Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123401091
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123401091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore
žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. Advokátska kancelária
UHAĽ s.r.o., IČO: 47 236 655, so sídlom Štefana Moyzesa 9877/45, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: B.
E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom
so sídlom AK Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 5.000,-Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 5. júna 2025 č.k. 15C/83/2023-186, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré
je jej žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. júna 2025
č.k. 15C/83/2023-186 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu v celom
rozsahu zamietol (prvá výroková veta); rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia súdu o výške trov konania (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú k zaplateniu sumy 5.000,-Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.
septembra 2023 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom uznania dlhu z 13. júna 2023, ktorým
žalovaná uznala dlh vo výške 6.218,-Eur. Tvrdila, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na
kúpu a opravu bytu. V priebehu konania žalobkyňa doplnila skutkové tvrdenia a uviedla, že žalovanej

opakovane poskytovala pôžičku, zmluvy nepodpisovali, dôverovali si, žalovaná pôžičky postupne
splácala. Pri uznaní dlhu spočítali zvyšok dlhu, tento žalovaná uznala a podpísala. Bolo to pritom, ako
si žalovaná zobrala veci, ktoré mala u žalobkyne; žalobkyňa nepodmieňovala prevzatie vecí podpisom
dokumentov. Pri podpísaní uznania dlhu bol v priestoroch prítomný aj exmanžel žalobkyne. V priebehu
konania doručila súdu prehľad platieb poskytnutých žalovanej ako pôžičky s uvedením vrátenej
hotovosti a plneniami poskytnutými žalovanej; z prehľadu vyplynul rozdiel 6.218,-Eur, ktorý žalovaná
mala uznať. Vo vzťahu k absencii znalosti žalovanej slovenského jazyka žalobkyňa uviedla, že toto

je nekorektný zámer žalovanej, spolu ale komunikovali v ukrajinskom a ruskom jazyku. Žalobkyňa
so žalovanou spolupracovala aj v rámci obchodných spoločností; spoločnosť Lukadi s.r.o. je firmou
žalovanej,ktorásavenovalakonzultačnýmaadministratívnymčinnostiamprezahraničnýchpracovníkov
na Slovensku; spoločnosť Luxusné stropy s.r.o. sa venuje stavebným prácam. V konaní pred súdomprvej inštancie žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby aj o pohľadávku vo výške 1.189,38 Eur
predstavujúcu dlh na kúpu podlahy do bytu žalovanej; okresný súd zmenu žaloby nepripustil.

1.2 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že od žalobkyne žalovanú
sumu neprevzala a poprela uzavretie pôžičky. Dlh možno uznať iba v prípade, že reálne existuje; tvrdila,
že žalobkyňa dlh žiadnym spôsobom nepreukázala a nepreukazovala poskytnutie pôžičky, hoci pôžička
jereálnymkontraktom.Nanaliehaniežalobkynepodpísalanejakýdokument,nevedelapresne,čojejeho
obsahom a ani mu nerozumela. Na uvedenom dokumente nebolo rukou písané nič, okrem údajov, ktoré

vypísala ona. Žalobkyňa trvala na podpise pre žalovanú neznámeho dokumentu, ktorým žalovaná ani
nedisponuje;žalobkyňapodpisomdokumentupodmieňovalavydaniedokumentov,ktorýmineoprávnene
disponovala a ktoré žalovaná nevyhnutne potrebovala (listiny spoločnosti Lukadi s.r.o.). Pre žalobkyňu
vykonávala rôzne práce, spolupracovali spolu; fakturovali si medzi firmami rôzne sumy za práce. Dlh
považovala za fiktívny, poprela samotnú existenciu dlhu.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 588, § 657 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka,
vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu,
vyslúchol strany sporu, svedka F. B. a listiny predložené stranami sporu a obsiahnuté v súdnom spise.
Z dôvodu, že žalovaná uviedla, že nerozumie dobre po slovensky, okresný súd do konania pribral
tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a naopak; úlohou tlmočníka bolo realizovať

tlmočenie pre žalovanú na pojednávaní, prípadne tlmočenie ďalších úkonov súvisiacich s konaním.
Okresný súd pritom aplikoval § 155 ods.1, ods.2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“).

1.4 Súd prvej inštancie vo všeobecnosti poukázal na inštitút uznania dlhu, ktorý má významné procesné

dôsledky spočívajúce v tom, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka
spočívajúce v povinnosti dlžníka preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. V konkrétnostiach
uviedol, že predloženým uznaním dlhu mala žalovaná deklarovať existenciu dlhu ku dňu podpísania
a zaviazala sa, že dlh splatí spôsobom uvedeným v uznaní dlhu. V konaní pred súdom žalovaná
nárok uplatnený žalobou však v celom rozsahu popierala; argumentovala, že dlh ku dňu jeho

uznania neexistoval a dokument, ktorý podpisovala, neobsahoval žiadne údaje, vypísala tam len svoje
a podpísala dokument v domnení, že podpisuje doklad o prevzatí dokumentácie svojej firmy. Iné
skutočnosti ako osobné údaje na dokumente vypísané neboli. Okresný súd posudzujúc predmetnú
vec konštatoval, že bolo zistené, že strany sporu spolu komunikovali výlučne ukrajinsky, prípadne
rusky; v písomnom prejave používali azbuku. Rovnako svedok potvrdil, že so žalovanou komunikoval

v ukrajinčine. Žalovaná tvrdila, že latinku síce čítať vie, ale jej nerozumie.

1.5 Uvedené súd vyhodnotil, že v uznaní dlhu v konkrétnej veci ide o neplatný právny úkon; uznanie dlhu
vyžaduje splnenie zákonných predpokladov podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre platnosť
právneho úkonu je nevyhnutné, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod

sankciou neplatnosti. V prípade žalovanej tým, že je dokument spísaný v slovenskom jazyku a ide
o právny dokument, absentuje prejav vôle, a to zrozumiteľnosť. Žalovaná je štátnym občanom Ukrajiny,
komunikuje v ukrajinskom, prípadne ruskom jazyku a podľa vlastných slov neovláda slovenský jazyk
dostatočne, aby porozumela písanému textu. Žalobkyňa sama uviedla, že so žalovanou komunikovala
výhradne v ukrajinskom jazyku, prípadne rusky a tak komunikovali aj v písomnom styku; uvedenú

skutočnosť, výlučnú komunikáciu v ukrajinskom jazyku so žalovanou potvrdil aj svedok. Uvedené súd
prvej inštancie vyhodnotil tak, že právny úkon – uznanie dlhu podpísané žalovanou 13. júna 2023 je
absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu zrozumiteľnosti. Vzhľadom k uvedenému došlo
k prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu, ktorá bola povinná preukázať svoje tvrdenia o existencii
pôžičky.

1.6 Vo vzťahu k tvrdenej pôžičke okresný súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že
žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky poskytovala žalovanej priebežne na opravu a kúpu bytu;
doklady o poskytnutí finančnej čiastky nedoložila. V ďalších písomných podaniach nárok špecifikovala,
išlo o rôzne platby s uvedením „pôžička“ bez akéhokoľvek dokladu preukazujúceho platby, prípadne

zakúpenie tovaru ako radiátory, varná doska a pod, bez uvedenia, že ide o pôžičku a ak áno, či
žalovaná mala vedomosť o tom, že je to pôžička a či a kedy má žalovaná tieto finančné prostriedky
vrátiť, prípadne či išlo o dar. Mnohé z uvádzaných súm a dôvod ich poskytnutia nesúvisel s opravou
a kúpou bytu (poplatky na cestu, dovolenku, jahody, kvety, kaderníčka a pod.). Dôkazné bremenov prípade pôžičky nesie veriteľ; bola to žalobkyňa, ktorá mala preukázať, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke
došlo, že žalovanej ako dlžníčke predmet pôžičky odovzdala a že žalovaná predmet pôžičky riadne
a včas nevrátila. V spore nebolo preukázané, že žalobkyňou boli poskytnuté a reálne požičané finančné

čiastky, ktoré žiadala vrátiť. Žalovaná poskytnutie pôžičky spochybňovala a uviedla, že nemá vedomosť
o existencii pôžičky od žalobkyne ako fyzickej osoby. Ich podnikanie bolo vzájomne prepojené a nie
je zrejmé, z akého dôvodu si žalobkyňa tvrdenú pôžičku nezapočítala. Žalovaná vyhodnotila konanie
žalobkyne ako účelové s tým, že reálne žalobkyňa nepreukázala existenciu pôžičky v žalovanej výške.

1.7 S poukazom na právny charakter zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o pôžičke
vyžaduje okrem dohody aj skutočné odovzdanie peňazí; uplatnený nárok v prejednávanej veci je len
na báze tvrdení žalobkyne bez reálnej existencie dohody. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala existenciu dohody o pôžičke a nepreukázala reálne poskytnutie finančných prostriedkov.
Jediným dôkazom predloženým žalobkyňou bolo potvrdenie o transakcii a výplate sumy 1.218,-Eur
s poznámkou vrátenie pôžičky; tento doklad však sám o sebe nepreukázal existenciu pôžičky vo

výške 5.000,-Eur a tento doklad nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci platné uznanie
dlhu a schopnosť žalovanej pochopiť zmysel a význam písomného dokumentu, akým bolo uznanie
dlhu. Pri výplate tejto sumy bol zo strany žalovanej prednesený logický argument ohľadom výplaty
stavebného materiálu a výplaty nájmu žalovanej u žalobkyne za tri mesiace. Tieto tvrdenia žalobkyňa
nespochybňovala. Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho

žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.8 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 v spojení s § 262
ods.1 C.s.p., rozhodol podľa princípu úspechu v spore a náhradu trov konania priznal v spore v celom
rozsahu úspešnej žalovanej.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom
navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie; prípadne aby rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnila
odvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b),e),f)ah) C.s.p.,tvrdilatak,žesúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolateľka zdôraznila, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil právnym názorom, že
uznaniedlhupovažovalzaneplatnýprávnyúkonažežalobkyňaneuniesladôkaznébremenooexistencii
zmluvy o pôžičke.

2.2 Ak okresný súd posudzoval zrozumiteľnosť právneho úkonu, vychádzal len z tvrdenia žalovanej,
že slovenskému písanému textu nerozumie. V tomto smere neprihliadol na viaceré podstatné okolnosti
vyplývajúce zo spisu a na vykonané dokazovanie. Odvolateľka tvrdila, že tvrdenie žalovanej riadne
spochybnila, keď uviedla, že všetci v pojednávacej miestnosti dobre rozumejú po slovensky. Z
uvedeného dôvodu mal okresný súd uviesť, akým spôsobom dospel k záveru, že prihliada na pravosť

tvrdenia žalovanej a neprihliada na to, že žalobkyňa toto tvrdenie spochybnila.

2.3 Odvolateľka namietla, že prvotná obrana žalovanej nespočívala v namietaní nezrozumiteľnosti textu
písomnosti vyhotovenej v slovenčine, ale neúplnosť tohto textu a údajné doplnenie písomnosti rukou
písanéhotextu.Námietkunezrozumiteľnostibysižalovanávodporenenechalaujsť,najmäakbyvedela,

že textu v deň jeho podpisu neporozumela. Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že žalovaná v spore
predložila listiny vyhotovené v slovenskom jazyku, napr. oprávnenie vykonávať živnosť, ktoré mohla
získať len v prípade, ak by rozumela písanému textu slovenského jazyka, keďže žiadosti sa vyhotovujú a
podávajúnapríslušnýokresnýúradvslovenčine.Idepritomopísomnosťprávnehocharakteru.Žalovaná
tiež predložila výpis z obchodného registra o tom, že je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Lukadi

s.r.o.;spoločníčkouakonateľkoujeodroku2020.Obchodnáspoločnosťjepovinnávypracovávaťprávne
písomnosti v slovenskom jazyku; žalovaná zakladá a podpisuje písomné právne úkony vypracované v
slovenskom jazyku a tieto predkladá v konaní pred orgánmi verejnej moci. S poukazom na § 185 ods.
2 C.s.p. odvolateľka tvrdila, že z verejne dostupných registrov a zoznamov, predložených žalovanou dokonania vyplýva, že tvrdenie, že žalovaná neovláda slovenský jazyk v písomnej podobe, je nepravdivé.
Žalobkyňapripojilalistiny,ktorésúuloženévzbierkelistínobchodnéhoregistrapreobchodnúspoločnosť
Lukadis.r.o.azdôraznila,žedomomentu,kedyžalovanápodpísalauznaniedlhu,vyhotovilaapodpísala

množstvo písomností v slovenskom jazyku, ktoré predkladala orgánu verejnej moci a zakladala na týchto
písomnostiach práva. Ide pritom prevažne o právne dokumenty. Záver okresného súdu by spôsobil, že
žalovaná by nikdy neuzavrela platný právny úkon, ak by bol písaný v slovenskom jazyku. Zdôraznila,
že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná podniká, musí sa pravidelne stretávať s písaným textom
v slovenskom jazyku a musí rozumieť písanému textu minimálne na úrovni údajov o dlžnej sume,

uznaní dlžnej sumy a povinnosti splácať splátky. Na okraj uvedenej argumentácie žalobkyňa poukázala
tiež na skutočnosť, že žalovaná v slovenskom jazyku v písomnej podobe udelila svojmu právnemu
zástupcovi plnú moc na zastupovanie v konaní; námietka, že žalovaná nerozumie slovenskému jazyku,
bola vznesená až na prvom pojednávaní, a teda pol roka po tom, ako právny zástupca prevzal právne
zastúpenie. Je nepravdepodobné, že by si právny zástupca počas niekoľkých mesiacov komunikácie so
žalovanou túto skutočnosť nevšimol a uvedomil si ju až v deň prvého pojednávania.

2.4 Pokiaľ okresný súd argumentoval, že žalovaná so žalobkyňou a svedkom komunikovali v
ukrajinskom a ruskom jazyku, žalobkyňa uviedla, že je to úplne prirodzené, že komunikujú vo svojom
rodnom jazyku, ktorý je pre nich komfortnejší ako slovenský jazyk. To však nepreukazuje, že žalovaná
nedokáže porozumieť písanému textu, resp. že jej nebol zrozumiteľný obsah uznania dlhu. Z dôkazu

okresný súd vyvodil iný záver, ako z neho vyplýval.

2.5 Okresný súd opomenul skutočnosť, že žalovaná v konaní uviedla, že vie písať latinkou, čo vyplýva
zo zápisnice z pojednávania zo 04. júla 2024. Okresný súd však uviedol, že žalovaná uviedla, že latinku
síce čítať vie, ale nerozumie jej obsahu. Takéto tvrdenie z prednesov žalovanej nevyplýva; žalovaná

konštatovala len to, že latinku čítať vie. Okresný súd tak dotvoril skutkový stav podľa vlastných predstáv
a nevychádza zo zisteného skutkového stavu. Napokon v uznaní dlhu sa nachádzajú údaje vyjadrené
arabskými číslami, ktoré sú používané ako v slovenčine, tak aj v ukrajinčine a ruštine a žalovaná im teda
rozumie. Ak by dlh v čase uznania skutočne neexistoval, neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by
žalovaná podpisovala dokument, ktorý obsahuje presné peňažné sumy priradené k dátumom, ktorým

nepochybne rozumie. Ak žalovaná tvrdila, že dokument, ktorý podpisovala, neobsahoval nič iné, len jej
vlastné údaje, ktoré doň vypísala, toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Svedok uviedol, že potom čo
žalovaná odišla z miestnosti, mal možnosť nazrieť do podpísaného dokumentu a dokument bol vtedy
vypísaný vrátane údajov o výške dlhu a splátkach.

2.6 Odvolateľka namietla, že súd pri hodnotení dôkazov nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka a dospel
tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napokon skutočnosť, že žalovaná porozumela obsahu uznania
dlhu, potvrdzuje to, že podľa splátok dohodnutých v uznaní dlhu plnila 23. júna 2023 prvú splátku
v sume 1.218,-Eur. Vo vzťahu k platnosti uznania dlhu žalobkyňa uzavrela, že okresný súd sa pri
konštatovaní, že žalovaná nerozumie slovenskému jazyku, nevysporiadal s ďalšími skutočnosťami a

dôkazmi osvedčujúcimi to, že žalovanej musel byť obsah uznania dlhu zrozumiteľný a ani s tým, že toto
jej tvrdenie bolo žalobkyňou popreté, a teda ho nemožno považovať za preukázané.

2.7 K otázke pôžičky žalobkyňa zdôraznila, že so žalovanou boli dlhoročné priateľky a finančné
prostriedkyžalovanejodovzdávalavhotovosti.Nespísaližiadendokladoprevzatí,takmernikdynebolpri

týchtoplatbáchprítomnýžiadensvedok,nakoľkožalobkyňapožičiavalažalovanejpeniazesdôverou.Až
po zhoršení vzťahu sa rozhodla svoju pohľadávku právne zabezpečiť a z uvedeného dôvodu žalovanú
požiadala o podpísanie uznania dlhu. Zmluva o pôžičke nie je podmienená formou, ale faktickým
odovzdaním finančných prostriedkov; pokiaľ žalovaná záväzok uznala a následne ho začala aj plniť,
potvrdila existenciu pôžičky.

2.8 Žalobkyňa uviedla, že už v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, akým spôsobom žalovanej
poskytovala rôzne sumy; tieto tvrdenia žalovaná výslovne nepoprela a súd mal na ne prihliadať ako na
nesporné.

2.9 Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil potvrdenie o úhrade sumy 1.218,-Eur z 23. júna 2023,
ku ktorej žalovaná uviedla poznámku „vrátenie pôžičky“. Záver okresného súdu, že tento doklad
nepreukazuje existenciu pôžičky, ani platnosť uznania dlhu, ani porozumenie žalovanej k obsahu
uznania dlhu, je nesprávny a nelogický, nezohľadňuje kontext všetkým vykonaných dôkazov. Nie jeani zrejmé, na základe akých záverov bol tento názor prijatý, čo má za následok nepreskúmateľnosť
odôvodnenia. Žalobkyňa mala za to, že ak žalovaná v slovenskom jazyku označila predmet platby ako
vrátenie pôžičky, preukázala, že mala v úmysle splniť svoj záväzok. Uvedené preukazuje aj záverečná

reč právneho zástupcu žalovanej. Je tak zrejmé, že žalovaná vedela, že má voči žalobkyni záväzok a že
úhradu vo výške 1.218,-Eur považovala za jeho splnenie. Úhrada 1.218,-Eur totiž nebola náhodná; išlo
o plnenie prvej splátky z uznaného dlhu. Žalovaná tak nielen potvrdila, že o dlhu vedela, ale zároveň aj
to, že rozumela obsahu uznania dlhu. Záver okresného súdu, že žalovaná si platbou v uvedenej výške
plnila iný záväzok, neobstojí.

3.Žalovanávpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
okresného súdu potvrdil.

3.1 K dôvodom odvolania uviedla, že je o nej známe, že jej rodným jazykom sú ukrajinčina a ruština
a v slovenčine má problém rozumieť jednoduchším, nie to ešte zložitejším písaným textom. Uvedenú

skutočnosť súd prvej inštancie logicky akceptoval; iba skutočnosť, že je schopná prečítať latinku,
neznamená, že rozumie právnickému textu v slovenskom jazyku. Uvedená okolnosť bola potvrdená
výpoveďami svedkov a podporená charakterom vzájomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou.

3.2 Iba skutočnosť, že disponuje živnostenským oprávnením a pôsobí ako konateľka obchodnej

spoločnosti, neznamená, že má schopnosť rozumieť obsahu listiny o uznaní dlhu; podpisovanie
dokumentov v slovenskom jazyku neznamená, že žalovaná tieto listiny vytvorila a že tým preukazuje
jazykové porozumenie v rozsahu zakladajúcom schopnosť kvalifikovaného a právne vedomého prejavu
vôle bez toho, aby jej obsah týchto dokumentov bol podrobne a extenzívne vysvetlený. V štandardnom
režime podnikania sa obracia na osoby, ktoré jej zabezpečujú jazykovú asistenciu či už ide o odborný

preklad, prípravu listín, tlmočenie alebo právne zastúpenie. Tieto zákonné mechanizmy sú plne
akceptované právnym poriadkom Slovenskej republiky. V danom prípade to bola žalobkyňa, ktorá
žalovanej pomáhala s korporátnymi dokumentami spoločnosti, povedala jej, nie v slovenskom jazyku,
čo obsahujú a povedala jej, kam ich má podpísať.

3.3 Podľa názoru žalovanej vo vzťahu k uznaniu dlhu nešlo o štandardnú situáciu, v rámci ktorej by
mala možnosť vopred sa oboznámiť s obsahom právneho dokumentu, konzultovať ho, požiadať o jeho
preklad, prípadne ho dať vypracovať osobou, ktorá ovláda právnický jazyk. Situácia dňa 13. júna 2023
nebola štandardná, žalovaná bola pod tlakom okolností, v emocionálne vypätom prostredí a žalobkyňa
jej uviedla, aby listinu podpísala, bez možnosti konzultácií, prekladu alebo právneho zastúpenia. Nebola

schopná samostatne pochopiť význam právneho úkonu, myslela si, že podpisuje prevzatie dokumentov,
podpis dokumentu bol žalobkyňou iniciovaný.

3.4 Vo vzťahu k samotnej existencii pôžičky žalovaná uviedla, že neexistuje žiadny doklad o poskytnutí,
resp. prevzatí finančných prostriedkov; žiadna z predkladaných platieb nebola podložená písomnou

zmluvou, potvrdením, či akýmkoľvek dôkazom. Aj z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že vytvárala
dokumentáciu k údajne existujúcemu nároku až dodatočne.

3.5 Žalovaná poukázala na vzťah medzi ňou a žalobkyňou, keď nie je sporné, že pre ňu vykonávala
práce a služby; vykonávala činnosti, ktoré žalobkyni fakturovala. Ak by existovala pohľadávka, bolo by

nelogické, aby žalobkyňa nevyužila možnosť zápočtu pohľadávok.

3.6 Pokiaľ ide o svedka, bývalého manžela žalobkyne, tento nebol v rozhodujúcom momente priamo pri
podpise dokumentu, nevedel uviesť, čo sa v tom čase odohralo. Vychádzal len z toho, čo mu povedala
žalobkyňa, a preto tvrdenia žalobkyne o tom, že prvú splátku v sume 1.218,-Eur zaplatila ako plnenie

na uznanie dlhu, sú zavádzajúce. Žalovaná tvrdila, že išlo o platbu za stavebný materiál, ktorý bol
predmetom samostatnej dohody medzi obchodnými spoločnosťami.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení (replika) zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Poprela tvrdenie žalovanej, že ona jej pomáhala s korporátnymi dokumentami obchodnej

spoločnosti, nakoľko má vedomosť, že tieto dokumenty mala vytvoriť účtovnícka spoločnosť Tetto
s.r.o.. Žalovanej nevysvetľovala obsah týchto dokumentov a ani ju žalovaná nikdy neoslovila s
potrebou preloženia a vysvetlenia obsahu týchto dokumentov. Živnostenské oprávnenie si žiadala
samotná žalovaná, bez pomoci žalobkyne; v rámci podnikateľskej činnosti od žalobkyne nepožadovalapomoc s prekladom dokumentov, ani prekladom hovoreného slova na úradoch, pretože im rozumela.
K započítaniu pohľadávky uviedla, že uplatnená pohľadávka je jej osobnou pohľadávkou a nie
pohľadávkou spoločnosti, a preto sa jej zaplatenia voči žalovanej domáha sama a nie obchodná

spoločnosť, za ktorú koná. Súhlasila s tvrdením, že nemá k dispozícii potvrdenia o prevzatí finančných
prostriedkov. V tomto smere poukázala na skutočnosť, že pôžičky boli poskytnuté v rámci priateľského
vzťahu. Iba skutočnosť, že sa rozhodla voči žalovanej zabezpečiť svoju pohľadávku z pôžičky uznaním
dlhu, žalobkyni nemôže byť na ťarchu. Žalovaná dlh dobrovoľne uznala, dohodla sa na spôsobe jeho
úhrady. To, že žalovaná dlh čiastočne splnila, len preukazuje, že vedela, čo podpisuje a teda, že dlh

uznala zrozumiteľne a platne.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Pooboznámenísasobsahomspisuakoajsodvolanímnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je v rozsahu odvolacej argumentácie vecne
správne. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné ako aj presvedčivé a vysporiadava sa
so všetkými podstatnými a relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, a teda spĺňa zákonné kritériá

odôvodnenia dané ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní.
Odvolací súd na závery súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, v plnom rozsahu
poukazuje a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu s prihliadnutím
na odvolaciu argumentáciu dodáva nasledovné:

6.1 Súd prvej inštancie konal o žalobe žalobkyne, ktorá sa domáhala zaplatenia sumy 5.000,-Eur
s príslušenstvom. Titulom na uplatnenie nároku v súdnom konaní bolo výlučne uznanie dlhu, podpísané
žalovanou dňa 13. júna 2023, z ktorého má vyplývať, že žalovaná ním uznala svoj dlh vo výške 6.218,-
Eur a žalovaná uhradila len splátku vo výške 1.218,-Eur. Uznaný dlh mal vzniknúť na základe pôžičky

žalobkyne žalovanej, podľa žaloby na kúpu a opravu bytu. Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyne, že má
u nej dlh na základe pôžičky, poprela poskytnutie pôžičky žalobkyňou a spochybnila listinu – uznanie
dlhu.Okresnýsúdnapadnutérozhodnutiezaložilnazávere,žeprávnyúkon–uznaniedlhu,jeneplatným
právnym úkonom z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti pre žalovanú, ktorá slovenský jazyk (v ktorom bolo
uznanie dlhu spísané), v potrebnom rozsahu neovláda. Z uvedeného dôvodu sa zaoberal aj otázkou

preukázania poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej a uzavrel, že žalobkyňa v tomto smere
dôkazné bremeno neuniesla.

7. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.1 písm.b), e), f) a h) C.s.p..

7.1 Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm.b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

7.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť

v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1
písm.e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových
zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).

7.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenieveci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2MCdo/4/2009).

7.4 Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že žalobkyňa predovšetkým namietala vady
v skutkových zisteniach okresného súdu spočívajúce v nesprávnom hodnotení dôkazov.

8. Uznanie dlhu je jedným z osobitných zabezpečovacích prostriedkov podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje,
že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň obsahuje sľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí;
uznaním dlhu nastáva právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania trval. Zakladá procesnoprávne
i hmotnoprávne účinky; v rovine procesnoprávnej dochádza k preneseniu dôkazného bremena na
dlžníka. K preneseniu dôkazného bremena právna doktrína zastáva názor, že prostredníctvom uznania

dlhu sa má jednoznačne posilniť právna istota veriteľa. Samotná existencia uznania dlhu platne vedie
k úspechu tej strany konania (veriteľa), ktorá prostredníctvom tohto inštitútu uplatnila svoj nárok, a ktorá
v tomto konaní môže zotrvať v pasívnom postavení, a to až do momentu kedy protistrana jednoznačne
preukážeopak.Nepostačujesamotnéspochybnenietohtoúkonu,alemusídôjsťkpreukázaniuabsencie
niektorej zo všeobecných náležitostí právneho úkonu ako takého (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka),

resp. absencie niektorej z osobitných náležitostí potrebných pre platné uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s.)

8.1 Žalovaná platnosť uznania dlhu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie spochybnila, keď

tvrdila, že síce podpísala nejaký dokument, nevedela však presne, čo je jeho obsahom a ani mi
nerozumela; tvrdila, že žalobkyňa trvala na podpise pre žalovanú neznámeho dokumentu a podpisom
dokumentu podmieňovala vydanie dokumentov, ktorými žalobkyňa disponovala.

8.2 Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu táto znamená, že právny úkon nemá právne účinky

z dôvodu, že nie sú splnené zákonom požadované náležitosti. V prípade právneho úkonu absolútne
neplatného je právny úkon neplatný od začiatku a súd k nej prihliada z úradnej moci; v prípade právneho
úkonu relatívne neplatného je právny úkon platným, pokiaľ sa neplatnosti nedovolá dotknutá strana.
V prípade neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť
absolútnu, neplatnosť nastáva priamo zo zákona; absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať ktokoľvek

(kto má na tom právny záujem); na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio, a teda bez toho, aby
ktokoľvek neplatnosť právneho úkonu namietal.

9. Súd prvej inštancie tak nepochybil, pokiaľ sa zaoberal neplatnosťou právneho úkonu z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o listinu, na ktorej bol právny úkon zaznamenaný,

vyhotovovala ju žalobkyňa a žalovaná listinu iba podpísala (nebola účastná pri tvorbe obsahu listiny).

10. Okresný súd nezrozumiteľnosť listiny založil na skutočnosti, že žalovaná nie je slovenským štátnym
občanom (je občanom Ukrajiny); bolo zistené, že strany sporu v osobných i podnikateľských kontaktoch
spolu komunikovali výlučne ukrajinsky, prípadne rusky, v písomnom prejave používali azbuku; uvedené

potvrdil i vyslúchnutý svedok. Do konania bol pribratý tlmočník do jazyka ukrajinského. V prípade
uznania dlhu ide o právny dokument spísaný v slovenskom jazyk.

10.1 S uvedenými závermi sa odvolací súd stotožňuje.

11. Odvolateľka mala za to, že súd prvej inštancie vyššie uvedený záver vyslovil v rozpore s vykonaným
dokazovaním.

11.1 Žalobkyňa tvrdila, že prvotná obrana žalovanej nespočívala v nezrozumiteľnosti textu písomnosti
vyhotovenej v slovenčine; námietku nezrozumiteľnosti by si v odpore (proti platobnému rozkazu)

nenechala ujsť. Uvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu; z obsahu odporu proti platobnému
rozkazu je zrejmé tvrdenie žalovanej, že podpísala nejaký dokument, ktorému ani nerozumela. Prvotná
námietka nezrozumiteľnosti listiny je tak žalovanou vznesená už pri prvom úkone, ktorý jej v spore patril.11.2 Odvolateľka poukázala na plnú moc žalovanou udelenou právnemu zástupcovi. Uvedené
nepreukazuje, že by žalovaná ovládala slovenský jazyk v písanej forme v dostatočnej miere, právny
zástupca bol povinný predložiť plnú moc na zastupovanie v slovenskom jazyku; z obsahu spisu napokon

vyplýva, že prvotne komunikoval s priateľom žalovanej, ktorý slovenský jazyk slovom aj písmom ovláda.
Návrhnapribratietlmočníkapredniesolprávnyzástupcažalovanejpredotvorenímprvéhopojednávania;
odvolací súd pritom poukazuje na prijateľné vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní
dňa4.júla2024,keďuviedol,žejemuprezentovanýstavbolpredovšetkýmprezentovanýpánomPlasom
(priateľ žalovanej – poznámka odvolacieho súdu) kvôli jazykovej bariére medzi právnym zástupcom

a klientkou.

11.3 Pokiaľ mala žalobkyňa na pojednávaní spochybniť neznalosť žalovanej slovenského jazyka
na požadovanej úrovni (písaný latinkou, právny text), jej tvrdenie (všetci v pojednávacej miestnosti
rozumejú slovensky) bolo prednesené mimo pojednávania a mimo vykonaného dokazovania. Žalobkyňa
navrhovala znalosť slovenského jazyka preukázať výsluchom ňou navrhovanej svedkyne, avšak len

v ústnej forme, po upriamení zákonnou sudkyňou na skutočnosť, že predmetom sporu je posúdenie
písaného textu a pochopenie významu písaného textu, nie hovorovej slovenčiny, na navrhovanom
dôkaze netrvala. Podstatné však je, že z hľadiska dôkaznej iniciatívy žalobkyňa iný dôkaz na
preukázanie, že žalovaná rozumie odbornému (právnemu) textu v písomnej forme, v latinke, žalobkyňa
v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhla. Iba na okraj odvolací súd uvádza, že v rámci

oboznámenia sa so spisom si vypočul nahrávku z pojednávania (aj) zo dňa 23. mája 2024, z ktorej
vyplýva, že aj svedkovi (Leferovič) musela byť pre pochopenie pomerne jednoduchá právna otázka
ohľadne uplatnenia si svedočného, položená opakovane a svedkovu odpoveď na otázku dokončovala
žalobkyňa.

11.4 Žalobkyňa taktiež tvrdila, že žalovaná predložila v spore listiny vyhotovené v slovenskom jazyku
týkajúce sa jej podnikateľských oprávnení; z uvedeného vyvodila, že musí ovládať písmom slovenský
jazyk z dôvodu, že žiadosť o vykonávanie živnosti je podávaná v úradnom jazyku a zároveň aj
obchodná spoločnosť je povinná vypracovávať písomnosti v slovenskou jazyku. K uvedenému odvolací
súd poznamenáva, že tieto listiny obstarával súd (zápisnica z pojednávania zo dňa 4. júla 2024,

úprava sudcu z pojednávania) v dôsledku, že dokazovaním bolo zistené, že okrem súkromných
vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou (resp. ich obchodnými spoločnosťami) existovali obchodné
vzťahy a rôzne vzájomné plnenia. Uvedené listiny ale nepreukazujú, že by podklady pre zápis do
obchodného (živnostenského) registra vyhotovovala priamo žalovaná. V konečnom dôsledku takejto
činnosti, týkajúcej sa podnikania, sa venujú rôzne subjekty poskytujúce poradenstvo, právne, účtovné,

prípadne daňové. Žalobkyňa, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, týmto smerom ďalšie
dokazovanie nenaviedla; v konečnom dôsledku konanie v civilnom procese je ovládané zásadou
kontradiktórnosti.

11.5 Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa posudzuje platnosť právneho úkonu – uznania

dlhu, a nie platnosť listín týkajúcich sa podnikania žalovanej.

11.6Vkonečnomdôsledkujepotrebnézdôrazniť,žeprostriedkamiprocesnéhoútokusúnajmäskutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 C.s.p.). Podstata prostriedkov

procesného útoku spočívajúceho v argumentácii týkajúcej sa podnikateľskej činnosti žalovanej a z toho
tvrdenej riadnej znalosti slovenského jazyka ako aj dôkazy pripojené k odvolaniu, sú prostriedkami
procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie nevyslovenými a nenavrhnutými. Z uvedeného
dôvodu ich odvolací súd musel považovať aj za neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 C.s.p.).

12. Odvolateľka namietla dotvorenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď ten v napadnutom
rozsudku konštatoval, že žalovaná uviedla, že latinku síce čítať vie, ale nerozumie jej obsahu. Zo
zápisnice z pojednávania pritom vyplýva, že uviedla len to, že latinku čítať vie. Odvolací súd overil
tvrdenie žalobkyne aj vypočutím si zápisnice z pojednávania a uvádza, že žalovaná uviedla nielen to,
že latinku čítať vie, ale na inom mieste svojej výpovede uviedla aj to, že nerozumie slovenčinu písať

písmom. Záver okresného súdu aj v kontexte ostatného vykonaného dokazovania nie je v rozpore
s vykonanými dôkazmi a tvrdeniami žalovanej.13. Iba uvedenie údajov vyjadrených arabskými číslami v listine – uznaní dlhu, nemôže mať za následok
konštatovanie, že žalovaná ovláda na dostatočnej úrovni písmom slovenský jazyk najmä v prípade,
ak právna úprava uznania dlhu vyžaduje aj vyhlásenie dlžníka, že uznáva dlh čo do dôvodu a výšky

a zároveň jeho vôľu dlh uhradiť.

14. Reagujúc na odvolaciu námietku zároveň odvolací súd uvádza, že okresný súd nezaložil rozhodnutie
na absencii vyplnenia údajov v uznaní dlhu v čase jej podpisu žalovanou, ale na skutočnosti, že listina
predložená žalobkyňou žalovanej na podpis, ktorej následkom malo byť uznanie dlhu, bola spísaná

v jazyku, ktorému žalovaná nerozumie a tak bola pre žalovanú nezrozumiteľná.

15. Napokon vo vzťahu k plneniu žalovanej vo výške 1.218,-Eur, z ktorého žalobca vyvodil, že žalovaná
porozumela listine – uznaniu dlhu, odvolací súd uvádza, že toto plnenie preukazuje len to, že takéhoto
záväzku si bola žalovaná vedomá a splnila ho.

16. V kontexte vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd vo vzťahu k záveru okresného súdu
o tom, že uznanie dlhu, ktoré bolo žalovanou podpísané, je neplatné, uvádza, že súd prvej inštancie
vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. To, že žalobkyňa s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie nesúhlasí, nemá
za následok konštatovanie o nesprávnom hodnotení dôkazov okresným súdom. Podstatné aj pre

odvolací súd bolo, že žalovaná je cudzí štátny občan ovládajúci ukrajinský a ruský jazyk; že strany
sporu (vrátane svedka) medzi sebou výlučne komunikovali v ukrajinskom, resp. ruskom jazyku, vrátane
písomnej korešpondencie v azbuke. Žalovaná dobe pobytu na území Slovenskej republiky poprela
tvrdenie o tom, že na požadovanej úrovni pre účely zrozumiteľnosti právneho textu ovláda slovenský
jazyk slovom a písmom, v spore bol pribratý tlmočník do jej materinského jazyky. Žalovaná nemala

ako dokázať negatívnu skutočnosť (že slovenský jazyk neovláda), dôkazné bremeno v tomto smere
nevyhnutne zaťažovalo žalobkyňu, ktorá tvrdila opak; dokazovanie v tomto smere žalobkyňa, zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom, nenavrhla.

17. Z dôvodov vyššie uvedených sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu – uznania dlhu.

18. Súd prvej inštancie konštatujúc absolútnu neplatnosť právneho úkonu, správne pristúpil
k dokazovaniu vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o poskytnutí pôžičky žalovanej.

19. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho
zákonníka) sa nevyžaduje písomná forma; zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne alebo
konkludentným spôsobom, podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia
zmluvných strán aj určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
vec rovnakého druhu (v danom prípade peniaze), zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu

zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie pôžičky veriteľom dlžníkovi, pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi jej zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. K odovzdaniu peňazí podľa zmluvy
o pôžičke nemusí dôjsť v rovnakom čase ako bola uzavretá zmluva o pôžičke; vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky; k skutočnému odovzdaniu predmetu
pôžičky nemusí nutne dôjsť len v dobe uzavretia zmluvy o pôžičke; k odovzdaniu peňazí môže dôjsť aj

bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a nie je možné ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že
peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného titulu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej
tvoriť predmet pôžičky.

19.1 Na rozdiel od uznania dlhu, kedy dôkazné bremeno vyvrátenia domnienky existencie dlhu

zaťažovalo žalovanú ako dlžníka, v prípade nároku z pôžičky dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu ako
veriteľa.

19.2 Vo vzťahu k pôžičke okresný súd správne konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
že so žalovanou uzavrela zmluvu o pôžičke a už vôbec nepreukázala, že predmet pôžičky žalovanej

poskytla. Iba zoznam jednotlivých plnení s uvedením dôvodu a výšky, bez preukázania reálneho plnenia,
za súčasného popretia týchto tvrdení žalovanou, nie je dôkazom, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke
a k reálnemu plneniu žalobkyne ako veriteľa.20. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, nezistiac dôvody pre zmenu (§ 388
C.s.p.) alebo zrušenie (§ 389 C.s.p.), postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov

konania, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z princípu úspechu v konaní na náhradu trov konania
v plnom rozsahu správne zaviazal žalobkyňu.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalovanej vzniklo právo na náhradu

trov odvolacieho konania; preto jej ich odvolací súd priznal v rozsahu 100% proti neúspešnej žalobkyni.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).