Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201370
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8320201370.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.,
a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom
Hudákom - advokátom, so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, IČO: 43106927, proti žalovanej: A.
E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Martinou Řeřichovou,

PhD., advokátkou, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 21C/15/2020-374 zo dňa 6.4.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán konania žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej
A. E., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti a to k štvorizbovému bytu č. XX s príslušenstvom a súčasťami
nachádzajúceho sa 2. poschodí bytového domu F. G. H. C. I. D., súpisné č. 1897, vchod 61, ktorý
je postavený na parcele CK-N č. 6577 a parcele CK-N č. 6578, pričom nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXXX, k. ú. D., obec Humenné, okres Humenné ako aj k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti

8180/380455 k parcele CK-N č. 6577 - druh zastavené plochy a nádvoria o výmere 789 m2 a k parcele
CK-N č. 6578 - druh zastavené plochy a nádvoria o výmere 244 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
8180/380455 k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam bytového domu a príslušenstve.

II. Súd nehnuteľnosti a to štvorizbový byt č. XX s príslušenstvom a súčasťami nachádzajúceho sa 2.
poschodí bytového domu F. G. H. C. I. D., súpisné č. 1897, vchod 61, ktorý je postavený na parcele

CK-N č. 6577 a parcele CK-N č. 6578, pričom nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D., obec
Humenné, okres Humenné ako aj k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 8180/380455 k parcele CK-N
č. 6577 - druh zastavené plochy a nádvoria o výmere 789 m2 a k parcele CK-N č. 6578 - druh zastavené
plochy a nádvoria o výmere 244 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8180/380455 k spoločným
častiam a k spoločným zariadeniam bytového domu a príslušenstve prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Žalobca je povinný vyplatiť žalovanej na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000,00-eur
a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.V. Štátu zastúpenému Okresným súdom Humenné súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka
po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Žalobcapodalnasúdprvejinštanciedňa5.5.2020žalobuozrušenieavyporiadaniespoluvlastníckeho
podielu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, teda 4-izbovému bytu č. XX v bytovom dome súpisné č.
XXXX F., G. H. C. I. D. a k spoluvlastníckym podielom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti, pričom
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D., obec Humenné, okres Humenné.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 141 ods. 1 a 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)

4. Podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní sporné, že žalobca aj žalovaná sa stali podielovými
spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti popísanej vo výroku rozhodnutia (ďalej len ako „sporná nehnuteľnosť“)

bytu, jeho súčastiam a príslušenstvám. Konštatoval tiež, že obe strany súhlasia so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, aby tá nehnuteľnosť bola prisúdená žalobcovi. K spornej
výške vyporiadania medzi podielovými spoluvlastníkmi súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej
trhovej ceny stanovenej súdnou znalkyňou J. K. F. (č. 4/2022), ktorú do konania pribral súd, ktorá
bola výške 101 000 eur. Tento znalecký posudok považoval súd prvej inštancie aj napriek námietkam

žalobcu za logický v súlade s právnymi predpismi, pričom je zrejmé, že znalkyňa sa opierala o aktuálne
trhové ceny obdobných nehnuteľností na obdobnom trhu a brala do úvahy aj skutočnosť, že byt bol
stranami sporu zrekonštruovaný. Súd prvej inštancie nebral do úvahy dva znalecké posudky, ktoré
doložil žalobca obe, od znalca J. I. K. (č. 22/2020 a č. 44/2021), kde bola uvedená cena cca. 66
000 eur, pretože táto cena je neprimerane nízka a nezohľadňovala aktuálnu cenu obdobných bytov

na trhu v Humennom. Rovnaký záver podľa súdu prvej inštancie vyplýva aj z údajov zverejňovaných
Národnou bankou Slovenska o všeobecnej trhovej cene nehnuteľnosti v Prešovskom kraji, tak ako je to
zdokladované v znaleckom posudku J. F.. Táto znalkyňa sa dostatočne vysporiadala aj so znaleckými
posudku doloženými žalobcom od J. I. K. a uviedla, kde vznikol rozdiel v uvedenej cene a v náraste
hodnoty. Z týchto dôvodov súd nemal za potrebné vykonať jediný dôkaz navrhovaný žalobcom a to

vypočuť J. K. a J. F. na ich znalecké posudky, pretože súdu je zrejmé z jeho činnosti, že títo by zotrvali
na svojich záveroch a konaniu by to nič neprinieslo a bolo by to nehospodárne a neúčelne. Všeobecnú
trhovú hodnotu nehnuteľnosti potvrdzujú okrem znaleckého posudku súdneho znalca J. F. aj ďalšie
dôkazy, a to hlavne potvrdenie realitnej kancelárie Remax, údaje o trhových cenách nehnuteľností
zverejnených Národnou Bankou Slovenska a doložené inzeráty realitných kancelárií a ľudí za obdobné

byty v meste Humenné v danom čase.

5. K výpočtu výšky sumy na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu súd prvej inštancie uviedol, že
keďže cena spornej nehnuteľnosti bola znalkyňou J. F. stanovená a vypočítaná na sumu 101 000 eur,
má žalovaná nárok na vyplatenie sumy 50 500 eur, teda polovice tejto sumy v zmysle § 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Súd poukázal na to, že zo zhodných tvrdení strán sporu je zrejmé, že pri kúpe
uvedeného bytu bral žalobca od Prima banky, a.s. úver, tak ako je to vyššie uvedené, pričom zvyšok
kúpnej ceny doplatil žalobca vo výške 11 000 eur a sumu 1 500 eur vyplatila žalovaná realitnej kancelárii
za sprostredkovanie. Z týchto súm súd musel zohľadniť pri vyporiadaní a pri výpočte vyrovnávacieho
podielu sumu 11 000 eur, pretože tu nie je sporné, že túto vyplatil žalobca. Vzhľadom na to, že strany

konania sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, ktorý takto nadobudli vyššie uvedenou kúpnou zmluvou o
veľkosti podielu 1/2 má žalobca nárok na vrátenie tejto investície do tohto podielového spoluvlastníctva
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, teda na sumu 5 500 eur. Túto sumu súd musí zohľadniť v
prospechžalobcuatedaodpolovicetrhovejhodnotybytustanovenejznalkyňouJ.F.vsume101000eur,
z čoho polovica je 50 500 eur, súd musí odpočítať túto sumu 5 500 eur a teda žalobca je povinný vyplatiť

žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000,00 eur. Súd nezohľadnil sumu 7 900
eur,ktorápodľazhodnýchtvrdenístrán,akoajvýpisuúčtuvyplatilažalovanánarekonštrukciutohtobytu,
a to z dôvodu, že pokiaľ by strany sporu neuskutočnili spoločne rekonštrukciu tohto bytu, aktuálne cena
bytu by nebola vo výške 101 000 eur, ale bola by nižšia. To znamená, že táto hodnota rekonštrukcie je
zohľadnená znalcom v určenej všeobecnej trhovej hodnote bytu ku dňu vyporiadania. Súd nezohľadnil

námietku žalobcu, že hypotéka braná na uvedený byt v sume 35 000 eur, pričom celkovo má vyplatiť
žalobcavbankesumu49929eur,bymalabyťodpočítanázhodnoty,ktorúmážalobcavyplatiťžalovanej.
Tu súd prvej inštancie konštatoval, že uvedená hypotéka z L. M., N., bola braná výlučne žalobcom,
ktorý bol a je dlžníkom, pričom bola braná práve na kúpu tohto bytu a súd pri tomto rozsudku určilako výlučného vlastníka žalobcu. Okrem toho žalobca v rámci koncentračnej zásady a do ukončenia
dokazovania nedoložil do súdneho spisu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda predovšetkým
aké splátky a v akej výške boli splácané, kedy a kým a preto súd na to nemohol prihliadať (nestačí

len niečo tvrdiť, treba to aj v lehote preukázať - povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Samotná
kópia Zmluvy o úvere na sumu 35000-eur od L. M., preukazuje len to, že žalobca si v tejto banke
zobral úver na bývanie vo výške 35000-eur. Z týchto dôvodov súd vychádzal pri výpočte vyrovnávacieho
podielu v prospech žalovanej zo všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti vo výške 101 000 eur určenej
znalkyňou J. F., z čoho polovica predstavuje sumu 50 500 eur, z ktorej je potrebné odpočítať 1/2 zo

sumy 11 000 eur (5 500-eur), ktorou výlučne žalobca prispel na kúpu tohto bytu a teda výsledná suma
vo výške 45 000 eur je výška vyrovnávacieho podielu, ktorý je žalobca povinný zaplatiť žalovanej na
vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu k uvedenej nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného
vlastníctva. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 a § 257 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania. Súd vzal do úvahy, že predmetom tohto konania bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, teda sa riešili právne vzťahy

a právne postavenie oboch podielových spoluvlastníkov o veľkosti podielov 1, teda nemožno hovoriť
o pomere úspechu a neúspechu strán konania. Keďže žalovanú zastupuje advokát cez CPP a bola
oslobodená od platenia súdneho poplatku a vzhľadom na to, aj od preddavku na znalecké dokazovanie,
ktoré v 1 znášal štát, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu týchto trov konania vo vzťahu k
žalobcovi v rozsahu 50%. Voči žalovanej nie, lebo túto zastupuje cez CPP advokát a je oslobodená od

platenia súdneho poplatku a bola oslobodená aj od preddavku na dokazovanie.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ písm. h/ a písm. g/ CSP. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne právne posúdil skutkový
stav veci a nesprávne sa vysporiadal s dôkazmi ohľadne posúdenia vyrovnania spoluvlastníckeho

podielu žalobcu. Súd neakceptoval výsledky vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdil
meritum veci a rozhodné skutočnosti preukázané a tvrdené žalobcom, nesprávne sa vysporiadal s
vykonaným dokazovaním a rozhodol účelovo a ľubovoľne. Žalobca poukázal na to, že znalecký posudok
doložený účastníkom konania má rovnakú právnu váhu ako znalecký posudok vypracovaný znalcom
ustanoveným súdom. Žalobca bol pre odstup času spôsobený cieleným naťahovaním konania zo strany

žalovanej nútený dať vyhotoviť až dva znalecké posudky, ktoré súd ako dôkaz akceptoval, no napriek
tomu dal bezdôvodne na základe jednostranného návrhu žalovanej vyhotoviť aj nový znalecký posudok.
Následne súd pri posúdení veci ignoroval znalecké posudky predložené žalobcom a vychádzal iba
z posudku vyhotoveného znalcom ustanoveným súdom. Nie je pravdou, že by znalecké dokazovanie
navrhovali obe strany sporu, ako to tvrdí súd prvej inštancie, znalecké dokazovanie nariadené súdom

navrhovala iba žalovaná. Žalobca trvá na výhradách, ktoré vzniesol voči znaleckému posudku J. F. už
v priebehu konania. Znalecký posudok č. 4/2022 považuje za nedôvodný a účelový, nezodpovedajúci
predpisom a postupom na stanovenie ceny. Znalcom stanovená hodnota bytu nezodpovedá reálnej
trhovej hodnote a je umelo nadsadená aj s poukazom na výpočty použité v zmysle príslušných predpisov
na ocenenie nehnuteľností. Poukázal tiež na odlišné zatriedenie nehnuteľnosti znalcom Ing. Tornyosom,

nanesprávnyvýpočetopotrebeniabytovéhodomuanalytickoumetódoubezuvedeniadôvodu,namiesto
lineárnej metódy a namietal tiež výpočet všeobecnej hodnoty bytu porovnávacou metódou, ktorá však
nakoniec nebola znalkyňou J. F. použitá, no mala vplyv pri rozhodovaní súdu. Všetky námietky žalobcu
súd odignoroval a nemal záujem odstrániť rozpory, ktoré sú rozhodnými skutočnosťami pri stanovenej
cene. Podľa názoru žalobcu súd nie je odborne fundovaný posúdiť samotné námietky žalobcu k ZP p.

J. F.. Neobstojí ani tvrdenie súdu v bode 13 odôvodnenia, že znalkyňa sa dostatočne vysporiadala aj
so znaleckými posudkami doloženými žalobcom od J. I. K.. Na námietky a rozpory v posudku J. F. sa
znalkyňa vôbec vo svojom posudku nevyjadrila a rozpory neodstránila, tak ako to tvrdí súd, čo je zrejmé z
toho, že výhrady a rozpory žalobcu boli uplatnené až po vypracovaní posudku J. F., tj. nemohla sa k ním
vyjadriť a ani ich zahrnúť pri vypracovaní posudku. Takéto vyjadrenie súdu je opäť len účelové, alibistické

nemajúce oporu v skutkovom stave veci. Súd neodstránil rozpory v posudkoch, čím pochybil výraznou
mierou. Prípadné pochybnosti súdu či rozpory medzi znaleckými posudkami by sa mal súd snažiť
vysvetliť výsluchom znalcov, čo žalobca aj navrhoval, avšak súd to odignoroval a nemal záujem riešiť
nezodpovedané a namietané rozhodné skutočnosti k cene nehnuteľnosti, čo bola jediná a podstatná
skutočnosť konania. Vyjadrenie súdu v odôvodnení rozsudku, že znalci by zotrvali na svojich záveroch a

konaniu by to nič neprinieslo a bolo by to nehospodárne a neúčelne je prejavom ľubovôle sudcu. V čase
rozhodovania súdu tiež došlo, ako to vyplýva aj z údajov zverejňovaných Národnou bankou Slovenska
o všeobecnej trhovej cene nehnuteľnosti v Prešovskom kraji, k opätovnému poklesu cien nehnuteľnosti
cca o 10- 15 %, ktorá trvá doteraz. Preto aj z tohto dôvodu bolo podstatné vypočutie znalcov ohľadnežalobcom namietaných skutočností týkajúcich sa stanovenia ceny, čo súd nedôvodne odignoroval. Súd
sa tiež nevysporiadal so žalobcovou našou námietkou ohľadne neúplného vypracovania posudku k
otázke č. 1.1 Určiť hodnotu vložených investícii do rekonštrukcie. Podľa žalobcu je zodpovedanie tejto

otázky možné z doloženej dokumentácie. Ako nepravdivé označil žalobca tvrdenie súdu prvej inštancie
o tom, že pri kúpe sporného bytu bral žalobca od Prima banky úver, keďže úver brali obaja spoluvlastníci
spoločne, čo bolo potvrdené aj na pojednávaniach, kde žalovaná uviedla, že uhrádzala splátky za
úver. Napokon súd vyvodil nesprávny záver aj vo vzťahu k sume 11 000,-€, ktorú doplatil žalobca zo
svojich financií na kúpu nehnuteľnosti. Podľa žalobcu je pri výpočte potrebné z hodnoty bytu odčítať pri

vyporiadaní celú sumu 11 000,-€ v prospech žalobcu a nie sumu polovice, teda 5500,-€. Ide o sumu
ktorá je započítaná v celkovej hodnote bytu a keďže bola výlučne z financií žalobcu má nárok na jej
celkové vrátenie pri vyporiadaní, nakoľko nejde o BSM, ale o podielové spoluvlastníctvo. Žalobca doložil
súdu všetky doklady ohľadne úveru a keďže úver ostane na splácanie žalobcovi, tak má nárok na
jeho vyplatenie v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd pochybil, ak pri rozhodovaní o
úvere neprihliadal na to kto splácal úver, nakoľko pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva je súd povinný prihliadať aj na fakt, že splátky hypotekárneho úveru na kúpu spoločnej
veci uhrádzal len jeden z podielových spoluvlastníkov, t.j. žalobca, čo súd opäť nebral na zreteľ. Podľa
žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže rozsudok neobsahuje odôvodnenie,
ktoré by zodpovedalo zákonným ustanoveniam týkajúcim sa obsahu rozsudku. Z rozhodnutia súdu
nie sú jasne a zrozumiteľne odôvodnené všetky skutočnosti ohľadne merita veci. Žalobca tvrdí, že

rozsudok neobsahuje odôvodnenie tak, ako to vyžaduje ust. § 220 CSP. Konajúci súd stručne opísal
priebeh konania a jednotlivé vykonané dôkazy, avšak v odôvodnení absentuje samotné posúdenie
jednotlivých dôkazov, vysvetlenie, ktoré dôkazy boli pre súd rozhodujúce, čo viedlo súd k tomu, aby takto
rozhodol a pod. Absentuje popísanie skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, a rovnako
absentuje vyporiadanie sa z jednotlivými argumentmi a tvrdeniami žalobcu ku ktorým sa absolútne

nevyjadril. Absentuje odôvodnenie prečo nevykonal a neodstránil rozpory v znaleckých posudkoch.
Žalobca navrhol v petite svojho odvolania, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že znalecký posudok č. 44/2021 vypracovaný

znalcom J. I. K. nezohľadňoval aktuálny stav bytu, zvyšujúce sa ceny nehnuteľnosti a rastúcu tendenciu
kúpy nehnuteľnosti, čo sa pochopiteľne odrazilo aj na znalcom stanovej všeobecnej hodnote bytu,
ktorá bola veľmi nízka a nezodpovedala trhovej hodnote. Za správny považuje znalecký posudok
J. F.. Uviedla tiež, že z jej strany nedochádzalo k žiadnym prieťahom v súdnom konaní, avšak za
pozornosť stojí tá skutočnosť, že žalobca podanou žalobou navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva a prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že mu bude uložená
povinnosťvyplatiťvprospechžalovanejnáhraduzazaniknutýspoluvlastníckypodielsumu0,-Eur.Práve
tento postoj žalobcu možno hodnotiť ako špekulatívny a potvrdzujúci jeho snahu žalovanú nevyplatiť.
Podľa žalovanej odvolacie námietky žalobcu ani ostatný obsah spisu nie sú podkladom pre privodenie
zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil, preto navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8.Replikounavyjadreniežalovanejreagovalžalobca.Vyjadreniežalovanejoznačilzaúčelovéatvrdenia

v ňom uvedené za absolútne nedôvodné a publikované len v prospech žalovanej. Žalovaná sa podstatne
nevyjadrila k žiadnym dôvodom uvedeným v odvolaní žalobcu a len stroho zdokumentovala správnosť
vypracovania znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na jej návrh. Vyjadrenie žalovanej neobsahuje
žiadne podklady a vyjadrenia, ktoré by boli vyjadrením k jednotlivým dôvodom odvolania. Žalobca
zopakoval v podstatnom svoju odvolaciu argumentáciu, na ktorej zotrval a navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11.Podľaustanovenia§142ods.1Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 207 ods. 1 – 3 CSP: (1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať

spoločnýposudok.(2)Vpísomnomznaleckomposudkuznalecodpovienapoloženéotázky;nevyjadruje
sa k právnemu posúdeniu veci. (3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom
je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

13. Podľa § 208 ods. 3 CSP ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.

14. Podľa § 209 ods. 2 CSP ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov

vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

15. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

16. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

17. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

18. Žalobca v podanom odvolaní namieta účelové a svojvoľné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo

vzťahu k určeniu výšky sumy za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu, Súd prvej inštancie neakceptoval
dôkazy predložené žalobcom v podobe súkromných znaleckých posudkov vypracovaných znalcom
J. I. K. a bez dostatočného vysvetlenia sa stotožnil iba so závermi ohľadne ceny za vysporiadanie
spoluvlastníckeho podielu žalovanej vyplývajúcimi zo znaleckého posudku J. F.. Medzi závermi
znaleckých posudkov predložených žalobcom (posudky znalca J. K.) a znaleckým posudkom, ktorý

bol vypracovaný v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie (posudok
znalkyne J. F.) boli značné rozdiely v stanovení hodnoty nehnuteľnosti, a tým aj sumy na vyrovnanie
spoluvlastníckeho podielu žalovanej, s čím sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Žalobca závery
posudku vypracovaného J. F. namietal vo vyjadrení k jej znaleckému posudku zo dňa 28.10.2022
a navrhol k uvedeným námietkami vypočuť znalcov. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a

námietkami žalobcu k znaleckému posudku J. F. sa vôbec nezaoberal.

19. K odvolacej námietke týkajúcej sa neodstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami výsluchom
znalcov, ktorý ako dôkaz navrhoval žalobca, odvolací súd pripomína, že podľa stabilizovanej judikatúry
najvyššieho súdu (napr. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018) nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ak z vykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo zistiť
skutkový stav veci. Ide o prípady, keď súdy nevykonajú dôkazy, ktorými sa majú vyjasniť sporné
skutočnosti alebo vykonávajú dôkazy navrhované len jednou stranou.20. Podľa názoru ústavného súdu (I. ÚS 372/06) súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc
posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
dôkaz zabezpečí (I. ÚS 52/03). Zároveň platí, že súčasť základného práva na rovnosť účastníkov

konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy netvorí povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhnuté)
účastníkom súdneho konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré
podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (IV. ÚS 100/2014). Procesný postoj účastníka konania
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho

návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je
však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia
civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu
(I. ÚS 372/06).

21. Z uvedeného vyplýva, že súd podľa vlastnej úvahy vyhodnocuje relevantnosť navrhnutého dôkazu
a taký, ktorý neprinesie ďalšie relevantné skutkové zistenia, môže zamietnuť. Ak by však nevykonal
dôkaz, ktorý je relevantný, mohlo by dôjsť k situácii nespravodlivo vyvodeného neunesenia
dôkazného bremena a vzdialil by sa od možnej a želanej miery zistenia skutkového stavu, čo by bolo
pochybenímsúdu.Nevykonanienavrhovanýchdôkazovvšaksúdmusívodôvodnenísvojhorozhodnutia

presvedčivo odôvodniť.

22. K dôvodom, pre ktoré môže súd odmietnuť návrh na vykonanie dôkazu Najvysˇsˇi´ su´d SR v
rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/10/2020 uviedol: „Za´sada´m spravodlive´ho procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 U
´stavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d totizˇ zodpoveda´

pozˇiadavka, aby su´dmi urobene´ skutkove´ zistenia a prijate´ pra´vne za´very boli riadne (dostatočne)
a zrozumitelˇne (logicky) odo^vodnene´. V pra´ve na spravodlivy´ proces je obsiahnuta´ aj dˇalsˇia u
´stavna´ za´sada (čl. 47 ods. 3 U´stavy SR a čl. 6 C.s.p.), a to „rovnostˇ zbrani´“ v civilnom konani
´, ktora´ vsˇeobecne zahr´nˇa tiezˇ rovnostˇ bremien, ktore´ su´ na strany sporu kladene´ a ktore´
nesmie bytˇ neprimerane´ (IV. U´S 468/2018). Z pra´va na spravodlivy´ su´dny proces vyply´va aj podlˇa

Euro´pske su´du pre lˇudske´ pra´va povinnostˇ su´du zaoberatˇ sa u´činne na´mietkami, argumentmi
a na´vrhmi na vykonanie do^kazov stra´n s vy´hradou, zˇe maju´ vy´znam pre rozhodnutie (Kraska
c. Sˇvajčiarsko z 29 apri´la 1993, II. U´S 410/06). V su´lade s touto judikatu´rou u´stavne´ho su´du
najvysˇsˇi´ su´d v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 100/2018 a 5 Cdo 202/2018 vyslovil, zˇe procesne´mu
pra´vu u´častni´ka navrhovatˇ do^kazy zodpoveda´ povinnostˇ su´du nielen o vzneseny´ch na´vrhoch (a

do^kazoch) rozhodnu´tˇ, ale tiezˇ, pokialˇ im nevyhovie, vo svojom rozhodnuti´ odo^vodnitˇ, prečo, z aky
´ch do^vodov tak neurobil. Nevyhovenie do^kazne´mu na´vrhu strany sporu mozˇno zalozˇitˇ len tromi
do^vodmi. Prvým je argument, podlˇa ktore´ho tvrdena´ skutočnostˇ, ku ktorej overeniu alebo vyvra´teniu
je navrhnuty´ do^kaz je bez relevantnej su´vislosti s predmetom konania; dˇalsˇi´m je argument, podlˇa
ktore´ho do^kaz neoveri´/nevyvra´ti tvrdenu´ skutočnostˇ, čizˇe vo va¨zbe na toto tvrdenie nedisponuje

vypovedacou potenciou. Nakoniec treti´m je nadbytočnostˇ do^kazu, t.j. argument, podlˇa ktore´ho určite
´ tvrdenie, ku ktore´mu overeniu alebo vyvra´teniu je do^kaz navrhovany´, bolo uzˇ doterajsˇi´m konani
´m bez do^vodny´ch pochybnosti´ overene´ alebo vyvra´tene´. Ak tieto do^vody zistene´ neboli, su´d
postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 U´stavy SR, ktore´ garantuju´ pre stranu sporu u´stavne
´ pra´vo na spravodlivy´ proces, čizˇe ta´to do^kazna´ vada (tzv. opomenute´ do^kazy) takmer vzˇdy

zalozˇi´ nielen nepresku´matelˇnostˇ vydane´ho rozhodnutia pre nedostatok do^vodov, ale su´časne tiezˇ
jeho protiu´stavnostˇ.“

23. Osobitne vo vzťahu k potrebe vypočutia znalcov v prípade rozdielnych záverov uvedených v
znaleckých posudkoch poukazuje odvolací súd aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/2021

z 9.11.2021, v ktorom ústavný súd uviedol: „Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného
súdu, pri ktorom tento mal k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke,
takže povinnosťou okresného súdu bolo zhodnotiť ich a uviesť dôvody, ktorý z nich vezme ako podklad
svojho rozhodnutia, a rovnako uviesť aj dôvody neprihliadania na závery iného znaleckého posudku.
Pre túto úvahu bolo nevyhnutné oboch súdnych znalcov vypočuť, čo okresný súd neurobil.“

24. Obdobný záver vyplýval už z judikátu publikovaného ako R 45/1984: „Ak mal súd pri rozhodovaní k
dispozíciidvaznalecképosudkysrozdielnymizávermiotejistejotázke,musíichzhodnotiťvtomzmysle,
ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia, a z akých dôvodov nevychádzazo záveru druhého znaleckého posudku; k tejto úvahe je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani
takto nebolo možné odstrániť rozpory záverov znaleckých posudkov treba dať tieto závery preskúmať
iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.“

25. V súdenom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (bod 13.) reagoval na
rozpor v posudkoch a vyjadril sa aj k súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobcom. K
dôvodom nevykonania žalobcom navrhovaného výsluchu znalcov iba stručne uviedol, že je súdu z jeho
činnosti zrejmé, že znalci by iba zotrvali na svojich záveroch a konaniu by to nič neprinieslo, bolo by to

nehospodárne a neúčelné.

26. Z pohľadu odvolacieho súdu je takéto odôvodnenie zamietnutia vykonania dôkazu, ktorý mal
potenciál odstrániť rozpory v znaleckých posudkoch nepostačujúce. S ohľadom na obsah a rozsah
námietok, ktoré boli voči znaleckému posudku J. F. vznesené žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa
28.10.2022 je takýto postup súdu prvej inštancie právne neudržateľný. Odvolací súd nepopiera, že z

praxe prvoinštančného súdu môže vyplývať skúsenosť, že výsluch znalcov, ktorých posudky obsahujú
rozporné závery, neprináša spravidla výsledok v podobe ich následnej zhody či v podobe úplného
odstránenia rozporov. Napriek tomu považuje takýto argument pre nevykonanie navrhnutého dôkazu
za neprípustný, keďže súd prvej inštancie takýmto konštatovaním v podstate vopred hodnotil dôkaz,
ktorý nebol pred súdom vykonaný, čo je v rozpore s princípmi voľného hodnotenia dôkazov súdom

vyjadrenými v čl. 11 ods. 4, čl. 15 a § 191 CSP. Uvedené platí v súdenom prípade osobitne s ohľadom
na skutočnosť, že súd prvej inštancie v dôsledku zvoleného postupu nezabezpečil akúkoľvek vecnú
reakciu na námietky k znaleckému posudku J. F., ktoré vzniesol žalobca v písomnom vyjadrení k
znaleckému posudku zo dňa 28.10.2022 a následne aj na pojednávaní dňa 8.3.2023. Námietky žalobcu
voči zvolenému postupu znalkyne J. F. pri vypracovaní znaleckého posudku, a v tejto súvislosti aj voči

jeho záverom, súd prvej inštancie nepredložil na zaujatie stanoviska znalkyni J. F. – či už písomne,
alebo formou jej výsluchu, a ani na ne sám nereagoval v napadnutom rozhodnutí a to napriek tomu,
že obsahovali zásadné vecné výhrady voči spôsobu stanovenia ceny spornej nehnuteľnosti a taktiež
námietku neúplnosti znaleckého posudku č. 4/2022 (nezodpovedanie otázky č. 1.1.).

27. Tu dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke
stanovískNSarozhodnutísúdovSRč.6/2023podč.83.,podľaktorého:„Zanajhospodárnejšípostuppri
predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať taký, keď súd sa snaží odstrániť
nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok. Pri
hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého

posudku súdom ustanoveného znalca. Ak súd pri rozdielnych záveroch znaleckých posudkov (vrátane
súkromných) nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu
znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti, takéto rozhodnutie nemožno
považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na rozhodnutie súdu v zmysle § 220 ods. 2 resp. §
396 ods. 2 Civilného sporového poriadku.“

28. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce stručne odôvodnil, z akého
dôvodu sa priklonil k záverom znalkyne J. F. a tiež to, prečo neprihliadal na závery dvoch znaleckých
posudkov J. K., nevysporiadal sa však s námietkami žalobcu proti posudku J. F. a ani nezabezpečil
žiadne vyjadrenie znalkyne k týmto námietkam.

29. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré

sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie

považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd(I.ÚS243/07).Súdbymalbyťpretovosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodneníkoherentný,
t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne
musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené vrozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale
aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.ÚS
243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08)

30. Nad rámec námietok týkajúcich sa znaleckého dokazovania odvolací súd konštatuje, že obsahu
vykonaných dôkazov nezodpovedá ani záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca vzal úver od Prima
bankya.s.akojedinýdlžník.Týmtozistenímprvoinštančnýsúdodôvodňovalprávneposúdenienámietky
žalobcu týkajúcej sa odpočítania dlžnej sumy úveru od hodnoty, ktorú má žalobca vyplatiť žalovanej.

Z obsahu Zmluvy o úvere na bývanie – č. 0000000000433696 na č. l. 8-10 spisu vyplýva, že žalovaná
bola z tejto zmluvy zaviazaná ako spoludlžník spoločne a nerozdielne so žalobcom. Odôvodnenie
rozsudku preto v tejto časti nie je logické a konzistentné, opierajúce sa o skutočný obsah vykonaných
dôkazov.

31. Uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za natoľko významné, že považoval za potrebné podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní uviedol, že odvolaním napáda výrok č. III rozsudku, následne
však v petite odvolania a v replike k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu zo dňa 27.07.2023 navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok „v celom rozsahu“. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania,
ako aj na vzájomnú závislosť výrokov v napadnutom rozsudku s poukazom na § 379 písm. a) CSP zrušil

rozsudok vo všetkých jeho výrokoch.

32. S ohľadom na dôvody zrušenia rozsudku, ako aj na to, že výsledkom doplneného dokazovania
môže byť aj iný záver o výške vyrovnania za spoluvlastnícky podiel žalovanej, než k akému súd dospel
v zrušovanom rozsudku, odvolací súd nepovažoval za efektívne podrobne sa zaoberať odvolacou

argumentáciou žalobcu týkajúcou sa samotnej sumy vyrovnania stanovenej súdom a spôsobom jej
výpočtu.

33. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vysporiadať sa s námietkami žalobcu voči
znaleckému posudku J. F. č. 4/2022 a odstrániť rozpory medzi závermi znalcov vykonaním výsluchu

znalkyne J. F. a znalca J. K., následne vec nanovo právne posúdiť aj s prihliadnutím na skutočný obsah
vykonaných dôkazov.

34. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).