v 2. rade, ktorý je programátorom Aplikácie EDUMIO a aj
Aplikácie IBOZ, a aj žalovaný v 3. rade, ktorý je dodávateľom Aplikácie IBOZ pre žalovaného v 1. rade.
Ani žalovaný v 2. rade ani žalovaný v 3. rade nemajú žiadne práva na kopírovanie Aplikácie EDUMIO ani

na jej využívanie čo i len v časti, a napriek tomu tak konali, keď odkopírovali Aplikáciu EDUMIO a dodali
ju žalovanému v 1. rade ako Aplikáciu IBOZ. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa správajú nekalosúťažne,čím žalobcovi vznikla reálne škoda a nemajetková ujma a neustále mu hrozí ich zväčšovanie. Pri
nekalosúťažnom konaní žalovaného v 1. rade v konkurenčnom boji na trhu so žalobcom je významným
nástrojom aj využívanie Aplikácie IBOZ, napodobneniny Aplikácie EDUMIO. Žalovaný v 4. rade je

držiteľom domény iboz.sk, kde je Aplikácia IBOZ prevádzkovaná. Žalovaný v 4. rade má prospech z
toho, že sa zvyšuje hodnota domény iboz.sk tým ako narastá návštevnosť tejto stránky vďaka Aplikácii
IBOZ. Zároveň žalovaný v 4. rade ako držiteľ domény má možnosť zabrániť protiprávnemu stavu, ktorý
je opísaný ďalej. Z daného dôvodu žalobca žaluje žalovaného v 4. rade ako osobu, ktorá je spôsobilá
vykonať navrhované neodkladné opatrenie. Porušovanie práv trvá už nejakú dobu a napriek výzvam

žalobcu neustáva. Žalobca preto oslovil aj znalca za účelom zabezpečenia hlavného dôkazu tohto
návrhu - Znaleckého posudku, ktorý porovnáva Aplikáciu EDUMIO a Aplikáciu IBOZ. V nadväznosti na
získanie tohto dôkazu žalobca vypracoval tento návrh s cieľom zabrániť úkonom, ktoré porušujú jeho
práva na dennodennej báze, a to vďaka neoprávnenému využívaniu Aplikácie IBOZ, ktorá je replikou
Aplikácie EDUMIO. Žalobca sa týmto podaním domáha takej ochrany, ktorá bezodkladne odstráni
najzávažnejšie porušovanie jeho práv. Pre účely ďalších súdnych konaní a ochrany práv žalobcu je

potrebné aj zabezpečiť dôkazy, a to Aplikácie IBOZ v aktuálnom stave, preto žalobca podáva aj návrh na
jejzaistenievstave,vakomsanachádzaatiežzaistenieajpredchádzajúcichjejverzií.Žalobcanásledne
podrobne skutkovo opísal projekt EDUMIO, jeho vznik, výrobu ako aj to, kto sa na nej podieľal a za akých
okolnostíbolavytvorenáataktiežjejzákladnýpopisfungovania.ZhľadiskaprávnehosaskladáAplikácia
EDUMIO z počítačového programu podľa § 87 Autorského zákona a z rôznych databáz podľa § 130

Autorského zákona, pričom aplikácia EDUMIO, keďže v celosti bola vytváraná rôznymi dodávateľmi na
základe zmlúv o dielo, tak aj v častiach, ktoré nie sú chránené ako duševné vlastníctvo podľa Autorského
zákona, predstavuje majetok žalobcu, ktorý získal vlastníctvo k nemu najneskôr odovzdaním diela v
súlade s § 554 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. Ako celok je Aplikácia EDUMIO produktom vytvoreným zo
strany žalobcu na používanie pri jeho podnikateľskej činnosti.

3. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným v 1. rade začali spolupracovať v roku 2016, pričom žalovaný
v 1. rade bol pre žalobcu zazmluvneným dodávateľom služieb v oblasti BOZP, PO, PZS, a to ako
výhradný dodávateľ týchto služieb pre zákazníkov žalobcu. Žalovaný v 1. rade doteraz poskytuje služby
v oblasti BOZP, PO, PZS a so žalobcom v súčasnosti bojujú o rovnaký okruh zákazníkov na celom území

Slovenska. Žalovaný v 1. rade počas spolupráce so žalobcom začal využívať Aplikáciu EDUMIO aj na
spravovanie svojich zákazníkov, t.j. aj pre zákazníkov, ktorých obchodne nedohodol žalobca. Pri podaní
výpovede mal žalovaný v 1. rade v Aplikácii EDUMIO nahratých 1000 svojich zákazníkov. Žalobca so
žalovaným v 1. rade veľmi úzko spolupracovali až do roku 2023. Ukončenie zmluvy so žalovaným v 1.
rade nastalo podaním výpovede zo strany žalovaného v 1. rade. Výpovedná doba 6 mesiacov začala

plynúť 1.6.2023 a skončila 30.11.2023. Žalovaný v 1. rade po podaní výpovede chcel skončiť poskytovať
služby všetkým zákazníkom skôr ako uplynie výpoveď, takže žalobca musel trvať na plnení zmluvy až
do uplynutia výpovednej doby. Čo sa týka dĺžky výpovednej doby, túto si výslovne vyjednal žalovaný v
1. rade, keď trval na výpovednej dobe 6 mesiacov. Žalovaný v 2. rade je programátor a poskytovateľ
počítačových služieb, ktorý pri spolupráci so žalobcom vystupoval buď ako autor alebo ako živnostník.

Žalobca začal so žalovaným v 2. rade spolupracovať ešte počas jeho vysokoškolského štúdia na inom
projekte. Postupne ako vznikal a vyvíjal sa Projekt EDUMIO, žalovaný v 2. rade sa intenzívne venoval
Projektu EDUMIO. Líniu vývoja Aplikácie EDUMIO, jej ciele, hlavné funkcionality a myšlienky stále až do
dnešnej doby zadáva a určuje žalobca. Z predložených dôkazov vyplýva, že Aplikácia IBOZ, používaná
aktuálne žalovaným v 1. rade, má identický zdrojový kód ako má Aplikácia EDUMIO, takže žalovaný

v 2. rade buď priamo programoval aj Aplikáciu IBOZ alebo minimálne protizákonne poskytol zdrojový
kód a know-how Aplikácie EDUMIO pre tvorbu Aplikácie IBOZ. Žalovaný v 3. rade je spoločnosť, kde
žalovaný v 2. rade má aktuálne 50%-ný podiel a je jedným z konateľov spoločnosti. Podľa údajov na
jej web sídle, podľa uvádzaných referencií o už dodaných prácach, bolo zistené, že žalovaný v 3. rade
dodával Aplikáciu IBOZ pre žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade je personálne prepojenou osobou

so žalovaným v 4. rade. Pokiaľ je žalovaný v 4. rade hoci len držiteľom domény iboz.sk, získava výhodu
postavenú na tom, že na doméne iboz.sk je sprístupnená Aplikácia IBOZ, neoprávnene skopírovaná
AplikáciaEDUMIO.Zároveňžalobcaterazneviezistiť,činazákladevnútornýchdohôdmedzižalovaným
v 1. rade a žalovaným v 4. rade existuje aj nejaká dohoda, vďaka čomu žalovaný v 4. rade má aj
ďalší profit z prevádzkovania Aplikácie IBOZ na doméne iboz.sk, najmä s prihliadnutím na personálne

prepojenie týchto spoločností.

4. Žalobca následne detailne popísal správanie a konanie žalovaného v 1. rade po podaní
výpovede (ohováranie, poskytovanie nepravdivých informácií, zastavenie poskytovania služieb všetkýmzazmluvneným zákazníkom žalobcu a ich následné preberanie), ktorým odôvodňoval svoj podaný
návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca následne cez zakúpenú licenciu k Aplikácii IBOZ
aj zistil, že kompletná funkcionalita, štruktúra, rozmiestnenie prvkov, technická realizácia, časť grafiky

a autorských textov, až na malé odlišnosti sú identické s Aplikáciou EDUMIO, čo ho viedlo k tomu,
že si dal vypracovať súkromný znalecký posudok, aby znalec preskúmal a následne aj porovnal časti
Aplikácie EDUMIO a Aplikácie IBOZ a posúdil ich zhodnosť alebo podobnosť. Žalobca následne popísal
závery a konštatovania priloženého znaleckého posudku, ktoré preukazovali, že žalovaný v 1. rade
používaním Aplikácie IBOZ, napodobneniny Aplikácie EDUMIO, porušuje práva žalobcu ako jediného

nositeľa majetkových práv k Aplikácii EDUMIO ako celku, keď žalovaný v 1. rade využíva Aplikáciu
IBOZ, v mnohých prvkoch zhodnú s Aplikáciou EDUMIO, pri svojej podnikateľskej činnosti a dokonca
ju poskytuje na užívanie tretím osobám. Žalovaný v 1. rade využíva časti Aplikácie EDUMIO bez
súhlasu žalobcu ako nositeľa majetkových práv a bez úhrady primeranej odplaty žalobcovi, a to aj časti
prostredníctvom Autorského zákona a porušuje tak najmä § 19 ods. 2 a § 19 ods. 3 Autorského zákona.
Zároveň žalovaný v 1. rade ako podnikateľ a konkurent žalobcu využíva produkt žalobcu, Aplikáciu

EDUMIO, v podobe Aplikácie IBOZ, otrockej napodobneniny produktu žalobcu, čo je nekalosúťažným
konaním. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade bez akéhokoľvek oprávnenia využili pri vytváraní a
dodaní Aplikácie IBOZ žalovanému v 1. rade všetky časti Aplikácie EDUMIO, vrátane tých, ktoré sú
chránené ako duševné vlastníctvo podľa Autorského zákona, čím porušili platné právne predpisy, najmä
§ 19 ods. 2, § 19 ods. 3, § 70 ods. 2 a § 90 ods. 4 Autorského zákona. Žalovaný v 1. rade tým, že

neoprávnene využíva časti Aplikácie EDUMIO ako súčasť ním prevádzkovanej Aplikácie IBOZ v takmer
nezmenenej podobe, napĺňa skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny produktov v súlade
s § 47 ods. 1 písm. c) ObZ.

5. Žalobcovi vznikla reálna strata vo výške cca 45.000,- Eur/rok bez DPH na obratoch zákazníkov, ktorí

za obdobie od prelomu rokov 2023/24 dali výpovede a ich kontakty sa našli v Aplikácii IBOZ. Žalobca
v Aplikácii IBOZ našiel aj viacerých svojich aktuálnych zákazníkov, s ktorými má stále platnú zmluvu a
ktorí od neho odoberajú služby, za ktoré riadne platia. Je tak možné predpokladať, že aj títo zákazníci
žalobcu už boli oslovení žalovaným v 1. rade, čím je dané riziko ich prechodu od žalobcu k žalovanému
v 1. rade a zvyšovania straty obratov na strane žalobcu. Ďalšie straty na výnosoch žalobcu vznikajú

v dôsledku toho, že mu žalovaný v 1. rade, napriek užívaniu Aplikácie EDUMIO (keďže užíva otrockú
napodobneninu v podobe Aplikácie IBOZ), neplatí riadne odplatu za užívanie jeho produktu. Pri podaní
výpovede žalovaným v 1. rade mal žalovaný v 1. rade v Aplikácii EDUMIO nahratých cca 1000 svojich
klientov. V roku 2023 zaplatil žalovaný v 1. rade za prvých 9 mesiacov sumu 27.561,16 Eur, pričom v
ďalších mesiacoch nastal už pokles zákazníkov žalovaného v 1. rade evidovaných v Aplikácii EDUMIO

a aj pokles odplaty pre žalobcu. Pokiaľ by žalovaný v 1. rade platil riadne za užívanie Aplikácie EDUMIO
pri priemernom počte jeho zákazníkov za obdobie 1-09/2023, žalobca by získal za rok 2023 o cca
5.000,- Eur viac v mesiacoch 10-12/2023 a za rok 2024 odplatu cca 37.000,- Eur. Súčet týchto súm,
t.j. spolu 42.000,- Eur, je strata na výnosoch na strane žalobcu tu popisovaným titulom od 10/2023
do konca roka 2024. Poplatky za užívanie Aplikácie EDUMIO, ktoré platil žalovaný v 1. rade počas

spolupráce so žalobcom neboli nastavené trhovo, pretože sa pri ich určení zohľadňovala široká forma
spolupráce medzi nimi. Žalovaný v 1. rade prestal uhrádzať aj takto nízko dohodnuté poplatky ihneď po
podaní jeho výpovede zo Zmluvy o spolupráci, a to napriek tomu, že Aplikáciu EDUMIO ešte používal. V
dôsledku nekalosúťažného konania žalovaných, žalobcovi vznikajú dodatočné náklady na poradenské
služby, Znalecké posudky, analýzy programátorov, analytikov, naviac práce obchodníkov, náklady na

zabezpečovanie dôkazov, ktorých celková výška už prekročila 60.000,- Eur. Doteraz žalobcovi vznikla
strata na obrate a reálna škoda vo forme výdavkov v dôsledku aktivít žalovaných cca 147.000,- Eur,
čo tvorí viac ako 29,4% obratu žalobcu z Projektu EDUMIO v roku 2023. Okrem skutočnej škody
a ušlého zisku, vznikla a vzniká na strane žalobcu aj nemajetková ujma spôsobená najmä stratou
hodnoty jeho obchodného mena v dôsledku ohovárania, v dôsledku potreby vynakladania množstva

energie na zastabilizovanie zákazníkov, na obhajovanie sa pred dodávateľmi a najmä v dôsledku straty
konkurenčnej výhody jedinečnej možnosti užívania Aplikácie EDUMIO, ktorú užíva neoprávnene aj
žalovaný v 1. rade vo forme Aplikácie IBOZ. Žalobca v dôsledku konania žalovaných v 1. - 3. rade, má
sťažené podmienky pri ďalšom rozvoji a raste jeho podnikateľských aktivít, pretože potreba reagovania
na konanie žalovaných si vyžaduje personálne a finančné kapacity, ktoré žalobca nemôže použiť práve

na svoj rast. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie žalovaných v 1. - 3. rade neprestalo, naďalej pracujú
na vývoji Aplikácie IBOZ formou jej kopírovania podľa Aplikácie EDUMIO, naďalej žalovaný v 1. rade
pokračuje s oslovovaním zákazníkov žalobcu, reálna škoda aj nemajetková ujma na strane žalobcu
každým dňom narastá. Konanie žalovaných v 1. - 3. rade je porušením práv žalobcu, jedná sa oporušenie práv žalobcu podľa Autorského zákona ako aj o nekalosúťažné konanie žalovaných v 1. -
3. rade voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade porušením práv žalobcu získali a stále
získavajú profit z toho, že vytvorili za odplatu pre žalovaného v 1. rade Aplikáciu IBOZ, napodobneninu

Aplikácie EDUMIO, a naďalej ju pre žalovaného v 1. rade rozširujú, ako je to uvedené v bodoch IV.1.13.a.
a IV.1.13.b. Žalovaní v 2. a 3. rade sa týmto spôsobom naďalej podieľajú na vzniku nových škôd na
strane žalobcu. Žalovaný v 4. rade je držiteľom domény a umožnil a umožňuje umiestnenie Aplikácie
IBOZ ako súčasť web sídla www.iboz.sk a jej prevádzkovanie na tejto doméne.

6. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že neoprávnené využívanie nehmotného majetku žalobcu, Aplikácie
EDUMIO, vo forme Aplikácie IBOZ, ktorá je jej napodobneninou, zo strany žalovaných v 1. - 3. rade,
je samo o sebe takou situáciou, kde vzniká naliehavosť potreby úpravy práv, lebo denne dochádza k
porušovaniu práv žalobcu ako vlastníka hmotných aj nehmotných práv k Aplikácii EDUMIO a budúce
možné finančné odškodnenie nemusí byť dostačujúce. Tým, že sa zneužívanie Aplikácie EDUMIO,
majetku žalobcu, deje v konkurenčnom boji, keď žalovaný v 1. rade denne využíva konkurenčnú výhodu,

ktorú by inak nemal, žalobcovi hrozí reálna strata ďalších zákazníkov a má problém získavať nových.
Už len tieto skutočnosti sú odôvodnením na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa musí zabrániť,
aby Aplikáciu IBOZ, identickú s Aplikáciou EDUMIO, mohol žalovaný v 1. rade naďalej neoprávnene
využívať pri svojej podnikateľskej činnosti pre seba a pre tretie osoby, jeho zákazníkov. Je nutné zabrániť
bezodkladne aj tomu, aby žalovaní v 1. - 3. rade zasahovali ďalej do Aplikácie IBOZ, keďže to robia

spôsobom ďalšieho kopírovania častí Aplikácie EDUMIO, a všetky tieto úkony sú v rozpore s platnými
právnymi predpismi. Bezprostredná potreba ochrany práv žalobcu je daná aj tým, že žalobcovi vznikajú
denne reálne škody (straty na obratoch, strata z nezaplatených odplát za užívanie Aplikácie EDUMIO
žalovanými v 1. - 3. rade a ďalšie) ako aj značná nemajetková ujma (strata dobrého mena, konkurenčnej
výhody a pod.). Zároveň ďalšie škody neustále žalobcovi hrozia aj z toho, že žalovaný v 1. rade

využívaním neoprávnenej výhody - využívaním Aplikácie IBOZ, napodobneniny Aplikácie EDUMIO, vie
ľahko preberať zákazníkov žalobcu a vie ich obsluhovať lacnejšie. Existujúca hrozba odchádzajúcich
zákazníkov od žalobcu k žalovanému v 1. rade spôsobuje aj stagnáciu a tlmenie rozvojových aktivít
na strane žalobcu a obmedzenie možností získavania nových zákazníkov. Neoprávnené využívanie
Aplikácie EDUMIO vo forme Aplikácie IBOZ v kombinácii s ďalším nekalosúťažným konaním žalovaného

v 1. rade znásobuje riziká a negatívne následky na strane žalobcu. V tejto kombinácii konaní zo
strany žalovaného v 1. rade, zabránenie zneužívaniu Aplikácie EDUMIO žalovaným v 1. rade vo
forme Aplikácie IBOZ je primeraným opatrením, ktoré ochráni žalobcu od vzniku ďalších strát a ujmy,
vyváži vzťahy na trhu a vznikne stav, aký by mal byť, ak by k porušovaniu práv žalobcu vôbec
neprichádzalo. Činnosť žalovaných v 1. rade až 3. rade je opakovaná a pretrvávajúca. Narúša sa

riadna hospodárska súťaž a čakaním na rozsudok vo veci samej môže nastať situácia, že žalobca
stratí do času konečného rozhodnutia množstvo zákazníkov, nebude schopný ďalej rozvíjať svoje
podnikanie a najmä, na jeho strane existuje vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je
postavená na jedinečnosti Aplikácie EDUMIO a spojení možnosti zastrešenia licencovaných služieb od
iných dodávateľov ako aj e-learningu. Takéto škody a ohrozovanie podnikania na strane žalobcu sú

neodstrániteľné a nenapraviteľné. Žalobca nevedel podať tento návrh skôr ako mal dostatok dôkazov, a
najmä dokiaľ nezískal najdôležitejší dôkaz - Znalecký posudok. Vydaním požadovaného neodkladného
opatrenia sa zabráni tomu, aby žalovaný v 1. rade prestal nelegálne využívať Aplikáciu EDUMIO vo
forme Aplikácie IBOZ na úkor žalobcu a aby žalovaný v 1. rade využíval nelegálnu výhodu na úkor
žalobcu a aj na úkor iných konkurentov na trhu. Požadovaným zásahom, v zmysle ďalej navrhovaného

textu neodkladného opatrenia, nebude zabránené žalovanému v 2. rade ďalej programovať. To isté platí
aj pre žalovaného v 3. rade, ktorý aj naďalej môže v plnom rozsahu vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť. Pri oboch sa má zabrániť neoprávnenému využívaniu vlastníctva žalobcu bez jeho súhlasu
a patričnej odplaty, pričom ich podnikateľské aktivity v oblasti počítačových služieb pre tretie osoby,
vrátane služieb pre žalovaného v 1. rade, nebudú nijako obmedzené. Vo vzťahu k žalovanému v 4.

rade navrhované neodkladné opatrenie nijako nezasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, ani do práva
využívať svoju doménu akýmkoľvek spôsobom. Žalobca len navrhuje, aby nateraz žalovaný v 4. rade
pomohol odstrániť nelegálny stav využívania Aplikácie IBOZ, sprístupnenej cez web sídlo iboz.sk.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 325 ods. 1 a ods. 2,

§ 341 ods. 1 a § 345 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a konštatoval, že navrhované neodkladné opatrenie má predstavovať logický právny prostriedok na
zabránenie realizácie krokov žalovaných vedúcich k znemožneniu využívania duševného vlastníctva
žalobcu bez jeho súhlasu a patričnej odplaty, porušovania práv žalobcu, narúšania spravodlivej súťažena trhu a v boji o zákazníka, nelegálneho stavu využívania Aplikácie IBOZ sprístupnenej cez web
sídlo iboz.sk, vzniku škody, možnosti zvýšenia ohrozenia vzniku strát, majetkovej a nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Súd prvej inštancie tiež konštatuje osvedčenie existencie právneho vzťahu

medzi sporovými stranami, osvedčenie ohrozovania a porušovania práv žalobcu a ako i možnosti
potenciálneho vzniku škody, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dočasný charakter navrhovanej
úpravy, právne účinky rozhodnutia neobmedzujúce povinné osoby neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah, neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nariadil. Vychádzajúc z iných častí
toho podania je osvedčené, že práva žalobcu vo vzťahu k jeho Aplikácii EDUMIO sú porušované, a to

vytvorením a využívaním Aplikácie IBOZ umiestnenej na webstránke IBOZ (doména iboz.sk), ktorá je
napodobneninou Aplikácie EDUMIO, čo sa konštatuje v znaleckom posudku predloženom žalobcom.
Zo znaleckého posudku je zrejmé, že skúmal Aplikáciu IBOZ len do určitej miery, pretože nie je možné
sa legálnym spôsobom dostať k častiam pre užívateľov/verejnosť neprístupným, a to ani pri existencii
programátorskej chyby Aplikácie IBOZ, vďaka ktorej sa podarilo zdokumentovať stav, ako ho zachytil
znalec v znaleckom posudku. V súdnom spore o ochrane práv žalobcu je potrebné preukazovať zhodu,

či podobnosť aplikácie žalobcu s aplikáciou využívanou žalovaným v 1. rade v celom rozsahu, a to pre
účely preukázania druhu a rozsahu poškodzovania práv žalobcu, preto súd postupom podľa § 345 a
nasl. CSP zabezpečil dôkaz spočívajúci v kópii aktuálnej, aj spätnej verzie Aplikácie IBOZ od 1.1.2023
doteraz, s cieľom zachytiť jej stav v aktuálnom čase a spätne aj jej stav v bezprostrednom čase pred
podaním výpovede zo Zmluvy o spolupráci žalovaným. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie

podľa § 255 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti napadnutému uzneseniu, v celom rozsahu, podali žalovaní odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm.
b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že napadnutým rozhodnutím
došlo k závažnému zneužitiu inštitútov neodkladného opatrenia a zabezpečenia dôkazu/dôkazného

prostriedku, v priamom rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia reprodukuje rozsiahlu argumentáciu žalobcu o konkurenčnom postavení
žalobcu a žalovaného 1/, vo väzbe aj na údajnú výhodu žalovaného 1/ pri využívaní aplikácie IBOZ,
ktorá je podobná aplikácii žalobcu EDUMIO - podľa tvrdenia žalobcu aplikácia IBOZ má byť dokonca
„napodobeninou“ aplikácie EDUMIO, ktorú skutočnosť však žalobca ani nepreukázal, a ani v dôkaznom

štandarde pre posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil. Žalobca v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu vôbec nepreukázal, a ani len
neosvedčil, že sám žalobca je oprávnený vykonávať tieto činnosti, konkrétne že disponuje osobitnými
oprávneniami na vykonávanie týchto činností podľa osobitných právnych predpisov (činnosti výchovy a
vzdelávania v oblasti BOZP, PO a PZS žalobca vôbec nemá zapísané ako vlastný predmet podnikania

v Obchodnom registri) alebo že žalobca spolupracuje s akýmkoľvek tretím subjektom, disponujúcim
osobitnými oprávneniami na vykonávanie týchto činností podľa osobitných predpisov, prostredníctvom
ktorého žalobca prevádzkuje aplikáciu EDUMIO. Je preto vylúčené, na základe návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu (dôkazného prostriedku) vôbec usudzovať
na porušovanie akýchkoľvek práv žalobcu k aplikácii EDUMIO, alebo na akékoľvek nekalosúťažné

konanie žalovaných, pokiaľ žalobca vôbec nepreukázal, ani neosvedčil, že (sám, alebo prostredníctvom
tretieho subjektu) disponuje osobitnými oprávneniami podľa osobitných predpisov na vykonávanie
výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP, PO a PZS, čo je nevyhnutným predpokladom, aby žalobca
vôbec mohol prevádzkovať aplikáciu EDUMIO na poskytovanie služieb tretím osobám, spočívajúce
vo výchove a vzdelávaní v oblasti BOZP, PO a PZS. Žalovaní ďalej uviedli, že súd prvej inštancie

nariadením neodkladného opatrenia a súdom prvej inštancie zvoleným spôsobom „zabezpečenia“
dôkazu arbitrárne, neodôvodnene a neprimerane vytvoril pre žalovaných, vrátane žalovaného 1/ ako
konkurenta žalobcu, situáciu, keď bez preukázania (minimálne osvedčenia) porušenia výhradných
autorskýchmajetkovýchprávkaplikáciiEDUMIOžalovanýmuložilpovinnostivyplývajúceznariadeného
neodkladného opatrenia a tiež v rozpore s úpravou CSP rozhodol o „zabezpečení“ dôkazu spôsobom,

ktorý žalobcovi umožňuje získať zdrojový kód aplikácie IBOZ (vrátane predchádzajúcich verzií od
1.1.2023), na čo žalobca pochopiteľne nie je a nemôže byť oprávnený. Navyše, súd prvej inštancie takto
rozhodol dokonca bez toho, aby žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, v lehote určenej
súdom prvej inštancie (ktorú súd prvej inštancie pochopiteľne neurčil), teda v rozpore s § 341 ods. 2
a § 350 ods. 1 písm. a) CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako tak zabezpečenie dôkazu/

dôkazného prostriedku vo veci týkajúcej sa práv duševného vlastníctva v žiadnom prípade nemôže
byť prostriedkom, ktorým strane sporu bude (neoprávnene) sprístupnený zdrojový kód akéhokoľvek
softvérového riešenia jej konkurenta.9. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie zabezpečením dôkazu poveril znalca. Takýto
postup nemá oporu v CSP a nemá oporu v ustanoveniach CSP o dokazovaní. Je zrejmé, že po
odovzdaní zdrojových kódov aplikácie IBOZ znalcovi Ing. Ivanovi Zenkovi by tento zdrojové kódy

vydal žalobcovi. Podľa žalovaných nie je dôvod na akékoľvek pochybnosti, že práve toto je skutočný
dôvod podania návrhu na „zabezpečenie dôkazu“ spôsobom, akým napokon súd prvej inštancie na
návrh žalobcu rozhodol vo výrokoch II. a III. napadnutého rozhodnutia. Navyše dodali, že súd prvej
inštancie napadnutým rozhodnutím v podstate na znalca (súkromnú osobu) prenáša výkon verejnej
moci, čo nie je možné. Žalovaní tiež namietali, že vypracovaním znaleckého posudku prišlo k porušeniu

právnych predpisov aj s následkom spáchania viacerých trestných činov (závažné porušenie práv
dotknutých osôb - používateľov aplikácie IBOZ, na ochranu osobných údajov = neoprávnené nakladanie
s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona; v súvislosti so spracovaním ZP 6/2025 tak došlo k
neoprávnenému zásahu do práv žalovaného 1/ a žalovaného 4/ ako zhotoviteľov databázy používateľov
aplikácie IBOZ podľa § 135 ods. 1 Autorského zákona = trestného činu porušovania autorského
práva podľa § 283 Trestného zákona a tiež trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového

systému podľa § 247 Trestného zákona). Znalecký posudok č. 6/2025 je nezákonný znalecký posudok,
na ktorý súd prvej inštancie tak vôbec nemal prihliadať. Napokon, závery ZP 6/2025 nepreukazujú
a ani len neosvedčujú akýkoľvek neoprávnený zásah do práv k aplikácii EDUMIO v súvislosti s
aplikáciou IBOZ. Závery ZP 6/2025 sú nesprávne, nedôvodné, mylné, účelové a tendenčné, a v žiadnom
prípade nepreukazujú, a ani len neosvedčujú akýkoľvek neoprávnený zásah do výhradných autorských

majetkových práv žalobcu k aplikácii EDUMIO v súvislosti s vytvorením, implementáciou a uvedením
do prevádzky aplikácie IBOZ. Žalovaní predovšetkým namietajú, že znalec lng. Ivan Zenka v ZP 6/2025
vôbec nezohľadnil, že zadávateľom tak vytvorenia online platformy EDUMIO, ako aj online platformy
IBOZ bola tá istá osoba, a to žalovaný 1/. Žalovaní sa ďalej vyjadrili k jednotlivým zodpovedaným
otázkam v znaleckom posudku.

10. V ďalšej časti odvolania sa žalovaní vyjadrili k nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia
keď uviedli, že závery súdu prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia sú obsiahnuté
len v stručných bodoch 150 - 152 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, ako sa vôbec vysporiadal s otázkou, či

žalobca osvedčil alebo neosvedčil ohrozenie alebo porušenie jeho práv - výhradných autorských
majetkových práv k softvérovému riešeniu EDUMIO vytvorením, implementáciou a uvedením do
prevádzky softvérového riešenia IBOZ, len takéto (údajné) osvedčenie ohrozenia a porušovania práv
žalobcu bez ďalšieho konštatuje. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Žalovaní napokon namietajú, že napriek pomerne rozsiahlemu rozsahu
napadnutého rozhodnutia - celkovo 34 strán, súd prvej inštancie v podstate v celom odôvodnení
len reprodukuje argumentáciu žalobcu, bez náležitého zdôvodnenia vlastných záverov o osvedčení
(údajného) nároku žalobcu a potreby úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia.
Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšej časti odvolania

žalovaní uviedli, že nakoľko aplikácia EDUMIO je určená na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP,
PO a PZS pre tretie osoby, pri absencii preukázania/osvedčenia skutočností podľa bodu 2.3 vyššie,
žalobca nepreukázal, ani neosvedčil, že by vôbec bol oprávnený na prevádzkovanie aplikácie EDUMIO
na poskytovanie služieb prostredníctvom tejto aplikácie tretím osobám. Je preto vylúčené, na základe
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu vôbec usudzovať

na porušovanie akýchkoľvek práv žalobcu k aplikácii EDUMIO, alebo na akékoľvek nekalosúťažné
konanie žalovaných, v súvislosti s vytvorením, implementáciou a uvedením do prevádzky aplikácie
IBOZ. Žalovaní sa ďalej vyjadrovali k skutkovým vyjadreniam žalobcu uvedených v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia a opakovane sa vyjadrovali k návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu/
dôkazného prostriedku so záverom, že takýto postup realizuje súd v súlade s § 345 ods. 2 CSP v rámci

primeranej aplikácie právnej úpravy o dokazovaní. Navyše, podľa výroku II napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie nerozhodol o zabezpečení dôkazného prostriedku uložením do úschovy u znalca
Ing. Ivana Zenka ako vhodného uschovávateľa (iného ako súd), pričom dôkazný prostriedok mal byť
uložený do úschovy súdu prvej inštancie. Pokiaľ by totiž žalovaní splnili povinnosť uloženú výrokom
III napadnutého rozhodnutia, znalcovi Ing. Ivanovi Zenkovi by nič nebránilo v tom, aby zdrojový kód

aplikácie IBOZ (vrátane jeho predchádzajúcich verzií) bez ďalšieho vydal žalobcovi, čo je v zásadnom
rozporesprávamiaoprávnenýmizáujmamižalovaných.SúdprvejinštancietakvýrokomIIInapadnutého
rozhodnutia uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť, ktorú im uložiť nemohol a nemal. Na základe
uvedeného preto žalovaní žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I zmenil tak, ženávrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, vo výroku II a III zmenil tak, že návrh
žalobcu na zabezpečenie dôkazu zamieta, vo výroku IV zmenil tak, že žalovanému 1/, žalovanému 2/,
žalovanému 3/ a žalovanému 4/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

v celom rozsahu a zároveň, aby odvolací súd priznal žalovanému 1/, žalovanému 2/, žalovanému 3/ a
žalovanému 4/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Dňa 6.10.2025 doručil žalobca svoje vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že žalovaní
postavili svoje odvolanie voči uzneseniu na námietkach o nezákonnosti dôkazov, na námietke, že

znalecký posudok č. 6/2025 vyhotovený znalcom Ing. Zenkom nepreukazuje porušenie autorských
práv žalobcu a na neexistencii konkurenčnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.
Zároveň žalovaní namietajú procesné pochybenia súdu. Žalovaní zdôrazňovaním nezákonnosti dôkazu
odkláňajú pozornosť od toho, že oni sami konali protiprávne a značným spôsobom zasiahli do práv
žalobcu. Zároveň, a to je dôležité, pokiaľ sa žalovaní domáhajú vylúčenia dôkazu pre jeho nezákonnosť,
sú povinní predložiť riadne tvrdenia a aj dôkazy o tejto skutočnosti, čo neurobili. Žalobca popiera,

že by on sám alebo znalec využili pri prístupe k aplikácii IBOZ akékoľvek hackerské postupy a
žalovaní o hackerskom útoku ani nepredložili žiadne dôkazy a ani tvrdenia, ako by mal hackerský
útok byť zrealizovaný. Žalobca poukazuje na to, že žalovaní v odvolaní nevyvracajú tvrdenia žalobcu o
spôsobe ich správania a konania, o priebehu dejov ako ich opísal žalobca, neuviedli žiadne námietky
k žalobcovmu popisu trhu, súťažiteľov na ňom, taktiež nepopierajú podobnosť aplikácií, dokonca ich

svojim vyjadreniami potvrdili. Nepopreli, ani dôkazmi nevyvrátili fakt, že nastalo vytvorenie aplikácie
IBOZ žalovanými v 2. a 3. rade a jej využívanie zo strany žalovaného v 1. rade. Dokonca žalovaní
potvrdzujú, že žalovaný v 1. rade požiadal žalovaných v 2. a 3. rade o vytvorenie aplikácie s identickými
funkciami a podľa identického zadania. Nepopreli existenciu zhodných prvkov aplikácií, uvádzajú len,
že porovnávané prvky, podľa ich tvrdenia, nie sú predmetom autorskoprávnej ochrany. Čo sa týka

zabezpečenia dôkazu, žalovaní namietajú, že žalobca sa touto cestou má záujem dostať k aktuálnemu
zdrojovému kódu aplikácie IBOZ. Toto žalobca popiera. Žalobca v ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedol,
žeaplikácieEDUMIOaIBOZmajúviacprvkovzhodnýchakoodlišných,čosadáľahkooveriťznahratých
dokumentov na SD karte ZP 6/2025 a čo vyvracia tvrdenia žalovaných o nezávislom vytvorení aplikácie
IBOZ. Ďalej sa žalobca vyjadril k tomu, že medzi ním a žalovaným v 1. rade existuje konkurenčný vzťah,

o čom súdu prvej inštancie predložil dôkazy a dodal, že žalovaný v 1. rade v bode 2.1 odvolania sám
priznáva, že sú so žalobcom konkurentami v oblasti e-learningu. Žalovaný v 1. rade tiež ani nepopiera,
že by pôsobil v oblasti služieb v súvislosti so zabezpečovaním BOZP, PO, PZS a poskytovania aj
školení v tejto oblasti. Z dôkazov priložených k návrhu žalobca dostatočne preukázal činnosti jeho
aj žalovaných na osvedčenie existencie súťažného vzťahu medzi nimi (pritom odkázal na judikatúru

Najvyššieho súdu SR v súvislosti s riešením otázky konkurenčnej činnosti). Žalobca popiera, že by
dôkazy získal nezákonne a zdôrazňuje fakt, že žalovaní ani len jednoznačne netvrdia, že sa tak
stalo, predkladajú len svoje úvahy o domnelom hackerskom útoku, ale nepredložili žiadne dôkazy, že
by sa tak stalo. Tým pádom, nie je vôbec preukázané, že by ZP 6/2025 bol nezákonným dôkazom
alebo že by vychádzal z nezákonne získaných podkladov. Vzhľadom na fakt, že žalovaní postavili

odvolanie na tom, že spochybňujú legálnosť dôkazov, poukazujeme na to, že nezákonné dôkazy
nie sú automaticky vylúčené z možnosti nimi skutočnosti dokazovať, ale sú predmetom skúmania z
pohľadu proporcionality ochrany záujmov strán sporu a zabezpečenia spravodlivého súdneho procesu
s odkazom na Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Schenk proti Švajčiarsku z
12. júla 1988, č. 10862/1984 a Nález Ústavního soudu České republiky, sp. zn: II. ÚS 1774/14.

Žalovaní dezinterpretujú Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR), pričom ignorujú výnimky a právne základy,
ktoré umožňujú spracovanie osobných údajov na účely uplatňovania a obhajoby právnych nárokov.
Konanie znalca a žalobcu pri vzorkovaní dát z aplikácie IBOZ bolo plne v súlade s GDPR. Žalobca
považuje námietky žalovaných za účelové a zavádzajúce, pričom poskytol v tomto smere svoju definíciu
vyššie uvedeného nariadenia a jeho ustanovení. Žalobca sa ďalej vyjadroval k argumentácii ohľadom

nezákonnosti dôkazov v prípade databázy, pričom používal argumentáciu, ktorú uvádzal už vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a citoval ustanovenia § 135 a § 138 Autorského zákona.
V prípade zabezpečenia dôkazu žalobca uviedol, že žalovaní nijako nerozporujú argumentáciu žalobcu
z jeho návrhu o potrebe zabezpečenia dôkazu, o dôvodoch, ktoré odôvodňujú potrebu a naliehavosť
dôkaz zabezpečiť v tomto čase. Pokiaľ žalovaní namietajú, že sa nejedná o obvyklý postup, samotná

prax súdov dané popiera. Súdne nariadenie zabezpečenia dôkazu (zdrojového kódu aplikácie IBOZ a
súvisiacich verzií), je priamou, zákonnou a nevyhnutnou transpozíciou požiadaviek EÚ práva, konkrétne
Článku 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (IPRED). Uznesenie explicitne nariaďuje, aby znalcom zaistené elektronickémédium bolo zložené do úschovy súdu prvej inštancie. Toto zabezpečuje, že žalobca nemá a nebude
mať neoprávnený prístup k zdrojovému kódu aplikácie IBOZ. Zabezpečenie dôkazu v tomto konaní
má garantovať, že dôkaz zostane zachovaný v aktuálnej verzii, keďže samotné konanie a nariadenie

znaleckého dokazovania môže nastať až o rok a viac, s prihliadnutím na obvyklosť postupov súdov.
Pokiaľ žalovaní namietajú osobu znalca, žalobca podal návrh, kde nechal na úvahu súdu akého
znalca určí, pričom len zadefinoval odbor pôsobnosti znalca, aby sa jednalo o odborníka vhodného pre
zabezpečenie dôkazu. Preto špekulácie žalovaných o cieľoch a snahe žalobcu sú aj týmto popreté,
žalobca nevedel, či súd neurčí úplne iného znalca ako žalobca navrhoval a bol s tým plne uzrozumený.

Záverom tak žalobca konštatuje, že zabezpečenie dôkazu bolo vydané v súlade a v intenciách Civilného
sporovéhoporiadku.Žalovaníneuviedlivodvolanírelevantnéargumenty,ktorébyvysvetľovaliporušenie
právnych predpisov alebo prekročenie právomocí súdu. Žalobca preto navrhuje napadnuté uznesenie v
časti výrokov II a III potvrdiť. Žalovaní nepopreli skutočnosti a tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, nepredložili žiadne dôkazy o svojich právach, ktoré tvrdia, že boli
porušené, taktiež vzhľadom na dostatočné penzum dôkazov, predložených žalobcom už pri návrhu,

ktoré neboli nijako žalovanými vyvrátené, sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a
teda žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v časti výroku I potvrdil. Taktiež k výrokom II a III
napadnutého uznesenia žalovaní nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali dôvodnosť
a potrebnosť vydania uznesenia o zabezpečení dôkazu a vychádzajúc z vyššie uvedeného, toto bolo
vydanévsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Pretoajvovzťahukzostávajúcimvýrokomnapadnutého

uznesenia, žalobca navrhuje odvolaciemu súdu tieto potvrdiť. Žalobca tiež navrhuje priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v 100% výške.

12. Žalovaní doručili svoju odvolaciu repliku zo dňa 9.12.2025, v ktorej uviedli, že „žalovaní postavili
svoju odvolanie na námietkach o nezákonnosti dôkazov, na námietke, že ZP 6/2025 nepreukazuje

porušenieautorskýchprávžalobcuananeexistenciikonkurenčnejčinnostimedzižalobcomažalovaným
v 1. rade“, a že „zároveň žalovaní namietajú procesné pochybenia [súdu prvej inštancie]“. Žalovaní
sú názoru, že zo strany žalobcu ide o zjavné, pravdepodobne zámerné zúženie odvolacích dôvodov,
pre ktoré žalovaní napadli napadnuté rozhodnutie. Žalovaní v odvolaní nenamietali iba nezákonnosť
dôkazov, nepreukázanie žalobcom tvrdeného zásahu do autorských práv žalobcom predloženým ZP

6/2025, neexistenciu konkurenčného vzťahu a procesné pochybenia súdu prvej inštancie, žalovaní v
podanomodvolaníprotinapadnutémurozhodnutiuuviedlipodstatneširšíakomplexnejšísúbordôvodov,
pre ktoré je napadnuté rozhodnutie nesprávne. Žalovaní následne v tomto podaní zopakovali svoje
odvolacie dôvody uvedené v odvolaní. Podľa žalovaných, žalobca dôkazné prostriedky rozhodne
nezabezpečoval v súlade s právom; žalovaní poukazujú na závažné porušenia právnych predpisov

v súvislosti s prípravou a spracovaním ZP 6/2025, ktoré uviedli a podrobne zdôvodnili v podanom
odvolaní. Žalovaní následne rozoberali zostávajúcu časť argumentácie žalobcu, spochybnili závery
žalobcu, že znalec neporušil právne predpisy alebo že by zasiahli do práv žalobcu a taktiež, že sám
žalobca potvrdzuje, že nie je oprávnený na výkon činnosti v oblasti BOZP, PO a PZS, vrátane výchovy
a vzdelávania, túto činnosť môže vykonávať len prostredníctvom tretieho subjektu. V ďalšej časti svojho

podania sa žalovaní vyjadrili k vytvoreniu aplikácie IBOZ, pričom konkrétne vyjadrenia a skutočnosti
uviedli žalovaní už v odvolaní a dospeli k záveru, že ZP 6/2025 žiadnu identitu zdrojového kódu modulov
pre tvorbu dokumentácie v celom, alebo aspoň podstatnom rozsahu, nekonštatuje a poukázali v tejto
súvislosti na konkrétne príklady programátorského riešenia a funkcionality danej aplikácie. V prípade
konkurenčného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uviedli, že medzi nimi a ani ostatnými

žalovanými, nie je a nemôže byť konkurenčný vzťah s poukazom na výpis z Obchodného registra
žalobcu. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 6/2025 uviedli, že v prípade námietky žalobcu, že žalovaní
nepredložili žiadne dôkazy o nezákonnosti ZP 6/2025, žalovaní poukazujú na tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, podľa ktorej sa neexistujúce skutočnosti nedokazujú. Znalec Ivan Zenka sám v ZP 6/2025
potvrdzuje, že použil hackerskú metódu a citovali uvedené pasáže z tohto znaleckého posudku spolu

so svojou argumentáciou, ktorou odpovedali na argumenty žalobcu v jeho vyjadrení a ich záverom bolo,
že kompletnú databázu používateľov aplikácie IBOZ nepotreboval a nepotrebuje (v súlade so žiadnym
legitímnym účelom), znalec Ivan Zenka ju pre žalobcu obstaral protiprávne. V ďalšej časti vyjadrenia
sa žalovaní vyjadrovali k porušeniu práv používateľov aplikácie IBOZ na ochranu osobných údajov, k
porušeniu práv k databáze, k podobnosti aplikácií EDUMIO a IBOZ ako aj k zabezpečeniu dôkazu.

Žalovaní uvádzali argumentáciu produkovanú už vo svojom odvolaní, prípadne reagovali na tvrdenia
žalobcu v jeho vyjadrení, pričom žalovaní nesúhlasili so žalobcom a jeho argumentáciou.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi
odvolania žalovaných a vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

24. Podľa § 345 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej
možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

25. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia

potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že
bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na
nariadeníneodkladnéhoopatreniaprávnyzáujem.Toznamená,žemusínazákladeprávnevýznamnýchskutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne
potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne
znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán.

26. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). Osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to

pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa
súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 5/2012). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

27. S poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce inštitút
neodkladného opatrenia bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a
dôvodmi odvolania uplatnenými žalovanými, posúdenie, či súd prvej inštancie v napadnutej časti dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď návrhu
navrhovateľa/žalobcu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v

celom rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku I preskúmavaného uznesenia a rozhodol o
zabezpečení dôkazu spôsobom uvedeným vo výroku II a III preskúmavaného uznesenia.

28. Z návrhu podaného žalobcom odvolací súd zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, čomu zodpovedá enunciát výroku I a návrh na zabezpečenie dôkazu, čomu

zodpovedá enunciát výroku II a III. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie
v odsekoch 1 až 141 uviedol skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t.j. čím odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca. V
odsekoch 142 až 145 uviedol relevantnú právnu úpravu, v odsekoch 146 až 148 teoretické právne
východiská a v odseku 149 vymenoval listinné dôkazy predložené žalobcom. Súd prvej inštancie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenia dôkazu v plnom rozsahu vyhovel, čo odôvodnil
v odsekoch 151 až 153.

29. Na základe obsahu napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní v odvolaní
opodstatnene namietajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, keďže závery súdu

prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia sú obsiahnuté len v stručných bodoch 150 až 152
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysvetlil, ako sa vôbec vysporiadal s otázkou, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil ohrozenie alebo
porušenie jeho práv napriek pomerne rozsiahlemu rozsahu napadnutého rozhodnutia - celkovo 34
strán, kde súd prvej inštancie v podstate v celom odôvodnení len reprodukuje argumentáciu žalobcu,

bez náležitého zdôvodnenia vlastných záverov o osvedčení (údajného) nároku žalobcu a potreby
úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o zabezpečenie dôkazu, žalovaní
dôvodne namietajú predovšetkým nedostatočné vysporiadanie sa s týmto návrhom.

30. Keďže všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené

kumulatívne, bolo povinnosťousúduprvejinštanciedôsledneskúmaťichsplnenie,atokaždújednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dané závery pretaviť do odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd
však, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie opodstatnenosť podaného návrhu a splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií neskúmal, nevychádzal z

nich, nevyhodnotil ich naplnenie v kontexte konkrétnych okolností tohto sporu, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nebolo možné vyvodiť ani to, na základe ktorých konkrétnych argumentov
žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení podmienky osvedčenia nároku, ktorému má byťposkytnutá ochrana ani osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi.

31. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie konštatoval v odseku 151 osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčenie ohrozovania a porušovania práv
žalobcu ako i možnosti potenciálneho vzniku škody, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dočasný
charakter navrhovanej úpravy, právne účinky rozhodnutia neobmedzujúce povinné osoby neprimeraným
spôsobom nad nevyhnutný rozsah, pričom ako už bolo uvedené, úplne rezignoval na odôvodnenie, na

základe čoho k týmto záverom dospel. Súd jedine v odseku 152 odkázal na iné časti podania (zrejme
žalobcu),zktorýchmožnomaťzato,žeprávažalobcuvovzťahukjehoaplikáciiEDUMIOsúporušované
a to vytvorením a využívaním Aplikácie IBOZ umiestnenej na webstránke IBOZ (doména iboz.sk), ktorá
je napodobneninou Aplikácie EDUMIO, čo sa konštatuje v znaleckom posudku predloženom žalobcom.

32. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie konštatoval v citovanom odseku

dočasnýcharakternavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,pričomsavôbecnezaoberalotázkou,čiideo
neodkladné opatrenie pred začatím konania, kedy súd môže vo výroku uložiť povinnosť podať žalobu vo
veci samej alebo ide o neodkladné opatrenie nahrádzajúce vec samu. Keďže súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie pred začatím konania (vyplýva to z obsahu spisu) a bez toho, aby žalobcovi
uložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, mal podľa § 337 ods. 1 CSP poučiť žalovaných, ktorým

uložil povinnosti vo výroku I o možnosti podať žalobu vo veci samej a následkoch s tým spojených. Z
napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako neodkladné opatrenie posúdil z tohto hľadiska a prečo
ho nariadil bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej a zároveň aj bez poučenia
žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej.

33. Odvolací súd nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia vidí ďalej v tom, že súd prvej inštancie
vôbec nevysvetlil, ako posúdil právny vzťah medzi stranami a čím mal za osvedčenú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, čo je základný predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie neuviedol, či má za osvedčené nekalosúťažné konanie
žalovaných a či bolo osvedčené porušovanie práv žalobcu zo strany žalovaných. Súd prvej inštancie

porušenie práv iba konštatoval bez toho, aby uviedol čím tieto tvrdenia žalobca osvedčil. Súd prvej
inštancie taktiež neuviedol, na základe čoho mal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
vznik škody na strane žalobcu, ani nevysvetlil, z čoho má vyplývať, že nariadené neodkladné patrenie
neobmedzí žalovaných nad nevyhnutný rozsah. Súd prvej inštancie taktiež vôbec nevysvetlil, na základe
čoho nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu ku všetkým žalovaným.

34. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie
iba prevzal argumentáciu žalobcu a jeho závery sú len všeobecné bez toho, aby jednotlivé tvrdenia
žalobcu a nimi predložené listiny riadne v súlade so zákonnými princípmi vyhodnotil. Súd prvej inštancie
úplne opomenul uviesť dôvody a myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jednotlivých výrokoch vyhovieť. Napadnuté uznesenie
neobsahuje žiadnu úvahu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, čo prvoinštančný súd viedlo k vyhoveniu
návrhu, čím mal jednotlivé predpoklady pre nariadenie osvedčené.

35. Odvolací súd ďalej poukazuje na nepreskúmateľnosť a zmätočnosť ods. 153 napadnutého

uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil zabezpečenie dôkazu podľa
§ 345 a nasl. CSP „spočívajúceho v kópii aktuálnej, aj spätnej verzie Aplikácie IBOZ od 1.1.2023
doteraz, s cieľom zachytiť jej stav v aktuálnom čase a spätne aj jej stav v bezprostrednom čase pred
podaním výpovede zo Zmluvy o spolupráci žalovaným.“ Z citovaného ustanovenia § 345 CSP vyplýva,
že zabezpečenie dôkazu má jednak zabezpečovací charakter a jednak preventívnu funkciu. Preventívne

pôsobenie znamená, že má zabrániť vzniku situácie, kedy by sa jedna zo strán bez vlastného zavinenia
mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku.
Aplikácia tohto inštitútu prichádza do úvahy, ak dôkaz nebude možné neskôr vykonať, resp. hrozí, že
len s veľkými ťažkosťami.

36. Súd prvej inštancie neuviedol, z akého dôvodu považoval za potrené zabezpečiť ako dôkaz kópiu
aktuálnej aj spätnej verzie Aplikácie IBOZ, prečo túto povinnosť uložil, resp. nariadil určité povinnosti
znalcovi navrhnutého žalobcom a čo sa vlastne týmto dôkazom má docieliť. Súd prvej inštancie uviedol,
že v súdnom spore o ochrane práv žalobcu bude potrebné preukazovať zhodu či podobnosť aplikáciežalobcusaplikáciouvyužívanoužalovanýmv1.rade,pričomzobsahuspisunevyplýva,žetakátožaloba
bola podaná, ani súd takúto povinnosť neuložil. Súd na jednej strane tvrdí, že nariadil zabezpečenie
dôkazu, pričom povinnosť neukladá strane sporu, ale znalcovi. Nie je pritom zrejmé, akú funkciu tu

znalec plní a aké je jeho procesné postavenie, keď v rámci zabezpečenia dôkazu nebolo navrhnuté ani
nariadené znalecké dokazovanie a znalcovi nariaďuje zaistiť na elektronické médium kópiu aktuálnej
verzie a toto zložiť do úschovy súdu, pokiaľ to bude možné. Podľa odvolacieho súdu sa uloženie
tejto povinnosti znalcovi, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok pre žalobcu, bez riadneho
odôvodnenia (odôvodnenie len v ods. 153) javí nielen ako nepreskúmateľné, ale aj nevykonateľné

a v rozpore s § 345 CSP. Zároveň je potrebné uviesť, že v napadnutom uznesení úplne absentuje
odôvodnenie, na základe čoho uložil súd povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade poskytnúť znalcovi
potrebnú súčinnosť. Uloženie takejto povinnosti je možné iba podľa § 210 CSP v súvislosti so znaleckým
dokazovaním.

37. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014 , zo dňa 20.08.2015, vo vzťahu k
odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný rozsudok vo veci
samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú
kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumár relevantných

skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty.

Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k
prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho
posúdenia, t. j. najmä ustanovení § 324, § 325 a § 326 CSP, teda aj vysporiadanie sa so všetkými

predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
31Cob/21/2021, zo dňa 11.05.2021).

39. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými

dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné

práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,
treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody
alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017,

zdroj: nsud.sk; právna veta: najpravo.sk).

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia súdu, od ktorých nie
je možné upustiť ani v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací
súd dospel k záveru, že celkom všeobecné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, z

ktorého vôbec nie je možné zistiť, ako vlastne súd prvej inštancie posúdil splnenie zákonom stanovených
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci, predstavuje natoľko
závažnéprocesnépochybenieprvoinštančnéhosúdu,žejehodôsledkomjeporušenieprávažalovaného
na spravodlivý súdny proces.

41.Odvolacísúdkonštatuje,ženepreskúmateľnéuzneseniesúduprvejinštanciespôsobilo,žeodvolateľ
zrejme v záujme zachovania svojich práv namietal nielen nepreskúmateľnosť, ale odvolanie je svojou
povahou vyjadrením vo veci samej k samotnému návrhu, akoby išlo o vyjadrenie vo veci samej. Úlohou
odvolacieho súdu nie je rozhodovať na základe návrhu žalobcu a nahrádzať činnosť prvoinštančnéhosúdu, ale napadnuté uznesenie na základe odvolania podrobiť odvolaciemu prieskumu. V tomto prípade
však chýba argumentačný základ, ktorý by mohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Keďže
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie pre nepreskúmateľnosť, nevysporiadaval sa s vecnými a

právnymi argumentmi sporových strán.

42. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko sa súd prvej inštancie
odmietol zaoberať riadnym posúdením splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
na základe návrhu žalobcu, berúc do úvahy všetky skutkové okolnosti, vrátane tvrdení žalovaných,

keďže tak žalobca ako aj žalovaní v tomto smere uviedli skutkové tvrdenia a vysvetlili svoje
argumenty a zároveň predložili listiny, ktoré podľa ich názoru osvedčujú ich skutkové tvrdenia, bolo
porušené právo na spravodlivý proces žalovaných, a to až do tej miery, že to možno kvalifikovať
ako faktické odopretie prístupu k súdnej ochrane, a preto bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP),
v ktorom súd prvej inštancie bude musieť posúdiť, či vo vzťahu k žalovaným žalobcom tvrdené a

osvedčené skutočnosti z hľadiska existencie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana,
ako aj naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami vo všetkých požadovaných
výrokoch, odôvodňujú nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň
bude povinný posúdiť aj podmienky určitosti a vykonateľnosti jednotlivých výrokov návrhu. Následne
vyhodnotí, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti, nielen z hľadiska existencie nároku, ktorému

má byť poskytnutá dočasná ochrana, ale aj naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov, odôvodňujú
nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným a nariadenie zabezpečenia dôkazu. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby mohlo byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní, t.j. uvedie jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré dospel
k prijatému záveru, či už o súčasnom splnení všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia (ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie) alebo
uvedie, ktorá podmienka nebola splnená a z akého dôvodu (ak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia sčasti alebo v celom rozsahu zamietne), a to nielen vo vzťahu k žalovaným, avšak aj vo
vzťahu k zabezpečeniu dôkazu a teda vo vzťahu k znalcovi. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sú v danej veci splnené, bude tiež jeho povinnosťou

vysporiadať sa s otázkou, či v tomto prípade nie je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 336 CSP,
prípadne § 337 CSP a ak to bude na mieste, postupovať podľa nich.

43. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).