Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 24, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-26Cb/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201110
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1113201110.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Okresní hospodářská

komora Hodonín, so sídlom Kyjov, Svatoborská 591, PSČ 69701, Česká republika, Ič: 48 532 312,
zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 47 244 895, proti žalovanému Ministerstvo investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4195/25, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, 811 09, IČO: 50 349 287,o určovacej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odstúpenie právneho predchodcu žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi

žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 dané žalobkyni listom z 01.08.2012
číslo: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a Zmluva o poskytnutí finančného príspevku z 27.07.2009
číslo zmluvy: Z 2241042000601 stále trvá.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania, odvolacieho konania a
dovolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom

Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo 14.01.2013 domáhala voči žalovanému (zmenu na strane žalovaného
pripustil uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 29.03.2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky) určenia
(zmenu žaloby pripustil Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 26Cb/17/2013 z 31.08.2016), že
odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným - právnym predchodcom žalovaného) 27.07.2009 č. Z 2241042000601 dané žalobkyni
listom žalovaného (právnym predchodcom žalovaného) z 01.08.2012 č. MPRV-2012-427/21722-15
je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným

(právnym predchodcom žalovaného) 27.07.2009 č. Z 2241042000601 stále trvá. Zároveň žiadala
nahradiť trovy konania. Tvrdila, že 27.07.2009 bola medzi ňou ako prijímateľom a Ministerstvom
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ktorého právnym nástupcom bolo Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) uzatvorená Zmluva o poskytnutí finančného
príspevku,číslozmluvy:Z2241042000601(ďalejaj„Zmluva").Vobdobíod09.06.2011aždo26.08.2011
bol vykonaný u žalobkyne audit zo strany českého ministerstva, pri ktorom boli zistené údajné
nedostatky, a to nedostatočné preukázanie použitia majetku získaného z rozpočtu Projektu iba pre účely

Projektu; nesúlad fakturovaných položiek a skutočne dodaného majetku; nedostatočne preukázanie
daňového dokladu za spracovanie verejných obstarávaní; nedostatočné preukázanie výdavkov za
spracovanie žiadosti o dotáciu. Na základe auditu vykonala kontrolná skupina českého ministerstva
22.03.2012 u žalobkyne verejnosprávnu kontrolu na mieste, o ktorej bol 28.05.2012 spísaný protokol,č. j. 10 958/2012-51, v ktorom kontrolná skupina súhlasila so závermi auditu, že v rámci Projektu
došlo (údajne) k nesúladu fakturovaných položiek a skutočne dodaného materiálu a k nedostatočnému
preukázaniu použitia majetku získaného z rozpočtu Projektu iba pre účely Projektu. Zvyšné dve zistenia

z auditu neboli predmetom verejnosprávnej kontroly. Kontrolná skupina odporučila, aby riadiaci orgán v
Slovenskej republike výdavky realizované žalobkyňou v rámci Projektu považoval za neoprávnené a aby
odstúpil od Zmluvy. Proti záverom protokolu podala žalobkyňa 08.06.2012 námietky, o ktorých rozhodlo
české ministerstvo tak, že ich 26.06.2012 všetky zamietlo. Následne Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky listom č. MPRV-2012-424/21722-15 z 01.08.2012 od Zmluvy

odstúpilo, pretože konanie žalobkyne považovalo za podstatné porušenie Zmluvy. Žalobkyňa odkázala
na argumentáciu v námietkach, v podanej správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti vrátane jej doplnenia,
pričom bola toho názoru, že skutkové a právne závery obsiahnuté v rozhodnutí českého ministerstva
o námietkach vyvrátila. Zdôraznila, že pri realizácii Projektu postupovala z hmotnoprávneho hľadiska v
súlade so Zmluvou a jej prílohami, a teda neexistovali dôvody pre odstúpenie od Zmluvy. Odstúpenie
od Zmluvy označila za neplatné a závery v ňom uvedené za právne a vecne nepodložené a za

predčasné.Tvrdeniapreukazovalanámietkamikprotokoluč.j.10958/2012-51z08.06.2012,protokolom
z 28.05.2012 č. j.: 10 958/2012-51, uznesením Městského soudu v Praze č. 9A 156/2012-63-64,
odpoveďou na vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy zo 06.09.2012, kasačnou sťažnosťou proti vyššie
uvedenému uznesenie Městského soudu v Praze vrátane jej doplnenia, listom z 23.11.2012, žiadosťou
o vyplatenie príspevku zo štátneho rozpočtu z 03.05.2012, odpoveďou Centra pro regionální rozvoj

Českej republiky, rozhodnutím o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektu
realizovaného v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká
republika 2007 - 2013, rozhodnutím o námietkach z 26.06.2012 s prílohami, odstúpením od Zmluvy,
žalobou proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, Zmluvou vrátane jej príloh, zmluvou o
poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky s prílohami, protokolom

o začatí daňovej kontroly, upozornením na nedodržanie termínu vrátenia FP v rámci Programu
cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013 z 30.10.2012, zaslaním správ o zistenej nezrovnalosti a
žiadosti o vrátenie FP v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013 z 28.08.2012,
žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov s prílohami, dohodou o spolupráci na projekte v rámci
Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013, Protokolom

Finančního úřadu pro Jihomoravský kraj, Výročnou správou o implementácii Programu cezhraničnej
spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril podaním zo 16.12.2013 a potvrdil uzatvorenie Zmluvy
so žalobkyňou. Rovnako potvrdil, že listom č. MPRV-2012-427/21722-15 z 01.08.2012 doručeným

žalobkyni 09.08.2012 od Zmluvy odstúpil. Poukázal na to, že u žalobkyne bola 22.03.2012
vykonaná verejnosprávna kontrola na mieste. Tejto kontroly sa zúčastnili aj pracovníci Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a výsledky kontroly sú zaznamenané
Protokolom č. j. 10 958/2012-51 z 28.05.2012. Pri kontrole na mieste žalobkyňa podstatnú časť
zistených rozporov, pochybností a nedostatkov žiadnym relevantným spôsobom neobjasnila. Protokol

odporučil riadiacemu orgánu, aby všetky žalobkyňou realizované výdavky súvisiace s kontrolovaným
Projektom považoval za neoprávnené výdavky a aby riadiaci orgán odstúpil do Zmluvy. Žalobkyňa
podala proti Protokolu námietky, o ktorých rozhodlo 26.06.2012 české ministerstvo č. j. 23 432/20121-51
a námietkam nebolo vyhovené. Žalovaný sa zisteniami kontroly na mieste zadokumentovanými
Protokolom a rozhodnutím o námietkach zaoberal a vyhodnotil ich ako podstatné porušenie Zmluvy zo

strany žalobkyne s následkom odstúpenia od Zmluvy. Žalovaný od Zmluvy odstúpil nielen na základe
odporúčaní a záverov kontroly na mieste, ale predovšetkým na základe zdokumentovaných zistení o
podstatnom porušení Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy označil za riadne odôvodnené, legálne, platné a
riadne doručené, pričom na jeho základe Zmluva zanikla.

3. Na pojednávaní konanom 03.06.2015 žalobkyňa uviedla, že v odstúpení od Zmluvy sú spomínané
protokoly, audit, rozhodnutia, ktoré ale neboli k nemu pripojené, čo spôsobuje neplatnosť odstúpenia
od Zmluvy. Okrem toho sa v odstúpení spomínajú listiny obsahujúce závery kontrolórov ale aj
kontrolovaného (žalobkyne) a nie je zrejmé, na ktoré závery Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky poukazuje, čo robí z odstúpenia od Zmluvy neplatný právny úkon,

keďže závery kontrolórov a kontrolovaného sú navzájom rozporné. Žalovaný poukázal na Protokol a
rozhodnutie o námietkach, pričom bol toho názoru, že pochybenia , ktoré boli dôvodom odstúpenia od
Zmluvy,súvtýchtolistináchskutkovoaprávneveľmiprecízneopísanéazadokumentovanéanadvšetky
pochybnosti zdôvodnené. Odstúpenie od Zmluvy označil za zrozumiteľné a určité, pretože žalobkynisú zistenia kontrolných orgánov nepochybne známe, boli jej doručené a so závermi je žalobkyňa
oboznámená. Z odstúpenia od Zmluvy je zrejmé, čo žalovaný považoval za podstatné porušenia Zmluvy.

4. Na pojednávaní konanom 15.07.2015 súd vypočul V. M. - riaditeľa žalobkyne. Svedok uviedol,
že nevytvorenie pracovných miest je indikátorom, ktorý sa hodnotí až po 5 ročnej lehote (lehota
udržateľnosti), ktorá plynie až po dofinancovaní celého projektu. Žalobkyni malo byť uložené nápravné
opatrenie, aby takéto miesta vytvorila. Pokiaľ boli nakúpené nevysúťažené počítače, tak takým istým
spôsobom nakupoval aj trnavský partner, ktorému to bolo uznané. Vysúťažené počítače, kým prebehla

súťaž sa prestali vyrábať a boli nižšej triedy. Vyrábala sa len vyššia trieda, a preto boli zakúpené počítače
tejto triedy od vysúťaženého dodávateľa. Semináre z iného projektu neboli realizované v priestoroch
dotovaných týmto projektom. Z projektu neboli generované žiadne príjmy. Nikdy neprišlo k vyberaniu
žiadne vstupného za účasť na seminári realizovanom v rámci projektu, indikátor obsadenia pracovných
miestženamibolsplnený,zakúpenévybaveniebolopoužitélennaprojekt.Žiadnenepravdivéinformácie
o kontrole neboli podané, nedošlo k žiadnemu nesúladu, vecné vybavenie súhlasí s fakturovanými

položkami. Nedošlo k žiadnej nezrovnalosti. Žalobkyni bolo vyplatených 5 príspevkov za 5 období.
Svedkyňa P. V. uviedla, že žalobkyňa vytvorila v dostatočnom počte a kvalite pracovné miesta obsadené
ženami. Následne svedkyňa uviedla, že tieto miesta vytvorila Project Controls, s. r. o. v súvislosti
s projektom. Nevedela o žiadnych zistených nedostatkoch. Svedkyňa Q. W., ktorá pracovala pre
žalobkyňu ako finančný manažér, uviedla, že všetky účtovné doklady, ktoré sa týkali projektu boli riadne

zaúčtované, riadne vedené. Z finančnej stránky bol realizovaný projekt v poriadku.

5. Na pojednávaní konanom 11.11.2015 žalobkyňa trvala na tom, že odstúpenie od Zmluvy je neplatné.
Okrem toho tvrdila, že žalovaný mal vedomosť o údajných nedostatkoch v projekte od 14.03.2012,
15.03.2012, 22.03.2012, 25.04.2012, 27.04.2012, 30.05.2012, ale od Zmluvy odstúpil až 01.08.2012,

čo nie je odstúpenie od Zmluvy okamžite. Žalovaný tak mohol od Zmluvy odstúpiť ako pre nepodstatné
porušenie Zmluvy, pričom žalobkyni mal poskytnúť primeranú lehotu na nápravu. Poukázala na rozpor
medzi obsahom verejnoprávneho auditu č. 26.1/11/PAS/10 a medzi výsledkami verejnoprávnej kontroly
č. J10598/2012-51. Súd na pojednávaní vypočul R. M., predsedu predstavenstva žalobkyne, ktorý
uviedol, že zo strany riadiaceho orgánu neboli signály o jeho nespokojnosti, prípadne o pochybeniach.

5 monitorovacia správa bola zadržaná a následne nariadená 100 % korekcia projektu. D. A., štatutárny
zástupca žalobkyne uviedol, že audit bol vykonaný nesprávne a neprofesionálne.

6. Na pojednávaní konanom 02.03.2016 žalobkyňa uviedla, že odstúpenie od Zmluvy je neurčitým
právnym úkonom, nie sú v ňom uvedené žiadne konkrétne nedostatky. Žalovaný argumentoval tým, že

dôvodom odstúpenia od Zmluvy boli skutočnosti zistené kontrolou zadokumentované v Protokole.

7. Žalovaný v podaní z 26.02.2016 poukázal na to, že v konkrétnostiach a detailoch odstúpenia od
Zmluvy žalovaný odkázal na audit operácií č. 26.1/11/PAS/10 vykonaný 09.06.2011 až 08.11.2011.
Zároveň odkázal na verejnosprávnu kontrolu na mieste, ktorej výsledkom je Protokol č. j. 10

958/2012-51, ako aj na rozhodnutie o námietkach č. j. 23 432/2012-51. V Protokole sú zrozumiteľne,
jasne a bez pochybností popísané a zadokumentované kontrolné zistenia a konkrétne pochybenia.
Žalobkyňa bola s týmito závermi riadne oboznámená. Námietka žalobkyne o formálnych nedostatkoch
odstúpenia od Zmluvy ako právneho úkonu je neopodstatnená a neodvôvodnená. Z Protokolu sú
žalobkyni zrejmé zistenia zakladajúce jej pochybenia pri realizácii Projektu, ktoré žalovaný považuje za

podstatné porušenie Zmluvy.

8. Na pojednávaní konanom 07.09.2016 žalobkyňa uviedla, že neporušila žiadnu povinnosť vytýkanú
žalovaným. Žalovaný v odstúpení od Zmluvy z 01.08.2012 skutkovo a vecne nešpecifikoval a
nerozviedol, v čom konkrétnom a na podklade akých konkrétnych zistení dospel žalovaný k tam

formulovaným záverom. Odstúpenie od zmluvy je preto neplatné podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, t. j. je neurčité a nezrozumiteľné. Z odstúpenia od Zmluvy nevyplývajú skutkové a
vecné dôvody popísané v audite a v protokole z verejnosprávnej kontroly. Bolo povinnosťou žalovaného
v odstúpení od Zmluvy jasne, skutkovo vymedziť a špecifikovať vytýkané podstatné porušenia Zmluvy.

9. Na pojednávaní konanom 05.10.2016 súd vypočul C. E., zamestnanca žalovaného. Svedok uviedol,
ževrámcivykonanejkontrolybolprizvanouosobou.Vykonanoukontroloubolipodľasvedkapreukázané
veľké klamstvá žalobkyne, ktoré žalobkyňa označila ako administratívne pochybenia. Išlo napríklad o
nesúlad medzi fotodokumentáciou a informáciami vykázanými v monitorovacích správach. Ďalej súdvypočul F. V., projektovú manažérku žalovaného. Svedkyňa uviedla, že sa zúčastnila kontroly (ako
prizvaná osoba) u žalovanej, a na základe tejto kontroly začal proces odstúpenia od Zmluvy. Poukázala
na to, že to čo žalobkyňa deklarovala, že zaobstarala, nesúhlasilo s predkladanými faktúrami, ktoré

boli uhradené z príspevku. Nesedeli stoličky, zariadenia, počítače, software a podobne. Bol zistený aj
nesúlad medzi deklarovanými výdavkami a žalobkyňou skutočne realizovanými výdavkami. Napokon
súd vypočul svedka Q. N., zamestnanca žalovaného. Svedok uviedol, že sa s dvoma ďalšími kolegami
zúčastnil v roku 2012 kontroly žalobkyne na základe pozvania. V rámci kontroly bolo zistené, že nie
všetky deklarované skutočnosti zo strany žalobkyne boli v poriadku - bol tam nesúlad.

10. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 26Cb/17/2013 z 24.10.2016 tak, že
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Cob/222/2017
z 10.05.2018 odvolaním napadnutý vyššie označený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vo veci opätovne rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 26Cb/17/2013
z 20.09.2018 tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Označený rozsudok Okresného súdu

Bratislava I bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob/73/2019 z 30.04.2020.
Na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021
z 23.11.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/17/2013 z 20.09.2018 a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/73/2019 z 30.04.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

11. Po rozhodnutí dovolacieho súdu sa vo veci uskutočnili pojednávania, na ktorých strany sporu zotrvali
na predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobkyňa tvrdila neplatnosť odstúpenia od Zmluvy a poukazovala
na české rozhodnutia a aktuálny stav v Českej republike, v ktorej žalobkyňa dosiahla (resp. bolo jej
prisľúbené) vyplatenie aj poslednej 6. monitorovacej správy. Argumentovala previazanosťou zmlúv, čiže

stav v Českej republike, kedy český partner žalobkyni plní, musí mať odzrkadlenie aj v Slovenskej
republike a žalovaný musí plniť svoj záväzok zo Zmluvy. Žalovaný tvrdil platnosť odstúpenia od Zmluvy,
pričom poukázal na to, že voči žalobkyni neeviduje žiadnu nezrovnalosť, pretože žalovanému bola
uhradená suma evidovaná voči žalobkyni ako nezrovnalosť Ministerstvom pre místní rozvoj Českej
republiky v zmysle Memoranda o porozumení k Operačnému programu cezhraničnej spolupráce

Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013. Rozhodnutie o poskytnutí dotácie v Českej republike
nemožno vykladať ako súčasť zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ale iba ako samostatný právny
akt naviazaný na splnenie podmienok podľa českej právnej úpravy. Akékoľvek rozhodnutia v Českej
republike sú preto pre posúdenie tohto sporu druhotné, nemajúce vplyv na konanie.

12. Na základe doteraz uvedeného je sporné, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem a otázka (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy.

13. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník") táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto

ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

16. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.17. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

18. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy.

19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník")

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona
(ďalej len „C. s. p.") právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

24. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v

zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

25.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020
z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace

úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.
2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013
z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11
ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo
na spravodlivý proces".

26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 06.03.2017
„ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu" je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách aleborozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

27. Podľa R 62/2017 (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/61/2016 z 30.
novembra 2016) „Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne
vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť
výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka".

28. Na základe vyššie uvedeného v súlade s Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p. a v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít R 62/2017 súd konštatuje, že odstúpenie
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného)
číslo: MPRV-2012-427/21722-15 z 01.08.2012 od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. Z
2241042000601 uzatvorenej so žalobkyňou je neplatné.

29. V danom spore nie je sporné, že žalobkyňa a Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky uzatvorili 27.07.2009 Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku č. Z
2241042000601. Označená zmluva bola uzavretá aj podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j.
strany sporu medzi sebou uzatvorili nepomenovanú zmluvu.

30. Vychádzajúc z úpravy nepomenovaných zmlúv možno konštatovať, že podstatné časti zmluvy nie
sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné
strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené;
pôjde o zmluvy inominátne. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený predmet
záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik zmluvy, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek

na určitosť právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je
rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny
zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto
typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu
inominátnu za predpokladu, že je dostatočne určený predmet záväzku. Napokon je potrebné zdôrazniť,

že ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či pomenovanú alebo
nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo
zmluvných strán nevýhodné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/39/2003).

31. Podľa Zmluvy jej prílohou č. 1 sú Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí finančného

príspevku.Všeobecnézmluvnépodmienkykzmluveoposkytnutífinančnéhopríspevku(ďalejlen„VZP")
upravujú ukončenie zmluvy v Článku 9. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky listom z 01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 od Zmluvy odstúpilo s odkazom na
Článok 9 ods. 2.2 VZP. Článok 9 ods. 2.2. VZP umožňuje odstúpiť poskytovateľovi nenávratného
finančného príspevku od Zmluvy v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy, nepodstatného porušenia

Zmluvy a v prípadoch ustanovených právnymi predpismi Slovenskej republiky, Českej republiky a
Európskeho spoločenstva. VZP v Článku 9 ods. 2.3 ustanovuje, že porušenie Zmluvy je podstatné, ak
strana porušujúca Zmluvu vedela v čase uzavretia Zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel Zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola Zmluva
uzavretá, že druhá zmluvná strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení Zmluvy

alebo v prípade, ak tak ustanovuje Zmluva.

32. V odstúpení od Zmluvy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
uviedlo, že boli naplnené podmienky Článku 9 ods. 2.4 písm. d), h) a i) VZP a konanie žalobkyne
považuje za podstatné porušenie Zmluvy. Článok 9 ods. 2.4 VZP za podstatné porušenie Zmluvy

zo strany žalobkyne považuje okrem iného pod písm. d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej
alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi
vyplývajú zo Zmluvy (najmä nezabezpečenie verejného obstarávania, nesplnenie merateľných
ukazovateľov Projektu alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností); pod písm. h) poskytnutie
nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s podmienkami

Zmluvy zo strany Prijímateľa a/alebo Partnerov; pod písm. i) porušenie, ktoré je považované za
nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a Poskytovateľ stanoví,
že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy. Z citovaných písm. ods. 2.4
Článku 9 VZP jednoznačne vyplýva, že sú formulované všeobecne a široko, a preto pokiaľ Ministerstvopôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy odstúpilo, bolo jeho povinnosťou
v odstúpení presne špecifikovať a vymedziť dôvod odstúpenia tak, aby žalobkyňa presne vedela, čo
konkrétne porušila a čo presne je dôvodom odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľa nenávratného

finančného príspevku.

33. V odstúpení od Zmluvy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
poukázalo na audit operácií č. 26.1/11/PAS/10 (A398/K2599) na žiadosti o platbu č. 22410420006501,
pričom audit zaznamenal závažné nedostatky a neoprávnené výdavky v celkovej výške 33.740,28 eura.

V nadväznosti na výsledky auditu bola vykonaná verejnosprávna kontrola na mieste, ktorej výsledkom
bol Protokol č.j. 10958/2012-51, v ktorom kontrolná skupina navrhla Ministerstvu pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby všetky výdavky realizované žalobkyňou boli považované za
neoprávnenéazároveňnavrhlaodstúpiťodZmluvy.TietozáveryaudituakontrolyslúžiapreMinisterstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky len ako podklad pre jeho rozhodnutie o tom,
či využije alebo nevyužije svoje právo od Zmluvy odstúpiť. Článok 9 ods. 2.7 VZP k tomu uvádza, že

v prípade podstatného porušenia Zmluvy je zmluvná strana oprávnená od Zmluvy odstúpiť okamžite,
t. j. nie je povinná odstúpiť od Zmluvy. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky sa rozhodlo od Zmluvy odstúpiť, potom v odstúpení muselo presne špecifikovať dôvody, pre
ktoré využilo toto oprávnenie.

34. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako dôvody uviedlo, že
žalobkyňa porušila záväzok vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu a nesplnila povinnosti, ktoré
jej vyplývajúc zo Zmluvy (využívanie priestorov a zakúpeného vybavenia na aktivity nesúvisiace s
projektom - nedostatočné preukázanie využívania majetku obstaraného z rozpočtu projektu iba pre
účely projektu, vyberanie vstupného poplatku za účasť na seminári realizovanom v rámci projektu,

nedostatočné preukázanie splnenia merateľného ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných
miest obsadených ženami v oblasti MSP"); žalobkyňa poskytovala nepravdivé a zavádzajúce informácie
a to v predložených monitorovacích správach a v podpornej dokumentácii (nesúlad medzi údajmi v
monitorovacej správe a v priloženej fotodokumentácii, rozpor medzi údajmi uvádzanými na faktúrach
a skutočným stavom zisteným počas kontroly na mieste - nesúlad fakturovaných položiek a skutočne

dodaného majetku, nesúlad medzi údajmi v monitorovacej správe a podkladmi dodatočne poskytnutými
kontrolovanou osobou, týkajúcimi sa preukázania splnenia merateľného dopadu „Počet vytvorených
pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP"); žalobkyni bola identifikovaná nezrovnalosť
v zmysle čl. 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a RO takúto nezrovnalosť považuje za
podstatné porušenie Zmluvy (kontrolná skupina označila všetky výdavky realizované žalobkyňou v rámci

uvedeného projektu za neoprávnené).

35. Na základe predchádzajúceho bodu súd konštatuje, že takto vymedzené dôvody odstúpenia od
Zmluvy sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Konajúci súd zdôrazňuje,
ženiejeďalšouopravnouinštanciouvrámciverejnéhopráva,niejeorgánom,ktorýbymalnanovoširoko

posúdiťzáveryaudituoperáciíč.26.1/11/PAS/10(A398/K2599),Protokoluč.j.10958/2012-51,čizávery
Ministerstva pro místni rozvoj Českej republiky. Pre tento spor je smerodajné len odstúpenie od Zmluvy z
01.08.2012, číslo: MPRV-2012-427/21722-15, ktoré vykonalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidiekaSlovenskejrepublikyadôvodyvňomuvedené,pretoževtomtosporesúdposudzuje(ne)platnosť
práve tohto jednostranného právneho úkonu. V odstúpení od Zmluvy nie je konkretizovaná jasne,

presne, určito a zrozumiteľne ani jedna jediná nezrovnalosť, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky považovalo za podstatné porušenie Zmluvy. Okolnosť, že kontrolná
skupina označila všetky výdavky realizované žalobkyňou za neoprávnené je jedna vec, avšak nie
je zrejmé, ktorý konkrétny výdavok za neoprávnený považovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý identifikovalo ako nezrovnalosť a z tohto dôvodu potom

odstúpilo od Zmluvy. Nie je zrejmé, aké nepravdivé a zavádzajúce informácie v akých predložených
monitorovacích správach a v akej podpornej dokumentácii poskytovala žalobkyňa, nie je zrejmý
ani nesúlad medzi bližšie neoznačenými údajmi v bližšie nešpecifikovanej monitorovacej správe a
v neoznačenej fotodokumentácii, nie je zrejmý ani rozpor (v čom spočíva) medzi nešpecifikovanými
údajmi uvádzanými na neoznačených faktúrach a skutočným stavom zisteným počas kontroly na

mieste (nie je zrejmé a o aký skutočný stav malo ísť) - nesúlad fakturovaných položiek (nie je
zrejmé o aké fakturované položky má ísť) a skutočne dodaného majetku (nie je zrejmé o aký dodaný
majetok má ísť), nesúlad (nie je zrejmé v čom spočíva nesúlad) medzi údajmi v monitorovacej správe
(monitorovacia správa nie je označená) a podkladmi dodatočne poskytnutými kontrolovanou osobou(nie je zrejmé o aké podklady má ísť), týkajúcimi sa preukázania splnenia merateľného dopadu „Počet
vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP". Preukázanie splnenia merateľného
ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP" navyše

ani nie je dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy podľa Článku 9 ods. 2.4, pretože týmto dôvodom je
nesplnenie merateľného ukazovateľa a nie nepreukázanie jeho splnenia. Z odstúpenia od Zmluvy vôbec
nevyplýva ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyhodnotilo a
na základe čoho, že nebol splnený merateľný ukazovateľ dopadu „Počet vytvorených pracovných
miest obsadených ženami v oblasti MSP". Zároveň nie je z odstúpenia od Zmluvy jasné, aký záväzok

vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu žalobkyňa porušila a aké povinnosti, ktoré jej vyplývajúc
zo Zmluvy nesplnila, pokiaľ má ísť o porušenia / nesplnenia uvedené v zátvorke, tak nie je zrejmé
využívanie akých priestorov a akého zakúpeného vybavenia na aké aktivity nesúvisiace s projektom -
nedostatočnépreukázanievyužívaniamajetkuobstaranéhozrozpočtuprojektu(niejezrejméakého)iba
pre účely projektu, vyberanie vstupného poplatku za účasť na seminári realizovanom v rámci projektu
(nie je zrejmé o aký seminár má ísť), nedostatočné preukázanie splnenia merateľného ukazovateľa

dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP"- dôvodom odstúpenia
môže byť len nesplnenie merateľného ukazovateľa dopadu a nie nepreukázanie jeho naplnenia;
navyše z odstúpenia nie je zrejmé v čom / ako nebol merateľný ukazovateľ naplnený. Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ak bolo toho názoru, že tento ukazovateľ nie je
naplnený, malo dôvod odstúpenia od Zmluvy takto špecifikovať a presne uviesť na základe čoho dospelo

k záveru o nesplnení merateľného ukazovateľa dopadu. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky odstúpilo od Zmluvy z dôvodu, ktorý nemožno subsumovať pod Článok 9
ods. 2.4 písm. d), h) alebo i) VZP, tak je takéto odstúpenie v tejto časti neplatné.

36. Len jasné, určité a zrozumiteľné odstúpenie od Zmluvy môže založiť zamýšľané právne účinky

a len v takomto prípade má potom žalobkyňa jasnú predstavu o tom, čo je dôvodom odstúpenia od
Zmluvy a v čom tento dôvod presne spočíva. Súd znova opakuje, že úlohou tohto súdneho sporu
nie je opätovné posúdenie celého administratívneho konania len preto, že odstúpenie od Zmluvy
je formulované príliš všeobecne, neurčito a nezrozumiteľne. Sám žalovaný pritom vo vyjadrení k
žalobe žalobkyne (bod 2. tohto rozsudku) uvádza, že od Zmluvy odstúpil na základe preukázaných a

zdokumentovaných zistení porušenia Zmluvy zo strany žalobkyne, avšak tieto porušenia žalovaný do
textu odstúpenia nijako v konkrétnej rovine nepremietol. Závery vykonanej kontroly majú len odporúčací
charakter, a preto bolo povinnosťou žalovaného presne, jasne, zrozumiteľne, určito vymedziť, čo
považuje za podstatné porušenie Zmluvy. V podaní z 26.02.2016 (bod 7. tohto rozsudku) žalovaný
opakovane uvádza, že dôvody odstúpenia od Zmluvy, t. j. podstatné porušenie Zmluvy je zrejmé z

Protokolu a z rozhodnutia o námietkach, čo absolútne nepostačuje, keďže tieto dôvody majú byť
zrejmé predovšetkým zo samotného odstúpenia od Zmluvy a majú v ňom byť riadne popísané. Inými
slovami jasnosť, zrozumiteľnosť, určitosť Protokolu neznamená aj jasnosť, určitosť, zrozumiteľnosť
odstúpenia od Zmluvy. Súd neposudzuje (ne)platnosť Protokolu, ale (ne)platnosť odstúpenia od Zmluvy.
Z odstúpenia od Zmluvy vôbec nevyplýva, čo konkrétne žalovaný z Protokolu preberá, pretože žalovaný

lenkonštatuje,žetakýProtokolbolvydanýaakésújehozávery.Rovnakézáveryplatiaajprerozhodnutie
o námietkach.

37. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Odstúpenie
od zmluvy je adresovaným jednostranným právnym úkonom. Zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť

iba z dôvodov predpokladaných v zmluve a ak sa v zmluve nedohodli na možnosti odstúpenia, tak
jedine z dôvodov vymedzených v Obchodnom zákonníku, prípadne v osobitnom zákone. Odstúpenie
od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má až na výnimky (napr. § 356, § 547, § 552) sankčný
charakter ako následok porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou. Odstúpenie od zmluvy
sa uskutočňuje vo všetkých zákonom alebo zmluvou stanovených prípadoch jednostranným, druhému

účastníkovi adresovaným právnym úkonom, prejavujúcim vôľu zrušiť zmluvu týmto spôsobom na
základe uznaného dôvodu.

38. Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku
odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej

zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak
sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku
zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej
zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Žalovaný na pojednávaní konanom 03.06.2015 (bod 3.tohto rozsudku) uvádzal, že pochybenia žalobkyne sú zadokumentované, zdôvodnené v Protokole a v
rozhodnutí o námietkach, čo je žalobkyne známe. Uvedené ale nepostačuje vo vzťahu k posudzovaniu
(ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy, v ktorom dôvody odstúpenia sú popísané neurčito, nejasne,

nezrozumiteľne. Vedomosť žalobkyne o Protokole a o rozhodnutí o námietkach je nepodstatná, pretože
žalobkyňa má mať vedomosť o jasných, určitých, zrozumiteľných dôvodoch odstúpenia od Zmluvy
popísaných v tomto právnom úkone a nie v iných právnych úkonoch, ktorých výsledkom bolo len
odporúčanie pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, t. j. bolo na
Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako toto odporúčanie vyhodnotí

a čo bude považovať za závažné porušenie Zmluvy.

39.Údajodôvodeodstúpeniajeimanentnousúčasťoukaždéhojednostrannéhoodstúpeniaodprávneho
úkonu; bez uvedenia tohto údaja nie je možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu
za perfektné a nemôže mať za následok sledované právne účinky (viď napr. rozsudky Najvyššieho
súdu Českej republiky z 20. septembra 2011, sp. zn. 21Cdo/4986/2010 a z 31. januára 2012 sp. zn.

30Cdo/1233/2011).

40. Podmienky odstúpenia sú v obchodných záväzkových vzťahoch odlišné, než je tomu v prípade
úpravy odstúpenia od zmluvy v rámci Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 4Cdo/111/2008 preto nie je aplikovateľné na rozhodovanú vec. Pre určitosť vymedzenia dôvodu

odstúpenia od zmluvy teda nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti,
avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v
odstúpení od zmluvy ako v jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné
vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah
odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami. Ako už súd skonštatoval, odstúpenie

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy neobsahuje
vymedzenie, ktoré konkrétne povinnosti žalobkyňa porušila a v čom malo toto porušenie spočívať,
preto súd vyhodnotil odstúpenie od Zmluvy zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky ako neplatné.

41. Pre posúdenie sporu sú irelevantné závery auditu, závery uvedené v Protokole, či závery českého
orgánu, ktorý posudzoval námietky. Podstatné sú dôvody uvedené v odstúpení od Zmluvy, pretože
na základe týchto dôvodov skončil právny predchodca žalovaného so žalobkyňou zmluvný vzťah.
Je rovnako nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola s dôvodmi oboznámená, keďže sú
precízne špecifikované v Protokole a v rozhodnutí o námietkach. Na základe týchto listín sa nekončil

zmluvný vzťah medzi stranami sporu; tieto listiny mali nanajvýš odporúčací charakter pre žalovaného.
Ak sa žalovaný rozhodol na základe týchto listín skončiť so žalobkyňou zmluvný vzťah, bolo jeho
povinnosťou uviesť do odstúpenia od Zmluvy presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody, proti ktorým
by sa následne mohla žalobkyňa brániť. Len presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody ukončenia
zmluvného vzťahu zo strany žalovaného následne umožnia adekvátnu obranu žalobkyne a v konečnom

dôsledku aj súdny prieskum. V obdobnom spore totiž Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 8Cdo/146/2019 z 22.01.2020 uviedol, že súd musí preskúmať postup žalobcu pri rozhodovaní
o oprávnenosti výdavkov žalovanej v súvislosti so schváleným projektom a za tým účelom umožniť
vyvrátiť/potvrdiť závery administratívnych kontrol a preukázať (ne)oprávnenosť vynaložených výdavkov.
V danom spore to znamená, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť dôvody odstúpenia tak, aby súd

mohol preskúmať danosť a dôvodnosť jednotlivých dôvodov odstúpenia a zároveň tak, aby žalobkyňa
mala možnosť dôvody odstúpenia od Zmluvy vyvrátiť. Bez uvedenia jasných, presných, určitých a
zrozumiteľných dôvodov odstúpenia od Zmluvy tento proces možný nie je. Znova súd opakuje, že
bez riadneho vymedzenia dôvodov odstúpenia od Zmluvy, súd nemôže plniť úlohu ďalšej inštancie
správneho orgánu a opätovne podrobiť skúmaniu celý administratívnoprávny proces.

42. Pokiaľ žalovaný naďalej tvrdil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení, tak táto jeho námietka je nedôvodná. V tomto smere súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 23.11.2022, v ktorom dovolací súd jednoznačne
uviedol, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd na rozhodnutie

dovolacieho súdu plne odkazuje a jeho závery preberá.

43. V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že z dôvodu rozporu s § 37 Občianskeho zákonníka
je odstúpenie od Zmluvy neplatné, a preto súd určil, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstvaa rozvoja vidieka Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) od Zmluvy o poskytnutí
finančného príspevku uzatvorenej medzi žalobkyňou a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601

dané žalobkyni listom z 01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné. Keďže súd určil, že
odstúpenie od Zmluvy je neplatné (určenie, že Zmluva trvá sa odvíja od posúdenia platnosti, resp.
neplatnostiodstúpeniaodZmluvy)rozhodolzároveňotom,žeZmluvaoposkytnutífinančnéhopríspevku
z 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 stále trvá.

44. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania
rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu
v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, pretože súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a
dovolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.