Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345932
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123345932.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Evy Šofrankovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,
010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 3008,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29Csp/128/2023-181 zo dňa 29.01.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel
a výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

Návrh občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na pribratie do konania ako

osobitný subjekt na strane žalovaného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 029,21 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 316,68 EUR od 19.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.05.2023 do
zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.06.2023 do zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.07.2023 do

zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.08.2023 do zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.09.2023 do
zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.11.2023 do
zaplatenia, zo sumy 79,17 EUR od 21.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 79,17 EUR od 21.01.2024 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Priznáva
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou pôvodne doručenou v upomínacom
konaní dňa 21.06.2023 pod sp. zn. 7Up/1116/2023 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia nesplatenej
časti spotrebiteľského úveru vo výške 3 008,46 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 19.05.2023
do zaplatenia.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.03.2018 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8 000 EUR. Poskytnutý úver a úroky sa
žalovaný zaviazal splácať anuitnými splátkami splatnými vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s
dátumom konečnej splatnosti úveru 20.02.2026. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou
preveril žalovaného pred poskytnutím úveru s ohľadom jeho schopností splácania úveru, pričom pri
posudzovaní bonity zobral do úvahy údaje zo spoločného registra bankových informácií a to preverením

záväzkov žiadateľa a ich splácania.4. Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 28.09.2023 vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor s odôvodnením,
že vznáša voči uplatnenému nároku námietku res iudicata, nakoľko o danom žalobnom návrhu už

bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.06.2020 pod sp. zn. 20Csp/222/2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 29.04.2021 pod sp. zn. 7CoCsp/43/2020. V
danom prípade podľa názoru žalovaného treba splátky zročné po vyhlásení rozsudku posudzovať v
zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Zároveň podľa názoru žalovaného žalobca pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, o čom predložil dôkazy v súdnom konaní, vedenom na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/222/2019, pričom toto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vyhlásil za
neplatný právny úkon, preto žalobca nebol oprávnený opätovne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 7 ods. 1, 19, 20, 21 a 26, §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 07.03.2018, ako aj ustanovenia § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že

strany sporu dňa 07.03.2018 uzatvorili v zmysle ust. § 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v predmete poskytnutia bezúčelového úveru vo výške 8 000 EUR s uvedením
poplatku za poskytnutie úveru 400 EUR, výšky splátky, počtu splátok, termínov splatnosti splátok,
termínu konečnej splatnosti úveru, výšky úrokovej sadzby RPMN ako aj priemerné hodnoty RPMN, ako
aj celkovej čiastky úveru.

6. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.06.2002 sa pod sp. zn. 20 Csp/222/2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2021 pod sp. zn. 7CoCsp/43/2020 nesporne
vyplýva, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. c) g) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., preto žalobcovi bol týmito rozhodnutiami

priznaný iba nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru v celkovom počte 27 splátok, ktorých splatnosť
nastala pred termínom vyhlásenia rozsudku súdu I. inštancie dňa 08.06.2020.

7. Je nesporné, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia nesplatených splátok istiny úveru
splatných od 01.01.2023 do termínu konečnej splatnosti úveru využitím postupu podľa § 53 ods. 9 v

spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spočívajúce v úhrade dohodnutých splátok istiny úveru v termíne ich splatnosti
po rozhodnutí súdu I. inštancie v konaní pod sp. zn. 20Csp/222/2019.

8. V zmysle uvedeného, je tak nedôvodná námietka žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej

veci z dôvodu absencie totožnosti predmetu sporu. Kým v konaní 20Csp/222/2019 súd rozhodoval o
zaplatení nezaplatených splátok istiny úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku zo dňa 08.06.2020; v tomto
konaní sa žalobca domáha zaplatenia nesplatenej istiny úveru splátkami splatnými 1/2023 - 2/2026.

9. Nakoľko v predchádzajúcom konaní súd I. inštancie neskúmal, či žalobca pred poskytnutím

predmetného úveru splnil podmienky odbornej starostlivosti, predpokladané ust. § 7 zákona č. 129/2010
Z.z., súd I. inštancie v tomto konaní preveril či si žalobca uvedené povinnosti splnil.

10. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C679/2018 sa články 8 a 23 Smernice Európskeho
parlamentu a rady 2008/48/ES majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť

preskúmaťexoffoexistenciuporušeniapovinnostístanovenýchvčl.8tejtoSmernice,podľaktorejveriteľ
musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia
tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného čl. 23. Články 8 a 23 Smernice sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej
právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa, posúdiť pred uzavretím zmluvy

úverovú bonitu, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

11. Z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru nesporne vyplýva, že žalobca pred jeho

poskytnutím zisťoval údaje týkajúce sa počtu jeho vyživovaných detí s uvedením 0, rodinného stavu
slobodný, s tým, že je zamestnaný, avšak bez uvedenia konkrétneho príjmu.12. Súdu bol predložený výpis z úverového registra, podľa ktorého pred poskytnutím predmetného úveru
žalovaný mal splátkové úvery spolu s revolvingovým úverom so zostatkami vo výške 22 730 a 646 EUR
s celkovou výškou splátok úverov v sume 346 EUR.

13. Podľa žalobcu žalovaný dosahoval priemerný čistý príjem vo výške 1 074,42 EUR, teda za mesiac
december 2017 v sume 1 049,70 EUR, január 2018 1 594,83 EUR a mesiac február 2018 vo výške
578,74 EUR.

14. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb boli vo výške 374,47 EUR, čo predstavuje
súčet minima 199,48 EUR + náklady na zabezpečenie základných životných potrieb zvýšené o 20 %,
teda 174,99 EUR. Výška splátky spotrebiteľského úveru v zmysle zmluvy bola 104,81 EUR a ďalšie
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa podľa výpisu z úverového registra 346 EUR.

15. Z výpisu z účtu za obdobie 12/2017 (č.l. 161) vyplýva, E. F. C. G. D. C. F. H. mu bola vyplatená suma

1 049,70 EUR; z výpisu z účtu za mesiac január 2018 mu bola vyplatená mzda vo výške 594,83 EUR,
pričom žalobca ako príjem spotrebiteľa vyhodnotil aj ďalšiu sumu 1 000 I. D. G. D. H. J. I. F.. Z obsahu
opatrenia Národnej banky Slovenska však vyplýva, že ako príjem môže veriteľ vyhodnotiť kreditný obrat,
ktorý je preukázateľne príjmom, podľa názoru súdu I. inštancie z pracovného alebo iného obdobného
pomeru. H. J. I. F. však poskytuje spotrebiteľom pôžičky nebankovým spôsobom a preto žalobca pri

uvedenom kreditnom obrate nemohol mať za preukázané, že ide o príjem žalovaného, a teda nie o
jeho ďalší záväzok. Taktiež z výpisu z účtu za mesiac február roku 2018 vyplýva, že od zamestnávateľa
mu bola vyplatená iba mzda 578,74 EUR a zo strany žalobcu ako veriteľa opätovne nebolo overované,
či ďalší kreditný obrat vo výške 1 904,75 EUR (16.02.2018) je možné reálne považovať za príjem
žalovaného ako spotrebiteľa.

16. Z vyššie uvedeného dôvodu, potom súd I. inštancie pri určení výšky čistého mesačného príjmu
žalovanéhopredposkytnutímúveruvychádzalzkreditnýchobratovoznačenýchakomzda,teda12/2017
vo výške 1 049,70 EUR, 1/2018 - 594,83 EUR a 2/2018 - 578,74 EUR, teda priemerný čistý mesačný
príjem žalovaného bol v rozhodnom období 741,90 EUR.

17. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosti odbornej
starostlivosti zmysle ust. § 7 ods. 19-21 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže súčet položiek životného minima
žalovaného 199,48 EUR so splátkami úverov podľa úverového registra vo výške 346 EUR a splátkou
predmetného úveru vo výške 104,81 EUR, vrátane 20 % zvýšenia nákladov rozdielu medzi čistým

mesačným príjmom žalovaného 741,90 EUR a jeho životným minimom v sume 108,48 EUR, v celkovej
výške 758,77 EUR (199,48 EUR + 450,81 EUR + 108,48 EUR) prevyšuje hodnotu čistého mesačného
príjmu 741,90 EUR.

18. Avšak pri údaji podľa § 2 ods.1 opatrenia mal vychádzať zo sumy 433,94 EUR ako rozdielu výšky

čistého mesačného príjmu žalovaného v sume 741,90 EUR, zníženej o sumu životného minima 199,48
EUR a 20 % zvýšenia nákladov vo výške 108,48 EUR a v takomto prípade je hodnota ukazovateľa
schopnosti splácať úver 1,03.

19. Správne aplikoval ust. § 2 ods. 6 opatrenia, z ktorého vyplýva, že zvýšenie výšky nákladov podľa ods.

5druhejvetysanevykoná,akhodnotapomerucelkovejzadlženostispotrebiteľa,vrátaneposkytovaného
spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa určeného ako 12-násobok celkovej výšky
čistých príjmov spotrebiteľa podľa ods. 4 nepresiahne hodnotu 1. V konkrétnom prípade však bola
celková zostatková hodnota úverov poskytnutých žalovaným v sume 31 376 EUR (22 730 EUR + 646
EUR podľa úverového registra + novo poskytnutý úver 8 000 EUR) pri ročnom čistom mesačnom príjme

žalovaného 8 902,80 EUR, teda celková hodnota zadlženosti žalovaného bola v podiele 3,5.

20.Nazákladeuvedenéhojepotommožnékonštatovať,žežalobcapredposkytnutímúveružalovanému
si nesplnil povinnosti odbornej starostlivosti predpokladané ust. § 7 ods. 19-21 zákona č. 129/2010
Z.z.. Pokiaľ sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (viď § 11

ods. 2) považuje aj porušenie povinností podľa § 7 ods. 19-21 citovaného zákona, potom je nutné
posúdiť predmetný spotrebiteľský úver nielen za bezúročný a bez poplatkov, ale súčasne žalobca nebol
oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť.21. V zmysle vyššie uvedeného, tak má žalobca nárok iba na zaplatenie nezaplatených splátok istiny
úveru splatných od 01.01.2023 ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda do 20.01.2024 v celkovom počte 13
splátok vo výške 79,17 EUR, teda v sume 1 029,21 EUR.

22. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania určeného podľa § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 % ročne od 19.05.2023 do zaplatenia.

23. S poukazom na dohodnutý dátum splatnosti splátok úveru vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca

boli tak k 19.05.2023 splatné splátky istiny úveru za obdobie období 1-4/2023 vo výške 79,17 EUR
mesačne, teda v sume 316,68 EUR, preto súd vyhovel žalobe o zaplatenie 1 029,21 s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 316,68 EUR od 19.05.2023 do zaplatenia a zo splátok istiny úveru splatných
od 20.05.2023 do 20.01.2024 vždy odo dňa nasledujúceho po dohodnutej dobe ich splatnosti a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. V danom prípade však nevyhovel návrhu žalovaného, aby mu bolo umožnené priznanú pohľadávku
žalobcovi splácať určenými mesačnými splátkami uvedenými v ospravedlnení neúčasti na pojednávanie
zdôvoduneuvedeniažiadnychrelevantnýchdôvodov.SúduI.inštancievosvojomnávrhuneuviedol,aké
sú jeho súčasné majetkové a zárobkové pomery, spolu s pravidelnými mesačnými výdavkami za účelom
posúdeniadôvodnostinímpredloženéhonávrhu.SúduI.inštancietotižtonepredložillistinypreukazujúce

jeho schopnosti splácať priznanú pohľadávku banky mesačnými splátkami vo výške 83,33 EUR, pokiaľ
od augusta roku 2020 nie je v jeho schopnostiach v prospech veriteľa poukazovať splátky istiny úveru
vo výške 79,17 EUR, teda v sume nižšej, ako sú ním navrhované splátky.

25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému, ktorý

bol úspešný 66 % z hodnoty sporu (rozdiel uplatnenej sumy 3 008,46 EUR a priznanej sume 1 029,21
EUR) a neúspešný v 34 % z hodnoty sporu (vo výške 1 029,21 EUR) bol priznaný nárok na pomernú
časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu
32 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

26. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

27.Spoukazomnaustanovenie§132a§216ods.1CSPjepodľaodvolateľažalobanedôvodnávcelom

rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo
preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti
a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť strany sporu preukázať
vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to

bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za
unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní.

28. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú
pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka treba podľa žalovaného vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia
a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe.
S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný návrh ako celok, keď nie je
možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom
na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako

zosplatnený v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných
splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom.
Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení
zo strany žalobcu by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná,
ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako

plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých
nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení)
nárok.29. Na základe uvedených skutočností žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu navrhuje, aby súd
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobca nemá nárok na žiadnu sumu a že bolo nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok je nesprávne,
keďže žalobca si súdom priznané splátky riadne uplatnil žalobou a ku dňu rozhodovania súdu prvej
inštancie boli už splatné a žalovaným nesporne neuhradené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp. zn. 11Co/368/2019, Krajského súdu v Bratislave

vo veci 4Co/75/2019, Krajského súdu Košice vo veci 9Co/359/2019, Krajského súdu v Prešove vo
veciach 17CoCsp/23/2020 a 14CoCsp/2/2021, ako aj na ďalšie obdobné rozhodnutia odvolacích súdov
s tým, že podľa žalobcu aj za situácie, že v danom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru
nie je možné dôjsť k opačnému záveru ako tomu, že zmluvné strany si dohodli plnenie v splátkach,
a teda postupné čiastkové plnenie, vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný
celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je daná samostatne, teda každý diel má určenú svoju konkrétnu

splatnosť. Nakoľko každá zo splátok má svoju samostatnú splatnosť v danom prípade bolo potrebné
skúmať, ktoré splátky sa stali splatnými ku dňu vyhlásenia rozsudku, a teda na ktoré čiastkové plnenia
(splátky) vznikol žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu nárok.

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobcu opätovne poukázal na neprípustnosť zmeny

žaloby s poukazom na ustanovenie § 294 CSP v spotrebiteľských veciach s tým, že súd je viazaný
rozhodujúcimi skutočnosťami uvedenými v žalobnom návrhu podľa § 132 ods. 1 CSP a teda aj tým, na
základe akého právneho titulu žalobca uplatnil žalobný nárok. V tomto prípade bola žaloba uplatnená na
základe zosplatnenej pohľadávky, pričom súd vyhodnotil zosplatnenie ako neplatné. Ak konajúci súd nad
rámec žalobcom uvedených rozhodujúcich skutočností priznal žalobcovi uplatnený nárok z jednotlivých

mesačných splátok zročných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, od ktorých však žalobca
neodvodzoval svoj uplatnený nárok na finančné plnenie, podľa názoru žalovaného išlo o porušenie
viazanosti žalobným návrhom v zmysle § 216 ods. 1 CSP.

32. Ďalšie vyjadrenia strán sporu dané neboli.

33. V priebehu odvolacieho konania bol súdu prvej inštancie doručený návrh občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, na pribratie do konania podľa § 95 ods. 1 CSP.

34. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán

verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať súhlasí.

35. V § 95 Civilný sporový poriadok stanovuje podmienky, za ktorých môže súd rozhodnúť o pribratí

osobitného subjektu do konania. V prípade spotrebiteľských sporov ide o 3 podmienky, ktoré musia byť
za týmto účelom splnené súčasne. Teda je potrebné, aby vstupujúcim subjektom bola právnická osoba,
predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, t. j. ochrana práv spotrebiteľa.
Táto skutočnosť vyplýva z registra občianskych združení vedená Ministerstvom vnútra SR, kde má
občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v rámci oblasti svojej činnosti uvedené,

že ide o spotrebiteľské združenie. Ďalšou podmienkou je, že vstup tohto osobitného subjektu vyžaduje
potreba ochrany práv strany, v uvedenom prípade nespĺňa nárok vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu,
teda ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je aj samotným civilným sporovým poriadkom chránená slabšia
strana – spotrebiteľ. Tento je už v konaní zastúpený právnym zástupcom, advokátom, ktorý podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočné háji jeho práva a nie je potrebný vstup občianskeho združenia do konania

na jeho strane na ochranu týchto práv. S poukazom na uvedené preto odvolací súd ani nezisťoval
súhlas žalovaného, na ktorého strane má tento osobitný subjekt vstúpiť, keďže nebola splnená druhá
podmienka pre vstup a to potreba ochrany práv žalovaného – spotrebiteľa, ktorá je už zabezpečená
jeho právnym zástupcom.

36. V danom prípade teda nedošlo k naplneniu všetkých podmienok ustanovených Civilným sporovým
poriadkom za účelom pripustenia vstupu osobitného subjektu do konania a preto za týchto uvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovejčasti tohto uznesenia a občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa ako osobitný subjekt
na strane žalovaného do konania nepribral.

37. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov uvedených v § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I.
a súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
z nasledovných dôvodov.

38. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o čiastočnom vyhovení i zamietnutí žaloby žalovanému
zdôvodnil tým, že žalobca pred poskytnutím úveru žalovanému nesplnil povinnosť odbornej starostlivosti
upravenú ustanovením § 7 ods. 19 – 21 zákona č. 129/2010 Z.z., preto bolo nutné predmetný
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a súčasne žalobca nebol oprávnený
predmetný úver predčasne zosplatniť podľa súdu prvej inštancie a tak mal žalobca nárok iba na

zaplatenie nezaplatených splátok istiny úveru splatných od 01.01.2020 ku dňu vyhlásenia rozsudku,
teda do 20.01.2024 v celkovom počte 13. splátok vo výške 79,17 Eur, teda v sume 1 029,21 Eur.

39. Žalovaný namietal porušenie práv na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie sa
nevyjadril k argumentácii žalobcu, ktorý si skutkovo svoj návrh uplatnil ako nárok z predčasne

zosplatneného úveru.

40. Žalovaný v priebehu konania nárok spochybňoval a v podanom odpore proti platobnému
rozkazu svoju procesnú obranu zakladal na tvrdení, že žalobca nie je oprávnený opätovne vyhlasovať
mimoriadnu splatnosť úveru, keďže toto vyhlásenie splatnosti bolo vyhlásené za neplatné. Žalobca

svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie predčasne zosplatneného úveru, pričom zmena
žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak žalovaným je spotrebiteľ ( § 294 CSP). Zmena
žaloby (ktorou je aj zmena podstatných skutkových okolností) nebola navyše zo strany žalobcu ani
v tomto konaní navrhovaná s tým, že súd prvej inštancie nijako v odôvodnení nevysvetlil, prečo
po skutkovej stránke uplatnený nárok žalobcu posudzoval ako plnenie jednotlivých nezosplatnených

splatných mesačných splátok a ani nijako nevysvetlil, že čiastočne priznal žalobcovi odlišný nárok a to
vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý nebol zo strany žalobcu uplatnený.

41. Súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal, či v prípade, ak si žalobca uplatnil nárok predčasne
zosplatneného úveru, môže mu tento nárok priznať aj z iného skutkového základu a čiastočne mu nárok

aj priznal ako plnenie nezosplatnených splatných splátok. Úvaha súdu prvej inštancie úplne absentuje
v tom smere, či nedošlo k prekročeniu žalobcom vymedzeného petitu, pretože mu priznal plnenie z iného
skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu a teda, či tým neporušil zásadu ne
utra petitum. Aj keď sa žalobca domáha priznania plnenia z rovnakej zmluvy po skutkovej stránke tvrdil,
že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam aj

dôkazy.OdvolacísúdvtomtosmerepoukazujenazáveryprijatévuzneseníNSSRsp.zn.4Cdo/85/2021
z 12.02.2024. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie neuviedol, prečo
možno priznať nárok žalobcovi aj na základe iných skutkových okolností, hoci mu to výslovne ukladá §
220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia.

42. Rozsudok, z ktorého nemožno zistiť akými úvahami sa súd riadil pri posudzovaní podstatných
skutkových tvrdení súvisiacich s predmetom súdnej porušuje právo na spravodlivý proces. Aj
odôvodnenie rozsudku je procesným právom strany sporu, lebo len dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie mu môže dostatočne skutkovo a právne odôvodniť prípadný podaný opravný prostriedok.
Tento nedostatok odvolací súd nemôže nahrádzať. Postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal

chýbajúce vysvetlenie by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po
podaní odvolania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s citovaným
ustanovením § 220 ods. 2 CSP znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva náležite
sa brániť proti argumentácií súdu v odvolacom konaní v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keď žalovaný nemohol zaujať žiadnu obranu nepoznajúc úvahy súdu prvej inštancie,

ktorý sa síce stotožnil s jeho argumentáciou o tom, že nedošlo k zosplatneniu pohľadávky žalobcu,
ale priznal žalobcovi mu nárok na zaplatenie splatných splátok, aj keď na základe týchto skutočností
si žalobca svoj nárok v konaní neuplatnil. Proti takejto úvahe súdu prvej inštancie žalovaný nemoholzaujať žiadna obranu nevediac o tejto úvahe súdu o ktorej sa dozvedel až z odôvodnenia po vyhlásení
rozhodnutia.

43. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci je vec znova prejednať a v novom rozhodnutí sa
riadnevysporiadaťnajmästým,nazákladeakýchokolnostísižalobcauplatnilsvojnárokačijeprípustné

mu priznať tento nárok v prípade, ak má súd prvej inštancie za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu
úveru aj na základe iných skutkových okolností, z ktorých si žalobca svoj nárok neuplatnil, aj keď tieto
vyplývajú z rovnakého zmluvného vzťahu so žalovaným. Súd prvej inštancie zároveň v tomto smere
náležite zdôvodní tak, aby toto bolo v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 CSP.

45. Súd prvej inštancie je viazaný tak názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

46. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov členov senátu krajského súdu v pomere
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).