Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121534730
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121534730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Mestská časť Košice – Staré Mesto, IČO: 00
690 937, Hviezdoslavova 1008/7, 040 01 Košice, právne zastúpený: Sýkorová – advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 550 837, proti
žalovanému: Royal industry s.r.o., so sídlom Thurzova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 598 186, právne
zastúpený: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 31 303 064, o zaplatenie 27.081,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 30Cb/10/2022-421 z 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e výrok I. a III. rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 30Cb/10/2022-421 z 25. júna
2024.

II. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
30Cb/10/2022-421 z 25. júna 2024.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.760,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne
- zo sumy 514,24 Eur od 25.6.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1 316,39 Eur od 9.7.2020 do zaplatenia

- zo sumy 1 316,39 Eur od 2.8.2020 do zaplatenia
- zo sumy 1 316,39 Eur od 6.9.2020 do zaplatenia
- zo sumy 1 316,39 Eur od 5.10.2020 do zaplatenia
- zo sumy 1 316,39 Eur od 6.11.2020 do zaplatenia
- zo sumy 1 316,39 Eur od 5.12.2020 do zaplatenia
- zo sumy 1 316,39 Eur od 1.3.2021 do zaplatenia
- zo sumy 851,16 Eur od 31.5.2019 do zaplatenia

- zo sumy 1 272,42 Eur od 9.8.2019 do zaplatenia
- zo sumy 639,61 Eur od 8 11.2019 do zaplatenia
- zo sumy 548,30 Eur od 13.2.2020 do zaplatenia
- zo sumy 489,43 Eur od 4.7.2020 do zaplatenia- zo sumy 126,55 Eur od 4.8.2019 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 6.9.2019 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 6.10.2019 do zaplatenia

- zo sumy 126,55 Eur od 4.11.2019 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 8.12.2019 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 4.1.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 8.2.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 8.3.2020 do zaplatenia

- zo sumy 126,55 Eur od 5.4.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 4.5.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 28.6.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 9.7.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 2.8.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 6.9.2020 do zaplatenia

- zo sumy 126,55 Eur od 5.10.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,55 Eur od 6.11.2020 do zaplatenia
- zo sumy 27,35 Eur od 19.3.2021 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 8.2.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 4.1.2020 do zaplatenia

- zo sumy 39,49 Eur od 8.2.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 8.3.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 4.5.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 28.6.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 9.7.2020 do zaplatenia

- zo sumy 39,49 Eur od 2.8.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 6.9.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 5.10.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 6.11.2020 do zaplatenia
- zo sumy 39,49 Eur od 5.12.2020 do zaplatenia

- zo sumy 39,49 Eur od 1.3.2021 do zaplatenia
- zo sumy 135,56 Eur od 4.7.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 8.12.2019 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 4.1.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 8.2.2020 do zaplatenia

- zo sumy 66,00 Eur od 8.3.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 5.4.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 4.5.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 28.6.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 9.7.2020 do zaplatenia

- zo sumy 66,00 Eur od 2.8.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 6.9.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 5.10.2020 do zaplatenia
- zo sumy 66,00 Eur od 6.11.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 8.12.2019 do zaplatenia

- zo sumy 30,00 Eur od 4.1.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 8.2.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 8.3.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 5.4.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 4.5.2020 do zaplatenia

- zo sumy 30,00 Eur od 28.6.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 9.7.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 2.8.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 6.9.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 5.10.2020 do zaplatenia

- zo sumy 30,00 Eur od 6.11.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 5.12.2020 do zaplatenia
- zo sumy 30,00 Eur od 1.3.2021 do zaplatenia
- zo sumy 1,61 Eur od 19.3.2021 do zaplatenia- zo sumy 61,60 Eur od 4.7.2020 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 6.1.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 4.2.2019 do zaplatenia

- zo sumy 137,39 Eur od 9.3.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 5.4.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 5.5.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 14.6.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 8.7.2019 do zaplatenia

- zo sumy 137,39 Eur od 4.8.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 6.9.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 6.10.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 4.11.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 8.12.2019 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 4.1.2020 do zaplatenia

- zo sumy 137,39 Eur od 8.2.2020 do zaplatenia
- zo sumy 137,39 Eur od 8.3.2020 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1.800,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,94 % o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
27.081,74 Eur spolu s úrokom z omeškania zo súm uvedených v návrhu odo dňa ich splatnosti do
zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a nároku na náhradu

trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozpočtová organizácia Mestská krytá plaváreň, so sídlom
Protifašistických bojovníkov 4, 040 01 Košice, IČO: 42 319 374 (ďalej aj „MKP“) uzavrela ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomné zmluvy, a to: Zmluvu o nájme nebytových priestorov

č. 1/2018 zo dňa 01.04.2018, podľa ustanovenia § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Nájomná zmluva - reštaurácia“),
Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/005 zo dňa 28.08.2014, podľa ustanovenia §
3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „Nájomná zmluva - kancelária“), Nájomnú zmluvu č. 2013/MKP/RE/004 zo dňa 28.03.2013

(ďalej len ako „Nájomná zmluva - LED obrazovka“) a Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2014/
MKP/NZ/006 zo dňa 28.08.2014, podľa ustanovenia § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Nájomná zmluva - reklama“).
Stavba MKP bola v čase uzavretia nájomných zmlúv vo vlastníctve žalobcu a MKP bola v čase
uzavretia nájomných zmlúv poverená výkonom správy stavby MKP. Dňa 04.01.2021 uzatvoril žalobca

ako predávajúci Kúpnu zmluvu č. 2021000036 s mestom Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040
01 Košice, IČO: 00 691 135 (ďalej len „mesto Košice“) ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k stavbe MKP. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy, V-379/2021 zo dňa
27.01.2021 - č. zmeny 78/21. V čase prevodu vlastníckeho práva k stavbe MKP nájomné zmluvy trvali,

preto v dôsledku tejto právnej skutočnosti vstúpilo mesto Košice ako nadobúdateľ vlastníctva k stavbe
MKP aj do právneho postavenia prenajímateľa v rámci uzavretých nájomných zmlúv so žalovaným
ako nájomcom. Nakoľko žalobca nepostúpil na Mesto Košice žiadne pohľadávky z existujúcich
nájomných vzťahov súvisiacich so stavbou MKP, žalobca má za to, že peňažné pohľadávky, ktoré
vznikli, resp. stali sa splatnými počas obdobia trvania pôvodných nájomných vzťahov, neprechádzajú

na nového vlastníka, resp. nového prenajímateľa, na ktorého ex lege prechádza právo na nájomné
vyplývajúcezuzavretýchnájomnýchzmlúvažzaobdobiepoprevodevlastníctva.Peňažnépohľadávkyz
existujúcich nájomných zmlúv, ktoré vznikli, resp. stali sa splatnými do prevodu vlastníctva tak zostávajú
zachované pôvodnému prenajímateľovi a nájomca je povinný tieto nevysporiadané peňažné záväzky
plniť pôvodnému prenajímateľovi. Rovnaký záver podľa žalobcu platí aj vo vzťahu k nevysporiadaným

pohľadávkam vzniknutým titulom platieb za služby spojené s užívaním predmetu nájmu (úhrady za
energie a pod.).3. Žalobca ďalej uviedol, že uznesením č. 202 z XVII. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej
časti Košice - Staré Mesto zo dňa 24.06.2021, Miestne zastupiteľstvo MČ Staré Mesto zrušilo dňom
30. júna 2021 rozpočtovú organizáciu Mestská krytá plaváreň so sídlom Protifašistických bojovníkov

č. 4 v Košiciach, IČO: 42319374 bez právneho nástupníctva s tým, že všetok majetok, práva a
povinnosti, pohľadávky a záväzky zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú od 01. júla 2021 na
jej zriaďovateľa - Mestskú časť Košice - Staré Mesto. Poukázal na § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle
ktorého možno konštatovať, že všetky existujúce pohľadávky, ktoré vznikli od nadobudnutia účinnosti

jednotlivých nájomných zmlúv do momentu nadobudnutia vlastníckeho práva mesta Košice k stavbe
MKP, prešli na zriaďovateľa MKP, t.j. na MČ Staré Mesto – t.j. na žalobcu, dňom 01.07.2021.

4. Žalobca uviedol, že v zmysle čl. III. bod 6. Nájomnej zmluvy - reštaurácia bol nájomca náklady za
energie a služby spojené s užívaním nebytových priestorov povinný platiť mesačne zálohovými platbami
na účet prenajímateľa do 20-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu aktuálnemu vo výške

1.316,39 Eur/mesačne. V zmysle čl. III. bod 9. Nájomnej zmluvy - reštaurácia bol v prípade nedoplatku
tento splatný v termíne najbližšie splatného nájomného, ak sa ale vyúčtovanie uskutočnilo po 15. dni
v mesiaci vrátane, bol nedoplatok splatný v nasledujúcom termíne splatnosti nájomného. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný si uvedené záväzky vyplývajúce mu z Nájomnej zmluvy - reštaurácia riadne
neplnil, eviduje žalobca voči žalovanému nasledovné neuspokojené pohľadávky: a/ pohľadávky z titulu

neuhradených zálohových platieb za médiá a služby spojené s užívaním predmetu nájmu za mesiace
01/2020 - 01/2021, konkretizované žalobcom predloženými faktúrami celkom v sume 17.113,07 Eur.

5. Žalobca ďalej uviedol, že voči žalovanému eviduje aj pohľadávky z titulu neuhradeného nedoplatku
vyplývajúceho z vyúčtovania skutočných nákladov za energie a služby za 1., 2., 3. a 4. kvartál roku

2019 + doplatok k vyúčtovaniu energií za rok 2019, a to konkrétne: 1. nedoplatok za 1. kvartál,
vyúčtovaný faktúrou č. 1819900073, dátum vystavenia 30.04.2019, dátum splatnosti 30.05.2019 suma
vo výške 851,16 Eur 2, nedoplatok za 2. kvartál, vyúčtovaný faktúrou č. 1815900129, dátum vystavenia
09.07.2019, dátum splatnosti 08.08.2019 suma vo výške 1.272,42 Eur, 3. nedoplatok za 3. kvartál,
vyúčtovaný faktúrou č. 1817900185, dátum vystavenia 08.10.2019, dátum splatnosti 07.11.2019 suma

vo výške 639,61 Eur, 4. nedoplatok za 4. kvartál, vyúčtovaný faktúrou č. 1815900226, dátum vystavenia
13.01.2020, dátum splatnosti 12.02.2020 suma vo výške 548,30 Eur, 5. doplatok k vyúčtovaniu energií,
vyúčtovaný faktúrou č. 1815000100, dátum vystavenia 03.06.2020, dátum splatnosti 03.07.2020 suma
vo výške 489,43 Eur. Celková výška neuhradených pohľadávok žalobcu voči žalovanému súvisiacich s
Nájomnou zmluvou - reštaurácia ku dňu podania žaloby predstavovala istinu vo výške 20.913,99 Eur

(1.316,39 Eur x 13 + 851,16 Eur + 1.272,42 Eur + 639,61 Eur + 548,30 Eur + 489,43 Eur).

6. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle čl. III. bod 1. Nájomnej zmluvy - kancelária bola výška nájomného
za nebytové priestory stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 1.518,60 Eur ročne. V zmysle čl.
III. bod 2. Nájomnej zmluvy - kancelária bol nájomca povinný nájomné poukazovať (uhrádzať) na účet

prenajímateľa v sume 126,55 Eur mesačne vopred do 20-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu
aktuálnemu. V zmysle čl. III bod 6. Nájomnej zmluvy - kancelária bol nájomca povinný náklady za
energie a služby spojené s užívaním nebytových priestorov povinný platiť mesačne zálohovými platbami
na účet prenajímateľa vopred do 20-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu aktuálnemu vo
výške 39,49 Eur/mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si uvedené záväzky vyplývajúce mu z

Nájomnejzmluvy-kanceláriariadneneplnil,eviduježalobcavočižalovanémuneuspokojenépohľadávky
z titulu neuhradeného nájomného za mesiace 08/2019 - 11/2020, a to konkrétne špecifikované
priloženými faktúrami celkom v sume 2.024,80 Eur, titulom neuhradených zálohových platieb za médiá
aslužbyspojenésužívanímpredmetunájmuzamesiace08/2019-03/2020,05/2020-01/2021,konkrétne
špecifikovaných predloženými faktúrami celkom v sume 671,33 Eur, z titulu neuhradeného nedoplatku

vyplývajúceho z vyúčtovaných skutočných nákladov za energie a služby za rok 2019 v sume 135,56
Eur, tzn. z Nájomnej zmluvy – kancelária pohľadávky v celkovej výške 2.831,69 Eur.
Žalobca tiež eviduje pohľadávky voči žalovanému vyplývajúce z Nájomnej zmluvy - LED obrazovka, a to
pohľadávky z titulu neuhradeného nájomného za mesiace 12/2019 - 11/2020, konkrétne špecifikované
označenými faktúrami celkom vo výške 792,00 Eur, pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu

neuhradených zálohových platieb za médiá a služby spojené s užívaním predmetu nájmu za mesiace
12/2019 - 01/2021 v celkovej výške 420,00 Eur a pohľadávky z titulu neuhradeného nedoplatku
vyplývajúceho z vyúčtovaných skutočných nákladov za energie a služby za rok 2019 a rok 2020,
a to konkrétne: 1. nedoplatok za rok 2020, vyúčtovaný faktúrou č. 1817100024, dátum vystavenia16.02.2021, dátum splatnosti 18.03.2021, suma vo výške 1,61 Eur, 2. nedoplatok za rok 2019,
vyúčtovaný faktúrou č. 1810000095, dátum vystavenia 03.06.2020, dátum splatnosti 03.07.2020, suma
vo výške 61,60 Eur. Celková výška neuhradených pohľadávok žalobcu voči žalovanému súvisiacich s

Nájomnou zmluvou-LED obrazovka predstavuje ku dňu podania žaloby istinu vo výške 1.275,21 Eur.
Žalobca ďalej uviedol, že z Nájomnej zmluvy – reklama, eviduje s poukazom na čl. II. bod 1. Nájomnej
zmluvy - reklama a s poukazom na čl. II. bod 2. Nájomnej zmluvy - reklama nesplnené záväzky z titulu
neuhradeného nájomného za mesiace 01/2019 - 03/2020 v sume 2.060,85 Eur.
S ohľadom na takto špecifikované žalobou uplatnené nároky sa žalobca voči žalovanému domáhal

zaplatenia neuhradených pohľadávok vyplývajúcich z nájomných zmlúv spolu vo výške istiny v sume
27.081,74 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich peňažných záväzkov
vyplývajúcich mu z nájomných zmlúv, žalobca žalobou uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky.

7. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že v

celom rozsahu popiera nároky uplatnené žalobcom a považuje ich za nedôvodné a neuznáva ich čo
do výšky a dôvodov. Uviedol, že žalovaný ako nájomca uzatvoril dňa 01.04.2018 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. 1/2018 s pôvodným majiteľom, a to Mestskou krytou plavárňou (MKP). Zároveň
žalovaný uzavrel aj Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/005 zo dňa 28.08.2014,
podľa ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „Nájomná zmluva - kancelária“). K uvedenej Nájomnej zmluve kancelária bol
dňa 31.05.2016 uzavretý Dodatok č. 1. Dňa 25.08.2017 bol uzavretý Dodatok č. 2 k uvedenej Nájomnej
zmluve kancelária. Ďalší predmet nájmu sa viazal k uzavretiu Nájomnej zmluvy č. 2013/MKP/RE/004 zo
dňa 28.03.2013 (ďalej len ako „Nájomná zmluva - LED obrazovka“). Poslednou uzavretou bola Zmluva o
nájme nebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/006 zo dňa 28.08.2014 (ďalej len ako „Nájomná zmluva-

reklama“).
Žalovaný vo vzťahu k zrušeniu pôvodného prenajímateľa uviedol, že tak ako uvádza žalobca,
dňom 30.06.2021 došlo k zrušeniu rozpočtovej organizácie, a to Mestskej krytej plavárne Košice. K
zrušeniu tejto rozpočtovej organizácie mesta došlo na podklade Uznesenia č. 202 z XVII. Miestneho
zastupiteľstva mestskej časti Košice - Staré Mesto. Žalovaný poukázal na § 61 a § 161 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorých podľa žalovaného, ak v
konaní nie je dostatočne pred začatím konania vo veci samej preukázaná aktívna legitimácia žalobcu,
z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej prekážky konania, je potrebné konanie vo veci samej
zastaviť. Podľa žalovaného žalobca nie je v konaní dostatočne aktívne legitimovaný, a to najmä z
dôvodu, že došlo k zrušeniu už spomenutej rozpočtovej organizácie Mestská krytá plaváreň. Žalovaný

po preštudovaní dôkazov pripojených žalobcom dospel k záveru, že nie je možné ustáliť, že k prechodu
žalobcom uplatňovaných pohľadávok z Mestskej krytej plavárne (zrušená organizácia) na žalobcu dňom
01.07.2021 naozaj došlo. Poukázal na to, že súčasťou Uznesenia č. 202 z XVII nie je žiadna príloha,
obsahujúcasúpispohľadávok,ktorémalinažalobcuprejsť.Podľažalovanéhojepretodôvodnévzmysle
ustanovenia § 62 CSP konanie zastaviť.

Žalovaný vo vzťahu k zálohovým platbám uviedol, že na prenajatých nehnuteľnostiach v zmysle čl. I
bodu 3 písm. a) Nájomnej zmluvy č. 1/2018 bola žalobcom so súhlasom pôvodného majiteľa vykonaná
rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bola uznaná zo strany Mestskej časti Košice - Staré Mesto, resp. Mestskej
krytejplavárne(čl.VII.,bod7Nájomnejzmluvyč.1/2018)nasumu248.177,78EursDPH,t.j.198.542,22
Eur bez DPH, ktorú sa zaviazal vlastník nehnuteľnosti (prenajímateľ) započítavať na nájomnom. V

prípade, že dôjde k ukončeniu nájmu, prenajímateľ je povinný investíciu vrátiť ako refundovateľnú
prenajímateľovi zníženú o započítané nájomné do 30 dní od vystavenej faktúry v zmysle čl. VI. bod 6
Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018. To znamená, že ak žalobca odvodzuje časť svojich
nárokov za nezaplatenie nájomného za mesiace od 01/2020 do 01/2021, tento nárok nemohol ani
vzniknúť, nakoľko zálohové faktúry na nájomnom mali byť priamo započítavané pôvodným vlastníkom

a to zrušenou MKP.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že faktúry neboli žalovanému riadne doručené, to znamená, že nárok
sa ani nemohol stať vymáhateľným. Ak sa predsa žalobca, resp. MKP domnieval, že nájomca skutočne
dlží na zálohových platbách na nájomnom, mal žalovaného vyzvať v zmysle čl. III. bodu 5 na zaplatenie
v 15 dňovej lehote, čo nikdy počas platného právneho vzťahu Mestská krytá plaváreň ako pôvodný

vlastník neurobil. Toto isté potom platí aj o údajných nedoplatkoch za 1, 2, 3, 4 kvartál roku 2019
za energie a služby. Ďalej namietal, že žalovaný sa nemohol kvalifikovane vyjadriť ani k odpočítaniu
preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania skutočných nákladov za energie a služby za rok 2020 vo výške
7.096,20 Eur, a že toto vyúčtovanie nebolo nájomcovi doručené. Žalovaný namietal aj sumu nájomnéhouplatnenú titulom nájomného vzťahu na základe Nájomnej zmluvy č. 2013/MKP/RE/004. Predmetom
tejto nájomnej zmluvy totiž bol prenájom reklamnej plochy. Vzhľadom na to, že prenajímateľ nedodržal
podmienky predmetnej zmluvy a pred prenajatú reklamnú plochu umiestnil iné objekty, bránil tak

využívaniu predmetu nájmu nájomcom. Nárok na zaplatenie sumy 1.275,21 Eur preto podľa žalovaného
ani nevznikol.
Podľa žalovaného, zálohové platby uplatňované v konaní ako nárok žalobcu sú v celom rozsahu
neodôvodnené, a to pre všetky nájomné zmluvy, z ktorých žalobca uplatňuje svoje práva v tomto konaní
nakoľko neodzrkadľujú skutočný stav spotrebovanej energie a služieb. Žalovaný ďalej poukázal na to,

že v súčasnej dobe sa vedie ohľadne práv a povinností vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy č. 1/2018
konanie vedené pod sp. zn.: 32Cb/71/2021 na Okresnom súde Košice I (toho času Mestský súd Košice)
s novým vlastníkom objektu MKP. Uviedol, že celú vzniknutú situáciu sa so žalobcom pokúšal vyriešiť
aj mimosúdne, a to zaslaním návrhu „Generálnej dohody o urovnaní“. Žalobca však na listy žalovaného
zo dňa 02.09.2021 a zo dňa 12.01.2022 aj spolu s návrhom dohody nijako nereagoval.

8. Žalobca v replike vo vzťahu k aktívnej legitimácii pre podanie žaloby uviedol, že zo všetkých
skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.11.2021, ako aj z pripojených
dôkazov, je možné vyvodiť aktívnu legitimáciu Mestskej časti Košice - Staré Mesto ako žalobcu v tomto
spore, a to bez akýchkoľvek pochybností. Dňa 13.12.2012 Uznesením č. 168 Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Košice - Staré Mesto bola MKP zriadená ako rozpočtová organizácia, s účinnosťou od

01.01.2013. Zo Zriaďovacej listiny MKP jednoznačne vyplýva, že sa jedná o „samostatnú rozpočtovú
organizáciu mestskej časti, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet mestskej časti
a jej hospodárenie sa riadi zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v
znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že zriaďovateľom MKP ako rozpočtovej organizácie
bol žalobca: Mestská časť Košice - Staré Mesto. Uznesením č. 202 z XVII. zasadnutia Miestneho

zastupiteľstva mestskej časti Košice - Staré Mesto zo dňa 24.06.2021 bola MKP dňom 30.06.2021
zrušená bez právneho nástupcu s tým, že všetok majetok, práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky
zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú od 01.07.2021 na jej zriaďovateľa - Mestskú časť Košice
- Staré Mesto (žalobcu). Poukázal tiež na dôvodovú správu k návrhu vyššie označeného Uznesenia č.
202, kde je explicitne uvedený odkaz na ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy v platnom znení, preto je možné bezpochyby ustáliť, že všetky práva a
povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie MKP prešli na jej zriaďovateľa - Mestskú časť Košice - Staré
Mesto, tzn. žalobcu. K tvrdeniu žalovaného, že súčasťou vyššie spomínaného uznesenia o zrušení MKP
nebola žiadna príloha tvoriaca súpis pohľadávok je potom potrebné uviesť, že s ohľadom na citované
ustanovenie zákona nebolo potrebné k danému uzneseniu prikladať súpis konkrétnych pohľadávok,

nakoľko z ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že ide o prechod všetkých
práv a povinností, a teda o univerzálnu sukcesiu do práv a povinností predchodcu.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že zálohové faktúry na nájomnom mali byť priamo započítavané
pôvodným vlastníkom v súvislosti s refundovateľnou investíciou žalovaného na predmete nájmu
poukazujúc na čl. VII. bod 7 Nájomnej zmluvy č. 1/2018, v zmysle ktorého je investícia nájomcu na

predmete nájmu refundovateľná a započítateľná na nájomné, žalobca uviedol, že si v súvislosti s touto
nájomnou zmluvou v konaní uplatňuje úhradu mesačných zálohových platieb za médiá a služby spojené
s užívaním predmetu nájmu a nie pohľadávky na nájomnom ako to nesprávne interpretuje žalovaný.
Ustanovenie čl. VII. bod 7 Nájomnej zmluvy č. 1/2018, týkajúce sa refundácie investície sa výslovne týka
iba nájomného, nemožno ho preto vzťahovať aj k mesačným zálohovým platbám.

Žalobca ďalej vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že mu faktúry neboli riadne zasielané uviedol,
že od uzavretia nájomných zmlúv bolo odosielanie a prijímanie faktúr dohodnuté ako elektronické
a žalovaný nikdy proti tomuto spôsobu doručovania nenamietal a takto doručované faktúry akceptoval
a uhrádzal. Poukázal tiež na to, že zmluvné strany v zmluvách nepodmienili úhradu zálohových platieb
doručením faktúry žalovanému a žalovaný je povinný ich uhrádzať v súlade s čl. III. bodom 6 Zmluvy

o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 bez ohľadu na to, či mu bola zo strany prenajímateľa doručená
faktúra.
Tvrdenia žalovaného, ktorými namieta sumu nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy č. 2013/MKP/
RE/004, ktorej predmetom bol prenájom reklamnej plochy, žalobca označil za nepravdivé. Vo vzťahu
k tomu, že mal podľa žalovaného žalobca znemožniť užívanie reklamnej plochy, žalobca uviedol, že jej

užívanie neznemožnil a poukázal na § 675 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak by aj žalovaný
preukázal, že nemohol z dôvodu porušenia povinnosti prenajímateľa užívať predmet nájmu, akékoľvek
s tým spojené peňažné nároky by z dôvodu ich včasného neuplatnenia zanikli s poukazom na § 675
Občianskeho zákonníka.9. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii vzťahujúcej sa k nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu a opätovne poukázal na to, že prílohou Uznesenia č. 202 z XVII nie je žiadna príloha, kde by

bol akýkoľvek súpis pohľadávok, ktoré mali na žalobcu prejsť a poukázal na to, že žalobca nepredložil
dôkaz, ktorým by hodnoverne preukázal, že uvedené pohľadávky MKP evidovala ako nezaplatené. Vo
vzťahu k zálohám v zmysle Nájomnej zmluvy č. 1/2018 uviedol, že tento nárok nemohol vzniknúť pričom
poukázal na dobropis – daňový doklad č. 1819100035 zo dňa 10.6.2021, ktorým bola žalovanému
dobropisovaná suma 7.096,20 Eur ako preplatok na energiách a službách za rok 2020. Žalovaný zotrval

aj na svojich vyjadreniach týkajúcich sa užívania prenajatej reklamnej plochy, v ktorom mal žalobca
brániť sa tým, že pred reklamnú plochu umiestnil iné predmety, preto nárok na zaplatenie 1.275,21 Eur
podľa žalovaného nevznikol.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 14 ods. 3 písm. i) zákona č. 401/1994 Z.
z. o meste Košice, upravujúceho právomoc a pôsobnosť miestneho zastupiteľstva zriaďovať, zrušovať

a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie mestskej časti, podľa § 21 ods. 13 zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platnéhovroku2021,ktorýupravujezánikrozpočtovejorganizácieaprechodprávapovinnostívprípade
zániku rozpočtovej organizácie, ďalej podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov, upravujúceho náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ust. § 588 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) upravujúceho práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, §
673, § 674, § 675 a § 680 OZ, upravujúcich nájomnú zmluvu, § 330 ods. 3, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1
a § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) upravujúcich plnenie viacerých
záväzkov a následky omeškania s plnením peňažného záväzku, a podľa § 1 ods. 1 a § 2 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúceho

sadzbu úrokov z omeškania a výšku paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

11. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že na základe uznesenia
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Staré Mesto zo dňa 24.06.2021 došlo ku dňu 30.6.2021
k zrušeniu rozpočtovej organizácie Mestská krytá plaváreň, bez právneho nástupcu s tým, že všetok

majetok, práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú od
01.07.2021 na jej zriaďovateľa t. j. Mestskú časť Košice - Staré Mesto. Súd prvej inštancie s odkazom
na ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a zákona č. 401/1994 Zb. o meste Košice uzavrel, že zrušením MKP zriaďovateľom, tento
generálnou sukcesiou vstúpil do všetkých práv a povinností MKP ako rozpočtovej organizácie, pričom

vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na
právneho nástupcu sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách vyžaduje
iba pre prípad zániku rozpočtovej organizácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením rozpočtovej
organizácie. Mestská časť Košice - Staré Mesto preto nadobudla všetky práva a povinnosti rozpočtovej
organizácie MKP od jej zriadenia do dátumu zrušenia, t. j. do 30.06.2021.

12.Súdprvejinštancieďalejprávneuzavrel,žedňa04.01.2021bolauzatvorenámedziMestskoučasťou
Košice - Staré Mesto ako predávajúcim a mestom Košice ako kupujúcim Kúpna zmluva, v zmysle ktorej
došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to stavby Mestskej krytej plavárne. Súd prvej
inštancie považoval za nesporné, že k ukončeniu platnosti nájomných zmlúv v zmysle ustanovenia § 680

ods. 3 zo strany žalovaného nedošlo a zároveň nepovažoval za sporné, že sa žalovaný zbavil svojich
dlhov voči skoršiemu vlastníkovi pri zmene vlastníctva k prenajatej nehnuteľnosti podľa ustanovenia §
680 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie mal za to, že k postúpeniu pohľadávok predávajúceho na kupujúceho
týkajúcich sa prenajatých nehnuteľností nedošlo pri aplikácii ustanovenia § 524 OZ, t. j. Mestská časť
Košice - Staré Mesto zostalo veriteľom pohľadávok evidovaných ku dňu prevodu vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti na kupujúceho, a preto súd prvej inštancie považoval za preukázané, že
žalobca je v konaní aktívne legitimovaným.

13. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že medzi rozpočtovou organizáciou MKP a žalovaným
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 dňa 01.04.2018, predmetom ktorej

bol nájom nebytových priestorov za účelom prevádzkovania reštaurácie, Zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. 2014/MKP/NZ/005 zo dňa 28.08.2014, predmetom ktorej bol nájom priestorov za účelom
využitia ako kancelárie, Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2013/MKP/RE/004 zo dňa 28.03.2013
za účelom umiestnenia reklamného zariadenia - veľkoplošnej obrazovky LED a Zmluvy o nájmenebytových priestorov č. 2014/MKP/NZ/006 zo dňa 28.08.2014 za účelom umiestnenia reklamného
zariadenia. V uvedených zmluvách o nájme nebytových priestorov bola zmluvnými stranami dohodnutá
aj výška mesačného nájomného ako aj výška zálohových platieb za energie a služby spojené s nájmom,

pričom ich výšku považoval súd prvej inštancie za nespornú.

14. Vo vzťahu k obrane žalovaného smerujúcej k započítaniu vzájomných pohľadávok, a to nájomného
vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme č. 1/2018 mal súd prvej inštancie za to, že taká obrana neobstojí,
nakoľko je predmetom konania vo vzťahu k uvedenej zmluve nárok na úhradu zálohových platieb za

médiá a služby spojené s nájmom a náklady vyplývajúce z vyúčtovania za dané obdobia, a nie nárok na
úhradu nájomného a zároveň mal za to, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, že ním uvedená forma
zápočtu prebehla, v akej výške a za aké obdobie.

15. Súd prvej inštancie vo vzťahu k argumentácii žalovaného o tom, že časť predmetu nájmu – reklamné
plochy nemohol užívať uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia

a ani to, že by si v súlade s § 674 a § 675 OZ riadne uplatnil nároky vyplývajúce z obmedzeného užívania
predmetu nájomnej zmluvy.

16. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na úhradu 7.096,20 Eur a 224,80 Eur odvolávajúc sa
na obsah dobropisov č. 1819100035 a č. 1814100027, z ktorých podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že

celkové neuhradené preddavky za 4. Q predstavujú -15.796,68 Eur pričom sumy 7.096,20 Eur a 224,80
Eur majú predstavovať preplatky v prospech žalovaného.

17. Vo vzťahu k obrane žalovaného o tom, že zo strany žalobcu neboli faktúry predkladané riadne
súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že žalobca zasielal mesačné faktúry

prostredníctvom e-mailovej komunikácie pričom aj v prípade ak by tak neurobil, povinnosť úhrady
uvedených platieb žalovanému vyplývala priamo z nájomných zmlúv. Súd prvej inštancie napokon
uzavrel, že zo strany žalovaného nebola v konaní preukázaná ani jedna platba týkajúca sa úhrady
žalobcom nárokovaných súm.

18. Súd prvej inštancie preto s výnimkou istiny v sume 7.096,20 Eur a 224,80 Eur a tomu
zodpovedajúcemu príslušenstvu žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti (v časti 7.096,20 Eur a 224,80 Eur
a tomu zodpovedajúcemu príslušenstvu) žalobu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 72,97 % ku 27,03 %, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 45,94 %.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný podal
odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Ako odvolacie dôvody žalovaný označil

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

21.Žalovanývodvolaníuviedol,žesúdprvejinštanciesanedostatočnevysporiadalsnámietkouaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Podľa žalovaného z priložených dôkazov, a to Uznesenia č. 202 Miestneho
zastupiteľstva mestskej časti Košice – Staré Mesto a priloženej dôvodovej správy nijako nevyplýva, že

predmetom prechodu má byť aj pohľadávka uplatňovaná žalobcom v konaní. Znovu poukázal na to, že
súčasťou Uznesenia č. 202 nie je žiadna príloha, kde by bol akýkoľvek súpis pohľadávok, ktoré mali na
žalobcuprejsť.Poukázalnato,žezostranyprávnehopredchodcužalobcunebolažalovanémudoručená
žiadnavýzvanaúhraduzameškanýchplatiebatedaniejemožnéaniustáliť,čivôbeckprechoduúdajnej
pohľadávky na žalobcu prešlo. Podľa žalovaného žalobca ani nepreukázal, že také pohľadávky boli

MKP evidované ako neuhradené. Nakoľko žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia, je podľa žalovaného
v konaní daný neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania a je dôvodné konanie zastaviť.
Žalovaný ďalej uviedol, že vo vzťahu k pohľadávkam zo zmluvy č. 1/2018 už na pojednávaní dňa
28.05.2024 uviedol a zdôraznil, že jediným riadnym účtovným dokladom pre uplatnenie nárokov titulom
nedoplatkov za rok 2019 za média môže byť iba faktúra č. 1815000100 zo dňa 3.6.2020, splatná

03.07.2020. Za rok 2020 poukázal na dobropis č. 1819100035 na sumu 7.096,20 Eur v prospech
žalobcu. Podľa žalovaného z údajov v tejto vyúčtovacej faktúre má vyplývať, že žalobcovi za rok 2019
vznikol nárok titulom médií maximálne v sume 489,43 Eur. Čo sa týka nedoplatkov za rok 2020 podľa
žalovaného treba dospieť k záveru, že žalovaný mal v roku 2020 uhradiť titulom preddavkov sumu15.796,68 Eur. S ohľadom na dobropis č. 1819100035 mal potom žalovaný voči žalobcovi nárok za rok
2020 v sume 7.096,20 Eur.
K pohľadávkam zo zmluvy č. 2014/MKP/NZ/2005 mal žalovaný za to, že jediným podkladom pre

uplatnenie nárokov môže byť iba faktúra č. 1818000097 a vyúčtovacia faktúra za rok 2020 č.
1814100027 na dobropisovanú sumu v prospech žalobcu v sume 224,80 Eur. Podľa žalovaného tak
žalobcovi vznikol nárok titulom médií za rok 2019 v sume maximálne 135,56 Eur. Pri zohľadnení
dobropisu má za rok 2020 žalovaný voči žalobcovi titulom médií nárok v sume 224,80 Eur.
Vo vzťahu k pohľadávkam zo zmluvy č. 2013/MKP/RE/004 má žalovaný za to, že jediným riadnym

účtovným dokladom pre uplatnenie nárokov titulom nedoplatkov za médiá môže byť iba faktúra č.
1810000095 a žalobcovi za rok 2019 mohol titulom médií vzniknúť nárok maximálne v sume 61,60 Eur
a za rok 2020 v sume 1,61 Eur.
Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

22. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, súd
prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie a vec správne právne posúdil
a rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil, preto žalobca žiada jeho potvrdenie.
Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca zopakoval
argumentáciu obsiahnutú v jeho skorších vyjadreniach a trval na tom, že majetok, práva a povinnosti,

pohľadávky a záväzky zrušenej rozpočtovej organizácie MKP prešli od 01.07.2021 na jej zriaďovateľa
– žalobcu.
Vo vzťahu k zálohovým platbám a dobropisom žalobca uviedol, že žalovaný účelovo v rozpore so
skutočným stavom prispôsobuje predložené dôkazy týkajúce sa zálohových a vyúčtovacích faktúr
tak, ako to vyhovuje jeho potrebám, avšak v priebehu konania ani súdu ani žalobcovi nepredložil

jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že ktorúkoľvek zo žalobcom uplatnených pohľadávok zaplatil.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že záväzok žalovaného uhrádzať zálohové platby bol
riadnym a samostatne žalovateľným zmluvným záväzkom žalovaného dohodnutým v príslušnej zmluve.
Interpretácia výšky pohľadávok, ktorou argumentuje žalovaný vedie podľa žalobcu k absurdným
záverom a odporuje pravidlám logického myslenia a zmluvným záväzkom žalovaného, ako aj účtovnej

evidencii MKP.

23. V ďalších vyjadreniach žalovaný zotrval na predchádzajúcej argumentácii.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v

zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania,
pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného voči výrokom I. a III. nie je dôvodné a odvolanie žalovaného smerujúce proti
výroku II. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

27. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

28. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Citované ustanovenie určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo
podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane sporu, a to tej, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný (§ 60 CSP). Žalovaný podal odvolanie
protirozsudkusúduprvejinštancievcelomrozsahu,tzn.ajvočivýrokuII.napadnutéhorozsudku,ktorým
súd žalobu v časti zamietol, čím rozhodol v prospech žalovaného. S ohľadom na citované zákonné

ustanovenia žalovaný nebol oprávnenou osobou pre podanie odvolania proti výroku II. napadnutého
rozsudku. Preto odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku
II. napadnutého rozsudku odmietol.29. Podľa obsahu odvolania žalovaný podanie odvolania odôvodil odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť
konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
prejednávaný spor.

32. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej

inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania
vyplynuliajehozáveryniesúlogickyvzájomnerozpornésvykonanýmdokazovaním.Súdprvejinštancie
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa
zásad uvedených v § 191 CSP. Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

33. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími
súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Odvolací súd si osvojil

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

34. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie
dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné
vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu,
ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú
dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.35. Podstata obrany žalovaného v konaní spočíva v námietke aktívnej legitimácie žalobcu pre
podanie žaloby. Žalovaný tvrdí, že vzhľadom na absenciu akejkoľvek prílohy, obsahujúcej zoznam
pohľadávok MKP k uzneseniu Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice – Staré Mesto zo dňa

24.06.2021, ktorým bola MKP ako rozpočtová organizácia zrušená bez právneho nástupcu, nemohlo
dôjsť k prechodu týchto pohľadávok na žalobcu.

36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že sa pri zániku

MKP ako rozpočtovej organizácie jedná o generálnu sukcesiu do práv a povinností, v dôsledku ktorej
zriaďovateľ rozpočtovej organizácie, t.j. Mestská časť Košice – Staré Mesto nadobudol všetky práva
a povinnosti, tzn. aj pohľadávky uplatňované v tomto konaní, pôvodne patriace MKP ako rozpočtovej
organizácii.

37. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, sa vecné
a finančné vymedzenie prevádzaného majetku pri zániku rozpočtovej organizácie vyžaduje iba v prípade
jej zániku rozdelením, zlúčením alebo splynutím. Pri jej zániku bez právneho nástupcu sa také
vymedzenie nevyžaduje, keďže zriaďovateľ v zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj bez ohľadu
na možnú existenciu takého vymedzenia vstupuje do všetkých práv a povinností zanikajúcej rozpočtovej

organizácie.

38. Žalobca preto v konaní je aktívne legitimovaný pre podanie žaloby a obrana žalovaného je v tomto
smere nedôvodná.

39. Podstata argumentácie žalovaného sa ďalej týka samotnej výšky uplatňovaných nárokov, kde
podľa žalovaného podkladom pre uplatňovanie napadnutým rozsudkom priznaných nárokov nemôžu
byť zálohové faktúry, ale iba vyúčtovacie faktúry, ktoré podľa toho, ako ich interpretuje žalovaný

v podstatnom rozsahu menia výšku uplatňovaných nárokov.

40. Odvolací súd vo vzťahu k tejto argumentácii osobitne zdôrazňuje, že podkladom pre uplatňovanie
žalovaných nárokov sú samotné nájomné zmluvy uzatvorené medzi MKP a žalovaným, v zmysle

ktorých bol žalovaný povinný okrem nájomného uhrádzať aj zálohové platby médií. Tieto zálohové
platby predstavujú samostatný žalovateľný nárok vyplývajúci priamo z uzatvorených zmlúv, preto nie je
dôvodná obrana žalovaného o tom, že by podkladom ich uplatnenia mali byť len vyúčtovacie faktúry.

41. Odvolací súd zároveň z obsahu spisu zistil, že okrem tejto obrany žalovaný v konaní ani netvrdil
a ani nepreukázal, že by zálohové platby, ktoré bol v zmysle zmluvných dojednaní povinný mesačne
uhrádzať, platil alebo že by jeho záväzok ich platiť inak zanikol.

42.Zozistenéhoskutkovéhostavusúdomprvejinštancieajemuzodpovedajúcehoobsahuspisuvyplýva
jednoznačný záver o tom, že zálohové platby, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť v zmysle uzatvorených
zmlúv žalovaný neuhradil. Ak žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca nepreukázal, že by MKP
evidovalo pohľadávky ako neuhradené, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle negatívnej dôkaznej
teórie nebolo povinnosťou žalobcu dokazovať, že žalovaný platby neuhradil. Naopak, žalovaný ak chcel

v procesnej obrane uspieť mal preukazovať (napr. potvrdením výpisu z účtu), že zálohové platby uhradil.

43. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.
februára 2010, sp. zn. 4Cdo 13/2009, v zmysle ktorého „bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje

aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnuneexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval,
že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.“

44. Je v tomto smere absurdná argumentácia žalovaného, ktorého interpretácia predložených účtovných
dokladov by viedla k záveru, že síce nemá povinnosť uhradiť mesačné zálohové platby, ale má nárok
na započítanie preplatkov, vzniknutých po zohľadnení reálne spotrebovaných médií alebo že nemá
povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby, ale iba povinnosť uhradiť nedoplatky vzniknuté po

zohľadnení skutočne spotrebovaných médií.

45. Vo vzťahu k dobropisom v prospech žalovaného v sume 7.096,20 Eur a 224,80 Eur odvolací súd
obranu žalovaného taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú, a to predovšetkým s poukazom na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie tieto sumy v prospech žalovaného

pri rozhodovaní zohľadnil a v tejto časti a v časti tomu zodpovedajúcim úrokom z omeškania žalobu
zamietol.

46. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania.

47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

48. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).