Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1185/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352946
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120352946.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Združenie na
ochranu práv investorov - občanov, IČO: 45741867, so sídlom: Strakova 1, 811 01 Bratislava; proti
povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E. E.; vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Jozef Ďurica, sídlo exekútorského úradu: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., ktorý exekúciu vedie pod sp.
zn.359EX4132/20;prevymoženieistiny470,26Eurspríslušenstvom,rozhodujúcosťažnostipovinného

proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1185/2020 zo dňa 20.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1185/2020 zo dňa
20.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
05.08.2020 domáhal od povinného vymoženia istiny 470,26 eur s príslušenstvom, a to na základe
exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok rozhodcu A. H. C. sp. zn. 1934/19 zo dňa 03.02.2020 (ďalej
len „exekučný titul“). Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 13.08.2020
poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/1185/2020 (ďalej len „poverenie na vykonanie exekúcie“).

2. Uznesením sp. zn. 54Ek/1185/2020 zo dňa 20.10.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa§61lods.3Exekučnéhoporiadkuzamietolažiadnemuzúčastníkovkonanianáhradutrovkonania
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe
vyššiehosúdnehoúradníkaodôvodnilokreminéhotým,žekudňuzačatiaexekúciesipovinnýpovinnosti
uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na

vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z písomných dôkazov predložených povinným
mal súd za preukázané, že povinný postupne v splátkach od 20.08.2020 do 05.11.2024 uhradil sumu
vo výške 800,00 eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 05.08.2020, čím v zmysle
§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania
exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie

je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie
exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá
je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len
v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu
až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 04.08.2020.
Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie

§ 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú
upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník),napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď.. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho
splnenie. Je však potrebné uviesť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj
dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte

pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech
oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky. V danom prípade ide o čiastočné vymoženie pohľadávky povinného vo výške 800,00 eur.
V zmysle priebežného vyúčtovania exekučného konania ku dňu 14.05.2025 má súd za preukázané,

že pohľadávka oprávneného je vo výške 790,65 Eur a trovy exekúcie sú vo výške 255,13 Eur, teda
vymáhaná pohľadávka je spolu vo výške 1.045,78 Eur. Povinný keď teda uhradil počas exekúcie sumu
vo výške 800,00 Eur, nedošlo teda k uhradeniu celej vymáhanej pohľadávky. Keď povinný uhradí celú
vymáhanú pohľadávku vrátene trov exekúcie, súdny exekútor zastaví exekúciu vydaním Upovedomenia
o ukončení exekúcie v zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný uhradil
čiastočne vymáhanú pohľadávku vo výške 800,00 eur po začatí exekučného konania, nie je dôvodom na

zastavenie exekúcie. Exekúcia začala v súlade so zákonom, na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade s návrhom na vykonanie
exekúcie. Nakoľko došlo zo strany povinného k úhrade časti pohľadávky po začatí exekučného konania,
táto úhrada je považovaná za nedobrovoľné plnenie vykonané v rámci už prebiehajúceho exekučného
konania, ktoré začalo na návrh oprávneného dňa 05.08.2020. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek

po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za
dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený
nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie
exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného

konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie. Súd taktiež poukázal
na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, by mal v plnej miere
zohľadňovať existenciu, či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie
exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného, teda
či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas

exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej
miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Na základe vyššie
uvedeného súd mal za to, že k čiastočnému splneniu dlhu došlo až po začatí exekučného konania, t.j. ku
dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 05.08.2020 nárok oprávneného nepochybne existoval,
tak ako ho oprávnený uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnený mal právo podať návrh

na vykonanie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie teda nebol podaný dôvodne, a tým nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd pri
rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia
zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť
uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť

okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti súd konštatoval, že povinný nepredložil relevantný dôkaz, na základe ktorého by
exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho,
čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,

že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení
exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že nie je pravdivé tvrdenie obsiahnuté v napadnutom uznesení, že nemá nastavený žiadny
splátkový kalendár. Dňa 17.01.2023 mu bol exekútorom zaslaný splátkový kalendár, ktorý už dávno
vyplatil, čo prikladá ako dôkaz. Napriek tomu exekúcia naďalej trvá. Dokonca došlo aj k zablokovaniu
nehnuteľnosti, čo považuje za neoprávnené a neprimerané, najmä vzhľadom na to, že ide o drobnú
exekúciu, ku ktorej bol nastavený aj splátkový kalendár. K zablokovaniu nehnuteľnosti vôbec nemalo

dôjsť. So zreteľom na to žiada, aby súd prehodnotil napadnuté uznesenie, exekúciu zastavil, zrušil
blokáciu nehnuteľnosť, a zohľadnil predložené doklady o existencii splátkového kalendára. Všetky
podmienky boli z jej strany splnené a exekúcia mala byť zastavená.4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie)
oprávnenému na vyjadrenie nezasielal. Povinný síce v sťažnostnom konaní preukázal existenciu
splátkového kalendára, ktorú skutočnosť oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na

zastavenie exekúcie spochybnil, avšak uvedená skutočnosť nie je pre rozhodnutie súdu o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie a o sťažnosti právne relevantná.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh
na vykonanie exekúcie doručený súdu.

13. Podľa ust. § 57 ods. 1 veta druhá, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa
začína exekúcia.

14. Podľa ust. § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je
nedôvodná z nasledovných dôvodov:

16. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia: 470,26 eur
s príslušenstvom, a to 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 760,25 eur od 11.03.2019 do
28.03.2019, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 712,26 eur od 29.03.2019 do 05.05.2019, 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 702,26 eur od 06.05.2019 do 03.05.2020, 5% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 602,26 eur 04.05.2020 do 01.07.2020, 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 502,26 eur 02.07.2020 do 03.08.2020, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 470,26 eur od
04.08.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 195 eur a trovy exekúcie
oprávneného vo výške 16,50 eur.

17. Oprávneným vymáhaný nárok teda pozostáva z istiny 470,26 eur, kapitalizovaných úrokov
z omeškania vo výške 108,89 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výše 195 eur
a zaplateného súdneho poplatku z návrhu na vykonanie exekúcie 16,50 eur. Predmetnom vymáhaniasú však aj trovy súdneho exekútora z titulu odmeny, náhrady hotových výdavkov a k nim prislúchajúcej
výške DPH, t.j. trovy vyčíslené súdnym exekútorom na sumu 255,13 eur.

18. Povinný síce v sťažnostnom konaní preukázal, že súdny exekútor oznámením o povolení plnenia
v splátkach zo dňa 17.01.2023 v exekučnom konaní sp. zn. 359EX 4132/20 povolil splniť povinnému
vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach, a to v zmysle ust. § 61g ods. 3 Exekučného poriadku,
t.j. so súhlasom oprávneného zo dňa 16.01.2023, na základe ktorého sa povinnému povolilo splniť
vymáhaný nárok v splátkach aj bez splnenia podmienok podľa ust. § 61g ods. 2 Exekučného poriadku.

Zároveň bol povinný vyzvaný, aby vymáhaný nárok zaplatil v pravidelných splátkach 80 eur mesačne až
do zaplatenia. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.01.2023. Zároveň súdny exekútor vydal
dňa 17.01.2023 upovedomenie o odklade exekúcie v súlade s ust. § 61h ods. 1 písm. c/ Exekučného
poriadku (povinný podal žiadosť o povolenie splátok) a ust. § 61j ods. 2 Exekučného poriadku.

19.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,ževzmysleust.§61iods.2vetadruháExekučnéhoporiadku,počas

odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. c) exekútor môže vykonávať úkony smerujúce
k zisteniu majetku podliehajúcemu exekúcii a ak je to potrebné, zriadiť exekučné záložné právo na
nehnuteľnosť.

20. Podľa ust. § 61g ods. 7 Exekučného poriadku, pri nesplnení niektorej zo splátok riadne a včas sa

na povolenie splátok a povolenie odkladu exekúcie neprihliada.

21. Povinný v čase od 20.08.2020 do 05.11.2024 postupne uhradil v splátkach sumu vo výške 800
eur (dňa 29.08.2020 sumu 50 eur, dňa 20.1.2023 sumu 50 eur, dňa 22.02.2023 sumu 50 eur, dňa
22.03.2023 sumu 50 eur, dňa 24.04.2023 sumu 50 eur, da 25.05.2023 sumu 50 eur, dňa 27.06.2023

sumu 50 eur, dňa 24.07.2023 sumu 50 eur, dňa 06.09.2023 sumu 50 eur, dňa 03.10.2023 sumu 50
eur, dňa 03.11.2023 sumu 50 eur, dňa 07.12.2023 sumu 50 eur, dňa 02.01.2024 sumu 50 eur, dňa
17.04.2024 sumu 50 eur, dňa 06.08.2024 sumu 50 eur a dňa 05.11.2024 sumu 50 eur), t.j. povinný
uhrádzal vymáhanú pohľadávku v splátkach pred ako aj po povolení splátkového kalendára zo strany
súdneho exekútora. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, ako aj

súdny exekútor v rámci Priebežného vyúčtovania exekučného konania ku dňu 14.05.2025. Povinný však
uhrádzal vymáhaný nárok nie v pravidelných intervaloch a nie vo výške určenej súdnym exekútorom.

22. Aj napriek skutočnosti, že povinný po začatí exekučného konania uhradil celkovo na vymáhanej
pohľadávke sumu 800 eur (ktorú skutočnosť vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nepoprel),

táto skutočnosť nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie. Ako však vyšší súdny úradník správne
poznamenal, dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany
povinného (v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku) je v zmysle literatúry a stabilnej
rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej povinnosti povinnou osobou
došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. V tomto smere treba doplniť,

že exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie, v predmetnej veci sa
začalo dňa 05.08.2020. Ak teda nastane splnenie vymáhaného nároku (hoc aj čiastočné splnenie)
oprávneného povinným po začatí exekučného konania, ako to bolo aj v prejedávanej veci, nejde o
dôvod na zastavenie exekúcie exekučným súdom tak, ako sa toho dožaduje povinný. Povinnosť splnená
povinným sa považuje za plnenie vymožené v rámci exekučného konania, ktoré spôsobuje reálne

zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto splnením povinnosti, o čom už nie je potrebné ani
možné rozhodovať uznesením súdu. Na splnenie povinnosti tak v ďalšom priebehu exekúcie prihliada
súdny exekútor v rámci postupu podľa ust. § 61o Exekučného poriadku (za predpokladu úhrady celého
vymáhaného nároku, t.j. celého nároku oprávneného, ako aj trov súdneho exekútora). Treba zdôrazniť,
akouviedolvyššísúdnyúradníkvnapadnutomuznesení,žeopačnývýkladbyneprimeranezvýhodňoval

povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť v lehote určenej súdom, v dôsledku
čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto zvýhodnenie by spočívalo
v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje
za neprípustné. Pokiaľ svoju povinnosť povinný začal plniť až po začatí exekučného konania, nemožno
hovoriť už o „dobrovoľnom“ splnení povinnosti. Oprávnený si v exekučnom konaní teda uplatnil právo

priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne v súdom
určenej lehote. Oprávnený tak realizoval svoje právo, nekonal v rozpore s právom.23. Ako už súd vyššie uviedol, okrem pohľadávky oprávneného vymáha súdny exekútor aj svoje trovy.
Predmetnom vymáhaného nároku okrem pohľadávky oprávneného v celkovej výške 790,65 eur (istina
470,26 eur, kapitalizované úroky z omeškania 108,89 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo

výške 195 eur a zaplatený súdny poplatok 16,50 eur) sú aj trovy súdneho exekútora vo výške 255,13 eur,
a to z titulu 20% odmeny z vymáhanej pohľadávky vo výške 158,50 eur, náhrady hotových výdavkov
60,20 eur a DPH vo výške 36,43 eur. Nakoľko povinný uhradil sumu 800 eur, zostáva k úhrade 245,78
eur, ktorú sumu doposiaľ povinný neuhradil.

24. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné sťažnosti povinného vyhovieť, nakoľko
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne.

25. Pokiaľ ide o blokáciu majetku povinného, v tejto súvislosti súd jednak poukazuje na možnosť
vykonávania blokácie na majetku povinného, a to so zreteľom na bod 20 a 21 predmetného uznesenia
a naviac na ust. § 64 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého spôsob vykonania exekúcie určí exekútor,

ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby
bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.

26. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani v sťažnostnom konaní nekonkretizoval, akú

nehnuteľnosť súdny exekútor zablokoval (prípadne zaťažil záložným právom), a teda či je pomer
hodnoty nehnuteľnosti úmerný alebo neúmerný výške vymáhanej pohľadávky. So zreteľom na uvedené
preto nie je možné zo strany súdu k tejto otázke zaujať stanovisko. Zo strany povinného je preto
potrebné, aby sa s uvedenou požiadavkou obrátil na súdneho exekútora, ktorý blokáciu vykonal. Súd
však dáva povinnému na zreteľ, že v zmysle ust. § 61p Exekučného poriadku, je súdny exekútor

povinný do troch pracovných dní zrušiť všetky úkony, ktoré uskutočnil, smerujúce k zabezpečeniu
majetku podliehajúcemu exekúcii a bezodkladne o tom upovedomiť dotknuté osoby alebo orgány, ak
bolo exekúcia ukončená. Po úhrade celej vymáhanej pohľadávky zo strany povinného súdny exekútor
vydáva v zmysle ust. § 61o Exekučného poriadku upovedomenie o ukončení exekúcie a následne
postupuje podľa ust. § 61p Exekučného poriadku.

27. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení

na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť

povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako
úspešnémuúčastníkovi.Tomutovšakžiadnetrovykonaniavsúvislostispodanousťažnosťoupovinného
nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie
zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).