Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Martina Holecová
Legislation area – Obchodné právo – Zmluva o dielo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123273974
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123273974.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu FUDO, s. r.
o., so sídlom V. Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 36 440 591, v konaní zastúpený Hriadel-Heger
& Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 3191/18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 51 643 359, proti žalovanému AIR SYSTEM s.r.o., so sídlom Slatina nad Bebravou 18, 956 53
Slatina nad Bebravou, IČO: 47 351 993, v konaní zastúpený JUDr. Peter Ďurmek, advokát, so sídlom
Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, o zaplatenie 180.100,61 Eur s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozhodnutiuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.37Cb/89/2023-150
zo dňa 31. júla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/89/2023-150 zo dňa 31. júla 2024 p o t v r d z u j e .
II.Žalovanému priznáva protižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 13.888,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11.593,83
Eur od 01.12.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.294,50 Eur
od 01.12.2022 do zaplatenia, istiny 149.912,28 Eur, istiny 2.250,- Eur, istiny 14.050,- Eur a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.
3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 21.07.2020 uzavrel žalobca v postavaní objednávateľa so
žalovaným v postavení zhotoviteľa Zmluvu o dielo č. 003/20/PK - Revitalizácia areálu THERMAL PARK
NITRAVA - SO 042 Vstupný objekt s hotelom - zmena 02-1 (ďalej len „Zmluva o dielo č. 003/20/PK“).
Predmetom diela bola kompletná dodávka a montáž vzduchotechniky, ktorá bola rozdelená do dvoch
etáp zahŕňajúcich (i) I.PP, I.NP a stupačky 2.NP-6.NP - len rozvodné potrubia a (ii) dokončenie 2.NP
-6NP (čl. II. ods. 1 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK), pričom presná špecifikácia zhotovovaného diela bola
súčasťou príloh Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Žalobca sa so žalovaným v zmysle Zmluvy o dielo č.
003/20/PK dohodli na ukončení 1. etapy v termíne do 30.09.2020. Termín dokončenia 2. etapy nebol v
Zmluve o dielo č. 003/20/PK zmluvnými stranami dohodnutý, mal byť dohodnutý dodatkom k Zmluve o
dielo č. 003/20/PK, avšak k jeho uzavretiu nedošlo (čl. III. ods. 2 a čl. II. ods. 1 Zmluvy o dielo č. 003/20/
PK). Počas výkonu prác žalovaný doručil žalobcovi dňa 14.03.2022 odstúpenie od Zmluvy o dielo č.
003/20/PK z dôvodov uvedených v čl. V ods. 7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, podľa ktorého v prípade
omeškania s úhradou faktúry o viac ako 30 dní má zhotoviteľ právo na odstúpenie od tejto zmluvy, a to zdôvodu neuhradenia faktúry č. 2105084 zo dňa 20.12.2021. Pre nezaplatenie tejto faktúry ale žalovaný
od zmluvy odstúpiť nemohol, pretože sa netýkala prác v zmysle Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, nakoľko
práce boli síce vykonávané na objekte THERMALPARK NITRAVA, avšak k ich plneniu došlo na základe
samostatnej objednávky. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k ukončeniu diela a toto vykazovalo
vady a nedorobky, dňa 27.05.2022 žalobca zaslal žalovanému písomnú reklamáciu, v ktorou ho vyzval k
(i) spusteniu všetkých dodaných vzduchotechnických jednotiek a zariadení do prevádzky a k (ii) dodaniu
chýbajúcej dokumentácie. Nakoľko žalovaný ani po opätovných žiadostiach žalobcu dielo nedokončil
a ani nenastúpil k prácam na odstránenie vytýkaných vád, bol žalobca nútený dielo dokončiť a vady
odstrániť prostredníctvom náhradného dodávateľa za zvýšené náklady.
4. Žalobca si voči žalovanému v zmysle čl. III. ods. 5 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK uplatnil zmluvnú
pokutu vo výške 149.912,28 Eur od 15.03.2022, t.j. od domnelého odstúpenia, do 29.07.2022, t.j. do
dokončenia diela náhradnými dodávateľmi.
5. Žalobca si voči žalovanému uplatnil tiež náhradu škody vo výške 11.593,83 Eur. Podľa Zmluvy o dielo
č. 003/20/PK bola cena diela dohodnutá na sumu 220.459,23 Eur bez DPH. Počas výkonu diela sa
žalobca so žalovaným dohodli, že sa nebudú vykonávať práce v sume 21.228,89 Eur. Po neplatnom
odstúpení žalovaného od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK bolo potrebné vykonať (aby došlo k riadnemu
dokončeniu diela v rozsahu určenom v Zmluve o dielo č. 003/20/PK) práce v sume 13.884,73 Eur.
Nakoľko žalovaný odmietol dielo dokončiť, bol žalobca nútený pristúpiť k jeho dokončeniu náhradnými
dodávateľmi - spoločnosťou Systemair a.s., IČO: 35 763 343 a spoločnosťou KOLTEN, spol. s r.o., IČO:
36 347 779, avšak za zvýšené náklady. Náklady za náhradné plnenie (dokončenie diela podľa rozsahu
určeného v Zmluve o dielo č. 003/20/PK) predstavovali sumu 25.478,56 Eur.
6. Žalobca si na základe reklamácie zo dňa 27.05.2022 podľa čl. X ods. 5 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK
uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 2.250,- Eur za omeškanie žalovaného s odstránením
reklamovaných vád - časť 1 Spustenie všetkých dodaných vzduchotechnických jednotiek a zariadení
do prevádzky, a to od 14.06.2022 až do ich odstránenia náhradným dodávateľom (50,- Eur x 45 dní
omeškania). Žalovaný sa k reklamácii žalobcu zo dňa 27.05.2022, doručenej mu dňa 08.06.2022,
nevyjadril a žalobcom vytýkané vady a nedorobky neodstránil.
7. Nakoľko žalovaný nenastúpil k odstráneniu reklamovaných vád reklamáciou zo dňa 27.05.2022 - časť
1 - Spustenie všetkých dodaných vzduchotechnických jednotiek a zariadení do prevádzky, a to ani do
10 dní po doručení reklamácie, žalobca podľa čl. X ods. 6 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK pristúpil k plneniu
náhradným dodávateľom a voči žalovanému si uplatnil náhradu vzniknutých nákladov vo výške 2.294,50
Eur.
8. Žalobca si na základe reklamácie zo dňa 27.05.2022 v súlade so znením čl. X ods. 5 Zmluvy o
dielo č. 003/20/PK tiež uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 14.050,- Eur za omeškanie
žalovaného s odstránením reklamovaných vád - časť 2 - odovzdanie protokolu o skúške chodu a za reg.
výkon. parametrov, protokolu o funkčných skúškach, o akosti, kompletnosti a odskúšaní VZT zariadenia,
o zaškolení obsluhy, prehlásenia o nakladaní s odpadom, prevádzkových denníkov - požiarne klapky,
a to od 14.06.2022 až do dňa podania žaloby.
9. Pretože žalovaný neuhradil žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 11.593,83 Eur a ani náklady
vzniknuté náhradným plnením vo výške 2.294,50 Eur, žalobca si voči žalovanému uplatnil aj úrok z
omeškania 8% p.a. zo sumy 11.593,83 Eur od 01.12.2022 do zaplatenia a 8% p.a. zo sumy 2.294,50
Eur od 01.12.2022 do zaplatenia.
10. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že odstúpil od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK z dôvodu,
že faktúra č. 2105084 splatná dňa 19. 01. 2022 nebola zo strany žalobcu zaplatená v lehote splatnosti
a ani v následnej zmluvne dohodnutej 30-dňovej lehote, hoci súpis prác, ktorý tvoril jej prílohu, bol
dňa 07. 12. 2021 riadne schválený žalobcom, faktúra bola žalobcovi doručená a tento ju žalovanému
nevrátil a ani ju nenamietal. Faktúry majú obe strany sporu v účtovníctve. Na základe cenovej ponuky
žalovaného mal žalovaný pre žalobcu dodať aj žalúzie na fasádu. Z dôvodu následnej zmeny projektu
sa mali dodať iné žalúzie, preto žalobca požiadal žalovaného o dodávku 4 ks žalúzií, ktoré boli dodané a
fakturované faktúrou č. 2105084. Dodanie žalúzií vyplývalo priamo zo zmluvy o dielo a cenovej ponuky,
pričom upresnenie typu žalúzií nemožno považovať za práce naviac. Odstúpenie od zmluvy o dielozo dňa 10.03.2022 je preto platné. Navyše podľa článku XI. ods. 4 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, ak
nesúhlasí jedna zo strán s dôvodom odstúpenia druhej strany alebo ak popiera jeho existenciu, je
povinná to písomne oznámiť bezodkladne po doručení oznámenia o odstúpení. Ak tak neurobí ani
do 10 dní, predpokladá sa, že s dôvodom odstúpenia súhlasí. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi
doručené dňa 14. 03. 2022, pričom žalobca bezodkladne a ani v dohodnutej lehote do 10 dní písomne
neoznámil žalovanému, že nesúhlasí s odstúpením od zmluvy. Až listom zo dňa 01. 04. 2022, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 04. 04. 2022, žalobca oznámil žalovanému, že s odstúpením od zmluvy
nesúhlasí. Uplynutím 10-dňovej lehoty tak nastala právna domnienka, že žalobca s odstúpením od
zmluvy súhlasí. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď
v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane;
po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
strán zo zmluvy. Keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol, žalovaný ďalej v realizácii diela
nepokračoval. Naviac v zmysle článku V. ods. 7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK bol zhotoviteľ oprávnený
prerušiť práce na diele do doby úhrady ktorejkoľvek vystavenej splatnej faktúry. Žalovaný sa nedostal
do omeškania s dielom. Po odstúpení od zmluvy žalovaný písomne žalobcovi oznámil, že by mohol v
diele pokračovať, avšak vzhľadom na zánik pôvodnej zmluvy o dielo je toto možné iba na základe novej
objednávky a novej zmluvy o dielo. Takýto návrh však žalobca neakceptoval. Až 08. 06. 2022, takmer tri
mesiace po písomnom odstúpení od zmluvy, bola žalovanému doručená reklamácia o údajných vadách
a nedorobkoch diela. Samotnú písomnú reklamáciu považuje žalovaný za účelovú. V tom čase dielo
vykonával, resp. bolo vykonané iným zhotoviteľom. Vady diela neboli oznámené včas a bez zbytočného
odkladu, preto v zmysle § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné objednávateľovi právo z
vád diela priznať. Navyše v písomnej reklamácii sa žiadne konkrétne vady na diele alebo nedorobky, na
ktorých odstránenie by mal žalovaný nastúpiť, neuvádzali. Všetky práce, ktoré žalovaný na stavbe pre
žalobcu realizoval, boli zo strany žalobcu vždy priebežne odsúhlasené a s výnimkou poslednej faktúry aj
zaplatené. V písomnej reklamácii žalobca vyzýva na doloženie dokumentov (protokolov), ktoré žalovaný
predložiť nemohol, keďže protokoly sa dokladajú až na základe vykonaných skúšok a skúšky sa realizujú
až po dokončení a spustení diela. V čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného nebolo dielo
dokončené, čo preukazujú aj listinné dôkazy doložené žalobcom. Podľa tvrdenia žalobcu malo byť dielo
dokončené náhradným zhotoviteľom až 29. 07. 2022. Rozsah a kvalita diela, ktoré žalovaný realizoval,
nebola zo strany žalobcu namietaná. Pokiaľ ide o odovzdanie diela, žiadne čiastkové odovzdanie diela
po etapách nebolo v zmluve dohodnuté a žalovaný ani nebol na čiastočné odovzdanie diela vyzvaný.
Odovzdanie diela v stave do odstúpenia od zmluvy chcel žalovaný zrealizovať po zaplatení faktúry č.
2105084, avšak aj napriek jej nezaplateniu vyzval žalobcu na čiastkové odovzdanie a prevzatie diela. Čo
sa týka súpisu vykonaných prác - tieto tvoria prílohu jednotlivých faktúr, ktoré boli žalobcovi doručované
a čo sa týka finančného vyčíslenia vykonaných prác - tieto sú uvedené v jednotlivých faktúrach, z
ktorých okrem poslednej faktúry č. 2105084 splatnej dňa 19. 01. 2022 boli všetky žalovanému uhradené.
Žiadne ďalšie spisovanie prác ani finančné vyčíslenie preto nebolo potrebné, keďže po odsúhlasení
všetkých prác a vystavení a zaslaní poslednej faktúry č. 2105084 žalovaný na diele nevykonával žiadne
ďalšie práce, ktoré by bolo potrebné spísať a vyčísliť. Aj napriek výzve žalovaného, aby žalobca uviedol
miesto, dátum a čas odovzdania a prevzatia diela a podpísania protokolu o čiastkovom odovzdaní
diela, žalobca na toto konkrétne nereagoval. Medzi stranami sporu nebol dohodnutý termín dokončenia
druhej etapy diela, keďže písomný dodatok o termíne realizácie v zmysle článku II. ods. 1 Zmluvy
o dielo č. 003/20/PK nebol uzatvorený a žalobca ani žalovaného k uzatvoreniu takéhoto dodatku nikdy
nevyzval, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania so zhotovením diela. Žalobca ešte skôr,
než reagoval na odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, objednal u spoločnosti Systemair tovar,
ktorý mal zabezpečovať žalovaný (a tiež tovar, ktorý ani nebol predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi stranami sporu) a dal dielo dokončiť inému zhotoviteľovi. Preto žalovaný neuznáva žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 11.593,83 Eur a ani nárok na úhradu nákladov vzniknutých
náhradným plnením vo výške 2.294,50 Eur. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 149.912,28 Eur, pretože vzhľadom k tomu, že žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK a
dielo dokončoval iný zhotoviteľ, logicky nemohol žalovaný dokončené dielo odovzdať. Keďže dielo (prvá
etapa) bola zo strany žalovaného dokončená, nevznikol žalobcovi v zmysle článku III. ods. 5 Zmluvy
o dielo č. 003/20/PK nárok za zmluvnú pokutu. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu bol v
omeškaní so zaplatením odsúhlasenej faktúry žalobca, žalovaný považoval uplatnené nároky žalobcu
nielen za rozporné so Zmluvou o dielo č. 003/20/PK a zákonom, ale aj v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a dobrými mravmi.11. Žalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že v prípade faktúry č. 2105084 nešlo o upresnenie typu
žalúzií, ako tvrdí žalovaný, ale o dodanie ďalších žalúzií nad rámec rozsahu zmluvy o dielo. Vo svojom
tvrdení sa žalovaný mylne domnieva a súd týmto zavádza, že pri dodaní 4 ks protidažďových žalúzií do
štvorhranných potrubí rôznych veľkostí (čo vyplýva zo súpisu prác, ktorý je súčasťou predmetnej faktúry)
ide o plnenie podľa Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Dodanie uvedených žalúzií sa síce týkalo ich dodania
pre stavbu - Revitalizácia areálu THERMAL PARK NITRAVA, avšak nie podľa rozsahu dohodnutých
prác v zmysle Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Uvedené potvrdzuje aj samotný dovetok na uvedenej faktúre
„naviac práce“ a jednak uvedenie slovného spojenia „súpis prác naviac 11/2021“ nachádzajúceho sa
v súpise, ktorý tvorí prílohu predmetnej faktúry. Nakoľko súpis prác vyhotovoval sám žalovaný, niet
pochýb,žemubolozrejmé,žešlooprácenadrozsahdohodnutývzmluveodielo,keďvňomsámuviedol
- súpis prác naviac 11/2021 (nemysliac v danom prípade však naviac práce, ktorých úprava sa nachádza
v zmluve o dielo). Faktúra č. 2105084 bola vystavená na základe samostatnej objednávky, rozsah
prác z nej vyplývajúci nebol predmetom dodania prác v rozsahu položkovitého rozpočtu zhotoviteľa č.
PV2020-098-04 zo dňa 06.07.2020, nebol uzatvorený dodatok k zmluve o dielo, nedošlo k uzavretiu
zmenového listu, a teda na faktúru č. 2105084 sa nemôžu na základe čl. II. ods. 3, ods. 4 a čl. IV
ods. 5 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK aplikovať ustanovenia Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Z dôvodu
neuhradenia tejto faktúry tak žalovaný nemohol na odstúpenie od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK uplatniť
ustanovenie čl. V ods. 7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Žalovaný bol počas vykonávania diela neustále v
omeškanísriadnymvykonávanímdiela,akoajsodstraňovanímvadnéhoplnenia,čožalobcapreukazuje
zápismi z kontrolných dní. Už z uvedených zápisov z kontrolných dní je okrem omeškania a vadne
zhotovovaného diela žalovaným zjavná aj skutočnosť, že žalobca žalovaného vyzýval k opravám, inak
bude nútený tieto práce vykonať náhradným dodávateľom na náklady žalovaného. Aj napriek uvedeným
skutočnostiam a z dôvodu, aby sa sám žalobca nedostal do omeškania voči svojmu investorovi, voči
ktorému vystupoval ako hlavný dodávateľ stavby, žalobca naďalej zotrvával v spolupráci so žalovaným,
nakoľko mal za to, že jeho výmenou by došlo ešte k väčšiemu omeškaniu. K tvrdeniu žalovaného
o včasnom neoznámení vád žalobca uviedol, že všetky vady a nedorobky mu boli zo strany žalobcu
vytýkané priamo na kontrolných dňoch (čo vyplýva zo zápisov) a dňa 02.02.2022 prvou výzvou na
dokončenie diela (teda nie až 08.06.2022). Následne listom zo dňa 27.05.2022 a potom listom zo dňa
27.09.2022. Žalovaný tiež opomína skutočnosť, že termín 1. etapy diela medzi stranami v zmluve o
dielo dojednaný bol a na základe porušenia tohto zmluvne dohodnutého termínu (neodovzdaním diela
riadne a včas) sa žalovaný dostal do omeškania. Tvrdenie žalovaného, že žalobca ešte skôr, než
reagoval na odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, objednal u spoločnosti Systemair tovar, ktorý
mal zabezpečovať žalovaný (a tiež tovar, ktorý ani nebol predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
stranami sporu) a dal dokončenie diela zhotoviť inému zhotoviteľovi, označil za zavádzajúce.
12.Žalovanývďalšompriebehukonaniauviedol,ževpriebehurealizáciedieladošlokviacerýmzmenám
vprojekte,avšakvždysavzájomnéprávnevzťahymedzistranamisporuriadiliZmluvouodieloč.003/20/
PK. Na kontrolnom dni žalobca uviedol, čo majú subdodávatelia v rámci diela urobiť alebo zmeniť.
Nejednalo sa o samostatné objednávky, ani o nové zmluvy o dielo. Žalovaný žalobcovi vystavil aj iné
faktúry(napr.faktúruč.2021-11-000048),vktorejbolouvedené,žesajednáoprácenaviacatútofaktúru
žalobca zaplatil, pričom žalovaný sa vo faktúre odvolával na Zmluvu o dielo č. 003/20/PK. Rovnako
žalovaný postupoval pri doteraz nezaplatenej faktúre č. 2105084, ktorá vychádza zo Zmluvy o dielo č.
003/20/PK (dokonca to hore na faktúre je výslovne uvedené: Zmluva - objednávka Z-003/20/PK), pričom
žalobca túto skutočnosť v minulosti nikdy nespochybňoval.
13. Súd prvej inštancie považoval v konaní za zistené, že žalobca a žalovaný dňa 21.07.2020 uzatvorili
Zmluvu o dielo č. 003/20/PK, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný ako zhotoviteľ uskutočniť pre
žalobcu ako objednávateľa dielo v rozsahu kompletnej dodávky a montáže vzduchotechniky. Výkon
predmetu diela si strany dohodli v dvoch etapách. Prvá etapa v rozsahu 1.PP, 1.NP a stupačky
2.NP-6.NP cenová ponuka PV 2020 -098-04 zahŕňala len rozvodné potrubia (s tým, že presný zoznam
dodávok bude určený na prvom kontrolnom dni). Druhá etapa - dokončenie 2.NP- 6.NP. Zároveň v
súvislosti s termínom realizácie diela bolo dohodnuté, že prvá etapa bude so začiatkom 17.08.2020,
kedy bude nástup zhotoviteľa na výkon diela s ukončením 30.09.2020. Druhá etapa diela - termín
jej realizácie bude dohodnutý dodatkom k tejto zmluve. Zároveň si dohodli, že v prípade, ak dôjde
pri realizácii diela k akýmkoľvek zmenám, doplnkom alebo rozšíreniu predmetu diela, vyplývajúcich z
podmienok pri realizácii diela, tieto budú riešené formou zmenového konania. Bez dohody o zmene nie
je zhotoviteľ oprávnený a ani povinný realizovať akékoľvek zmeny, doplnky alebo rozšírenie predmetu
diela. Bez písomného súhlasu objednávateľa a zodpovedného projektanta nesmú byť použité inémateriály, technológie alebo zmeny voči projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie a oceneného
výkazu výmer objednávateľa, ktorý tvorí prílohu k zmluve o dielo. Rovnako si strany dohodli, že zmluvu
je možné meniť len písomne obojstranne potvrdenou dohodou, výslovne pomenovanou „Dodatok k
zmluve“. Iné zápisy, protokoly a pod. sa za zmenu zmluvy nepovažujú. Zároveň bolo medzi stranami
dohodnuté, že zhotoviteľ je oprávnený fakturovať cenu diela čiastkovými faktúrami na základe postupu
stavebných prác, t.j. na základe vykonania stavebných prác v mesačných intervaloch. Zároveň si strany
dohodli právo zhotoviteľa prerušiť práce na diele do doby úhrady ktorejkoľvek vystavenej splatnej
faktúry. V prípade omeškania s úhradou faktúry o viac ako 30 dní má zhotoviteľ právo na odstúpenie
od tejto zmluvy. Zhotovenie diela strany definovali ako zhotovenie celého objemu diela, kedy je dielo
považované za ukončené a to po ukončení všetkých prác na diele, ak sú ukončené riadne a zhotoviteľ
odovzdal objednávateľovi doklady uvedené v článku IX. Čiastkové odovzdanie jednotlivých častí diela
medzi stranami nebolo dohodnuté. Pre prípad odstúpenia od zmluvy ktoroukoľvek zo strán boli stranami
dohodnuté vzájomné povinnosti a to, že zhotoviteľ vykoná súpis všetkých vykonaných prác, ocenený
podľa spôsobu, ktorým je stanovená cena diela, zhotoviteľ vykoná finančné vyčíslenie vykonaných prác,
vrátane zmien diela, poskytnutých záloh a spracuje čiastkovú konečnú faktúru diela, zhotoviteľ odvezie
všetok svoj nezabudovaný materiál, ak sa strany nedohodnú inak, zhotoviteľ vyzve objednávateľa k
čiastkovému prevzatiu diela a objednávateľ je povinný do troch dní od doručenia vyzvania zahájiť
čiastkové preberacie konanie, po čiastkovom prevzatí prác dohodnú obe strany písomné zrušenie
zmluvy a strana, ktorá dôvodné odstúpenie od zmluvy zapríčinila, je povinná uhradiť druhej strane všetky
jej vyčíslené náklady z dôvodu odstúpenia od zmluvy a okrem toho zmluvnú pokutu vo výške 3 % z
dohodnutej ceny diela.
14. V súvislosti s realizáciou diela prebiehali na stavbe zápisy z kontrolných dní, ktoré sa týkali stavby s
označením „THERMALPARK POĽNÝ KESOV“, v ktorých bolo uvedené, k akému dátumu je predmetný
zápis, pokyny pre všetkých dodávateľov, ktorí boli aktívni na predmetnej stavbe a samostatné pokyny
k jednotlivým dodávateľom. Súčasťou týchto pokynov bol aj pokyn zo dňa 19.10.2021. Zápisom z
kontrolného dňa z 19.10.2021 zo stavby „THERMALPARK POĽNÝ KESOV“ bol žalovaný ako zhotoviteľ
vyzvanýna„-VZTkomín-dodať4ksžalúziínafasádudo31.10.2021“.Nazákladerealizácieuvedeného
žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2105084 v sume 586,14 Eur s dátumom splatnosti dňa 19.01.2022
s označením Zmluva - objednávka č. Z-003/20/PK. Žalobca faktúru prevzal dňa 20.12.2021, žalovanému
ju nevrátil a zaradil ju do účtovníctva. Túto faktúru žalobca nezaplatil.
15. Žalovaný písomným podaním zo dňa 10.03.2022 doručeným žalobcovi dňa 14.03.2022 na základe
nezaplatenia splatnej faktúry odstúpil od Zmluvu o dielo č. 003/20/PK s poukazom na článok V odsek 7
Zmluvu o dielo č. 003/20/PK so zdôvodnením, že sa žalobca dostal do omeškania s úhradou faktúry o
viac ako 30 dní. Dňa 01.04.2022 žalobca oznámil žalovanému, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí
z dôvodu, že spoločnosťou žalovaného nedošlo k úplnému ukončeniu zmluvného vzťahu a ani na
opakované výzvy na základe zaslaných zápisov z kontrolných dní nebolo dielo ukončené. Žalobca
tiež žalovanému oznámil, že s ukončením diela sa dostal do omeškania a bude nútený pristúpiť
k dokončeniu diela náhradnými dodávateľmi. Žalovaný reagoval na oznámenie žalobcu odpoveďou
doručenou žalobcovi dňa 14.04.2022, v ktorej uviedol, že na základe odstúpenia od zmluvy pôvodná
zmluva medzi stranami zanikla, avšak je ochotný opätovne realizovať dielo pre žalobcu na stavbe
THERMALPARK, avšak už iba na základe novej objednávky a novej dohody medzi stranami resp. po
podpísaní novej zmluvy o dielo.
16.Súdprvejinštancieprijatienapadnutéhorozhodnutiaodôvodniltým,žemedzižalobcomažalovaným
došlo na základe konsenzu sporových strán k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný
ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre žalobcu ako objednávateľa dielo, ktoré bolo v zmluve dostatočne
špecifikované. Zmluva obsahovala aj dostatočne určité označenie zmluvných strán, dohodu o predmete
plnenia ako aj dohodu o cene plnenia, čím obsahovo naplnila náležitosti zmluvy o dielo v zmysle § 536
a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie preto konštatoval platné uzatvorenie Zmluvy o dielo
č. 003/20/PK, keď platné uzatvorenie tejto zmluvy nebolo medzi stranami ani sporné.
17. Súd prvej inštancie k faktúre č. 20105084 na sumu 586,14 Eur, ktorá viedla k spornému odstúpeniu
od zmluvy, uviedol, že vystavenie tejto faktúry a zaradenie faktúry do účtovníctva ako žalobcu, tak
žalovaného, medzi stranami sporné nebolo a sporným nebolo ani to, že táto faktúra nebola nikdy
spochybnená a ani nebola nikdy vrátená. Ani jedna zo strán nespochybnila, že k objednaniu dodania
žalúzií zo strany žalobcu ako objednávateľa vo vzťahu k žalovanému ako zhotoviteľovi došlo, tieto bolireálne dodané, zmontované a na základe uvedeného bola vystavená faktúra, ktorá bola žalobcom v
plnom rozsahu akceptovaná. Nebolo sporné ani to, že žiadne dodatky k Zmluve o dielo č. 003/20/PK
medzi stranami sporu uzatvorené neboli.
18. A. B. C. pri svojom výsluchu k vystavenej faktúre uviedol, že súvisela s iným objektom, bolo to v
areáli thermalparku, ale bol to iný objekt. Išlo o ústnu objednávku, potvrdenú emailom, ale nebolo to
tam výslovne uvádzané, že ide o objednávku. Podľa zápisu z kontrolného dňa 19.10.2021 bol žalovaný
vyzvaný na dodanie 4 ks žalúzií na fasádach, čo bolo zo strany žalovaného zrealizované (aj keď s
odstupom času). Svedok bol oprávnený podpisovať súpisy prác, ale nebol oprávnený na uzatváranie
dodatkov. K súpisu prác na faktúre uviedol, že je to súpis prác, ktorý je ním podpísaný. K faktúre uviedol,
že tá nemala súvis s dielom, bolo to iné dielo, iný objekt, na ktorý mal žalobca ako generálny zhotoviteľ
s investorom zvlášť dodatok uzatvorený neskôr, nakoľko to bol zvlášť objekt, ktorý bol zvlášť objednaný
a nemal s touto zmluvou nič spoločné. Tie žalúzie si objednali dodatočne, zvlášť na iný objekt. Objednali
to ústne, bola asi na to ponuka alebo bol podpísaný súpis prác, to môže sa brať ako ponuka, bolo to
zrealizované a chceli to zaplatiť.
19. Žalovaný k spornej faktúre uviedol, že vychádzala z predmetu zmluvy. K realizácii došlo na základe
ústnejobjednávkyalebozápisuzkontrolnéhodňa,kdejeuvedené,žeichžiadajú.Jetouvedenévzápise
z kontrolného dňa z 31.10., kde sú uvedené žalúzie. Tie žalúzie sa netýkali úplného iného projektu, jedna
vec je doplniť žalúzie, druhá vec je robiť celý technologický úsek s novými zariadeniami, so všetkým,
čo chcel žalobca. Žalovaný si myslel, že boli namontované na objekte podľa zmluvy o dielo vstupný
objekt s hotelom, pretože potom v zápisoch z kontrolných dní by mali byť vedené samostatné zápisy
z kontrolných dní, ktoré sa týkajú iného objektu. Dodatky nežiadali uzatvoriť, mali byť robené na konci
realizácie, aby sa nerobil každý deň jeden dodatok. Mali byť zmenové listy, ale keď to je v zápise z
kontrolného dňa, tak to má tiež záväzný charakter. Dodatky sa nerobili, lebo by sa nerobilo nič iné, len
podpisovali dodatky, ale malo sa to urobiť na konci, ako býva zvykom, ale je to tu záväzne objednané
v zápisoch z kontrolných dní.
20. Súd prvej inštancie na podklade zistených skutočností uzavrel, že žalobca mal celý objekt „krytý“
jednou zmluvou, keďže dodatky k zmluve sa stávajú jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca uviedol, že
rozsah diela sa postupne menil a to na základe dodatku, ktorý uzatvoril žalobca so svojím obchodným
partnerom, teda nemohlo ísť o novú zmluvu, ale o rozšírenú pôvodnú zmluvu, ktorej všetky zmeny sa
stali jej súčasťou a ktorá sa týka rôznych prác v rámci viacerých objektov. Medzi stranami nebolo sporné,
že napriek tomu, že mali dohodnuté zmluvou, že všetky zmeny je potrebné písomne zachytiť formou
dodatkov (resp. zmenového konania), k uvedenému medzi stranami nedochádzalo, ale strany to riešili
formou zápisov z kontrolných dní, v rámci ktorých operatívne riešili aj zmeny, ktoré v rámci realizácie
diela nastali. Súd prvej inštancie poukázal na to, že faktúra č. 2105084 v sume 586,14 Eur s dátumom
splatnosti 19.01.2022 je vystavená žalovaným s označením, že sa týka zmluvy č. Z-003/20/PK a že
sa týka prác na THERMAL PARK NITRAVA. Takto bola žalobcovi doručená a takto je evidovaná aj v
účtovníctve žalobcu. Žalobca ju žalovanému na prepracovanie nevrátil s tým, že by obsahovala chybné
údaje.
21. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nebolo zo strany žalobcu, ktorý nesie bremeno dôkazu,
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zhotovenie 4ks žalúzií, ktoré realizoval
žalovaný a na základe ktorej realizácie vystavil žalobcovi faktúru č. 2105084, bolo uskutočnené na
základe nejakej inej zmluvy, ktorá by sa netýkala Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Medzi stranami bolo
zaužívané, že v prípade určitých zmien na stavbe a potreby doplnenia uskutočnenia nejakých prác, sa
toto napriek zmluvnému dojednaniu riešilo zápisom z kontrolného dňa na stavbe, ktorý sa stal pre strany
záväzný, tieto zápisy boli realizované v súvislosti s realizáciou Zmluvy o dielo č. 003/20/PK a potom aj
vystavené faktúry s uvedenou zmluvou logicky súviseli. Opak súd prvej inštancie v spore preukázaný
nemal.
22. Z týchto záverov súd prvej inštancie vyvodil, že ak v lehote splatnosti nedošlo k úhrade faktúry
vystavenej žalovaným č. 2105084, žalovaný mohol realizovať svoje právo od zmluvy odstúpiť v zmysle
článku V.7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Odstúpenie bolo doručené žalobcovi 14.03.2022, čím došlo k
zrušeniu zmluvy o dielo. Odstúpením od zmluvy dňa 14.03.2022 Zmluva o dielo č. 003/20/PK zanikla a
s ňou aj všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Spolu so zánikom zmluvy tejto zmluvy preto zanikol
aj záväzok žalovaného dielo zhotoviť a tomu zodpovedajúce právo žalobcu požadovať zhotovenie diela,ako i jeho právo na nároky v súvislosti s prípadným reklamovaním vád diela. Keďže právny úkon
odstúpenia súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neplatný, nepovažoval ho ani za protiprávny úkon, na
podklade ktorého by bolo možné uplatňovať voči žalovanému nárok na náhradu škody.
23. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 149.912,28 Eur za obdobie omeškania
žalovaného s odovzdaním diela od 15.03.2022 do 29.07.2022 súd prvej inštancie poukázal na to, že
zmluvná pokuta bola viazaná na omeškanie zhotoviteľa, teda na oneskorenie zhotoviteľa so zhotovením
a odovzdaním diela. Zmluvne bol dohodnutý termín zhotovenia diela iba v prvej etape, a to k 30.09.2020.
Strany si mali termín realizácie II. etapy diela dohodnúť až dodatkom k zmluve. Súd prvej inštancie
mal na základe tvrdení strán za preukázané, že k uzatvoreniu takéhoto dodatku k zmluve nedošlo.
Medzi stranami bola pritom dohodnutá v článku XI.1 možnosť zmeny zmluvy len písomne, obojstranne
potvrdenou dohodou s výslovným označením, že ide o dodatok („Dodatok k zmluve“). Z výpovede
svedka B. C. vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní hlavne v II. etape, v I. etape sa to ešte dalo. Z jeho
výpovede tiež vyplynulo, že prvá etapa diela bola ukončená, keďže sa pokračovalo v II. etape, v rámci
ktorej žalovaný dodal na stavbu hlavné chladiace mechanizmy. Podľa výpovede žalobcu žalovaný
nastúpil na výkon diela v II. etape, ale bol vo veľkom omeškaní. Keď dokončili I. etapu, žalobca ho
kontaktoval za tým účelom, aby objednali zariadenia na II. etapu. Z takto vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že pokiaľ žalovaný nastúpil na výkon prác v rámci II. etapy, I. etapa
zhotovenia diela musela byť ukončená. Žalobca a žalovaný si v článku IX.5 Zmluvy o dielo č. 003/20/
PK dohodli, že dielo je považované za ukončené po ukončení všetkých prác uvedených v oddiely II tejto
zmluvy, ak sú riadne ukončené a zhotoviteľ odovzdal k nim doklady uvedené v článku IX. s tým, že pod
pojmom ukončenie diela sa rozumie deň, v ktorom dôjde k podpisu odovzdávajúceho protokolu. V rámci
článku II. Zmluvy o dielo č. 003/20/PK bolo dohodnuté zhotovenie všetkých prác na diele t. j. zhotovenie
ako I. etapy, tak II. etapy. Preto v spojení s článkom IX. Zmluvy o dielo č. 003/20/PK súd prvej inštancie
dospel k záveru, že je možné považovať za riadne zhotovené dielo iba dielo, ktoré by bolo zhotovené ako
celok. Žalobca si preto nemôže uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu, ktorý mal nadväzovať na termín
realizácie II. etapy diela, vo vzťahu ku ktorému strany neuzatvorili dodatok. Ďalej doplnil, že nárok na
zmluvnú pokutu odstúpením od zmluvy nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia
od zmluvy, poukazujúc na roz. NS SR sp. zn. MCdo 264/2002. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 149.912.28 Eur nepovažoval za dôvodnú.
24. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
11.593,83 Eur, ktorá mala byť spôsobená tým, že žalovaný odmietol v rozpore so zmluvou dielo
dokončiť, čo viedlo žalobcu k zhotoveniu diela za zvýšené náklady náhradným zhotoviteľom (výšku
škody predstavujú zvýšené náklady) a vo výške 2.294,50 Eur z dôvodu, že žalovaný nepristúpil k
odstráneniu vád diela a tieto musel žalobca odstrániť náhradným dodávateľom, čo predstavuje rozsah
škody pri odstraňovaní vád diela, ktorá žalobcovi vznikla. K všeobecným predpokladom nároku na
náhradu škody súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 373 Obchodného zákonníka strana, ktorá
poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto
povinnosti druhej strane, pokiaľ nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v §
374. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nevykonanie diela na základe výzvy zo dňa 01.04.2022
a neodstránenie vád na diele na základe reklamácie vád z 22.05.2022, nie je možné považovať za
relevantné, nakoľko zmluva, z ktorej si uplatňuje žalobca nároky v tomto súdnom konaní, v čase keď ich
žalobca robil, už neexistovala. Súd prvej inštancie nemal za preukázané ani to, že žalovaný sa dopustil
protiprávneho úkonu, ktorý by viedol k vzniku žalovanej škody a preto ani nárok na náhradu škody
ako celok nepovažoval za dôvodný. Doplnil, že žalobca výšku uplatneného nároku v časti nároku na
náhraduškodyvyčíslilibaveľmistručne,stým,želenuviedolbezďalšiehonejakéhovýpočtu,čiodbornej
analýzy, výšku nákladov, ktoré na dokončenie diela vynaložil. Žalobca počas sporu nereagoval ani na
obranu žalovaného, že súčasťou dodávok boli aj položky, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo, avšak
uvedené žalobca v spore riadne netvrdil a ani nepreukázal. Preto ani samotná výška nároku nebola v
spore jednoznačne preukázaná. Za týchto okolností súd prvej inštancie nemal preukázanú ani príčinnú
súvislosť v zmysle predpokladov vzniku škody podľa § 373 Obchodného zákonníka.
25. Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 2.250,- Eur s odkazom na článok X odsek
5 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK za omeškanie žalovaného s odstránením reklamovaných vád časť
1 Spustenie všetkých dodaných vzduchotechnických jednotiek a zariadení do prevádzky a to od
14.06.2022 až do ich odstránenia náhradným dodávateľom a vo výške 14.500,- Eur za omeškanie
s odstránením reklamovaných vád časť 2 - odovzdanie protokolu o skúške chodu a za reg. výkon.parametrov, protokolu o funkčných skúškach, o akosti, kompletnosti a odskúšaní VZT zariadenia, o
zaškolení obsluhy, prehlásenia o nakladaní s odpadom, prevádzkových denníkov - požiarne klapky, a to
od 14.06.2022 až do dňa podania tohto návrhu, súd prvej inštancie zopakoval, že odstúpením od zmluvy
zmluva zanikla momentom doručenia odstúpenia od zmluvy dňa 14.03.2022. Uvedené zmluvné pokuty
boli viazané na porušenie zmluvných povinností v súvislosti s odstraňovaním vád diela, ktoré však zanikli
(povinnosť zhotoviť dielo riadne a bez vád) momentom zániku zmluvy (rovnako aj oprávnenia žalobcu
v súvislosti s predmetom diela), preto od 14.06.2022 už takéto povinnosti neexistovali, preto žalobu ani
v tejto časti súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvodnú.
26. Keďže žalovaný mal v spore plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) tvrdiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím svojvoľným,
trpí absenciou riadneho odôvodnenia, prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne
právne posúdil a svojím postupom tiež zasiahol do procesných práv žalobcu spôsobom, ktorým došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že žalobe v celom jej rozsahu vyhovie,
alebo aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
28. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že faktúra č. 2105084 je súčasťou Zmluvy o
dielo č. Z-003/20/PK zo dňa 21.07.2020. Poukázal na to, že nie je možné ustáliť záver o existencii len
jednej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným len na základe skutočnosti, že ak mal žalobca v
postavení zhotoviteľa a jeho partner v postavení generálneho objednávateľa uzatvorenú jednu zmluvu
a následne k nej podpísaný dodatok, tak musel mať jednu zmluvu tiež žalovaný so žalobcom. Súd
prvej inštancie opomenul skutočnosť, že v danom prípade ide o dva záväzkové vzťahy, ktoré spolu
logicky nijako nesúvisia. Rovnako nie je možné ustáliť záver o existencii len jednej zmluvy o dielo, a
teda o neexistencii ďalšej samostatnej zmluvy na základe objednávky len preto, že sa v prípade určitých
zmien na stavbe a potreby uskutočnenia nejakých prác na stavbe realizovali zápisom z kontrolného dňa.
Účelom kontrolného dňa je predovšetkým zistiť, či priebeh prípravy, poprípade realizácia stavieb, je v
súlade s údajmi stanovenými v tzv. režime stavieb a v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve.
Účastníkmi kontrolného dňa sú spravidla objednávateľ a všetci zhotovitelia stavby, nielen žalovaný. Už
len tým, že kontrolného dňa sa zúčastňujú nielen objednávateľ, ale aj všetci jeho dodávatelia, a spisuje
sa jeden zápis z kontrolného dňa, nemožno ustáliť záver, že žalobcom predložené zápisy z kontrolných
dní sa týkali len prác zo Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, ale museli sa týkať aj ostatných zmlúv, ktoré mal
žalobca uzatvorené s ostatnými zhotoviteľmi.
29. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na to, že faktúra č. 2105084 bola vystavená s označením,
že sa týka zmluvy č. Z-003/20/PK, uvedená faktúra okrem údaja na sumu, na ktorú znie a dátumu
splatnosti, obsahuje len údaj „FAKTURUJEME VÁM THERMAL PARK NITRAVA“. Takto uvedený údaj je
aj správny, nakoľko práce boli prevedené v uvedenom objekte, t.j. v areáli komplexu thermalparku, avšak
nie na stavebnom objekte zazmluvnenom Zmluvou o dielo č. 003/20/PK. Faktúrou č. 21005084 žalovaný
vyúčtoval žalobcovi práce mimo písomne uzatvorenej zmluvy o dielo, avšak súvisiace s predmetným
dielom. Predmetom zmluvy o dielo v zmysle jej ustanovenia článku II. bod II.1 bolo na základe dohody
strán revitalizácia areálu THERMALPARK NITRAVA-SO 042 Vstupný objekt s hotelom - zmena 02-1 v
rozsahu kompletnej dodávky a montáže vzduchotechniky v dvoch etapách. Predmetom realizácie prác
na podklade spornej faktúry však boli práce, ktoré sa netýkali uvedeného stavebného objektu, a teda ani
Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Táto skutočnosť bola potvrdená výsluchom svedka p. C., ako i výsluchom
konateľa žalobcu a tiež výsluchom samotného konateľa žalovaného, ktorý uviedol vo svojej výpovedi,
že to, čo chceli realizovať, nebolo súčasťou diela, neboli to zariadenia, ktoré v podstate prišli mimo
celý objekt, to nebola ani zmena projektu, to bola celá nová časť doplnená nová, to bol samostatný
projekt, ktorý prišiel a naceňovali ho samostatne. Tiež nevedel povedať, na ktorom objekte boli žalúzie
namontované, tiež žalovaný neuviedol, že by žalúzie boli dodané na zmluvou o dielo zazmluvnený
stavebný objekt, žalovaný uviedol, že si len myslí, že to tak bolo.
30. Skutočnosť, že faktúrou č. 21005084 žalovaný vyúčtoval žalobcovi práce mimo písomne uzatvorenej
Zmluvy o dielo č. 003/20/PK preukazuje aj to, že tieto práce boli objednané ústne. Ani jedna zo stránnespochybnila, že k objednaniu dodania žalúzií zo strany žalobcu ako objednávateľa vo vzťahu k
žalovanému ako zhotoviteľovi došlo, a teda je absurdné, aby si práce, ktoré boli obsahom zmluvy o dielo,
žalobca nanovo u žalovaného objednával. K záveru o existencii iba jednej zmluvy o dielo nemožno
dospieť aj na základe článku II bod II.3 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, z ktorého vyplýva, že ak dôjde pri
realizácii k akýmkoľvek zmenám, doplnkom alebo rozšírením predmetu diela vyplývajúcich z podmienok
pri realizácii diela, tieto budú riešené formou zmenového konania. Bez dohody o zmene nie je zhotoviteľ
oprávnený a ani povinný realizovať akékoľvek zmeny, doplnky alebo rozšírenie predmetu diela. Medzi
stranami k uzatvoreniu žiadneho dodatku nedošlo, pričom z článku XI bod XI.1 zmluvy o dielo vyplýva,
že túto zmluvu možno meniť len písomne, obojstranne potvrdenou dohodou výslovne pomenovanou
„dodatok k zmluve“. Iné zápisy, protokoly a podobne sa za zmenu zmluvy nepovažujú. Teda práce
vykonané v rozsahu vystavenej faktúry č. 21005084 pri absencii dodatku k Zmluve o dielo č. 003/20/PK
nemôžu byť súčasťou zazmluvneného rozsahu prác v zmysle Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Pokiaľ súd
prvejinštanciedospelkzáveru,ženemalzostranyžalobcu,ktorýniesoldôkaznébremeno,jednoznačne
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zhotovenie 4 ks žalúzií, ktoré realizoval žalovaný a na
základe ktorej realizácie vystavil žalobcovi faktúru č. 21005284 bolo uskutočnené na základe nejakej
inej zmluvy, ktorá by sa netýkala Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, súd prvej inštancie nesprávne pochopil
skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy, resp. nesprávne na základe predložených dôkazov a
vyjadrenívyhodnotilaustálilskutkovýstavveci.Jedinýlogickýzávervyplývajúcizpredloženýchdôkazov
je ten, že žalobca si skutočne osobitne objednal u žalovaného dodanie a montáž 4 ks žalúzií, ktoré mu
žalovaný nacenil a dodal, na základe čoho žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 21005084 na práce
mimo písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 003/20/PK.
31. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že pripísal celé dôkazné bremeno na ťarchu žalobcu
bez ohľadu na skutočnosť, že jediným dôkazom žalovaného v tomto konaní je slovné popretie tvrdení
žalobcu bez akéhokoľvek relevantného potvrdenia ním tvrdených skutočností.
32. Súd prvej inštancie v nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia ustálil tiež nesprávny záver, že
z dôvodu neuhradenia faktúry č. 21005084 mohol žalovaný realizovať svoje právo od zmluvy odstúpiť v
zmysle článku V.7. Žalovaný sa tak dostal do omeškania tým, že dielo riadne nedokončil a neodovzdal
na základe podpísaného odovzdávajúceho protokolu, hoci tak povinný urobiť bol, a to aj čiastkovo.
33. Nie je správny ani záver súdu prvej inštancie, že zo všetkých tvrdených skutočností vyplýva, že
žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností
žalovaného vo vzťahu k II. etape zhotovovania diela. Naopak, žalobca si podanou žalobou uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu za porušenie žalovaného vo vzťahu k I. etape zhotovovania diela. Je síce
pravdou, že žalovaný nastúpil na výkon prác v rámci II. etapy, avšak v žiadnom prípade z toho nevyplýva,
že by dielo v časti prvej etapy z tohto dôvodu musel aj dokončiť. Dielo v časti I. etapy žalovaný síce
stavebne s oneskorením dokončil, avšak neodovzdal objednávateľovi potrebné doklady diela a túto časť
neodovzdal protokolárnym zápisom, na základe čoho nedošlo a ani nemohlo dôjsť k dokončeniu prvej
etapy diela. V zmysle článku X bod X.5 zmluvy o dielo sa dielo považuje za ukončené dňom, v ktorom
dôjde k podpisu odovzdávacieho protokolu. Ak si strany zmluvy o dielo v súlade s princípom zmluvnej
voľnosti dojednajú spísanie zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, t.j. protokolárne odovzdanie predmetu
diela, považuje sa dielo za ukončené a odovzdané až obojstranne podpísaným protokolom o odovzdaní
diela (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 3457/2012 zo dňa 05.02.2013).
34. Žalobca tiež namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého neexistovala medzi stranami zmluvy
dohoda o procese postupného preberania diela po etapách. V prípade článku II, resp. IX bod IX.5 zmluvy
o dielo, podľa ktorého je dielo považované za ukončené až po ukončení všetkých prác uvedených v
oddiely II. tejto zmluvy, ak sú ukončené riadne a zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi doklady, súd prvej
inštancie neaplikoval aj zvyšnú časť tohto ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že ak sú v tejto zmluve
použité termíny ukončenia diela alebo deň odovzdania, rozumie sa tým deň, v ktorom dôjde k podpisu
odovzdávacieho protokolu, pričom z článku III bod III.2 zmluvy o dielo použitie termínu dokončenia
a odovzdania diela priamo vyplýva. Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal
povinnosť prevziať dielo až ako celok, nie po vykonaní jednotlivých etáp, resp. nie po vykonaní prvej
etapy. Vôľa zmluvných strán smerovala k dohode o odovzdaní diela aj čiastočne, teda po etapách. Je
nepochybné, že omeškanie žalovaného s odovzdaním diela v časti prvej etapy bolo preukázané, resp.
bolo preukázané, že k riadnemu odovzdaniu a dokončeniu diela nikdy nedošlo, v dôsledku čoho tak
žalobca dôvodne voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný je v omeškanís odovzdaním diela v časti I. etapy počnúc dňom 30.09.2020 až do jeho riadneho odovzdania v zmysle
článku IX bod IX.5 zmluvy o dielo. Podanou žalobou sa však žalobca domáha zmluvnej pokuty z titulu
omeškania počnúc dňom 15.03.2022 do 29.07.2022, teda počnúc dňom neplatného odstúpenia od
zmluvy do dňa dokončenia diela náhradným dodávateľom.
35. Žalovaný je taktiež v omeškaní s odovzdaním diela ako takého. Nemožno súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že ak bola zmluvná pokuta viazaná na porušenie povinnosti v súvislosti s odovzdaním
diela a bolo dohodnuté dodatočné určenie dátumu odovzdania diela a k tomu z akéhokoľvek
dôvodu nedošlo, súd musí rešpektovať túto zmluvnú úpravu a musí z uvedeného skutkového stavu
konštatovať, že k naplneniu podmienok na úspešné uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu v uvedenom
prípade nedošlo. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že dodatočné určenie dátumu sa netýkalo
odovzdania diela ako celku, ale týkalo sa termínu realizácie druhej etapy. Keďže žalovaný nastúpil na
práce týkajúce sa druhej etapy diela, tento dodatok potom nebolo potrebné uzatvárať, keďže dodatkom
mal byť dohodnutý len začiatok prác na diele v časti II. etapy. Žalobca vyzval žalovaného na dokončenie
diela výzvou zo dňa 02.02.2022, v ktorej určil primeraný čas na dokončenie diela do 15.02.2022 a preto
nemožnosúhlasiťsozáveromsúduprvejinštancie,žežiadosťžalobcunazhotoveniedielavprimeranom
čase v spore preukázaná nebola.
36. Žalobca tiež zotrval na dôvodnosti jeho nároku na zaplatenie 11.593,83 Eur, ktorý predstavuje
náhradu škody predstavujúcu rozdiel sumy medzi cenou vykonaných prác náhradným dodávateľom a
cenou prác dohodnutých zmluvou o dielo, ktorú by žalobca zaplatiť nemusel, pokiaľ by si žalovaný splnil
svojezmluvnépovinnosti,akoajnanárokuvovýške2.294,50Eurspočívajúcichvúhradenákladov,ktoré
musel žalobca vynaložiť pri odstraňovaní vád náhradným dodávateľom a ktoré by žalobcovi nevznikli,
ak by si žalovaný splnil svoju povinnosť. Vo vzťahu k prvému z uplatnených nárokov súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nemal za preukázané splnenie jednej z podmienok pre uplatnenie náhrady škody,
a to protiprávny úkon. Ku domnelému platnému odstúpeniu sa žalobca vyjadril, pričom konajúci súd
tiež ďalej pokračoval, že nemal preukázaný ani ďalší predpoklad pre účinné priznanie náhrady škody,
a to výšku škody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca v konaní nereagoval na
obranu žalovaného, že súčasťou náhradných dodávok boli aj položky, ktoré neboli predmetom zmluvy
o dielo, a teda výšku škody riadne netvrdil a ani nepreukázal. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
z odporu žalovaného možno vyvodiť len to, že žalovaný nároky neakceptoval len z dôvodu, že si
žalobca tovar objednal u dodávateľa skôr, ako reagoval na odstúpenie od zmluvy a z dôvodu, že
dielo dal dokončiť náhradným dodávateľom. V záverečnej reči žalovaný prvýkrát uviedol spoločnosť
Kolten, pričom v odpore uvádzal len Systemair. Uvedené jednoznačne preukazuje zaujatosť rozhodnutia
súdu v prospech žalovaného. Žalovaný len formuláciou, že žalobca tiež objednal tovar, ktorý ani nebol
predmetom zmluvy o dielo medzi stranami sporu ako nepodstatnej a dodatočnej informácie, neuviedol,
ktoré položky konkrétne namieta, neostávalo preto žalobcovi nič iné, len tieto tvrdenia poprieť tak, ako
to urobil v ďalšom svojom podaní, a to v návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 10.07.2023. Na
žalovanom bolo, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú, k čomu však zo strany
žalovaného nedošlo.
37. Za nesprávny žalobca považoval aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nakoľko odstúpením
od zmluvy zanikla zmluva a s ňou aj všetky súvisiace práva a povinnosti strán zo zmluvy, nevykonanie
diela na základe výzvy zo dňa 01.04.2022, neodstránenie vád na diele na základe reklamácie vád
z 22.05.2022 nie je možné považovať za relevantné, nakoľko zmluva, od ktorej si nároky žalobca
odvodzuje, na základe uvedených písomných podaní, v čase, keď ich žalobca robil, už neexistovala,
resp.zaniklaodstúpenímodzmluvy.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštancienárokžalobcunanáhradu
škody ako celok nepovažoval za dôvodný. V tejto čas časti žalobca zotrval na svojej argumentácii vo
vzťahu k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, keď poukázal tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie
zámerne opomenul skutočnosť, že žalobca už listom zo dňa 02.02.2022 vyzval pred domnelým
odstúpením od zmluvy žalovaného k odstráneniu vád na diele, vyzval ho k dokončeniu diela a určil mu
primeraný čas na jeho dokončenie. Súd prvej inštancie tiež podľa žalobcu opomenul znenie § 560 ods.
1, 2 a 3 Obchodného zákonníka a § 564 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri vadách diela platia
primerane § 436 až 441.
38. Žalobca zotrval aj na dôvodnosti jeho nároku na zmluvnú pokutu vo výške 2.250,- Eur titulom
omeškania žalovaného s odstránením reklamovaných vád časť 1 spustenie všetkých dodaných
vzduchotechnických jednotiek a zariadení do prevádzky a vo výške 14.050,- Eur titulom omeškaniažalovaného s odstránením reklamovaných vád časť 2 - odovzdanie protokolu o skúške chodu a zareg.
výkon. parametrov, protokolu o funkčných skúškach, o akosti, kompletnosti a odskúšaní VZT zariadenia,
o zaškolení obsluhy, prehlásenia o nakladaní s odpadom, prevádzkových denníkov - požiarne klapky,
ktoré nároky považuje za dôvodné. Nestotožnil sa so záverom súdu, že odstúpením od zmluvy zmluva
zanikla momentom doručenia odstúpenia od zmluvy dňa 14.03.2022.
39. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
40. Zopakoval, že odstúpenie od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK zo strany žalovaného je platné. K
odstúpeniu od zmluvy o dielo došlo z dôvodu, že faktúra žalovaného č. 2105084 splatná dňa 19.01.2022
nebola zo strany žalobcu zaplatená v lehote splatnosti a ani v následne zmluvne dohodnutej 30 dňovej
lehote. Táto faktúra nie je zo strany žalobcu doteraz zaplatená, hoci súpis prác, ktorý tvoril jej prílohu,
bol 07.12.2021 schválený žalobcom. Faktúra bola žalobcovi doručená, podpísaná a opečiatkovaná
žalovaným, žalobca ju žalovanému nevrátil a ani nenamietal. Faktúry majú obe strany sporu v
účtovníctve aj v kontrolnom výkaze. V priebehu realizácie diela došlo k viacerým zmenám v projekte,
avšak vždy sa vzájomné právne vzťahy medzi stranami sporu riadili Zmluvou o dielo č. 003/20/PK. Na
kontrolnom dni žalobca uviedol, čo majú subdodávatelia v rámci diela urobiť alebo zmeniť. Nejednalo
sa o samostatné objednávky a ani o nové zmluvy o dielo. Žalovaný žalobcovi vystavil aj iné faktúry,
napr. faktúru č. 2021-11-000048, v ktorej bolo uvedené, že sa jedná o práce naviac a túto faktúru
žalobca zaplatil, pričom žalovaný sa vo faktúre odvolával na Zmluvu o dielo č. 003/20/PK. Rovnako
žalovaný postupoval pri doteraz nezaplatenej faktúre č. 2105084, ktorá vychádza zo zmluvy o dielo
(na faktúre je výslovne uvedené: zmluva-objednávka Z-003/20/PK), pričom žalobca túto skutočnosť v
minulosti nikdy nespochybňoval. Teda jednu faktúru s prácami naviac žalobca žalovanému v minulosti
bez problémov zaplatil a obdobnú začal žalobca účelovo spochybňovať. Žalovaný nikdy so žalobcom
neuzatvoril osobitnú ústnu zmluvu o dielo, pred samotným sporom sa zo strany žalobcu ani nikdy žiadna
ďalšia zmluva o dielo nespomínala. Nespomínalo sa, že by bol ich obchodnoprávny vzťah založený
viacerými zmluvami o dielo, nikdy sa to nespomínalo ani na kontrolných dňoch. Vždy sa medzi stranami
sporu odkazovalo na jedinú zmluvu o dielo, ktorú mali účastníci medzi sebou uzatvorenú, a tou bola
Zmluva č. 003/20/PK. Vzťah medzi stranami sporu bol vždy písomný. Ani zo zápisov z kontrolných
nevyplýva, že by sa medzi stranami sporu uzatvorila nová zmluva o dielo s konkrétnymi obligatórnymi a
fakultatívnymi náležitosťami. Na základe cenovej ponuky žalovaného mal žalovaný pre žalobcu dodať
aj žalúzie na fasádu. Z dôvodu následnej zmeny projektu sa mali dodať iné žalúzie, preto žalobca
požiadal žalovaného, a vyplýva to aj z písomného záznamu z kontrolného dňa konaného 19.10.2021,
o dodávku 4 ks žalúzií, ktoré boli dodané a vyfakturované faktúrou č. 2105084. Rozsah prác, teda aj
dodanie žalúzií, vyplýval priamo zo zmluvy o dielo a cenovej ponuky, pričom upresnenie typu žalúzií
nemožno považovať za práce naviac. Poukázal na článok XI ods. 4 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK,
podľa ktorého ak nesúhlasí jedna zo strán s dôvodom odstúpenia druhej strany alebo ak popiera jeho
existenciu, je povinná to písomne oznámiť bezodkladne po doručení oznámenia o odstúpení. Ak tak
neurobí ani do desiatich dní, predpokladá sa, že s dôvodom odstúpenia súhlasí. Odstúpenie od zmluvy
bolo žalobcovi doručené 14.03.2022, pričom žalobca do desiatich dní písomne neoznámil žalovanému,
že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od
zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Vzhľadom k tomu, že sporná faktúra nebola zo
strany žalobcu zaplatená, žalovaný bol v zmysle článku 5 ods. 7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK oprávnený
prerušiť práce na diele do doby jej úhrady. Takmer 3 mesiace po písomnom odstúpení od zmluvy,
teda 08.06.2022, bola žalovanému doručená reklamácia o údajných vadách a nedorobkoch diela. Vady
diela neboli oznámené včas a bez zbytočného odkladu, preto v zmysle § 562 ods. 1 Obchodného
zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela. Navyše v písomnej reklamácii sa žiadne
konkrétne vady na diele alebo nedorobky ani neuvádzali. V písomnej reklamácii žalobca vyzýva na
doloženie dokumentov, ktoré žalovaný predložiť nemohol, keďže protokoly sa dokladajú až na základe
vykonanýchskúšokaskúškysarealizujúažpodokončeníaspustenídiela.Včaseodstúpeniaodzmluvy
zo strany žalovaného nebolo dielo dokončené, čo preukazujú aj listinné dôkazy žalobcu. Podľa tvrdenia
žalobcu malo byť dielo dokončené náhradným zhotoviteľom až 29.07.2022. Rozsah a kvalita diela, ktoré
žalovaný realizoval, nebola zo strany žalobcu namietaná. Žiadne čiastkové odovzdanie diela po etapách
nebolo v zmluve dohodnuté a žalovaný ani nebol na čiastočné odovzdanie diela vyzvaný. Odovzdanie
diela do odstúpenia od zmluvy chcel žalovaný realizovať po zaplatení faktúry č. 2105084, avšak aj
napriek jej nezaplateniu vyzval žalobcu na čiastkové odovzdanie a prevzatie diela do troch dní. Čo sa
týka súpisu vykonaných prác, tieto tvoria prílohu jednotlivých faktúr, ktoré boli žalobcovi doručované ačo sa týka finančného vyčíslenia vykonaných prác, tieto sú uvedené v jednotlivých faktúrach, z ktorých,
okrem poslednej faktúry č. 2105084 splatnej dňa 19.01.2022, boli všetky žalovanému uhradené. Žiadne
ďalšie spisovanie prác ani finančné vyčíslenie nebolo potrebné, keďže po odsúhlasení všetkých prác a
vystavení a zaslaní poslednej faktúry č. 2105084 žalovaný na diele nevykonával žiadne ďalšie práce,
ktoré by bolo potrebné spísať či vyčísliť. Napriek výzve žalovaného, aby žalobca uviedol miesto, dátum
a čas odovzdania a prevzatia diela, podpísania protokolu o čiastkovom odovzdaní diela, žalobca na
toto konkrétne nereagoval. Všetky uplatnené nároky žalobcu žalovaný odmieta. Jednak medzi stranami
sporu nebol dohodnutý termín dokončenia druhej etapy diela a keďže písomný dodatok o termíne
realizácie v zmysle článku II ods. 1 zmluvy o dielo nebol uzatvorený a žalobca ani žalovaného k
uzatvoreniu takéhoto dodatku nikdy nevyzval, žalovaný sa preto ani nemohol dostať do omeškania so
zhotovením diela.
41. V odvolacej replike žalobca rozvinul svoju odvolaciu argumentáciu zdôrazňujúc, že vo vzťahu k
dodávke 4 ks žalúzií nešlo o žiadne upresnenie typu žalúzií, ako tvrdil žalovaný, išlo o iné žalúzie, ktoré
boli žalobcom objednané na iný stavebný objekt a žalovaným aj boli dodané na iný stavebný objekt, ako
na stavebný objekt zazmluvnený zmluvou o dielo. Pretože podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie
dôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanieodvolania
a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
366CSPlenvodvolaní,zhrnutietvrdeníaargumentovuvedenýchžalobcomvodvolacejreplikeodvolací
súd v podrobnostiach ďalej neuviedol.
42. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vedeného v listinnej podobe vyplýva, že súd prvej inštancie
doručoval žalovanému odvolaciu repliku žalobcu k odvolaniu s tým, že má možnosť sa k nej vyjadriť
v lehote 10 dní. Písomnosti boli zástupcovi žalovaného doručené do jeho elektronickej schránky dňa
28.10.2024 [§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP a § 32 ods. 5 písm. b), bod 1. zákona č. 305/2013 Z.
z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)]. Žalovaný
sa v určenej lehote a ani následne k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonompredpísanénáležitosti(§363CSP),viazanýrozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na prejednanie
odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok verejne
vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP).
44. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu súdu prvej inštancie dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie v súdenej veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti
i správne právne posúdil, keď napadnutým rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalobcu odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a aké skutočnosti mal vykonanými
dôkazmi za preukázané. Vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú odpoveď na otázky významné pre
rozhodnutie sporu tak, ako ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou
strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Odvolací súd sa
s stotožnil so závermi a úvahami súdu prvej inštancie, na ktorých spočívali nosné dôvody zamietnutia
žaloby žalobcu, a na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez potreby
opakovania ním správne vyslovených záverov výlučne vo väzbe na obsahové vymedzenie odvolania
odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné dôvody. Odvolací súd pritom zároveň pripomína, že nakoľko
nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo zisteného skutkového stavu zo strany súdu
prvej inštancie, ktorý bude uvádzať pri vysporiadavaní sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.
45. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu medzi stranami bola aj otázka platnosti odstúpenia
od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK uzavretej medzi stranami sporu zo strany žalovaného podľa článku
V.7. tejto zmluvy z dôvodu omeškania žalobcu s úhradou faktúry č. 2105084, predmetom ktorej bola
dodávka 4ks žalúzií, o viac ako 30 dní. Žalobca totiž svoje žalobné nároky vyvodzoval zo skutočnosti,
že toto odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo je neplatné, pretože faktúra, ktorá bola dôvodom naodstúpenie od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, sa netýkala Zmluvy o dielo č. 003/20/PK a preto nemohla
vyvolať ani právo žalovaného odstúpiť od zmluvy v zmysle článku V.7. Zmluvy o dielo č. 003/20/PK.
Kľúčové pre posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy teda bolo posúdenie otázky, či práce, ktoré boli
vyfakturované žalovaným žalobcovi faktúrou č. 2105084, boli prácami v rámci Zmluvy o dielo č. 003/20/
PK, alebo sa jednalo o práce, na ktorých vykonanie strany uzavreli samostatnú zmluvu o dielo tak, ako
to tvrdil v konaní žalobca.
46. Súd prvej inštancie pri riešení tejto otázky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na
skutočnosť, že z kontrolného dňa 19.10.2021 podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že na
základe požiadavky žalobcu mal žalovaný dodať 4 ks žalúzií na fasádu do 31.10.2021. Medzi stranami
nebolo sporné, že k objednaniu dodania žalúzií zo strany žalobcu ako objednávateľa vo vzťahu k
žalovanému ako zhotoviteľovi došlo, tieto boli reálne dodané, zmontované a na základe uvedeného bola
vystavená sporná faktúra č. 2105084, ktorá bola žalobcom v plnom rozsahu akceptovaná. Predmetná
faktúra obsahovala označenie, že sa týka zmluvy č. Z-003/20/PK a že týka sa prác na THERMALPARK
NITRAVA. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca ako zhotoviteľ mal so svojim
zmluvným partnerom ako generálnym objednávateľom celý objekt krytý jednou zmluvou, týkajúcou sa
rôznych prác v rámci viacerých objektov. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že napriek
tomu, že strany mali dohodnuté zmluvou, že všetky zmeny vrátane zmien alebo rozšírenia predmetu
diela bolo potrebné písomne zachytiť formou dodatkov (resp. zmenového konania), zároveň však
zdôraznil, že k dohodnutému postupu medzi stranami nedochádzalo, ale strany zmeny diela operatívne
riešili formou zápisov z kontrolných dní. Súd prvej inštancie na základe takto zistených skutkových
okolností uzavrel, že nemal v spore zo strany žalobcu, ktorý nesie bremeno dôkazu, jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zhotovenie 4 ks žalúzií, ktoré realizoval žalovaný a za
realizáciu ktorých vystavil žalobcovi spornú faktúru, bolo uskutočnené na základe nejakej inej zmluvy o
dielo, ktorá by sa netýkala Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Preto potom, ak v lehote splatnosti nedošlo k
úhrade faktúry č. 2105084, čo medzi stranami sporné nebolo, žalovaný mohol realizovať svoje právo od
zmluvy odstúpiť v zmysle článku V.7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK pre omeškanie žalobcu o viac ako 30
dní s úhradou tejto faktúry. Odstúpenie bolo doručené žalobcovi dňa 14.03.2022, ktorým dňom Zmluva
o dielo č. 003/20/PK zanikla a s ňou aj všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
47. Odvolací súd tieto závery súdu prvej inštancie považuje za správne.
48. V článku V.7 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom
a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 21.07.2020 sa strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou
faktúry o viac ako 30 dní má zhotoviteľ právo na odstúpenie od tejto zmluvy.
49.Jezrejmé,žeprávoodstúpiťodzmluvypodľačl.V.7.Zmluvyodieloč.003/20/PKvznikázhotoviteľovi
len v prípade, ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúry vystavenej na podklade
Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Pre rozhodnutie v súdenej veci bolo preto nevyhnutné sa zaoberať otázkou,
či práce vyfakturované spornou faktúrou predstavovali práce späté s písomne uzavretou Zmluvou o dielo
č. 003/20/PK ako tzv. naviac práce, alebo sa jednalo o práce so samostatným predmetom plnenia v
rámci samostatne uzavretej zmluvy o dielo tak, ako to tvrdil v konaní žalobca. Medzi stranami zostalo
v celom priebehu konania ako i v rámci odvolacieho konania sporné, či plnenie vykonané žalovaným
v podobe dodania a montáže 4 ks žalúzií (nad rámec dohodnutého diela) je ešte možné posudzovať v
rámci právneho vzťahu založeného Zmluvou o dielo č. 003/20/PK ako naviac práce, alebo sa už jedná
o samostatné dielo, pri ktorom omeškanie s úhradou faktúry vystavenej žalobcovi za jeho vykonanie
nezakladalo právo žalovaného odstúpiť od zmluvy.
50. Zákon pritom nedefinuje pojem naviac práce a ani nešpecifikuje, kedy sa jedná o práce späté s
plnením, na ktoré sa zhotoviteľ zaviazal podľa písomnej zmluvy o dielo. Ide preto o pojmy, s ktorými
pracuje až rozhodovacia prax všeobecných súdov a ktoré je možné ustáliť len na základe konkrétnych
okolností súdenej veci. Určujúce preto podľa názoru odvolacieho súdu bolo posúdenie vôle strán, a tiež
posúdenie otázky, či toto plnenie je možné z hľadiska jeho účelu a povahy považovať za slúžiace k
zhotoveniu dohodnutého diela, alebo s ním súvisiace do takej miery, že ho nie je možné považovať
za samostatné dielo, a to vo väzbe na posúdenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena strán
tohto konania. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásadyvyplýva i základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v
Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020). Základné pravidlo
delenia dôkazného bremena je odôvodnené predovšetkým ochranou pokojného stavu. Strana, ktorá
uplatňuje právny následok, usiluje v podstate o zmenu pokojného stavu (v širokom zmysle slova), a preto
musí preukázať existenciu skutočností, ktoré zakladajú jej uplatňovaný právny následok. Ak zostanú
tieto skutočnosti neobjasnené, nebude zmena doterajšieho pokojného (právneho) stavu odôvodnená a
pravidlá dôkazného bremena ju budú chrániť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/93/2022 zo dňa 30.01.2024 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky ako R 32/2024).
51. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v súdenej veci bolo na žalobcovi, aby preukázal
pravdivosť svojho tvrdenia o uzavretí novej zmluvy o dielo na dodanie 4ks žalúzií, resp. že ich
dodanie nesúviselo so Zmluvou o dielo č. 003/20/PK, pretože z tejto skutočnosti vyvodzoval neplatnosť
odstúpenia od Zmluvy o dielo č. 003/20/PK a svoje žalobné nároky, ktoré mali podklad v tejto zmluve.
Pretože žalovaný v konaní účinne poprel uzavretie akejkoľvek inej zmluvy o dielo popri písomnej
uzavretej Zmluve o dielo č. 003/20/PK resp. poukazoval na to, že vzťahy medzi stranami sa vždy
spravovali len Zmluvou o dielo č. 003/20/PK, keďže preukázanie týchto jeho skutkových tvrdení bolo
spôsobilé v tomto spore založiť žalobcovi jeho procesný úspech, v tomto smere zaťažovalo bremeno
tvrdenia ako i dôkazné bremeno žalobcu.
52. Z obsahu Zmluvy o dielo č. 003/20/PK vyplýva, že jej predmetom v zmysle článku II.1 bol záväzok
žalovaného vykonať za podmienok ustanovených touto zmluvou a v čase dohodnutom pre stavbu:
Revitalizácia areálu THERMALPARK NITRAVA - SO 042 Vstupný objekt s hotelom - zmena 02-1
dielo v nasledovnom rozsahu: Kompletná dodávka a montáž vzduchotechniky 1. Etapa 1. PP, 1.NP
a stupačky 2.NP - 6.NP Cenová ponuka PV 2020-098-04- len rozvodné potrubia (presný zoznam
dodávok bude určený na prvom kontrolnom dni); 2. Etapa dokončenie 2.NP - 6.NP (termín realizácie
bude dohodnutý dodatkom k tejto zmluve), ktorého cena bola medzi stranami v čl. IV. 3 dohodnutá v
sume 220.459,23 Eur bez DPH. Medzi stranami nebolo sporné, že predmet diela okrem iného zahŕňal
aj dodanie žalúzií. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v súvislosti s realizáciou diela prebiehali
na stavbe zápisy z kontrolných dní, kde bolo uvedené, k akému dátumu je predmetný zápis, pokyny
pre všetkých dodávateľov, ktorí boli aktívni na predmetnej stavbe a samostatné pokyny vo vzťahu k
jednotlivým dodávateľom. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súčasťou týchto pokynov bol
aj pokyn zo dňa 19.10.2021 pre žalovaného na „dodanie 4 ks žalúzií na fasádu do 31.10.2021“. Bolo
potom povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že na základe takéhoto pokynu bolo vôľou žalobcu a
žalovaného uzavrieť popri Zmluve o dielo č. 003/20/PK samostatnú zmluvu o dielo na toto plnenie, resp.
že sa nejednalo o tzv. naviac práce v rámci Zmluvy o dielo č. 003/20/PK
53.Odvolacísúdvtejtosúvislostipripomína,žeoprávnychúkonochuskutočnenýchvrámciobchodných
záväzkových vzťahov, a o takýto vzťah medzi stranami nepochybne ide (§ 261 ods. 1 zák. č. 513/1991
Zb.Obchodnéhozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov),platí,žesavykladajúpodľaúmyslukonajúcej
osoby, ak tento úmysle bol strane, ktorej bol určený, známy alebo jej musel byť známy (§ 266 ods. 1
Obchodného zákonníka). V prípadoch, kedy prejav vôle nie je možné vyložiť podľa odseku 1, vykladá
sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol
prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri výklade vôle podľa odsekov
1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o
uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ
to pripúšťa povaha vecí (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podstatnou pre súdenú vec preto bola
podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, či z vykonaného dokazovania a na podklade skutočností,
ktoré vyšli v konaní najavo, je možné dospieť k nepochybnému záveru, že strany prejavili vôľu uzavrieť
na tento predmet dodávky samostatnú zmluvu, resp. že sa nejednalo o tzv. naviac práce v rámci Zmluvy
o dielo č. 003/20/PK.54. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca považoval za významné, že tieto žalúzie si
žalobca objednal dodatočne zvlášť na iný objekt (nie vstupný objekt s hotelom), ako aj to, že v Zmluve o
dielo č. 003/20/PK si strany vymienili pre zmenu rozsahu diela písomnú formu dodatku, pričom strany sa
dohodli i na tom, že iné zápisy sa za zmenu nepovažujú, z čoho žalobca vyvodzoval, že pokiaľ žalovaný
dodal žalúzie na iný, než zazmluvnený objekt, nad rámec písomne uzavretej zmluvy o dielo a nedošlo
k uzavretiu písomného dodatku medzi stranami, muselo jednať o novú zmluvu o dielo a nie o plnenie
na podklade Zmluvy o dielo č. 003/20/PK. Odvolací súd poukazuje na to, že skutkové tvrdenia žalobcu
v tomto smere nesmerovali k preukázaniu zhodnej vôle zmluvných strán na uzavretí novej samostatnej
zmluvy o dielo. Z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu k zhodnej vôli strán sporu takúto zmluvu uzavrieť
žalobca tvrdil len toľko, že na kontrolnom dni bola vznesená konkrétna požiadavka na žalovaného nad
rámec písomnej zmluvy a žalúzie boli fakticky montované na inom objekte, než na ktorý sa vzťahovala
uzavretá zmluva o dielo, netvrdil však žiadny taký vedomý kontraktačný mechanizmus medzi stranami,
z ktorého by bolo možné vyvodiť vzájomnú (súhlasnú) vôľu strán uzavrieť novú objednávku resp. zmluvu
o dielo s konkrétnym obsahom, pričom takúto zhodnú vôľu strán nie je možné vyvodiť ani zo zápisu
z kontrolného dňa zo dňa 19.10.2021 obsahujúceho len strohý pokyn pre žalovaného na „dodanie 4 ks
žalúzií na fasádu do 31.10.2021“.
55. Správne súd prvej inštancie preto pri posúdení dotknutých prejavov vôle strán (zápis z kontrolného
dňa a jeho realizácia zo strany žalovaného) zohľadnil aj to, aké boli okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, vrátane praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli (§ 266 Obchodného zákonníka). Správne preto
súd prvej inštancie prihliadol i na to, že pokiaľ medzi stranami došlo k dohode o zmene diela, strany
nepristúpili k podpísaniu samostatných dodatkov a ani k zmenovému konaniu, ale všetko bolo riešené
v rámci zápisov z kontrolných dní, ktoré strany vnímali ako záväzné a na základe ktorých pri zmenách,
ktoré súviseli so zmenou projektu alebo doplnením projektu, bola urobená ústna objednávka, ktorú
žalovaný zrealizoval a za ktorú mu bolo zo strany žalobcu aj zaplatené. Aj žalobca v podanej žalobe
tvrdil, že počas výkonu diela sa žalobca so žalovaným dohodli, že sa nebudú vykonávať práce v sume
21.228,89 Eur. Strany ale pritom zhodne uviedli, že žiadne dodatky pri kvalitatívnej alebo kvantitatívnej
zmene diela k Zmluve o dielo č. 003/20/PK uzatvorené neboli. I keď je potom možné súhlasiť so
žalobcom v tom, že strany si pre prípad zmeny predmetu, doplnku a rozšírenia diela vymienili v Zmluve
o dielo č. 003/20/PK formu písomného dodatku (čl. II. 4 v spojení s čl. XI. 1 Zmluvy o dielo č.
003/20/PK), napriek tomu v okolnostiach súdenej veci nemôže obstáť argumentácia žalobcu o tom,
že nakoľko strany neuzatvorili písomný dodatok k zmluve na rozsah týchto prác, je nutné dospieť
k záveru o uzavretí novej zmluvy o dielo resp. o tom, že sa nejednalo o tzv. naviac práce vzťahujúce
sa na Zmluvu o dielo č. 003/20/PK, keďže v konaní ani nebolo sporné a vyplynulo to aj z výsluchov
strán, že ani žiadne iné kvalitatívne alebo kvantitatívne zmeny v rámci rozsahu diela sa nevykonávali
formou písomného dodatku. Neuzavretie písomného dodatku za týchto okolností preto nemohlo stačiť
na spoľahlivé preukázanie vôle strán uzavrieť samostatnú zmluvu o dielo na dodávku 4ks žalúzií, resp.
toho, že tieto práce neboli späté so Zmluvou o dielo č. 003/20/PK.
56. Žalobca pritom v konkrétnej rovine nevyvrátil obranné tvrdenia žalovaného, podľa ktorých sa pred
samotným sporom zo strany žalobcu nikdy žiadna ďalšia zmluva o dielo nespomínala, nespomínalo sa,
že by bol ich obchodnoprávny vzťah založený viacerými zmluvami o dielo a nikdy sa to nespomínalo ani
na kontrolných dňoch. Vždy sa medzi stranami sporu odkazovalo na jedinú zmluvu o dielo, ktorú mali
účastnícimedzisebouuzatvorenú,atoubolapísomnázmluvač.003/20/PK.Záver,žebymedzistranami
bola na tieto práce uzatvorená osobitná zmluva o dielo, preto nenachádza podklad ani v následnom
správaní strán. Správne súd prvej inštancie v tomto kontexte zohľadnil aj to, že žalovaný vyfakturoval 4
ks žalúzií faktúrou č. 2105084, kde uviedol v hornej časti údaj „zmluva - objednávka Z-003/20/PK“ (čo
potvrdzuje presvedčenie žalovaného, že iná zmluva medzi stranami uzavretá nebola), pričom žalobca
takúto fakturáciu zo strany žalovaného nenamietal.
57. Nie je pri tom správna odvolacia argumentácia žalobcu, že táto faktúra neobsahovala údaje s
označením, že sa týka zmluvy č. Z-003/20/PK, pretože tento údaj zo spornej faktúry skutočne vyplýva
(č.l. 24 p.v. spisu súdu prvej inštancie vedeného v listinnej podobe). Odvolací súd sa preto nemohol
stotožniť ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, že na základe tejto skutočnosti mala byť podľa tvrdení
žalobcu v konaní preukázaná svojvoľnosť súdu prvej inštancie pri hodnotení tohto dôkazu. Pokiaľ
žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že ustálil záver o existencii len jednej zmluvy o dielo
len preto, že v prípade určitých zmien na stavbe a potreby uskutočnenia nejakých prác na stavbe sa
tieto realizovali zápisom z kontrolného dňa, poukazujúc pri tom na účel kontrolného dňa zo stavebnéhohľadiska, odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že súd prvej inštancie ustálil, že neboli
preukázané tvrdenia žalobcu o uzavretí samostatnej zmluvy o dielo, a nie to, že medzi stranami bola
uzavretá len jedna Zmluva o dielo č. 003/20/PK. Naviac prax strán v podobe zápisov z kontrolných
dní nebola jediným dôvodom pre záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané uzavretie
samostatnejzmluvyodielo,alelenpodpornýmargumentom,pričomvtomtosmerenebolvýznamnýúčel
kontrolných dní z pohľadu stavebníctva, ale to, aká bola prax strán pri realizácii zmien predmetu diela
vo väzbe na posúdenie otázky, či na základe pokynu pre žalovaného na kontrolnom dni a na základe
zneniaZmluvyodieloč.003/20/PKbolomožnékonštatovaťuzavretiesamostatnejzmluvyodielo.Pokiaľ
v odvolaní žalobca argumentoval tiež tým, že predmetom zápisu z kontrolných dní sú práce na základe
uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a všetkými jeho dodávateľmi, teda nielen zápisy z prác na základe
uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, ale aj zápisy z prác, ktoré mali byť vykonané podľa samostatnej
objednávky žalobcu, ako aj zápisy z prác vykonaných na základe zmlúv medzi žalobcom a ostatnými
jeho dodávateľmi, opätovne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca abstrahuje od celkových
dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že
medzi ním a žalovaným došlo vo vzťahu k 4 ks žalúziám k uzatvoreniu osobitnej zmluvy o dielo. Záver
súdu prvej inštancie nevyplýval len z izolovaných záverov, ale súd prvej inštancie hodnotil žalobcom
tvrdené prejavy vôle, ktorými malo dôjsť k uzavretiu samostatnej zmluvy o dielo, v kontexte celkového
správania strán, a to vo vzájomných súvislostiach. Neuniklo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že
žalovanýhodnotenievzájomnýchsúvislostívpodanomodvolanínenapáda,napádalenčiastkovézávery
súdu prvej inštancie.
58. V kontexte tvrdenia žalobcu, že prípadné iné zmeny diela sa vždy týkali objektu zazmluvneného
Zmluvou o dielo č. 003/20/PK (vstupný objekt s hotelom), ale 4ks žalúzií bolo montovaných na iný
objekt, odvolací súd považuje k správnym úvahám súdu prvej inštancie za potrebné doplniť (§ 387 ods.
2 CSP), že žalobca v súdenej veci neuviedol ani žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že by sa malo v prípade dodania naviac 4ks žalúzií oproti dohodnutému predmetu diela jednať
o samostatne (časovo, vecne, funkčne, či priestorovo) vymedzené dielo, ktoré žiadnym spôsobom
nesúviselo s dohodnutým predmetom diela v zmysle písomne uzavretej Zmluvy o dielo č. 003/20/PK.
Žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že nebola
daná žiadna spätosť takto vykonaných prác so zmluvne dohodnutým predmetom diela. Zo žiadneho z
tvrdení žalobcu nemožno dospieť ani k záveru, že vo veci nebola daná ani vzájomná súvislosť oboch
poskytnutých plnení. Tiež žalovaný pri tom poukázal na skutočnosť, že tie žalúzie sa netýkali úplne
iného objektu, poukazujúc pre porovnanie na to, že jedna vec je doplniť 4 ks žalúzií, a iná vec je robiť
iný technologický úsek s novými zariadeniami. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na
skutočnosť, že i samotný žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že spornou faktúrou žalovaný
vyúčtoval žalobcovi práce mimo písomne uzatvorenej zmluvy o dielo, avšak súvisiace s predmetným
dielom. Z reálií súdenej veci pri tom vyplýva, že medzi plnením poskytnutým žalovaným žalobcovi v
podobe montáže a dodania 4 ks žalúzií a vykonávaním diela ako celku v rámci revitalizácie areálu
THERMAL PARKU NITRAVA je možné nájsť časovú, miestnu i vecnú súvislosť, keď tieto dodatočné
práce boli žalovaným vykonávané v dobe vykonávaného diela podľa Zmluvy o dielo č. 003/20/PK v rámci
zhodnej „akcie“ a na zhodnom mieste (jeden areál).
59. Správne súd prvej inštancie preto v rámci celkových súvislostí poukázal i na to, že žalobca
ako zhotoviteľ mal s generálnym objednávateľom celý objekt krytý jednou zmluvou, ktorá sa týkala
rôznych objektov v areáli THERMAL PARK NITRAVA, a žalovaný bol subdodávateľom žalobcu. Žalobca
v podanom odvolaní namietal, že nie je možné ustáliť záver o existencii len jednej zmluvy medzi stranami
iba na základe skutočnosti, že ak mal žalobca v postavení zhotoviteľa a jeho partner v postavení
generálneho objednávateľa uzatvorenú len jednu zmluvu, a následne k nej podpísaný dodatok, tak
musel mať jednu zmluvu na všetky práce uzavretú aj žalovaný so žalobcom, pretože že v danom
prípade ide o dva záväzkové vzťahy, medzi rôznymi subjektami, ktoré spolu nesúvisia. Odvolací súd
k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie svoje závery neformuloval tak, ako to tvrdí
žalobca v podanom odvolaní. Skutočnosť, že zhotoviteľ mal s generálnym objednávateľom celý objekt
krytý jednou zmluvou uvádzal len podporne, a nie ako jediný dôvod v prospech záveru, že žalobca
nepreukázal uzatvorenie samostatnej zmluvy o dielo. Táto okolnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu
vstupovala do hodnotenia celého kontextu vykonávaných prác žalovaného pre žalobcu, ktorý bol jeho
subdodávateľom v rámci vzťahu žalobcu a jeho zmluvného partnera, ktorý vystupoval ako generálny
objednávateľ v rámci revitalizácie areálu THERMALPARKU NITRAVA pozostávajúceho síce z viacerých
objektov, ale tvoriacich jeden celok THERMALPARKU NITRAVA. Žalobca v konaní neprodukoval žiadnetvrdenia ani o tom, že vykonanie týchto prác prípadne nebolo potrebné na to, aby predmet Zmluvy o dielo
č. 003/20/PK bol uvedený do prevádzky ako jediný technologický a funkčný celok (bez ohľadu na to, aký
subjekt dielo následne dokončil). Neušlo totiž pozornosti odvolacieho súdu a uvedené skutočnosti sú aj
obsahom písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, že žalovaný pri svojom výsluchu uviedol,
že žalobca „to“ potreboval preto, aby to dielo bolo celkovo funkčné, na čo žalobca nereagoval žiadnym
prostriedkom procesného útoku, čo i len v rovine skutkových tvrdení, ktoré by mohli viesť k záveru, že
sa za týchto okolností i pri zohľadnení predmetu diela pôvodne dohodnutého medzi stranami v podobe
kompletnej dodávky a montáže vzduchotechniky v hodnote 220.459,20 Eur (ktoré podľa tvrdení strán
zahŕňalo i dodanie žalúzií), jednalo v prípade dodania naviac 4ks (iného typu) žalúzií v celkovej hodnote
586,14 Eur, o celkom samostatné dielo (plnenie), a nie o naviac práce v zmysle Zmluvy o dielo č. 003/20/
PK.
60. Ako už odvolací súd uviedol, v konaní môže okrem možnosti, že skutkový stav je preukázaný alebo
vyvrátený, nastať situácia označovaná ako non liquet, ktorá nastala i v súdenej veci. Ide o stav, keď sa
po vykonanom dokazovaní nepodarilo preukázať pravdivosť ani nepravdivosť konkrétneho skutkového
tvrdenia strany nesúcej dôkazné bremeno. Jej skutkový prednes zostane neobjasnený. To znamená,
že bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými dôkaznými prostriedkami, ďalšie zisťovanie
skutkového stavu z procesného hľadiska už nie je možné, a sudca napriek po zhodnotení dôkazov a
všetkého, čo vyšlo najavo v konaní, nenadobudne vnútorné presvedčenie o jeho pravdivosti. Skutkový
stav v súdenej veci ani podľa odvolacieho súdu nebol natoľko jasný, aby viedol k jednoznačnému
a kategorickému záveru o tom, že medzi stranami bola uzavretá samostatná zmluva o dielo na dodanie
4ks žalúzií resp. že sa nejednalo o naviac práce v zmysle písomne uzavretej zmluvy o dielo, ako
to v konaní presadzoval žalobca. Žalobca ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani
v rámci odvolania totiž nepoukázal na žiadne také skutkové okolnosti súdenej veci, ktoré by mohli tvoriť
spoľahlivý podklad pre takýto záver.
61. Vychádzajúc z § 344 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v
prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolateľovi sa nepodarilo v podanom odvolaní spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, že
žalovanému vzniklo právo podľa článku V.7. Zmluvy o dielo č. 003/20/PK odstúpiť od zmluvy z dôvodu
omeškania žalobcu s úhradou spornej faktúry o viac ako 30 dní, a preto odstúpenie žalovaného od
Zmluvy o dielo č. 003/20/PK dňa 14.03.2022 je na účely tohto konania nutné považovať za platný právny
úkon, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Nakoľko odvolacia argumentácia žalobcu
v podanom odvolaní sa predovšetkým odvíjala od skutočnosti, že žalobca považoval odstúpenie od
zmluvy za neplatné, a teda zmluvu o dielo naďalej za existujúcu, vrátane všetkých práv a povinností
zmluvných strán, na základe záveru odvolacieho súdu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
v časti posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy a zániku zmluvy dňa 14.03.2022, odvolací súd sa
ďalej v podrobnostiach odvolacou argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z existencie (trvania) zmluvy
nezaoberal.
62. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
63. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
64. V § 349 sa ako právny dôsledok odstúpenia od zmluvy uvádza zánik zmluvy. V zmysle právnej
náuky (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. prvé vydanie. Bratislava : C. H. Beck,
2022, s. 1792, komentár k § 351) základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je v zmysle
§ 351 Obchodného zákonníka zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy, ak v tomto alebo v
iných ustanoveniach nie je ustanovené inak. Ak sa odstúpenie týka len časti záväzku, nastanú tieto
právne dôsledky len voči dotknutej časti záväzkového vzťahu (porov. § 347 Obchodného zákonníka).
Ako uviedol tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/80/2019
zo dňa 27.05.2020, využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v zásade dvasamostatnédôsledkypreexistujúcizmluvnývzťah.Jednakterminačnýmechanizmusoslobodzujestrany
od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností vzájomného vysporiadania
s cieľom znovu nastoliť status quo ante contractum a zrekonštruovať stav, ktorý by existoval bez
vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy. Oba účinky sú od seba vzájomne nezávislé a vzájomne
nepodmienené.
65. Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
149.912,28 Eur v zmysle ustanovenia článku III. ods. 5 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK od 15.03.2022, kedy
malo podľa žalobcu nastať domnelé odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, do 29.07.2022, kedy
bolo dielo dokončené náhradnými dodávateľmi.
66. Podľa článku III. ods. 5 Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania s
odovzdaním diela, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % dohodnutej ceny
diela za každý deň omeškania (rozumie sa cena bez DPH).
67.Zaúčelomposúdeniatejtočastiuplatnenéhonárokubolopotrebnépodľaodvolaciehosúduzvýrazniť
skutočnosť,žeodstúpenieodzmluvyvčasti,vktorejsaneplnilo,zbavujestranypovinnosťplniť.Odvolací
súd preto zdôrazňuje, že odstúpením od zmluvy 14.03.2022 zanikla povinnosť zhotoviteľa dielo (jeho
nedokončenú časť) riadne a včas dokončiť, a preto v čase 15.03.2022, od ktorého si žalobca zmluvnú
pokutu určenú vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania uplatnil, už nemohol byť
žalovaný v omeškaní so zhotovením diela na podklade Zmluvy o dielo č. 003/20/PK, pretože táto zmluva
a teda ani táto zmluvná povinnosť dokončiť dielo už k tomuto dňu neexistovala. Pokiaľ ide o následky
porušenia zmluvy (vrátane následku v podobe vzniku nároku na zmluvnú pokutu), tieto síce zostávajú
zachované, ale len tie, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením. To platí aj pre zmluvnú pokutu
určenú sadzbou 0,5 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania. Nakoľko si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od 15.03.2022, teda po zániku zmluvy, takto žalobcom uplatnený
nárok už nebolo možné žalobcovi v tomto konaní priznať, pretože odstúpením od zmluvy došlo k zániku
všetkých práv a povinností zmluvných strán, na čo správne poukázal tiež súd prvej inštancie s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. MCdo 264/2002 z 1. marca 2004, ktorý bol uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 20/2004. Keďže nárok na zmluvnú pokutu bol obmedzený len do doby platného
odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo dňa 14.03.2022, ktorý záver súdu prvej inštancie vyjadrený
v odseku 19 napadnutého rozhodnutia žalobca v podanom odvolaní ani nespochybnil, a žalobca si
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia článku III. ods. 5 Zmluvy o dielo od
15.03.2022 do 29.07.2022, odvolací súd je toho názoru, že zamietnutie tejto časti uplatneného nároku
žalobcu zo strany súdu prvej inštancie bolo správne a preto v tejto časti posúdil odvolanie žalovaného
ako nedôvodné.
68. I keď potom súd prvej inštancie podstatu svojej argumentácie vo vzťahu k tomuto nároku založil
na tom, že (zjednodušene) pokiaľ medzi stranami nedošlo k dohode o termíne realizácie II. etapy
diela, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s odovzdaním diela, ktoré bolo možné považovať za
ukončené až ako celok po zrealizovaní I. a II. etapy, a práve voči tomuto záveru súdu prvej inštancie
žalobca vzniesol podstatnú časť svojich námietok, ani vysporiadanie sa s touto otázkou by nemohlo
nič zmeniť na tom, že žalobcovi nárok na zaplatenie pokuty podľa článku III. ods. 5 Zmluvy o dielo od
15.03.2022 do 29.07.2022 nebolo možné z dôvodu zániku zmluvy dňa 14.03.2022 priznať. Z uvedených
dôvodovodvolacísúdužnepovažovalzapotrebnéosobitnesavysporiadaťsargumentácioužalovaného
vo vzťahu k termínom a spôsobu ukončenia a odovzdania diela v rámci jednotlivých etáp, keďže ani toto
posúdenie by nemohlo priniesť iný výsledok posúdenia dôvodnosti tohto nároku.
69.Žalobcasiďalejnazákladereklamáciezodňa27.05.2022vsúladesoznenímčlánkuXods.5Zmluvy
o dielo uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 2.250,- Eur za omeškanie žalovaného s
odstránením reklamovaných vád – časť 1 Spustenie všetkých dodaných vzduchotechnických jednotiek a
zariadení do prevádzky, a to od 14.06.2022 až do ich odstránenia náhradným dodávateľom, teda v sume
50,-Eurza45dníomeškania.Žalobcasinazákladereklamáciízodňa27.mája2022vsúladesoznením
článku X ods. 5 Zmluvy o dielo uplatnil voči žalovanému tiež zmluvnú pokutu vo výške 14.050,- Eur
za omeškanie žalovaného s odstránením reklamovaných vád - časť 2 - odovzdanie protokolu o skúške
chodu a za reg. výkon. parametrov, protokolu o funkčných skúškach, o akosti, kompletnosti a odskúšaní
VZT zariadenia, o zaškolení obsluhy, prehlásenia o nakladaní s odpadom, prevádzkových denníkov -
požiarne klapky, a to opätovne od 14.06.2022 až do podania žaloby. Súd prvej inštancie dospel k záveru,že vzhľadom na zánik zmluvy ani tieto nároky na zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať, a to i
vzhľadom na dátum uplatnenia tohto nároku na podklade zmluvy od 14.06.2022, keď nárok na zmluvnú
pokutu je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy, pričom v tom čase už zmluva o
dielo uzavretá medzi stranami sporu v dôsledku odstúpenia neexistovala. V podanom odvolaní žalobca
zotrval na argumentácii k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, s ktorou sa už odvolací súd vysporiadal
a vysporiadal sa i s účinkami odstúpenia od zmluvy na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
keď v obsahovom súlade so závermi súdu prvej inštancie podporenými i judikatúrou Najvyššieho súdu
SR (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. MCdo 264/2002 z 1. marca 2004), ktoré odvolateľ osobitne
nespochybnil, je aj odvolací súd toho názoru, že pokiaľ by aj nárok na zmluvnú pokutu vznikol, bol
obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy dňa 14.03.2022, keď ale žalobca si nárok na
zmluvnú pokutu uplatnil až od 14.06.2022.
70. Žalobca si tiež voči žalovanému v tomto súdnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 11.593,83
Eur s odôvodnením, že nakoľko žalovaný odmietol dielo dokončiť, bol žalobca nútený pristúpiť k
jeho dokončeniu náhradnými dodávateľmi, avšak za zvýšené náklady. Náklady za náhradné plnenie
predstavovali podľa tvrdení žalobcu sumu 25.478,56 Eur, keď zo strany žalovaného po neplatnom
odstúpení od zmluvy o dielo bolo potrebné vykonať práce v sume 13.884,73 Eur. Keďže na základe
odstúpenia od zmluvy zanikla tiež povinnosť žalovaného dokončiť dielo, v súdenej veci nebol splnený
základný predpoklad pre priznanie náhrady škody žalobcovi, a to protiprávny úkon, resp. porušenie
zmluvnej povinnosti, keďže táto odstúpením od zmluvy zanikla, ako to správne uviedol súd prvej
inštancie v odseku 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Aj v tejto časti odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považuje za správne.
71. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nepriznanie škody žalobcovi v sume 11.593,83 Eur súd prvej
inštanciezaložilinatom,žežalobcavýškuškodyvyčísliltak,žeuviedollenvýškunákladov.Nadoplnenie
súd prvej inštancie poukázal aj na obranu žalovaného, že súčasťou dodávok náhradného zhotoviteľa
mali byť aj položky, ktoré neboli súčasťou zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami. Odvolateľ sa vo
svojej odvolacej argumentácii zameral na skutočnosť, že žalovaný neuviedol, ktoré položky namieta,
a spoločnosť KOLTEN spomenul až v záverečnej reči, pričom žalobca jeho všeobecné tvrdenia poprel,
a preto mal za to, že on si svoju povinnosť tvrdiť a preukázať svoje vlastné skutkové tvrdenia splnil, avšak
bol to žalovaný, kto si nesplnil svoju povinnosť svoje tvrdenia podložiť dôkazmi, čo súd prvej inštancie
nesprávne posúdil.
72. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca výšku škody v sume 11.593,83 Eur nijak nešpecifikoval, keď
zobsahujehoprednesovvpriebehukonanianebolomožnévyvodiť,aképrácezaakúcenumalžalovaný
podľa zmluvy ešte vykonať, a že tieto práce za konkrétnu cenu zaňho vykonal náhradný zhotoviteľ.
Z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vyplýva, že predpokladmi pre vznik zodpovednosti za
škodu podľa § 373 je porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej
v Obchodnom zákonníku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený, ktorým bol v danom prípade žalobca. Aby
mohol byť žalobca v tomto spore úspešný, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť a zároveň preukázať
všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, vrátane vymedzenia škody ako takej.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 132 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého v žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh s tým, že opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pod pojmom rozhodujúce skutočnosti sa
rozumejú údaje, ktoré sú celkom nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné nielen to, o čom má súd rozhodnúť,
ale aj na akom skutkovom podklade má súd rozhodnúť. Odvolací súd preto považuje za potrebné
zdôrazniť, že základnou povinnosťou žalobcu domáhajúceho sa náhrady škody bolo preto opísať i
vzniknutú škodu tak, aby výška uplatnenej škody mohla byť verifikovateľná v procese dokazovania.
Pokiaľ sa žalobca obmedzil len na konštatovanie škody v určitej výške bez toho, aby súdu objasnil, aké
práce v akej cene mal urobiť žalobca, a aké plnenie a v akej hodnote vykonal náhradný zhotoviteľ, keď
rozdiel v hodnote týchto plnení mal predstavovať vzniknutú škodu, v tomto smere žalobca neuviedol
rozhodujúce skutočnosti umožňujúce preskúmať zo strany súdu dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu
z titulu náhrady škody, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.
73. Berúc do úvahy podstatnú skutočnosť nesplnenia procesnej povinnosti žalobcu tvrdiť právne
významné skutočnosti k výške uplatnenej škody je zrejmé, že v danom prípade nemohla nastaťani korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdenia protistranou. Pokiaľ žalobca ani netvrdil
relevantné skutočnosti pre ním uplatnený nárok, žalovaný nemohol tvrdenia žalobcu ani účinne
poprieť, keďže tieto mu z obsahu prednesov žalobcu ani známe neboli. V nadväznosti na tento
výklad odvolacieho súdu nemôže byť správne ani odvolacie tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie
v tomto smere nesprávne vyhodnotil bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno. Pokiaľ
strana neunesie bremeno tvrdenia relevantných skutkových okolností, nie je potom ani povinnosťou
protistrany uviesť vlastné skutkové tvrdenia a na základe takýchto skutkových tvrdení strán sporu
nemožno zo strany súdu vyvodzovať ani sporné, prípadne nesporné skutočnosti, ktoré by mohli byť
významné pre následné právne posúdenie. Na tomto závere potom nemohla nič zmeniť ani odvolacia
argumentácia žalobcu, že žalovaný neuviedol, ktoré položky namieta, a preto stačilo žalobcovi len
poprieť jeho všeobecné tvrdenia o tom, že predmetom náhradného plnenia mali byť aj položky, ktoré
neboli predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami, pretože bolo predovšetkým na žalobcovi
uviesť v tomto smere dostatočné skutkové tvrdenia o tom, ktoré položky žalobca nerealizoval a čo
a v akej cene zaňho dokončil náhradný zhotoviteľ, čo však z obsahu prednesov žalobcu nevyplýva.
Správne potom súd prvej inštancie vyhodnotil, že v konaní nebola zo strany žalobcu tvrdená a tým aj
jednoznačne preukázaná výška škody, pretože žalobca uviedol len údaj o výške škody, čo v okolnostiach
súdenej nemohlo vzhľadom na charakter uplatnenej škody stačiť.
74. Žalobca si tiež v konaní proti žalovanému uplatnil podľa článku X ods. 6 Zmluvy o dielo č. 003/20/
PK nárok na zaplatenie nákladov vo výške 2.294,50 Eur s odôvodnením, že žalovaný do dňa podania
žaloby nenastúpil k odstráneniu reklamovaných vád reklamáciou zo dňa 27.05.2022 - časť 1 - Spustenie
všetkých dodaných vzduchotechnických jednotiek a zariadení do prevádzky, a to ani do 10 dní po
doručení reklamácie, a preto pristúpil k plneniu náhradným dodávateľom. Podľa súdu prvej inštancie
nároky na náhradu škody, ktoré sa viazali na porušenie povinností v súvislosti s dokončením diela,
nemohli založiť predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, pretože v čase vznesenia tohto nároku
už zmluva neexistovala. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že sa žalovaný dopustil nejakého
protiprávneho úkonu, ktorý viedol k vzniku škody na strane žalobcu. Ani tento nárok vzhľadom na zánik
zmluvy nebolo možné podľa súdu prvej inštancie žalobcovi priznať.
75. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že zámerne opomenul skutočnosť, že žalobca už listom zo
dňa 02. 02. 2022, teda za účinnosti zmluvy o dielo, vyzval žalovaného na odstránenie vád na diele, na
dokončenie diela a určil mu primeraný čas na dokončenie. Poukázal na § 560 a § 564 Obchodného
zákonníka.
76. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že žalobca opomína skutočnosť, že si v podanej
žalobe tento nárok uplatnil ako náhradu vzniknutých nákladov vo výške 2294,50 Eur, nakoľko žalovaný
nenastúpil k odstráneniu reklamovaných vád reklamáciou zo dňa 27. 05. 2022, a preto žalobca
pristúpil k plneniu náhradným dodávateľom, preto neodôvodnene vytýka súdu prvej inštancie pri takto
uplatnenom nároku, že zámerne opomenul list žalobcu zo dňa 02. 02. 2022, ktorým vyzval žalovaného
na odstránenie vád na diele, pretože z toho listu žalobca ani žiadne nároky v žalobe nevyvodzoval. I keď
z obsahu spisu vyplýva, že na tento list poukázal v súvislosti s tým, že už dňa 02.02.2022 boli prvou
výzvou na dokončenie diela žalovanému oznámené vady a nedorobky, z týchto tvrdení žalobcu nie je
možnévyvodiť,žesajednáoreklamovanietýchistýchvád,akotoboloprireklamáciizodňa27.05.2022.
Z tvrdení žalobcu nebolo možné vyvodiť ani to, že sa jedná o zodpovednosť žalovaného za škodu na
podklade vád žalovaným realizovanej časti diela do odstúpenia od zmluvy, keď i žalovaný v rámci svojich
obrannýchtvrdeníopakovanepoukázalnato,ževšetkydovtedyrealizovanédodávkyžalovanéhobolizo
strany žalobcu priebežne odsúhlasené, rozsah a kvalita diela, ktoré žalovaný realizoval, nebola zo strany
žalobcu namietaná, čo žalobca v konaní nepoprel. Žalovaný sa bránil i tým, že na základe písomnej
reklamácie žalobca od žalovaného požadoval dokumenty, ktoré sa dokladajú až na základe dokončenia
a spustenia diela, pričom dielo dokončené nebolo. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach z obsahového hľadiska neodlišoval vady čiastočne
vykonaného diela a tzv. nedorobky, prípadne reklamáciu vád čiastočne dokončeného diela a výzvu
na dokončenie diela, keď skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere neboli dostatočne jasné a určité.
Podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie nepochybil, ak posudzoval dôvodnosť uplatneného
nárokužalobcunapodkladenímuvedenýchskutkovýchtvrdení,kedyneboloúlohousúduprvejinštancie
vyvodzovať si z dôkazov žalobcu skutkové tvrdenia, ale zisťovať, či žalobcom predložené dôkazy ním
uvedené skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje žalovaný nárok, preukazujú. Pokiaľ si samotný žalobca
žalobný nárok uplatnil ako náhradu vzniknutých nákladov vo výške 2.294,50 Eur, nakoľko žalovanýnenastúpil k odstráneniu reklamovaných vád na podklade reklamácie zo dňa 27. 05. 2022 časť 1 –
Spustenie všetkých vzduchotechnických jednotiek a zariadení od prevádzky, a preto k splneniu tejto
povinnosti došlo náhradným dodávateľom, nie je možné vytýkať súdu prvej inštancie jeho záver, že
ku dňu „reklamácie“ už povinnosť žalovaného zhotoviť (dokončiť) dielo a ani iné zmluvné povinnosti
(povinnosť odstrániť reklamované vady) neexistovali a preto žalobcovi tento nárok neprináleží, pretože
nebol preukázaný protiprávny úkon (porušenie zmluvnej povinnosti) žalovaného vedúci k vzniku škody.
Odvolací súd pre úplnosť poukazuje i na to, že žalobca ani túto škodu v podobe vzniknutých nákladov
žiadnym spôsobom nešpecifikoval tak, aby jeho skutkové tvrdenia k výške tejto škody mohli byť overené
v priebehu konania, ako to rozviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom výklade.
77. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po
skutkovej a právnej stránke boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS
78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len
všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS
76/07). Odvolací súd preto nezachádzal do všetkých detailov sporu a na účely posúdenia tohto prípadu
vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a
inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1
CSP viazaný, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, a ktoré preskúmava odvolací súd,
aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.
78. Vzhľadom na konštatované skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorej rozhodol
súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, je vecne správne,
a preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie potvrdil.
79. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
80.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.