Rozsudok – Záložné právo Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206164
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121206164.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: RIEDL advokátska kancelária s.r.o.,
Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48,83237Bratislava,IČO:00151653,právnezastúpená:AKJUDr.MarekHic,s.r.o.,P.O.Hviezdoslava
10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neexistencie záložného práva , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 19C/60/2021-31

zo dňa 6.8.2021.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2021 domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci D., k.ú. D., zapísané na LV č. XXX ako a) rodinný dom súp. č. XXX stojaci
na parcele CKN XXXX, b) parcela CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 614m2 a c)
CKN XXXX/X - záhrada o výmere 1316m2 nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 11.2.2013 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným. Spolu
so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam.
1.1. Žalobu odôvodnil stručne tým, že so žalovaným uzatvoril 11.02.2013 zmluvu o zriadení záložného
práva, ktorá bola povinnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej
jemu a jeho manželke bol poskytnutý úver 79.900 Eur. Uviedol, že žalovaný ukončil úver predčasne
listom z 01.07.2016 a preto vzniesol námietku premlčania tak celého nároku z pohľadávky ako aj

záložného práva z dôvodu, že ku dňu podania žaloby to predstavuje od zosplatnenia úveru viac než
5 rokov.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že je neúplná, neurčitá a neobsahuje nevyhnutné
procesné náležitosti stanovené zákonom v § 132 CSP a uviedol, že konanie žalobcu je konaním
protiprávnym v rozpore s dobrými mravmi, resp. šikanóznym výkonom práva, pričom toto konanie sa
snaží odôvodniť nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami a že z jeho

strany ide o zjavné zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Uviedol tiež to, že žalobný
petit je nesprávny, žaloba je procesne neprípustná a vzniesol tiež námietku prekážky právoplatne
rozsúdenej veci s poukazom na rozsudok v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16C/8/2017, v
ktorom bola zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovanému o zdržanie sa výkonu tohto záložného práva.K otázke jeho premlčania sa vôbec nevyjadril a v závere žiadal, aby súd konanie zastavil, prípadne
vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho žaloby a v prípade, ak by k ich odstráneniu nedošlo, požadoval
odmietnutie podania.

3. Žalobca právo na repliku nevyužil.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 20. marca 2024 žalobu zamietol.

5. Na základe odvolania žalobcu KS v PO uznesením zo dňa 24.04.2025 zrušil. V odôvodnení krajský
súd uviedol:
„13. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložne právo existuje a nie je premlčané, mal podrobiť
výkon záložného práva testu proporcionality. Relevanciu v konaniach týkajúcich sa výkonu záložného
práva v procese dobrovoľnej dražby môžu mať okolnosti, akými sú najmä (i.) chránený záloh (obydlie),
(ii.) chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, (iii.) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu,

(iv.) možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v
prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), (v.) dobrovoľná dražba ako prostriedok
ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva, (vi.) možnosti reštartu v splácaní
úveru, (vii.) hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,(viii.) oslabenie
práva premlčaním, (ix.) nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov

dôležitej na splácanie úveru. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených okolností, úmerne s
tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä, ak záložné právo rozhodnutím súdu
nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania. Aj predmetná vec je špecifická tým, že procesom
výkonudobrovoľnejdražbyjedotknutéobydlie,nazačiatkuktoréhobolaneuhradenásplátkabezvyužitia
možnosti jej uplatnenia a vymoženia napriek tomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo.

Teda nezaplatenie splátky/tok sa vo výsledku rovná dražbe rodinného domu žalobcu, bez toho, aby sa
preskúmala ne/prijateľnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy a proporcionalita pomeru medzi už
splatnou pohľadávkou, celkovou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu
dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť nenastupuje ani ako dôsledok
dispozitívnej normy v prípade, že by sa predčasná splatnosť nedohodla.

14. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 z
27.11.2023, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, cit.: ,,Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom,
že v sporoch o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka
týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR
už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty

nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj
najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k
porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje
porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať

sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom
dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej
dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“.
16. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra
2022 „v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21

ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v
spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza
žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je
nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom
neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok

výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej
zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky,
ktorámôžebyťtvorenáplneniamivrozporesdobrýmimravmi,čizneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.
Hocisúčasnáprávnaúpravadobrovoľnýchdražiebdoistejmieryzužujemožnosťnamietanianeplatnosti
dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie

ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti
dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Inakpovedané,akjepredmetomsúdnehokonaniaurčenie
neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnejzmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným
zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna
ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

a ústavného súdu. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa
prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok,
za predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako
ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o
povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve

o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne
potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto
bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať
podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj
na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať
sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia

úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a
charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami
v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi
ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez
toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“

18. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21 (ktorej konanie
inicioval), podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice
Rady 93/13 v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom
zmysle,žebrániavnútroštátnejprávnejúprave,podľaktorejsúdnepreskúmanienekalejpovahyklauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu

možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany
spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia

spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.
19. Úlohou súdu prvej inštancie bude aplikovať na danú vec test proporcionality a posúdiť pomer dlžnej
sumy splátok, so splácaním ktorých bol žalobca v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, k celkovej sume dlhu, pre ktorý bol začatý výkon záložného práva, k hodnote nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom záložného práva a preskúmať úverovú zmluvu, príp. inú zmluvnú dokumentáciu na

ňu nadväzujúcu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa intencií uvedených v rozsudku
Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21. Pozornosť bude predovšetkým treba zamerať, či
oznámenie o zosplatnení celého úveru bolo jasné a určité vo vzťahu ku konkrétnej dlžnej splátke, pre
ktorúveriteľktomutoúkonupristúpil,podľaustanovení§53ods.9a§565OZ.Vprvomradespoukazom
na vyššie uvedenú judikatúru bezpečne ustáli či zosplatnenie je platné. Súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku vyslovil právny názor, že žalovaná mohla pristúpiť k výkonu záložného práva
bez ohľadu na ne/platnosť zosplatnenia úveru, len z dôvodu samotnej existencie omeškaných splátok.
Odvolací súd poznamenáva, že aj pri akceptovaní tohto názoru musí veriteľ v oznámení o začatí výkonu
záložného práva presne špecifikovať, ktorých dlžných splátok sa to týka, pretože ak zosplatnenie nebolo
platné, potom úverový vzťah stále trvá a dlžník nie je v omeškaní s celým dlhom, ale iba s jeho časťou.

Špecifikácia konkrétnych dlžných splátok vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom bude
mať nevyhnutne vplyv aj na posúdenie, či jednotlivé splátky, pre ktoré veriteľ začal výkon záložného
práva nie sú už premlčané, keďže aj na záložné právo ako právo majetkové sa vzťahuje všeobecná
trojročná premlčacia doba.
20. Okresný súd má povinnosť zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne

zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na
výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným
záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných
zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný

úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“

6. Pri novom prejednaní veci okresný súd rešpektujúc uznesenie krajského súdu vyzval žalovaného na
preukázanie skutočností, ktorých skúmanie vyžadoval krajský súd.6.1. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. Jeho podanie zo dňa 29.11.2025 (sobota, pričom pojednávanie
sa uskutočnilo v pondelok 01.12.2025) súd do úvahy uplatňujúc koncentráciu konania nebral, pričom je
vecouetikyamorálnehonastaveniažalovanéhopredložiťsúduvdeňpojednávaniavyjadrenieorozsahu

viac ako 30 strán, keď mu musí byť zrejmé, že ako súd tak aj žalobca sa s takýmto podaním nemôže
oboznámiť. Napriek tomu bolo možné vec rozhodnúť spôsobom odôvodneným nižšie.

7. Pri novom rozhodovaní prejednávanej veci vychádzal súd z nasledujúceho:

8. Dňa 11.02.2013 bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom a jeho manželkou E. B. ako dlžníkmi. Jednalo sa o úver na
bývanie vo výške 79.900 Eur so zľavnenou úrokovou sadzbou 6,19%. Dohodnutá bola mesačná
splátka 511,84 Eur, 239 splátok so splatnosťou 17.dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
17.03.2013 a posledná bude 17.1.2033. Podmienkou poskytnutia úveru bolo uzatvorenie záložnej
zmluvy ku konkrétnym nehnuteľnostiam (bod 2.), čo aj bolo realizované v ten istý deň uzavretím

písomnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy medzi žalovaným
ako záložným veriteľom a žalobcom a E. B. ako záložcami. Obaja záložcovia v tom čase boli
podielovými spoluvlastníkmi založených nehnuteľností po 1. Uvedená zmluva bola zriadená za účelom
zabezpečenia pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vrátane jej príslušenstva. Záloh
je špecifikovaný v časti II. článku I. ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. D. a to parcely

1263 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 614 m2 a XXXX/X - záhrady o výmere 1316 m2 ako aj
rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na parcele č. 1263. Neskôr E. B. zomrela a jej podiel zdedil žalobca,
ktorý je v súčasnosti na LV č. XXX kat. úz. D. vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.

9. Je nesporné, že dlžníci úver nesplácali riadne a úplne ho prestali neskôr splácať, čo žalobca odôvodnil

znížením ich príjmu kvôli zdravotným problémom manželky, ktorá prestala pracovať, pričom žalobca
tvrdil, že žalovaný nereagoval na jeho požiadavku o stanovenie nižšej splátky.
9.1. Z pripojeného OS Prešov sp. zn. 16C/8/2017 súd zistil (a to sa konštatuje aj v rozsudku súdu II.
inštancie v danej veci), že podľa prehľadu realizovaných finančných transakcií, ktoré žalobca predložil,
dlžníci zo záväzkového vzťahu nerealizovali úhrady v dohodnutom čase a výške. Sumár transakcií,

ktoré nie sú označené ako debetné predstavuje 18.110,29 Eur. Posledný bezhotovostný vklad vo výške
380 Eur bol realizovaný 18.10.2016. Ku dňu 20.02.2020 t.j. ku dňu rozhodnutia súdu I. inštancie malo
byť na úhradu záväzku zo zmluvy zaplatených 83 splátok po 511,84 Eur, čo predstavuje 42.482,72
Eur. V spomínanom rozsudku sa ďalej konštatuje, že spolu so žalobou bola predložená aj písomnosť
spoločnosti DUPOS dražobná spoločnosť s.r.o. z 30.05.2016 adresovaná okrem iného aj žalobcovi,

obsahom ktorej je výzva k úhrade 4253,28 Eur, inak bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a
realizovaný bude výkon záložného práva.
9.2. Zo spomínaného spisu bolo zistené aj to, že žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu o zníženie
mesačnej splátky na 200 Eur listom zo dňa 02.02.2017, ktorým žiadosti nevyhovel z dôvodu dlhodobého
nesplácania úveru, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v tomto spore, že žalovaný na jeho žiadosť

o zníženie splátky nereagoval.
9.3. Konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. 16C/8/2017 bolo začaté dňa 28.02.2017 na základe
žaloby,ktorúpodalžalobcasmanželkouaE.B.protižalovanému,ktorousadomáhaluloženiapovinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a túto žalobu podal
aj voči dražobníkovi. Zároveň bol nimi podaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pričom

Okresný súd Prešov uznesením č. k. 16C/8/2017 - 78 zo dňa 29.03.2017 vyhovel uvedenému návrhu
a zaviazal oboch žalovaných zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného vyššie uvedenou zmluvou
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalovanému
bolo uznesenie doručené 07.04.2017. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Prešove 5Co/94/2017 - 199 zo dňa 15.6.2017.

9.4.RozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.16C/8/2017-385zodňa20.02.2020bolovyhovenéžalobe
žalobcu voči žalovanému Slovenskej sporiteľni a.s. o zdržanie sa výkonu predmetného záložného práva,
žaloba E. B. bola zamietnutá z dôvodu nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie a zamietnutá bola
aj žaloba voči žalovanému v 2. rade - dražobníkovi pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.
Tento rozsudok, pokiaľ ide o výrok vyhovujúci žalobe, však zmenil Krajský súd v Prešove rozsudkom

9Co/22/2020 - 515 z 27.05.2021, ktorý žalobu zamietol a zároveň zrušil vyššie citované neodkladné
opatrenie. Ako vyplýva zo žaloby vo veci 16C/8/2017 a tiež z odôvodnenia rozsudku súdu II. inštancie
žalobca sa domáhal zdržania výkonu záložného práva z dôvodu ochrany jeho obydlia a ochrany
pred zásahom do jeho ústavného práva vlastniť majetok. Zdôraznil spotrebiteľský právny vzťah ato, že v úverovej zmluve sú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdil tiež, že záložná zmluva
nebola individuálne dojednaná a napokon namietal aj zosplatnenie úveru k 01.07.2016 pre nesplnenie
podmienky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu neexistencie dohody účastníkov zmluvy o

možnosti zosplatnenia úveru. Súd II. inštancie však s touto argumentáciou nesúhlasil a aj keď potvrdil, že
z predloženej úverovej zmluvy nevyplýva dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru uviedol,
že podmienkou výkonu záložného práva nie je zosplatnenie úveru, nakoľko postačí pohľadávka z
nezaplatených splatných splátok a tá nepochybne existuje voči žalobcovi, keďže úver sa vôbec nespláca
od októbra 2016.

10. V tejto žalobe (teda v spore 19C/60/2021) žalobca zmenil svoje vyjadrenie oproti konaniu sp. zn.
16C/8/2017 a na rozdiel od neho už nespochybňuje zosplatnenie úveru, keďže uvádza, že k nemu došlo
listomz01.07.2016aodtohtodátumuajodvíjaplynutiepremlčacejlehoty.Ajkeďjepravdou,žezmluvao
splátkovom úvere neobsahuje dohodu o možnosti zosplatnenia úveru, súd poukazuje na to, že súčasťou
zmluvy sú aj VOP a OP žalovaného, čo sa konštatuje v časti IV bode 10 zmluvy, pričom súdu je z jeho

činnosti známe, že tieto OP upravujú aj možnosť zosplatnenia úveru v dôsledku jeho nesplácania.

11. Aj v tomto spore podal žalobca žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a
to dňa 27.07.2021. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 19C/60/2021 - 31 zo dňa 06.08.2021 zaviazal
žalovaného zdržať sa výkonu tohto záložného práva dobrovoľnou dražbou do právoplatného skončenia

vo veci samej. Toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Co/41/2021 - 152 zo
dňa 12.10.2021. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo doručené žalovanému 12.8.2021.

12. Žalobca k žalobe pripojil aj list žalovaného zo dňa 6.10.2016 o oznámení začatia výkonu záložného
práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka a to predajom predmetnej nehnuteľnosti na

dobrovoľnej dražbe.

13. Medzi stranami sporu je tak nesporné, že zabezpečená pohľadávka bola predčasne zosplatnená
01.07.2016. Žalobca sa domáha určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP určenia, že
nehnuteľnosti, ktorých je výlučným vlastníkom, špecifikované v žalobnom petite, nie sú zaťažené

záložným právom, ktoré bolo zriadené zmluvou z 11.02.2013 a to z dôvodu premlčania tak zabezpečenej
pohľadávky ako aj záložného práva. Námietku premlčania zdôvodnil stručne tým, že od zosplatnenia
úveru ku dňu podania žaloby uplynulo už viac ako 5 rokov a poukázal aj na § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

14. Žalovaný namietal procesnú neprípustnosť takejto žaloby, ktorá by sa podľa jeho názoru mala
posúdiť podľa § 137 písm. d/ CSP a pre neexistenciu právneho predpisu, ktorý by umožňoval podanie
takejto žaloby táto nemá opodstatnenie. S týmto názorom súd nesúhlasí, ide totiž o žalobu, ktorou sa
žalobca nedomáha určenia právnej skutočnosti, ale určenia neexistencie záložného práva, teda určenia,
že dané právo nie je, čo je uvedené v § 137 písm. c/ CSP, avšak za podmienky, ak preukáže, že

na tomto určení má naliehavý právny záujem. Uvedená podmienka nepochybne je splnená, keďže v
prípade úspechu tejto žaloby by žalobca dosiahol výmaz záložného práva k jeho nehnuteľnostiam v
katastri nehnuteľnosti ako to uviedol aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022.
Uvedené rozhodnutie obsahuje odpoveď aj na ďalšiu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnej
formulácie žalobného petitu, keďže Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí potvrdil možnosť domáhať sa

určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prípade jeho premlčania. Najvyšší súd
v tomto rozhodnutí poukázal na účel premlčania a na to, že účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Evidencia záložného práva
v katastri nehnuteľností je však v zásade nezávislá na uplatnení námietky premlčania. Vo vzťahu k
záložnému právu podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený účel premlčania len samotným vznesením

námietky premlčania. Premlčaním záložné právo nezaniká, len ho nie je možné v prípade vznesenia
námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku
premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že
premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia
záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom

dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu
takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. Dovolací súd preto
nazeral na vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva a dospel k záveru, že určovací
výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanéhoje spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti
vôli záložného veriteľa. Ak záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca
dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri

zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Bolo by preto v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak
iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného
práva bolo by znemožnené záložcovi ako vlastníkovi sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu
výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom garantovaných článkom 20 ods.
1 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. Napokon k podobnému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR

v rozsudku 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010 a 21Cdo/810/2013 zo dňa 10.06.2014.

15. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala neodstrániteľného nedostatku podmienky konania res iudicata
vzhľadom na právoplatný rozsudok vo veci 16C/8/2017. Ide o prekážku upravenú v § 230 CSP, podľa
ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15.1. V prípade existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci išlo by o neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, pre ktorý by súd musel dané konanie zastaviť. Aby súd dospel k záveru o existencii
tejto prekážky musí byť o totožnej veci už právoplatne rozhodnuté v inom spore. Pre zistenie, či ide o
totožnú vec, ktorá bola prejednaná v právoplatne skončenom inom spore je potrebné dospieť k záveru
o totožnosti predmetu konania a strán sporu. V tomto prípade v porovnaní s právoplatným rozsudkom
vo veci 16C/8/2017 je nepochybne splnená podmienka totožnosti strán, podľa názoru súdu však nie

podmienka totožnosti predmetu konania. Totožný predmet konania je totiž vtedy, ak nárok vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, teda ide o rovnaký skutok. Podstata skutku
vyplýva z konania a z následku, ktorý ním bol spôsobený. V predchádzajúcom spore sa súd zaoberal
tým, či sú splnené podmienky na výkon záložného práva a to z dôvodov, na ktoré poukázal žalobca.
V tomto spore je však predmetom sporu určenie neexistencie záložného práva v dôsledku vznesenej

námietky premlčania, ktorá v predchádzajúcom spore nebola uplatnená. V oboch týchto sporoch teda
ide o rozdielne žalobné petity, ktoré vychádzajú z iných skutkových tvrdení. Preto súd dospel k záveru
že prekážka právoplatne rozsúdenej veci v tomto prípade nie je daná.
15.2. Pre úplnosť vzhľadom na argumentáciu žalovaného v súvislosti s tým, že rozsudok o plnení
predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre žalobu o existenciu práva, na základe ktorého

bolo rozhodnuté o plnení v predchádzajúcom rozsudku, súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/161/2023 - výrok o splnení povinnosti nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie)
existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Výrok o splnení povinnosti
tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti
vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu

meritórnemu určeniu determinujúceho práva. Nie je rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné
z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení (a vice versa) - ak právoplatnosť môže
nadobudnúť iba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o existencii prekážky veci rozsúdenej vo vzťahu
k neexistujúcemu výroku.

16. Následne sa súd zaoberal meritom veci, teda tým, či došlo k premlčaniu záložného práva. To, či
premlčaná je zabezpečená pohľadávka, nemá žiadny vplyv na existenciu záložného práva, čo je jasne
uvedené v § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné

právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

18. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva
aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná, pokiaľ nie je premlčané aj záložné právo,

prípadne nie je vznesená námietka jeho premlčania. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať prvýkrát, teda v tomto
prípade odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 02.07.2016. Tým, že sa začal výkon
záložného práva a to oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka zo dňa 6.10.2016 došlo od uvedeného dňa k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty k

záložnému právu podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Splnená bola aj zákonná podmienka pre
spočívanie premlčacej lehoty v zmysle citovaného ustanovenia a teda to, že záložný veriteľ riadne
pokračoval vo výkone záložného práva, keďže súd opakovane - v predchádzajúcom a potom aj v tomto
spore neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu tohto záložného práva.
Prvé neodkladné opatrenie bolo vydané uznesením tohto súdu č. k. 16C/8/2017 - 78 zo dňa 29.03.2007,

vykonateľné 07.04.2017 a zrušené bolo až rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/22/2020 -
515 zo dňa 27.05.2021. Druhé neodkladné opatrenie bolo vydané uznesením tohto súdu 19C/60/2021
- 31 zo dňa 06.08.2021, vykonateľné 12.08.2021 a doposiaľ stále trvá. Po zohľadnení tohto spočívania
premlčacej lehoty nepochybne neuplynula trojročná premlčacia lehota pre výkon záložného práva, a
teda záložné právo premlčané nie je.

18.1. Tieto závery súd prijal s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/64/2020 z 30.11.2022,
ktorý bol aj publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 27/2023
a je pre súd záväzný vzhľadom na princíp právnej istoty upravený v článku 2 ods. 2 CSP. Dovolací súd
v ňom uviedol nasledovné: "Občiansky zákonník v § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého
podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť

a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej
doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu
svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne
podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý
je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie na

základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe". Dovolací súd následne
prijal záver, že dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie realizovať právo záložného
veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho
možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.
18.2. Preto začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu

neplynie. Aj v tomto rozhodnutí Najvyšší súd uviedol, že vo vzťahu k pohľadávke plynie premlčacia
doba nezávisle od premlčacej doby pri výkone záložného práva, pretože pri pohľadávke k spočívaniu
premlčania dôjde len v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní. Záložný
veriteľ sa však môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávkapremlčaná. Najvyšší súd napokon uviedol aj to, že pokiaľ súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva, znamená to, že záložný veriteľ musel
túto povinnosť splniť a dané rozhodnutie rešpektovať a preto zákaz výkonu záložného práva uložený

neodkladným opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne
nepokračoval v začatom dražobnom konaní (§ 112 Občianskeho zákonníka).

19. Podľa Čl.2 ods.2 C.s.p. - Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
19.1. Súd pri prejednávaní danej veci vychádzal aj z nasledujúcich rozhodnutí najvyšších súdnych
autorít:
Podľa PL. ÚS 23/2014 - Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči

vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť
dobrovoľnej dražby (ZSP 4/2016).
Podľa NS SR sp. zn. 9Cdo/105/2024 - Žalobcovia spochybňujúc právne závery odvolacieho súdu
namietali, že jediným procesným úkonom spôsobilým docieliť spočívanie premlčacej doby práva na
výkon záložného práva, mohlo byť uplatnenie práva k zabezpečenej pohľadávke žalobou na plnenie.

Takýto výklad by ale spochybňoval celý mechanizmus výkonu záložného práva prostredníctvom
platného a účinného zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné
„z opatrnosti“ podávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút záložného práva zbytočným,
keďže by sa bolo treba aj tak obrátiť na súd so žalobou na plnenie. Toto ale určite nebolo zámerom
zákonodarcu, pretože v opačnom prípade by zákon o dobrovoľných dražbách nebol súčasťou právneho

poriadku. K obdobným záverom pritom dospel najvyšší súd už v rozhodnutí z 31. mája 2021 sp. zn.
5Cdo/220/2018.

20. Žalobca sa domáhal určenia neexistencie záložného práva len z dôvodu jeho premlčania a keďže
súd dospel k záveru, že výkon záložného práva premlčaný nie je s poukazom na vyššie uvedené

závery, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že záver o nepremlčaní výkonu
záložného práva obstojí aj v prípade, ak by nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V takom prípade
záložné právo je možné vykonať aj pre vymoženie splatných a nezaplatených splátok úveru (ako to
uviedol aj súd II. inštancie v rozsudku v predchádzajúcom spore), ktoré mesačne predstavujú 511,84
Eur a neuhrádzajú sa už niekoľko rokov. V takom prípade by začala plynúť trojročná premlčacia lehota

odo dňa nasledujúceho po splatnosti nezaplatených splátok, čo znamená, že keďže splátky sa vôbec
neuhrádzajú už dlhú dobu, kedykoľvek by mohol záložný veriteľ pristúpiť k výkonu tohto záložného práva
pre nezaplatené splatné splátky, takže aj v takom prípade by výkon záložného práva premlčaný nebol.

21. KS v PO v zrušujúcom uznesení rovnako citoval rozhodnutia NS SR. Podmienkou použitia judikatúry

je však obdobný skutkový stav prejednávanej veci ako bol skutkový stav, z ktorého vychádza judikát.
V prejednávanej veci predmetom konania nie je výkon záložného práva. Tento predmetom konania ani
byť nemôže, keďže bol to práve Krajský súd v Prešove, ktorý vyššie citovaným rozsudkom rozhodol
o prípustnosti výkonu záložného práva. Predmetom konania nie je ani posudzovanie ne/platnosti
dobrovoľnej dražby, pričom judikáty citované KS PO sa týkajú práve tejto otázky.

S istou licenciou (voľnejším posudzovaním) možno dospieť k záveru, že týmto rozsudkom bolo záložné
právo priznané, čo by spôsobovalo beh novej 10 – ročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 1 OZ), keďže
zamietavý rozsudok je nutné vždy „čítať“ spolu s jeho odôvodnením. Aj bez tohto záveru je však samotný
záver o prípustnosti výkonu záložného práva nesporný.
Súdne rozhodnutia citované v bode 5. odôvodnenia rozsudku a týkajúce sa konania o neplatnosť

dobrovoľnej dražby na prejednávanú vec o určenie ne/existencie záložného práva dopad nemajú.

22. Keďže súd žalobu zamietol a vo veci bolo nariadené po začatí konania neodkladné opatrenie, súd
musel týmto rozsudkom zároveň zrušiť rozhodnutie o neodkladnom opatrení s poukazom na § 335 ods.
1 CSP. Podľa citovaného ustanovenia neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej

súd I. inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje.23. O nároku na náhradu do trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý

možno použiť len výnimočne. Vychádzal pritom aj z okolností tohto prípadu a skutočnosti, že žalobca
svoj záväzok ani čiastočne neuhrádza už dlhé roky a to od októbra 2016. Dopúšťa sa nepravdivých
tvrdení pred súdom (napríklad ohľadom toho, že žalovaný vôbec nereagoval na jeho žiadosť o zníženie
splátky) alebo svoje tvrdenie prispôsoboval účelu svojej žaloby (napríklad v predchádzajúcom spore
spochybňovaním zosplatnenia úveru, v tomto spore už vzhľadom na námietku premlčania vychádzal z

dátumu o zosplatnení úveru). Za zásadné súd považoval to, že právny zástupca žalobcu na poslednom
pojednávaní po tom, čo súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie, nežiadal nepriznať úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania.
23.1. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.