Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125318992
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6125318992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kozmonautov 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpeného FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., IČO:
56 711 832, so sídlom Šoltésovej 7325/4, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Šoltésovej
7325/4, o zaplatenie 172,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 172,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90

% ročne zo sumy 172,- eur od 02.03.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.05.2025
postúpenou pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 08.08.2025 sa
žalobcadomáhal,abysúdvydalrozhodnutie,vktorombyžalovanému uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
titulom náhrady škody sumu 172,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod
č. 9853511305 došlo ku škode na vozidle poškodeného s tým, že škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 250065,
ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil

poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca žalobou uplatnený
nárok na náhradu škody oprel o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z. z“.)

a o ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci
platobným rozkazom sp. zn. 11Up/737/2025 dňa 12.06.2025 tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil.
V odpore žalovaný uviedol a poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní,
v zmysle ktorého sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia CSP s výnimkou § 129, ak zákon
oupomínacomkonaníneustanovujeinak. Žalovanýmalzato,ženávrhžalobcunespĺňazákonnékritériá

požadovanévustanovení§132CSP,nakoľkopodľaodseku1citovanéhoustanoveniasavžalobeokrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň podľa odseku 2 opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V ďalšom žalovaný
poukázal na to, že v zmysle čl. 7 ods. 1 CSP sa súdne konanie začína na návrh strany sporu. Návrh
strany sporu je súčasne podaním ako takým podľa § 123 a nasl. CSP. V zmysle uvedeného je žalobca

povinný naplniť formálne požiadavky na podanie a žalobu. Z vyhotovenia predloženej žaloby sa však
podľa slov žalovaného nedá vyvodiť základná náležitosť podania, a to náležitosť, ktorej veci sa týka,
nakoľko všetko, čo k tejto záležitosti žalobca súdu a žalovanému poskytol, sú všeobecné tvrdenia,
z ktorých sa nedá vyvodiť, o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto ju zavinil,
kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, aké následky mala táto udalosť na motorové vozidlo, ako sú

tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť zakladá nárok žalobcu na plnenie, ktoré žaluje
a ďalšie nevyhnutné skutkové tvrdenia. Žalobca teda nepredložil formálne úplnú žalobu a je podľa slov
žalovaného nepochybné, že len formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie veci.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zásadu koncentrácie konania obsiahnutú v ustanovení § 153
ods. 1 CSP, v zmysle ktorej sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Nakoľko teda žalobca nepredložil základné prostriedky procesného útoku včas,
žiadal žalovaný, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný v podanom odpore
ďalej rozporoval žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zo žalobcom uvedeného skutkového
stavu totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre,
z čoho je zrejmé, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje

a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej, subjektom zaviazaným na plnenie bol práve
poškodený. S poukazom na uvedené ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy nemalo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla,

ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavujeprávepohľadávkužalobcu.Uvedenýmpostúpenímtedapodľaslovžalovaného,došlomedzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je
v rozpore s ustanovením § 524 OZ.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia na základe Oznámenia o poistnom plnení

zo dňa 14.02.2025 žalovaný poukázal na skutočnosť uvádzanú v tomto oznámení, v zmysle ktorého
má za to, že zo strany žalobcu bol účtovaná denná sadzba nájmu náhradného vozidla v neprimeranej
výške, keď túto žalobca účtoval v sume 40,- eur s DPH pri dĺžke nájmu 8 dní. Na preukázanie svojich
tvrdení predložil žalovaný do konania cenníky štyroch rôznych autopožičovní. Zotrval na presvedčení,
že žalobcovi poukázal maximálne možné a objektívne plnenie, akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú totiž

nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. V rámci repliky žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za neopodstatnené a účelové.
Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia Zákona o PZP a § 442
ods. 1 OZ. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu,

teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla
v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol
používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný
nahradiť v zmysle nutne a účelne vynaložených nákladov. V ďalšom žalobca bližšie špecifikoval

skutočnosti uvádzané v žalobe t.j. opísal okolnosti, ako došlo k vzniku škody. V tejto súvislosti
tiež uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne
doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady prerozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené
spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto žalobca odkázal.
K tvrdeniam žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, o ktoré žalobca opiera

svoj nárok, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného sú neopodstatnené a účelové. Návrh na
vydanie platobného rozkazu totiž spĺňa náležitosti uvedené v Zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok
možno odôvodnene predpokladať ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených
k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu

obdobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu
podľa slov žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobca si v návrhu na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému, ktorý nárok bol na žalobcu
postúpený poškodeným na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. K návrhu na vydanie platobného
rozkazubolipripojenévšetkyrelevantnélistinnédôkazy.Pokiaľbynebolomožnénárokžalobcudôvodne

predpokladať, Okresný súd Banská Bystrica by platobný rozkaz nevydal. Žalobca v žalobe podľa svojich
slov uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktorými opísal skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj
nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jednoznačnú individualizáciu na vymedzenie predmetu
konania po skutkovej stránke. Žalobca svoj nárok na náhradu škody opiera o príslušné ustanovenia
Zákona o PZP a § 442 ods. 1 OZ. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou

považovaný za skutočnú škodu t.j. za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci
do predošlého stavu. Náhrada škody ma podľa slov žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej
udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného motorového vozidla.
K namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že to, že uvedený záväzok postupca priamo

nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov
zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v spore. Vzhľadom na túto existujúcu a riadne preukázanú poškodeného na náhradu škody,
ktorámalabyťuspokojenápoistnýmplnenímničnebránilotomu,abytátopohľadávkavočipoisťovateľovi

bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žaloba. Podľa slov žalobcu je bez právneho významu, že
žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu náhradného vozidla.
Nárok žalobcu voči poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla
vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného
vyplývajúceho zo Zákona o PZP. Spôsob, akým si poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi

a voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku poistnej udalosti, závisia
na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným
určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodenému žalovanému riadne
oznámil. V tejto súvislosti žalobca predložil do konania rozsudky viacerých krajských súdov. Postúpenie
pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva

o postúpení pohľadávky je v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Žalobca v konaní
podľa svojich slov preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na
základe dohody o započítaní podľa čl. 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli
vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi
podľa čl. 4 Zmluvy o postúpení pohľadávok (odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu

voči poškodenému z titulu nájomného zo Zmluvy o nájme. Skutočnosť, že došlo k úhrade faktúry za
nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným neodporuje zákonu a nespôsobuje
absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. V prejednávanom prípade sa jednalo o odplatné
postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere došlo totiž k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie

so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle Zmluvy postúpený. Predmetom Zmluvy
o postúpení tak podľa slov žalobcu nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi. K namietanej sadzbe denného nájomného a cenníkom, ktoré v rámci
odporu predložil žalovaný, žalobca uviedol nasledovné.

6. Pokiaľ ide o cenník Slovcar, namietal, že uvedená požičovňa vyžaduje vopred úhradu depozitu vo
výške 200,- eur, čo vyplýva aj z cenníku predloženého žalovaným. Poškodený by teda musel disponovať
finančnou rezervou na to, aby vôbec mohol pristúpiť k nájmu náhradného vozidla. Z predloženého
cenníka nevyplýva, či sa jedná o prieskum trhu v danom čase. Navyše z podmienok prenájmu uvedenejautopožičovne je zrejmé, že poškodený by vopred musel vedieť presnú dĺžku opravy jeho poškodeného
motorového vozidla na to, aby si mohol náhradné vozidlo zapožičať. Ide teda o podmienky iné ako tie,
ktoré má žalobca. Žalobca do konania predložil prehľad maximálne akceptovateľných denných sadzieb

poisťovne KOOPERATIVA Česká poisťovňa, z ktorého podľa jeho slov vyplýva, že v Českej republike
táto poisťovňa akceptuje ako maximálnu dennú sadzbu nájmu motorového vozidla A. B. v sume 1.300
Kč bez DPH, čo predstavuje 52,84 eur bez DPH t.j. 64,99 eur s DPH, čo je menej ako účtoval žalobca
(61,50 eur s DPH).

Cenník Locar.sk, táto požičovňa si podľa slov žalobcu účtuje poplatok za pristavenie a odovzdanie
vozidla vo výške 40,- eur za pristavenie a vo výške 40,- eur za odstavenie, teda cena nájmu by narástla
minimálne o 80,- eur. Z podmienok prenájmu zverejnených na webe vyplýva, že prenájom je možné
uhradiť v hotovosti alebo bankovým prevodom. Za prenájom vozidla sa však platí vopred, a to pri
jeho preberaní. Zákazník hradí čiastku za prenájom náhradného vozidla a vratnú zálohu, depozit od
165,- eur do 300,- eur v závislosti od vozidla, ktorý je pri odovzdaní nepoškodeného vozidla vrátený.

Teda, poškodený by opäť musel disponovať dostatočnou finančnou hotovosťou na to, aby vôbec mohol
k prenájmu náhradného motorového vozidla pristúpiť, nakoľko vopred musí okrem depozitu uhradiť aj
celé nájomné. Rovnako tak by podľa slov žalobcu musel vedieť presnú dĺžku opravy, pretože nájomca
je povinný odovzdať vozidlo v dohodnutom termíne podľa Zmluvy. Vozidlo musí byť nepoškodené, čisté
a natankované. Opäť sú tu teda podmienky prenájmu rozdielne ako tie, ktoré má žalobca.

Cenník Autozilina.sk - uvedená autopožičovňa taktiež vyžaduje úhradu nájomného vopred, čo
v prípadoch prenájmu náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti nie je možné, nakoľko
poškodený nikdy nemôže vopred presne vedieť dĺžku trvania opravy jeho poškodeného motorového
vozidla. Taktiež je potrebné i v prípade tejto autopožičovne zložiť vopred depozit.

Cenník MK car, taktiež táto autopožičovňa vyžaduje vopred úhradu depozitu, rovnako tak z ich stránky
vyplýva, že vyžadujú úhradu nájomného vopred.

7. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená

poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, prípade aby preukázateľne robil výber medzi
požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni
škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou je pre neho výrazne obmedzujúcim stavom. Neoprávnené
krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného s poukazom na vyššie uvedené žalobca

považuje za neoprávnené. Žalobca ďalej poukázal, že poskytuje služby náhradných vozidiel v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami
ako aj všeobecnými súdmi. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu prenájmu upravil na sumu
40,- eur s DPH a deň. Ak však namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej dennej sadzby je
na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by tieto svoje závery preukázal. Žalovaný

však v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by
mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimerane vysoká. Za takýto prieskum podľa slov
žalobcu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky,
z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. V súvislosti
s namietanou výškou dennej sadzby prenájmu je podľa slov žalobcu v prvom rade potrebné skúmať

a namietať samotnú dostupnosť vozidla, t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo
v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne
neprenajímala a či by poškodenému napokon nedoúčtovávala ďalšie náklady spojené s pristavením
vozidla v mieste, kde je to potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk je potrebné, aby poškodený
vopred zaplatil depozit, u žalobcu to tak nie je. Taktiež v prípade väčšiny prípadov je poškodený

povinný zaplatiť nájomné vopred, čo taktiež u žalobcu nie je. Ďalšie podmienky, ktoré sú podľa slov
žalobcu pri internetových autopožičovniach brané do úvahy pri stanovení ceny je vek vodiča, dĺžka
vodičského oprávnenia prípadne ďalšie skutočnosti. Za rovnakých podmienok by potom cena nájmu
bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Pri stanovení
sadzby denného nájomného je tak podľa slov žalobcu potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré

majú vplyv na konečnú cenu ako aj na to, v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej
nehody nie z jeho viny obmedzený. Navyše žalobca nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka
pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase nie je totiž správne ani
zákonné. V tomto prípade sa žalovaný rozhodol považovať nevypočítanú sadzbu za cenu obvyklú, s čímžalobcanesúhlasilanamietal.Žalobcadokonaniapredložilštyrifaktúryspolusoznámeniamiopoistnom
plnení za nájom rovnakého vozidla ako bolo vozidlo zapožičané v prejednávanom prípade, z ktorých
vyplýva, že poisťovne, medzi nimi aj žalovaný, uvedenú dennú sadzbu akceptujú, a teda ju považujú

za primeranú v danom mieste.

8. V rámci dupliky sa žalovaný už nevyjadril.

9. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.11.2025 v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu

a v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe
a uviedla, že poškodený pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného. Toto vozidlo mal v nájme len počas obdobia, kedy nedisponoval svojim
vlastným motorovým vozidlom, nakoľko toto bolo v servise za účelom opravy. Žalovaný neoprávnene

krátil poistné plnenie, čo odôvodnil neprimeranosťou dennej sadzby nájmu žalobcu. Tieto svoje tvrdenia
však nijakým spôsobom nepreukázal, a to ani predložením internetových cenníkov, ktoré sú 1/ z iných
regiónov, 2/ majú úplne rozdielne nájmy ako poskytuje žalobca, požadovali úhradu nájomného vopred
alebo aj úhradu depozitu, pričom v takýchto prípadoch by mohlo byť poškodenému úplne znemožnené,
aby pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla, keďže je to viazané v podstate na podmienku

solventnosti poškodeného. Mala za to, že žaloba je dôvodná, a preto navrhla súdu, aby jej vyhovel
v plnom rozsahu.

11.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspisezistiacnasledovnýskutkový
stav:

12. Dňa 19.01.2025 došlo vo Vrútkach na parkovisku ku škodovej udalosti na motorovom vozidle
zn. Škoda Octavia spôsobenej poškodenému C. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla A. B., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený
nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb t.j. na zabezpečenie súkromných

záležitostí v okrese Martin, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla D. i30CW ev. č. E.
u žalobcu v zmysle Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 03.02.2025 č. 68/2013. Po ukončení nájmu
žalobcapoškodenémuvystavildňa10.02.2025faktúruč.2350020zaprenájomnáhradnéhomotorového
vozidla v trvaní 8 dní vo výške 400,- eur bez DPH resp. 492,- eur s DPH. Žalovaný dňa 14.02.2025
pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 320,- eur. Žalovaný nerozporoval dĺžku prenájmu

ale dennú sadzbu, nakoľko oproti žalobcom fakturovanej 61,50 eur priznal za deň 45,- eur s DPH, ktorú
aj poukázal priamo na účet žalobcu. Ešte predtým poškodený dňa 10.02.2025 uzavrel so žalobcom
Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej
udalosti zo dňa 19.01.2025 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového
vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky

je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil
do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca
sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov vynaložených na
prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 172,- eur, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi účtovanou
sumou denného nájmu za 8 dní prenájmu a priznanou sumou denného nájmu zo strany žalovaného

13. Z prehlásenia poškodeného obsiahnutého v Zmluve o prenájme (č.l. 9 súdneho spisu) vyplynulo,
že náhradné vozidlo si poškodený prenajal za účelom dochádzania do práce, k lekárovi a na súkromné
účely.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelnevynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

16. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je

povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.
18. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

19. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

20. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

22. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

26. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

30. Súd vyhodnotil, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore a konštatuje, že žalobcom
uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Poškodený totiž mal nárok užívať náhradné motorové
vozidloaždomomentu,kedymuboloodovzdanéjehoopravenémotorovévozidlot.j.dodňa10.02.2025.

Ako vyplýva z nálezu ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 ústavný súd sa priklonil k záveru
o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na
podporu svojich záverov v danej veci v bode 23 nálezu uviedol: „doba nájmu, za ktorú možno žiadať
náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba

započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú
dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou
alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané závisí od okolností jednotlivého
prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo
jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“

31. Žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo poškodeného v autoservise
t.j. od 03.02.2025 do 10.02.2025, a to zákazkovým listom, faktúrou, zmluvou o prenájme, z ktorých
vyplynulo, že poškodené vozidlo poškodeného sa v servise z dôvodu vykonávania jeho opravy
nachádzalo od 03.02.2025 do 10.02.2025 t.j. 8 dní s tým, že poškodený vrátil náhradné vozidlo dňa

10.02.2025, čo žalovaný ani nijako nerozporoval. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla
aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej
možnosti poškodeného užívať motorové vozidlo. V danom prípade považuje súd za relevantné, že
vozidlo sa do 10.02.2025 nachádzalo z dôvodu jeho opravy v servise bez vplyvu poškodeného, pričom
prenájom náhradného motorového vozidla počas doby opravy bol pre poškodeného nevyhnutným

dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Uplatnený nárok na náhradu škody je podľa súdu
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody
v zmysle ustanovenia § 420 OZ t.j. okrem vzniku škody (predstavujúcej náklady na nájom náhradného
motorového vozidla) a protiprávneho úkonu (protiprávne konanie škodcu – poistenca žalovaného
na úseku cestnej premávky) aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu

a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej
povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil sú splnené. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu
oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa

§ 1 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď
kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a tým spĺňa primerané
náklady. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho,
že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné

motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla,
ale v primeraných nákladoch, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhradných nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky

poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne
známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy
alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu napr.

servisu.
3. najpodstatnejšou námietkou žalovaného v konaní bola námietka ohľadom žalobcom účtovanej výšky
denného nájmu náhradného motorového vozidla.

32. Podstatnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je teda tá skutočnosť, či nájom v sadzbe

61,50 eur vrátane DPH/ 1 deň nájmu je primeraný a účelný. Žalobca svoje tvrdenia o dôvodnosti
a účelnosti nájmu vo výške 61,50 eur za deň oprel o skutočnosti, a to, že vozidlo poškodeného sa
do autoservisu za účelom jeho opravy dostalo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zapríčinil poistenec
žalovaného, že poškodený nemá povinnosť vyhľadávať autopožičovňu s čo najnižšou cenou nájmu
resp. robiť prieskum medzi nimi. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny
stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady, ktoré mu

takto vznikli sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného
nahradiť. Žalobca predložil Zmluvu o nájme náhradného vozidla, kde si poškodený dojednal dennú
sadzbu vo výške 61,50 eur s DPH ale zároveň do konania v rámci repliky doložil faktúry a oznámenia
o poistnom plnení, z ktorých vyplýva, že poisťovne, medzi nimi aj žalovaný, dennú sadzbu vo výške,
v akej bola účtovaná v prejednávanom prípade bežne akceptuje. Naopak žalovaný svoje tvrdenia

o neprimeranosti dennej sadzby oprel o to, že iné autopožičovne prenajímajú porovnateľné vozidlo
za nižšie ceny a predložil do konania štyri cenníky autopožičovní, z ktorých sa síce cena denného
nájmu javí na prvý pohľad ako nižšia, avšak autopožičovňa Slovcar s.r.o., denná sadzba nájmu 31,- eur,
autopožičovňa Locar s.r.o. denná sadzba nájmu 42,- eur, autopožičovňa Autožilina denná sadzba nájmu
44,- eur, autopožičovňa MK car s.r.o. denná sadzba nájmu 30,- eur, avšak súdna prax zastáva názor,

že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť, avšak
len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej
veci, ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje „požičovné“
zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom poškodeného. Obvyklosť

ceny nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla je potrebné skúmať vo vzťahu k miestu
a času, v ktorom k prenájmu náhradného vozidla dochádza, nie vo vzťahu k celému územiu Slovenskej
republiky. Nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní sú ceny prenájmu v dôsledku
väčšej konkurencie nižšie. Žalovaný namietal výšku denného nájmu, na podporu svojich tvrdení predložil
do spisu štyri rôzne cenníky, z ktorých vyplýva, že denná sadzba nájmu náhradného motorového

vozidla sa pohybovala na nižšej úrovni ako cena účtovaná žalobcom. Uvádzané sadzby denného
nájmu náhradného motorového vozidla sú síce nižšie ako sadzba denného nájomného účtovaná
žalobcompoškodenému,avšakpriurčeníobvyklostivýškynájomnéhonemožnobezďalšiehovychádzať
z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny, nakoľko nie je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo
jeho vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil, vykonávať prieskum trhu

a vyhľadávať požičovňu s najnižšou sadzbou denného nájmu porovnateľného motorového vozidla, ako
na to správne poukázal i žalobca. Podľa názoru súdu sa možno plne stotožniť s tvrdením žalobcu,
že z vyššie uvedených cenníkov predložených žalovaným nie je možné s istotou ustáliť to, či sa
jedná o konečnú cenu, nakoľko už napríklad prvé tri žalovaným uvádzané požičovne vyžadujú zloženie
nemalého depozitu, autopožičovňa Locar s.r.o. vyžaduje poplatok za pristavenie a odstavenie vozidla

a podobne. Je teda možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by obvyklý denný nájom za
porovnateľné vozidlo v danom mieste a čase predstavoval ním tvrdenú a v rámci poistného plnenia
priznanú sumu 320,- eur s DPH (t.j. 40,- eur za deň). Žalobca síce do konania nepredložil napr. svoj
cenník, z ktorého pri výpočte výšky nájomného pri vystavovaní faktúry (č.l. 9 súdneho spisu) vychádzal,
ale podľa názoru súdu možno vychádza zo Zmluvy o prenájme náhradného motorového vozidla, v ktorej

bola cena denného prenájmu riadne s poškodeným dohodnutá ako i zo žalobcom predložených faktúr
a na nadväzujúcich oznámení poisťovne o poistnom plnení, kedy je zrejmé, že poisťovne žalobcom
účtovanú dennú sadzbu nájmu bežne akceptujú, paradoxne i poisťovňa žalovaného. Z uvedeného
dôvodu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

33. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 7,90 %
ročne od 02.03.2025 do zaplatenia, ktorý žalovaný nijako nerozporoval možno konštatovať, že žalovaný
(poisťovňa) bol v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom
na ustanovenie § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. sa tak žalovaný s plnením peňažného dlhudostal do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej
šetrenie ukončil podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.02.2025 dňa 14.02.2025. Poisťovňa
mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16 dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného

plnenia. Preto pokiaľ žalobca žiada úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od
02.03.2025, žiada ich v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.V Martine dňa 27.11.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa