Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204457
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4218204457.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Pozemné stavby SC, s. r. o., so sídlom
Mliekárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437, právne zastúpený: KASATKIN & PARTNERS s. r.
o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 021, proti žalovanému: Dr. U. I., bytom
V. narodený XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska
19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/42/2018 - 822 zo dňa 27.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduKomárnoč.k.4Cb/42/2018-822zodňa27.03.2023

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
4Cb/42/2018 - 822 zo dňa 27.03.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu Pozemné stavby SC, s. r. o., so sídlom Mliekárenská 1, 821 09
Bratislava, IČO: 43 871 437 (ďalej aj ako „žalobca“ alebo aj ako „spoločnosť“), proti žalovanému Dr. O.
I., bytom Z., XXX XX C., narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „žalovaný“), o vylúčenie spoločníka zo

spoločnosti v poradí prvým výrokom žalobu zamietol a v poradí druhým výrokom rozhodol, že žalovaný
má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 a § 149 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), podľa § 132 ods. 1, ods. 2
a ods. 3, § 150 ods. 1 a ods. 2, § 151 ods. 1 a ods. 2, § 191 ods. 1 a ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, po
spresnení žalobného návrhu podaním zo dňa 15.11.2018, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
„vylúči Dr. O. I., trvale bytom Z. XXX XX C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, ako spoločníka spoločnosti Pozemné stavby SC, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 1, 821 09
Bratislava, IČO: 43 871 437, zapísanej v obchodnom registri (pôvodne) Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sro, vložka č.: 49445/B zo spoločnosti Pozemné stavby SC, s. r. o., so sídlom Mliekarenská

1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437, zapísanej v obchodnom registri (pôvodne) Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 49445/B“. Žalobca v žalobe a v rámci svojho procesného útoku v
konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalobu podal z dôvodu, že žalovaný závažným spôsobom
porušuje svoje povinnosti spoločníka, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia zospoločnosti bol písomne upozornený. Závažným porušením povinností spoločníka žalovaným bolo
podľa jeho názoru podanie trestného oznámenia, ktoré inicioval voči jeho konateľovi, čo následne
spôsobilo paralyzáciu činnosti spoločnosti a taktiež nedôvodne iniciované súdne spory voči nemu,

ktoré sa viedli na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/30/2017, pod sp. zn. 52C/32/2017
a pod sp. zn. 23Cb/40/2017. Za porušenie povinností spoločníka žalovaným žalobca považoval aj
nepravdivé informovanie bankovej inštitúcie na trestnoprávne aktivity žalobcu, v dôsledku čoho bol
vypovedaný úverový vzťah, resp. vznikol problém získať úver v iných bankových inštitúciách. Žalobca
uviedol, že žalovanému bola adresovaná výzva na upustenie od porušenia povinností spoločníka zo

dňa 03.11.2017 (ďalej aj ako „výzva“ alebo aj ako „výzva na upustenie od porušovania povinnosti
spoločníka“), ktorá mu bola odoslaná dňa 06.11.2017. V tejto výzve žalobca vyzval žalovaného, aby
prestal porušovať svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy spoločnosti, ako aj zo
zákona. Vo výzve žalobca poukazoval na úmyselne nepravdivé trestné oznámenie a uviedol, že toto
trestné oznámenie sa bezprostredne dotklo chodu spoločnosti, jej hospodárskej činnosti a tým aj jej
finančných výsledkov. V dôsledku odobratia účtovníctva spoločnosti orgánmi činnými v trestnom konaní,

si žalobca nemohol plniť zákonné povinnosti a bol zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Žalobca
vo výzve poukazoval aj na nepravdivé informácie, ktoré žalovaný adresoval Tatra banke a.s., ktorá
následne predčasne ukončila spoločnosti poskytnutý úver. Mal za to, že žalovaný poškodil dobrú povesť
spoločnosti v obchodných kruhoch a na verejnosti. Ako dôkazné prostriedky na preukázanie svojich
tvrdení žalobca navrhoval výsluch svedkov - zamestnancov Tatra banky a.s., ktorí mali byť v styku so

žalovaným, ako aj konateľom žalobcu a mali by sa vedieť vyjadriť k tomu, čo viedlo banku k zrušeniu
financovania spoločnosti, na podklade akých informácií konali, kto im poskytol informácie z prostredia
žalobcu a taktiež poukazoval aj na trestné konanie, v ktorom žalobca nebol v postavení obvineného
a ani nebolo vznesené obvinenie proti nejakej osobe podľa § 206 Trestného poriadku a ani nevedel
výsledok tohto trestného konania. Žalobca bol toho názoru, že skutočnosti, ktoré vyplývali z obsahu

žaloby, jeho písomných podaní a ich príloh preukazovali, že žalovaný sa dopustil takého konania, ktoré
jednoznačne odôvodňuje záver, že jeho ďalšia účasť v spoločnosti je proti jej záujmom. Poukazoval
na to, že od udalostí v roku 2016 sa žalovaný správa voči spoločnosti nelojálne a jeho konania sú
motivované snahou poškodiť žalobcu, nakoľko cez vykonštruované podané trestné oznámenie sa
snažil docieliť paralyzáciu činnosti spoločnosti a následne sa spoločnosť snažil očierniť aj cez médiá

v očiach širokej verejnosti, čo neuniklo pozornosti jednotlivých finančných inštitúcií a jeho obchodných
partnerov. Mal za to, že týmto konaním bola jednoznačne vytvorená minimálne potencionálna hrozba
ohrozenia chodu spoločnosti. Zdôraznil, že keby nebolo poškodzujúceho konania žalovaného cez
podané trestné oznámenia smerujúce ku kriminalizácii konateľa žalobcu a spoločnosti žalobcu, potom
by na strane žalobcu nevznikla žiadna ujma v podobe straty reputácie, straty obchodných partnerov a

vznik pochybností na strane finančných inštitúcií. Poukazoval na konanie žalovaného voči bankám, a to
s cieľom znemožniť ďalšie financovanie podnikateľských aktivít žalobcu. Zdôraznil existenciu povinnosti
lojality ako jednu z základných povinností spoločníka, pričom podľa jeho názoru konanie žalovaného
absolútne vybočilo z primeraných hraníc toho, čo možno ešte považovať za lojalitu voči spoločnosti a
čo už je nelojálne. Mal za to, že svojím konaním žalovaný nedáva garancie, že bude konať v záujme

spoločnosti. Poukazoval na to, že medzi stranami sporu prebieha množstvo iných súdnych konaní, aj
keď spravidla ide o vopred neúspešné pokusy žalovaného paralyzovať jeho činnosť. Preto bol žalobca
toho názoru, že ďalšie zotrvanie žalovaného v spoločnosti je neefektívne a v rozpore s rozumným
usporiadaním vzťahov. Mal za to, že snaha žalovaného zotrvať v spoločnosti je motivovaná tým, aby
mohol tieto svoje útoky na ekonomickú činnosť žalobcu stále vykonávať efektívnejšie. Namietal, že

žalovaný uprednostnil svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a jeho konanie bolo namierené výlučne
proti jej záujmom, preto nemožno očakávať, že po všetkých udalostiach, ktoré žalovaný spoločnosti
privodil, ho bude žalobca dobrovoľne akceptovať a súhlasiť, aby naďalej v spoločnosti zotrval. Zdôraznil,
že vzťahy medzi stranami sú trvale rozvrátené a žalovaný ničím neprispel k chodu spoločnosti, práve
naopak, destabilizoval ho.

Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia Dr. M. Y. (konateľovi žalobcu) nebolo žiadnym spôsobom
ním iniciované, a v tejto trestnej veci má postavenie poškodeného a dozvedel sa o nej od orgánov
činných v trestnom konaní. Žalovaný považoval za prekvapujúce, že žalobca na jednej strane

argumentoval nemožnosťou jeho zotrvania v spoločnosti, čo však bolo v priamom kontraste s jeho
neaktivitou pri mimosúdnych rokovaniach, ktoré boli avizované a viedli sa aj počas súdneho konania.
Mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení a predkladaním
množstva dôkazov sa snažil odpútať pozornosť súdu prvej inštancie od pôvodných skutkových tvrdenítak, ako boli uvedené v žalobe. Vo vzťahu k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom
svedkov namietal, že žalobca mal dostatočne dlhú dobu od podania žaloby na identifikovanie ním
navrhnutých svedkov tak, aby ich bolo možné predvolať a zdôraznil, že z výzvy na upustenie od

porušovania povinnosti spoločníka ani nevyplynula žiadna potreba výsluchu svedkov - bývalých
zamestnancov Tatra banky a.s.. K navrhovanému dôkazu týkajúceho sa v trestnej veci vedenej pod
ČVS: PPZ-33/NKA-BA4-2019 uviedol, že v tejto trestnej veci nebol oznamovateľom a zo žalobcom
predložených dôkazov ani nevyplynulo, že by táto trestná vec súvisela so spoločnosťou. Žalovaný
poukazoval na to, že z výzvy zo dňa 03.11.2017 (konkrétne článku III.) vyplynulo, čoho (akého konania)

sa mal podľa žalobcu zdržať, resp. čo mal podľa žalobcu konať. Mal za to, že domáhanie sa svojich práv
spoločníka súdnou cestou voči spoločnosti nemohlo byť porušením povinností spoločníka, nakoľko sa
jedná o zákonom upravený spôsob, akým sa spoločník môže domáhať svojich práv. Namietal, že nemá
vedomosť o tom, že by podával trestné oznámenia voči konateľovi alebo zamestnancom žalobcu, a
teda ani nemal čo oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Zdôraznil, že údajné trestné oznámenia
ani neboli vo výzve žiadnym spôsobom špecifikované. Mal za to, že povinnosť vynucovaná žalobcom

je okrem iného aj v rozpore s právnymi normami trestného práva, kedy naopak je každý povinný
oznámiť skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, o ktorých vie. Požiadavku písomného
ospravedlnenia za poškodenie spoločnosti vo výzve považoval za všeobecne formulovanú, ktorá sa
žiadnym spôsobom nedotýkala povinností žalovaného ako spoločníka žalobcu.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne opísal procesný
postup, ktorý v predmetnom konaní viedol k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalobcu č.k. 4Cb/42/2018 -
403 zo dňa 15.07.2020, ktorý bol v nadväznosti na závery obsiahnuté v uznesení Krajského súdu v Nitre
č.k. 15Cob/10/2021 - 530 zo dňa 28.02.2022 zrušený uznesením súdu prvej inštancie č.k. 4Cb/42/2018
zo dňa 28.11.2022.

Po posúdení veci súd prvej inštancie konštatoval, že argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom
útokuboliveľmivšeobecnéataktiežnepreukázané,pretožepočasdokazovaniažalobcaneuniesolsvoje
dôkazné bremeno ohľadne preukázania porušenia povinnosti spoločníka žalovaným a to „závažným
spôsobom“. Zdôraznil, že dôvodom na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti nemôže byť akékoľvek

porušenie jeho povinností, ale iba závažné porušenie povinností zo strany spoločníka, ktoré sa opakuje
alebo pokračuje, resp. pretrváva aj napriek tomu, že príslušný spoločník bol spoločnosťou písomne
vyzvaný na plnenie povinností a na možnosť vylúčenia podľa § 149 Obchodného zákonníka. Závažnosť
porušenia je daná predovšetkým charakterom porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo.
Musíísťoporušeniehmotnoprávnychpovinnostívyplývajúcichzozákonaalebozospoločenskejzmluvy.

Vylúčenie spoločníka súdom podľa ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka prichádza do úvahy iba
v prípade, ak má spoločnosť najmenej dvoch spoločníkov a spoločník, ktorý porušuje svoje povinnosti
nesmie byť väčšinovým spoločníkom (v zmysle výšky vkladov), keďže na podaní žaloby na vylúčenie
spoločníka sa musí zhodnúť obchodné vedenie (konatelia) a spoločníci, ktorých vklady predstavujú
aspoň polovicu základného imania. Rozhodnutie súdu o vylúčení spoločníka je síce zásahom do

vlastníckeho práva vylučovaného spoločníka, so zánikom účasti je však spojený vznik nároku na
vyrovnací podiel; vylúčenie preto nemá byť vnímané ako „hospodárska“ sankcia voči spoločníkovi, ktorý
porušil svoje povinnosti, ale ako nástroj, ktorý umožní spoločnosti zabrániť pretrvávaniu neželaného
stavu, keď niektorý zo spoločníkov závažným spôsobom poškodzuje záujmy spoločnosti. Predpokladom
úspechu takejto žaloby je závažné porušovanie povinnosti spoločníkom, písomná výzva spoločnosti na

plnenie povinnosti spoločníka a upozornenie na možnosť jeho vylúčenia. Dôvodom podania žaloby o
vylúčenie spoločníka nebude teda jednorázové porušenie povinností, ale len opakované.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že žalobca vo výzve na upustenie od
porušovania povinnosti spoločníka zo dňa 03.11.2017 v podstate vymedzil predmet samotného konania

(sporu) na súde, teda špecifikoval, akých podľa jeho názoru, závažných porušení sa mal žalovaný
dopustiť a akého konania sa mal zdržať v súvislosti s jeho možným vylúčením zo spoločnosti ako
spoločníka. Ak žalobca ako závažný dôvod pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti
vo výzve uviedol riadne plnenie povinnosti spoločníka vyplývajúce z platných právnych predpisov
Slovenskej republiky, ako aj Spoločenskej zmluvy spoločnosti a súčasne ho vyzval, aby prestal

porušovať povinnosti spoločníka a poškodzovať tým spoločnosť a poukazoval na článok 6 bod 3
písm. b) a c) Spoločenskej zmluvy, s odkazom na článok 19 bod 1 Spoločenskej zmluvy, nebolo
podľa názoru súdu prvej inštancie bez ďalšieho možné konštatovať, že ide o dôvody, pre ktoré
by bolo dôvodné žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti vylúčiť a to primárne z dôvodu, že sanejedná o úkony pri plnení povinnosti žalovaného ako spoločníka. Mal za to, že žalobca v rámci
vykonaného dokazovania nepreukázal, že by dôsledkom práve týchto jeho úkonov, došlo k sťaženiu
alebo znemožneniu hospodárskej činnosti žalobcu alebo iné dôsledky kvalifikovateľné ako závažné

porušenie povinností žalovaného ako spoločníka. Ak žalovaný nekonal s výsledkom, ktorý by spĺňal
požiadavku súladnú so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, založilo by to hmotnoprávne
následky vyplývajúce z ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak to by neodôvodňovalo
použitie ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka. Počas dokazovania žalobca navrhoval aj vykonanie
takých dôkazov, ktoré vôbec nesúviseli s ním uvedenými a špecifikovanými závažnými porušeniami,

ktorýchvymedzenieobsahovalavýzva,pretosasúdprvejinštanciestýmitojehonámietkaminezaoberal.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nepripustil návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom
svedkov, ktorých v konečnom dôsledku nevedel presne identifikovať a dokazovanie v tomto smere
nevykonal, pretože bol toho názoru, že ani prípadnými novými dôkazmi, by žalobca nemohol preukázať
okolnosti a skutočnosti, ktoré neobsahovala výzva zo dňa 03.11.2017, a teda nemohli byť ani predmetom

sporuakotakého.Dodal,žežalobcavštádiupopodanížalobynasúd,alenajmäpodoručenípredmetnej
výzvy na upustenie od porušovania povinnosti spoločníka zo dňa 03.11.2017 sa pokúšal ďalej rozširovať
dôvody vylúčenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na to, že dokazovanie prebieha vo
viacerých fázach a to od navrhnutia dôkazov cez ich zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveňajprocesnoupovinnosťoustránsporu,lensúdrozhodne,

ktorý z dôkazov vykoná, pričom v tomto prípade zdôraznil, že svedkov navrhovaných žalobcom, nebolo
možné predvolať z dôvodov strane žalobcu, čím u neho došlo k dôkaznej núdzi. Naopak súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný po prednesení svojej procesnej obrany v konaní, preukázal
dôvodnosť a opodstatnenosť jeho procesnej obrany.

S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, ž žalobca nepreukázal porušovanie
povinnosti spoločníka žalovaným závažným spôsobom tak, ako to sám vymedzil vo výzve na upustenie
od porušovania povinnosti spoločníka zo dňa 03.11.2017, a preto žalobu zamietol. Súd zdôraznil,
že domáhanie sa svojich práv spoločníka súdnou cestou voči spoločnosti nemôže byť závažným
porušením povinností spoločníka, nakoľko ide o zákonom upravený spôsob, akým sa spoločník môže

domáhať svojich práv, preto podávanie žalôb nesubsumuje v sebe žiadne porušovanie povinnosti
spoločníka „závažným spôsobom“ a ide iba o využitie zákonných možností. Rovnako nepovažoval za
závažné porušenie povinností spoločníka oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného
činu, o ktorých sa dozvie. Dôvodil, že ak takýto prípad nastane, je iba na posúdení orgánov činných
v trestnom konaní a v konečnom štádiu súdu, akým spôsobom vyhodnotia zákonným spôsobom

získané dôkazy. Na základe uvedeného dospel k záveru, že preto ani v tomto smere nebola naplnená
dikcia ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka, najmä však počas dokazovania pred súdom nebolo
preukázané porušovanie povinnosti spoločníka „závažným spôsobom“.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v konaní plne úspešnému

žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Proti napadnutému rozsudku žalobca podal odvolanie dňa 26.04.2023 v zákonnej lehote v celom
rozsahu a z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) a namietal, že súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal ním navrhnuté dôkazy
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, keď na jeho návrh nevyžiadal informácie z vyšetrovacieho
spisu ČVS:PPZ-33/NKA-BA4-2019, ktoré sa týkali trestného oznámenia iniciovaného žalovaným, a to
znalecký posudok, informácie o stave trestného konania a či boli potvrdené podozrenia uvedené v

trestnom oznámení žalovaného týkajúce sa spoločnosti. Namietal, že súd prvej inštancie na tento jeho
návrh na vykonanie dôkazu neprihliadol, napriek tomu, že skutočnosti, ktoré by zistil vyžiadaním z
uvedeného spisového materiálu vyšetrovacieho spisu, by potvrdili jeho tvrdenie, že trestné oznámenie
bolo iniciované žalovaným. Zdôraznil, že trestné oznámenie žalovaného, na ktoré v konaní poukazoval,bolo zjavne nepravdivé a pre žalobcu poškodzujúce. Zdôraznil, že žalovaného vyzval na stiahnutie
nepravdivého trestného oznámenia, k čomu však nedošlo. Mal za to, že žalovaný klamal a zavádzal
súd, nakoľko z uznesenia NAKA BA vyplynulo, že trestné oznámenie inicioval žalovaný a na podklade

informácií, ktoré poskytol orgánom činným v trestnom konaní sa následne realizoval celý zásah voči
spoločnosti. Poukazoval na to, že jedna vec je oznámiť skutočnosti dostatočne preukazujúce spáchanie
zločinu a druhá vec je cielene zavádzať a uvádzať absurdity, nepravdy a cielené klamstvá, cielene
kriminalizovať konateľa žalobcu aj celú spoločnosť, čoho následkom bol zásah NAKA obludných
rozmerov. K nevykonaniu dôkazu výsluchom svedkov žalobca uviedol, že ním navrhovaných svedkov

označil v takom rozsahu, ako mu bol známy a poukázal na ich vzťah k spoločnosti Tatra banka,
a.s.. Poukazoval na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval, že žalovaný posielal
nepravdivé listy jeho obchodným partnerom, predkladal nepravdivé informácie do Tatra banky, a.s. ako
aj do J&T banky a.s., v dôsledku čoho mala spoločnosť zosplatnené úvery, následne problémy s ich
refinancovaním, ako aj zmarené financovanie projektov. Žalobca bol posudzovaný v interných ratingoch
finančných inštitúcií ako spoločnosť s vysokým reputačným a kreditným rizikom, následkom čoho je

nedostupnosť úverov s nižším úrokom. Argumentoval, že všetky tieto negatívne skutočnosti nastali len
z dôvodu medializovaného zásahu akcie NAKA BA pod označením „Doktor“, ktorú vyvolal vedomým
a cieleným konaním žalovaný. Zásah zo strany orgánov činných v trestnom konaní takýchto rozmerov
vyvolal u finančných inštitúcii obavy z toho, že by financovali spoločnosť, ktorá sa dopúšťa rozsiahlej
trestnej činnosti a ukončili s ňou všetky zmluvné vzťahy. Žalobca mal sťaženú situáciu zachrániť svoje

podnikanie tým, že sa mu podarilo nájsť jedinú banku, ktorá by ho financovala, hoci za menej výhodných
podmienok, a to je J&T banka a.s. a aj vo vzťahu k tejto finančnej inštitúcii sa ho žalovaný snažil
očierňovať s cieľom paralyzovať jeho podnikateľskú činnosť a spoločnosť žalobcu postupne ovládnuť.
Uviedol, že v konaní taktiež poukazoval na ďalšie trestné konanie iniciované žalovaným voči Dr.
M. Y., ktoré sa týka činnosti spoločnosti, a to s úmyslom kriminalizovať prostredie žalobcu (vedené

pod ČVS: KRP-89/3-VYS-BA-2020) a žiadal súd prvej inštancie o zabezpečenie tohto vyšetrovacieho
spisu do predmetného konania. Súd prvej inštancie tento dôkaz nepovažoval za dôležitý vykonať,
pričom skutočnosti ohľadom finančných inštitúcii, ktoré financovali žalobcu, bolo možné zistiť práve
nahliadnutím do predmetného vyšetrovacieho spisu. Taktiež navrhovaný výsluch zamestnancov Tatra
banky, a.s. súd prvej inštancie považoval za neúčelný, pritom sa mohlo z výsluchu navrhovaných

svedkov potvrdiť škodné konanie žalovaného nielen voči spoločnosti.

Žalobca v rámci podaného odvolania predložil do súdneho spisu nový listinný dôkaz, ktorý sa jeho
konateľovi podarilo získať až dňa 13.04.2023, kedy mu bolo umožnené vyšetrovateľom PZ nahliadnuť
do vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS:PPZ-33/NKA-BA4-2019 (pôvodne ČVS: PPZ-606/NKA-

FP-BA-2017), v rámci ktorého trestného konania Polícia SR vykonala policajnú akciu „Doktor“ dňa
27.06.2017. Nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu konateľ žalobcu zistil, že trestné stíhanie vo veci
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona bolo uznesením PPZ
NAKA, Odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-33/NKA-BA4-2019 zo dňa 22.02.2023
zastavené, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (ďalej

aj ako „uznesenie NAKA BA“). Skôr tento dôkaz žalobca zabezpečiť nevedel, nakoľko toto trestné
konanie nebolo ešte právoplatne ukončené a vyšetrovateľ a ani dozorujúci prokurátor mu neumožnil
nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Uviedol, že z uznesenia NAKA BA okrem iného vyplynulo, že
hlavným informačným zdrojom realizačného návrhu zo dňa 14.06.2017 boli informácie získané od osoby
Dr. O. I. (teda od žalovaného); pred začatím samotného trestného stíhania bol vypočutý žalovaný, a

to dňa 20.06.2017; z jeho výsluchu zo dňa 20.06.2017 vyplynulo, že tento uviedol viaceré nepravdivé
a zavádzajúce skutočnosti aj o spoločnosti, ktoré nakoniec viedli k začatiu trestného stíhania a k
policajným zásahom zo strany NAKA aj voči žalobcovi; že vo veci bol opakovane vypočutý ako svedok
Dr. O. I., teda žalovaný; že zo záverov znaleckého posudku č. 01/2022 o rozsahu 108 138 strán,
vypracovaného znaleckou organizáciou Bratislavská súdno-znalecká a konzultačná spoločnosť s.r.o., z

odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, je zrejmé, že nebola spôsobená
žiadna škoda na štátnom rozpočte v oblastí daní a účtovníctva zo strany spoločností z prostredia
BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. (teda aj zo strany žalobcu) a že nedošlo k naplneniu zákonných znakov
niektorej zo skutkových podstát ani iných trestných činov uvedených v Trestnom zákone a nebol
spáchaný ani žiadny priestupok. Mal za to, že z nových listinných dôkazov vyplynuli pre predmetný

spor viaceré dôležité závery, a to, že uvedené trestné stíhanie bolo postavené na informáciách, ktoré
poskytol orgánom činným v trestnom konaní žalovaný, pričom evidentne išlo o vymyslené a účelovo
podané informácie s cieľom kriminalizovať aj spoločnosť žalobcu; že je evidentné, že žalovaný konal
celý čas účelovo a v rozpore so záujmami spoločnosti, konal nečestne, vypočítavo a poškodzujúco vovzťahu aj k nej, keďže opakovane (napriek upozorneniu zo strany žalobcu, aby prestal) uvádzal pred
orgánmi štátu nepravdivé a zavádzajúce informácie; že žalovaný mal evidentne záujmy, ktoré neboli
v súlade so záujmami spoločnosti a že tieto nové predložené dôkazy (ktoré žiadal získať súdom prvej

inštancie) preukazujú, že žalovaný konal nezákonne s cieľom poškodiť spoločnosť žalobcu a pre seba
získať neoprávnenú výhodu.

S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že všetky dôkazy predložené v konaní na súde prvej
inštancie ako aj odvolacie novoty jasne dokumentujú, že keby nebolo poškodzujúceho konania

žalovaného (cez trestné oznámenie) smerujúce ku kriminalizácii druhého spoločníka žalobcu a
spoločnosti ako takej, tak by na jeho strane nevznikla žiadna ujma v podobe straty reputácie,
straty obchodných partnerov a vznik pochybností na strane finančných inštitúcií. Z dôvodu absencie
listín a výpočtovej techniky po zásahu NAKA v priestoroch žalobcu, si nemohol plniť ani svoje
zákonné povinnosti pri podávaní daňových priznaní a výkazov. Uviedol, že v konaní poukazoval na
povinnosť lojality spoločníkov obchodných spoločností ako zásadnú povinnosť spoločníkov, ktorú ak

nedodržiavajú, nemožno od nich požadovať aby v spoločnosti ďalej zotrvávali aj s dôsledkami vylúčenia
zo spoločnosti (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 1007/2005 zo dňa
31.01.2006, ako aj sp. zn. 29 Odo 387/2006 zo dňa 26.06.2007). Mal za to, že konanie žalovaného malo
ďalekosiahle následky pre spoločnosť a že žalovaný porušil povinnosť lojality, uprednostnil svoje záujmy
pred záujmami spoločnosti. Konanie žalovaného bolo a je namierené výlučne proti záujmom spoločnosti.

Zdôraznil, že od neho nemožno očakávať, že po všetkých udalostiach, ktoré žalovaný v žalobcovi
spôsobil, ho bude dobrovoľne akceptovať a súhlasiť, aby naďalej v spoločnosti zotrvával. Poukazoval
na to, že konanie žalovaného je postavené na pochybných úmysloch, nelojalite a je špekulatívne a
poškodzujúce záujmy spoločnosti a druhého spoločníka. Mal za to, že pri rozhodovaní súdu prvého
stupňa bolo potrebné prihliadnuť aj na zásady, na ktorých stojí fungovanie spoločnosti ako takej,

zásady obchodného práva, pričom jednou z týchto zásad je práve zásada lojality, jednotného postupu
spoločníkov v záujme spoločnosti. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného
ako spoločníka spoločnosti nemožno charakterizovať ako závažné v zmysle opakujúceho sa alebo
pokračujúceho, ktoré by zakladalo právo žalobcu požadovať vylúčenie žalovaného zo spoločnosti, a to
vzhľadom na skutočnosti opísané v tomto odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 11.05.2023 a uviedol, že sa dôrazne
ohradzuje proti tvrdeniam žalobcu o nečestných, špekulatívnych a nezákonných motiváciach jeho
konania. Mal za to, že takéto závery nemožno vyvodiť zo žiadnych dôkazov predložených v konaní,
vrátane tých predložených žalobcom k odvolaniu. Mal za to, že v konaní bola preukázaná jeho snaha o

mimosúdne vyriešenie sporu, ktorá bola bojkotovaná protistranou. Ohradil sa aj voči tvrdeniu, že klamal
a zavádzal súd a zdôraznil, že trestné konanie vedené pod ČVS: PPZ-33/NKA-BA4-2019 neinicioval,
preto ani nebolo z jeho strany možné späťvzatie trestného oznámenia oznamovateľom. Poukazoval na
to, že v úvode uznesenia NAKA BA o zastavení trestného stíhania bolo výslovne uvedené, že toto bolo
začaté na základe realizačného návrhu zo dňa 14.06.2017, teda nie na základe trestného oznámenia.

Poukazoval na to, že o tomto rozhodnutí sa dozvedel od žalobcu a nebolo mu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní doručované, preto je zrejmé, že v tejto trestnej veci nemal postavenie oznamovateľa.
Ohľadom ďalšieho trestného konania vedeného pod ČVS: KRP-89/3-VYS-BA-2020 uviedol, že žalobca
abstrahoval od skutočnosti, že táto trestná vec sa začala s výrazným časovým odstupom po doručení
výzvy žalovanému, a teda v tejto výzve ani nemohla byť uvedená. Zdôraznil, že žalobca v odvolaní

opomenulvlastnúvýzvužalovanémuapovinnostispoločníkakoncipovaltakširoko,abyúčelovoodviedol
pozornosť od predmetu sporu, ktorým bolo porušovanie povinností spoločníka napriek upozorneniu/
výzve spoločnosti. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v odvolacej replike zo dňa 13.06.2023 a k tvrdeniu

žalovaného o tom, že z uznesenia NAKA BA vyplynulo, že trestné stíhanie v danej veci bolo začaté na
základe realizačného návrhu zo dňa 14.06.2017 uviedol, že získal potvrdenie KR PZ v Prešove, v ktorom
bolo uvedené, že trestné oznámenie oznamovateľa Dr. O. I. bolo dňa 25.05.2017 odstúpené na Krajské
riaditeľstvo PZ, Odbor kriminálnej polície, Špitálska 14, Bratislava a KR PZ OKP disponuje podpísanou
verziou predmetného oznámenia. S poukazom na uvedené žalobca naďalej tvrdil, že vyjadrenia

žalovaného sú účelové a nepravdivé, nakoľko dňa 10.05.2017 podal trestné oznámenie na Krajské
riaditeľstvo PZ v Prešove a na vedomie Krajskej prokuratúre v Prešove, a teda bol oznamovateľom
údajnej trestnej činnosti páchanej aj v prostredí spoločnosti žalobcu; že dňa 20.06.2017 žalovaný
vypovedal na Národnej kriminálnej agentúre v Bratislave, pričom jeho výpoveď zodpovedala obsahupodaného trestného oznámenia zo dňa 10.05.2017 a že dňa 27.06.2017 bola realizovaní akcia NAKA
pod názvom „Doktor“, pričom táto sa realizovala na základe informácií poskytnutých od žalovaného.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že odvolacie novoty sa týkajú výzvy žalobcu adresovanej žalovanému

a žalovaný napriek upozorneniu zo strany spoločnosti, aby prestal, uvádzal naďalej pred orgánmi štátu
nepravdivé a zavádzajúce informácie.

7. K odvolacej replike žalobcu sa žalovaný vyjadril v odvolacej duplike zo dňa 26.06.2023 a opakovane
zdôraznil, že postavenie oznamovateľa v žalobcom uvádzanej trestnej veci nemal. K žalobcom novo

predloženémudôkazu-potvrdeniuodKRPZvPrešovenamietol,žetentodôkazmalžalobcakdispozícii
niekoľko rokov, a teda nie je možné hovoriť o dovolených novotách v odvolacom konaní. Zdôraznil, že
nemal postavenie oznamovateľa ani v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-606/NKA-FP-BA-2017, ani
v trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-33/NKA-BA4-2019 a aj keby odvolací súd tieto odvolacie novoty
pripustil, na neunesení dôkazného bremena žalobcom v konaní by to nič nemenilo.

8. K odvolacej duplike žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 25.07.2023 a opätovne zdôraznil,
že z dôkazov ním predložených v konaní vyplynulo, že žalovaný inicioval a podal trestné oznámenie
adresované KR PZ v Prešove a na vedomie adresované Krajskej prokuratúre v Prešove. Následne
pred začatím trestného stíhania vo veci bol žalovaný v uvedenej trestnej veci (ČVS: PPZ-606/NKA-
FP-BA-2017, ČVS:PPZ-33/NKA-BA4-2019) vypočutý podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku dňa

20.06.2017, pričom nemal ani postavenie poškodeného a ani podozrivého a jeho výpoveď zodpovedala
trestnému oznámeniu zo dňa 10.05.2017. Poukazoval na to, že predloženie dôkazu o podaní oznámenia
zo strany KR PZ v Prešove nie je odvolacou novotou ale reakciou na tvrdenia žalovaného, že trestné
oznámenie nepodal, neinicioval a len ním preukazoval pravdivosť ním od počiatku uvádzaných tvrdení.

9. Podaniami zo dňa 25.09.2023 a zo dňa 05.01.2024 žalovaný v odvolacom konaní do súdneho spisu
predložil nové listinné dôkazy.

10. Podaním zo dňa 06.05.2025 žalovaný predložil do súdneho spisu uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/56/2024 zo dňa 19.02.2025 a uviedol, že v zmysle uvedeného

rozhodnutia je dôvodné tvrdiť, že spoločnosť žalobcu bola protiprávne ovládnutá organizovanou
skupinou osôb.

11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a §
380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

12. Podľa § 149 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka,

ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť
vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady
predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred
súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením

žalovaného k odvolaniu a ostatnými vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal
so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným

skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by
mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je v zmysle § 387 ods. 1
CSP vo výroku vecne správny.15. Predmetom sporu bol návrh žalobcu na vylúčenie žalovaného ako spoločníka žalobcu súdom podľa
§ 149 Obchodného zákonníka z dôvodu jeho tvrdeného závažného porušenia povinností spoločníka

špecifikovaných vo výzve zo dňa 03.11.2017, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a skonštatoval, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal porušovanie povinností spoločníka žalovaným závažným spôsobom.

16. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné.

17. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že konanie žalovaného
ako spoločníka spoločnosti nemožno charakterizovať ako závažné v zmysle opakujúceho sa alebo
pokračujúceho, ktoré by zakladalo jeho právo požadovať vylúčenie žalovaného zo spoločnosti, odvolací
súd uvádza, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 12. a 16. odôvodnenia
napadnutéhorozsudku,žespoukazomnažalobcomvovýzvezodňa03.11.2017vymedzenépovinnosti,

ktorých porušenia sa mal žalovaný dopustiť a akého konania sa mal zdržať v súvislosti s jeho možným
vylúčením ako spoločníka zo spoločnosti, nebolo možné bez ďalšieho skonštatovať, že išlo o dôvody,
pre ktoré by bolo na mieste žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti vylúčiť, a to najmä z dôvodu,
že sa nejedná o úkony pri plnení povinností žalovaného ako spoločníka s tým, že žalobca v konaní
nepreukázal, že by v dôsledku špecifikovaných úkonov žalovaného došlo k sťaženiu alebo znemožneniu

hospodárskej činnosti spoločnosti alebo iné dôsledky kvalifikovateľné ako závažné porušenie povinností
žalovaného ako spoločníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
porušovanie povinností spoločníka žalovaným závažným spôsobom tak, ako to sám vymedzil vo výzve
na upustenie od porušovania povinností spoločníka, nakoľko domáhanie sa svojich práv súdnou cestou
voči spoločnosti, ako ani oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, o ktorých sa

dozvedel, nemôže byť závažným porušením povinností spoločníka.

Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 149 Obchodného zákonníka jedným zo spôsobov ukončenia
účasti spoločníka v spoločnosti je jeho vylúčenie súdom. Uvedené ustanovenie zároveň vymedzuje, že
vylúčenia súdom sa môže domáhať spoločnosť len u takého spoločníka, ktorý závažným spôsobom

porušuje svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne
upozornený.PorušeniepovinnostíspoločníkamôževyplývaťzObchodnéhozákonníka,zospoločenskej
zmluvy, stanov, resp. dohody spoločníkov a taktiež sú spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným
povinný dodržiavať aj zásadu lojality, ktorá vyplýva z pristúpenia k spoločenskej zmluve. Úspešnosť
návrhu žalobcu na vylúčenie žalovaného ako spoločníka spoločnosti je viazaná na existenciu riadne

realizovanejvýzvypodľa§149Obchodnéhozákonníkanaplneniekonkrétnešpecifikovanýchpovinností
spolu s upozornením na možnosť jeho vylúčenia v prípade neupustenia od vytýkaného konania a
pokračovania v porušovaní vo výzve identifikovaných povinností a taktiež na unesenie dôkazného
bremena v konaní vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok stanovených § 149 Obchodného
zákonníka.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že ak by nebolo poškodzujúceho konania žalovaného (cez trestné
oznámenie) smerujúceho ku kriminalizácii druhého spoločníka žalobcu a samotnej spoločnosti, na jeho
strane by nevznikla žiadna ujma v podobe straty reputácie, obchodných partnerov a vznik pochybností
na strane finančných inštitúcií a nedošlo by k zásahu NAKA a následnej absencii listín a výpočtovej

techniky žalobcu (ktoré mu boli odobraté) a nemožnosti na jeho strane plniť si zákonné povinnosti pri
podávaní daňových priznaní a výkazov, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
oznámenie podozrenia zo spáchania trestného činu orgánom činným v trestnom konaní nemôže bez
ďalšieho predstavovať porušenie povinností spoločníka spoločnosti vykazujúceho známky závažného
charakteru. Odvolací súd konštatuje, ohliadnuc od skutočnosti, že v konaní nebolo žalobcom riadne

a bez pochybností preukázané podanie trestného oznámenia zo strany žalovaného, že v konaní
predložené (nepodpísané) trestné oznámenie smerovalo voči konateľovi žalobcu, teda nie voči samotnej
spoločnosti a aj žalobca vo výzve zo dňa 03.11.2017 od žalovaného žiadal, aby oznámil orgánom
činným v trestnom konaní, že ním podané trestné oznámenia voči konateľovi spoločnosti alebo jej
zamestnancom sa nezakladajú na pravde. Podanie trestného oznámenia na konateľa žalobcu, resp.

jej zamestnancov, nepredstavuje porušenie povinností spoločníka voči spoločnosti ako takej v intenzite
závažného porušenia,hoci sa jej môže dotknúť následný postup orgánov činných v trestnom konaní (ako
v danom prípade). Taktiež sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že po podaní
trestného oznámenia je ďalší procesný postup v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, ktorévykonávajú aj operatívne šetrenia na úvodné preverenie získaných informácií. Odvolací súd poukazuje
na to, že v danej veci boli tiež vydané rozhodnutia - príkazy na domovú prehliadku sudcom pre prípravné
konanie. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že za porušenie povinností

spoločníka žalovaným závažným spôsobom nemožno v nijakom prípade považovať iniciovanie súdnych
konaní o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, čo je v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného
zákonníka naopak jeho právom a bez ďalšieho ani iniciovanie konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko žalobca v konaní netvrdil, že by sa jednalo o porušenie takej intenzity a rozsahu,
ktoré by ohrozovalo existenciu a fungovanie celej spoločnosti.

Žalobca v odvolaní namietal aj skutočnosť, že žalovaný ako spoločník porušil svoju povinnosť lojality
voči spoločnosti a uprednostnil svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti
v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca samotný predmet sporu v zásade
vymedzil vo svojej výzve zo dňa 03.11.2017, v ktorej špecifikoval jednotlivé povinnosti spoločníka,
ktoré podľa jeho názoru žalovaný porušil a vyzval ho na upustenie od ich porušovania. Žalobca

vo výzve od žalovaného výslovne žiadal, aby vzal späť všetky žaloby, ktoré podal voči spoločnosti
a/alebo voči osobám jej bývalých alebo súčasných spoločníkov a konateľov, ktoré sa akýmkoľvek
spôsobom dotýkajú valných zhromaždení spoločnosti konaných dňa 02.12.2016 a dňa 15.03.2017;
aby oznámil orgánom činným v trestnom konaní, že ním podané trestné oznámenia voči konateľovi a
zamestnancom spoločnosti sa nezakladajú na pravde a zaslal spoločnosti písomné ospravedlnenie

za jej poškodenie spôsobom opísaným vyššie. Samotná výzva na dodržiavanie povinnosti lojality
spoločníkom teda nebola v tejto výzve výslovne obsiahnutá, hoci žalobca v textácii výzvy všeobecne
poukazoval na povinnosti spoločníka podľa čl. 6 bod 3 písm. b) spoločenskej zmluvy, ktorej porušenie
však nebolo v spoločenskej zmluve žalobcu dojednané ako závažné. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že
povinnosť lojality spoločníka voči spoločnosti nemožno zamieňať s lojalitou voči jej konateľovi alebo

jej zamestnancom, pričom aj z nepodpísaného trestného oznámenia žalobcu, ako aj z výzvy zo dňa
03.11.2017 je zrejmé, že toto smerovalo primárne proti konateľovi žalobcu a hoci sa následný postup
orgánov činných v trestnom konaní vo svojich dôsledkoch dotkol aj spoločnosti žalobcu, takéto konanie
žalovaného nemožno považovať za závažné porušenie jeho povinnosti lojality voči spoločnosti z titulu
jeho účasti v spoločnosti alebo v súvislosti s jeho činnosťou pre spoločnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že porušenie povinností ním výslovne
špecifikovaných vo výzve zo dňa 03.11.2017 žalovaným ako spoločníkom by dosahovalo známky
a intenzitu závažného charakteru, alebo sa týkalo spoločnosti samotnej (nie jej konateľa alebo

zamestnancov) a že by sa jednalo o po doručení výzvy opakujúce sa alebo pokračujúce konanie
žalovaného v zmysle § 149 Obchodného zákonníka, keď k zásahu NAKA (aj) voči spoločnosti žalobcu
došlo ešte pred touto výzvou a podanie žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka je zákonným právom
žalovaného ako spoločníka spoločnosti. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu
za nedôvodnú.

18. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a to nezabezpečil požadované informácie z vyšetrovacieho spisu
ČVS:PPZ-33/NKA-BA4-2019, nevykonal výsluch ním navrhovaných svedkov - zamestnancov Tatra
banky, a.s. a nezabezpečil do konania vyšetrovací spis ČVS:KRP-89/3-VYS-BA-2020, odvolací

súd uvádza, že pri vykonávaní dokazovania nie je súd viazaný návrhmi strán sporu a nemá
povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou
spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1
CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Zároveň súd nevykonáva dokazovanie, ktoré
nemá význam pre vec samu.

V predmetnej veci súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval,
že nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov z dôvodu, že týchto žalobca
nevedel riadne identifikovať a taktiež bol názoru, že ani prípadnými novými dôkazmi by žalobca nemohol
v konaní preukázať okolnosti a skutočnosti, ktoré neobsahovala výzva zo dňa 03.11.2017, a teda neboli

ani predmetom sporu. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie stotožnil s
tým, že predpokladom na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti podľa § 149 Obchodného zákonníka je
opakujúce sa a pokračujúce závažné porušenie jeho povinností uvedených spoločnosťou v písomnej
výzve s upozornením na možnosť jeho vylúčenia. Vykonanie dokazovania výsluchom zamestnancovTatra banky, a.s. by preto nebolo spôsobilé preukazovať skutočnosti primárne sa týkajúce žalobcom
vo výzve vymedzených povinností žalovaného. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v
návrhu na doplnenie dokazovania svedkov označil ich menom a priezviskom a ako zamestnancov

(bývalých) Tatra banky, a.s., čo však nepostačovalo na ich identifikáciu vo vzťahu k ich (bývalému)
zamestnávateľovi, ktorá bola nevyhnutná aj z dôvodu ich zbavenia mlčanlivosti. Žalobca ako strana,
ktorá výsluch svedkov navrhla, však bola povinná svedkov označiť spôsobom umožňujúcim ich
identifikáciu v zmysle § 197 ods. 2 CSP.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa síce v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysporiadalsdôkaznýmnávrhomžalobcunavyžiadanieinformáciíztrestnéhokonaniavedenéhopod
ČVS:PPZ-33/NKA-BA4-2019 a s jeho dôkazným návrhom na pripojenie vyšetrovacieho spisu vedeného
pod ČVS:KRP-89/3-VYS-BA-2020, avšak odvolací súd mal za to, že toto procesné pochybenie súdu
nedosahuje intenzitu takého zásahu do procesných práv žalobcu, že by došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie formulované závery o vzťahu

oznámenia skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, o ktorých sa dozvedel spoločníkom
spoločnosti a posúdenia existencie závažného porušenia povinností spoločníka žalovaným, a to aj v
kontexte výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní realizovať následný procesný postup
v prípravnom konaní, preto mal za to, že nevykonanie týchto dôkazov by v zásade nemalo význam pre
vec samu a toto pochybenie nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací

súd zároveň dodáva, že v prípade trestného konania ČVS:KRP-89/3-VYS-BA-2020 je aj z odvolania
žalobcu zrejmé, že sa v danom prípade jedná o trestné oznámenie podané voči Dr. M. Y., teda konateľovi
žalobcu. Nevykonanie týchto dôkazov preto negatívnym spôsobom neovplyvnilo výsledok meritórneho
rozhodnutia súdu prvej inštancie v neprospech žalobcu.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na riadne a správne zistenie skutkového stavu veci, a preto považoval túto odvolaciu
námietku žalobcu za nedôvodnú.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na nový listinný dôkaz - uznesenie ČVS:PPZ-33/NKA-

BA4-2019 zo dňa 22.02.2023, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že sa nejedná o trestný
čin a nebol spáchaný ani priestupok proti majetku, ktoré v danom prípade považoval za dovolenú novotu
v odvolacom konaní podľa § 366 písm. a) CSP, odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní (§ 383 CSP). Odvolací súd v danom prípade vzhľadom na tento žalobcom v odvolacom konaní

predložený listinný dôkaz nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, a to z dôvodu, že sa stotožnil
so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, a to najmä s ohľadom na jeho záver, s ktorým
sa stotožňuje aj odvolací súd, že ani oznámenie skutočností, ktoré nasvedčujú spáchanie trestného
činu spoločníkom spoločnosti (a to v rámci podania trestného oznámenia alebo pri výpovedi pred
orgánmi činnými v trestnom konaní), hoci sa tieto skutočnosti dotýkajú, alebo môžu dotýkať aj tejto

spoločnosti a/alebo jej štatutárnych orgánov, nepredstavuje porušenie povinností spoločníka závažným
spôsobom v zmysle ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka. Odvolací súd taktiež v zhode so súdom
prvej inštancie opätovne zdôrazňuje, že aj po podaní takéhoto oznámenia, alebo vyťaženia spoločníka
orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci operatívnej činnosti, je ďalší procesný postup riadený
orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vo vzťahu k žalobcom v odvolacom konaní predloženému listinnému dôkazu - listu KR PZ v Prešove zo
dňa 29.07.2019, odvolací súd dospel k záveru, že sa jedná o nedovolenú novotu v odvolacom konaní,
a to najmä z dôvodu, že sám žalobca uviedol, že tento mal k dispozícii (jeho pôvodný právny zástupca)
aj počas konania pred súdom prvej inštancie. Ide teda o prostriedok procesného útoku, ktorý žalobca v

konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť,
a preto ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné
použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až
d) pripúšťa. Taktiež sa jedná o listinný dôkaz uplatnený po lehote stanovenej v § 373 ods. 4 CSP.

Odvolací súd posúdil ako nedovolené novoty v odvolacom konaní aj listinné dôkazy predložené v
odvolacom konaní žalovaným ako prílohy k podaniam zo dňa 25.09.2023, zo dňa 05.01.2024 a zo dňa
06.05.2025,atospoukazomnaustanovenie§373ods.4CSP,vzmyslektoréhoprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnené predsúdomprvej inštancie,možnouplatniť
za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore
vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že v zmysle § 373 ods.
4 CSP právo odvolateľa, ale aj protistrany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je
obmedzené, a to aj za splnenia podmienok stanovených § 366 CSP. Odvolací súd preto na nové listinné

dôkazy uplatnené žalobcom k odvolacej replike zo dňa 13.06.2023 a žalovaným k podaniam zo dňa zo
dňa 25.09.2023, zo dňa 05.01.2024 a zo dňa 06.05.2025 ako na neprípustné novoty, neprihliadol.

20. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

21. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody
uvádzané žalobcom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný
v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).