Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123381387
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123381387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Marek Benko s.r.o., so sídlom Lietavská Svinná 389, 013 11 Lietavská Svinná-Babkov,
IČO: 47 846 828, zastúpeného AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 859 711, proti žalovanému Obec Ďurčiná, so sídlom Ďurčiná 77, 015 01 Ďurčiná, IČO: 00 632 732,
zastúpenému advokátom Mgr. Michalom Grošaftom, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie
38.345,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
38Cb/167/2023-381 zo dňa 22. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/167/2023-381 zo dňa 22. novembra 2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
38.345,66 Eur s úrokom z omeškania 13,25 % ročne z tejto sumy od 13.08.2023 do zaplatenia a náklady
spojenésuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-Eur.VýrokomII.rozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal,
abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťmusumu38.345,66Eurspríslušenstvom.Naodôvodnenie
uplatneného nároku uviedol, že dňa 17.05.2022 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ
uzatvorili Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dielo Prestavba s dostavbou - Materská škola Ďurčiná
za celkovú dojednanú cenu diela 311.990,88 eur. Počas vykonávania diela žalovaný od žalobcu
žiadal vykonanie aj ďalších prác a výkonov, ktoré žalobca riadne vykonal a žalovaný ich prevzal. Na
základe uvedeného žalobca vystavil faktúru č. 2022054, splatnú 21.02.2023 na sumu 118.370,77 Eur,

č. 2022036, splatnú 02.12.2022 na sumu 42.405,85 Eur, č. 2022037, splatnú 04.12.2022 na sumu
71.154,28 Eur a č. 2023014, splatnú 01.08.2023 na sumu 84.068,56 Eur, ktoré boli žalovaným riadne
a včas zaplatené. Žalobca ďalej vystavil faktúru č. 2023016 splatnú 12.08.2023 na sumu 41.774,35
Eur, ktorá bola žalovaným zaplatená len čiastočne v sume 3.428,69 Eur. Zostatok fakturovanej sumy vo
výške 38.345,66 Eur žalobca uplatňuje v prejednávanej veci.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 17Up/13462023

z 08. septembra 2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, v nadväznosti na čo žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že žalobcovi neuhradil tvrdenú časť faktúry č.
2023016zdôvodu,žezostranyžalovanéhodošlokvykonaniujednostrannéhozápočtunanárokžalobcu
z predmetnej faktúry, o čom bol žalobca písomne upovedomený listom z 10.08.2023, v ktorom boli

riadne označené nároky žalovaného. Tento list bol zaslaný žalobcovi poštou aj elektronicky. Vzhľadom
na uvedené žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení z 21.11.2023 k odporu žalovaného poprel, že by záväzok žalovaného
zanikol zápočtom z 10.08.2023. Uviedol, že cenu diela dohodnutú v Zmluve o dielo žalovaný v celom

rozsahu zaplatil. Faktúra č. 2023016 na sumu 41.774,35 Eur sa týka naviac prác, ktoré žalobca
vykonal na žiadosť žalovaného. Zoznam prác je prílohou faktúry. Dielo podľa Zmluvy o dielo žalovaný
prevzal a protokol podpísal 27.04.2023. Listom z 10.07.2023 označeným ako „Stanovisko“ žalovaný
oznámil žalobcovi, že voči nemu eviduje pohľadávky vo výške 7.400,- Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, 25.821,72 Eur z titulu zmluvnej pokuty a titulom zľavy z ceny diela a nároku na náhradu
škody v nešpecifikovanej výške. Žalobca reagoval listom zo dňa 17.07.2023, v ktorom nakoľko suma

bezdôvodného obohatenia nebola špecifikovaná, sa k tejto bližšie nevyjadroval a zároveň uviedol, že na
stavbe boli počas vykonávania diela prítomné aj tretie osoby, dodávatelia žalovaného. Nárok na zmluvnú
pokutu z dôvodu omeškania so zhotovením diela odmietol, nakoľko k omeškaniu so zhotovením diela
nedošlo z dôvodu na jeho strane. V písomnom vyjadrení ďalej popísal dôvody, pre ktoré k odovzdaniu
diela došlo až 27.04.2023. Ďalej žalobca poukázal na postupy v Zmluve o dielo ohľadne uplatňovania

vzájomných nárokov. Uviedol, že žalovaný listom z 21.7.2023 označeným ako „Vyjadrenie k listu zo
dňa 17.07.2023“ oznámil žalobcovi svoje stanovisko a zotrval na oprávnenosti svojich pohľadávok.
Následne listom z 10.08.2023 označeným ako „Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok“,
ktorého prílohou bola aj listina z 21.07.2023 s prílohou označenou ako „PRÍLOHA“, započítal svoje
domnelé pohľadávky s pohľadávkou žalobcu a zostatok pohľadávky žalobcu vo výške 3.428,69 Eur

uhradil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pohľadávku žalobcu nepopiera. Žalobca popiera existenciu
pohľadávky žalovaného, ktorú použil žalovaný na započítanie. Zápočet žalovaného z 10.08.2023
považuje žalobca za neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný započítava neexistujúcu pohľadávku.
Z podania žalovaného majú vyplývať všetky tvrdenia, ktoré nemožno nahradiť odkazom na prílohy.
Žalovaný existenciu pohľadávky voči žalobcovi, ktorú použil na vykonanie zápočtu, nepreukázal. K

tvrdenej pohľadávke žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 7.400,- Eur žalobca
uviedol,žetátojepreukazovanávýlučnetvrdenímžalovaného.Žalovanýpritomnesiedôkaznébremeno.
Nie je zrejmé, ako žalovaný k tejto sume dospel a čím preukazuje jej správnosť. Nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 25.125,66 Eur žalobca poprel, vo väzbe na čo popísal priebeh vykonávania diela na
základe Zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o sumu 5.820,- Eur, ktorú žalovaný uplatnil z titulu zľavy z ceny diela

a náhrady škody, tak táto je rovnako preukazovaná výlučne tvrdením žalovaného, ktorý nesie dôkazné
bremeno. Žalovaný nepreukázal existenciu kompenzovanej pohľadávky. Bezdôvodné obohatenie vo
výške 7.400,- Eur a zľava z ceny diela a náhrada škody vo výške 5.820,- eur sú založené výlučne na
tvrdeniach žalovaného bez dôkazov. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tak k omeškaniu s vykonaním diela
došlo z dôvodu na strane žalovaného vzhľadom na vady projektovej dokumentácie.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.03.2024 vo vzťahu k pohľadávke titulom bezdôvodného obohatenia
poukázal na Článok 8 bod 27 Zmluvy o dielo, z obsahu ktorého vyplýva, že dodávky médií na stavbu
mali byť zabezpečené zo strany zhotoviteľa a na jeho náklady, ako aj poplatky za spotrebu médií mali
byť hradené jeho osobou a to až do momentu úplného dokončenia diela. Počas realizácie diela žalobca

ako zhotoviteľ využíval odber médií z prípojných bodov objednávateľa, v dôsledku čoho vznikol na
strane objednávateľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči zhotoviteľovi. Žalovaný priložil
vyúčtovacie faktúry dodávateľov médií, stavy meračov v čase začatia realizácie diela a v čase ukončenia
realizácie prác na diele spolu s jednotkovými cenami, ktoré boli žalovaným fakturované. Celková suma
poplatkov je 9.817,- Eur za dodávku plynu, elektrickej energie, pričom žalovaný si uplatňuje nárok

len čiastočne. Suma za vodné a stočné je označená v prílohe vyúčtovanie energií. Pre dôvodnosť
existencie nároku žalovaného postačuje preukázanie sumy, ktorú musel zaplatiť za žalobcu titulom
dodávky, resp. spotreby médií, nakoľko táto mala byť v zmysle Zmluvy o dielo hradená žalobcom.
Ako dôkaz žalovaný označil faktúry dodávateľov médií a fotodokumentáciu meračov. Vo vzťahu k
pohľadávke titulom zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že dôvodom neodovzdania diela v lehote boli

dôvody v pomalom postupe prác, kedy zhotoviteľ dohodnutý termín odovzdania diela nestihol. Poukázal
na nekonanie zhotoviteľa v zmysle zápisov z kontrolných dní, kedy úmyselným neakceptovaním
dohodnutých postupov vlastným pričinením bránil v technologicky správnom postupe stavby, čo malo za
následok omeškanie s dodaním diela. Ako dôkaz žalovaný označil zápisy z kontrolných dní. Poukázalďalej na to, že počas realizácie diela došlo zo strany objednávateľa k doplneniu, resp. zmene projektovej
dokumentácie, čo však bolo vyvolané výlučne konaním zhotoviteľa. Nikdy nedošlo k dohode o zmene
termínu ukončenia diela. Žalovaný počíta zmluvnú pokutu za omeškanie s dodávkou diela od 16.11.2022

do momentu jeho odovzdania, t.j. za 161 dní. Ďalej sa žalovaný vyjadril k priebehu prác na diele.
Žalovaný bol pripravený dielo prevziať už dňa 20.04.2023 potom, ako došlo k jeho riadnemu dokončeniu
aj keď s vadami, ktoré si žalovaný u žalobcu uplatňuje od momentu prevzatia diela, nárok z ktorých
však nie je predmetom tohto konania. Žalovaný však v daný deň dielo neprevzal, nakoľko žalobca mu
odmietol pri prevzatí odovzdať dokumentáciu súvisiacu s dielom. Vo vzťahu k primeranej zľave z ceny

diela a náhrade škody žalovaný uviedol, že listom z 12.06.2023 si u žalobcu uplatnil nárok z vád diela
v dôsledku zatekania dažďovej vody cez strechu objektu materskej školy, a to vo forme odstránenia
vady v lehote do 23.06.2023. Žalobca vadu v určenej lehote neodstránil, preto žalovaný zmenil nárok
titulom vadného plnenia na poskytnutie primeranej zľavy z ceny diela vo výške nákladov vynaložených
žalovaným na odstránenie predmetnej vady prostredníctvom tretej osoby, ktoré predstavujú 5.820,- Eur.
Ako dôkaz označil faktúru spoločnosti JAPA STAV, s. r. o. a výsluch poverenej osoby FATRA IZOLFA,

a.s. Pokiaľ by žalobca namietal výšku uplatnenej zľavy a súd by ju určil v sume nižšej ako 5.820,- Eur,
tak rozdiel si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje titulom náhrady škody. Vadným konaním žalobcu došlo k
vznikuvadynadiele,ktorúbolžalobcapovinnýodstrániť,čoneurobil,čímzapríčinilnastranežalovaného
vznik skutočnej škody.

7. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na skutočnostiach
uvedených v žalobe a písomných vyjadreniach žalobcu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.11.2024 zotrval na procesnej obrane
žalovaného uvádzanej v jeho písomných podaniach. Nevedel sa vyjadriť, kedy bol zápočet z 10.08.2023

doručený žalobcovi. Mal len vedomosť, že bol doručovaný viacerými spôsobmi. Na otázku súdu,
kedy žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia vo výške
7.400,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 25.125,66 Eur a nároku z vád diela vo výške 5.820,- Eur
uviedol, že to bolo formou oznámenia o zápočte listom z 21.07.2023, prílohou ktorého boli aj dôkazy
preukazujúce pohľadávky žalovaného a špecifikácia omeškania žalobcu s dokončením diela s tým,

že dátumy doručenia musí preveriť. Listom z 21.07.2023 žalovaný reagoval na list žalobcu zo dňa
17.07.2023,vktorommužalobcaoznámil,ženárokyneuznáva.Uvedenéznamená,žeuplatnenénároky
boli oznámené už pred 17.07.2023 a list z 21.07.2023 bol reakciou na predchádzajúcu komunikáciu,
nevedel sa však vyjadriť, na ktorú poštu žalovaného žalobca reagoval.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
ceny zmluvného plnenia vo výške 38.345,66 Eur s príslušenstvom vyúčtovaného žalobcom žalovanému
faktúrou č. 2023016, splatnou 12.08.2023 vo výške 41.774,35 Eur. Výška fakturovanej sumy ani
splatnosť žalobcom vystavenej faktúry neboli v konaní sporné. Rovnako nebolo sporné, že z faktúry
č. 2023016 žalovaný uhradil len časť vo výške 3.428,69 Eur. V konaní nebol sporný žalobcom tvrdený

skutkový stav, že medzi stranami došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu uzavretím
Zmluvy o dielo dňa 17.05.2022 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom.
Záväzkovo-právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou súd vzhľadom na postavenie
žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov vyhodnotil
ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako

zmluvu o dielo uzatvorenú podľa ustanovenia § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka.

10. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci, ktorý tvrdil zánik
pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 2023016, splatnej 12.08.2023 v sume 38.345,66 Eur
jednostranným zápočtom žalovaného z 10.08.2023, súd konštatoval nespornosť v konaní uplatnenej

pohľadávky žalobcu. Súd uviedol, že súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaného
vo väzbe na obsah jeho procesnej obrany bolo tvrdiť a preukázať existenciu platného právneho
úkonu jednostranného započítania a zároveň existenciu kompenzabilných pohľadávok, ktoré mali byť
predmetom jednostranného zápočtu zo strany žalovaného. Uvedené skutočnosti boli v konaní sporné,
nakoľko žalobca popieral tak platnosť právneho úkonu jednostranného započítania, ako aj existenciu

tvrdených kompenzabilných pohľadávok žalovaného.

11. Súd poukázal na to, že k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného podľa obsahu
procesnej obrany žalovaného malo dôjsť jednostranným právnym úkonom započítania, ktorý mal učiniťžalovaný Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 (č.l. 51 spisu). V konaní
nebolo sporné, že zápočet pohľadávok zo strany žalovaného bol učinený oznámením o jednostrannom
započítaní pohľadávok z 10.08.2023 a rovnako nebolo sporné, že tento prejav vôle žalovaného sa dostal

do dispozičnej sféry žalobcu. Žalovaný však neidentifikoval presne moment, resp. deň jeho doručenia
žalobcovi, čo by bolo nevyhnutným predpokladom pre posúdenie zo strany súdu, kedy mali nastať
účinky tohto jednostranného právneho úkonu žalovaného. K uvedenej skutočnosti sa nevedel vyjadriť
ani právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.11.2024.

12. Súd konštatoval, že jednostranné započítanie pohľadávok ako jednostranný adresovaný právny
úkon musí spĺňať všeobecné požiadavky pre platnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 37
Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým pokiaľ ide o určitosť jeho obsahu. Hoci ustanovenie § 580
a nasl. Občianskeho zákonníka ani ustanovenie § 358 a nasl. Obchodného zákonníka nevyžadujú
pre jednostranné započítanie pohľadávok obligatórne písomnú formu, v prípade, že subjekt urobí
jednostranný úkon započítania písomnou formou, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, z obsahu

písomného právneho úkonu musí vyplývať jednoznačné a nezameniteľné identifikovanie pohľadávok,
ktoré majú byť predmetom zápočtu. Nie je pritom vylúčené, aby identifikácia pohľadávok bola vykonaná
aj sprostredkovane odkazom na listinu obsahujúcu popis pohľadávky. Zároveň predmetom zápočtu
môžu byť len vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. vzájomné pohľadávky rovnakého
druhu, ktoré sú platné, splatné a zároveň nie sú zákonom zo započítania vylúčené. Určitosť prejavu

vôle smerujúceho k započítaniu vyžaduje, aby z tohto prejavu vôle vyplývalo, akej pohľadávky sa
jednostranný zápočet týka, v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa
smeruje. Zo započítania jednostranným právnym úkonom tak Občiansky zákonník v ustanovení § 581,
akoajObchodnýzákonníkvustanovení§359okremvýnimiekstanovenýchzákonomvylučujúnesplatnú
pohľadávku. Úkon smerujúci k započítaniu, t.j. kompenzačný prejav možno účinne urobiť zásadne len

vtedy, ak je pohľadávka osoby, ktorá taký úkon robí v dobe, kedy kompenzačný prejav dôjde adresátovi,
už splatná. Kompenzačný prejav urobený veriteľom s pohľadávkou, ktorá v dobe, kedy kompenzačný
prejav dôjde k adresátovi, nie je ešte splatná, nemá čo do započítania žiadne účinky a tieto účinky
nenadobúda ani k okamihu, kedy sa taká pohľadávka (v budúcnosti) stane splatnou (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.01.2006, sp.zn. 29Obo/204/2003). Občiansky zákonník, ako ani

Obchodný zákonník nepripúšťajú jednostranný zápočet vlastnej nesplatnej pohľadávky proti pohľadávke
či to už splatnej alebo nesplatnej.

13. Súd posudzoval platnosť Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023
uviedol, že Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 identifikuje pohľadávku

žalovaného, ktorú uplatňuje na započítanie voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 2023016 v sume
38.345,66 Eur ako „súčet čiastkových pohľadávok titulom listu zo dňa 21.07.2023 - spotreba elektrickej
energie, plynu, oprava strešnej krytiny, pokuta z omeškania, tak ako je uvedené v obsahu prílohy“. Túto
časť obsahu Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 identifikujúcu tvrdenú
kompenzabilnú pohľadávku/pohľadávky žalovaného nepovažoval súd samu o sebe za dostatočne určitú

z hľadiska identifikácie tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky žalovaného. Zároveň však súd nevylúčil,
že na započítanie uplatnená pohľadávka môže byť identifikovaná aj odkazom na inú listinu. V tomto
prípade má ísť podľa obsahu Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 o list
zo dňa 21.07.2023, ktorým žalovaný upovedomil žalobcu o existencii pohľadávok, ktoré voči nemu
eviduje s tým, že kópiu predmetnej listiny prikladá ako prílohu oznámenia o jednostrannom započítaní

pohľadávok. V konaní nebolo sporné, že ide o listinu označenú ako „Vec: Vyjadrenie k listu zo dňa
17.07.2023“ datovanú 21.07.2023, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 52 a nasl. spisu.
Zohľadňujúc obsah Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 - č.l. 51 spisu v
spojení s obsahom listu žalovaného z 21.07.2023 - č.l. 52 spisu, vrátane jeho prílohy - č.l. 54 spisu súd
konštatoval, že v časti tvrdeného nároku na zľavu z ceny diela vo výške 5.820,- Eur nie je pohľadávka

žalovaného v tvrdenom kompenzačnom prejave ani jeho prílohách vôbec identifikovaná. Z Oznámenia
o jednostrannom započítaní pohľadávok, ako ani z jeho prílohy označenej ako „Vec: Vyjadrenie k listu
zo dňa 17.07.2023“ z 21.07.2023, vrátane jeho prílohy vôbec nevyplýva výška tvrdenej kompenzabilnej
pohľadávky titulom nároku na zľavu z ceny diela a nároku na náhradu škody vo výške 5.820,- Eur. V
tejto časti tak prejav vôle žalovaného smerujúci k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného

považoval súd za neurčitý, a teda s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
neplatný. Prípadné ďalšie odkazy na skoršiu komunikáciu medzi stranami ohľadne uplatneného nároku
z vád diela z dôvodu zatekania dažďovej vody na streche objektu materskej školy nepovažoval súd
v tomto smere za relevantné (list žalovaného z 12.06.2023, resp. stanovisko z 10.07.2023), nakoľkotieto jednak neboli prílohou Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 a zároveň
tvrdená výška kompenzabilnej pohľadávky vo výške 5.820,- Eur z tejto komunikácie ani nemohla
vyplývať, nakoľko žalovaný výšku tohto nároku identifikoval až s odkazom na faktúru spoločnosti JAPA

STAV, s. r. o. č. 14/2023 (č.l. 307 spisu) vystavenú dňa 30.09.2023 za práce vykonané na oprave
strechy na budove Materskej školy Ďurčiná s dátumom dodania prác a služieb 29.09.2023. V čase
realizácie jednostranného zápočtu 10.08.2023 tak žalovaný výšku ním uplatneného nároku na zľavu z
ceny diela/náhradu škody nepoznal, nemohol ho tvrdeným spôsobom identifikovať, ani pred realizáciou
jednostranného zápočtu vyzvať žalobcu na jeho úhradu. Zároveň v tejto súvislosti súd dodal, že výška

nároku na primeranú zľavu z ceny diela sa určuje nie ako výška nákladov vynaložených žalovaným na
odstránenie tvrdenej vady prostredníctvom tretej osoby, ale postupom podľa ustanovenia § 439 ods.
1 Obchodného zákonníka. Z hľadiska naplnenia hmotno-právnej dispozície tejto právnej normy tak zo
strany žalovaného vo vzťahu k tvrdenej kompenzabilnej pohľadávke titulom nároku na primeranú zľavu
z ceny diela neboli ani uvedené relevantné skutkové tvrdenia. Výšku nároku na zľavu z ceny diela
stotožňoval žalovaný s výškou nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie tvrdenej vady diela, avšak táto

výška bola ustálená až v čase po realizácii jednostranného zápočtu a oznámenie o jednostrannom
zápočte z 10.08.2023 túto časť tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky žalovaného vôbec neidentifikovalo.
V uvedenej časti tak súd považoval jednostranný zápočet za neurčitý, teda pre rozpor s ustanovením
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné,
aby v konaní bolo na návrh žalovaného vykonávané ďalšie dokazovanie k dôvodnosti tvrdeného nároku

žalovaného na zľavu z ceny diela, resp. náhradu škody.

14. Súd ďalej uviedol, že obsahom kompenzačného prejavu žalovaného mala byť pohľadávka titulom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.400,- Eur a nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty za omeškanie s dodávkou diela od 16.11.2022 do momentu jeho odovzdania, t.j. za 161

dní s odkazom na Článok 17 Zmluvy o dielo vo výške 25.125,66 Eur. Vo vzťahu k týmto dvom
tvrdeným pohľadávkam žalovaného súd konštatoval určitosť prejavu vôle žalovaného v Oznámení o
jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 s odkazom na list z 21.07.2023 označený ako „Vec:
Vyjadrenieklistuzodňa17.07.2023“spolusjehoPrílohou,vktorejsúidentifikovanénákladynaspotrebu
elektrickej energie, plynu a vody za konkrétne obdobie v konkrétnej výške, ako aj zmluvná pokuta za

omeškanie s odovzdaním diela za 161 dní od 16.11.2022 do 27.04.2022 v sume 25.125,66 Eur.

15. Súd ďalej posudzoval, či z hľadiska dikcie ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka išlo o
pohľadávky žalovaného spôsobilé na započítanie, konkrétne o pohľadávky splatné. Ustanovenie § 359
Obchodného zákonníka vylučuje započítanie vlastnej nesplatnej pohľadávky, pričom v prejednávanej

veci nešlo o prípad žiadnej zo zákonných výnimiek z tohto pravidla v zmysle ustanovenia § 359 a
§ 360 Obchodného zákonníka. Pre posúdenie spôsobilosti tvrdených kompenzabilných pohľadávok
žalovaného na ich započítanie voči pohľadávke žalobcu titulom faktúry č. 2023016 bola relevantná
otázka ich splatnosti v čase uskutočnenia právneho úkonu započítania zo strany žalovaného, resp. v
čase, kedy sa tento úkon dostal do dispozičnej sféry žalobcu. Konkrétny dátum, kedy Oznámenie o

jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 bolo doručené do dispozičnej sféry žalobcu, nebol
zo strany žalovaného v skutkovej rovine identifikovaný, pričom vychádzajúc z informácie o prijatí správy
na ÚPVS predloženej žalovaným v prílohe odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 55 spisu) možno podľa
názoru súdu ustáliť deň doručenia 10.08.2023 elektronickou správou. Zo strany žalovaného však v
konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by k uvedenému momentu tvrdené pohľadávky žalovaného

titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty boli
splatné.

16. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.400,- Eur titulom kompenzácie
nákladov na energie, súd uviedol, že Zmluva o dielo uzavretá medzi stranami v Článku 8 ods. 27

uvádza, že „zhotoviteľ si na svoje náklady zabezpečí dodávky elektriny, vody a ďalších médií na
stavenisko a pracovisko po celý čas realizovania diela, vrátane meračov a rozvodov. Systém rozvodov
a všetky použité zariadenia budú v súlade s príslušnými normami. Zhotoviteľ bude hradiť poplatky
za elektrinu, za vodné a stočné až do úplného dokončenia diela, vrátane prípadných poplatkov za
ich pripojenie“. S odkazom na citované dojednanie v Zmluve o dielo žalovaný poukazoval na to, že

počas realizácie diela žalobca ako zhotoviteľ využíval odber médií z prípojných bodov objednávateľa,
v dôsledku čoho vznikol na strane objednávateľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
zhotoviteľovi. Priložil vyúčtovacie faktúry dodávateľov médií, stavy meračov v čase začatia realizácie
diela a v čase ukončenia realizácie prác na diele spolu s jednotkovými cenami, ktoré boli žalovanémufakturované, pričom uviedol, že celková suma poplatkov je 9.817,- Eur za dodávku plynu, elektrickej
energie, z čoho si uplatňuje žalovaný nárok len čiastočne a suma za vodné a stočné je označená v
prílohe vyúčtovanie energií. V skutkovej rovine však žalovaný neobjasnil, akým spôsobom tento nárok

vyčíslil, akým spôsobom identifikoval skutočnú spotrebu energií zo strany žalobcu na predmetnom
stavenisku, pričom pokiaľ v tejto súvislosti navrhoval výsluch svedkyne, ktorá by mala presne vedieť
špecifikovať, akým spôsobom boli tieto nároky uplatnené a vypočítané, tak uvedené skutočnosti mali
byť už súčasťou skutkových tvrdení žalovaného, a teda boli súčasťou jeho povinnosti tvrdenia a až
v prípade, že by náležite žalovaný tvrdil relevantné skutočnosti, tak v prípade ich spornosti by bol

dôvod vykonať dokazovanie na ich preukázanie. Bez ohľadu na uvedené však súd konštatoval, že v
prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo väzbe aj na obsah Zmluvy o dielo uzavretej
medzi stranami ide o prípad podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy čas plnenia
nie je v zmluve určený, a tak veriteľ je oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal. Predpokladom splatnosti pohľadávky žalovaného titulom nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia v čase uskutočnenia, resp. účinnosti jeho kompenzačného prejavu tak bola predchádzajúca
výzva adresovaná žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania však súd konštatoval, že jednoznačný prejav vôle žalovaného, ktorým by vyzýval žalobcu
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 7.400,- Eur, nebol v konaní tvrdený ani preukázaný.
Sám právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.11.2024 uviedol na otázku súdu,

že žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia vo výške
7.400,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 25.125,66 Eur a nároku z vád diela vo výške 5.820,- Eur formou
Oznámenia o zápočte, čo však vylučuje, aby pohľadávky titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ako aj titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty boli v čase uskutočnenia tohto prejavu
vôle žalovaného splatné.

17. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a jeho splatnosti (času plnenia) vo všeobecnosti
platí v prípade absencie iného dojednania to isté, ako bolo uvedené vo vzťahu k nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia s odkazom na ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi stranami vyplýva dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z ceny za dielo

za každý kalendárny deň omeškania so zhotovením diela oproti lehote na zhotovenie diela (Článok
17 ods. 1). V nadväznosti aj na ďalšie dojednania o zmluvnej pokute v Článku 17 ods. 4 Zmluvy o
dielo zmluvné strany následne v Článku 17 ods. 5 Zmluvy o dielo dojednali, že zmluvná pokuta je
splatná v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia oznámenia objednávateľa o uplatnení nároku na
úhradu zmluvnej pokuty a výzvy na jej zaplatenie písomnou formou v listinnej podobe. V konaní nebolo

tvrdené ani preukázané, že by žalovaný pred Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok z
10.08.2023 v súlade s citovaným zmluvným dojednaním písomne vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia oznámenia o uplatnení tohto nároku. Vzhľadom na
uvedenésúdkonštatoval,žerovnakovovzťahuktvrdenejpohľadávketitulomnárokunazmluvnúpokutu
nebolo žalovaným preukázané, že by v čase uskutočnenia právneho úkonu jednostranného započítania

vzájomných pohľadávok zo dňa 10.08.2023 bola tvrdená pohľadávka žalovaného splatná, čo vylučuje jej
spôsobilosť na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd za potrebné,
aby ďalej vykonával dôkazy navrhnuté žalobcom alebo žalovaným k otázke oprávnenosti nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. k otázke, z akého dôvodu nebolo dielo odovzdané v zmluvne
dojednanom termíne.

18. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatoval, že vzhľadom na neurčitosť
kompenzačného prejavu žalovaného pokiaľ ide o tvrdenú pohľadávku titulom nároku na zľavu z ceny
diela, resp. náhradu škody a z dôvodu nepreukázania na započítanie spôsobilých (splatných) tvrdených
pohľadávok titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty v čase Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023, žalovaný nepreukázal
obsah procesnej obrany v prejednávanej veci spočívajúcej v tvrdení o zániku pohľadávky žalobcu
jednostranným zápočtom žalovaného z 10.08.2023. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobcom
uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný, a to tak v časti istiny, ako aj v časti príslušenstva
titulom zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry do

zaplatenia a titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
Súd tak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel bez potreby vykonávania ďalších stranami navrhnutých
dôkazovvovzťahukdôvodnosti,existenciiavýšketvrdenýchkompenzabilnýchpohľadávokžalovaného.Súd doplnil, že prijaté závery súdu nie sú prekážkou, aby žalovaný svoje prípadné tvrdené nároky voči
žalobcovi uplatnil samostatnou žalobou.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a keďže
žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.

20. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný

podaním zo dňa 17.02.2024, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. V odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok napáda z dôvodov, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 340 Obchodného zákonníka a uviedol, že na pojednávaní
dňa 22.11.2024 uviedol, že listom z 21.07.2023 žalovaný reagoval na list žalobcu zo dňa 17.07.2023,
v ktorom žalobca oznámil žalovanému, že uplatnené nároky žalovaného neuznáva. Z obsahu listu

žalobcu zo 17.07.2023 vyplýva, že žalobca bol oboznámený s listom žalovaného z 10.07.2023, v ktorom
voči jeho osobe eviduje pohľadávky vo výške 7.400,-Eur titulom bezdôvodného obohatenia, vo výške
25.821,72 Eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a v nešpecifikovanej sume titulom nároku
na náhradu škody a primeranú zľavu z ceny diela. Podľa žalovaného teda v konaní nebolo sporné, že
žalobca má vedomosť o pohľadávkach žalovaného v čase pred vykonaním jednostranného zápočtu,

pričom v závere predmetného listu žalobca uviedol, že nepovažuje uplatnené nároky za oprávnené.

23. Podľa žalovaného je nesporné, že zo strany žalovaného došlo k riadnemu uplatneniu označených
nárokov u žalobcu, a to v čase pred vykonaním jednostranného zápočtu. Žalovaný poukázal na to, že
dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, ak

veriteľ neposkytol inú lehotu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že pri vykonaní jednostranného
zápočtu boli tam uplatňované pohľadávky splatné a zápočtu spôsobilé.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mal splatnosť pohľadávok žalovaného uplatnených
v konaní v rámci procesnej obrany posúdiť nielen z titulu vykonaného jednostranného zápočtu, ale

aj z titulu vznesenej hmotnoprávnej námietky uplatnenej priamo v konaní. Súd posudzoval, či išlo
o pohľadávky žalovaného spôsobilé na započítanie z hľadiska dikcie ustanovenia § 359 Obchodného
zákonníka. Žalovaný poukázal v tomto smere na odôvodnenie napadnutého rozsudku a tvrdí, že je
potrebné ustáliť, že minimálne v momente ustálenom súdom sa žalobca dozvedel o všetkých nárokoch,
ktoréžalovanývočižalobcovieviduje.Podľanázoružalovanéhojeirelevantné,čisatodozvedelzúkonu,

ktorý je označený ako započítanie a či k započítaniu reálnej predmetnému momentu došlo.

25. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 152 CSP a tvrdí, že v danom prípade, ak sa žalobca
dozvedel o existencii pohľadávok žalovaného a vôli žalovaného uspokojiť tieto zo strany strany žalobcu
(či už jeho plnením, alebo zápočtom žalovaného), ktoré ten voči jeho osobe eviduje, súd bol povinný

v rámci súdneho dokazovania skúmať existenciu týchto pohľadávok, či sú spôsobilou hmotnoprávnou
námietkou v rámci procesnej obrany a nielen sa obmedziť na skúmanie platnosti/neplatnosti právneho
úkonu – započítania a od toho odvodzovať dôvodnosť/nedôvodnosť hmotnoprávnej námietky. Bez
ohľadu na uvedené je podľa žalovaného v konaní preukázané, že pohľadávky boli uplatnené voči
žalobcovi listom zo dňa 10.07.2023.

26. Žalovaný tvrdí, že striktný formalizmus súdu pri posudzovaní tejto otázky je nesprávnym právnym
posúdením veci a sám o sebe zakladá dôvodnosť odvolania.

27.Žalovanýtiežpoukázal na§340Obchodnéhozákonníkaatvrdí,ženazákladetohtoustanovenia,ak

si zmluvné strany nedohodnú splatnosť dlhu, môže veriteľ kedykoľvek vyzvať dlžníka, aby mu dlh vrátil
a dlžník je povinný tak urobiť najneskôr nasledujúci deň po tejto výzve. Formu výzvy zákon nepredpisuje,
dokonca je prípustné, že druhá strana sa o nároku veriteľa dozvie až z uplatneného podania nasúde, pričom aj súd prvej inštancie ustálil moment, kedy sa žalobca oboznámil najneskôr s úmyslom
žalovaného mať ním evidované a označené pohľadávky uspokojené zo strany žalobcu.

28. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalovaného potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie
mal v konaní považovať žalovaným tvrdené pohľadávky voči žalobcovi za splatné a z tohto dôvodu
skúmať ich dôvodnosť, pričom bez ohľadu na čas prípadného vzniku splatnosti, ktorý k dátumu prvého
pojednávania určite nastal bolo zrejmé, že je tu predpoklad existencie tvrdených pohľadávok.

29. K nároku na primeranú zľavu z ceny diela, ktorá bola k dátumu podaného odporu riadne
vyšpecifikovaná je podľa žalovaného potrebné uviesť, že súd nesprávne právne posúdil tento nárok
vrámcisvojhoodôvodnenia,nakoľkožalovanýnikdynetvrdil,žepredmetnásumajevýlučnenárokomna
primeranú zľavu z ceny diela. Podľa názoru žalovaného z listín predložených v rámci súdneho konania
jednoznačne vyplýva, že sa jedná o kumuláciu nároku formou primeranej zľavy z ceny diela (kde výška
vždy závisí na úvahe súdu) a vo zvyšku formou nároku na náhradu škody vo forme skutočnej škody, t.j.

finančných prostriedkov, ktoré bol žalovaný nútený vynaložiť zo svojej dispozície na odstránenie vady
diela, ktorá bola spôsobená protiprávnym konaním žalobcu, ktorý predmetnú vadu neodstránil ani po
predchádzajúcej výzve žalovaného, nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri ktorom súd
argumentuje neurčitosťou čo do preukázania spôsobu jeho vyúčtovania.

30.Čodourčitostinárokunaprimeranúzľavuzcenydielavkumuláciísnárokomnanáhraduškodyvliste
z 10.07.2024 žalovaný oznámil žalobcovi uplatnenie predmetného nároku s odkazom na skutočnosť,
že konkrétna výška predmetnej pohľadávky bude určená ako výška nákladov vynaložených žalovaným
na odstránenie vady, a to ako súčet primeranej zľavy a nároku na náhradu škody (o výške primeranej
zľavy rozhoduje len súd, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak, a teda žalovaný nemohol takýto

nárok vopred objektívne ustáliť).

31. Z uvedeného dôvodu je podľa žalovaného nevyhnutné zvyšok vynaložených nákladov, ktoré
presahujú primeranú zľavu z ceny diela subsumovať pod nárok na náhradu škody, kde celkový súčet
týchto nárokov nebude vyšší ako výška nákladov vynaložených žalovaným. K vyčísleniu predmetného

nároku došlo riadne listom z 21.07.2023 v spojení s listinou o jednostrannom zápočte a samotným
faktickým zápočtom na plnenie zo strany žalovaného oproti faktúre vystavenej žalobcom.

32. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že z obsahu zmluvy o dielo
vyplýva, že žalobca bol povinný zabezpečiť v objekte, ktorý rekonštruoval, dodávky médií, a to na vlastné

náklady. Z obsahu listín predložených žalovaným v konaní, a to najmä písomnou korešpondenciou
medzi žalovaným a žalobcom jednoznačne vyplýva odkaz na predmetný nárok žalovaného titulom
bezdôvodného obohatenia vo forme úhrady akýchkoľvek a všetkých nákladov za dodávky energií do
predmetnej nehnuteľnosti, v presne vymedzenom čase – to znamená v čase, kedy bolo stavenisko
odovzdané žalobcovi, kde výška tohto nároku je totožná s celkovou fakturovanou sumou zo strany

dodávateľov energií v danom období.

33. Skutočnosť, ku ktorej navrhoval žalovaný vypočuť svedka bolo ozrejmenie spôsobu uplatnenia časti
celkového dôvodného nároku. Žalovaný tvrdí, že v tomto smere však pre súd malo byť dostačujúce, že
žalovaný si neuplatňuje celý dôvodný nárok na náhradu ktorého má v zmysle zákonných ustanovení

o vydaní bezdôvodného obohatenia právo, ale len jeho časť, a to výlučne z dôvodov subjektívneho
a dobrovoľného rozhodnutia sa žalovaného, bez zásahu akýchkoľvek podstatných objektívnych
skutočností, ktoré by bol žalovaný povinný brať do úvahy pri vyčísľovaní svojho nároku. Žalovaný tvrdí,
že vzhľadom na uvedené súd nesprávne právne posúdil nárok žalovaného, ktorý bol dôvodný vo vyššej,
akouplatňovanejsumeanevykonanímnavrhovanéhodôkazuformouvýsluchusvedkaporušilsúdprávo

žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

34. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa
04.03.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

35. Žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava doterajších tvrdení a vyjadrení a zároveň
poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil
dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, žiada ho
potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.36. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobcov nárok,
ktorý je uplatnený v konaní je oprávnený, a to tak do právneho základu ako aj výšky. Žalovaný ani jedno

z uvedených nerozporoval, len uvádzal, že nárok žalobcu zanikol zápočtom. V súlade s tým sa súd
zaoberal otázkou určitosti pohľadávok uplatnených zápočtom, ako ich spôsobilosťou byť predmetom
zápočtu. Podľa názoru žalobcu nie je možné na započítanie použiť akékoľvek pohľadávky, ale len
existujúce a preukázané pohľadávky, pričom žalobca opakovane existenciu pohľadávok žalovaného,
ktoré boli použité na zápočet neuznal a ich existenciu výslovne poprel.

37.Vovzťahuknárokužalovanéhouplatnenéhotitulomzľavyzcenydiela/náhradysastotožňuježalobca
s názorom súdu prvej inštancie o tom, že tento nárok je neurčitý a ani nie je preukázaný, pričom žalobca
zdôraznil, že na vznik nároku na zľavu z ceny diela je potrebné preukázať existenciu iných predpokladov
ako pre vznik nároku na náhradu škody, pričom jednou z podmienok spoločných pre oba nároky je
tvrdenie a preukázanie ich výšky, čo sa ani pri nároku na náhradu škody a ani pri nároku na zľavu z ceny

diela nestalo (keďže suma uplatnená žalovaným má byť sumárna hodnota oboch nárokov).

38. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobca súhlasí s názorom súdu o tom, že obe pohľadávky, ktoré boli použité na zápočet, neboli splatné,
avšak žalobca dodal, že podľa jeho názoru tieto pohľadávky ani neexistujú (jednoznačne vo výške

uplatnenej žalovaným) a ani z tohto dôvodu nie je možné zápočet žalovaného považovať za platný.

39. Žalobca zároveň konštatoval, že základným predpokladom pre vznik splatnosti pohľadávky je nielen
oznámenie o ich existencii, ale aj samotná výzva na zaplatenie. Žalovaný však predtým, ako zrealizoval
zápočet, žalobcu na zaplatenie ním tvrdeného nároku nikdy nevyzval (oznámenie o evidencii nejakej

pohľadávkyniejevýzvounazaplatenie,keďženapr.aj§340ods.2Obchodnéhozákonníkapredpokladá
výzvu/žiadosť o plnenie a nie oznámenie o evidencii pohľadávky).
40. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného doručenom súdu prvej inštancie
dňa 30.03.2025 uviedol, že argumentácia žalobcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu neobsahuje
akékoľvek právne alebo faktické skutočnosti, ktorými by sa žalobca vysporiadal s tvrdeniami žalovaného

v podanom odvolaní a z uvedeného dôvodu trvá na obsahu podaného odvolania v celom rozsahu.

41. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 03.04.2025 uviedol, že žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol
žiadneprávneaanifaktickéskutočnosti,ktorýmibysisavysporiadalstvrdeniamižalovanéhouvedenými
v jeho písomnom podaní, a teda zotrváva na svojom odvolaní. Žalovaný tvrdí, že jeho podanie obsahuje

vyjadrenie k otázke spôsobilosti pohľadávky na započítanie – jej existencia a v zásade aj splatnosť
a k otázke okamihu, v ktorom k zápočtu dochádza – teda existencia adresného prejavu vôle konajúcej
osoby, t.j. nepostačuje len existencia vedomosti o tom, že dva subjekty majú navzájom voči sebe
pohľadávky alebo musí existovať prejav vôle, z ktorého bude vyplývať záujem jednej z týchto osôb
vykonať akt zápočtu. Žalobca tvrdí, že žalovaný nepreukázal vznik nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, na zaplatenie zmluvnej pokuty a ani náhradu škody a zľavu z ceny diela.

42. Žalovaný tiež uviedol, že sa pridržiava svojich podaní.

43. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania

podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219

ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

44. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.46.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

47. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

48. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom

na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom
svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 38.345,66 Eur
s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu
riadil a prečo nepovažoval jednostranný zápočet žalovaného za platný.

49. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným,
zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného
a použitým dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom

žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací
súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery,
ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje,
keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 350/09, rozsudok NS
SR sp.zn. 2Cdo/170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavneho súdu SR súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej
veci. Vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku poukazuje odvolací súd
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 115/03, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd
nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Aj podľa
nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 78/05 odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

50. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v časti výrokovej vety, ktorou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 38.345,66 Eur
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

51. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky nebola
v konaní zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný však tvrdil, že pred podaním žaloby na súd

Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 žalovaný započítal svoje pohľadávky
voči pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Žalobca poprel, že by záväzok žalovaného zanikol
zápočtom zo dňa 10.08.2023 a uviedol, prečo žalovaným v jednostrannom zápočte uvedené pohľadávky
žalovaného nie sú spôsobilé na započítanie. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel
kzáveru,žejednostrannýzápočetžalovanéhopovažujevčastiuplatnenéhonárokunazľavuzcenydiela

za neurčitý, a preto pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný. Súd prvej
inštancie sa podrobne zaoberal žalovaným tvrdenými pohľadávkami a dospel k záveru, že vzhľadom na
neurčitosť kompenzačného prejavu žalovaného pokiaľ ide o tvrdenú pohľadávku titulom nároku na zľavu
z ceny diela, a z dôvodu nepreukázania na započítanie spôsobilých (splatných) tvrdených pohľadávok
titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty v čase Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023, žalovaný nepreukázal
obsah svojej procesnej obrany v prejednávanej veci spočívajúcej v tvrdení o zániku pohľadávky žalobcu
jednostranným zápočtom žalovaného z 10.08.2023. Vzhľadom na nespornosť žalobcom uplatnenej
pohľadávky žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

52. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal pohľadávkami žalovaného,
ktoré boli predmetom jednostranného započítania z jeho strany a v napadnutom rozsudku špecifikoval,
ako dospel k záveru, že nedošlo k jednostrannému započítaniu žalovaným tvrdených pohľadávok voči
žalobcom uplatnenému nároku v žalobe, a teda prečo je žaloba žalobcu v celom rozsahu dôvodná.53. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

54. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

55. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

56. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť

zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

57. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak
nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota
splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo

do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

58. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

59. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

60. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi

okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

61. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

62. Podľa ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších
predpisov /ďalej len CSP/, (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

63. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Občiansky zákonník/, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

64. Podľa ustanovenia 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

65. Podľa ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá
rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami,
pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

66. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z

účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

67. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

68. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré
možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo
až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

69. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné
záväzky.

70. Podľa ustanovenia § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je

splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa
zmenil jeho obsah.

71. Podľa ustanovenia § 340 Obchodného zákonníka, (1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase
určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie

záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom,
čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

72. K odvolacej námietke žalovaného, že v konaní nebolo sporné, že žalobca mal vedomosť
o pohľadávkach žalovaného v čase pred vykonaním jednostranného zápočtu odvolací súd uvádza, že

samotná skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o pohľadávkach žalovaného nenahrádza povinnosť
žalovaného vyzvať žalobcu na zaplatenie ním špecifikovanej pohľadávky. Žalovaný v konaní
nepreukázal, že by žalobcu pred vykonaním jednostranného zápočtu vyzval na zaplatenie ním
tvrdených pohľadávok, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že samotné Oznámenie
o jednostrannom započítaní pohľadávok z 10.08.2023 nemôže nahrádzať výzvu žalovaného na

zaplatenie, a preto dospel k správnemu záveru, že žalovaný ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, náhrady škody a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nepreukázal na započítanie
spôsobilé (splatné) tvrdené pohľadávky. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu
námietku žalovaného za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nároky
na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty neboli v čase vykonania

jednostranného započítania zo strany žalovaného spôsobilé na započítanie, teda splatné.

73. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS ČR, sp.zn. 32Cdo/50/2000 z 20.06.2000,
z ktorého vyplýva, že „Kompenzačný prejav je možné urobiť až potom, čo sa obidve pohľadávky stretli,
t.j. v okamžiku, keď sa stala splatná pohľadávka s neskoršou splatnosťou. Pohľadávka na náhradu

škody sa stáva splatnou až na výzvu veriteľa na splnenie dlhu“. Aj z uvedeného citovaného rozhodnutia
vyplýva, že pri nároku uplatňovanému titulom náhrady škody pre splatnosť takejto pohľadávky sa
vyžaduje výzva veriteľa na splnenie dlhu, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by takúto výzvu
žalobcovi zaslal, a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázalsplatnosť žalovaným tvrdených pohľadávok titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty.

74. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že postup súdu, ktorý skúmal v rámci dokazovania
platnosť, resp. neplatnosť započítania a od toho odvodzoval nedôvodnosť hmotnoprávnej námietky
žalovaného, čím súd postupoval formalisticky, pričom súd bol povinný skúmať existenciu pohľadávok
žalovaného ako hmotnoprávnu námietku v rámci procesnej obrany žalovaného, odvolací súd uvádza,
že nesúhlasí ani s touto odvolacou námietkou žalovaného.

75. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdov. Odvolací súd konštatuje, že článok 8
CSP rozoznáva povinnosť tvrdiť a dôkaznú povinnosť a tieto je potrebné rozlíšiť od bremena tvrdenia
a dôkazného bremena. Povinnosť tvrdiť ako procesná povinnosť vyžaduje od strany sporu presné,

zákonom vymedzené konanie, pričom zo samotného ustanovenia § 150 ods. 1 CSP vyplýva procesná
povinnosť tvrdiť, teda strany majú podľa tohto zákonného ustanovenia povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Po splnení povinnosti tvrdenia
stranou sporu nastupuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, t.j., že strana sporu musí produkovať
dôkazy na podporu svojich tvrdených skutočností. Dôkazná povinnosť sa v konaní premení na dôkazné

bremeno, ktorého neunesenie vedie k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia v spore pre danú stranu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť, rovnako ako povinnosť tvrdiť a s nimi spojené bremená
nezaťažujú len žalobcu, ale aj žalovaného, hoci nie v rovnakom rozsahu a v rovnakom momente.

76.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenaprávnynázorvyslovenývrozsudkuNSSR,sp.zn.3MCdo

6/2010 zo dňa 22.09.2010, z ktorého vyplýva, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena, okruh skutočností, (ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť

bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol
žalovanému určité plnenie a že žalovaný na toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu
(odplatu).Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Ak sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný

(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že sa poskytnuté plnenie zaplatilo a na svoje
tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od
aktuálneho vzťahu (priebehu) konania a od toho ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

77. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie ohľadne
existencie pohľadávok žalovaného, či sú spôsobilou hmotnoprávnou námietkou v rámci procesnej
obrany a nielen sa obmedziť na skúmanie platnosti/neplatnosti právneho úkonu – započítania, odvolací

súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na skutkové tvrdenia uvedené v konaní
žalovaným. Žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietol, že žalobcom uplatnená
pohľadávka v konaní zanikla jednostranným započítaním a na základe vyjadrenia žalobcu k podanému
odporu proti vydanému platobnému rozkazu vo vyjadrení rozpísal jednotlivé pohľadávky, ktoré mali
byť predmetom jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalovaného. Žalovaný sa teda

v konaní obmedzil výlučne na tvrdenie, že došlo k započítaniu žalobcom uplatnenej pohľadávky
na základe jednostranného započítania žalovaným a ďalšími skutkovými tvrdeniami v konaní len
dopĺňal dôvody, pre ktoré považuje jednostranný zápočet za platný a zároveň predložil listinné dôkazy,
ktoré tiež mali túto tvrdenú platnosť jednostranného započítania preukázať. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď na základe žalovaným v konaním tvrdených skutočností vykonal dokazovanie

na preukázanie platnosti/neplatnosti jednostranného zápočtu. Zároveň však súd prvej inštancie veľmi
podrobne v napadnutom rozsudku odôvodnil, prečo nepovažuje žalovaným uplatnené pohľadávky
titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a zmluvnej pokuty za spôsobilé (splatné) pohľadávky
na započítanie. Postup súdu prvej inštancie bol teda správny, keď jeho dokazovanie odrážalo skutkovétvrdenia prezentované žalovaným v konaní. Zároveň súd prvej inštancie správne posúdil pohľadávku
uplatnenú žalobcom za dôvodnú, keďže žalovaný ju v konaní nespochybnil, a teda sa stala v konaní
nespornou.

78. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa s hmotnoprávnymi námietkami žalovaného
veľmi podrobne vysporiadal v bodoch 33. až 41. napadnutého rozsudku, z ktorého právnymi závermi sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje.

79. Odvolací súd tiež uvádza, že nepovažuje za vadu konania, pokiaľ súd prvej inštancie na návrh
žalovaného nevypočul svedkov, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, prečo
takéto dokazovanie nevykonal a svoj postup riadne a zrozumiteľne odôvodnil. Súd totiž nemusí vykonať
všetky navrhnuté dôkazy ale len tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné.

80. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené

v odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi
zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné
a presvedčivé.

81. Žalovaný odvolaním napadol aj II. výrokovú vetu rozsudku o nároku na náhradu trov konania, pričom
bližšie dôvody odvolania voči tejto časti rozsudku neuviedol. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi v konaní priznal voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

82. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní

nezistil.

83. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku vo veci samej, ako v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, a preto ho podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

84. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a 2 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.

85. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).