Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/181/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203453
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625203453.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/X, E. - F. G., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., IČO: 47 240 997, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina,
proti odporcovi: JANIS LIPTOV, s.r.o., IČO: 36 414 549, so sídlom Lidická 1094/7A, 031 05 Liptovský

Mikuláš,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniuOkresnéhosúdu
Liptovský Mikuláš č.k. 15C/79/2025-66 zo dňa 22.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa doručený súdu 9.10.2025,

ktorýmsanavrhovateľvočiodporcovidomáhaluloženiapovinnostizdržaťsarealizáciestavby„Stavebné
úpravy prístupovej komunikácie“ nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č KN-C 53/1, KN-C 51/4, KN-C
51/1,KN-C52vk.ú.H.I.(ďalejlen„stavba“)vzmysleStavebnéhopovoleniavydanéhoMestomLiptovský
Mikuláš, J. XXXX/XX, XXX XX H. G. dňa 29.07.2024 pod č. MsÚ/ÚRaSP2024/2891-4/MDu, č. MsÚ/
ÚRaS'P 2023/4498/MDu (ďalej len „stavebné povolenie zo dňa 29.7.2024“) v spojení s Rozhodnutím
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, F. I. X, XXX XX

H. G. č OU-LM-OCDPK-2025/001415-002 zo dňa 30.07.2025 (ďalej len „rozhodnutie Okresného úradu
Liptovský Mikuláš zo dňa 30.7.2025“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia Správneho súdu v Banskej
Bystrici o priznaní odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 9.9.2025 v konaní vedenom Správnym
súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 6S/62/2025.

2.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodilnavrhovateľtvrdením,žepredmetnousprávnou

žalobouzodňa09.09.2025domáhasapreskúmaniazákonnostirozhodnutiaOkresnéhoúraduLiptovský
Mikuláš zo dňa 30.07.2025, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie – stavebné povolenie. Pred správnym
súdom domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia v intenciách ust. § 191 ods. 1 písm. d) Správneho
súdneho poriadku pre nepreskúmateľnosť. Okresný úrad Liptovský Mikuláš nesplnil svoju povinnosť
rozhodnutie náležite, presvedčivo a dostatočne odôvodniť, svoje právne závery neodôvodnil poukazom
na žiadne zákonné ustanovenie, neuviedol ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými

úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia. Spolu so správnou žalobou navrhol navrhovateľ aj priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, o ktorom návrhu však doposiaľ
nebolo rozhodnuté.

3. V súčasnosti tak odporcovi ako stavebníkovi nič nebráni, aby začal s realizáciou stavby na základe
stavebnéhopovolenia.Preabsenciurozhodnutiasprávnehosúduopriznaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe vyvstala potreba dočasnej úpravy medzi stranami, do doby, kým správny súd nerozhodne o
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navrhovateľ nemá v súčasnosti inú možnosť
ochrany práv ako práve prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sleduje

najmä efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas prebiehajúceho súdneho konania na Správnom
súde v Banskej Bystrici, sp.zn. 6S/62/2025. Je potrebné zabezpečiť, aby konečné rozhodnutie o
správnej žalobe navrhovateľa mohlo mať vôbec reálny význam. Ak by odporca začal s realizáciou
stavby, navrhovateľovi hrozí vznik škody, dôjde k porušeniu a ohrozeniu jeho práv a oprávnených
záujmov a hrozí zhoršenie jeho právnej pozície v konaní vo veci samej, do takej miery, že by sa

mu viac nemuselo oplatiť uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľ uvádza, že ak by aj
úmysel odporcu začať realizovať stavbu nebol dostatočne preukázaný, nebolo by spravodlivé, aby bol
navrhovateľ povinný preukazovať úmysel odporcu stavať, a to z dôvodu, že v zmysle ustálenej súdnej
praxe vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nie je možné spochybňovať preukázaním určitej
objektívnej skutočnosti, v danom prípade, preukazovaním úmyslu odporcu začať s realizáciou stavby.

4. Z listín predložených navrhovateľom súd prvej inštancie ustálil, že sa navrhovateľ žalobou zo
dňa 29.09.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo
dňa 30.07.2025, v spojení s rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 29.07.2024 (stavebným
povolením) a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, ako aj priznania odkladného účinku
správnej žalobe. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil navrhovateľ tým,

že realizovaná stavba podľa stavebného povolenia má viesť aj cez pozemky, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, a to konkrétne cez parc. č. KN-C 46/1, parc. č. KN-C 46/15, parc. č. KN-C 48/4, parc.
č. KN-C 49/4, parc. č. KN-C 51/2, parc. č. KN-C 51/3, parc. č. KN-C 51/15 a parc. Č. KN-C 51/16, ktoré sú
vedené na LV Č. XXXXX (správne má byť XXXX) k.ú. H. I., pričom najvyťaženejšie budú parcely č. KN-C
51/15 a č. KN-C 51/16, a to bez jeho súhlasu, kedy stavebníka k takémuto konaniu neoprávňuje žiadna

skutočnosť, k takémuto konaniu nemá súhlas žalobcu, a teda realizáciou stavebných úprav prístupovej
cesty je dotknutý na svojich vlastníckych právach. Z výpisu LV XXXX k.ú. H. I., súd prvej inštancie zistil,
že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 46/1, 46/15, 48/4, 49/4,
51/2, 51/3, 51/15 a 51/16.

5. Predmetnú vec súd prvej inštancie právne posúdil v intenciách ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm.
d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, 2, 3 CSP; § 184, § 184 SSP a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ žiada o poskytnutie ochrany svojho vlastníckeho
práva, do ktorého má byť zasiahnuté výstavbou, ktorá bola právoplatne povolená príslušným stavebným

úradom. V čom konkrétne hrozí zásah do vlastníckych práv však navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuvádza. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje len tým, že ak
odporca začne s realizáciou stavby, hrozí mu vznik škody, dôjde k porušeniu a ohrozeniu jeho práv a
oprávnených záujmov a zároveň hrozí zhoršenie jeho právnej pozície v konaní vo veci samej, do takej
miery, že by sa mu viac nemuselo oplatiť uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, nakoľko jeho právna

pozícia by sa realizáciou stavby odporcom, výrazne oslabila, resp. sťažila. Aký zásah mu hrozí začatím
realizáciestavbyavčomspočívahroziacaškoda,ktorásivyžadujebezodkladnúúpravupomerov,bližšie
neuvádza. Jeho tvrdenia sú len vo všeobecnej teoretickej rovine.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že bez ohľadu na skutočnosti, uvedené v predchádzajúcom bode, bolo

potrebné ustáliť, či navrhované neodkladné opatrenie, ktoré žiada navrhovateľ uložiť odporcovi, má
vôbec súkromnoprávny charakter, a či svojím charakterom neprípustne nepresahuje do úpravy takého
právneho vzťahu, ktorý spadá už do oblasti verejného práva, t. z. že neodkladné opatrenie je možné
nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo
veci samej, t.j. ide o takú žalobu, v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva na súde, na ktorej

prejednanie je daná jeho právomoc (§ 131 CSP). Územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného
plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní spravuje zák.
č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní, resp. predtým účinný zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

8. V predmetnej veci sa navrhovateľ ako účastník stavebného konania domáha ochrany spočívajúcej v
uložení povinnosti zdržať sa konania, ktoré je odporcovi uložené právoplatným stavebným povolením.
Zároveň sa však správnou žalobou domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy. V predmetnej veci sa tak navrhovateľ celkom zrejme domáha nariadenia neodkladnéhoopatrenia podľa ustanovenia § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo vzťahu, ktorý
by bol súkromnoprávny, pričom podľa ustanovenia § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú práve
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú

iné orgány.

9. Žalobca sa už domáha ochrany svojich subjektívnych práv správnou žalobou, pričom súčasne podal
aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poskytnutie ochrany, ktorej sa navrhovateľ
domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, zjavne nespadá pod oblasť právnych vzťahov,

ktorým je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Tejto ochrany sa už navrhovateľ domáha
v správnom konaní nielen prostredníctvom samotnej žaloby, ale aj inštitútom odkladného účinku
správnej žaloby, ktorý primárne slúži na zabránenie vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody či finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia. Judikatúra súdov už dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť
vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Obo/240/1998 a 7Cdo/59/2011, ako aj Judikát R 123/1999). Obdobne z ustanovenia § 336 a 337
CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť ktorá sa
ním ukladá môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. To znamená, že neodkladné
opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), ktorej by bolo možné domáhať sa
ochrany práva žalobou podľa Civilného sporového poriadku na súde, teda na ktorej prejednanie je daná

jeho právomoc. Tieto okolnosti nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie
o neodkladnom opatrení. Naopak sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť
neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu
toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je úlohou civilného súdu, ktorý o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že samotné rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia
sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe.
Osobitnounáležitosťounávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkujetvrdenieotom,žeokamžitýmvýkonom

napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp.
následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma alebo následok bezprostredne nastali,
avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitý vážny nenapraviteľný

následok alebo určitá závažná ujma hrozí. Z uvedeného je zrejmé, že na bezodkladnú ochranu
práv poskytovanú v civilnom konaní neodkladným opatrením slúži v správnom konaní práve inštitút
odkladného účinku správnej žaloby. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 220/2025, ktorý vyslovil, že právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn.
7CdoPr/8/2024), že neodkladným opatrením nemožno odnímať účinky rozhodnutiam alebo iným

individuálnym správnym aktom vydaným pri výkone verejnej moci, prípadne meniť ich obsah, treba
považovať za ústavne akceptovateľný. Keďže súd nemôže odňať účinky rozhodnutiu orgánu verejnej
správy a navrhovateľ ani nepreukázal v čom konkrétne sú bezprostredne ohrozené jeho práva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zamietnutím jeho návrhu v medziach civilného sporového
poriadku nebol odňatý prístup k súdu, keďže súbežne z jeho iniciatívy prebieha súdny prieskum

zákonnosti rozhodnutia v rámci správneho súdneho konania.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že odporcovi ich nárok nepriznal, aj keď
bol s prihliadnutím na zamietnutie návrhu úspešný, nakoľko z obsahu spisu nemal preukázaný ich vznik
na jeho strane (teda návrh mu nebol ani doručovaný).

12. Včas podaným odvolaním domáha sa navrhovateľ zmeny napadnutého uznesenia a nariadenia
neodkladného opatrenia v znení uvedenom v bode 1. tohto uznesenia.
13. Podľa mienky odvolateľa nedochádza k zásahu do právomoci správneho súdu, ani sa neodnímajú
účinky rozhodnutia správneho súdu, či samotného stavebného povolenia. Súd prvej inštancie v bode
14. uznesenia nesprávne uvádza, že nemôže zasahovať do právomoci orgánu verejnej moci a odnímať

účinky rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Ako je aj z podaného neodkladného opatrenia zrejmé, toto
neodkladné opatrenie navrhovateľ žiada iba do doby, pokiaľ správny súd nerozhodne o odkladnom
účinku správnej žaloby.14.Správnemusúdubytedaprípadnýmvydanímneodkladnéhoopatrenianebolaodňatájehoprávomoc
rozhodnúť o správnej žalobe a jej odkladnom účinku a rovnako tak by neboli nijakým spôsobom
narušené účinky takéhoto jeho rozhodnutia. Navrhovateľ nemá iné reálne účinné procesné prostriedky

do rozhodnutia správneho súdu o odkladnom účinku.

15. Súd v uznesení v podstate ani neuviedol, v čom by sa prípadným nariadením neodkladného
opatrenia zasiahlo do právomoci orgánu verejnej moci, resp. v čom by konkrétne tento zásah spočíval.
16. Rovnako tak je nesprávne tvrdenie súdu v bode 14. uznesenia, že poskytnutie ochrany, ktorej

sa domáha navrhovateľ nespadá pod oblasť právnych vzťahov, ktorým je možné poskytnúť ochranu
neodkladným opatrením. Toto tvrdenie je nesprávne, nakoľko o neodkladnom opatrení prináleží
rozhodovať výlučne iba súdom podľa § 324 ods. 2 CSP, a takýto právny záver zaujal aj Kompetenčný
senát v uznesení Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. lSKomp/4/2022 zo dňa 21.04.2022.

17. Súd prvej inštancie v bode 12. uznesenia uvádza, že územné plánovanie, pôsobnosť orgánov

územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb spravuje zákon č.
200/2022 Z.z., resp. predtým účinný zákon č. 50/1976 Zb. Odvolateľ akcentuje, že ani z jedného
uvedeného zákona nevyplýva, že by subjekty na úseku územného plánovania, resp. stavebného
konania mali v právomoci vydávanie neodkladných opatrení. Ak súd prvej inštancie odkazoval vo
svojom rozhodnutí na stavebný zákon, nie je zrejmé, čo týmto chcel vyjadriť. Rovnako tak súd bližšie

neodôvodnil a nevysvetlil prípadné odňatie účinkov rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

18. Rovnako tak je nesprávne tvrdenie súdu v bode 14. uznesenia, že ochrany sa navrhovateľ domáha
prostredníctvom správnej žaloby a samotného odkladného účinku, a teda neodkladným opatrením
nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci. Správny súdny poriadok však

neupravuje nielen neodkladné opatrenie, ale ani žiaden iný podobne široký procesný prostriedok
dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§182 až 189 SSP) nie je takým
inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním
správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa
§ 324 a nasl. CSP. Správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o

neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany.

19. Právomoc súdu je daná aj v prejednávanej veci, nakoľko je vo všeobecnosti v právomoci civilného
súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa stavebníkovi uložila povinnosť zdržať sa stavebnej
činnosti, a to napríklad v súvislosti so žalobami podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa §

135c Občianskeho zákonníka, žalobami podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia v prípade existencie návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, pokiaľ o tomto nebolo rozhodnuté, nie je a priori vylúčené, čo v
konečnomdôsledkunevyvrátilvtomtoprípadeanisúd.Navrhovateľdávavdanejsúvislostidopozornosti

uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 51C/81/2024 zo dňa 02.10.2024, uznesenie Okresného
súdu Žilina, sp. zn. 17C/82/2020 zo dňa 26.10.2020, v ktorých súdy dočasne upravili pomery medzi
stranami, a to až do doby rozhodnutia správneho súdu o priznaní, resp. nepriznaní odkladného účinku
správnej žaloby.

21. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neuvádza, aký zásah mu hrozí začatím
realizácie stavby a v čom spočíva hroziaca škoda. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pomerne rozsiahlo uviedol, v čom vidí zmysel a účel neodkladného opatrenia, t.j. zastabilizovanie stavu
počas prebiehajúceho súdneho konania na správnom súde. Uviedol tiež, aké sú základné dôvody
podania správnej žaloby. Predložil správnu žalobu aj odvolanie, z ktorých obsahu vyplývajú zásadné

námietky navrhovateľa, ako aj v čom vidí ohrozenie jeho práv a právom chránených záujmov, v dôsledku
čoho môže vzniknúť škoda, zhorší sa jeho postavenie vo veci samej a pod. Je teda nesprávne,
ak súd prvej inštancie uvádza, že ide iba o všeobecné tvrdenia navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ
svoje tvrdenia aj podložil a osvedčil relevantnými dôkazmi. Nebolo povinnosťou navrhovateľa, aby
preukázal napr. úmysel odporcu začať s realizáciou predmetnej stavby. Dôležité je to, že odporca

disponujeprávoplatnýmstavebnýmpovolením.Navrhovateľnemôžečakať,pokiaľsaúmyselstavebníka
preukáže,keďževtakomprípadebyužbolovydanieneodkladnéhoopatreniabezpredmetné.Poukazuje
na skutočnosť, že stačí existenciu určitého práva osvedčiť, nie dokázať.22. Odvolateľ považuje odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie za neurčité, keď súd poukazuje
na zásah do právomoci orgánov verenej moci a prípadné odňatie účinku rozhodnutia, no bližšie
nešpecifikuje, v čom by uvedené malo spočívať.

23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 380, § 389 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

24. Úvodom považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že neodkladné opatrenie je jedným
z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery strán, ak je
to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je
z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť
dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom. Preto ich podrobuje skúmaniu iba

na úrovni tzv. osvedčovania, na základe ktorého dospeje k presvedčeniu o miere pravdepodobnosti
tvrdených skutočností.

25. Civilnoprávne súdy môže poskytnúť v rámci civilného procesu ochranu ohrozeným alebo porušeným
subjektívnym právam aj formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je teda možné nariadiť

z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo
z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že pomery medzi
stranami si vyžadujú úpravu, a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal
taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

26. Odvolateľ namieta závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 11. napadnutého uznesenia,
v rámci ktorých súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ neuviedol, v čom konkrétne hrozí zásah
do vlastníckych práv navrhovateľa realizáciou stavby, resp. v čom spočíva hrozba škody, ktorej sa má
zabrániť uloženým neodkladným opatrením. Odvolateľ akcentuje, že pomerne rozsiahlo opísal, v čom
vidí zmysel a účel neodkladného opatrenia, a to v zastabilizovaní stavu počas prebiehajúceho súdneho

konania na správnom súde. Už v úvode návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ
uviedol, aké sú základné dôvody podania samotnej správnej žaloby (de facto nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa – poznámka odvolacieho súdu), z čoho je následne podľa
mienky odvolateľa zrejmé, prečo sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia. Navrhovateľ,
okrem tvrdených skutočností, predložil do konania aj jednotlivé dokumenty, a to správnu žalobcu,

odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, z ktorých podľa mienky odvolateľa
vyplývajú zásadné námietky navrhovateľa, ako aj to, v čom vidí ohrozenie jeho práv, právom chránených
záujmov, v dôsledku čoho môže vzniknúť škoda, zhorší sa jeho postavenie vo veci samej a pod.
Navrhovateľ je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie, že zo strany navrhovateľa ide o všeobecné
tvrdenia, je nesprávny, nakoľko navrhovateľ svoje tvrdenia podložil a osvedčil relevantnými listinami

– dôkazmi. Navrhovateľ akcentuje, že v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila, nie dokázala, danosť existencie určitého práva.

27. Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Východiskovo k danej
námietke považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že splnenie aspoň jedného zo zákonných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to
zrozhodujúcichskutočností,ktorépodľanavrhovateľaodôvodňujúpotrebuneodkladnejúpravypomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou
argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
má povahu osvedčovania.

28. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To
predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúceskutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo nepochybne z kvalitatívneho hľadiska
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup
je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

29. Odvolací súd akcentuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom
kontexte požadovanej procesnej obrany, či

ad a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

ad b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),

ad c/ uloženiu požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

ad d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

ad e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),

ad f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

30. Navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu stavebných prác povolených právoplatným a vykonateľným
stavebným povolením. Svoj návrh však nezdôvodnil dostatočne substancovanými skutkovými
tvrdeniami, z ktorých by vyplývala potreba bezodkladného zásahu súdu. Navrhovateľ v návrhu
nekonkretizoval, v čom konkrétne vidí hrozbu zásahu do svojich vlastníckych práv, v čom konkrétne vidí

hrozbu tvrdenej škody. Navrhovateľ len veľmi všeobecne uvádza, že ak odporca začne s realizáciou
stavby, hrozí mu vznik škody, dôjde k porušeniu a ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov a zároveň
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície v konaní vo veci samej do takej miery, že by sa mu viac nemuselo
oplatiť uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, nakoľko jeho právna pozícia by sa realizáciou stavby
odporcom výrazne oslabila, resp. sťažila. Takto všeobecne koncipované skutkové tvrdenia podľa názoru

odvolacieho súdu nemôžu predstavovať dostatočný skutkový základ pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia.
31. Vzhľadom na absenciu dostatočne substancovaných skutkových tvrdení pre nariadenie
neodkladného opatrenia tak nebolo vôbec zo strany súdu možné posúdiť predpoklady uvedené pod
bodmi ad b/, c/ a e/ uvedené v bode 29. odôvodnenia tohto uznesenia. Nebolo možné ustáliť,

či je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie (overiť
princíp opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia), či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (overiť naplnenie
princípu efektívnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia) a predovšetkým posúdiť, či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(t. j. posúdiť princíp proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia).
32. Navrhovateľ ďalej uvádza, že okrem tvrdených skutočností predložil do konania aj jednotlivé
dokumenty, ako napr. správnu žalobu a odvolanie, z ktorých majú vyplývať zásadné námietky
navrhovateľa, ako aj to, v čom navrhovateľ vidí ohrozenie jeho práv, právom chránených záujmov,
v dôsledku čoho mu môže vzniknúť škoda, resp. zhorší sa jeho postavenie vo veci samej. Navrhovateľ

je toho názoru, že je potom nesprávne, ak súd prvej inštancie uvádza, že ide iba o všeobecné tvrdenia,
nakoľko navrhovateľ svoje tvrdenia aj podložil a osvedčil relevantnými dôkazmi.
33. Rovnako uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V sociálnej koncepcii
civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky
rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena

tvrdenia v civilnom spore. Následkom je strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena.
Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho
vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými
procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Súd teda inconcreto prihliadne ajna nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j.
substancovať ich pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej
koncepcie civilného procesu, ku ktorej sa Civilný sporový poriadok hlási (Števček, Ficová, Baricová,

Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, vydavateľstvo C.H.
Beck, druhé vydanie, rok 2022, str. 51).
34. Odvolací súd akcentuje, že nesplnenie povinnosti uviesť dostatočne substancované skutkové
tvrdenie nemožno nahrádzať odkazom na predložené dôkazy. Nie je povinnosťou, ale a to je
v prejednávanej veci podstatné, ani právom súdu namiesto navrhovateľa vyhľadávať z navrhovateľom

predložených dôkazov skutkové okolnosti svedčiace v prospech nariadenia neodkladného opatrenia,
ak samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia takéto skutočnosti neobsahuje. Pokiaľ by
k takémuto kroku súd pristúpil, konal by v príkrom rozpore s princípom rovnosti strán sporu (č. l. 6 CSP).
35. Už len mimo rámca potrebného odôvodnenia odvolací súd uvádza, že v odvolaní voči rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa (ako je zrejmé, z obsahu odvolania pripojeného k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia) odvolateľ obsiahol rozsiahlu konkrétnu a vecnú odvolaciu argumentáciu,

s ktorou sa správny orgán druhého stupňa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal. Neodkladné
opatrenie v civilnom konaní však nemôže slúžiť na ochranu práva žalobcu na spravodlivý proces
pred orgánom verejnej správy a v jeho rámci jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy – v danom prípade rozhodnutia orgánu verejnej správy druhého stupňa. Navrhovateľ mal
„pretaviť“ konkrétne námietky obsiahnuté v odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu do relevantných

substancovaných skutkových tvrdení, z ktorých by bolo možné zistiť, v čom konkrétne vidí navrhovateľ
zásah do vlastníckeho práva, resp. hrozbu škody atď. na účely nariadenia neodkladného opatrenia
v civilnom konaní.

36. Navrhovateľ ďalej uvádza, že v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa predpokladá,

aby sa aspoň osvedčila, nie dokázala, danosť existencie určitého práva, resp. aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaložil na neunesení
dôkazného bremena navrhovateľom (resp. dôkazným bremenom navrhovateľa ani nezaťažoval), ale na
nesplnenie samotnej povinnosti tvrdenia dostatočne určitých okolností zdôrazňujúcich potrebu nariadiť

neodkladné opatrenie – t. j. na neunesení samotného bremena tvrdenia. Z uvedených dôvodov aj danú
námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

37. Odvolateľ ďalej v odvolaní poukazuje na závery bodu 10. uznesenia Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1SKomp/4/2022 zo dňa 21.04.2022, cit. „Kompetenčný senát vo svojej novšej

judikatúre tiež uzavrel, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha
samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť,
ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie
je procesný inštitút upravený v CSP, o ktorom rozhoduje vždy (v prvej inštancii) okresný súd (§ 324
ods. 2 CSP). Naopak SSP neupravuje nielen neodkladné opatrenie, ale ani žiaden iný podobne široký

procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182
až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž, o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie
účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej Žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o
neodkladnomopatrenípodľa§324anasl.CSP....Podstatnétotižje,žesprávnysúdpodľa§2anipodľa§
6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom

prostriedku ochrany.“ V nadväznosti na uvedené závery Najvyššieho správneho súdu SR navrhovateľ
uvádza, že podľa jeho mienky z uvedeného vyplýva, že predmetom konania o neodkladnom opatrení
nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok na to, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. Navrhovateľ
uvádza, že správne súdy nemajú možnosť a ani právomoc rozhodovať o neodkladných opatreniach,

ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany, navrhovateľ nemá inú možnosť, ako sa aktuálne
domôcť ochrany svojich, ako práve prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré spadá do
právomoci výlučne súdov podľa CSP.
38. Prioritne vo väzbe na danú odvolaciu argumentáciu odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so závermi obsiahnutými v citovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR. Odvolací

súd však akcentuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie „nepoprel“ svoju civilnú právomoc, o čom
nepochybne svedčí fakt, že o návrhu navrhovateľa meritórne rozhodol, skúmajúc a vyhodnotiac, či sú/
nie sú splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 324 a § 325 ods. 1 CSP pre jeho nariadenie.39. Vo väzbe na uvedenú odvolaciu argumentáciu však odvolací súd pripomína aj iné (z označeného
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR) plynúce závery obsiahnuté v bode 12. daného
rozhodnutia, ktorý bod v celom svojom rozsahu má nasledovné znenie, cit.: „Právomoc na konanie o

neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však
samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať
neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov
už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému
orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/240/98 a 7Cdo/59/2011, ako aj

judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno
nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo
veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť
len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou
(§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti však nie sú
určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak,

sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s
navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené
v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý bude o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodovať.“
40. Z označených záverov Najvyššieho správneho súdu SR (mimo iné) v stručnosti plynie, že pre

nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné naplnenie dvoch pozitívnych a jednej negatívnej
podmienky.

Ad a/ musia byť naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má na mysli ust.
§ 324 a § 325 ods. 1 CSP,

Ad b/ povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis so žalobou vo veci samej (§ 336 a § 337
CSP),

Ad c/ nemôže byť neodkladné opatrenie nariadené, ak jeho obsah bráni vo výkone právomoci inému

orgánu verejnej moci.

41. Prioritne súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu z dôvodu ad a/ nesplnenia podmienok, ktoré má
mysli cit. ust. § 324 a § 325 ods. 1 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, na ktoré aj
odvolací súd rovnako poukázal v bodoch 32. až 35. tohto uznesenia odvolacieho súdu.

42. Pokiaľ potom navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia o skutočnostiach právne významných
z hľadiska aplikácie ust. § 324 a § 325 ods. 1 CSP (nedostatok substancovaných skutkových tvrdení),
nebolo možné ani overiť naplnenie podmienky ad b/ aký má/bude mať uložená povinnosť súvislosť so
žalobou vo veci samej (§ 336 a § 337 CSP).
43. V danom prípade návrh navrhovateľa (skutkové tvrdenia v ňom obsiahnuté) neumožňovali

dostatočne súdu posúdiť zásadnú otázku, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve
s navrhovaným obsahom, práve voči danému odporcovi a práve na ochranu práva označeného v návrhu
(žalobca nešpecifikoval/nekonkretizoval, v čom spočíva zásah do jeho vlastníckeho práva, resp. aká
škoda navrhovateľovi hrozí atď.) (viď bod 12. veta predposledná a posledná citovaného rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1SKomp/4/2022 zo dňa 21.04.2022).

44. Navrhovateľ ďalej uvádza, že vo všeobecnosti je v právomoci civilného súdu nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým by sa stavebníkovi uložila povinnosť zdržať sa stavebnej činnosti, a to napr. v súvislosti
so žalobami podľa § 127 ods. 1 OZ alebo podľa § 135c OZ alebo § 417 ods. 2 OZ.
45. Odvolací súd uvádza, že skutočne nemožno a priori vylúčiť možnosť civilného súdu nariadiť aj
neodkladné opatrenie, ktorým by sa odporcovi uložila povinnosť zdržať sa konkretizovanej stavebnej

činnosti (napr. výkopových prác na určitej parcele, resp. navážania zeminy na určitú parcelu atď.)
v súvislosti so žalobami podľa § 127 ods. 1 OZ, § 135c OZ, resp. § 417 ods. 2 OZ, avšak a to je vo
veci podstatným, za situácie, kedy by navrhovateľ dostatočne konkretizoval zásah do práv mu plynúcich
z označenej právnej úpravy, v dôsledku realizácie, resp. hrozby realizácie danej konkrétnej činnosti, čo
však v prejednávanej veci navrhovateľ neučinil.

46. Navrhovateľ ďalej na svoju obranu uvádza, že nežiada o nariadenie neodkladného opatrenia
sneobmedzenýmčasovýmúčinkom,aleibadodobyrozhodnutiasprávnehosúduopriznaníodkladného
účinku správnej žalobe, ktorú podal navrhovateľ a ktoré konanie je aktuálne vedené na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp.zn. 6S/62/2025.47. Uvedený argument – časové ohraničenie trvania neodkladného opatrenia od podania správnej
žaloby do rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nemôže sám

osebe „ospravedlniť“ nedostatok substancovaných skutkových tvrdení pre nariadenie neodkladného
opatrenia v civilnom konaní.

48. Odhliadnuc od uvedeného (mimo rámca potrebného odôvodnenia) odvolací súd na margo
potreby „vykrytia“ doby medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou stavebného povolenia a rozhodnutia

správneho súdu preskúmavajúceho zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe odvolací súd uvádza, že zákonodarca považuje zmrazenie účinkov
rozhodnutia orgánu verejnej správy za výnimočný akt, preto pred rozhodnutím správneho súdu
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zaväzuje v úprave § 185 SSP správny
súd vyžiadať si vyjadrenie žalovaného správneho orgánu. S uvedeným súvisí zákonodarcom určená
lehota na rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá plynie až od

doručenia vyjadrenia žalovaného správneho orgánu, resp. od doručenia administratívnych spisov, ktorú
požiadavku zákonodarca v predmetnej úprave Správneho súdneho poriadku nevyjadril samoúčelne,
ale v záujme nevyhnutnej objektivizácie tvrdení obsiahnutých v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zo strany žalobcu v správnom súdnom konaní a zistenia stanoviska žalovaného
správneho orgánu s objektivizáciou relevantných skutočností z obsahu administratívneho spisu. V danej

súvislosti odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
s obsahom (zdržať sa stavby) bez preukázania splnenia podmienok, ktoré má namysli ust. § 324 a § 325
ods. 1 CSP znamenalo by de facto zmrazenie účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy pri obídení na
tento účel obligatórne zákonodarcom stanoveného procesného postupu pre správny súd. Z uvedeného
dôvodu zdôvodnenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah spočíva fakticky v zmrazení účinkov

stavebného povolenia púhou potrebou vykryť dobu medzi právoplatnosťou stavebného povolenia
a rozhodnutím právneho súdu o odkladnom účinku preto neobstojí, nakoľko neumožňuje rešpektovať
zákonodarcom predpísaný postup pred zmrazením účinkov správneho aktu.
49. Pokiaľ navrhovateľ v danej veci ďalej namieta, že v danom prípade nedochádza k zásahu do
právomoci správneho súdu s poukazom na bod 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce poukázal na právne závery obsiahnuté
v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 220/2025 a súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7CdoPr/8/2024, avšak vo väzbe na svoj záver, že súd nemôže odňať účinky rozhodnutiu
orgánu verejnej správy, čím nepochybne mal namysli orgán verejnej správy, ktorý vydal stavebné
povolenie. Týmto svojím konkrétnym záverom podľa mienky odvolacieho súdu, nemienil súd prvej

inštancie vysloviť, že nariadenie neodkladného opatrenia by zasiahlo do právomoci správneho súdu,
ktorý nepochybne nepatrí k orgánom verejnej správy.
50. Odvolací súd mimo rámca potrebného odôvodnenia uvádza, že sa potrebuje čiastočne dištancovať
od poukazu súdu prvej inštancie na predmetné rozhodnutia (označené v predchádzajúcom bode vo
väzbe na zákaz stavebnej činnosti. Odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že v označenej veci

sp.zn. 7CdoPr/8/2024 bolo žalované Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie súkromnoprávny
subjekt akým je odporca v prejednávanej veci preskúmavanej odvolacím súdom, naviac riešila sa v nich
špecifická otázka charakteru služobného pomeru príslušníka policajného zboru SR a otázky osobitného
verejnoprávneho pomeru príslušníka policajného zboru, v rámci ktorého, ako konštatoval odvolací súd,
má minister vnútra zverené oprávnenie na vydanie personálneho rozkazu policajtovi, ktorým sa realizuje

a zabezpečuje plnenie úloh policajného zboru SR. Z uvedeného dôvodu podľa mienky odvolacieho
súdu nemožno a priori celkom (ako už bolo zmieňované na iných miestach tohto uznesenia) vylúčiť
možnosť nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by civilný súd zakázal určitú konkrétne vymedzenú
činnosť (stavebného charakteru), avšak za splnenia všetkých zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia a po osvedčení predpokladov, ktoré odvolací súd podrobne rozviedol v bode

29. pod bodmi a), b), c), d) a e), vždy však súčasne skúmajúc, či v danej konkrétnej veci, ako uviedol
Najvyšší správny súd SR vo veci sp.zn. 1SKomp/4/2022 zo dňa 21.4.2022 v predposlednej vete bodu
12.,možnonariadiťneodkladnéopatrenieprávesnavrhovanýmobsahom,právevočidanémuodporcovi
a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu.
51. Navrhovateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom by prípadným nariadením

neodkladného opatrenia boli odňaté účinky rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

52. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú, avšak nemajúcu vplyv na vecnú správnosť
uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie skutočne svoj záver o odňatí účinkov rozhodnutiuorgánov verejnej správy dostatočným spôsobom neodôvodnil, čím zasiahol do práva navrhovateľa na
spravodlivý proces. Uvedené však nemalo vo výsledku vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, nakoľko,
a to považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, právo na spravodlivý proces sa považuje za tzv. právo

výsledkové, to znamená, že spravodlivé musí byť súdne konanie ako celok. Z uvedeného je potrebné
vyvodiť, že nie každé porušenie ustanovenie procesného práva súdom prvej inštancie, rovnako ako ani
každý čiastkový zásah do niektorého z princípov práva na spravodlivý proces (dostatočné odôvodnenie
tej ktorej námietky) musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. V danom prípade bolo
podľa mienky odvolacieho súdu relevantným, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené

predpoklady, ktoré má namysli ust. § 324 a § 325 ods. 1 CSP z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie riadne
odôvodnil a ktoré v podrobnostiach obsiahol odvolací súd tiež v bodoch 30. až 35. tohto uznesenia
odvolacieho súdu.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd predmetné uznesenie pri aplikácii

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešnou stranou odporca. Odporcovi však
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto vychádzajúc zo zásady hospodárnosti

konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznal (v dôsledku čoho nie je
následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP, ktorá v danom
prípade predstavuje 0,- Eur).
55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)