Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/194/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207357
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124207357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci: A. B., nar. XX.XX.XXXX (oprávnená z výživného), trvale bytom C. XXX/XX, D. - E. B.,
prechodne bytom F. XXX, právne zastúpená: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom 023
05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, a otca (povinného z výživného): G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX, D., právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom
Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o návrhu A. na zvýšenie výživného a návrhu
otcanazníženievýživného,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.30Pc/34/2024-395

zo dňa 16. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30Pc/34/2024-395 zo dňa 16. apríla 2025
m e n í tak, že:

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8P/6/2020-590 zo dňa 07.09.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/19/2023-705 zo dňa 22.06.2023 mení tak, že otec G. B., nar.
XX.XX.XXXX, je povinný súčinnosťouod01.07.2024prispievaťnavýživuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,

výživným vo výške 170,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám A. bez povinnosti
prispievať na tvorbu úspor A..

II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

III. Návrh A. B. na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: Súd návrh otca na zníženie
výživného na A. podaný na Okresný súd Žilina dňa 26.06.2024 zamieta. Rozsudok Okresného súdu
Čadca č. k. 8P/6/2020-590 zo dňa 07.09.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k.
9CoP/19/2023-705 zo dňa 22.06.2023 súd mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu A. výživným
vo výške 420,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám A. s účinnosťou od 12.02.2025
bez povinnosti prispievať na tvorbu úspor A.. Vo zvyšnej časti súd návrh A. zamieta. Žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým sa otec domáhal, aby súd znížil výživné,
ktoré je povinný platiť už plnoletej dcére A. na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.07.2024.
Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo rozhodované o výživnom v konaní o rozvod manželstvarodičov, kedy bol otec zaviazaný platiť na jej výživu 320,- eur mesačne + 100,- eur na tvorbu úspor.
Otec dňa 04.03.2024 prišiel o zamestnanie, na úrade práce je evidovaný od októbra 2023 a dávku v
nezamestnanostinepoberá.Vsúčasnejdobenemážiadenaktívny,opakujúcisapríjem,nazákladečoho

nie je schopný platiť mesačné výživné na dcéru, ako bolo naposledy stanovené.

3. A. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že návrh otca na zníženie výživného je absolútne
nedôvodný, nepreukázaný, účelový, amorálny a zásadným spôsobom zavádzajúci súd zamlčanými
relevantnými a zásadnými skutočnosťami. Na pojednávaní dňa 12.02.2025 právny zástupca A. podal

návrh na zvýšenie výživného na A. na sumu 450,- eur mesačne. Okresný súd spojil konanie o návrhu
otca na zníženie výživného a konanie o návrhu A. na zvýšenie výživného na spoločné konanie.

4. Po vykonanom dokazovaní konštatoval okresný súd, že naposledy bolo o výživnom rozhodované
Okresným súdom Čadca č. k. 8P/6/2020-590 zo dňa 07.09.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Žilina č. k. 9CoP/19/2023-705 zo dňa 22.06.2023, ktorým súd manželstvo rodičov A. rozviedol, v tom

čase maloletú A. a maloletého H. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné na čas po rozvode na A. vo výške 320,- eur mesačne
a na H. 280,- eur mesačne a zároveň zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor A. sumou 100,- eur
mesačne a na tvorbu úspor maloletého H. sumou 100,- eur mesačne. Matka v tom čase pracovala na
polovičný úväzok s čistou mzdou vo výške približne 373,- eur, s prihliadnutím k matkou dosiahnutému

vzdelaniu - učiteľstvo a vychovávateľstvo súd ustálil potencionálny príjem matky, ktorý môže dosahovať,
vo výške 650 - 700,- eur mesačne. Súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške cca 4 278,-
eur mesačne, kedy súd tento príjem ustálil na základe dosahovaného príjmu cca 2 278,- eur, ktorý príjem
otec aktuálne dosahoval v práci, a úspor vo výške 2 000,- eur mesačne, ktoré by otec mohol mať, keby
na seba nebral neprimerané riziká a o peniaze pri investovaní by neprišiel, teda jeho príjem a majetková

hodnota vo forme úspor by bola dostatočná na platenie určeného výživného. Výdavky A. ustálil na sumu
425,- eur.

5. Okresný súd mal preukázané, že A. od septembra 2024 začala navštevovať vysokú školu, zvýšili sa
teda jej výdavky v súvislosti so štúdiom, na cestovné vynaloží mesačne 48,- eur, na ubytovanie, internát

72,- eur mesačne, na knihy 13,- eur, na stravu 115,- eur mesačne. Ďalšie mesačné výdavky A. uviedla
na stravu doma okolo 115,- eur, príspevok na bývanie 64,- eur, na lieky 20,- eur, kozmetiku, hygienu 48,-
eur, ošatenie, obuv 100 - 150,- eur, paušál 33,- eur. S otcom bol ukončený pracovný pomer k 31.10.2023,
od 18.12.2023 do 29.07.2024 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Slovensku. V súčasnej
dobe otec poberá opatrovateľský príspevok na opatrovanie svojej matky vo výške 510,26 eur. Otec býva

v rekreačnom domčeku, ktorý je v BSM, ktoré doteraz nebolo vyporiadané. Platí za bývanie 50,- eur
mesačne, ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena, mobilný telefón platí 20,- eur mesačne,
internet 72,- eur ročne, na lieky vynaloží mesačne 25,- eur. Spolu s matkou A. majú okrem rekreačného
domčeka vo vlastníctve 2-izbový byt a pozemok, osobné motorové vozidlo a traktor. V súčasnej dobe
prebieha konanie o vyporiadanie BSM. Otec naposledy vykonával prácu vodiča nákladného vozidla.

6. Podľa názoru okresného súdu od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v júni 2023 do podania
návrhu otca dňa 26.6.2024 na strane otca nenastala taká zmena pomerov, aby súd pristúpil k zníženiu
výživného. Súd prihliadal na posledné rozhodnutie súdu, ktorý vychádzal z potencionálneho príjmu otca
vo výške cca 4 278,- eur mesačne, kedy súd tento príjem ustálil na základe dosahovaného príjmu cca

2 278,- eur, ktorý príjem otec aktuálne dosahoval v práci, a úspor vo výške 2 000,- eur mesačne, ktoré
by otec mohol mať, keby na seba nebral neprimerané riziká. Súd v tom čase prihliadal na to, že otec
míňal finančné prostriedky na hazardné hry, 500 - 1 000,- eur mesačne, prihliadal na peniaze použité
na ich transformáciu na kryptomenu za účelom ich zhodnotenia, čo predstavovalo cca 60 000,- eur a
toho risku si musel byť otec bez pochýb vedomý. O investované peniaze podľa jeho tvrdení prišiel a

vzniknutú situáciu nijako neriešil, nikde to neoznámil. Okresný súd preto v zmysle § 75 ods. 1 Zákona
o rodine vychádzal aj z takéhoto správania otca, ktorý finančné prostriedky, ktoré zarobil, minul na
hry a na užívanie. S otcom bol ukončený pracovný pomer k 31.10.2023, ako otec preukázal, avšak
okresný súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať, keby svoje možnosti,
schopnosti riadne využíval. Otec v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o svoju matku, po dohode

so súrodencami, prihliadnuc na to, že je nezamestnaný, pričom zdravotné problémy matka otca mala
už v predchádzajúcom období a vtedy sa o ňu starali súrodenci, ktorí nemajú vyživovacie povinnosti k
deťom. Napriek tomu sa otec so súrodencami dohodli, že starostlivosť o matku bude zabezpečovať otec,
ktorý má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že otecsi hľadá zamestnanie a pokiaľ by zamestnanie našiel, starostlivosť o jeho mamu môže zabezpečovať
aj tretia osoba, ktorá vykonáva opatrovateľskú činnosť. S vyjadrením právnej zástupkyne otca, že
starostlivosť o mamu otca môže zabezpečovať opatrovateľka, okresný súd súhlasil a poukázal na to,

že otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, je povinný zamestnať sa podľa svojich možností
a schopností, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom v čo najväčšom rozsahu. Otec
uviedol, že vykonával prácu vodiča nákladného vozidla a túto by chcel vykonávať aj naďalej, avšak nemá
potrebné oprávnenia (kartu vodiča), na zabezpečenie ktorých by musel vynaložiť finančné prostriedky,
ktoré nemá. Na tieto skutočnosti súd nemôže prihliadať, otec si môže vybaviť potrebné doklady, môže

si požičať finančné prostriedky, napr. od sestry, ktorá podľa jeho vyjadrenia dlhodobo za neho platí
výživné, pričom otec ani nevie odkiaľ sestra má finančné prostriedky na jeho platenie, ktoré by nemusela
vynakladať, pokiaľ by otec mal prácu a príjem. Okresný súd z pracovných ponúk (práca vodiča), ktoré
zistil z internetových stránok, dospel k záveru, že otec si môže zarobiť minimálne 1000,- eur mesačne,
keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. Otec nevynakladá dostatok úsilia k tomu, aby si
zabezpečil zodpovedajúcu prácu a spolieha sa, že výživné za neho bude platiť niekto iný, čo potvrdzuje

aj skutočnosť, že otec doložil doklady o hľadaní si zamestnania na Slovensku až po pojednávaní dňa
12.02.2025. Pokiaľ právny zástupca A. poukazoval na pracovné ponuky pre otca v zahraničí, okresný
súd je názoru, že rodiča nemožno nútiť žiť v cudzine, aby dosahoval lepší príjem, nemožno to od neho
spravodlivo žiadať. Skutočnosť, že pracoval dlhšiu dobu v cudzine, mimo svojho domova, mu neukladá
žiadnu povinnosť pokračovať naďalej v takejto práci, a to ani v prípade, pokiaľ má vyživovacie povinnosti.

Preto súd vychádzal z možností otca, ktoré má na Slovensku, a teda z potencionality príjmu, ktorý môže
otec na Slovensku dosahovať.

7. Okresný súd mal preukázané, že výdavky A. sa zvýšili v súvislosti s nástupom na vysokú školu,
okolo 133 eur mesačne, pričom jej bežné výdavky (425 eur) sa zásadným spôsobom nezmenili. Pri

určení výživného vychádzal z ustálenej výšky príjmu otca okolo 3 000 eur, z toho 2 000 eur úspory,
ktoré otec mohol mať, a príjem, ktorý môže dosahovať okolo 1 000 eur, a dospel k záveru, že otec
môže naďalej platiť výživné na A. 420,- eur mesačne s prihliadnutím na ďalšie jeho dve vyživovacie
povinnosti. Pri určení výšky výživného okresný súd prihliadal aj na to, že vyživovaciu povinnosť k A.
má aj jej matka, pričom nemal preukázané, z akého dôvodu matka pracuje len na polovičný pracovný

úväzok, a preto vychádzal rovnako z potencionality príjmov matky ako naposledy súd, ktorý výživné
určoval, a na ďalšie jej dve vyživovacie povinnosti. A. uviedla na pojednávaní, že matka jej zabezpečuje
stravu v domácnosti, platí jej výdavky okolo 115,- eur mesačne a pokiaľ otec nezaplatí výživné, uhrádza
aj jej ďalšie výdavky. Okresný súd prihliadol aj na majetkové pomery obidvoch rodičov. Keďže príjem
otca ustálil vo vyššej sume ako na strane matky, zaviazal ho platiť väčšiu časť výdavkov A.. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti okresný súd vyhovel návrhu A. na zvýšenie výživného, kedy bežné výživné 320,-
eur zvýšil na sumu 420,- eur s tým, že otec nebude prispievať na tvorbu úspor A., keďže je potrebné
zabezpečiť jej súčasné nevyhnutné mesačné potreby. Pokiaľ A. žiadala zvýšiť výživné vo výške 450,-
eur mesačne od 12.02.2025, v tejto časti okresný súd návrh A. zamietol.

8. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, keď nezistil osobitné dôvody na priznanie trov niektorému z účastníkov. A. vo svojom vyjadrení
knávrhužiadalapriznaťnáhradutrovkonaniazdôvodu,žepovažujezajednoznačnespravodlivépriznať
jej náhradu trov konania, keďže otec z účelových dôvodov a neprípustných pohnútok, po skončení dlho
trvajúcich konaní, žiadal nedôvodne zníženie výživného, v dôsledku čoho je nútená hľadať odbornú

právnu pomoc. Okresný súd uviedol, že aj ona podala v priebehu konania návrh na zvýšenie výživného,
pričom jej súd nevyhovel v celom rozsahu. Podľa názoru súdu ani otcovi nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ
konanie o zníženie výživného vyvolal, hoci si nebol istý či súd jeho návrhu vyhovie.

9. Proti tomuto rozsudku podal otec (ďalej aj len povinný, alebo odporca) odvolanie, v ktorom namietal

nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil uplatniť jeho procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že skutkový stav neobstojí, pretože existovali ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené. Návrh na zníženie výživného otec odôvodnil ukončením pracovného pomeru vo
Švajčiarsku, nepriaznivým zdravotným stavom a tým, že v čase rozhodovania vykonával opatrovateľskú

starostlivosť o svoju matku. Súd však opakovane vychádzal z jeho potenciálneho príjmu vo výške 3000
EUR. S týmto nesúhlasil, pretože takýto príjem v súčasnosti nemá. Aj keby v minulosti disponoval sumou
60 000 EUR, pri mesačnom čerpaní 2000 EUR by táto suma bola spotrebovaná za 2,5 roka, teda do
konca roka 2023. Výdavky vo Švajčiarsku boli výrazne vyššie, a ak by aj operoval so sumou 4500EUR, táto by bola použitá nielen na výživné, ale aj na jeho životné náklady. Súd nesprávne uviedol, že
neoznámil stratu finančných prostriedkov príslušným orgánom. V skutočnosti podal trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa, ktoré bolo odmietnuté. Orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že

nekonal v súlade so zásadou prevencie, no páchateľ nepochádzal zo Slovenska a otec nevedel, voči
komu by škodu mohol uplatniť. Súd opakovane tvrdil, že mohol disponovať týmito prostriedkami, čo
otec nepovažoval za spravodlivé. V súčasnosti nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť zo svojho
príjmu. Súd mal rozhodovať podľa aktuálneho stavu, nie podľa stavu spred piatich rokov. Otec má tri
vyživovacie povinnosti voči plnoletým deťom, spolu vo výške 1250 EUR mesačne. Reálne môže na

Slovensku zarábať 1000 EUR, ale nedisponuje sumou 60 000 EUR. Súd určil výživné vo výške 420
EUR mesačne, pričom už platí 450 EUR G. a 280 + 100 EUR H.. Takéto rozhodnutie je podľa neho
nespravodlivé a vedie ho do finančnej tiesne a odkázanosti na pomoc sestry. Súd uviedol, že si mohol od
sestry požičať, čo otec považoval za arbitrárne. Nie je možné, aby súd teoreticky hodnotil jeho finančnú
situáciu bez reálneho zhodnotenia schopnosti platiť výživné. Súd nezohľadnil majetkové pomery matky,
hoci vlastnili byt v BSM, ktorý matka prenajímala. Otec od tohto bytu nemal kľúče. Súd aplikoval § 75 ods.

1 zákona o rodine nesprávne, keď neprihliadol na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Dcéra
nepožiadala o sociálne štipendium, hoci v domácnosti žili tri plnoleté deti a matka bola nezamestnaná.
Dcéra nepreukázala, z čoho pokryla výdavky v mesiaci, keď otec neplatil výživné. Súd nezohľadnil
jeho zdravotný stav, hoci predložil lekárske správy o chronických bolestiach v oblasti krížov, ktoré boli
dôsledkom dlhoročnej práce vodiča kamiónu. Výdavky na plnoleté dieťa boli značne nadhodnotené –

oblečenie 100-150 EUR mesačne, cestovanie 48 EUR, knihy 156 EUR ročne, paušál 33 EUR. Študenti
môžu cestovať bezplatne, knihy si predávajú medzi sebou, paušál je vysoký na nepracujúcu osobu.
Výdavky na stravu doma a v škole boli spolu 230 EUR mesačne, čo je nadhodnotené, keďže sa stravuje
doma. Príspevok na bývanie 64 EUR mesačne je neadekvátny, keďže bývala v I. I. len počas pracovných
dní. Z uvedených dôvodov otec žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie,

prípadne zmenil rozsudok tak, že výživné bude určené vo výške 100 EUR mesačne.

10. Dcéra vo vyjadrení uviedla, že odvolanie je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
zo správne zisteného skutkového stavu, na ktorý boli aplikované relevantné právne normy, ktoré
boli správne vyložené. Odporca sa účelovo vzdal výhodného zamestnania vo Švajčiarsku, čím bez

objektívneho dôvodu znížil svoj príjem z približne 4 500 € na 2 250 €, neskôr až na opatrovateľský
príspevok. Súd správne aplikoval princíp potencionality, podľa ktorého sa prihliada na príjem, ktorý by
povinný mohol dosahovať vzhľadom na svoje schopnosti, vzdelanie, prax a možnosti na trhu práce.
Odporca si prácu aktívne nehľadá, hoci má možnosť obnoviť vodičské oprávnenia a zamestnať sa v
doprave, kde je dopyt a ponúkaný príjem aj na Slovensku dosahuje 2 000 – 3 000 € mesačne. Odporca

zároveň počas trvania súdnych konaní nezodpovedne investoval alebo minul finančné prostriedky vo
výške približne 160 000 €, vrátane 85 000 € z vlastného účtu a 75 000 € údajne investovaných do
kryptomien, pričom časť týchto prostriedkov si požičal. Tieto konania boli sprevádzané nejasnosťami,
rozporuplnými výpoveďami a zavádzajúcimi tvrdeniami, ktoré znižujú dôveryhodnosť odporcu. Odporca
uvádza starostlivosť o svoju matku ako dôvod pre zníženie výživného, hoci sám uznal, že túto

starostlivosť je možné zabezpečiť prostredníctvom tretej osoby. Navyše, jeho matka je dlhodobo
hospitalizovaná, a odporca si prácu nehľadá ani v čase, keď sa už o matku osobne nestará. Výdavky
oprávnenejosobyboliriadnepreukázanévýpismizúčtu,vrátanenákladovnacestovanie,knihyastravu.
Spochybňovanie týchto výdavkov zo strany odporcu až v odvolacom konaní je irelevantné, keďže počas
konania ich nijako nenamietal. Matka oprávnenej osoby poskytuje výživné, stará sa o domácnosť a

deti, pričom jej možnosti sú obmedzené zdravotným stavom, vekom a praxou. Súdna prax opakovane
konštatovala, že pomery druhého rodiča sú sekundárne a rozhodujúce sú pomery povinného rodiča
a potreby dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že návrh odporcu na zníženie výživného je účelový, bez
objektívneho základu a neodráža skutočné možnosti odporcu. Naopak, vzhľadom na nové skutočnosti
a zvyšujúce sa výdavky oprávnenej osoby by bolo namieste výživné zvýšiť. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie je preto vecne správne a spravodlivé.

11. Otec vo vyjadrení zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou, ktorá sa
riadi ustanoveniami zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada na tri základné
kritériá:odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhoasúlad

s dobrými mravmi (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Dcéra A. je plnoletá, zdravotne spôsobilá a schopná si
zabezpečiť čiastočný príjem formou brigád, čo je bežné u študentov vysokých škôl. Nie je teda osobou
odkázanou na výživu rodičov v rozsahu, ako je tomu u maloletých detí. Okrem toho má možnosť čerpať
sociálne výhody ako sociálne štipendium, bezplatné cestovanie a študentské zľavy, ktoré významneznižujú jej životné náklady. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného, je nevyhnutné zohľadniť
jeho zdravotný stav, ktorý sa zhoršil v dôsledku predchádzajúceho výkonu povolania vodiča kamiónovej
dopravy. Tieto zdravotné problémy boli preukázané v súdnom konaní, avšak neboli náležite zohľadnené.

Povinný nemôže byť nútený pracovať v zahraničí len za účelom udržania životného štandardu dcéry,
keď jeho vlastná životná úroveň výrazne poklesla. Mzdové podmienky na Slovensku sú neporovnateľné
s podmienkami vo Švajčiarsku, kde pracoval v minulosti. Dcéra vo svojom vyjadrení ospravedlňuje
nezamestnanosť matky, avšak voči otcovi, ktorý má zdravotné problémy a je rovnako v pokročilom veku,
uplatňuje neprimerané nároky. Argumenty týkajúce sa minulých investícií sú irelevantné, keďže aj pri

bežnom hospodárení by dnes uvedené finančné prostriedky neboli k dispozícii. Výživné nemôže byť
určené na základe fiktívneho príjmu, ale musí zodpovedať reálnym možnostiam povinného. Povinný
preto žiadal, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na jeho aktuálny zdravotný stav, pracovné možnosti a
skutočnú životnú úroveň.

12. Dcéra v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že otec v rôznych konaniach uvádzal protichodné dôvody

skončenia pracovného pomeru vo Švajčiarsku – raz išlo o nadbytočnosť, inokedy o zdravotný stav.
V odvolaní predložil lekársku správu z 17.06.2025, ktorá však nepreukazovala vážny zdravotný stav,
len všeobecné odporúčanie, že nie je vhodná práca vodiča na dlhé trasy. Zároveň bolo zrejmé, že
otec si po návrate zo zahraničia prácu aktívne nehľadal takmer dva roky. Až po zamietnutí návrhu
si našiel zamestnanie opäť ako vodič, hoci tvrdil, že túto prácu nemôže vykonávať. Otec nepredložil

žiadne dôkazy o vážnom zdravotnom stave – nepožiadal o invalidný dôchodok, neliečil sa, nepredložil
posudok. Opatera matky, ktorú uvádzal ako dôvod nepracovania, bola len občasná a od začiatku
roka ju nevykonával vôbec. Jeho aktuálne zamestnanie s nízkym príjmom bolo účelové, aby mu bola
určená nižšia vyživovacia povinnosť. Otec bol naďalej povinný platiť výživné a ak sa rozhodol účelovo
a subjektívne skončiť lukratívnu prácu v zahraničí, mal zabezpečiť príjem, ktorý by neohrozil životnú

úroveň jeho detí. Namiesto toho sa účelovo vzdal výhodného zamestnania a tvrdil, že je nemajetný, čo
však nepreukázal.

13. Otec v reakcii na vyjadrenie dcéry uviedol, že toto vyjadrenie nereflektovalo jeho predchádzajúce
stanoviská a opakovalo len tvrdenia, ktoré uvádzala počas celého konania. Dcéra sa nevyjadrila k

otázke, prečo si nehľadá brigádu alebo inú činnosť, ktorou by si zabezpečovala aspoň časť svojich
výdavkov. Matka podľa neho neposkytuje starostlivosť, keďže dcéra je plnoletá, a zároveň nebolo
preukázané, že by matka akýmkoľvek spôsobom prispievala na jej výživu. K otázke skončenia
pracovného pomeru vo Švajčiarsku uviedol, že predložil relevantný doklad od zamestnávateľa a súd
nekonštatoval, že by išlo o dobrovoľné ukončenie zamestnania z jeho strany. Odmietol tvrdenie, že

lekárske správy predkladal účelovo. Zdôraznil, že výživné presahuje jeho príjem a že obnovenie
oprávnení na výkon práce vodiča bolo spojené s nákladmi, ktoré mu uhradil až súčasný zamestnávateľ.
Tvrdenia o jeho úsporách označil za nepravdivé a zdôraznil, že nimi nedisponuje.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podali

oprávnení účastníci konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v
spojení s § 2 ods. 1 CMP) v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

15. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a

rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom

odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá

hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada
sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.

16. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta

druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Výživným

sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a
podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je základom pre hodnotenie schopností a

možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu zistenie ich skutočných príjmov. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t.
j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa, a vychádza zároveň aj z reálnych možností a
schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi

odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej
úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej
žijú jeho rodičia.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

18. Na základe uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým
materiálom a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolacie argumenty otca

vo vzťahu k výške jeho vyživovacej povinnosti ako čiastočne dôvodné. Zo spisového materiálu
a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal otázkou zistenia
aktuálnych pomerov tak na strane plnoletej dcéry ako aj na strane jej rodičov. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku uviedol výdavky plnoletej dcéry, zhodnotil aktuálne príjmové pomery na strane otca
a svoje zistenia zhrnul so záverom, že od posledného rozhodovania o výživnom nastali skutočnosti

odôvodňujúce zmenu pomerov na strane A., ktorá začala navštevovať vysokú školu, čím sa zvýšili
jej výdavky. K posúdeniu výšky týchto výdavkov okresným súdom v rozsahu 425 eur mesačne nemá
odvolací súd výhrady a dodáva, že sa jedná o výdavky, ktorých výška zodpovedá primeraným a
odôvodneným výdavkom plnoletého dieťaťa študujúceho na vysokej škole.

19. Vo vzťahu k otcovi okresný súd uviedol, že s otcom bol ukončený pracovný pomer a aktuálne poberá
opatrovateľský príspevok. Odvolací súd k opisu pomerov a možností otca nezistil dôvod odchýliť sa od
záverov vyslovených súdom prvej inštancie vo vzťahu k potrebe a možnostiam opatrovania matky otca
s tým, že otec sám pripustil, že starostlivosť o jeho mamu môže zabezpečovať aj iná osoba. Odvolacísúd sa stotožňuje tiež so záverom, že otec môže vykonávať prácu vodiča, a so záverom o potencionalite
jeho mesačného zárobku vo výške minimálne 1000 eur, ktorý by mohol dosiahnuť, ak by svoje možnosti
a schopnosti riadne využíval. Možno sa stotožniť tiež s konštatovaním, že nie je možné otca nútiť,

aby v záujme dosiahnutia lepšieho príjmu vykonával prácu v zahraničí. V tomto kontexte odvolací súd
poukazuje aj na vyjadrenie samotného otca v ním podanom odvolaní, v zmysle ktorého otec súhlasil, že
môže na Slovensku zarábať sumu 1000 eur. Pokiaľ dcéra spochybňovala dôvody a okolnosti ukončenia
pracovného pomeru otca v zahraničí, uvádza odvolací súd, že dôvod skončenia pracovného pomeru bol
dostatočným spôsobom preukázaný dokladom zo dňa 04.07.2023, podľa ktorého jeho pracovný pomer

skončil z ekonomických dôvodov ku dňu 31.10.2023 po uplynutí výpovednej doby.

20. Odvolací súd sa ďalej v kontexte odvolacej argumentácie otca zaoberal otázkou výšky príjmu, ktorú
je dôvodné vo vzťahu k otcovi aktuálne považovať za príjem otca relevantný pre vyhodnotenie výšky
jeho vyživovacej povinnosti k dcére A.. Okresný súd v tejto otázke vychádzal z príjmu otca okolo 3000
eur, z čoho 2000 eur sú úspory, ktoré otec mohol mať, a 1000 eur príjem, ktorý otec môže dosahovať.

Okresný súd pritom argumentoval aj odkazom na predchádzajúce rozhodnutia o vyživovacej povinnosti,
kedy súdy vychádzali z potencionálneho príjmu otca vo výške 4278 eur mesačne, ktorý bol ustálený ako
dosahovaný príjem 2278 eur a úspory vo výške 2000 eur. Vo vzťahu k úsporám okresný súd uviedol,
že pri poslednom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súdy prihliadali na to, že otec míňal
finančné prostriedky na hazardné hry, prihliadali na peniaze použité na ich transformáciu na kryptomenu

za účelom ich zhodnotenia, čo predstavovalo cca 60 000,- eur, ktorá suma úspor by bola dostatočná
na platenie určeného výživného.

21. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania správne
ustálil skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov a nákladov dcéry A. a rovnako tak ohľadom

výšky potencionálneho príjmu otca 1000 eur mesačne. Odvolací súd však nemôže súhlasiť s právnym
posúdenímotázkyokresnýmsúdomzapočítanejsumyúspor2000eurmesačnedocelkovejvýškypríjmu
otca a z toho plynúceho posúdenia výšky výživného. Ako už bolo uvedené, okresný súd pri výpočte
výživného vychádzal nielen z potencionálneho príjmu otca vo výške 1000 eur, ale aj z uvedenej sumy
úspor 2000 eur mesačne, z čoho vyvodil záver o výživnom v sume 420 eur. Krajský súd sa s týmto

postupom nestotožnil a dospel k záveru, že okresným súdom určená výška výživného nezodpovedá
výške príjmu otca a jeho majetkovým pomerom.

22. Krajský súd ako súd odvolací potom vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie pristúpil
k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky príjmu

otca a z neho vyplývajúcej výšky výživného posúdil inak. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd
správne ustálený skutkový stav nesprávne právne posúdil, pričom odvolací súd dospel k záveru, že
okresným súdom stanovená výška výživného nezodpovedá príjmovej situácii otca. Krajský súd ako súd
odvolací tak nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie
nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový stav právne posúdil

inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, okresný súd z vykonaného dokazovania správne
ustálil skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov a nákladov dcéry A. a rovnako tak ohľadom výšky
potencionálneho príjmu otca 1000 eur mesačne. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením

otázky okresným súdom započítanej sumy úspor 2000 eur mesačne do celkovej výšky príjmu otca.
Okresný súd obdobne ako súdy, ktoré o výške výživného rozhodovali naposledy, započítal do celkovej
výšky príjmu otca aj jeho úspory. Výška týchto úspor bola v čase pôvodného rozhodovania v roku 2022
ustálená sumou 60000 eur. Aj keď v konaní boli predovšetkým zo strany dcéry uvádzané aj iné sumy,
vyššiu čiastku týchto úspor nemožno mať za preukázanú a možno sa tak stotožniť so sumou 60000

eur ustálenou okresným súdom. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie dcéry uvedené vo vyjadrení
k odvolaniu, že výška úspor otca v roku 2020 mala presahovať 85000 eur, keďže stav úspor v roku
2020 nemožno bez ďalšieho vztiahnuť ako relevantný údaj pre posúdenie výšky úspor v roku 2022,
resp. v nasledujúcich rokoch. V tomto kontexte je pritom dôvodné zvýrazniť, že ani v roku 2022 a ani
v čase aktuálneho rozhodovania sa nejednalo a ani nejedná o reálne existujúce úspory otca v tejto

výške, ale o sumu, ktorá bola ako súčasť príjmu otca ustálená z dôvodu, že otec nadobudnuté finančné
prostriedky minul na neuvážené investície. Zároveň bolo nesporné, že uvedené finančné prostriedky
otec nadobudol v čase, kedy bol zamestnaný v zahraničí a poberal pomerne vysoký mesačný príjem.
Za toto obdobie pritom otec riadne platil výživné určené práve z tohto príjmu. Odvolací súd je názoru, žepokiaľ otec v danom období po odpočítaní svojich životných nákladov a po zaplatení určeného výživného
ušetril časť finančných prostriedkov, tak tieto finančné prostriedky nie je možné opakovane vyhodnotiť
ako jeho príjem v čase, keď jeho príjem výrazne klesol, respektíve bol otec nezamestnaný. Z týchto

finančných prostriedkov už predsa otcovi bola určovaná výška vyživovacej povinnosti v období, kedy
tieto finančné prostriedky zarábal, a preto nie je možné tie isté finančné prostriedky započítavať ako
súčasť jeho príjmu opakovane. Pokiaľ súdy pri predchádzajúcom rozhodovaní uvádzali aj výšku úspor,
robili tak v kontexte v danom čase aktuálnych pomerov na strane otca, ktorý znížil svoj pracovný úväzok
bez preukázania relevantných dôvodov, v dôsledku čoho na jeho strane došlo k výraznému poklesu

príjmu. Súdy preto vychádzali prioritne z potencionality jeho príjmu vo výške zodpovedajúcej príjmu pred
znížením pracovného úväzku s tým, že otec môže prípadne časť výpadku svojho príjmu kompenzovať
z úspor. S prihliadnutím na časové súvislosti, kedy uvedené závery vo vzťahu k úsporám otca v rozsahu
60 000 eur boli prijaté v roku 2022, s tým, že bolo počítané s príjmom otca z úspor vo výške 2000
eur mesačne, je preto dôvodné konštatovať, že aj pri takomto zohľadnení úspor by už medzičasom
boli úspory otca vyčerpané. Pri takomto posudzovaní úspor zároveň nie je zrejmé, dokedy by úspory

otca nadobudnuté v čase jeho vysokých príjmov boli započítavané do jeho príjmu na účely určenia
vyživovacej povinnosti.

24.Odvolacísúdtakvychádzajúczoskutkovýchzisteníokresnéhosúduazjehozáverovčodovýdavkov
dcéry A. aj čo do posúdenia majetkových pomerov jej matky (ods. 26 odôvodnenia rozsudku okresného

súdu), s ktorými sa stotožnil a ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, pristúpil k prehodnoteniu
výšky vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd má za to, že v prípade otca nastala kvalifikovaná
zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného určeného posledným rozhodnutím súdu. Zmeny,
ktoré nastali na strane otca, majú trvalý charakter a podstatným spôsobom ovplyvnili jeho schopnosti
a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške určenej posledným rozhodnutím súdu. Otec

stratil pôvodné zamestnanie v zahraničí s nadštandardne vysokým príjmom a aktuálne je dôvodné
vychádzať z jeho potencionálneho príjmu vo výške 1000 eur. V čase predchádzajúceho rozhodovania
sa vychádzalo z jeho zárobkových možností presahujúcich sumu 4000 eur. Pri takejto zmene je
nevyhnutné, aby bola zohľadnená aj vo výške vyživovacej povinnosti, a to aj za situácie, kedy bola
konštatovaná dôvodnosť dcérou A. uplatňovaných výdavkov. Pri určovaní výšky výživného je totiž okrem

zohľadnenia odôvodnených potrieb oprávnenej osoby nevyhnutné zohľadniť aj možnosti a schopnosti
povinného, teda v tomto prípade otca. Pri závere o ustálení potencionálneho príjmu otca vo výške
1000 eur a pri zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností nie je možné, aby výživné
patriace dcére Adriane dosahovalo takmer polovicu tohto potencionálneho príjmu. Vo všeobecnosti
platí, že výška výživného je nevyhnutne limitovaná schopnosťami a možnosťami povinnej osoby. Je

potom potrebné určiť výživné zodpovedajúce aktuálnej životnej situácii a úrovni oboch rodičov, na
ktorej sa má plnoletá dcéra právo podieľať. Jej životná úroveň má zodpovedať životnej úrovni jej
rodičov, inak povedané, jej výdavky sa musia prispôsobiť i pomerom rodičov. Primerane a podporne
potom odvolací súd poukazuje aj na materiál Ministerstva spravodlivosti SR „Rodičovské kompetencie –
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom“ (tzv. tabuľkové výživné), ktorý bol schválený ministrom

spravodlivosti a zverejnený na webovom portáli ministerstva (www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/
Metodika-Vyzivne.pdf). Tento materiál predstavuje súhrn odporúčaných východísk pre stanovenie výšky
výživného s cieľom zjednotiť rozhodovaciu prax súdov v otázkach určovania výživného. Ide o pravidlá
majúce výlučne odporúčací charakter, ktoré však poskytujú rámec pre objektivizáciu rozhodovania v
týchto veciach. Podľa uvedenej metodiky sa pre plnoleté dieťa študujúce na vysokej škole pri zohľadnení

ďalších dvoch vyživovacích povinnosti povinného rodiča (otca) odporúča určiť výživné vo výške približne
17 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. S prihliadnutím na uvedené tak odvolací súd upravil
výšku výživného na sumu 170 eur mesačne, a to odo dňa 01.07.2024, od ktorého otec v návrhu úpravu
výživného požadoval. Zvýrazňuje pritom odvolací súd, že v tomto prípade je výška výživného limitovaná
ustálenýmpotencionálnympríjmomotcaakopovinnejosoby,ktorývdanomprípadeneumožňujeurčenie

vyššieho výživného. Odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že určené výživné 170 eur nemôže pokryť
odôvodnenépotrebydcéryA..Jevšaknutnéopätovnezvýrazniť,žedieťamáprávožiťnatakejúrovni,na
akej žijú jeho rodičia. Dieťa sa teda podieľa na životnej úrovni svojich rodičov, a preto sa životná úroveň
dcéry A. nevyhnutne odvíja aj od životnej úrovne jej otca. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať
tiež na skutočnosť, že otec podľa predchádzajúcich súdnych rozhodnutí tvoril pre dcéru úspory, ktoré je

možné použiť aj na uspokojovanie jej aktuálnych potrieb.

25. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie otca a jeho návrh na zníženie výživného ako
čiastočne dôvodný, pristúpil krajský súd podľa ust. § 388 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštanciea rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8P/6/2020-590 zo dňa 07.09.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina č. k. 9CoP/19/2023-705 zo dňa 22.06.2023 zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť
s účinnosťou od 01.07.2024 prispievať na výživu dcéry A. výživným vo výške 170,- eur mesačne vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám A. bez povinnosti prispievať na tvorbu úspor A.. Vo zvyšnej časti
odvolací súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Keďže návrh otca na zníženie
výživného bol vyhodnotený ako čiastočne dôvodný, odvolací súd zároveň ako nedôvodný v celosti
zamietol návrh dcéry A. na zvýšenie výživného.

26. Keďže odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil, rozhodol podľa ust.
§ 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP o trovách prvoinštančného aj o trovách odvolacieho konania,
a to tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd obdobne ako
súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by bolo namieste priznať niektorému z účastníkov nárok
na náhradu trov konania.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.