Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200703
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-8Sa/37/2022

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:
BubbleStar SK, s.r.o., so sídlom Pribinova 8, Bratislava, zastúpený: Majerník & Miháliková, s.r.o., so
sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29.
augusta8-10,Bratislava,ožalobevsociálnychveciachopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanej
č. XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 05. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

BA-8Sa/37/2022

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

BA-8Sa/37/2022

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27. decembra 2021 Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/, §
240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) žalobcovi predpísala za obdobie jún 2013, november 2013, január 2014, február
2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október

2014, december 2014, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, november 2015, december 2015,
január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016,
október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017,
máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017, december
2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018,
september 2018, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 na základe
príjmov vyplatených v mesiacoch máj 2016, apríl 2017, máj 2017, august 2018 penále v sume 5 590,93

eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a
povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie), poistného na invalidné poistenie, poistného
na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti,
poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každýdeň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vykonania predchádzajúcej kontroly do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že fyzické osoby a právnické
osoby povinné platiť poistné a povinné príspevky sú povinné tieto plnenia aj odvádzať, pričom
poistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny
mesiac pozadu. Poukázal na zákonnú úpravu splatnosti poistného, podľa ktorej je poistné platené
zamestnávateľom splatné v deň určený na výplatu príjmov tvoriacich vymeriavací základ zamestnanca;

ak je výplata týchto príjmov rozložená na viac dní, splatnosť nastáva v deň poslednej takejto výplaty.
Ak taký deň nie je určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, za ktorý sa poistné platí; ak pripadne deň splatnosti na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
splatnosť sa presúva na najbližší pracovný deň. Správny orgán poukázal na relevantné ustanovenia
zákona o sociálnom poistení a zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

3. Ďalej správny orgán poukázal na ustanovenia § 141, § 142 a § 143 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj
na ustanovenia § 26 a § 27 zákona č. 43/2004 Z. z. a uviedol, že podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z.
z.sa povinným subjektom, ktoré neodviedli poistné a povinné príspevky včas alebo ich odviedli v nižšej
sume, predpisuje penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však do výšky
dlžnej sumy poistného a príspevkov za kontrolované obdobie. Penále sa nepredpisuje, ak jeho výška

za kontrolované obdobie nepresiahne 5 eur.

4. Na základe vykonaného zistenia správny orgán konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ
neodviedol poistné a povinné príspevky včas alebo ich odviedol v nižšej sume za mesiace jún 2013,
november 2013, január 2014 až december 2014, máj 2015 až december 2015, január 2016 až december

2016, január 2017 až december 2017, január 2018 až december 2018 a január 2019 až február 2019.
Správny orgán na tomto základe predpísal žalobcovi penále v sume uvedenej vo výroku rozhodnutia.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

6. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 05. apríla
2022 podľa § 179 ods. 1 písm. b/, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.12.2021 zmenila vo výroku tak, že vypustila text „...nasledujúceho
po dni vykonania predchádzajúcej kontroly do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.“ a doplnila text: „...splatnosti poistného a

povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici, resp. do dňa 16. januára 2020.“. V ostatnom napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa
potvrdila.

7. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, 2, § 143 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z., § 26 ods. 1, § 27 ods. 5, § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom
sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 43/2004 Z. z.") a vecne tým, že
ako odvolací orgán, preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, v celom rozsahu
a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu upresnenia spôsobu
penalizácie, ktorý však nemá vplyv na správnosť, odôvodnenie, ani na výšku penále predpísaného

napadnutým rozhodnutím.

8. Žalovaná uviedla, že podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
B., Vložka číslo: XXXXX/X, bol žalobca zapísaný v obchodnom registri ako spoločnosť s ručením
obmedzeným dňa 26. februára 2013, taktiež je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ od 20.

mája 2013.

9. Žalovaná v rozhodnutí poukázala na Protokol o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z
ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vykonala od 23. mája 2019 do 5. novembra
2021 u žalobcu vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa podľa zákona za kontrolované
obdobie od 20. mája 2013 do 31. marca 2019.10. Výsledky kontroly sú podrobne rozpísané v protokole a sú dôležitou súčasťou podkladov, z ktorých
prvostupňový orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Z výsledkov kontroly okrem iného
vyplýva, že zamestnávateľ (žalobca) si v kontrolovanom období u viacerých zamestnancov (na základe

dohody o brigádnickej práci študentov) neoprávnene uplatnil výnimku podľa § 227a zákona č. 461/2003
Z. z., na základe ktorej dotknutí zamestnanci nemali postavenie zamestnanca na účely dôchodkového
poistenia. Šetrením však bolo vo viacerých prípadoch zistené, že jednotliví zamestnanci si uvedenú
výnimku uplatnili už z inej dohody u iného zamestnávateľa, išlo teda o duplicitné uplatnenie výnimky
podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z., čo však zákon nepripúšťa. Neodvedením poistného na starobné

poistenie a povinných príspevkov za dotknutých zamestnancov (podrobne uvedených v protokole),
účastníkovi konania vznikla dlžná suma vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a táto mu bola predpísaná
rozhodnutímčíslo:XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX,zodňa27.decembra2021,vcelkovejsume8.811,05
eur. Zároveň bolo dňa 27. decembra 2021 vydané napadnuté rozhodnutie číslo: XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX, ktorým bolo na základe zistenia skutočného stavu veci účastníkovi konania v súlade so
zákonom v znení neskorších predpisov predpísané penále v sume 5 590,93 eur.

11. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, podľa názoru žalovanej nezakladali dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

12. Sociálna poisťovňa, ústredie, v rámci preskúmania veci zistila, že viacerí zamestnanci žalobcu

(menovite uvedení v protokole), ktorí vykonávali práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
si v období, ktoré bolo predmetom tohto odvolacieho konania, opakovane uplatnili výnimku podľa § 227a
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účinnom od 1. januára 2013 do 30. júna 2018, ako aj v znení zákona č.
266/2017 Z. z., účinného od 1. júla 2018, súčasne u dvoch zamestnávateľov, pričom bolo zistené, že v
období uplatnenia si tejto výnimky u žalobcu, už uvedení zamestnanci mali určenú dohodu o brigádnickej

práci študentov, na základe ktorej nemali postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia u
iných zamestnávateľov.

13. Z uvedeného vyplynulo, že dotknutí zamestnanci si uplatnili výnimku v zmysle § 227a ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. ako aj v znení zákona č. 266/2017 Z. z., u dvoch zamestnávateľov súčasne, a

teda ani jeden zamestnávateľ neprihlásil zamestnancov na dôchodkové poistenie. Zákon č. 461/2003
Z. z. neumožňuje súčasné uplatňovanie práva študenta vykonávajúceho práce na základe dohody
o brigádnickej práci študentov, určiť si dve a viac dohôd o brigádnickej práci študentov, z ktorých
nebude dôchodkovo poistený, a preto bol žalobca povinný v zákonom ustanovenej lehote dlžnú sumu
poistného na dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za mesiace

s neoprávnene uplatnenou námietkou podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. zaplatiť.

14. Sociálna poisťovňa nespochybňuje skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť
tvrdení svojich zamestnancov (údaje uvedené v čestných prehláseniach), ako ani skutočnosť, že
účastníkovi konania vznikla povinnosť, ktorú neočakával. Avšak takéto konanie v prípade vzniku škody

je potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči dotknutým zamestnancom. Nie je možné
očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie právnej povinnosti zo strany
fyzickej osoby (zamestnanca) bude „naprávané" porušením zákona zo strany Sociálnej poisťovne.

15. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo podľa názoru žalovanej vydané v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje
predpísané náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 209 ods. 2 až ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z..

16. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,
oprávnene a v súlade so zákonom predpísala účastníkovi konania penále z oneskorene zaplatených

súmpoistnéhoapovinnýchpríspevkovzamesiacejún2013,november2013,január2014,február2014,
marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014,
december 2014, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, november 2015, december 2015, január
2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október
2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017,

jún2017,júl2017,august2017,september2017,október2017,november2017,december2017,január
2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018, september
2018, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 a na základe príjmovvyplatených v mesiacoch máj 2016, apríl 2017, máj 2017, august 2018 v celkovej sume 5 590,93 eur,
ktoré je žalobca povinný uhradiť.

II. Žaloba a jej dôvody

17. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 05. apríla 2022 podal žalobca správnu žalobu a žiada, aby súd

napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec im
vrátil na ďalšie konanie.

18. V rámci svojej žaloby žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti a to že Sociálna poisťovňa vykonala
u žalobcu kontrolu odvodov na sociálne poistenie za obdobie máj 2013 – marec 2019. Na základe
protokoluzkontrolydospelakzáveru,žežalobcanezaplatilpoistnéapríspevkynastarobnédôchodkové

sporenie v celkovej výške 9.078,09 eur, pričom s prihliadnutím na platby uhradené bez právneho
dôvodu určila dlžné poistné vo výške 8.811,05 eur. Podstatná časť tejto sumy súvisela s tým, že viacerí
študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov si uplatnili výnimku podľa § 227a zákona
č. 461/2003 Z. z. duplicitne – u žalobcu ako aj u iných zamestnávateľov. Žalobca poukazuje, že pri
vzniku pracovnoprávnych vzťahov disponoval písomnými čestnými vyhláseniami týchto študentov, že si

výnimku neuplatňujú súčasne u iného zamestnávateľa, pričom tieto vyhlásenia mal povinnosť zohľadniť.

19. Žalobca v námietkach proti protokolu a následne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
uvádza, že konal striktne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorý mu ukladal povinnosť vychádzať
z oznámení a čestných vyhlásení zamestnancov. Podľa jeho tvrdenia právna úprava v kontrolovanom

obdobívôbecneriešilasituáciu,keďzamestnanecpredložínepravdivévyhlásenieoneuplatnenívýnimky
u iného zamestnávateľa, a zamestnávateľ nemal zákonnú možnosť túto skutočnosť overiť. Zo zákona
nevyplývalo oprávnenie ani technická možnosť preverovať údaje o uplatnení výnimiek v informačných
systémochSociálnejpoisťovne.Pretopovažujezanespravodlivéanezákonné,abybolzatakútosituáciu
sankcionovaný.

20. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi predpísané poistné vo výške 8.811,05 eur a penále vo
výške 5.590,93 eur za obdobie jún 2013 až február 2019. Žalobca v odvolaní namietal najmä to, že
orgán verejnej správy vôbec nezohľadnil príčinu nezaplatenia poistného a predpísal penále paušálne,
bez ohľadu na špecifické skutkové okolnosti. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zmenila len formuláciu

o období plynutia penále, inak prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Podľa žalobcu sa žalovaná vôbec
nevysporiadala s podstatnými právnymi argumentmi a obmedzila sa na formálne konštatovanie, že
penále musí byť predpísané.

21. Žalobca sa dovoláva princípu právneho štátu a legitímnych očakávaní, z ktorého podľa neho vyplýva,

žesankcianemôžebyťuloženásubjektu,ktorýsanemoholsprávaťinak,pretožezákonmuneposkytoval
žiadne prostriedky na predídenie protiprávnemu stavu. Tvrdí, že sankcia za omeškanie je sankciou za
porušenie povinnosti, ktorá však v jeho prípade nevznikla z jeho konania, ale z konania zamestnancov a
z nedôslednej právnej úpravy. Svoj právny názor podporuje aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorej zamestnávateľ nemôže niesť následky duplicitného uplatnenia výnimky, ak nemal možnosť túto

skutočnosť zistiť (poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/132/2018).

22. Zároveň uvádza, že uloženie penále predstavuje zásah do jeho základného práva na ochranu
majetku. Sankcia podľa neho v tomto prípade nespĺňa požiadavky proporcionality, keďže nemohol plniť
preventívny ani výchovný účel. Žalobca ani pri náležitej starostlivosti nemohol zistiť, že výnimka bola

uplatnená duplicitne. Predpísané penále preto podľa žalobcu predstavuje neprimeraný a neodôvodnený
zásah do jeho majetkovej sféry.

23. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, neodôvodnené a v rozpore s ústavou,
najmä s princípom právnej istoty a ochranou legitímnych očakávaní, a navrhuje jeho zrušenie, vrátane

zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu.

III. Vyjadrenie žalovanej24. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že právna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. účinná od

1. januára 2013 považovala študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov za
zamestnanca povinne dôchodkovo poisteného, pokiaľ si neurčil jednu dohodu, pri ktorej si uplatní
výnimku z dôchodkového poistenia podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. Študent si mohol túto výnimku
uplatniť len na jednu dohodu mesačne a bol povinný zamestnávateľa písomne informovať, oznámiť jej
ukončenie a predložiť čestné vyhlásenie o tom, že si výnimku neuplatňuje u iného zamestnávateľa.

25. Podľa žalovanej zákon jasne upravuje, kedy nastávajú právne účinky uplatnenia a ukončenia
výnimky; ak si študent uplatnil výnimku u iného zamestnávateľa skôr a neukončil ju, nemohli súčasne
vzniknúť účinky novej výnimky u žalobcu. Z tohto dôvodu vzniklo dotknutým zamestnancom u žalobcu
povinné dôchodkové poistenie.

26. Žalovaná opisuje, že v období máj 2013 – marec 2019 bola u žalobcu vykonaná vonkajšia
kontrola, ktorá preukázala duplicitné uplatnenie výnimky viacerými študentmi u dvoch zamestnávateľov.
Keďže zamestnanci si výnimku uplatnili najskôr u iných zamestnávateľov, ich pracovné vzťahy u
žalobcu zakladali povinné dôchodkové poistenie. Žalovaná považovala námietky žalobcu k protokolu
za neopodstatnené a preto predpísala dlžné poistné vo výške 8.811,05 eur, pričom toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca nepodal odvolanie. Na žiadosť žalobcu bol následne povolený
splátkový kalendár.

27. K predpísaniu penále žalovaná uvádza, že podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je
povinná predpísať penále vždy, keď zamestnávateľ neodvedie poistné alebo príspevky včas alebo v

správnej sume. Ide o zákonný následok nesplnenia odvodovej povinnosti; Sociálna poisťovňa pritom
nemá diskrečnú právomoc prihliadať na individuálne okolnosti prípadu ani zmierňovať tvrdosť zákona.
Žalovaná zdôrazňuje, že poistné za zamestnanca vždy odvádza zamestnávateľ a zákon neumožňuje
predpísať poistné či penále priamo zamestnancovi. K argumentu žalobcu o nepravdivosti čestných
vyhlásení zamestnancov žalovaná uvádza, že za ich pravdivosť zodpovedá sám zamestnanec, čo

vyplýva aj z formulácie na predložených vyhláseniach. Ak žalobcovi vznikla škoda v dôsledku konania
zamestnanca, má možnosť uplatniť náhradu škody voči nemu v občianskoprávnom konaní. Sociálna
poisťovňa nenesie zodpovednosť za konanie zamestnancov žalobcu. K tomu žalovaná poukazuje na
judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 9Sžso/79/2016), podľa ktorej nie je možné, aby orgán
verejnej správy „naprával“ porušenie povinnosti zo strany zamestnanca tým, že by postupoval v rozpore

so zákonom a nezákonne by odpustil povinnosti zamestnávateľa.

28. Žalovaná sa opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/91/2019, ktorý potvrdzuje jej
výklad o povinnosti predpisovať penále v prípadoch duplicitného uplatnenia výnimky.

29. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

IV. Replika žalobcu

30. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou a závermi žalovanej. Uvádza, že obrana žalovanej spočíva
v tom, že má striktne aplikovať ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré jej ukladá
povinnosť predpísať penále v prípade nezaplatenia poistného a príspevkov na starobné sporenie
zamestnávateľom. Žalovaná tvrdí, že pri rozhodovaní nemôže zohľadniť žiadne špecifické okolnosti

konkrétnych prípadov, vrátane toho, že zamestnávateľ nemal možnosť nadobudnúť vedomosť o vzniku
povinnosti platiť tieto odvody. Žalobkyňa s týmto prísne pozitivistickým prístupom nesúhlasí. Podľa nej
podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu je ústavne konformná aplikácia
a výklad zákona, ktoré môžu pôsobiť buď reštriktívne alebo extenzívne. Argumentácia žalovanej je
pritom v priamom rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, ktorý uprednostňuje materiálne

poňatie právneho štátu a zdôrazňuje, že rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecnej
spravodlivosti. Doslovný gramatický výklad zákona nie je podľa Ústavného súdu SR nevyhnutný ani
bezpodmienečný (m. m. I. ÚS 331/2019).31. Žalovaná odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk 91/2019 zo dňa 26.8.2020,
podľa ktorého sa s postupom žalovanej stotožnil aj Najvyšší súd SR. Žalobca s jeho závermi nesúhlasí
a poukazuje, že Najvyšší súd SR sa ani len nezaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie o predpísaní

penále nemohlo ústavne relevantným spôsobom zasiahnuť do právnej istoty a legitímnych očakávaní
žalobcu. Podobná právna otázka bola pritom už riešená skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Sžsk 132/2018 zo dňa 26.2.2020, ktoré dospelo k odlišným záverom. Najvyšší súd SR pri
rozhodovaní sp. zn. 7Sžsk 91/2019 však s touto predchádzajúcou judikatúrou riadne argumentačne
nevyrovnal, čo žalobca považuje za nedostatok.

32. Žalovaná ďalej tvrdí, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie zamestnancov žalobcu a
odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 79/2016 zo dňa 18.7.2018. Žalobca
upozorňuje, že v tomto prípade sa vôbec neriešila zákonnosť rozhodnutia o predpísaní penále, ale
len povinnosť dôchodkového poistenia pribratej účastníčky konania. Povinnosť zaplatiť poistné a
príspevky za zamestnancov pritom žalobkyňa v konaní nespochybňuje. Navyše, skutočnosť, že nedôjde

k predpísaniu penále, nemožno považovať za škodu alebo určitú formu straty príjmu na strane žalovanej,
ktorá by odôvodňovala potvrdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

V. Relevantné právne predpisy

33. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť
poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné
príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské

poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie
a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

36. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne

v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z., účinnom od 1. januára
2015, povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za
kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 227a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., vyplýva každej fyzickej osobe v právnom vzťahu
na základe dohody o brigádnickej práci študentov povinnosť písomne informovať zamestnávateľa o
uplatnení práva podľa odseku 1, písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej
uplatňovať právo podľa odseku 1 a predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo

podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárom mesiaci.

39. Podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., právne účinky uplatnenia práva podľa
odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo
zamestnávateľovioznámenénajneskôrvdeňvznikuprávnehovzťahu,inakodprvéhodňakalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1
zamestnávateľovi oznámené.

40. Podľa § 227a ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., právne účinky ukončenia uplatňovania práva
podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.

41. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z., je zamestnávateľ povinný prihlásiť
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr

pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po
zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c) [v znení zákona č. 266/2017, účinného od 1. januára 2018 platí že

zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť takéhoto zamestnanca do ôsmich dni od zániku týchto poistení
okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §
20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak
poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)].

42. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného

v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods.
1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje
inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody
o brigádnickej práci študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho

vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku
právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými

bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,
avychádzajúczostavu,ktorýexistovalvčaseprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia(§493evspojení
s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

44. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 05. apríla
2022, ktorým podľa § 179 ods. 1 písm. b/, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27.12.2021 zmenila vo výroku tak, že vypustila text: „...nasledujúceho
po dni vykonania predchádzajúcej kontroly do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej

poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.“ a doplnila text: „...splatnosti poistného a
povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici, resp. do dňa 16. januára 2020.“.V ostatnom potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy, ktorým tento predpísal žalobcovi za obdobie jún 2013, november 2013, január 2014,
február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014,

október 2014, december 2014, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, november 2015, december
2015, január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september
2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl
2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017,
december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august

2018, september 2018, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 na
základe príjmov vyplatených v mesiacoch máj 2016, apríl 2017, máj 2017, august 2018 penále v sume
5 590,93 eur poistné, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy

45. V prvom rade tunajší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS

SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnostirozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či
vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom,
z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje,
či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve
súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

46. V rámci súdneho konania sa súd okrem rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu,
oboznámil s obsahom ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah administratívneho spisu, ako aj s
príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutím sp.zn. 7Sžsk 73/2018, sp.zn. 7Sžsk 153/2018, sp.zn.
7Sžsk 91/2019, sp.zn. 9Sžsk 78/2018, sp.zn. 9Sžsk 116/2018, sp.zn. 9Sžso 78/2018, sp.zn. 9Sžso
79/2016 atď., zo záverov ktorých vychádzal aj pri rozhodovaní v preskúmavanej veci.

47. Ustanovenie § 227a bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. vnesené zákonom č. 413/2012 Z.z. v súvislosti
s novelizáciou § 4 zák. č. 461/2003 Z.z., zákonom č. 252/2012 Z.z. a zákonom č. 413/2002 Z.z..
Týmito novelami vznikol v právnom vzťahu status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia
fyzickým osobám na základe dohody o brigádnickej práci študentov a teda brigádnici sa na rozdiel

od predchádzajúcej zákonnej úpravy, stali za splnenia zákonných podmienok, povinne dôchodkovo
poistenými zamestnancami. Rozšíril sa rozsah povinného dôchodkového poistenia s určitou úľavou -
výnimkou, ktorú podľa § 227a ZSP predstavovala možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v
ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z jazykového výkladu §
4ods.2vspojenís§227azákonač.461/2003Z.z.jednoznačnevyplýva,žezazamestnancasanaúčely

dôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom, vykonávajúci práce
na základe dohody o brigádnickej práci študentov, okrem študenta, ktorý si u jedného zamestnávateľa
uplatnil výnimku podľa § 227a zákona. Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov
naraz, čo v danom prípade zamestnancov vykonávajúcich pre žalobcu, práce na základe dohody
o brigádnickej práci študentov nebolo dodržané.

48. Ako už súd uviedol, túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz, čo
v danom prípade zamestnanci žalobcu učinili. Za toto porušenie povinností zo strany jednotlivých
brigádnikov - študentov zodpovedá žalobca, pričom žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú
nepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody má možnosť žalobca riešiť využitím inštitútov

súkromného práva voči jednotlivým brigádnikom, ktorí porušili § 227a zákona č. 461/2003 Z.z..

49. V súvislosti s predpísaným penále vo výške 5.590,93 eur za obdobie (jún 2013, až február
2019) tunajší súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. určuje povinnosť zamestnávateľa platiť poistné
a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v § 240 ods. 1

upravuje povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále. Právna úprava teda obligatórne určuje
povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonnom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia
alebo omeškania uhradiť predpísané penále. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym
následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej
nesplnenia v správnej výške alebo včas. Porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni

podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť, nie možnosť penále predpísať.

50. Ohľadom námietky zmiernenia tvrdosti zákona, Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súd SR, sp. zn 7Sžsk/91/2019, 26. 8. 2020 „Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o zmiernenie tvrdosti
zákona, najvyšší súd uvádza, že právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone

č. 461/2003 Z.z. sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť
ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade (porovnaj § 176 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení). V minulosti zákonodarca v zákoneč. 461/2003 Z.z. zaviedol inštitút odpustenia penále
s tým, že podľa § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004
Sociálna poisťovňa mohla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej

odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak
tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa
doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádza poistné včas a v správnej sume. Od
01. januára 2005, nadobudnutím účinnosti zákona č. 721/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 461/2003 Z.z., (pozri bod 61 zákona č. 721/2004 Z.z.) však bol tento inštitút zrušený. V ďalšom
období bola možnosť odpustenia penále daná formou tzv. generálnych pardonov podľa § 293ap zákona
č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže

na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za
obdobie pred 01. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné
a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008 a následne podľa § 293bj zákona, podľa
ktorého Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,

ktorým trvá povinnosť odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, v odôvodnených
prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále za obdobie pred 01. júnom 2009, ak v deň doručenia
žiadosti boli zaplatené dlžné sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a v období
odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti odvádza poistné a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie včas a v správnej sume, podľa § 293bl zákona, podľa ktorého Sociálna
poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na

dlžnépoistnéadlžnépríspevkynastarobnédôchodkovésporeniepodľaosobitnéhopredpisuzaobdobie
pred 01. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Aktuálna právna úprava však možnosť
nepredpísania, alebo odpustenia penále neupravuje. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza,
že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny

orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že tak žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán

postupovali v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. v pre danú vec relevantnom znení. Skutočnosť, že
žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdení svojich zamestnancov najvyšší súd nespochybňuje,
ako ani tú skutočnosť, že žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takéto konanie,
v prípade vzniku škody, je však potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči týmto
osobám. Nie je možné očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie

právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - jednotlivca bude „naprávané“ porušením zákona zo strany
správneho orgánu. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním,
čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho, ako aj materiálneho). Možno
teda uzavrieť, že pokiaľ právna úprava ukladala povinnosť Sociálnej poisťovni predpísať penále, potom
táto nemala inú možnosť len toto penále predpísať. V ďalšom najvyšší súd odkazuje na vyjadrenie

žalovanej zhrnuté v bode 10 tohto rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. V súvislosti s námietkou
žalobcu, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne zdôvodnený, najvyšší súd uvádza, vzhľadom na
osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom,
že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými

v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia na úseku
sociálneho poistenia.“

51. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk 132/2018 zo dňa
26.2.2020, správny súd uvádza, že sa pri svojom rozhodovaní riadil novším rozsudkom Najvyššieho

súdu SR, 7Sžsk/91/2019, zo dňa 26.8.2020.

52. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

BA-8Sa/37/2022Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).