Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204044
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8517204044.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, D., 2a. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G., ČR,
2b. H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., ČR, 2c. D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
K. XXX/X, XXX XX F. G., ČR, 3. L. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, F. G., ČR, všetci žalobcovia právne
zastúpení: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1. N. O.,
nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX, 2. P. O., nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Jana
Toporcerová, Nám. Sv. Martina 39, Lipany, 3. Slovenská republika, zastúpená: Slovenský pozemkový
fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a 4. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX v konaní o určenie

vlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 1. až 4. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. až 3. rade (ako žalovaný v 2. rade vystupoval N. B.) sa podanou žalobou
domáhali voči žalovaným určenia, že parcela KN E č. 1611/1 o výmere 1227 m2, zapísaná na liste
vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. 1983 v k.ú. K. N. (ďalej aj „sporná parcela“ alebo „sporný pozemok“) patrí
každému zo žalovaných v podiele 1/16. Na základe výzvy súdu podaním zo dňa 11.10.2021 spresnili

žalobu tak, že požadovaný podiel si každý zo žalobcov požaduje od každého žalovaného v rovnakom
rozsahu 1/48 (teda od žalovaných v 1. a 2. rade, od žalovaného v 3. rade a tiež od žalovaného v 4.
rade). Uznesením zo dňa 20.10.2021 súd uvedenú zmenu žaloby pripustil.

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaný v 4. rade sú právnymi nástupcami
po rodičoch, resp. prarodičoch N. B., R. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a N. B..
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Títo mali deti, z ktorých žijúci sú ešte žalobcovia.

Žalovaný v 4. rade je synom J. Q., R. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, je teda
ich vnukom. Žalobcovia zistili, že aj napriek skutočnosti, že po rodičoch zdedili spoluvlastnícky podiel vo
výške 1/16 k celku k parcele mpč. 2195, v súčasnosti nie sú vedení ako spoluvlastníci spornej parcely.
Parcela mpč. 2195, vedená v D. S. X, bola vo výmere 615 siah, čo pri výmere jednej siahy 3,57 m2
malo zodpovedať výmere 2195 m2. Predmetná parcela podľa dobovej katastrálnej mapy je vedená od
skaly až po extravilán obce. Teraz je rozdelená na KN-E č. 1611/1,1610 a 1609, čo by zodpovedalo mpč.
2195 aj vo výmere. Pri zostavovaní Zjednodušeného registra pôvodného stavu vydaného v roku 1999

došlo k nesprávnej identifikácii parciel. Došlo k zámene parciel v rámci k. ú. K. N., kde sa zamenili dve
parcely mpč. z dvoch pozemno-knižných vložiek, resp. parc. KN-E č. 1611/1 bola nesprávne stotožnená
s mpč. 442, pričom správne má byť stotožnená s mpč. 2195. Poukázali pritom na to, že mpč. 442, ktorá
je evidovaná v D. S. XXX a ktorá podľa tejto PKV ma výmeru 85 siah, čo predstavuje pri premene 3,57m2/1 siaha 303 m2. Žalobcovia popierajú vlastníctvo žalovaných vedených na LV č. XXXX v k. ú. K.
N. pre všetky skutočnosti uvedené v tejto žalobe. Žalobcovia sa cítia vlastníkmi žalobou napadnutej
parcely a majú naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníctva, pretože preukázateľne patrí do

spoluvlastníctva žalobcov a ich právne postavenie je v tejto situácii neisté a práva ohrozené, resp.
predmetný rozsudok je spôsobilý byť podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností žiadali preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili žalobcovia k žalobe ako dôkazy dve uznesenia Okresného

súdu Stará Ľubovňa sp. zn. D/424/92, Dnot 150/93 zo dňa 22.9.1993 a sp. zn. D 349/92, Dnot 130/93
zo dňa 23.8.1994, osvedčenie o dedičstve notárky JUDr. Gočovej sp. zn. 1D/2/2003, Dnot/5/2003 zo
dňa 31.3.2003, LV v k.ú. K. N., a to č. 1983, č. 3578, 820 (z 20.3.1996), mapy ohľadne spornej parcely a
okolitých parciel z rôznych období, D. S. X v k.ú. K. N. a výpis z operátu od Geodeta súkromní geodeti.
Zároveň žiadali súd o zabezpečenie ďalších dôkazov, ktoré nedokážu zabezpečiť, a to aby vyžiadal
identifikáciu parciel mpč. 2195 v PKV č. 7 a 442 v PKV č. 112 v k.ú. K. N., zrovnávací protokol týkajúci

sa spornej parcely, úplný LV č. XXX a o výpis z operátu na žalobcu v 2. 3. rade. Tiež navrhli výsluch
4 geodetov z GEOTA súkromní geodeti. Súd uvedené listiny dožiadal Okresný úrad Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor a zaslal ich stranám, resp. ich zástupcom.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade v prvom vyjadrení poukázali na to, že žalobcovia podali žalobu, ktorá sa viedla

na Okresnom súde v Starej Ľubovni aj pod sp. zn. 1C/108/2016, v ktorom pred prvým pojednávaním
zobrali žalobu späť a tiež na to, že o predmetnej parcele sa vedie konanie pod sp. zn. 5C/254/2014,
kde sa odvolali proti prerušeniu konania.

5. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) ako zástupca žalovaného v 3. rade podľa § 34 ods. 14

zákona č. 330/1991 Z.z. v spojení so zákonom č. 229/1991 Z.z. a zákonom č. 180/1995 Z.z. vo vyjadrení
kžalobeuviedol,žejepotrebnésavprvomradevysporiadaťsidentifikácioudotknutýchparciel,tedaakej
pôvodnej PK parcele zodpovedá sporná parcela registra KN „E“ č. 1611/1, k. ú. K. N. a či došlo k zámene
pôvodnýchparcielatýmajknesprávnemuzápisuvlastníkovkspornejparceledokatastranehnuteľností.
Stotožnil sa preto s návrhom žalobcov na zabezpečenie navrhovanej identifikácie parciel. Ďalej uviedol,

že za daného stavu nie je možné posúdiť pravdivosť tvrdení žalobcov, resp. nie je preukázané, že
tvrdenia žalobcov sú pravdivé a nárok žalobcov na spornú parcelu je dôvodný. Je ich vecou preukázať
svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatňovaného nároku. Poukázal tiež na to, že na Okresnom súde v Starej
Ľubovni prebiehalo pod sp. zn. 1C/108/2016 medzi tými istými stranami sporu súdne konanie o určenie
vlastníctva k spornej parcele, kde konanie bolo na základe späťvzatia žaloby zastavené.

6. Ako dôkaz pripojil SPF k svojmu vyjadreniu mapu a ortofoto mapu na spornú parcelu a okolité parcely
a tiež ako dôkazy navrhol vyžiadať viacero listín z Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho
odboru, a to písomnú a grafickú identifikáciu pôvodných pozemnoknižných (ďalej aj „PK“) parciel č. 2195
v PKV S. X a č. 442 v PKV S. XXX v k. ú. K. N. na súčasný stav katastra nehnuteľností, fotokópiu

pozemnoknižnej mapy na PK parcely č. 2195 a č. 442, fotokópiu úplného výpisu z LV č. XXXX J. S. XXX
v k. ú. K. N., vrátane všetkých položiek výkazu zmien k týmto LV, fotokópiu zrovnávacieho protokolu
zo ZRPS (resp. ROEP) týkajúceho sa parcely KN E č. 1611/1 v k. ú. K. N., listinu č. d. 379/1957 (túto
listinu žiadal dožiadať aj od Štátneho archívu v Starej Ľubovni) a fotokópiu úplného výpisu z PKV S.
XXX, k. ú. K. N.; od obce Šarišské Jastrabie – vyjadrenie k funkčnému využitiu spornej parcely a od

Okresného úradu Stará Ľubovňa, pozemkového a lesného odboru vyjadrenie, z akých grafických a
písomných údajov vychádzal jeho právny predchodca pri spracovaní registra v k.ú. K. N. vo vzťahu k
spornej parcele. Súd tieto listiny vyžiadal (listinu č. d. 379/1957 však nemal k dispozícii ani okresný úrad,
ani štátny archív) a zaslal ich stranám, resp. ich zástupcom.

7.Žalobcoviavreplikekvyjadreniužalovanýchv1.a2.radeuviedli,žekonaniesp.zn.5C/254/2014bolo
prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Zároveň sa stotožnili s návrhmi SPF na doplnenie
dokazovania, ktoré podľa ich názoru preukážu relevantnosť ich tvrdení.

8. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k žalobe s ňou súhlasil, považoval nárok za opodstatnený a správny,

keďže parcelu mpč. 2195 v PKV S. X po neb. N. B. a N. B. dedilo ich 8 detí, každý v podiele 1/16.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom ďalšom vyjadrení uviedli, že mpč. 2195 v PKV S. X nie je
totožná s parcelou KN E č. 1611/1 v k.ú. K. N.. Novovytvorené parcely KN E 1609 a 1610 zapísanéna LV č. XXXX v k.ú. K. N. sú v spoluvlastníctve žalovaného v 4. rade v podiele 6/16, žalovaní v 1.
a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi týchto parciel nie sú. Sú však spoluvlastníkmi parcely KN E
1611/1 v podiele 1/3, a to na základe rozhodnutia Okresného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č.

2005/001139-1 zo dňa 12.7.2005. V konaní ROEP ani terajšími žalobcami, ani žalovaným v 4. rade,
neboli dané žiadne námietky. Aj žalovaný v 4. rade nadobudol svoj podiel 1/3 v ROEP, takto je ako
spoluvlastník zapísaný a od toho času nikdy nenamietal toto rozhodnutie. H. O. a ostatní zapísaní
podieloví spoluvlastníci vedeli, že ich dedo N. O. užíval túto, aj iné parcely. Vyslovili názor, že žaloba
v konaní sp. zn. 1C/108/2016 bola podaná účelovo (okrem iného ako žalobca vystupoval aj žalovaný v 4.

rade) až po tom, čo chceli zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k spornej parcele. Podľa ich
názoru je podielové spoluvlastníctvo po šetrení a rozhodnutí ROEP správne. Žalobcovia podali žalobu
bez predloženia dôkazov, preto nie je možné posúdiť pravdivosť ich tvrdení.

10. Po doručení vyžiadaných listín od vyššie uvedených orgánov sa strany vyjadrili k týmto listinám
a k veci samej.

11. Žalovaný v 4. rade poukázal na rozdiely vo výmerách parciel mpč. 442 a 2195, keď mpč. 2195
mala výmeru podľa pozemkovej knihy 2 212 m2, pričom súčasné parcely KN E 1609 a 1610 majú spolu
výmeru iba 920 m2, čo je rozdiel 1 292 m2. Mpč. 2195 sa nachádzala v chotári Na Dolinu a mpč. 442
nenadväzuje na mpč. 2195. Mpč. 442 mala podľa pozemkovej knihy iba 306 m2 a bola v chotári Na

Rovnye, ale po zostavení ZRPS bolo pod ňu pridelených viacero parciel a mala výmeru 3 000 m2.
Uvedené svedčí z jeho pohľadu o nesprávnej identifikácií týchto parciel v ZRPS. Žiadal preto vypočuť
4 geodetov združených v GEOTA.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade zopakovali svoje tvrdenia z predošlého vyjadrenia a mali za to, že žalobcovia

nepreukázali svoje tvrdenia. Tiež poukázali na identifikáciu parciel, keď parcela KN E 1611/1 bola
identifikovaná s mpč. 442 v PKV č. 112 v k.ú. K. N., na ktorej vložke neboli zapísaní právni predchodcovia
žalobcov. Z mpč. 2195 boli vytvorené parcely KN E 1609 a 1610, tieto však nie sú predmetom žaloby.

13. SPF ako zástupca žalovaného v 3. rade mal za to, že vyžiadané listiny nepotvrdzujú tvrdenia

žalobcov, keďže spornej parcele zodpovedá mpč. 442 a mpč. 2195 zodpovedajú parcely KN E 1609
a 1610. Ak žalobcovia trvajú na podanej žalobe, je ich vecou, aby uniesli dôkazné bremeno. Poukázal
ďalej na právny titul nadobudnutia podielu na spornej parcele žalovaným v 3. rade, preto ak pôvodná
mpč. 442 zodpovedá spornej parcele, tak žalovaný v 3. rade je oprávneným spoluvlastníkom spornej
parcely.

14. Žalobcovia mali za to, že predložené identifikácie parciel mpč. 442 a 2195 sú v rozpore so
samotnými PK zápisnicami, ako aj s grafickou identifikáciou nehnuteľností, resp. mapami pozemkovej
knihy.Podobneakožalovanýv4.radepopísalirozdielyvovýmeráchmpč.2195a442podľapozemkovej
knihy a po ich identifikácii s parcelami registra „E“, keď parcela mpč. 2195 nedosahuje ani 42% pôvodnej

výmery, kým parcela mpč. 442 má výmeru väčšiu viac ako 8-násobne. Navyše podľa grafickej časti
katastrálneho operátu parcely KN E 1609 a 1610 nadväzujú na spornú parcelu 1611/1. Podľa grafickej
identifikácie sa mpč. 442 nachádza v úplne inej oblasti ako mpč. 2195, a preto mpč. 2195 nemôže
nadväzovať na mpč. 442. Podľa mapy sa nad parcelou mpč. 2195 nachádza parcela mpč. 2196/a nie
mpč. 442. Aj z tohto vyplýva, že nedošlo k správnej identifikácii parciel. Mal tiež za to, že odpoveď

pozemkového a lesného odboru okresného úradu nedalo odpoveď na celé dožiadanie súdu. Trvali preto
na výsluchu spracovateľov GEOTA súkromní geodeti, ktorí sú v súčasnosti 4 živnostníci.

15. Ešte pred prvým vo veci vytýčeným pojednávaním navrhli žalobcovia pribrať do konania znalca na
identifikáciu spornej parcely a identifikáciu parciel mpč. 2195 a 442.

16. V priebehu konania na vytýčených pojednávaniach strany sporu a ich zástupcovia trvali na svojich
vyjadreniach a stanoviskách, pričom reagovali na priebežne predkladané, príp. zabezpečené dôkazy,
a to či už na pojednávaniach alebo v písomných vyjadreniach.

17. Žalovaný v 1. rade na otázky súdu na pojednávaniach uviedol, že dom majú postavený na parcele,
ktorá nadväzuje na parcelu KN E 1611/1. Keď vysporiadavali pozemok pod rodinným domom, tak
na rodinný dom mohol byť pozemok iba 600 m2, tak kupovali podiely a vo zvyšku ostali podieloví
spoluvlastníci. Spornú parcelu užívajú spolu so žalovaným v 4. rade, a to tak, že žalovaní v 1. rades manželkou užívajú polovicu parcely od ich rodinného domu a žalovaný v 4. rade užíva druhú polovicu
z opačnej strany. Uvedené užívanie potvrdil aj žalovaný v 4. rade, ktorý ďalej uviedol, že spornú parcelu
užívali predtým rodičia jeho mamy a potom jeho mama, ktorá túto parcelu zdedila.

18. V priebehu konania bol na základe vyššie uvedeného návrhu pribratý znalec, ktorý najskôr podal
znalecký posudok č. 60/2020, v ktorom popísal svoje zistenia, vyslovil názor o zlej identifikácii spornej
parcely v registri ZRPS a vyslovil záver, že parcela KN E 1611/1 je vytvorená z PK parcely č. 2195
zapísanej v PK zápisnici č. X v k.ú. K. N..

19. SPF vo vyjadrení k tomuto posudku poukázal na to, že znalec nevykonal identifikáciu mpč. 442
na súčasný stav KN E alebo KN C, preto nie je možné zistiť, kto je jej vlastníkom, príp. či nejde
o duplicitné vlastníctvo a pod. Navrhol preto doplniť v tomto smere znalecký posudok. Vzhľadom na
zistenia znalca navrhol dožiadať písomné stanovisko spracovateľa ZRPS k zisteniam znalca ohľadne
nesprávnej identifikácie, najmä z akých grafických a písomných podkladov vychádzali, resp. akými

informáciami disponoval spracovateľ ZRPS v súvislosti so spornou parcelou. Žalovaný v 3. rade nemal
vedomosť o nesprávnej identifikácii spornej parcely (v zmysle záverov znalca v znaleckom posudku), ani
daný stav nezavinil, pričom daný stav ani nikto nespochybňoval až do podania žaloby v tejto veci. Túto
skutočnosť navrhol zohľadniť aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhol ešte dožiadať Okresný
úrad Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor, či na mpč. 2195 a 442 nebol uplatnený reštitučný nárok.

20. Spracovateľ ZRPS v k.ú. K. N., resp. spoločnosť GEODÉZIA – GEOTA s.r.o., v ktorej pôsobia geodeti
pôsobiaci u pôvodného spravovateľa GEOTA súkromní geodeti, na dožiadanie súdu v zmysle návrhu
SPF nereagoval.

21. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby znalec vypracoval dodatok k posudku, a to vzhľadom na ich
zistenia ohľadne listín, na základe ktorých nadobúdali nehnuteľnosti a vzhľadom na zistenia znalca,
ktoré nevystihujú faktický stav práv a užívací v teréne. Poukázali na to, že kúpnou zmluvou z 13.
júna 1990 spísanou na Štátnom notárstve v Starej Ľubovni N 223/90 odkúpili od pôvodných vlastníkov
ideálne spoluvlastnícke podiely k pozemkovoknižnej parcele č. 443 zapísanej v PK zápisnici č. XXX

k reálnemu pozemku nachádzajúcemu sa za rodinným domom. Druhou kúpnou zmluvou spísanou
ŠtátnymnotárstvomStarejĽubovničísloN378/90odkúpiliodH.T.U.ideálnypodielzpozemkovoknižnej
parc. 443 zapísanej vo vložke číslo 113 a v tom čase zapísanej na LV č. XX. Následne rozsudkom
Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 4C 452/90 v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva
na podklade geometrického plánu z 30.05.1990 nadobudli do výlučného vlastníctva reálny pozemok

- novovytvorenú parcelu č. 1361/3 o výmere 595 m2. Zostávajúca časť parcely č. 443 zapísaná v
pozemkovoknižnej zápisnici číslo XXX zostala v podielom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade
v podiele 13/44, A. A., R. U. v podiele 17/44 a A. G. v podiele 14/44. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že žalovaní v 1. a 2. rade svoj pozemok za domom, ktorý slúžil ako záhumienok, nadobudli nielen
kúpnymi zmluvami, ale aj právoplatným rozsudkom okresného súdu. Okrem toho kúpnou zmluvou

registrovanou Štátnym notárstvom Stará Ľubovňa č. N 340/83 v spornom území odkúpili od A. A., R.
K. spoluvlastnícky podiel 1/4 k parcele č. 2194 zapísanej v zápisnici číslo 768 v k. ú. K. N., ktorý v
prírode predstavoval záhumienok v intraviláne. Z vyššie uvedených listín je preukázané, že v minulosti
odkúpilireálnypozemokodskutočnýchvlastníkovvpriestore,kdemajúpostavenýrodinnýdomapriľahlý
pozemok za domom, ktorý slúžil ako záhumienok. Od nadobudnutia uvedených nehnuteľností tieto

užívali nerušene, nikto ich v tomto užívaní nerušil a nikto sa nedomáhal žiadnej zmeny. Uznali preto
nárok žalobcov len pokiaľ ide o parcely KN E 1609 a 1610.

22. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k svojmu vyjadreniu 3 notárske zápisnice Štátneho notárstva
v Starej Ľubovni č. N 378/90, NZ 395/90 zo dňa 5.10.1990, č. V. XXX/XX, NZ 232/90 zo dňa 13.6.1990

a č. N 340/83, NZ 402/83 zo dňa 14.9.1983, rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C
452/90-7 zo dňa 19.10.1990 a 2 geometrické plány, a to plán Geodézie, š.p. Prešov č. 243-342-040-90
zo dňa 23.5.1990 vypracovaný p. D. a plán Strediska geodézie Stará Ľubovňa č. 039-054-77-24-3404
vyhotovený p. L. v roku 1977.

23. V priebehu konania zomrel pôvodný žalobca v 2. rade N. B.. Po zistení jeho právnych nástupcov
a dedičov súd uznesením zo dňa 26.5.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi neb. žalobcu
v 2. rade tak, ako sú uvedení v záhlaví tohto rozsudku (žalobcovia v 2a až 2c rade).24. Následne vzhľadom na námietky najmä žalovaných v 1. až 3. rade znalec vypracoval aj doplnok č. 1
k vyššie uvedenému znaleckému posudku, ktorý vo veci podal. V tomto doplnku vzhľadom na doklady,
ktoré predložili žalovaní v 1. a 2. rade, revidoval svoje závery v posudku, vysvetlil dôvody, pre ktoré

dospel k záverom uvedeným v posudku a pre ktoré tieto závery v doplnku posudku zmenil, pričom
dospel k záveru, že vzhľadom na nízku technickú hodnotu podkladov pozemnoknižného operátu v k.ú.
K. N. nie je možné písomne identifikovať pôvodnú PK parcelu č. 442 zapísanú v PK zápisnici č. XXX na
súčasný stav katastra nehnuteľností. Vyjadril sa aj k lokalizácii parcely mpč. 443 s tým, že ako správny
z 2 geometrických plánov predložených žalovanými v 1. a 2. rade k vyjadreniu k znaleckému posudku

vyhodnotil geometrický plán p. D.. Z obsahu doplnku znaleckého posudku a najmä z obrázkov v ňom
pripojených (najmä z máp a ich prípadných sútlačí) pritom vyplýva, že sporná parcela KN E 1611/1
nebola vytvorená z mpč. 2195.

25. Žalovaný v 4. rade nesúhlasil s doplnkom znaleckého posudku a za správny považoval znalecký
posudok a závery v ňom uvedené. Poukázal znova na rozdielnosť výmer mpč. 442 a 443 podľa

pozemkovej knihy a parciel KN E, ktoré podľa jeho názoru boli vytvorené z týchto mpč. po ZRPS, ako
aj na tvar mpč. 442, 443 a 444 vyplývajúci z pozemknoknižnej mapy, kedy pri výmere cca 306 m2 mali
tieto parcely šírku cca 6 metrov a dĺžku cca 50 metrov, ale podľa geometrického plánu vypracovaným
p. D. mala mať pôvodná mpč. 443 výmeru 805 m2, z toho novovytvorená parcela KN C 1361/3 výmeru
595 m2, pričom išlo o parcelu o šírke 19,5 m x 30,3 m. Navyše žalovaní v 1. a 2. rade kupovali iba

podiely na mpč. 443, teda neboli jej výluční vlastníci. Vyslovil názor, že došlo k manipulácii s výmerami
a umiestnením parcely KN C 1361/1. Zároveň predložil otázky, na základe čoho a akých dokumentov
došlo k zmene vo výpise z operátu, ako na to poukázal znalec v znaleckom posudku, pričom mal za to,
že v doplnku znaleckého posudku je viacero nezrovnalostí. Navrhol preto výsluch znalca.

26. Žalovaní v 1. a 2. rade po doručení doplnku k znaleckému posudku zotrvali na svojich doterajších
tvrdeniach.

27. Žalobcovia navrhli vypočuť znalca a v plnom rozsahu odkázali na vyjadrenie žalovaného v 4. rade.

28. Súd následne vzhľadom na návrh právneho zástupcu žalobcov dožiadal 4 geodetov pôsobiacich
pôvodne v GEOTA súkromní geodeti ohľadne identifikácie spornej parcely a tiež parciel mpč. 442, 443
a 2195, ako aj na vysvetlenie prípadných zmien týkajúcich sa týchto parciel v priebehu spracovania
ZRPS. Taktiež boli vyzvaní na vyjadrenie sa k tomu, z akých grafických a písomných podkladov
vychádzal spracovateľ ZRPS v k.ú. K. N..

29. Geodet K. C. v odpovedi uviedol, že mu o uvedenej veci nie je nič známe, preto nevie odpovedať
na položené otázky. Geodet A. K. uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, nepodieľal sa na spracovaní
ZRPS v Šarišskom Jastrabí, spracovateľom bol N. K.. Geodet A. C. uviedol, že podľa jeho vedomostí
spracovateľom ROEP Šarišské Jastrabie bol N. K., spracovateľ len používal softwér firmy GEODÉZIA –

GEOTA a nemá žiadne vedomosti ohľadne predmetnej identifikácie parciel. Geodet N. K. sa nevyjadril.

30. Znalec H. I. na pojednávaní dňa 13.3.2024 pri svojom výsluchu opakovane vysvetlil dôvody zmeny
jeho záverov v doplnku znaleckého posudku s poukazom na zlú technickú hodnotu pozemnoknižného
operátu v Šarišskom Jastrabí a tiež s poukazom na to, že v k. ú. K. N. neexistujú pozemnoknižné mapy,

ale iba lokalizačné náčrty. Náčrty boli vyhotovené po honoch, ako voľný zákres rukou, bez voľajakej
geometrickej presnosti. V znaleckom posudku aj v doplnku sú zobrazené a nie je možné ich spoľahlivo
poskladať vedľa seba, pretože nezapadajú, ako napr. puzzle skladačky. Tá geometria je odlišná a vôbec
nič nenasvedčovalo tomu, aby hon Rovne bol napojený na hon Doliny. Z tohto dôvodu v znaleckom
posudku celú lokalitu usúdil, že je to iba hon Doliny, pretože aj v mape bývalého pozemkového katastra

je uvedený iba miestny názov Doliny, nie je tam žiadna zmienka o hone Rovne. Názov honu Rovne
nenašiel ani v iných mapových podkladoch a z tohto dôvodu usúdil podľa lokalizácie, že hon Rovne bude
v časti obce smerom k štátnej ceste I. triedy. Z tohto náčrtu honu Rovne, ako je zobrazený, nevedel nájsť
jeden bod, ktorý by vedel stotožniť so skutkovým stavom v teréne alebo s iným mapovým podkladom.
Takže prvým takým identifikátorom, ktorý získal, bol geometrický plán p. D. v spojitosti s rozsudkom

Okresného súdu Stará Ľubovňa, kde boli identifikovaní vlastníci s knihovým telesom. To mu pomohlo
pri spracovaní doplnku znaleckého posudku, pretože dokázal stotožniť hon Rovne a parcelu 2196a
s parcelou bývalého pozemkového katastra č. 1590. Nedokázal však určiť dĺžku pozemnoknižnej parcely
č.442,pretožeakovyplývaajzdoplnkuznaleckéhoposudku,prekrytiehonovNaDolinuaRovnenesedí,či už podľa potoka na jednej strane alebo v prípade priloženia podľa okrajov honov. Dokázal preto iba
lokalizovať pozemnoknižné teleso, čiže parcelu a za tým účelom bola vytvorená aj prvá pozemková
kniha. Stará pozemková kniha nemala ambíciu geometricky vymedziť hranice pozemkov. Výmery sú

absolútne nezáväzné a tá stará pozemková kniha má hrubé výmery, pretože vychádzali z daňových
provizórií, ktoré preberali. Daňové provizóriá boli vytvárané odhadom, alebo kto koľko priznal, nemá
to žiadnu výpovednú lehotu. V pozemkovej knihe ani nebola povinnosť uvádzať výmery a stretol sa
aj s takými prípadmi, kedy výmery v pozemkovej knihe uvedené ani nie sú. Parcela mpč. 2195 podľa
obrázku č. 8 v doplnku znaleckého posudku sa v súčasnosti nachádza v priestore parciel KN C 444,

443 a 447. Trval na tom, čo uviedol v doplnku znaleckého posudku. Vyjadril sa aj na otázky strán sporu,
ich zástupcov a súdu. Ohľadne rozdielu vo výmerách poukázal na obrázok č. 8 v doplnku znaleckého
posudku s tým, že napr. za pozemnoknižnou parcelou č. 443 sa nachádza parcela č. 2198, čiže tie
výmery nie sú len z parcely 443, ale aj z parcely 2198, pričom nie je možné určiť presnú hranicu medzi
týmito parcelami. Hony Na Dolinu a Rovne boli v susedstve, ale z mapového podkladu nie je možné
určiť ich presnú hranicu. Parcela mpč. 2195 nie je totožná s parcelou KN E 1611/1. Popísal aj postup

pri spracovaní starých pozemnoknižných máp a zakresľovaní tvaru parciel s tým, že mapy po r. 1850
sa robili v priebehu pár rokov a nebolo dostatok odborných pracovníkov a ani čas, preto tieto náčrty
alebo mapy nerobili odborníci s tým, že potom neskôr bolo v pláne, že sa to zameria, resp. upresní.
Tieto mapy – nákresy boli vykonávané zjednodušeným spôsobom, pričom ten, kto náčrt alebo mapu
robil, to zakresľoval iba voľnou rukou iba podľa toho, ako to vnímal v teréne. Na ilustrácie kvality týchto

náčrtov poukázal na to, že napr. intravilán obce Šarišské Jastrabie – pozemnoknižná mapa je vykreslená
tak, že v jednej parcele je niekoľko pozemnoknižných parciel bez hraníc medzi týmito parcelami a bez
zachytávaniadetailov,pričomanimedzirodinnýmidomaminebolizobrazenéhranice.Kvýmerámparciel
v pozemnoknižných vložkách a zápisniciach uviedol, že pracovník, ktorý zakladal pozemkovú knihu,
v niektorých prípadoch prišiel s nejakým elaborátom, ktorý existoval, prevažne to boli daňové provizóriá.

Tieto výmery nikto nepreveroval a tieto údaje sa potom preberali do pozemkových kníh. Po r. 1869 sa
spracovávali mapy bývalého pozemkového katastra a robil to katastrálny meračský úrad. Čísla písané
červenou farbou v mape označenou znalcom ako pracovná mapa (fotografia na strane 7 znaleckého
posudku) boli do tejto mapy dopísané v krátkej dobe po vzniku tejto mapy a tieto dopisovali katastrálne
meračské úrady. Táto mapa bola na hrubých kartónoch, ale čísla písané červeným písmom v nej boli

v danom prípade prevzaté pri vytváraní rastra mapy bývalého pozemkového katastra. Táto pracovná
mapa je totožná s riadnou pozemkovou mapou bývalého pozemkového katastra, ako je zakreslená
na obr. 4 doplnku znaleckého posudku modrou farbou. Na otázku, či znalec zohľadňoval pri doplnku
znaleckého posudku aj údaje o vlastníkoch, resp. užívateľov z pracovnej mapy uviedol, že nie, pretože
meno vlastníka využil pri identifikácii v znaleckom posudku, ale vzhľadom na to, že dostal nové podklady,

tak mal možnosť identifikovať parcely podľa situovania a lokalizácie.

31. Právny zástupca žalobcov po výsluchu znalca nesúhlasil s doplnkom znaleckého posudku a za
správne považoval závery uvedené v znaleckom posudku. Poukázal na meno vlastníka v pracovnej
mape (N. A.) a zápisy v PKV S. X, kde boli vedení rodičia žalobcov, pričom neexistuje žiadna právna

listina, ktorá by potvrdzovala zmenu vlastníctva na spornej parcele po vydaní dedičských rozhodnutí
po rodičoch žalobcov. Takisto poukázal na výpis vydaný pri ZRPS. Následne doručil súdu aj písomné
vyjadrenie, kde tieto svoje námietky ešte bližšie zdôvodnil. Aj žalobca v 1. rade na pojednávaní mal za
to, že doplnok znaleckého posudku nezohľadňuje skutočný stav v teréne.

32. Žalovaný v 1. rade popísal, ako bol robený geometrický plán p. D., a to na pozemky v prieluke medzi
domami a obecný úrad si to dal zamerať na stavebné pozemky s tým, že ak chceli tento získať, museli
si to vysporiadať s vlastníkmi pozemkov, čo aj urobili a odkupovali to od vlastníkov, o čom predložili
kúpne zmluvy.

33. Žalovaný v 4. rade po výsluchu znalca poukázal na vlastnícke vzťahy v PKV S. X, XXX J. XXX
a k mpč. 443, 2198, 2195 a KN E 1611 a 1623, ktoré z jeho pohľadu preukazujú, že mpč. 443 má byť
stotožnená s terajšou parcelou KN E 1623/1 sčasti a s KN E 1623/2 vcelku. Mal tiež za to, že žalovaní
v 1. a 2. rade reálne odkúpili časť pozemku nachádzajúceho sa v mpč. 2196a a mpč. 443 podľa máp
zasahuje sčasti do parcely 1361/4 a do 1361/5 podľa inej mapy. Následne svoje námietky ešte popísal

aj v písomnom vyjadrení.

34. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vyššie uvedené odpovede geodetov právny zástupca žalobcov
a žalovaný v 4. rade žiadali vypočuť N. K., právny zástupca žalobcov žiadal aj to, aby N. K. predložilvšetky doklady, z ktorých vychádzal pri identifikácii parciel a žalovaný v 4. rade žiadal vyžiadať aj farebnú
kópiu pracovnej mapy na spornú a okolité parcely.

35. Geodet N. K. na opakovanú výzvu súdu (aj vzhľadom na predchádzajúce návrhy strán, resp. ich
zástupcov) vo vyjadrení uviedol, že sa bližšie nevie vyjadriť k identifikácii parciel vzhľadom na odstup
času (23 rokov). Bolo ich 6 geodetov v Združení geodetov a každý na tom mohol pracovať, ale nevie,
kto konkrétne. Identifikácie parciel nerobil on. A celá dokumentácia bola odovzdaná objednávateľovi.
Zakýchpodkladovsavychádzalomusíbyťuvedenévtechnickejspráve,ktorájesúčasťouodovzdaného

elaborátu. On nemá žiadne archívne materiály.

36. Po pojednávaní navrhol žalovaný v 4. rade ešte vyžiadať od obce Šarišské Jastrabie údaje
o vlastníkoch parciel 1611, 1612, 1617, 1618 a 1623 a od katastra vyžiadať LV č. XXXX XXXX J. XXXX
v k.ú. K. N., a to na preukázanie, že jeho starí rodičia boli užívateľmi parcely 1611 podľa registra
vlastníkov a užívateľov z roku 1957 a na preukázanie, že na okolitých parcelách sú vlastníci z mpč. 443

a 2198, resp. 442 a 2197. Na pojednávaní dňa 15.5.2024 navrhol ešte ako dôkazy vykonať evidenčné
listy v k.ú. K. N., a to č. 22, 25, 30 a 111, kópiu súpisu parciel a potvrdenie obce Šarišské Jastrabie,
ktoré krátkou cestou predložil súdu.

37. Súd tieto dôkazy vykonal okrem údajov o vlastníkoch 1612, 1617, 1618 a 1623 a okrem vyžiadania

LV č. XXXX XXXX J. XXXX v k.ú. K. N., keďže predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k parcele
KN E 1611/1 a súčasné vlastnícke vzťahy k okolitým parcelám z pohľadu súdu nemajú potenciál prispieť
k objasneniu podstatnej otázky v danom spore týkajúcej sa identifikácie spornej parcely na PK stav, ku
ktorému už súd mal zabezpečené viaceré iné dôkazy.

38. Po doručení všetkých vyjadrení dožiadaných geodetov navrhol právny zástupca žalobcu vyžiadať
ešte z okresného úradu katastrálneho odboru technickú správu, ktorá bola súčasťou odovzdaného
elaborátu, kto ju vypracoval, kontrolu zapísateľnosti a záverečnú kontrolu registra programu. Žalovaný
v 4. rade navrhol ešte vyžiadať ako dôkaz z okresného úradu katastrálneho odboru všetky podklady
(písomné aj grafické), ako aj podané námietky k výpisu ZRPS na spornú parcelu, popisné informácie

k mape bývalého pozemkového katastra pri zmene užívacích práv na parcelách 1611, 1623 a 1618,
pôvodný LV XXX uvedený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4C 452/90 a z pozemkového úradu
archívnu dokumentáciu k spornej parcele.

39.SúdnazákladenávrhovstrándožiadalOkresnýúradStaráĽubovňa,katastrálnyodboropredloženie

farebnej kópie mapy na parcelu KN E 1611/1, 1610 a 1609 v k.ú. K. N. vyhotovenú po roku 1869, na
ktorej sú uvedené aj mená užívateľov, resp. vlastníkov, zoznamy vlastníkov, resp. užívateľov parciel
KN E 1611/1, 1610 a 1609 v k.ú. K. N., ktoré má katastrálny odbor k dispozícii, technickú správu a
ostatné grafické a technické podklady dodané geodetmi k ZRPS v k.ú. K. N. týkajúce sa parciel KN E
1611/1, 1610 a 1609 a mpč. 2195 a 442 v k.ú. K. N., ako aj podklady predložené Okresnému úradu Stará

Ľubovňa, katastrálnemu odboru v súvislosti s ROEP týkajúce sa uvedených parciel KN E a mpč., ak sú
odlišné od tých, ktoré boli predložené v súvislosti so ZRPS s uvedením, kto dané podklady vypracoval,
výsledok záverečnej kontroly ROEP k parcelám KN E 1611/1, 1610 a 1609, námietky k ZRPS týkajúce sa
parciel KN E 1611/1, 1610 a 1609, ak nejaké boli podané, spolu s dokladmi, ktoré k takýmto prípadným
námietkam boli pripojené, všetky mapy, ktoré má katastrálny odbor k dispozícii k parcelám KN E 1611/1,

1610 a 1609 s krátkym popisom, o akú mapu ide, kedy bola vyhotovená a z akých podkladov vychádzala
(napr. z predošlej mapy, z reálneho merania v teréne) a či boli overované pri zostavovaní tej - ktorej mapy
aj reálne užívacie pomery, LV č. XXXX v k.ú. K. N. s údajmi platnými na začiatku roka 2005. Zároveň bol
uvedený úrad dožiadaný o vyjadrenie, k akým zmenám došlo v súvislosti s LV XXX v k.ú. K. N. po roku
1995 a ak tento list vlastníctva zanikol, tak uviesť kedy k tomu došlo a čo sa stalo s parcelou mpč. 2195.

40. Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor predložil dožiadané doklady, ktoré boli zaslané
stranám sporu, resp. ich zástupcom. Zároveň sa vyjadril k ROEP s tým, že správnym orgánom pri
ROEP bol Obvodný pozemkový úrad v Starej Ľubovni, ktorý vydal rozhodnutie o schválení vykonania
ROEP č.: 2006/01450-KI, z ktorého vyplýva, že po prešetrení, vyhodnotení a spracovaní všetkých

údajov o právnych vzťahoch k pozemkom spracovateľ vyhotovil návrh registra obnovenej evidencie
pozemkov, ktorý bol uverejnený na verejné nahliadnutie v obci Šarišské Jastrabie v dňoch 14.11.2005
až 09.01.2006. Po ukončení pripomienkového konania a oprave chýb v registri podľa podaných
námietok, správny orgán tento register predložil Správe katastra v Starej Ľubovni na vykonanie kontrolyzapísateľnosti dňa 25.05.2006. Keďže kontrolou zapísateľnosti neboli zistené žiadne neprevzateľné
chyby, spracovateľ registra — GEOTA, súkromní geodeti, 064 01 Stará Ľubovňa vyhotovený register
obnovenej evidencie pozemkov pre k.ú. K. N. odovzdal správnemu orgánu dňa 14.06.2006 na

schválenie. Obvodný pozemkový úrad Stará Ľubovňa po vykonanej kontrole a na základe uvedených
skutočností tento schválil a predložil Správe katastra na zápis do operátov KN. K LV č. XXX uvedený
katastrálny odbor uviedol, že na ňom bola evidovaná parcela mpč. 2195 z PKV S. X v k.ú. K. N..
V dôsledku identifikácie v ZRPS (na parcely KN E 1609 a 1610) bol LV č. XXX zrušený a parcely registra
„E", ako aj vlastnícke práva k nim, boli zapísané na novozaložený list vlastníctva č. XXXX v k.ú. K. N.

a následne ďalšími zmenami na LV č. XXXX (položka 73/05) a po zápise ROEP bol LV č. XXXX zrušený
a parcely KN E 1609 a 1610 boli zapísané do LV č. XXXX v k.ú. K. N.. Na základe kúpnej zmluvy
V 951/2016 boli spoluvlastnícke podiely pod B 6 Cvanciger Milan, B 5 B. L. a B 4 Cvanciger Juraj k
parcelám E-KN 1610 a 1609 na LV XXXX zapísané v prospech Q. A. na LV XXXX, k.ú. K. N..

41. Svedok N. K. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Súd preto pristúpil

k jeho výsluchu písomne a vyzval ho na odpovede na otázky položené žalovaným v 4. rade a právnym
zástupcom žalobcov.

42. Geodet N. K. v odpovedi na otázky žalobcov a žalovaného v 4. rade poukázal v prvom rade na to,
že 23 rokov je dlhá doba na to, aby si človek pamätal také detaily, aké sú v otázkach, pričom nemá

žiadne podklady, s ktorými sa pracovalo. Ďalej uviedol, že pracovalo na tom celé združenie GEOTA (t.j.
na ZRPS), každý mal prístup k spracovaniu ZRPS. Pokyny pri spracovaní ZRPS boli dodržané, inak
by dielo objednávateľ neprevzal. On identifikácie parciel nerobil, a preto sa nevedel vyjadriť k otázkam
žalovaného 4. rade, ani právneho zástupcu žalobcov ohľadne identifikácie parciel, ako prebiehala táto
identifikácia, kto urobil zmenu v identifikácii parciel, ani z akých podkladov sa vychádzalo. Takisto sa

vzhľadom na odstup času nevedel vyjadriť k tomu, aké chyby pri zostavovaní ZRPS boli zistené. Ďalej
uviedol, že združenie geodetov ako zhotoviteľ diela nemalo vedúceho a každý bol rovnocenný. Výpisy
z operátu registra zasielalo združenie, nie on osobne. Vo vzťahu k otázkam, ako došlo k identifikácii
parciel, resp. zmenám v identifikácii poukázal na to, že ak bola zostava zlá, tak bola na to zákonná
lehota, aby boli podané námietky.

43. V priebehu konania ešte na dožiadanie súdu Okresný úrad Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný úrad
predložil rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu č. 2005/493 zo dňa 16.5.2005 a 2005/001139-1
zo dňa 12.7.2005, následne aj vyjadrenie, že na parcelu KN E 1611/1 nebol uplatnený reštitučný nárok
a potom ešte aj vyjadrenie, že v konaní ZRPS neboli k parcelám KN E č. 1609, 1610 a 1611/1 podané

žiadne námietky a predložil aj archívne dokumenty, ktoré má tento úrad v súvislosti s týmito parcelami
k dispozícii.

44. Žalovaní v 1. a 2. rade pred posledným pojednávaním ešte predložili vyjadrenie obce Šarišské
Jastrabie zo dňa 3.6.2024, podľa ktorého podľa Registra vlastníkov (držiteľov) – užívateľov pozemkov

v roku 1957 v k.ú. K. N. sú ako vlastník (držiteľ) – užívateľ parcely 1611/2 o výmere 772 m2 vedení N.
B. a N. R. K.. Ďalej obec uviedla, že z tohto zápisu nie je zrejmé, či boli vlastníci alebo len užívatelia
danej parcely. V dedičskom rozhodnutí po neb. N. B. sa parcela 1611/2 nenachádza a nenachádza sa
ani v Registri obnovenej evidencie pozemkov.

45. Na poslednom pojednávaní navrhol ešte právny zástupca žalobcov zabezpečiť listiny č.d. 397/57
ohľadne preukázania, čo mala nadobudnúť Slovenská republika. Keďže súd sa pokúsil neúspešne
zabezpečiť tento dôkaz, o čom strany a ich zástupcovia vedeli v podstate už krátko po začatí konania,
súd takýto návrh nepovažoval za dôvodný, keďže jednak by znamenal potrebu odročenia pojednávania,
pričom žalobcovia mali dostatok času takýto dôkaz navrhnúť (aj vzhľadom na dĺžku tohto konania), ale

najmä preto, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k sporenej parcele v prospech žalobcov,
teda žalobcovia by mali predkladať dôkazy na preukázanie toho, že sú vlastníkmi, pričom navrhovaný
dôkaz by mal preukazovať, či nedošlo k nejakej chybe pri zápise žalovaného v 3. rade.

46. V záverečných rečiach na poslednom pojednávaní strany a ich zástupcovia trvali na svojich

vyjadreniach vo veci, ktoré zhrnuli.

47. Právny zástupca žalobcov okrem opakovaného poukazu na rozpory vo výmerách podľa PK zápisníc
a súčasných výmer poukázal na rozpory vo výmerách, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade nadobúdali nampč. 443, ktorá mala mať 306 m2, žalovaní v 1. a 2. rade odkúpili podiely vo výmere 244 m2, ale na
základe rozsudku tunajšieho súdu sa stali výlučnými vlastníkmi novovytvorenej parcely KN C 1361/3
o výmere 595 m2 a ešte zostali spoluvlastníkmi na zvyšku mpč. 443 v podiele 13/44, čo by zodpovedalo

výmere 62 m2. Užívateľmi parcely 1611/2 boli rodičia žalobcov, ako to vyplýva aj z vyjadrenia obce
Šarišské Jastrabie. Právny zástupca podotkol, že parcela 1611 od roku 1957 až do ZRPS bola bez
lomítka. Podlomenie pri tejto parcele znamenalo označenie prvého, druhého vlastníka, keďže v polovici
vlastnili túto parcelu manželia B.. Ďalej vyslovil názor, že vzhľadom na čísla parciel pred parcelou KN C
1361/3, bola táto vytvorená aj z parcely 1611 a aj z vedľajších parciel, aby šírka pozemku bola 20 metrov.

Poukázal tiež na to, že zo zabezpečených dokladov vyplýva, že ZRPS aj ROEP boli vykonané veľmi
zle. Uvedenému nasvedčuje napr. aj zápis v prospech SR, ktorá však v PKV S. XXX mala zápis len
vo vzťahu k 2 parcelám – 1472 a 1543, alebo aj osvedčenie v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, kde
majú podiel 1/3, ale z parcely 1611 si osvedčili 88/216. Trval na tom, že mpč. 2195 je parcelou 1611/1
a 1611/2, preto žiadal žalobe vyhovieť.

48. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v záverečnej reči okrem iného trval na tom, že žalobcovia
nepreukázali svoj nárok, preto žiadal žalobu zamietnuť. Doplnok znaleckého posudku vyvracia tvrdenia
žalobcov. Poukázal tiež na to, že voči rozhodnutiam vydaným v ROEP, ktorými nadobúdali podiel na
spornej parcele žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4. rade, nikto nemal žiadne námietky a žaloba
bola podaná až po tom, čo žalovaní v 1. a 2. rade sa v inom konaní domáhali zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. Ak sa žalovaný v 4. rade domnieval, že sporná parcela patrí žalobcom,
mohol to riešiť, keďže s nimi bol v kontakte, napr. v roku 2016.

49. Žalovaný v 4. rade v záverečnej reči zhrnul svoje námietky už vyjadrené v priebehu konania najmä
ohľadnerozporovvovýmeráchparcielaprekročeniapovolenejodchýlkyvovýmere.Podľajehonázoruje

žaloba dôvodná, pretože žalobcovia prišli o svoje vlastníctvo k parcele 1611/1. Dôkazy, ktoré preukazujú
ichvlastníctvo,súrozhodnutiaodedičstveD349/92aD424/92,ďalejLVč.XXX,výpiszoperáturegistra,
ktorý bol doručený žalobcom, pozemnoknižná zápisnica č. X a pracovná mapa bývalého pozemkového
katastra, tzv. indikačná mapa, kde na parcele 1611 je uvedené meno vlastníka A. N., ktoré meno je
uvedené v zápisnici S. X pod B3. Ďalšími dôkazmi sú potvrdenie obce Šarišské Jastrabie ohľadne

vlastníkov z registra z r. 1957, kde je uvedené, že vlastníkmi a užívateľmi na parcele 1611 boli v podiele
1/2 N. B. a N. B., R. K., ako aj evidenčný list so súpisom parciel, kde pri parcele č. 1611 je uvedené
číslo evidenčného listu č. 25 a 30, pričom číslo 25 mali N. B. a N. B., R. K.. Tiež poukázal na odpoveď
žalovaného v 1. rade, že mpč. 2194 by mala byť parcela 1606/1, teda ak mpč. 2195 bola v susedstve,
tak by to mala byť parcela 1611/1. Podobne ako právny zástupca žalobcov poukázal na to, že žalovaní

v 1. a 2. rade získali na mpč. 443 iba určité podiely, ktoré by predstavovali 224 m2, ale rozsudkom súdu
získali pozemok o výmere 595 m2 a ešte ostali spoluvlastníkom na zvyšku mpč. 443. To podľa neho
dokazuje nesprávnosť identifikácie parciel. Mpč. 443 má byť podľa jeho názoru stotožnená s terajšou
parcelou E KN 1623/2 v celku a s E KN 1623/1 sčasti. Poukázal pritom na pracovnú mapu bývalého
katastra a PKV č. XXX, kde na parcele 1623 je priezvisko vlastníka v čase zápisu G.. Ďalší dôkaz je

evidenčný list č. 111 na meno D. A. a A., R. C. a evidenčný list č. 22 na meno G. A., spolu so súpisom
parciel. V súpise parciel sú uvedené pri parcele 1623 čísla evidenčných listov 22 a 111, čiže G. A. a D. A..
G. A. a D. A. boli podieloví spoluvlastníci na mpč. 443, od ktorých manželia O. odkúpili spoluvlastnícke
podiely uvedené v notárskej zápisnici N 233/90. Ďalší dôkaz sú grafické časti pozemnoknižnej mapy,
podľa ktorej na mpč. 443 nadväzuje mpč. 2198, ktorá pokračuje až k Okrúhlemu kopcu. V LV XXXX je

uvedené, že parcely E KN 1619, 1620 patria pod PKV 113, čiže pod mpč. 2198, z toho logicky vyplýva,
že aj ďalšia parcela, ktorá nasleduje v rade za sebou po 1620 a 1619 je 1618, no a tá by mala byť
stotožnená s mpč. 2198 a s mpč. 443. Vyslovil názor, že v doplnku znaleckého posudku znalec nekonal
nestranne. Zmenu vo výpise z operátu, keď jedna informácia bola doručená žalobcom a iné údaje boli
zapísanédokatastra,považovalzaúčelovúzmenu.Takistovyslovilzáver,žeprispracovaníZRPSneboli

dodržané pokyny upravené v predpisoch, ktoré uviedol.

50. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3, 6, 22, 36, 43 a 44
tohto odôvodnenia), uvedeným znaleckým posudkom a jeho doplnkom, výsluchom znalca a písomným

vyjadrením svedka N. K., vyjadreniami ostatných troch dožiadaných geodetov a listinami vyžiadanými
súdom od Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálneho odboru a pozemkového a lesného odboru,
zistil tento skutkový stav:51. Žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely KN E č. 1161/1 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. K. N., a to
žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/3, ktorí ho majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, žalovaný v 3.
rade v podiele 72/216 a žalovaný 4. rade v podiele 1/3. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli tento podiel

na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č. 2005/001139-1 zo dňa
12.7.2005, žalovaný v 4. rade na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni
č. 2005/493 zo dňa 16.5.2005 a žalovaný v 3. rade základe rozhodnutia, ktoré sa súdu nepodarilo
zabezpečiť. Žalovaní v 1. a 2. rade na základe vyššie uvedeného rozhodnutia nadobudli podiel v celkovej
výške 88/216 k spornej parcele, ktorá v tom čase bola zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom území K.

N.. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia majú pozemok v držbe od roku 1988, kedy ho
neformálne odkúpili od pôvodných užívateľov, a to od A. A., nebohého A. G. a nebohej A. A.. Od tejto
doby ho nerušene užívajú. Z rozhodnutia obvodného pozemkového úradu, ktorým svoj podiel nadobudol
žalovaný v 4. rade vyplýva, že okrem podielu na spornej parcele nadobudol aj podiel k parcele KN E
č. 1606/1, ktoré obe parcely boli v tom čase zapísané na LV č. XXXX v k. ú. K. N.. Z obsahu tohto
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 4. rade vo svojom návrhu uviedol, že jeho matka tieto nehnuteľnosti

mala v držbe reálne podelené už od roku 1948. V roku 1992 ich neformálne darovala jemu a odvtedy
ich nerušene a dobromyseľne užíva. Podľa LV č. XXXX, ktorý súd vyžiadal od Okresného úradu Stará
Ľubovňa, katastrálneho odboru vyplýva, že v čase vydania týchto rozhodnutí obvodného pozemkového
úradu boli na ňom evidovaní viacerí spoluvlastníci, najmä z rodiny R., pričom najväčší podiel na týchto
parcelách mal H. O.. Pri údajoch u jednotlivých spoluvlastníkov bola v LV č. XXXX uvedená aj poznámka

PKV č. XXX. Podľa PKV č. X v k. ú. K. N. bola v tejto vložke zapísaná aj parcela mpč. 2195 v hone
na Dolinu o výmere 615 siah, pričom posledné zápisy na tejto vložke svedčia v prospech N. a N. B.,
z ktorých každý vlastnil podiel 1/4 (z roku 1948) a zvyšný podiel 2/4 vlastnila P. C.. Podľa PKV č. XXX
bola na tejto zložke zapísaná aj parcela č. 442 v hone Na Rovnye a č. 2197 v hone Na Dolinu, pričom
podľa výpisu z pozemkovej knihy (č. l. 61) parcely na tejto vložke vlastnili viacerí spoluvlastníci, najmä z

rodiny R. a O.. Podľa mapy, resp. lokalizačných náčrtov (č.l. 95 a 96 spisu) sa parcela č. 2195 tiahla od
parcely č. 2205 až po parcelu č. 2196/a. Podľa dedičských rozhodnutí predložených žalobcami k žalobe
bola parcela č. 2195 prejednávaná tak dedičskom konaní po nebohom N. B. pod spisovou značkou D
424/92, Dnot 150/93, ako je v dedičskom konaní po nebohej N. B. vedenom pod spisovou značkou D
349/92, Dnot 130/93, pričom túto parcelu v oboch dedičských konaniach dedilo 8 dedičov (vrátane 3

žalobcov v pôvodnej žalobe), a to rovnakom podiele. Na základe týchto dedičských konaní boli všetci
dedičia zapísaní ako spoluvlastníci aj k mpč. 2195, a to každý z nich v podiele 1/32, zapísanej na LV
č. v XXX v k.ú. K. N.. Na zmenách na tomto LV dochádzalo podľa vyjadrenia Okresného úradu Stará
Ľubovňa, katastrálneho odboru v dôsledku zhotovovania zjednodušeného registra pôvodného stavu
(ďalej aj „ZRPS“), následne aj kvôli zhotovovaniu registra obnovenej evidencie pôdy (ďalej aj „ROEP“)

a posledná zmena súvisela s prevodom podielov žalobcov v prospech žalovaného v 4. rade.

52. Pri zhotovovaní ZRPS bola podľa predložených dokladov z tohto konania (či už predložených
stranami alebo vyžiadanými súdom) parcela mpč. 2195 stotožnená s parcelami KN E č. 1609 a 1610.
Parcela 1611/1 bola stotožnená s parcelou mpč. 442. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Stará Ľubovňa,

pozemkového a lesného odboru, k týmto 3 parcelám registra E neboli v konaní ZRPS vznesené žiadne
námietky. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní vyplýva, že spracovateľ ZRPS mal najskôr
parcelu mpč. 2195 identifikovanú s parcelami registra E KN č. 1609, 1610 a 1611/1. V takomto znení
boli vlastníkom zaslané aj výpisy z registra. Údaje uvedené vo výpisoch z registra mali byť premietnuté
do konečných zostáv, ale v tomto prípade tomu tak nebolo, pričom znalec uviedol, že nie je možné v

súčasnom období zistiť, z akého dôvodu k tomu došlo.

53. V znaleckom posudku, vychádzajúc z pracovnej mapy (v znaleckom posudku ide o obrázok na
strane 7 posudku) a mena držiteľa, ktorý tam bol napísaný, vyslovil znalec záver, že sporná parcela
bola vytvorená z mpč. 2195 zapísanej v PKV v X v k.ú. K. N.. Následne po predložení viacerých zmlúv,

rozsudku tunajšieho súdu a 2 geometrických plánov zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, znalec v
doplnku znaleckého posudku zmenil svoje závery. Znalec v doplnku najskôr popísal dôvody, ktoré ho
viedli k záverom vysloveným v znaleckom posudku, ktoré sa javili ako správne. V žiadnej súčasnej
mape nenašiel polohu honu č. 4 „Rovnye”, kde by sa mala nachádzať mpč. 442. Intuitívne podľa
potoka s názvom Vesné danú lokalitu umiestnil do západnej časti okraja katastrálneho územia v smere

k štátnej ceste I. triedy a obce Ďurkov. Po predložení geometrického plánu spoločnosti Geodézie
Prešov, vyhotoveného pánom D., úradne overeného dňa 30.5.1990, ktorý bol technickým podkladom
pre rozhodnutie Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 4C 452/90 a zadovážení ďalších podkladov
znalec zistil, že geometrický plán vyhotovený pánom D. je správny a jeho pôvodná identifikácia vznaleckom posudku č. 60/2020 podľa zjednodušeného registra pôvodného stavu bola chybná. Poukázal
pritom aj na nízku technickú úroveň pozemkovoknižných máp (podľa obrázkov v doplnku sa táto
poznámka týkala lokalizačných náčrtov - pozn. súdu) a že pozemkovoknižný operát v kat. úz. K. N. je

v bezprojekčnej sústave s nízkou technickou hodnotou. Z tohoto dôvodu znalec vyslovil záver, že nie je
možné písomne zidentifikovať pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. 442 zapísanú v pozemkovoknižnej
zápisnici číslo XXX v katastrálnom území K. N. na súčasný stav katastra nehnuteľností, ale táto parcela
(podľa obrázka č. 8, na ktorom prekryl 2 mapy) sa nachádza v terajších parcelách registra C KN č.
XXXX/X J. XXXX/XX. Pozemkovoknižná parcela č. 443 sa nachádza v terajších parcelách registra

C KN č. 1361/3, 1361/22 a v parcelách registra E KN č. 1611/1 a 1612/1. Presné rozhranie medzi
pozemkovoknižnou parcelou č. 443 a 2198 v súčasnom období nedokáže určiť nikto, pretože to nie je
možné korektne odsunúť z mapového podkladu. Pôvodná pozemkovoknižná parcela č. 2194 zapísaná
v pozemkovoknižnej zápisnici číslo XXX v katastrálnom území K. N. sa nachádza v súčasnej parcele
registraCKNč.444.Geometrickýplánč.243-342-040-90vyhotovenýp.D.považovalznaleczasprávny
a v geometrickom pláne č. 039-054-77-24-3404 je podľa znalca chybne identifikovaný pozemkovoknižný

stav. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C 452/90 zo dňa 13.6.1990 bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo k časti parcely mpč. 443 zapísanej v zápisnici č. 113 v k.ú. K. N., v EN LV XXX
a podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané tak, že novovytvorená parcela KN E 1361/3 o výmere 595
m2 odčlenená z pôvodnej mpč. 443 podľa geometrického plánu p. D. č. 243-342-040-90 bola prikázaná
do výlučného vlastníctva N. O. a P. O. (teda žalovaným v 1. a 2. rade v tomto prebiehajúcom konaní)

a vo zvyšku parcely mpč. 443 ostali v spoluvlastníctve žalovaní a 1. a 2. rade v podiele 13/44, A. A., R.
U. v podiele 17/44 a A. G. v podiele 14/44.

54. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkýchvlastníkovmárovnakýzákonnýobsahaochranu.Dedeniesazaručuje.Podľa§132ods.1Obč.

zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

55. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od

toho, kto ju neprávom zadržuje.

56. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení, nakoľko
v prípade zistenia, že tento nie je daný, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez rozhodnutia v merite
veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že ak je potrebné

zosúladiť stav užívací so stavom právnym, je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.

57. Naliehavý právny záujem žalobcovia v žalobe odôvodnili tým, že nie sú v katastri nehnuteľností
zapísaníakovlastníci,tedaexistujetustavprávnejneistoty,ktorýnemožnoodstrániť.Zokolnostíprípadu
je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že mali by vlastniť určité

nehnuteľnosti, pri ktorých však nie sú evidovaní ako vlastníci. V takomto prípade je daný naliehavý
právny záujem, pretože bez určenia súdu je právne postavenie žalobcov neisté.

58. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Zákon subjektívne vlastnícke právo
vymedzuje ako právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe

vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá
od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V prípade, že je do vlastníckeho práva
zasiahnuté, zákon umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj na súde.
Jedným z prostriedkov ochrany je aj žaloba na určenie vlastníckeho práva. Podmienkou pre vyhovenie
žalobe je preukázanie skutočnosti, že žalobca skutočne má byť vlastníkom určitej veci.

59. Súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či v konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi
spornej parcely, ktorá je podľa petitu žaloby predmetom sporu. Kľúčovou pre zodpovedanie tejto otázky
bola identifikácia parcely mpč. 2195 zapísanej v PKV č. X v k.ú. K. N. na súčasný stav katastra.60. Na úvod súd poznamenáva, že identifikácia uvedených parciel je v k.ú. K. N. extrémne náročná. Ako
vyplýva zo znaleckého posudku, jeho doplnku, výpovede znalca a zabezpečených mapových podkladov

z rôznych období, v k.ú. K. N. neexistovala pozemková mapa, ale iba lokalizačné náčrty na pôvodné
pozemnoknižné parcely. Náčrty boli vyhotovené po honoch, ako voľný zákres rukou, teda tak, ako to
osoba, ktorý náčrt robila, vnímala v teréne. Tieto náčrty sú robené bez nejakej mierky a bez voľajakej
geometrickej presnosti, čomu nasvedčuje aj snaha prekryť hony Na Dolinu a Na Rovnye, ako to popísal
znalec v doplnku znaleckého posudku. Tieto nepresnosti je možné vnímať aj voľným okom napr. na

lokalizačných náčrtoch, ako sú založené v spise na č.l. 95 a 96. Je zrejmé, že ak uvedené hony majú
na seba nadväzovať, tak priebeh hranice je na každom náčrte znázornený trocha inak (napr. aj pokiaľ
ide o potok a pod.). Na indikačnej mape (označenej takto vo vyjadrení katastrálneho odboru okresného
úradu; znalec túto mapu označil ako pracovnú; nachádza sa v spise na č.l. 527), ktorá bola robená
niekedy po roku 1869 (podľa vyjadrenia znalca), sa čísla mpč., ktoré boli evidované v pozemnoknižných
vložkách, už nenachádzajú, ale sú tam čísla písané jednak červenou farbou a tiež aj iné čísla písané

čiernou farbou a takisto sú tam uvedené aj mená a priezviská osôb, zrejme vlastníkov alebo užívateľov
parciel. Z tejto mapy sa nedá zistiť, ktorej pôvodnej mpč. zodpovedá ktorá nová parcela označená či už
červeným alebo čiernym číslom. Parcely mpč. však boli naďalej evidované a takto boli aj predmetom
ďalších prevodov (ako napr. aj žalovaní v 1. a 2. rade ešte v roku 1990 nadobúdali podiely na mpč. 443
v PKV č. 113, či v dedičských rozhodnutiach po rodičoch žalobcov boli takisto ešte uvádzané označenia

parciel ako mpč.). V danej lokalite však už podľa indikačnej mapy neboli parcely delené (ako je to podľa
lokalizačných náčrtov napr. medzi parcelami mpč. 442, 443, atď. a parcelami mpč. 2197, 2198 atď.).
Následne v konaní o vytvorení ZRPS prebehla identifikácia parciel mpč. na stav platný v tom čase tak,
ako je to popísané vyššie. Navyše súdu je známe z úradnej činnosti v obdobných sporoch, že niekedy
užívací stav nezodpovedal zápisom v pozemkových knihách (napr. z dôvodov prevodov nezapísaných

do týchto kníh), čo v niektorých prípadoch ešte viac sťažuje prípadnú identifikáciu parciel.

61. V danom prípade nebolo sporné a nikto to ani nepopieral a nespochybňoval, že rodičia žalobcov
vlastnili podiel na mpč. 2195, každý z nich v podiele 1/4, ako ani tú skutočnosť, že túto parcelu po nich
dedili ich deti (okrem iného aj pôvodní žalobcovia, ako aj ich ďalší súrodenci) a na LV č. XXX v k.ú. K.

N. boli okrem iného aj pôvodní žalobcovia (spolu s ďalšími súrodencami) zapísaní ako spoluvlastníci
parcely č. 2195. Ako však už bolo uvedené vyššie, podstatou pre rozhodnutie súdu je zistenie, či sporná
parcela bola vytvorená z parcely mpč. 2195, ako to tvrdia žalobcovia. V tomto smere ich zaťažuje tzv.
dôkazné bremeno.

62. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti
svojich tvrdení, no tieto nepredložila, resp. hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov súdom
vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, resp.
navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na
základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

63. Žalobcovia (rovnako aj žalovaný v 4. rade, ktorý ako právny nástupca sestry žalobcov vystupoval
svojimi vyjadreniami v prospech žalobcov, aj keď podľa žaloby bol označený ako žalovaný) tvrdili vyššie
popísané skutočnosti a predkladali, resp. navrhli dožiadať listinné dôkazy, ako boli popísané vyššie.
Výsledky rozsiahleho dokazovania v danej veci však z pohľadu súdu jednoznačne nepreukázali, že by

parcela KN E č. 1611/1 bola vytvorená z mpč. 2195 zapísanej v PKV č. X.

64. Na jednej strane stojí argumentácia žalobcov (a žalovaného v 4. rade) ohľadne tvaru a výmery
parcely mpč. 2195 a parciel mpč. 442 a 443, ktoré po identifikácii v ZRPS buď podstatne stratili zo svojej
výmery (mpč. 2195) alebo výmeru značne navýšili (mpč. 442 či 443). Podobne vyjadrenie obce Šarišské

Jastrabie z 3.6.2024 nasvedčuje tomu, že rodičia žalobcov v roku 1957 mali nejaký, minimálne užívací
vzťah k parcele v danej lokalite k parcele 1611/2 (je otázne, kde presne sa táto mala nachádzať, keďže
parcela s takýmto označením vyplýva až z mapy z mája 2006 (č.l. 525 spisu), avšak je to len malý
kúsok pred domom žalobcov a ak by podlomenie malo byť iba označenie poradového čísla vlastníkači užívateľa, ako to tvrdil právny zástupca žalobcov a žalovaný v 4. rade, ani tak nie je zrejmé, kde
presne v rámci parcely 1611 by sa mala nachádzať). Táto argumentácia má svoju logiku, avšak ani táto
argumentácia jednoznačne a bez pochýb nepreukazuje, že by mpč. 2195 mala zodpovedať parcela KN

E 1611/1. Podobne žalovaný v 4. rade poukazoval aj na súpis parciel a evidenčné listy, ktoré predložil
súdu a ktoré majú preukazovať nesprávnu identifikáciu parciel znalcom. K tomuto je potrebné v prvom
rade uviesť, že evidenčné listy slúžili na evidenciu užívateľov (viď § 2 ods. 4 vyhlášky Ústrednej správy
geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb.), teda tieto nemuseli odrážať reálne vlastnícke vzťahy. Navyše pri
parcelách 1611 či 1623 sú síce uvedené evidenčné listy s menami, ktoré uvádzal žalovaný v 4. rade,

avšak v evidenčných listoch č. 22 (A. G.) a č. 111 (A. D. a A. R. C.) nie sú uvedené výmery, ktoré by
zodpovedali výmerám parcely 1623 a pri oboch týchto evidenčných listoch je uvedený sektor 17, aj keď
podľa súpisu parciel (č.l. 633) sa parcela 1623 má nachádzať v sektore 19. Za týchto okolností ani táto
argumentácia žalovaného v 4. rade v spojení s uvedenými listinnými dôkazmi nevyvracia závery znalca
v doplnku znaleckého posudku.

65. Na druhej strane je potrebné uviesť, že v ZRPS nebola parcela 1611/1 stotožnená s parcelou mpč.
2195. Táto identifikácia sa však súdu javí tiež otázna prihliadnuc jednak na závery doplnku znaleckého
posudku a lokalizačné náčrty (č.l. 95-96). Z identifikácie v ZRPS totižto vyplýva, že mpč. 2195 bola
stotožnená s KN E 1609 a 1610 a mpč. 442 s parcelou KN E 1611/1. Z lokalizačných náčrtov (ktoré,
aj keď sa nevyznačujú nejakou meračskou presnosťou, umožňujú aspoň približne určiť polohu parciel)

však vyplýva, že parcela mpč. 2195 nenadväzuje na mpč. 442, ale na mpč. 2196/a. Prvou parcelou
podľa lokalizačných náčrtov, ktorá nadväzuje na mpč. 442 (aspoň čiastočne), bola mpč. 2197. Z PKV
č. XXX pritom vyplýva, že mpč. 442 a 2197 boli zapísané na tejto PKV (teda boli zapísané v rovnakej
PKV). Takisto z vyššie popísaných rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni, na
základe ktorých sú tak žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4. rade, zapísaní ako spoluvlastníci

parcely KN E 1611/1 vyplýva, že táto parcela bola v tom čase zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. K. N..
Na tomto LV vyžiadanom z katastra nehnuteľností jednak neboli zapísaní žiadni právni predchodcovia
žalobcov (a žalovaného v 4. rade), ale skôr spoluvlastníci najmä z rodiny O. a R. (ktoré niektoré mená
sú zapísané aj v PKV č. XXX) a jednak pri jednotlivých spoluvlastníkoch bola poznámka „PKV XXX“.
Z odôvodnení týchto rozhodnutí pritom vyplýva, že tak žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4.

rade získali vlastnícke právo k tejto parcele od iných ľudí, ako boli zapísaní v PKV č. XXX. V rozhodnutí
o vydržaní vo vzťahu k žalovanému v 4. rade je tiež v odôvodnení uvedené, že časť parcely, resp. podiely
na nich, mala jeho matka reálne vyčlenené a užívala ich tak od roku 1948 (podľa dedičského rozhodnutia
po matke žalovaného v 4. rade a dátumu jej narodenia mala vtedy iba 14 rokov) a v roku 1992 mu to
neformálne darovala. Dedičské rozhodnutia po neb. starých rodičoch žalovaného v 4. rade (a rodičoch

pôvodných žalobcov) boli skončené v roku 1993 a 1994, teda ak by malo ísť o spornú parcelu KN E
1611/1, tak túto matka žalovaného v 4. rade ešte nemohla vlastniť (keďže podiely na nej získala až
týmito dedičskými rozhodnutiami). Navyše toto odôvodnenie sa vzťahovalo pri žalovanom v 4. rade aj
na vedľajšiu parcelu KN E 1606/1. Podľa PKV č. X (a pri porovnaní lokalizačných náčrtov z č.l. 95 a 96)
nevlastnili starí rodičia žalovaného v 4. rade bezprostredne v susedstve mpč. 2195 žiadnu inú parcelu.

Aj uvedené teda nepreukazuje, že si žalovaný v 4. rade osvedčil vydržaním parcelu, ktorú mali vlastniť
jeho starí rodičia a nie inú parcelu, ktorá bola v užívaní alebo vlastníctve jeho matky. Ak by však parcely
1611/1 a 1606/1 mali tvoriť jednu mpč., ako by sa to mohlo vyvodiť z uvedeného rozhodnutia v ROEP
týkajúceho sa žalovaného v 4. rade, naštrbovalo by to argumentáciu žalovaného v 4. rade (napr. k tvaru
mpč. 443), že išlo o dlhé a úzke pozemky a nemohla z nich vzniknúť širšia parcela. Navyše nemožno

prehliadnuťanifakt,žežalobcovianapriektomu,žedostalivýpisyzoperátupriZRPSsurčitýmiúdajmi,si
tieto buď neoverili po zápise do katastra nehnuteľností (či nedošlo k nejakým zmenám) alebo nemali voči
zapísaným údajom do katastra námietky (ak o zmene vedeli), teda nechali uvedený stav trvať a námietky
začalivznášaťažvtedy,keďsažalovanív1.a2.radepodanoužalobouvinomkonanídomáhalizrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, t.j. cca 15 rokov od skončenia ZRPS.

66. Ďalej je potrebné poukázať na to, že tunajší súd v rozsudku sp. zn. 4C 452/90 zo dňa 13.6.1990 pri
zrušení podielového spoluvlastníctva k časti parcely mpč. 443 zapísanej v zápisnici č. XXX v k.ú. K. N.,
v EN LV XXX vychádzal z toho, že novovytvorená parcela KN E 1361/3 o výmere 595 m2 bola odčlenená
z pôvodnej mpč. 443 podľa geometrického plánu p. D. č. 243-342-040-90. Znalec posúdil uvedený

geometrický plán ako správny a v doplnku znaleckého posudku dospel k vyššie popísaným záverom,
predovšetkým k tomu, že sporná parcela KN E 1611/1 nebola vytvorená z mpč. 2195. Skutočnosti
a argumenty v tomto a predchádzajúcom odseku nepreukazujú tvrdenia žalobcov ohľadne toho, že
sporná parcela bola vytvorená z mpč. 2195.67.Žalobcoviaažalovanýv4.radenamietalinesprávnosťgeometrickéhoplánup.D.č.243-342-040-90,
najmä s poukazom na výmeru mpč. 443 a novovytvorenej parcely 1361/1 a tiež vzhľadom na jej šírku

a dĺžku. Tieto námietky majú istú logiku, avšak je potrebné uviesť, že ide o odbornú otázku, ku ktorej sa
vyjadril znalec v doplnku znaleckého posudku. Aj keď nie je vylúčené, aby iné dôkazy vyvrátili zistenia
znalca, v danom prípade z pohľadu súdu neboli produkované takéto dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez
pochybností (ako sú popísané v tomto rozsudku) vyvrátili závery znalca v doplnku znaleckého posudku.
Navyše lokalizačné náčrty naznačujú určitý tvar pôvodných pozemnoknižných parciel a ich približné

umiestnenie, avšak bez nejakej mierky je ťažké zistiť ich presné rozmery. Napr. aj z lokalizačného náčrtu
honu Rovnye je zrejmé, že potok na konci parciel mpč. 442, 443 atď. sa rôzne kľukatil a hranice týchto
parciel na druhej strane išli do šikma, avšak podľa PKV mali napr. mpč. 442 a 443 rovnakú výmeru,
čo celkom nezodpovedá uvedenému náčrtu. Takisto z vyjadrenia znalca na pojednávaní vyplýva, že
v prípade parciel mpč. 442, 443 atď. nie je možné presne vymedziť ich hranicu s parcelami mpč. 2197,
2198 atď., teda do týchto výmerovo menších parciel bola zahrnutá aj nejaká výmera z výmerovo väčších

parciel. Takisto z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Starej
Ľubovni, na základe ktorých sú tak žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 4. rade, zapísaní ako
spoluvlastníci parcely KN E 1611/1 je možné vyvodiť, že užívací stav bol odlišný od stavu zapísaného
buď v pozemkových knihách alebo následne na jednotlivých LV. Ani skutočnosť, že rodičia žalobcov
užívali nejakú parcelu teda automaticky neznamená, že boli jej vlastníkmi alebo že ide o konkrétnu

parcelu.

68. Na margo vyššie uvedeného súd ešte poznamenáva, že je potrebné rozlišovať užívací stav (t.j.
užívateľa alebo držiteľa veci) a právny vzťah zapísaný pri nehnuteľnostiach v PKV alebo v LV. Súdu je
totiž v obdobných konaniach z úradnej činnosti známe, že neboli výnimočné situácie, kedy boli užívané

iné nehnuteľnosti, ako boli zapísané v LV alebo PKV (čo sa zrejme vyskytovalo aj v danej lokalite, ako
sa to javí napr. z uvedených rozhodnutí v ROEP, či výsluchu znalca).

69. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli
v danom prípade dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že parcela KN E 1611/1 bola

vytvorená z mpč. 2195. Súd pritom vykonal asi všetky možné dôkazy, ktorými bolo možné zistiť určité
skutočnosti ohľadne spornej parcely, pričom tieto dôkazy tvrdenia žalobcov nepreukázali. Ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania, o ktorých by nebolo rozhodnuté, neboli od strán navrhnuté, pričom súd
v sporovom konaní v zásade vykonáva iba dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu.

70. Na záver súd ešte uvádza pár poznámok k ďalším námietkam strán sporu. V civilnom sporovom
konaní súd nie je oprávnený preskúmavať rozsudok súdu vydaného v inom konaní (a už vôbec nie
po cca 34 rokoch), ako ani preskúmavať priebeh nejakého správneho konania (ZRPS, či ROEP). Na
tieto účely bolo možné využiť iné právne prostriedky priamo v týchto konaniach. V ZRPS pritom neboli
podané žiadne námietky týkajúce sa spornej parcely, ako to vyplýva z vyjadrenia Okresného úradu

Stará Ľubovňa, odboru pozemkového a lesného. Námietky v ROEP, ktorými argumentoval žalovaný
v 4. rade, neboli nijako preukázané, ani čo sa týka ich obsahu, ani ich vybavenia. Takisto je potrebné
uviesť,žepredmetomsporujeurčenievlastníckehoprávažalobcov,tedajenažalobcoch,abypreukázali
skutočnosti preukazujúce ich vlastníctvo. Spochybňovanie vlastníctva žalovaných nestačí na unesenie
dôkazného bremena. K tejto otázke (súvisiacej s námietkami výmery pri nadobúdaní podielov na parcele

mpč. 443 žalovanými v 1. a 2. rade) je potrebné uviesť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa stali spoluvlastníkmi
spornej parcely na základe rozhodnutia vydaného v ROEP a nijako v tomto konaní nebolo preukázané,
že by z parcely mpč. 443 mala byť zabratá nejaká časť z mpč. 2195. Podobne právny zástupca žalobcov
a žalovaný v 4. rade vyjadrovali nespokojnosť s vyjadreniami geodetov, ktorí mohli mať niečo do činenia
so ZRPS v k.ú. K. N.. Sú to však žalobcovia, ktorí neriešili dlhé roky prípadné nezrovnalosti, na ktoré

poukazovali v tomto konaní. Po cca 25 rokov od konania ZRPS nie je možné zazlievať geodetom, že
si už nepamätajú detaily daného konania.

71. Takisto súd úplne na záver dodáva, že ak by aj skutočne mala parcela 1611/1 byť vytvorená z mpč.
2195 (čo súd nemal preukázané z vyššie uvedených dôvodov), tak žalovaný v 4. rade je vnukom rodičov

žalobcov, ktorý je spoluvlastníkom 1/3 tejto parcely. Matka žalovaného v 4. rade takisto dedila rovnaký
podiel na mpč. 2195, ako ostatní jej 7 súrodenci (okrem iného aj 3 pôvodní žalobcovia). Reálne by teda
žalovaný v 4. rade vlastnil podstatne vyšší podiel na spornej parcele, ako jeho matka, ktorá mu nemohla
previesť viac práv, ako reálne mala (aj tu sa evidentne ukazuje, že jedna vec boli zápisy v PKV či LVa druhá vec, kto v akom rozsahu užíval parcely). Ak by teda parcela 1611/1 mala byť skutočne vytvorená
z mpč. 2195, tak jej časť (1/3) vlastní jeden z právnych nástupcov N. a N. B.. Prípadné nároky by teda
žalobcovia mali adresovať predovšetkým na žalovaného v 4. rade, ktorý pritom užíva reálne polovicu

spornej parcely (ako vyplýva zo zhodných tvrdení žalovaného v 1. a 4. rade), teda v rozsahu, v akom
ju mali užívať rodičia žalobcov.

72. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257
C.s.p. Účelom uvedeného ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych

noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné
osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania
neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania

je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania,
charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí
však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri
rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu
k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy

u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je
vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

73. V danom prípade bolo predmetom sporu určenie vlastníckeho právo k spornej parcele. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v danej lokalite vlastnili rodičia žalobcov podiel na určitej parcele,
ktorú po nich následne žalobcovia a ich ďalší súrodenci aj zdedili. V danom prípade je však vzhľadom
na vyššie popísané skutočnosti (najmä kvalitu mapových podkladov a ich presnosť) extrémne náročné
identifikovať po cca 150-170 rokoch nejakú parcelu. V danom prípade došlo dokonca aj k raritnej

situácii, keď aj znalec po predložení ďalších dokladov upravil svoje závery znaleckého posudku a tieto
zmenil zásadným spôsobom vo vzťahu k pôvodnej identifikácii. Aj osoba odborne zdatná teda mala
značné ťažkosti pri identifikácii spornej parcely. Takisto súd prihliadol na skutočnosť, že aj v stranami
predložených alebo v súdom zabezpečených listinných dôkazoch sú rôzne nezrovnalosti (ako na to
poukazoval aj právny zástupca žalobcov), ktoré takisto prispeli k neprehľadnosti situácie. Za týchto

okolností prípadu z pohľadu súdu ide o také okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 C.s.p.
Súd preto žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.